Ž1-8

A. Prvá kniha (1 - 41 [1 - 40])

Dve cesty

1

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných
a nechodí cestou hriešnikov,
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

2

ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

3

Je ako strom zasadený pri vode,
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.

4

No nie tak bezbožní, veru nie;
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

5

Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

6

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

(*) (Tento žalm je anonymný. Je v ňom narážka na proroka Jeremiáša (17,5-8) a Ezechiela (47,12). Ako to vystihli sv. Bazil a sv. Hieronym, svojím obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. Ozajstné šťastie človeka spočíva v spojení človeka s Bohom a v zachovávaní Božieho zákona.)

Mesiáš - kráľ a víťaz

1

Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?

(*) (Plány daromné, lebo sa neuskutočnia.) 2

Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

(*) (Pán, hebr. Jahve, je pomenovanie Boha v jeho otcovskom vzťahu k vyvolenému národu. Pomazaný, Kristus, hebr. mâšiach, znamená prisľúbeného Mesiáša, ktorý bude mať hodnosť kráľovskú a kňazskú. Vysvetlenie tohto verša podávajú Sk 4,27, kde sa hovorí, že proti Ježišovi, Božiemu Synovi a Pomazanému, spolčili sa Herodes s Pilátom a pohanské národy aj izraelské kmene.) 3

"Rozbime ich okovy
a ich jarmo zhoďme zo seba!"

4

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.

(*) (Boh sa vysmieva, tento antropomorfizmus (pripisovanie ľudských vlastností a spôsobov Bohu) treba chápať ako metaforu.) 5

Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:

6

"Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!"

(*) (Na svojom svätom vrchu Sione. Sion je pahorok starého Jeruzalema, ktorý dobyl Dávid z rúk Jebuzejcov. Volá sa svätým, lebo tam preniesli archu zmluvy. Ale Sion často znamená celý Jeruzalem a považuje sa za sídlo Boha a Mesiáša. Tak aj na našom mieste.)
7

Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: "Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.

(*) (V tretej strofe už sám Mesiáš hovorí a oznamuje Pánovo rozhodnutie, ktorým je ustanovený za univerzálneho Kráľa. Najprv vyhlasuje svoje večné zrodenie. Pán mi povedal. Pán - Jahve, ide výslovne o Boha, ktorý hovorí Mesiášovi: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." Tu nejde o adoptívne synovstvo, ale o prirodzený zrod.) 8

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.

9

Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené."

(*) (Tomuto synovi, ktorý sa stal človekom pre spásu ľudstva, Boh prisľubuje panstvo nad národmi a zemskými končinami, teda moc bezvýhradnú. Plné uskutočnenie tohto proroctva bude v Cirkvi, ktorú Mesiáš založí, a časy pred koncom sveta ukážu plnosť pravdy týchto slov (Zjv 2,25-27).)
10

A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.

11

V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.

12

Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

(*) (Druhý žalm je mesiášsky. A nie náhodou nasleduje po žalme, ktorý má na zreteli lásku k zákonu. Podstatou starozákonného náboženstva bolo práve toto dvoje: láska k zákonu a nádej i viera v Mesiáša. Žalm je takisto bez titulu, ale zo Sk 4,25 vysvitá, že jeho autorom je Dávid. Prorocký a mesiášsky charakter tohto žalmu viac ráz vyzdvihujú novozákonní inšpirovaní autori: Sk 4,25-28; 13,33; Rim 1,4; Hebr 1,5; 5,5; Zjv 12,5; 19,15 atď., židovská a kresťanská tradícia.)

Pán je môj ochranca

1

Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.

2

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.

3

Mnohí o mne hovoria:
"Boh mu nepomáha."

4

Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

5

Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

6

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

(*) (Cirkevní Otcovia vzťahujú tento verš na smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.) 7

Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

8

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.

9

Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Poďakovanie

1

Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.

2

Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
V súžení si mi uľavil.
Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

3

Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?
Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?

4

Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého;
Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

(*) (Pán zázračne chráni svojho svätého. Svätý, t. j. vyvolený, priateľ - ten, kto je osobitným predmetom Božieho milosrdenstva a Božej lásky.)
5

Hneváte sa, ale nehrešte;
uvažujte vo svojom srdci,
rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.

(*) (Text nejasný, možno porušený. Všeobecný zmysel je asi tento: tiché a pokorné uvažovanie o svojom živote a činoch otvárajú oči. Zachvejte sa, keď pomyslíte na Boží hnev a Božiu spravodlivosť.) 6

Obetujte pravú obetu
a dôverujte Pánovi.

7

Mnohí hovoria: "Kto nám ukáže šťastie?"
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.

8

Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,
než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.

9

V pokoji sa ukladám a usínam,
lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

Ranná modlitba o pomoc

1

Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.

2

Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.

3

Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.

4

Veď ku tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.

(*) ("Za rána" - v čase Božej priazne.) 5

Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,

6

ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

7

Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.

8

No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

9

Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.

10

Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.

11

Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.

(*) (Podobné výzvy, aby sa Boh odplatil svojim nepriateľom a nepriateľom veriacich, sú v žalmoch časté. V čase, keď panovala starozákonná predstava o odplate výlučne za tohto života, vyjadruje sa v týchto žalmoch túžba po spravodlivosti. Ale bezprostredná skúsenosť a ďalšie zjavenie túto predstavu očisťujú (pozri Knihu Jób), kým Nový zákon nevyzve človeka, aby prekonal seba samého v láske k nepriateľom (Mt 5,43-48). Aby sa však vyhlo nesprávnemu chápaniu týchto žalmov, Cirkev ich vynechala zo svojej liturgickej modlitby.)
12

Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.

13

Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Úbožiak prosí Pána o milosť

1

Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

2

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.

3

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

4

Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy…?

5

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.

6

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

(*) (Tu treba spomenúť, že v časoch žalmistu zjavenie o posledných veciach človeka (o smrti, súde, treste) nebolo ešte ukončené. Izraeliti síce verili v nesmrteľnosť duše, ale ich pochop o položení duší po smrti bol nedokonalý. Vedeli iba toľko, že duše zomretých boli v podsvetí - šeóle, na temnom a smutnom mieste. Žili síce, ale to nebol život, to bolo živorenie.)
7

Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.

8

Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

(*) (Pod nepriateľmi máme rozumieť všetko, čo je nepriateľské našej spáse a čo nás môže viesť k zlu.)
9

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

10

Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.

11

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.

(*) (Prvý zo siedmich kajúcich žalmov (32; 38; 51; 102; 130; 143).)

Modlitba spravodlivého, ktorého potupujú

1

Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.

(*) (Kto je Kúša? Pravdepodobne bol to jeden zo Šaulových dvoranov alebo vodcov, ktorí nenávideli Dávida a za každú cenu sa snažili zbaviť sa ho.) 2

Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam,
zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

3

aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev,
a nemal by som záchrancu.

4

Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil,
ak som si ruky poškvrnil zločinom,

5

ak som sa dobrodincovi odplatil zlom,
ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

6

potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní
a nech ma zašliape až do zeme
a do prachu zrazí moju česť.

7

Povstaň, Pane, vo svojom hneve,
postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.
Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.

(*) ("Vystúp na súde, ktorý si ty nariadil", značí skutočnosť, že Boh dobrých ochraňuje a zlých tresce, ale tu môže byť aj náznakom všeobecného súdu, ktorý proroci volajú "dňom Pánovým", tým viac, že v nasledujúcom verši prechádza myšlienka od súdu nad jednotlivcami na súd všeobecný.) 8

I obklopí ťa zhromaždenie národov,
ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

9

Pán je sudca národov.
Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti
a podľa mojej nevinnosti.

(*) ("Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti". Žalmista prichádza pred trón Sudcu a dôverujúc v svoju nevinnosť, žiada o rozsudok. Hovorí nielen za seba, ale za všetkých spravodlivých. Tu treba vidieť aj centrálnu ideu celého žalmu.) 10

Nech je už koniec zlobe hriešnikov.
Posilni spravodlivého,
ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

11

Boh je moja obrana;
on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

12

Boh je sudca spravodlivý;
dáva výstrahy každý deň.

13

Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč,
napne luk a namieri.

14

Pripraví si smrtonosné zbrane,
svoje šípy naplní ohňom.

15

Hľa, hriešnik počal neprávosť,
ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

16

Jamu vykopal a prehĺbil,
lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

17

Jeho zloba zosype sa mu na hlavu,
temeno mu pritlačí jeho násilie.

18

Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť
a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka

1

Zbormajstrovi. Na nápev piesne "Lis". Dávidov žalm.

2

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

3

Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

(*) (Ježiš Kristus cituje tento verš na ospravedlnenie detí, ktoré mu na Kvetnú nedeľu volali na slávu (Mt 21,16).)
4

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

5

čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

6

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil

(*) (Človek, i keď je nepatrný svojím zjavom, je veľký - jeho veľkosť je od Boha: "Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov." Človek je nekonečne menší od Boha, veď je jeho tvorom, ale je väčší než všetko viditeľné stvorenstvo, lebo má dušu, teda má rozum a slobodnú vôľu.) 7

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy:

8

ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,

9

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

10

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

(*) (V ôsmom žalme nám žalmista zanechal vždy časovú pieseň. A čím viac sa ľudský um zahĺbi do tajov stvorenstva, čím viac sa zapoja kresťanské mysle do nadprirodzena, tým bude časovejší.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 42)   Dopredu (Ž 9)

Obsah