Zbormajstrovi. Na nápev "Lisy".
Žalm Koreho synov.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;

túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome
a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,
keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím,
premenia ho na prameň,
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda,
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,
vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni
a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha
ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,
milosť a slávu udeľuje Pán;
neodoprie dobro tým,
čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

Pane, svojej krajine si preukázal milosť,
Jakuba si zbavil poroby.

Svojmu ľudu si odpustil vinu
a zakryl si všetky jeho hriechy.

Všetok hnev si v sebe potlačil
a zmiernil svoje rozhorčenie.

Obnov nás, Bože, naša spása,
a odvráť od nás svoj hnev.

Vari sa chceš hnevať na nás naveky
a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás,
aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo
a daj nám svoju spásu.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým
a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.

Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.

Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.

Dávidova modlitba.
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,
lebo som biedny a chudobný.

Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo deň.

Obveseľ, Pane, svojho sluhu,
veď k tebe dvíham svoju dušu.

Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.

Pane, počuj moju modlitbu,
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.

V deň svojho súženia volám k tebe,
lebo ty ma vyslyšíš.

Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane,
a nič sa nevyrovná tvojim dielam.

Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe
a budú sa ti klaňať, Pane,
a tvoje meno oslavovať.

Lebo si veľký a robíš zázraky,
iba ty si Boh.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté
a malo bázeň pred tvojím menom.

Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj,
a tvoje meno oslavovať naveky;

veď si bol ku mne veľmi milostivý
a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

Bože, pyšní povstali proti mne
a tlupa násilníkov mi čiahala na život;
nechceli ťa mať pred očami.

No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,
zhovievavý, veľmi milostivý a verný.

Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;
daj silu svojmu služobníkovi,
zachráň syna svojej služobnice.

Nech som dôkazom tvojej dobroty,
aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil.

Žalm Koreho synov. Pieseň.
Základy má na posvätných vrchoch;

brány Siona miluje Pán
nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;
Filištínci, Týrčania a Etiópčania:
tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: "Ten i tamten sa na ňom narodil
a sám Najvyšší mu dal pevné základy."

Pán zaznačí do knihy národov:
"Títo sa tam zrodili."

A spievajú ako pri tanci:
"V tebe sú všetky moje pramene."

Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi.
Má sa spievať na nápev "Machalat".
Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.

Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.

Kiež prenikne k tebe moja modlitba,
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia
a môj život sa priblížil k ríši smrti.

Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi,
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš,
lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti,
do temravy a tône smrti.

Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie,
svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Odohnal si mi známych
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem,

aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň
a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky?
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote
a na mieste zániku o tvojej vernosti?

Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe,
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

Prečo ma, Pane, odháňaš?
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

Biedny som a umieram od svojej mladosti,
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil
a zlomili ma tvoje hrozby.

Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava
a zvierajú ma zovšadiaľ.

Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa,
len tma je mi dôverníkom.