Ž117-146

Oslava milosrdného Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;

2

lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.

(*) (Žalm je najkratší z celého žaltára a najkratšou hlavou v celom Svätom písme, ale je vzácny pre svoj obsah. Žalm je mesiášsky. Predpovedá obrátenie všetkých pohanov na pravú vieru (Rim 15,8-11).)

Jasavý spev za záchranu

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Porov. Ž 106,1; 107,1; 136,1; Jer 33,11.)
2

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

3

Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

4

Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Porov. Ž 115,9-11; 135,19 n.)
5

V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

6

Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

7

Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.

8

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

9

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.

10

Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

11

Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

12

Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

13

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

14

Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.

15

Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:

16

"Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla."

17

Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.

18

Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.

(*) (Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.) 19

Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

20

Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.

(*) (Slávnostný sprievod dochádza k chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. - Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len "spravodliví", t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15,2; 24,4).) 21

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.

22

Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.

(*) ("Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho "uholný kameň", základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87,1; Iz 2,3; 14,1; 45,14 atď.; Jer 51,26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21,42-44 a paral.; porov. tiež Sk 4,11; Ef 2,20 n.; 1 Pt 2,7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.) 23

To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.

24

Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.

25

Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.

26

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.

27

Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.

(*) ("Boh, Pán, je naším svetlom" (Nm 6,25; Ž 6,7).) 28

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.

29

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a 23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia, že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,11; Rim 9,32; 1 Pt 2,7). Keď Ježiš na Kvetnú nedeľu slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami Židia mu privolávali slová 25. a 26. verša tohto žalmu (Mt 21,9).)

Rozjímanie o Božom slove

Alef (1-8)
1

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny,
čo kráčajú podľa zákona Pánovho.

(*) ("Cesta" je spôsob života. Cesta podľa Pánovho zákona je život, ktorý sa ľúbi Pánovi.) 2

Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy
a celým srdcom ho vyhľadávajú.

3

To sú tí, čo nepáchajú neprávosť
a idú jeho cestami.

4

Ty si dal príkazy,
aby sa verne plnili.

5

Kiež by ma moje cesty viedli tak,
žeby som zachovával tvoje ustanovenia.

6

Veru nebudem zahanbený,
keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy.

7

S úprimným srdcom ti chcem ďakovať,
že som poznal tvoje spravodlivé výroky.

8

Tvoje ustanovenia chcem zachovať,
len ty ma nikdy neopusť.

Bét (9-16)
9

Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým?
Tak, že bude zachovávať tvoje slová.

10

Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam;
nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov.

11

V srdci si uchovávam tvoje výroky,
aby som proti tebe nezhrešil.

12

Pane, ty si velebený;
nauč ma svoje ustanovenia.

13

Svojimi perami
vypočítavam všetky výroky tvojich úst.

14

Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť
ako zo všetkého bohatstva.

15

Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch,
rozjímať o tvojich cestách.

16

V tvojich ustanoveniach mám záľubu,
na tvoje slová nechcem zabúdať.

Gimel (17-24)
17

Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť
a tvoje slová zachovám.

18

Otvor mi oči,
aby som pozoroval divy tvojho zákona.

19

Hoci som na zemi iba hosť,
neskrývaj predo mnou svoje predpisy.

20

Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára,
umára jednostaj.

21

Pyšných zahriakuješ
a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati.

22

Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu,
lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia.

23

Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne,
tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch.

24

Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou
a tvoje príkazy sú mojimi radcami.

Dalet (25-32)
25

Uviazol som v prachu,
oživ ma podľa svojho slova.

26

Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul;
pouč ma o svojich prikázaniach.

27

Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov,
a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

28

Od zármutku je moja duša plná sĺz;
pozdvihni ma podľa svojho slova.

29

Odvráť ma od cesty lži
a milostivo mi daj svoj zákon.

30

Cestu pravdy som si vyvolil,
tvoje slová mám stále pred sebou.

31

Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom;
nezahanbi ma.

32

Pobežím po ceste tvojich príkazov,
lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.

(*) (Dosl. "lebo ty rozširuješ moje srdce".)
(33-40)
33

Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní
a ja vždy pôjdem po nej.

34

Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám
a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

35

Priveď ma na chodník svojich príkazov,
lebo som si ho obľúbil.

36

Nakloň mi srdce k svojej náuke,
a nie ku chamtivosti.

37

Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť;
na tvojej ceste dopraj mi života.

38

Svojmu sluhovi splň svoj sľub,
čo vedie k bázni pred tebou.

39

Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený;
veď tvoja náuka je radostná.

40

Hľa, túžim za tvojimi príkazmi;
nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.

Vau (41-48)
41

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie,
tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

42

Potom odpoviem tým, čo ma potupujú,
že dôverujem tvojim slovám.

43

Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst,
veľmi dôverujem tvojim výrokom.

44

Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať,
na večné veky.

45

Tak budem kráčať bezpečnou cestou,
lebo dbám na tvoje príkazy.

46

O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi
a nebudem sa hanbiť.

47

Budem sa tešiť z tvojich predpisov,
lebo som si ich obľúbil.

48

Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil;
a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch.

Zajin (49-56)
49

Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi;
lebo ním si mi dal nádej.

50

To ma utešuje v ponížení,
že mi tvoje slovo vracia život.

51

Pyšní sa mi vysmievajú náramne;
ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona.

52

Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane,
a to je mi potechou.

53

Ovláda ma rozhorčenie
voči hriešnikom, čo zrádzajú tvoj zákon.

54

Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou
na mieste môjho putovania.

55

Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam
a chcem dodržať tvoj zákon.

56

To je môj údel:
zachovať tvoje príkazy.

Chét (57-64)
57

Pane, ty si moje všetko;
povedal som: Budem zachovávať tvoje slová.

58

Celým srdcom ťa prosím;
zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil.

59

O svojich cestách rozmýšľam
a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky.

60

Ponáhľam sa a neváham
zachovávať tvoje prikázania.

61

Dostal som sa do osídel hriešnikov,
no predsa som nezabudol na tvoj zákon.

62

Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa
za tvoje spravodlivé výroky.

63

Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom,
k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy.

64

Pane, zem je plná tvojej milosti;
nauč ma tvojim ustanoveniam.

Tét (65-72)
65

Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro,
ako si prisľúbil.

66

Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu,
veď verím tvojej náuke.

67

Pred svojím pokorením som blúdil,
no teraz už dbám na tvoje výroky.

68

Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia,
daj mi poznať tvoju spravodlivosť.

69

Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá,
no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy.

70

Ich srdce stučnelo a otupelo,
ja však mám radosť v tvojom zákone.

71

Že som bol pokorený, dobre mi,
aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil.

72

Lepší je pre mňa zákon tvojich úst
ako tisícky v zlate a striebre.

Jód (73-80)
73

Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili.
Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku.

74

Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť,
že veľmi dôverujem tvojim slovám.

75

Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky
a že si ma právom pokoril.

76

Buď ku mne milosrdný a poteš ma,
ako si prisľúbil svojmu služobníkovi.

77

Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť,
lebo tvoj zákon je mojím potešením.

78

Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú,
ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch.

79

Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja
a čo poznajú tvoju náuku.

80

Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom,
aby som sa hanbiť nemusel.

Kaf (81-88)
81

Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou
a tvojim slovám veľmi dôverujem.

82

Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom
a hovoria: "Kedy ma potešíš?"

83

Hoci som ako mech v dyme,
predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia.

84

Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi?
Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš?

85

Jamu mi vykopali namyslenci,
tí, čo nežijú podľa tvojho zákona.

86

Všetky tvoje predpisy sú pravdivé;
prenasledujú ma úskočne: pomôž mi.

87

Bezmála ma zahubili na zemi;
no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy.

88

A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života
i budem sa pridŕžať tvojej náuky.

Lamed (89-96)
89

Pane, tvoje slovo
trvá naveky ako nebesia.

90

Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie;
upevnil si zem a ona trvá.

91

Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes,
lebo všetko slúži tebe.

92

Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou,
vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení.

93

Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy,
lebo nimi ma oživuješ.

94

Tvoj som: zachráň ma,
veď dbám na tvoje príkazy.

95

Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť,
ale ja rozjímam o tvojich príkazoch.

96

Videl som, že každá dokonalosť má medze,
iba tvoj príkaz platí neobmedzene.

Mem (97-104)
97

Pane, tvoj zákon veľmi milujem,
rozjímam o ňom celý deň.

98

Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov,
ustavične sa jej pridŕžam.

99

Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov,
lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.

100

Chápavejší som nad starcov,
lebo zachovávam tvoje príkazy.

101

Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty,
chcem dodržiavať tvoje slová.

102

Neodkláňam sa od tvojich predpisov,
lebo ty si mi zákon stanovil.

103

Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu,
mojim ústam sú sladšie ako med.

104

Zmúdrel som z tvojich príkazov,
preto nenávidím cesty klamstva.

Nún (105-112)
105

Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy
a pochodeň na mojich chodníkoch.

106

Prisahal som a trvám na tom,
že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky.

107

Pane, vždy a všade ma ponižujú,
daj mi žiť, ako si prisľúbil.

108

Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst
a pouč ma o svojich zámeroch.

(*) ("Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst", sľuby a modlitby, ktoré chcem obetovať, ako sa obetujú ďakovné obety (Dt 23,23; Ž 50,14.23).) 109

Môj život je stále v nebezpečenstve,
ale ja nezabúdam na tvoj zákon.

110

Hriešnici mi kladú nástrahy,
ale ja neopúšťam tvoje príkazy.

111

Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom,
lebo je slasťou môjmu srdcu.

112

Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy
navždy a naveky.

Samech (113-120)
113

Nenávidím ľudí dvojtvárnych,
ale tvoj zákon milujem.

114

Ty si mi ochrana a záštita,
na tvoje slovo sa najviac spolieham.

115

Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci,
ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.

116

Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť;
a nezahanbi ma v mojej nádeji.

117

Podopri ma a to ma zachráni,
vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.

118

Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia,
lebo ich zmýšľanie je klamné.

119

Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi,
preto tvoje prikázania milujem.

120

Telo sa mi chveje od strachu pred tebou,
lebo sa bojím tvojich rozsudkov.

Ain (121-128)
121

Podľa práva a spravodlivosti som si počínal;
nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov.

122

Zaruč sa za svojho služobníka,
nech ma pyšní nehanobia.

123

Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou
a za tvojím spravodlivým výrokom.

124

Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva
a pouč ma o svojich ustanoveniach.

125

Som tvojím služobníkom;
daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.

126

Pane, už je čas, aby si zasiahol,
lebo sa porušuje tvoj zákon.

127

Milujem tvoje predpisy
viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato.

128

Preto sa správam tvojimi príkazmi
a nenávidím cestu klamstva.

Pe (129-136)
129

Tvoje príkazy sú obdivuhodné,
preto ich zachovávam.

130

Výklad tvojich slov osvecuje,
maličkým dáva chápavosť.

131

Otváram ústa a dych naberám,
lebo túžim za tvojimi predpismi.

132

Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,
ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú.

133

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;
nech ma neovláda nijaká neprávosť.

134

Chráň ma pred ohováračmi
a budem zachovávať tvoje príkazy.

135

Vyjasni tvár nad svojím služobníkom
a nauč ma svojim ustanoveniam.

136

Potoky sĺz ronia moje oči,
že sa nezachováva tvoj zákon.

Sade (137-144)
137

Pane, ty si spravodlivý
a správne sú tvoje rozsudky.

138

V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania
a v dokonalej pravdivosti.

139

Spaľuje ma horlivosť,
lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová.

140

Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni
a tvoj sluha ho miluje.

141

Mladučký som a opovrhovaný,
no nezabúdam na tvoje príkazy.

142

Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky
a tvoj zákon je číra pravda.

143

Keď ma postihne úzkosť a súženie,
potešenie nájdem v tvojich príkazoch.

144

Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky,
daj mi to pochopiť a budem žiť.

Kóf (145-152)
145

Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma;
chcem zachovať tvoje ustanovenia.

146

K tebe volám, zachráň ma;
a budem plniť tvoje príkazy.

147

Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc,
na tvoje slová sa veľmi spolieham.

148

Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči,
aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

(*) (Židia rozdeľovali noc na tri vigílie po štyroch hodinách. Na konci každej sa vymieňali stráže. Teda vigília označuje aj čas vstávania. Žalmista predbiehal koniec nočnej stráže, teda vstával zavčasu na modlitbu a na rozjímanie o zákone, prv, ako sa vstávalo (Ž 77,5; Joz 1,8).) 149

Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas
a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

150

Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú,
tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

151

Pane, ty si blízko
a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

152

Odprvoti viem z tvojich prikázaní,
že si ich ustanovil naveky.

Réš (153-160)
153

Pozri na moje poníženie a vysloboď ma;
veď nezabudol som na tvoj zákon.

154

Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma;
daj mi žiť, veď si to prisľúbil.

155

Spása je ďaleko od hriešnikov,
lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú.

156

Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne,
nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí.

157

Mnohí ma prenasledujú a sužujú,
no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní.

158

S odporom pozerám na odpadlíkov,
lebo nedbajú na tvoje výroky.

159

Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem;
oživ ma pre svoje milosrdenstvo.

160

Pravda je podstatou tvojich slov
a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.

Sin (161-168)
161

Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič,
moje srdce si tvoje slová ctí.

162

Z tvojich výrokov sa radujem
ako ten, čo získal korisť bohatú.

163

Nenávidím klamstvo, protiví sa mi;
ale tvoj zákon milujem.

164

Cez deň ťa chválim sedemkrát
pre tvoje spravodlivé rozsudky.

165

Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon;
a nemajú sa na čom potknúť.

166

Pane, vyčkávam tvoju pomoc
a plním tvoje predpisy.

167

Moja duša uchováva tvoje ustanovenia
a ja ich veľmi milujem.

168

Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia:
lebo pred tebou sú všetky moje cesty.

Tau (169-176)
169

K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba;
podľa tvojho slova daj mi chápavosť.

170

Nech dôjde k tebe moja žiadosť;
vysloboď ma, ako si prisľúbil.

171

Z perí mi vytryskne chválospev,
že si ma naučil svoje ustanovenia.

172

Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch,
lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy.

173

Tvoja ruka nech mi pomáha,
veď som si vyvolil tvoje príkazy.

174

Pane, túžim za tvojou pomocou
a tvoj zákon je mi slasťou.

175

Ja budem žiť a teba chváliť
a tvoje rozhodnutia mi pomôžu.

176

Blúdim ako ovca, čo sa stratila;
hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

(*) (Žalmista prosí Pána, aby prijal jeho modlitbu, aby ho vyslobodil, poučil a nenechal ho blúdiť ako zatúlanú ovcu (Ez 34,1 n.).)

Túžba za pokojom

1

Pútnická pieseň.
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.

2

Osloboď ma, Pane, od lživých perí
a od ľstivého jazyka.

3

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?

4

Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.

(*) (Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.)
5

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.

(*) ("Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).) 6

Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.

7

Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

(*) (Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.)

Strážca ľudu

1

Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?

(*) (Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších veriacich, tak sa obracali smerom k Júdskym horám, kde bol Jeruzalem.) 2

Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.

3

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.

4

Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.

5

Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.

6

Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.

(*) ("Za dňa ťa slnko nezraní" (porov. 2 Kr 4,19; Jdt 8,3), "ani mesiac za noci" - orientálci aj dnes pripisujú niektoré choroby vplyvu mesiaca; iní myslia na nočný chlad (porov. Gn 31,40).) 7

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.

8

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.

(*) (Nadpis je ten istý ako v žalme predchádzajúcom. Žalm vystihuje city tých, čo sa vybrali na cestu do Jeruzalema.)

Sväté mesto Jeruzalem

1

Dávidova pútnická pieseň.
Zaradoval som sa, keď mi povedali:
"Pôjdeme do domu Pánovho."

2

Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.

3

Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.

(*) (Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel obdivovať jeho veľkoleposť. "Mesto spojené v jeden celok", dosl. "mesto vybudované, pospájané navzájom v jeden celok", totižto Jeruzalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden popri druhom, a jednotné.) 4

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

5

Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

(*) (Inou prednosťou Jeruzalema je, že v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší izraelský súd.)
6

Pre Jeruzalem proste o pokoj:
"Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

7

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch."

8

Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: "Pokoj s tebou!"

9

Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

(*) (O nadpise pozri poznámku pri 120. žalme. Ak je Dávid pôvodcom tohto žalmu, mohol ho zaspievať len po prenesení archy zmluvy na Sion (2 Sam 6).)

Pán - opora ľudu

1

Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.

2

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.

3

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;

4

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.

(*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Naša pomoc v mene Pánovom

1

Dávidova pútnická pieseň.
Keby sa nás Pán nebol ujal,
nech to povie Izrael,

2

keby sa nás Pán nebol ujal,
keď ľudia povstali proti nám,

3

vari by nás živých boli prehltli,
keď proti nám blčala ich zúrivosť.

4

Vari by nás bola voda zaliala
a riava sa prevalila cez nás.

5

Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody.

6

Nech je velebený Pán,
že nás nevydal ich zubom za korisť.

(*) (Žalmista dvoma metaforami rozbúreného potoka a zveri, ktorá lačno požiera korisť, opisuje nebezpečenstvo a svoju slabosť.) 7

Naša duša unikla ako vtáča
zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla
a my sme na slobode.

(*) (O aké nebezpečenstvo šlo, nevedno.)
8

Naša pomoc v mene Pánovom,
ktorý stvoril nebo i zem.

(*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Pán - ochranca svojho ľudu

1

Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

(*) (O vrchu Sion Boh často sľubuje, že sa nepohne (Iz 2,2; Mich 4,1; Ž 68,17).)
2

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.

(*) (Jeruzalem, ako je známe, bol postavený na vrchu a zovšadiaľ, okrem severu, mal skvelú hradbu vrchov.) 3

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

4

Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.

5

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!

(*) (Žalm je výzvou k ľudu, aby dúfal v Pána aj uprostred ťažkých skúšok, ktoré doliehajú na vyvolený národ.)

V Bohu je radosť a nádej

1

Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.

2

Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
"Veľké veci urobil s nimi Pán."

3

Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.

4

Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.

(*) ("Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu" - južná čiastka Palestíny, Negeb, je z väčšej čiastky roka spálená, pustá, bez života. Ale razom oživne a zazelená sa bujným rastlinstvom, keď prídu jesenné dažde, ktoré všetko ovlažia, rozmočia pôdu a korytá vyschnutých riek naplnia vodou.) 5

Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.

6

Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

(*) (Hoci začiatky obnovy sú ťažké, s Božou pomocou sa obnova a výstavba naisto podarí.)

Bez Pána je márna námaha

1

Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.

2

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

3

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.

4

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.

5

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

(*) (Všetko šťastie a zdar závisí od Božieho požehnania.)

Rodinný pokoj v Pánovi

1

Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.

2

Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

3

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.

4

Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.

5

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,

6

aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

(*) (Tieto verše sa zdajú byť liturgickým požehnaním. Pútnikom, čo spievali túto pieseň, kňaz požehnal a žičil im, aby ich Pán požehnal tak, ako prisľúbil svojim ctiteľom. Šťastie, dlhý život, početné potomstvo zodpovedajú prísľubom za verné plnenie Božích príkazov (Lv 26,9; Dt 28,4 n.).)

Obnovená dôvera utláčaného ľudu

1

Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:

2

Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.

(*) ("Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.) 3

Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.

4

Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.

5

Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.

6

Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.

(*) (V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.) 7

Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.

(*) (Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.) 8

A čo idú okolo, nezavolajú:
"Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom."

Volanie z hlbín

1

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;

2

Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

(*) (Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, jeho prosbu, keď volá k nemu "z hlbín". Ako vysvitá z ďalších veršov, ide o hriech, nie o tresty. Hriechy sú tou hlbočinou, v ktorej sa žalmista topí.)
3

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?

4

Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.

(*) (Pán odpúšťa naše hriechy, aby sa mu potom "v bázni slúžilo" (porov. Rim 2,4).) 5

Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

6

moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu

7

nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.

8

On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

(*) (Žalmista končí presvedčením, že sa Pán zmiluje a odpustí svojmu ľudu všetky previnenia. Pán "vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí". Žalmista isto myslí na mesiášske prísľuby (porov. Jer 3,21-23; 24,7; 32,37-40; Ez 11,17-20).)

Detská dôvera v Pána

1

Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

2

Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

3

Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.

(*) (Žalmista, rozcítený a naplnený zbožnosťou voči Pánovi, zrieka sa hĺbania veľkých a neprístupných právd. Uspokojený a utíšený sa odovzdáva do Božej opatery ako dieťa, keď odpočíva na lone svojej matky. Obsah tohto žalmu nám pripomína slová sv. Augustína, ktorý po svojich trpkých životných skúškach zvolal: "Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe" (Vyznania 1,1, PL 32,661).)

Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

1

Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

2

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

(*) ("Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).)
3

"Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

(*) (2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.) 4

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

5

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha."

6

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

(*) ("Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).) 7

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.

8

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

(*) (Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.) 9

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

10

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.

11

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
"Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

(*) ("Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).) 12

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky."

13

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

14

"To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

15

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

16

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.

17

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

(*) (Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.) 18

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém."

(*) (Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov "diadém". Mesiáš bude kráľom Izraela.)

Pôvab bratskej zhody

1

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

2

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

(*) ("Na Áronovu bradu" - veľkňaza posviacali tak, že mu vyliali olej na hlavu (Ex 30,30).) 3

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

(*) (Žalmista dvoma metaforami opisuje požehnanie bratskej svornosti: 1. svornosť je ako olej, ktorý pomaly steká z hlavy na bradu a odtiaľ na celý odev. 2. svornosť je ako rosa, ktorá padá za rána na Sion.)

Večerná modlitba v chráme

1

Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.

(*) ("Služobníci Pánovi" sú kňazi a leviti (Dt 10,8).) 2

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.

3

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.

(*) (Žalm je posledný a najkratší z tzv. "piesní výstupov" alebo pútnických piesní.)

Oslava Pána divotvorcu

1

ALELUJA.
Chváľte meno Pánovo,
chváľte ho, služobníci Pánovi,

(*) (Porov. Ž 134,1.) 2

ktorí ste v dome Pánovom
a na nádvoriach domu nášho Boha.

3

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý;
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

4

veď si Pán vyvolil Jakuba,
Izraela za svoje vlastníctvo.

(*) (Izraelský ľud sa viac ráz nazýva "vlastníctvo" (Dt 7,6), vec, ktorá je zvláštnym spôsobom Pánova (Ex 19,5; Dt 14,2; 26,18).)
5

Ja viem, že Pán je veľký,
že náš Boh je nad všetkými bohmi.

(*) ("Že náš Boh je nad všetkými bohmi"- nanajvýš možno pripustiť, že žalmista hovorí za pohanov, akoby povedal: Pán je aj nad tými, ktorých pohania považujú za bohov (porov. Ž 97,9), ale v skutočnosti nie sú ničím (15-18).) 6

Čokoľvek Pán chce,
urobí na nebi i na zemi,
v mori a vo všetkých priepastiach.

7

Od kraja zeme privádza oblaky,
bleskami vyvoláva dážď,
zo svojich komôr vypúšťa vetry.

(*) (Blesky oznamujú blížiacu sa búrku a sprevádzajú ju - "bleskami vyvoláva dážď" (Gn 7,11; 28,17; Iz 40,22; Jób 26,11; Ž 24,2; 29,3; Zach 10,1 n. atď.).)
8

On pobil prvorodených Egypta,
ľudí aj zvieratá.

9

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky
proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

10

On porazil mnohé národy
a pozabíjal mocných kráľov:

11

Sehona, kráľa amorejského,
a Oga, kráľa Bášanu,
a všetkých kráľov kanaánskych.

12

A ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.

13

Pane, tvoje meno trvá večne;
tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.

14

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu
a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.

15

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

16

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

17

Majú uši, ale nepočujú,
nie sú schopné ani dýchať ústami.

18

Nech sú im podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

(*) (Porov. Ž 115,4-8.)
19

Dom Izraelov, zvelebuj Pána;
dom Áronov, zvelebuj Pána.

20

Dom Léviho, zvelebuj Pána;
všetci bohabojní, zvelebujte Pána.

(*) (Porov. Ž 118,1-4.)
21

Nech je zvelebený Pán zo Siona,
čo sídli v Jeruzaleme.
ALELUJA.

Veľkonočný chválospev

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

2

Oslavujte Boha nad bohmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Slová "Boh nad bohmi,… Pán nad pánmi" sú hebraizmy ako "Boh vedomostí", čo je to isté ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, najvyšší Pán.) 3

Oslavujte Pána nad pánmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

4

On jediný koná veľké zázraky,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

5

On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

6

On rozprestrel zem nad vodami,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

7

On stvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo je večné:

8

slnko, aby panovalo vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo je večné,

9

mesiac a hviezdy, aby panovali v noci,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

10

On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

11

On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

12

mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

13

On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

14

A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

15

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Žalmista hovorí dosl., že "zhodil faraóna i jeho vojsko".)
16

On previedol svoj ľud cez púšť,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

17

On pobil význačných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

18

A pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

19

Sehona, kráľa amorejského,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

20

a Oga, kráľa Bášanu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

21

a ich krajinu dal za dedičstvo,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

22

za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

23

On pamätal na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

24

A oslobodil nás od našich nepriateľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

25

On dáva pokrm každému stvoreniu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

26

Oslavujte Boha nebies,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Táto pieseň je mozaikovou skladbou zo starších náboženských piesní. Formou sa podobá našim litániám.)

Na brehu babylonských riek

1

Na brehu babylonských riek,
tam sme sedávali a plakali,
keď sme si spomínali na Sion.

(*) (Izraeliti bývali niekde pri kanáloch, ktoré spájali Eufrat a Tigris. Aj prorok Ezechiel mal svoje videnie pri rieke Chobar, čo bol pravdepodobne tiež kanál niektorej z dvoch spomenutých riek (Ez 1,1).) 2

Na vŕby tejto krajiny
vešali sme svoje citary.

3

Lebo tí, čo nás zajali,
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:
"Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!"

4

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu
v cudzej krajine?

5

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba,
nech mi odumrie pravica.

6

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie,
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil
za vrchol svojej radosti.

(*) (Spievať radostné piesne v cudzej krajine značilo by toľko, ako zabudnúť na svoju vlasť, na Jeruzalem.)
7

Nezabudni, Pane, synom Edomu
deň Jeruzalema,
keď volali: "Zbúrajte ho, zbúrajte
až po samy základy."

(*) (Keď Chaldejci dobyli Jeruzalem (587), Edomčania im pomáhali plieniť a vraždiť jeho obyvateľov (Ez 35,10.12.15; Abd 1,10-16; Jer 49,7-22).)
8

Babylonská dcéra, ty ničiteľka,
blahoslavený, kto ti odplatí zlo,
čo si nám spôsobila;

9

blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

(*) (Pretože sa v žalme hovorí o babylonskom zajatí ako o minulosti, a z druhej strany sa veľmi živo opisuje postavenie deportovaných, autori sú zajedno v domnienke, že vznikol v prvých rokoch po návrate z babylonského zajatia.)

Vzdávanie vďaky

1

Od Dávida.
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,

2

vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.

3

Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.

4

Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.

5

Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;

6

vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.

7

Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;
zachráni ma tvoja pravica.

8

Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.

(*) (Dávid prosí, aby Pán "neopustil dielo svojich rúk", aby bedlil nad svojím národom, nad jeho kráľmi, kým nepríde prisľúbený Mesiáš (porov. 2 Sam 7,28.29).)

Boh vidí všetko

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

2

ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

(*) (Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.) 3

či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.

4

Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

(*) (Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.) 5

Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.

6

Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

7

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?

8

Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

9

I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

(*) (Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.) 10

ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.

11

Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,"

12

pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.

(*) (Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.)
13

Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.

14

Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.

(*) (Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.)
15

Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.

16

Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

17

Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.

18

Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

(*) (Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".)
19

Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov;
vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

20

Oni zlomyseľne hovoria o tebe,
márnivo sa dvíhajú nad teba.

21

Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane,
a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

22

Skrz-naskrz ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.

23

Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

24

Pozri, či nejdem bludnou cestou,
a veď ma po ceste k večnosti.

Ty si moje útočište

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka
a pred násilníkom ma chráň.

3

Veď oni zamýšľajú robiť zlo,
deň čo deň podnecujú rozbroje.

4

Ako had si ostria jazyky,
za perami majú jed vreteníc.

5

Pane, bráň ma pred rukou hriešnika
a chráň ma pred násilníkom,
lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.

6

Pyšní mi nastavujú osídlo;
napínajú sieť z povrazov
a kladú mi pasce na cestu.

7

Pánovi hovorím: "Ty si môj Boh;
čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby."

8

Pane, Pane, ty si moja sila a záštita;
keď bojujem, kryješ mi hlavu.

(*) ("Moja sila a záštita", dosl. "sila mojej spásy", Pán, čo zachraňuje.)
9

Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného,
aby sa uskutočnili jeho zámery.

10

Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú;
nech ich pokryje zloba vlastných perí.

11

Nech na nich padá žeravé uhlie;
vrhni ich do jamy, aby už nevstali.

12

Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi,
násilníka stihne náhla skaza.

13

Viem, že Pán úbohému právo prisúdi
a chudobnému odplatí.

14

Len spravodliví budú tvoje meno velebiť
a statoční budú bývať u teba.

Modlitba v nebezpečenstve

1

Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť,
počuj môj hlas, keď volám ku tebe.

2

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo
a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

(*) (Okrem celostnej zápalnej obety obetovali aj voňavý kadidlový zápal (Lv 2,1; Ex 30,7-8) na kadidlovom alebo aj zlatom oltári, ktorý stál pred vchodom do svätyne (Ex 30,1; 40,5; 30,6. 34-37). "Pozdvihnutie rúk" je paralelizmus k "modlitbe". Židia sa modlievali s roztiahnutými rukami.)
3

Pane, k mojim ústam postav stráž
a hliadku na okraj mojich perí.

4

Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému,
aby bezbožne vymýšľalo výmysly
s ľuďmi, čo páchajú neprávosť;
ani ich pochúťky nechcem jesť.

5

Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá,
no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;
nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle.

6

Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov,
budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.

(*) (Doslovne: "Vedľa skaly boli spustené ich kniežatá"; tieto slová narážajú na nebezpečenstvo, v ktorom sa nachodil Šaul, keď prenasledoval Dávida v jaskynnom teréne v okolí Engadi (1 Sam 24,1-16 alebo 26,8-20). Text je však porušený, preto nie je ani jeden výklad istý.) 7

Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky,
tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.

8

Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči:
k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.

9

Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili,
pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.

10

Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel,
ale ja nech cez ne prejdem.

Ty si moje útočište

1

Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni.

2

Nahlas volám k Pánovi,
nahlas a úpenlivo prosím Pána;

3

nariekam pred ním
a rozprávam mu o svojom súžení.

4

Ja síce klesám na duchu,
ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám,
nastavili mi osídlo.

(*) ("Chodník" alebo "cesta" značí položenie, osud.) 5

Pozeral som sa napravo a videl som,
že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť,
o môj život nik nestojí.

(*) (Žalmista sa "pozeral napravo", pozeral, kto by sa ho zastal, kto by ho chránil pred nespravodlivým prenasledovateľom. Na súde po pravej strane stával obhajca toho, kto bol žalovaný (Ž 16,8; 121,5).)
6

Pane, ku tebe volám
a hovorím: "Ty si moje útočište,
môj podiel v krajine žijúcich.

7

Všimni si moju úpenlivú prosbu,
lebo som hrozne zdeptaný.
Osloboď ma od prenasledovateľov,
lebo sú mocnejší ako ja.

8

Vyveď ma zo žalára,
aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa,
keď mi prejavíš priazeň."

(*) (Žalmista prosí, aby ho Pán vyslobodil "zo žalára". Je možné, že Dávid týmto slovom označuje jaskyňu, v ktorej ho prekvapil nepriateľ. - "Keď mi prejavíš priazeň" - všetci spravodliví sa budú tešiť z víťazstva dobra nad zlom.)

Modlitba v úzkosti

1

Dávidov žalm.
Pane, vyslyš moju modlitbu,
pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu,
pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.

2

A svojho služobníka na súd nevolaj,
veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

(*) (Dávid vie, že nie je v Božích očiach celkom nevinný. Veď kto z ľudí by to mohol povedať. Preto sa odvoláva skôr na Božie milosrdenstvo než na Božiu spravodlivosť.)
3

Nepriateľ ma prenasleduje,
zráža ma k zemi,
do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.

(*) (Jeho život sa podobá tomu, čo už dávno zomrel. Nespravodlivý nepriateľ už vyriekol nad ním ortieľ smrti, teraz hľadá len príležitosť.) 4

Duch sa mi zmieta v úzkostiach;
v hrudi mi srdce meravie.

5

Spomínam si na uplynulé dni,
o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam
a uvažujem o dielach tvojich rúk.

6

Vystieram k tebe ruky,
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.

7

Rýchle ma vyslyš, Pane,
lebo už klesám na duchu.
Neskrývaj predo mnou svoju tvár,
aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.

8

Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,
lebo sa spolieham na teba.
Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,
veď svoju dušu dvíham ku tebe.

9

Pred nepriateľmi ma zachráň;
Pane, k tebe sa utiekam.

10

Nauč ma plniť tvoju vôľu,
lebo ty si môj Boh;
na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.

(*) ("Dobrý Boží duch" má žalmistu viesť "na správnu cestu". Pán mu má dať milosť, aby sa nepotkol na ceste dokonalosti (Ž 26,12; 27,11).)
11

Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;
pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.

12

Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov,
zahub všetkých, čo ma sužujú,
veď ja som tvoj služobník.

(*) (Cirkev zaradila žalm medzi tzv. kajúce žalmy pre 2. verš, kde sa naznačuje žalmistovo previnenie (porov. aj verše 8 a 10).)

Za víťazstvo a za pokoj

1

Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.

2

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ;
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
on mi podrobuje môj ľud.

(*) (Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.)
3

Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,
a syn človeka, že myslíš na neho?

4

Preludu sa človek podobá,
jeho dni sú ako letiaci tieň.

5

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

6

Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov;
vypusť šípy a vydes ich.

(*) (Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.) 7

Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;

(*) (Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).) 8

ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.

(*) ("Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).)
9

Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.

10

Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

11

Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.

12

Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.

13

Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;

14

náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.

15

Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

(*) (Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.)

Oslava Božej velebnosti

1

Dávidov chválospev.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ,
a tvoje meno velebiť
navždy a naveky.

2

Budem ťa velebiť každý deň
a tvoje meno chváliť
navždy a naveky.

3

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden,
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

4

Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

5

Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

6

Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných
a rozprávajú o tvojej veľkosti.

7

Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

8

Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a veľmi láskavý.

9

Dobrý je Pán ku každému
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

10

Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela
a tvoji svätí nech ťa velebia.

11

Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva
a o tvojej moci nech hovoria;

12

nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

13

Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

(*) (V mesiášskych časoch sa Božie kráľovstvo rozšíri na všetky národy (verše 12,13). Takto Pán je a bude Kráľom všetkých národov a všetkých čias (Dan 3,100; 1 Tim 1,17).) 14

Pán podopiera všetkých, čo klesajú,
a dvíha všetkých skľúčených.

15

Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

16

Otváraš svoju ruku
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

17

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

18

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

19

Vyplní želanie bohabojných,
vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

20

Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a ničí všetkých hriešnikov.

21

Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí
navždy a naveky.

(*) (Alfabetický žalm, ktorý preberá časti z iných žalmov.)

Blažení tí, čo dúfajú v Pána

1

ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;

2

celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

3

Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

4

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.

5

Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

(*) ("Boh Jakubov" je Pán, Boh, ktorý patriarchovi Jakubovi a jeho pokoleniu preukázal mnoho dobrodení (Gn 28,15; 31,3; 32,28; 46,4; Ž 33,12; 144,15 atď.).) 6

On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,

7

utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,

8

Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.

(*) ("Pán otvára oči slepým" - to sa dá chápať doslova, ale tiež v prenesenom slova zmysle: Pán naúča ľudí dobru a vedie k pokániu (Dt 28,29; Jób 12,25; Iz 29,18; 35,5).) 9

Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.

10

Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.

(*) (Týmto žalmom sa začína skupina žalmov (146 - 150), ktoré sa volajú aj "malým Halelom" (pozri Ž 113). Obsahom všetkých nasledujúcich žalmov je Pánova chvála. Každý žalm sa v hebrejskom texte začína a končí "Aleluja - Chváľte Pána".)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 116)   Dopredu (Ž 147)

Obsah