Ž115-117

Chvála pravého Boha

1

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

 2

Prečo majú hovoriť pohania:
"Kdeže je ten ich Boh?"

 3

Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.
4

Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

 5

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

 6

Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.

 7

Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.

 8

Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
9

Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

 10

Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

 11

Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
12

Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.

 13

Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.
14

Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.

 15

Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.
16

Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.

 17

Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

 18

Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.

 (*) (Izraeliti sa domnievali, že po smrti sa ani Pán nestará o mŕtvych, ani mŕtvi nemôžu nijako osláviť Boha. "V šeóle", v podsvetí sa ani nežilo, ani nehynulo, bol to život veľmi malátny, tam sa nedal vykonať nijaký záslužný skutok (Ž 6,6; 30,10; 88,11).)

Vzdávanie vďaky

1

ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,

 2

lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.
3

Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,

 (*) (Porov. Ž 18,5-6.) 4

vzýval som meno Pánovo:
"Pane, zachráň môj život!"
5

Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.

 6

Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.
7

Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,

 8

lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom.

 9

Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.

 (*) ("V krajine žijúcich" na rozdiel od tých, čo sú už v šeóle, v podsvetí, kde už nemožno slúžiť Bohu (Ž 27,13).)
10

Dôveroval som, aj keď som povedal:
"Som veľmi pokorený."

 (*) (Lebo vedel, že na ľudí sa nedá veľmi spoľahnúť.) 11

V rozrušení som vyriekol:
"Všetci ľudia klamú."
12

Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?

 13

Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.

 (*) ("Vezmem kalich spásy", kalich, z ktorého sa pri ďakovných obetách vylievalo víno k oltáru alebo okolo oltára. Izraeliti rozoznávali dva druhy obetí: krvavé a nekrvavé. Tak pri krvavých ako aj pri nekrvavých používali víno, ktoré sa buď celkom vylialo (pri krvavých obetách), alebo len jeho čiastka, zvyšok sa vypil pri hostine, ktorá vždy nasledovala po ďakovnej obete (porov. Ex 25,29; 29,40; 37,16).)
14

Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.

 15

V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.
16

Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:

 (*) (Aj žalmista je jeden z Pánových sluhov, patrí mu ako majetok, lebo je "synom služobnice" Pánovej. Otroka, ktorý sa narodil v dome pána, nesmeli predať a patril navždy k domu svojho pána.) 17

obetu chvály ti prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.
18

Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom

 19

v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.

Oslava milosrdného Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;

 2

lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.

 (*) (Žalm je najkratší z celého žaltára a najkratšou hlavou v celom Svätom písme, ale je vzácny pre svoj obsah. Žalm je mesiášsky. Predpovedá obrátenie všetkých pohanov na pravú vieru (Rim 15,8-11).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 114)   Dopredu (Ž 118)

Obsah