Ž90-150

D. Štvrtá kniha (90 - 106 [89 - 105])

Nech je nad nami dobrotivosť Pána

1

Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.

 2

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

 (*) (Pre večného Boha je vznik sveta iba ako narodenie človeka.)
3

Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: "Vráťte sa, synovia človeka!"

 (*) (Jediným slovom stvoril človeka a takisto jediným prejavom svojej vôle ukončieva ľudský život.) 4

Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

 (*) ("Ako jedna nočná stráž." (Židia rozdeľovali noc na tri čiastky, na tri stráže po štyroch hodinách: 6-10, 10-2 a 2-6; meno "šámrách" je pravdepodobne z toho, že po štyroch hodinách sa vymieňali stráže či už v chráme alebo na poli atď.), čas veľmi krátky, ktorý ani pre človeka neznamená nič (Sdc 7,19; Ž 63,7).)
5

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

 6

sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
7

Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.

 (*) (Príčinou ľudskej pominuteľnosti sú hriechy (Gn 3,17-20).) 8

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
9

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.

 10

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.

 11

Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
12

A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.

 13

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

 14

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

 15

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
16

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.

 (*) (Žiadané milosrdenstvo, radosť, prejavy Božieho "diela" (dielo pomoci, spásy a vykúpenia), Božia "nádhera" (moc a všetky Božie skutky, ktorými sa preslavuje v očiach ľudí), dobrotivosť a láska sú všetko dobrá a výsady mesiášskych časov, ktorými sa zmení a zjasní náš pozemský život a ktorými Boh sprevádza naše činy, aby sme žili podľa Božej vôle.) 17

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!

 (*) (Nadpis označuje za autora žalmu Mojžiša. Ani z obsahu nemožno nič uviesť, čo by protirečilo tomuto tvrdeniu.)

Pod ochranou Najvyššieho

1

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

 2

povie Pánovi: "Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj."
3

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.

 4

Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,

 (*) ("Štítom a pancierom", porov. pozn. k 35,2.) 5

nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,

 6

ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.
7

I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.

 8

Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

 9

Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

 10

Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

 11

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

 12

Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.

 13

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
14

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

 15

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.

 16

Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.

Oslava Boha, Stvoriteľa

1

Žalm. Pieseň na Pánov deň.

 2

Dobre je oslavovať Pána
a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;

 3

za rána zvestovať tvoju dobrotu
a tvoju vernosť celú noc

 (*) (Deň a noc spolu nestačia na to, aby sme dostatočne ocenili a aby sme sa poďakovali za Božie milosrdenstvo a Božiu lásku k nám ľuďom.) 4

na desaťstrunovej harfe a na lutne,
spevom a citarou.

 5

Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou
a plesám nad dielami tvojich rúk.
6

Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane,
a aké hlboké tvoje myšlienky!

 7

Nerozumný človek to nevie
a blázon to nechápe.

 8

Hoci hriešnici rastú ako tráva
a kadejakí zločinci prekvitajú,
večná záhuba ich predsa neminie;

 9

no ty, Pane, si najvyšší naveky.
10

Veď to, Pane, tvoji protivníci,
veď to tvoji protivníci zahynú
a rozprášení budú všetci zločinci.

 11

Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami,
mažeš ma žírnym olejom.

 12

Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov,
moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.
13

Spravodlivý sťa palma zakvitne
a vyrastie sťa céder z Libanonu.

 14

Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom,
v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.

 (*) (Žalmista chce povedať, že tí, čo sú blízko Boha ako stromy zasadené v nádvorí svätyne, čo zachovávajú Božie príkazy, budú pod stálou Božou opaterou a láskavosťou.) 15

Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie,
úrodní budú a plní sviežosti;

 16

a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý
a neprávosti v ňom niet.

 (*) ("Na Pánov deň" - označuje sa liturgické umiestnenie žalmu pri bohoslužbe. Podľa Talmudu sa spieval za rannej sobotňajšej obety, sprevádzal druhú čiastku celopalu, čiže celostnej žertvy, tzv. "mokrú obetu" (Ex 29,38; Nm 28,9).)

Vznešenosť Pána - Stvoriteľa

1

Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.

 2

Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov.

 (*) ("Pán kraľuje", t. j. "začal kraľovať a kraľuje ďalej", je slávnostné privolávanie, ktorým pozdravovali nového kráľa pri nastúpení na trón. Takto začínajú žalmy 97 a 99 (pozri o pozdrave 2 Sam 15,10; 2 Kr 9,13).)
3

Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.

 4

Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.
5

Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

 (*) ("Božie svedectvá" sú predovšetkým Božie prísľuby, potom výroky, príkazy, slovom, prejavy Božej vôle.)

Boh - pomstiteľ spravodlivých

1

Bože odplaty, Pane,
Bože odplaty, zjav sa.

 2

Povstaň, ty, ktorý súdiš zem,
odplať pyšným, čo si zaslúžili.
3

Dokedy ešte hriešnici, Pane,
dokedy ešte budú hriešnici jasať?

 4

Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?
5

Pane, šliapu po tvojom ľude
a tvoje dedičstvo týrajú.

 6

Vraždia vdovy a cudzincov
a zabíjajú siroty.

 7

A hovoria si: "Pán to nevidí,
nevie o tom Boh Jakubov."

 (*) ("Pán nevidí" a "nevie", neveria, že Boh bude trestať každú krivdu, každý hriech a každý zločin. Proti podobným neprístojnostiam a krivdám brojili aj proroci (Iz 1,23; 5,20-23; 10,1 n.; Jer 5,1 n.; Ez 22,7; Oz 4,2; Zach 7,10 atď.).)
8

Pochopte to, vy, nerozumní v národe;
kedy to porozumiete, hlupáci?

 9

Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul,
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?

 10

Že by netrestal ten, čo vychováva národy,
čo učí ľud múdrosti?

 11

Pán pozná ľudské myšlienky
a vie, aké sú márne.
12

Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš
a poúčaš o svojom zákone,

 13

aby si mu uľavil v dňoch nešťastných,
kým pre hriešnika nevykopú jamu.

 14

Lebo Pán neodvrhne svoj ľud
a neopustí svoje dedičstvo.

 15

Súd sa zasa navráti k spravodlivosti
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.
16

Proti ničomníkom ktože mi pomôže
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?

 17

Keby mi Pán nebol pomohol,
už by som bol býval v ríši mlčania.

 (*) ("V ríši mlčania", teda v šeóle (porov. Ž 115,17).) 18

Ledva poviem: "Noha sa mi potkýna,"
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.

 19

A keď sa v mojom srdci kopia starosti,
vzpružuje ma tvoja potecha.
20

Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia,
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?

 21

Na život spravodlivého sa vrhajú
a odsudzujú krv nevinnú.

 22

Mne sa však Pán stal pevnosťou
a skalou útočišťa môj Boh.

 23

On im odplatí za ich neprávosť
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,

 24

vyhubí ich Pán, Boh náš.

Pozvanie na oslavu Boha

1

Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.

 2

Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.
3

Lebo Pán je veľký Boh
a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

 4

V jeho moci sú zemské hlbiny
a jemu patria aj nebotyčné štíty.

 5

Jeho je more, veď on ho stvoril,
i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.
6

Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

 7

Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.
8

Čujte dnes jeho hlas:
"Nezatvrdzujte svoje srdcia

 9

ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.

 (*) ("Meríba" významovo značí miesto "sporu, hádky" (Ex 17,1-7). "Massa" označuje miesto "pokúšania" (Nm 20,2.3).)
10

Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie
i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;

 11

tí veru moje cesty neznajú.
Preto som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja."

 (*) (Žalm sa rozdeľuje na dve čiastky: I (1-5) žalmista vyzýva ľud k oslave Boha, lebo on je Kráľom celej zeme, ktorú stvoril; II (6-11) opäť povoláva chváliť Pána, lebo je pastierom izraelského ľudu, ktorého majú všetci uznať a poslúchať, ak nechcú byť potrestaní a odvrhnutí ako otcovia na púšti.)

Pán je kráľ a sudca celej zeme

1

Spievajte Pánovi pieseň novú;
spievaj Pánovi, celá zem!

 (*) ("Pieseň novú", lebo staršie chválospevy už nestačia na to, aby vystihli veľkosť budúceho prejavu a zjavenia sa Božej velebnosti a moci.) 2

Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

 3

Zvestujte jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.
4

Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

 (*) (Všetci tí, čo u pohanských národov nosia meno "boh", sú nič, prázdnota, "výmysly", netreba sa ich báť, netreba ich poslúchať, sú to mŕtve a bezmocné figúrky. Iba Jahve je Boh, lebo on všetko stvoril.) 5

Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.

 6

Vznešenosť a krása pred jeho tvárou,
moc a veleba v jeho svätyni.
7

Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,

 8

vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,

 9

klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem,

 10

hlásajte medzi pohanmi: "Pán kraľuje!"
Upevnil zemekruh, nepohne sa;
a spravodlivo súdi národy.
11

Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;
nech more zahučí a čo ho napĺňa,

 12

nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú všetky stromy lesa

 13

pred tvárou Pána, že prichádza,
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a národy podľa svojej pravdy.

 (*) (Žalmista týmto žalmom povzbudzuje izraelský ľud, aby pozdravoval a oslavoval Pána, neviditeľného Kráľa, ktorý tróni na arche zmluvy a teraz prichádza do svätyne. V tomto Kráľovi majú však pozdraviť aj všeobecného Kráľa mesiášskych časov. - Žalmista v prítomnej oslave vidí viac, než sa ukazuje oku, vidí na konci časov prichádzať Pána, ktorý ide založiť mesiášske kráľovstvo. Žalm je mesiášsky v tom zmysle, že všetky národy povoláva chváliť a oslavovať Boha a ohlasuje súd nad nimi.)

Pán je slávny sudca

1

Pán kraľuje, jasaj, zem;
radujte sa, všetky ostrovy.

 (*) (Pohnútkou k tejto všeobecnej radosti je príchod Pána v mesiášskych časoch, príchod Kráľa a Sudcu všetkých národov a všetkých končín sveta (Iz 42,10; 51,5).) 2

Vôkol neho oblaky a mrákavy,
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

 3

Predchádza ho oheň,
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

 4

Jeho blesky ožarujú zemekruh:
zem to vidí a chveje sa.

 5

Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou,
pred Pánom celej zeme.

 6

Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia
a jeho slávu vidia všetky národy.
7

Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené
a honosia sa svojimi sochami.
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.

 8

Sion to počuje a teší sa
a dcéry Júdove plesajú, Pane,
nad tvojimi súdmi.

 (*) ("Dcéry Júdove" je hebraizmus a označuje všetky mestá a dediny júdskeho kráľovstva. A keďže Sion je stredobodom univerzálneho mesiášskeho kráľovstva, znázorňujú svetovú všeobecnosť.) 9

Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi,
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
10

Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,
veď on ochraňuje svojich svätých
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

 11

Vychádza svetlo spravodlivému
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

 12

Radujte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte jeho sväté meno.

 (*) (Autor Listu Hebrejom 7. verš tohto žalmu cituje podľa gréckej osnovy a dokazuje nim božstvo Ježiša Krista (Hebr 1,6). Žalm je tiež prorocký a opisuje príchod Božieho kráľovstva.)

Boh víťazí na súde

1

Žalm.
Spievajte Pánovi pieseň novú,
lebo vykonal veci zázračné.

Víťazstvo je dielom jeho pravice
a jeho svätého ramena.

2

Pán oznámil svoju spásu,
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.

 3

Rozpamätal sa na svoju dobrotu
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.
Uzreli všetky končiny zeme
spásu nášho Boha.

 (*) (Žalmista vyzýva vyvolený národ oslavovať Pána "novou piesňou" za "víťazstvo". Ale sotva ide o nejaké historické víťazstvo, skôr o to posledné, ktorým sa začne Mesiášova éra, ohlasovaná prorokmi. "Nová pieseň" - pozri Ž 96,1.)
4

Na chválu Božiu jasaj, celá zem;
plesajte, radujte sa a hrajte.

 5

Hrajte Pánovi na citare,
na citare a na harfe zunivej.

 6

Za hlaholu trúb a poľníc
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.
7

Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa,
zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.

 (*) (Celá živá a neživá príroda má sa pripojiť k radosti ľudí, že prichodí nový, spravodlivý Kráľ (Iz 55,12; Ž 96,11-13; Rim 8,19-22).) 8

Tlieskajte, rieky, rukami,
jasajte s nimi, vrchy,

 9

pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a podľa práva národy.

Svätý je Pán, náš Boh

1

Pán kraľuje, traste sa, národy;
tróni nad cherubmi, chvej sa, zem.

 2

Veľký je Pán na Sione,
a vyvýšený nad všetky národy.
3

Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,
lebo je sväté.

 (*) ("Pán kraľuje" (Ž 93,1), "tróni nad cherubmi" (1 Sam 4,4; 2 Sam 6,2; Iz 37,16; Ž 80,2; 1 Krn 13,6), čiže nad archou zmluvy, na ktorej boli dvaja cherubi (Ex 25,22).) 4

Mocný kráľ spravodlivosť miluje:
ty si ustanovil, čo je správne,
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.
5

Velebte Pána, nášho Boha,
a padnite k jeho nohám,
lebo je svätý.
6

Mojžiš a Áron, jeho kňazi,
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul,

 7

z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo
a prikázania, ktoré im dal.

 8

Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,
Bože, ty si bol k nim milostivý,
no nenechal si bez trestu ich priestupky.
9

Velebte Pána, nášho Boha,
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,
lebo svätý je Pán, Boh náš.

 (*) (Aj tento žalm je venovaný Bohu ako svätému Kráľovi, je tiež mesiášsky, pretože sa v ňom vyzdvihuje všeobecné Božie kráľovstvo.)

Radosť návštevníka chrámu

1

Ďakovný žalm.

 2

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte pred jeho tvár.
3

Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
4

Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.

 5

Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

 (*) (Autor žalmu je neznámy. Žalm sa mal spievať pri ďakovnej obete ("tôdáh"). Obsahovo je mesiášsky, lebo povoláva všetkých ľudí oslavovať Pána v chráme ako svojho Stvoriteľa a Pána (Iz 2,3; 56,6).)

Zásady spravodlivého vladára

1

Dávidov žalm.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať,
zahrať ti, Pane, na harfe.

 2

Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;
kedyže prídeš ku mne?

Chcem kráčať v nevinnosti srdca
uprostred svojej čeľade.

3

Nesprávne predsavzatia si nerobím,
podvodníka mám v nenávisti;
ten nemá ku mne prístup.
4

Skazené srdce sa mi prieči,
zlomyseľníka nechcem znať.

 5

Kto tajnostkársky ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má oko pyšné a srdce naduté,
toho neznesiem.
6

Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou.
Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

 7

V mojom dome nebude bývať pyšný človek
a luhár neobstojí pred mojimi očami.

 8

Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine
a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

 (*) (Kráľ v ranných hodinách na verejnom mieste pred bránami mesta rozsudzoval sporné otázky (2 Sam 15,2; Jer 21,12); zaumieňuje si súdiť spravodlivo.)

Vyhnancove sľuby a prosby

1

Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.

 2

Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde ku tebe.

 3

Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.
4

Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

 5

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.

 6

Od samého náreku
som iba kosť a koža.
7

Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.

 (*) (Vyvolený ľud je teraz ako "pelikán", ktorý ako stelesnený smútok vie celé dni stáť na jednom mieste, alebo ako "kuvik", ktorý blúdi po "zrúcaninách" za noci, obávajúc sa denného svetla.) 8

Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

 9

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

 10

Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;

 11

to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

 12

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.
13

Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

 14

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.

 15

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.
16

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;

 17

lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.

 18

Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.
19

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.

 (*) ("Obnovený ľud" - ľud z pohanov a Izraelitov - Cirkev (Ž 22,32).) 20

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;

 21

čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

 22

aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,

 23

keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
24

Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: "Bože môj,

 (*) (Žalmista prosí Pána o milosť dlhšieho života, aby videl vyslobodenie a slávu obnoveného Siona.) 25

neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

 26

Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

 27

Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
28

Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

 29

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou."

 (*) (Nadpis modlitby vystihuje obsah žalmu, ktorý pravdepodobne vznikol na konci babylonského zajatia (pozri verše 14.15.17.21.29). Je to piaty žalm medzi kajúcimi.)

Chvála Božieho milosrdenstva

1

Od Dávida.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.

 2

Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
3

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;

 4

on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

 5

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky,
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

 (*) ("Obnovuje mladosť ako orlovi" - sv. Hieronym k Iz 40,31: "Hovorievame, že starý orol omladne, keď mu vymenia krídla.")
6

Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

 7

Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.
8

Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

 (*) (Tieto slová sú aj v Ex 34,6, kde ich hovorí sám Pán (porov. Ž 145,8).) 9

Nevyčíta nám ustavične naše chyby,
ani sa nehnevá naveky.

 10

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
11

Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

 12

Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

 13

Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
14

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;
pamätá, že sme iba prach.

 15

Ako tráva sú dni človeka,
odkvitá sťa poľný kvet.

 16

Ledva ho vietor oveje, už ho niet,
nezostane po ňom ani stopa.

 (*) ("Nezostane po ňom ani stopa" (Ž 90,5; Iz 40,6-8; Jób 7,10; 8,18; 14,2 atď.). - Človek je úbohý, pominuteľný tvor, Božie milosrdenstvo a láska sú však večné.)
17

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť
voči tým, čo sa ho boja
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

 18

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu,
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

 19

Pán si pripravil trón v nebesiach;
kraľuje a panuje nad všetkými.
20

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli,
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová
a plníte jeho príkazy.

 21

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy,
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

 22

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela,
všade, kde on panuje.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Chvála Boha, stvoriteľa

1

Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,

 2

do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan,

(*) ("Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).) 3

nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.

 (*) ("Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).) 4

Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
5

Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.

 6

Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.

 7

Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

 8

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.

 9

Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.
10

Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy

 11

a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.

 12

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
13

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.

 14

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb

 15

i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
16

Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

 17

Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

 18

Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.
19

Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.

 20

Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.

 21

Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.

 22

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.

 23

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.
24

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.

 25

Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.

 26

Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

 (*) (Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.)
27

Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.

 28

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

 29

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.

 30

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.
31

Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.

 (*) ("Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré.") 32

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

 33

Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

 34

Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
35

Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.

 (*) (V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.)

Boh je v sľuboch verný

1

ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

 2

Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

 3

Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
4

Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.

 5

Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

 6

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

 (*) (Izraeliti sa volajú: "potomci Abraháma - synovia Jakuba".)
7

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

 8

Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

 9

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
10

Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,

 11

keď povedal: "Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný."

 12

Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

 13

a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,

 14

nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:

 15

"Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom."

 (*) ("Mojich pomazaných… mojim prorokom" - myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12,11-20; 20,1-18; 26,7-11).)
16

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.

 17

Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.

 18

Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;

 19

no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.

 (*) ("No potom došlo na jeho slová" (Gn 41,12-14).) 20

Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;

 21

ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,

 22

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.
23

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

 (*) ("Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine", totižto v Egypte (Gn 10,6). Jakubovi potomci nikdy nesplynuli s Egypťanmi.) 24

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

 25

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

 26

Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.

 27

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.
28

Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.

 29

Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.

 30

Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.

 31

Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.

 32

Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.

 33

A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.
34

Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.

 35

Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.

 36

A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
37

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

 38

I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.

 (*) (Egyptský kráľ sa dlho spriečal vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.) 39

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

 (*) (Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel "oblak, aby ich tak chránil" pred úpalom slnka (Ex 13,21; 14,19; 40,36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16,13; Nm 11,31 n.), dáva im "mannu", chlieb z neba (Ex 16,4; vysvetlenie pozri pri žalme 78,25).)
40

Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.

 41

Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.

 42

Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
43

Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.

 44

A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,

 (*) (Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.) 45

aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.

 (*) (Témou žalmu sú slová 11. verša: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný." Žalmista ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu pred zaujatím tejto krajiny.)

Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

1

ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 2

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?

 3

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.
4

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,

 5

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

 (*) (Žalmista v duchu vidí budúce šťastné časy národnej obnovy a slávy: návrat do vlasti, ale aj splnenie mesiášskych proroctiev.)
6

Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

 7

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

 8

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.
9

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.

 10

Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.

 11

Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.

 12

Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.
13

No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

 14

Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

 15

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.
16

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

 17

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

 18

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

 (*) (Porov. Nm 16.)
19

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

 20

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

 (*) ("Svoju slávu", čiže Boha, ktorého sláva ("kábôd") ich sprevádzala.) 21

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

 22

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

 23

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

 (*) ((Ex 32,10-30; Dt 9,25-29). Mojžiš si žiadal od Pána, aby ho vymazal z knihy žijúcich, ak neodpustí vinu svojmu ľudu. A Pán sa dal uprosiť a načas prepáčil urážku (Ex 33).)
24

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

 (*) (Ďalšou urážkou Pána bola vzbura ľudu, keď sa vrátili dvanásti vyzvedači z Kanaánu a keď svojimi zvesťami prestrašili a pobúrili ľud (Nm 13 a 14).) 25

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

 26

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

 27

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

 (*) (Prvá hrozba sa vyplnila za štyridsaťročného putovania na púšti. Ani len Mojžiš nevošiel do zasľúbenej zeme. Druhá hrozba sa splnila za babylonského zajatia a dovŕšila sa po Mesiášovej smrti.)
28

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

 (*) ("Jedli z obetí" spolu s Moabčanmi (porov. Nm 25,2-3).) 29

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

 30

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

 31

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.
32

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

 33

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.
34

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.

 35

Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.

 36

Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

 (*) (Modloslužba sa im stala osídlom, vášňou a príčinou skazy, ako to potom žalmista naznačí v 40. verši.)
37

Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.

 38

Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;

 39

znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

 (*) ("Porušovali vernosť (dosl. smilnili) svojimi zločinmi." V SZ sa vzťah medzi Bohom a ľudom často opisuje vo forme manželstva. Modloslužba sa kvalifikuje ako cudzoložstvo.)
40

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

 41

vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

 42

Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.
43

Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

 44

Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.
45

Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

 46

A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
47

Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.
48

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: "Staň sa. Amen."

 (*) (Obsahove je veľmi podobný žalmu predchádzajúcemu. Rozdiel je len v tom, že história vyvoleného národa sa tu podáva pod zorným uhlom národnej nevery a nevďačnosti. Celým žalmom sa tiahne niť pokorenia a pokánia vyvoleného národa.)

E. Piata kniha (107 - 150 [106 - 150])

Vďaka za oslobodenie

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 2

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,
ktorých vykúpil z rúk protivníkových

 3

a zhromaždil z rozličných krajín
od východu i západu,
od severu i od mora.
4

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

 (*) (Ako kedysi za Mojžišových časov Izraeliti blúdili na púšti, podobne aj teraz v časoch vyhnanstva.) 5

Mali hlad a smäd,
ubúdalo v nich života.

 6

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
7

Na správnu cestu ich priviedol,
aby šli po nej k trvalému bydlisku.

 (*) ("Na správnu cestu ich priviedol" - nedal im odpadnúť od pravej viery, "aby šli k trvalému bydlisku" - do Palestíny, kde boli doma.) 8

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,

 9

lebo smädného napojil
a hladného nakŕmil dobrotami.
10

V temnotách a v tieni smrti sedeli,
sputnaní biedou a železom,

 (*) (Babylonské zajatie opisuje ako väzenie.) 11

lebo sa vzopreli Božím výrokom
a zámery Najvyššieho zavrhli.

 12

Preto ich srdce útrapami pokoril,
ostali nevládni a bez pomoci.

 13

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
14

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol
a ich putá rozlomil.

 15

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,

 16

lebo rozdrvil brány bronzové
a rozlomil závory zo železa.
17

Na ceste neprávosti rozum stratili
a trpeli za svoje priestupky.

 18

Každý pokrm sa im sprotivil
a priblížili sa až k bránam smrti.

 19

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
20

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich
a vyslobodil ich zo záhuby.

 21

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.

 22

Obetu chvály nech mu prinesú,
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
23

Púšťali sa na lodiach po mori
a na veľkých vodách robili obchody.

 24

Tam videli diela Pánove
a na hlbočinách jeho zázraky.

 25

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,
až sa morské vlny vzdúvali;

 26

priam k nebu stúpali
a vzápätí sa prepadali do hlbín;
duša im hrôzou zmierala.

 27

Knísali sa a tackali ako opití;
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

 28

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
29

Búrku premenil na vánok
a morské vlny umĺkli.

 30

Tešili sa, že vlny utíchli,
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

 31

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.

 32

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia
a nech ho chvália v zbore starších.

 (*) (Oslava má byť verejná v "zhromaždeniach… v zbore starších", t.j. na verejnom mieste pri bránach mesta, kde sa schádzavali starší mesta a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút 4,1 n.).)
33

Potoky na púšť premenil
a na súš vodné pramene,

 34

úrodnú zem na soľnú step
pre zlobu jej obyvateľov.

 35

A z púšte zasa urobil jazerá,
z vyschnutej zeme vodné pramene.
36

Hladujúcich tam usadil
i založili si trvalé bydlisko.

 37

Obsiali polia a vysadili vinice
a získali bohatú úrodu.

 38

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi
a nezmenšil im ani počet dobytka.

 39

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
40

Opovrhnutím zahrnul kniežatá
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

 41

Chudákov však z biedy povzniesol,
ich rody ako stáda rozmnožil.

 (*) (V tejto druhej časti žalmu pevec oslavuje diela a skutky Božej prozreteľnosti a poukazuje na Božiu všemohúcnosť. Žalmista preberá obrazy z Izaiáša (napr. Iz 50,2; 34,7; 41,18; 42,15), ktorými veľký prorok znázornil návrat pozostalých z babylonského zajatia.) 42

Spravodliví to uvidia a potešia sa,
ničomníci všetci stratia reč.

 43

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

 (*) (Žalm, ako badať hneď z úvodných veršov, je z časov návratu z babylonského zajatia.)

Oslava Pána a prosba o pomoc

1

Pieseň. Dávidov žalm.

 2

Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce:
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,

 3

prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.
4

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

 5

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.

 6

Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

 7

Zachráň svojich najmilších;
pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.
8

Vo svojej svätyni Boh povedal:
"S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.

 9

Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy
a Júda moje žezlo vladárske.

 10

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam,
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám."
11

Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?

 12

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

 13

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.

 14

S Bohom budeme udatní,
on našich nepriateľov pošliape.

 (*) (Táto lyrická báseň, "žalm - mizmôr", nie je samostatnou básňou, je totižto zložený zo žalmu 57,8-12 (verše 2-6) a 60,7-14 (verše 7-14).)

Proti zradným nepriateľom

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Bože, chvála moja, nemlč,

 (*) ("Bože, chvála moja", v zmysle, že Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť.) 2

lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom,

3

zahŕňajú ma nenávistnými rečami
a napádajú ma bez príčiny.

 4

Za moju lásku broja proti mne;
ale ja sa modlím.

 5

Zlom sa mi odplácajú za dobré
a nenávisťou za lásku.
6

Postav nad neho hriešnika.
Žalobca nech stojí po jeho pravici.

 7

Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený
a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

 8

Jeho dní nech je čím menej
a jeho úrad nech prevezme iný.

 9

Jeho deti nech ostanú sirotami
a vdovou jeho manželka.

 10

Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú,
nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.
11

Nech ho úžerník oberie o celý majetok
a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

 12

Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo
a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

 13

Jeho potomstvo nech vyhynie,
nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

 14

Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov
a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

 15

Pán nech ich má stále pred očami
a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.
16

Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným,
ale prenasledoval bedára a žobráka
a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

 17

Miloval kliatbu, nech ho teda postihne;
nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

 18

Preklínanie si obliekal sťa odev,
nech vojde do jeho vnútra ako voda
a do jeho kostí ako olej.

 19

Nech mu je šatou, ktorou sa odeje,
a pásom, ktorým sa vždy opáše.

 20

Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú
a zle hovoria proti mne.
21

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň,
veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; zachráň ma,

 22

lebo ja som úbohý a chudobný
a moje srdce je vo mne ranené.

 23

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa,
striasajú ma ako kobylku.

 24

Od pôstu sa mi podlamujú kolená,
a telo mi chradne bez oleja.

 25

Som im už len na posmech;
keď ma vidia, potriasajú hlavou.
26

Pomôž mi, Pane, Bože môj,
zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

 27

Nech poznajú, že to tvoja ruka,
že si to ty, Pane, urobil.

 28

Oni nech preklínajú, ty však žehnaj;
nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne,
a tvoj služobník nech sa raduje.

 29

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú,
a potupa nech ich zahalí ako plášť.
30

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami,
budem ho chváliť uprostred zástupov,

 31

lebo on stojí po pravom boku chudáka,
aby ho zachránil pred jeho sudcami.

 (*) (Žalm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žalmu, ale najmä sv. Peter (Sk 1,16-20), ktorý 8. verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pripisuje Dávidovi.
V slovnom zmysle je žalm starozákonnou modlitbou. Podobá sa žalmu 52. Žalm je však aj mesiášsky. Otcovia celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklínanie však odďaľujú z Ježišových úst, ktorý bol "tichým Baránkom" (Iz 53,7) a modlil sa za svojich nepriateľov.
Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že žalmista - inšpirovaný svätopisec - vyslovuje kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svätosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkoncom to nemožno ani len obrazne vložiť do úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťažkosti niekoľko poznámok: 1. Sme v SZ, kde sú mnohé veci ešte nedokonalé, a v SZ platil ako norma spravodlivosti zákon odvety (Ex 21,12.23-25; Lv 24,17-21). 2. Tieto kliatby nie sú ani tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľachetníka stihne zaslúžený trest. 3. Tieto kliatby nevychádzajú z pomstivej duše žalmistu, nebráni svoju vec, lež Božiu česť a Božiu spravodlivosť. 4. Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to nežiada, ale celú vec necháva na Pána.)

Mesiáš, kráľ a kňaz

1

Dávidov žalm.
Pán povedal môjmu Pánovi: "Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."

 (*) ("Pán (Jahve) povedal" (dosl. "výrok, predpoveď - ne'um", je technický výraz na označenie Božieho neodvolateľného výroku alebo predpovede) "môjmu Pánovi" ('Adóni). V hebrejskej reči meno "'adóni" sa užíva vtedy, keď poddaný oslovuje svojho pána, kráľa. Dávid na tomto mieste mohol týmto spôsobom osloviť budúceho Mesiáša (1 Sam 25,25 n.; 2 Sam 1,10), lebo okrem Boha bol aj On jeho Pánom, i keď bude podľa tela jeho ďalekým potomkom. Teda Jahve hovorí Mesiášovi: "Seď po mojej pravici." Sedieť po pravici niekoho v hebrejčine znamená mať tú istú hodnosť, ako má ten, po ktorého pravici sa sedí (1 Kr 2,19). "Kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám" - prísl. "kým" tu neoznačuje konečné ohraničenie času.)
2

Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona:
panuj uprostred svojich nepriateľov.

 3

Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda
v posvätnej nádhere.
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.

 (*) (Mesiášovi právom patrí svätá (v posvätnej nádhere) vláda nad celým svetom, patrí mu právom jeho večného (pred východom zornice) zrodu zo samého Boha.)
4

Pán prisahal a nebude ľutovať:
"Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."

 (*) ("Podľa radu Melchizedechovho" znamená, že je kňazom v pravom zmysle slova, a nie v prenesenom ani iba v levitskom, ako bol Áron, ale ako bol Melchizedech, ktorý bol pravý kňaz a priniesol na obetu chlieb a víno.) 5

Pán je po tvojej pravici,
v deň svojho hnevu kráľov porazí.

 6

Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly;
po šírej zemi hlavy rozdrví.
7

Cestou sa napije z potoka
a potom hlavu zdvihne.

 (*) (Ako svedčí nadpis, žalm je od Dávida. - Žalm je priamo mesiášsky, všetko, čo v ňom hovorí, platí len o Mesiášovi a vyplní sa na jeho svätej Osobe. Ježiš Kristus sám vysvetľuje tento žalm o sebe, aby pred farizejmi dokázal svoje božstvo (Mt 22,41 n.; Mk 12,35 n.; Lk 20,41 n.). Ježiš háji týmto žalmom svoje právo a svoju hodnosť sedieť po Božej pravici (Mt 26,64; Lk 22,69).)

Veľké sú diela Pánove

1

ALELUJA.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
2

Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.

 3

Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.

 4

Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky;
Pán je milosrdný a milostivý.

 5

Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.

 (*) ("Pokrm dal tým, čo sa ho boja" - narážka na mannu a prepelice (Ex 16; Nm 11; Ž 78,26 n.). Cirkev prispôsobuje tieto slová na Eucharistiu (pozri Jn 6,31-33.48-51). Ako aj mnohé iné v tomto žalme má hlbší zmysel.)
6

Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;

 7

pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,

 8

upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.

 9

Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.

Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;

10

bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky.

 (*) (Alfabetický žalm ako aj nasledujúci.)

Blaženosť spravodlivého človeka

1

ALELUJA.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.

 2

Jeho potomstvo bude mocné na zemi;
pokolenie spravodlivých bude požehnané.

 3

V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.
4

Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.

 5

V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;

 6

nikdy nezakolíše.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý,

7

nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,

 8

bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.

 9

Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.
10

Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou.
Želanie hriešnikov vyjde nazmar.

 (*) (Alfabetický žalm. Boh spravodlivého človeka podporuje, chráni pred zlou povesťou, dáva mu nad nepriateľmi víťaziť a bohato ho odmeňuje.)

Chválospev na meno Pánovo

1

ALELUJA.
Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.

 2

Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.

 3

Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.
4

Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.

 5

Kto je ako Pán, náš Boh,
čo tróni na výsostiach,

 6

a predsa dbá o všetko nepatrné
na nebi i na zemi?

 7

Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára

 8

a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.
9

Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.

 (*) (U Izraelitov sa neplodnosť pokladala za kliatbu a Boží trest za nejaké previnenie (Gn 16,4.5; 1 Sam 1,7.11; 2,5 atď.).)

Vyslobodenie Izraela z Egypta

1

Keď Izrael vyšiel z Egypta,
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,

 (*) ("Spomedzi ľudu cudzieho", dosl. "spomedzi ľudu, čo rozprával cudzou zajakavou rečou", čiže spomedzi Egypťanov.) 2

Judea sa stala jeho svätyňou,
Izrael jeho kráľovstvom.
3

More to videlo a zutekalo,
Jordán sa naspäť obrátil;

 4

vrchy poskakovali ako barance,
pahorky ako jahňatá.

 (*) (Dramaticky sa opisujú zázraky, ktoré sa stali pri prechode Červeného mora a Jordána a pri vrchu Sinaj.)
5

Čo ti je, more, že utekáš,
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?

 6

Vrchy, prečo poskakujete ako barance
a vy, pahorky, ako jahňatá?
7

Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou,
pred tvárou Boha Jakubovho,

 8

čo skalu mení na jazerá vôd
a kameň na pramene vôd.

 (*) (Žalmista krátko, ale pritom veľmi živo opisuje, ako sa Izrael stal Božím ľudom.)

Chvála pravého Boha

1

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

 2

Prečo majú hovoriť pohania:
"Kdeže je ten ich Boh?"

 3

Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.
4

Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

 5

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

 6

Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.

 7

Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.

 8

Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
9

Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

 10

Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

 11

Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
12

Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.

 13

Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.
14

Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.

 15

Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.
16

Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.

 17

Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

 18

Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.

 (*) (Izraeliti sa domnievali, že po smrti sa ani Pán nestará o mŕtvych, ani mŕtvi nemôžu nijako osláviť Boha. "V šeóle", v podsvetí sa ani nežilo, ani nehynulo, bol to život veľmi malátny, tam sa nedal vykonať nijaký záslužný skutok (Ž 6,6; 30,10; 88,11).)

Vzdávanie vďaky

1

ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,

 2

lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.
3

Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,

 (*) (Porov. Ž 18,5-6.) 4

vzýval som meno Pánovo:
"Pane, zachráň môj život!"
5

Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.

 6

Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.
7

Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,

 8

lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom.

 9

Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.

 (*) ("V krajine žijúcich" na rozdiel od tých, čo sú už v šeóle, v podsvetí, kde už nemožno slúžiť Bohu (Ž 27,13).)
10

Dôveroval som, aj keď som povedal:
"Som veľmi pokorený."

 (*) (Lebo vedel, že na ľudí sa nedá veľmi spoľahnúť.) 11

V rozrušení som vyriekol:
"Všetci ľudia klamú."
12

Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?

 13

Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.

 (*) ("Vezmem kalich spásy", kalich, z ktorého sa pri ďakovných obetách vylievalo víno k oltáru alebo okolo oltára. Izraeliti rozoznávali dva druhy obetí: krvavé a nekrvavé. Tak pri krvavých ako aj pri nekrvavých používali víno, ktoré sa buď celkom vylialo (pri krvavých obetách), alebo len jeho čiastka, zvyšok sa vypil pri hostine, ktorá vždy nasledovala po ďakovnej obete (porov. Ex 25,29; 29,40; 37,16).)
14

Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.

 15

V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.
16

Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:

 (*) (Aj žalmista je jeden z Pánových sluhov, patrí mu ako majetok, lebo je "synom služobnice" Pánovej. Otroka, ktorý sa narodil v dome pána, nesmeli predať a patril navždy k domu svojho pána.) 17

obetu chvály ti prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.
18

Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom

 19

v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.

Oslava milosrdného Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;

 2

lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.

 (*) (Žalm je najkratší z celého žaltára a najkratšou hlavou v celom Svätom písme, ale je vzácny pre svoj obsah. Žalm je mesiášsky. Predpovedá obrátenie všetkých pohanov na pravú vieru (Rim 15,8-11).)

Jasavý spev za záchranu

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Porov. Ž 106,1; 107,1; 136,1; Jer 33,11.)
2

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 3

Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 4

Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Porov. Ž 115,9-11; 135,19 n.)
5

V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

 6

Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

 7

Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.
8

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

 9

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.
10

Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 11

Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 12

Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 13

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

 14

Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.
15

Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:

 16

"Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla."
17

Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.

 18

Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.

 (*) (Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.) 19

Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
20

Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.

 (*) (Slávnostný sprievod dochádza k chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. - Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len "spravodliví", t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15,2; 24,4).) 21

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.
22

Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.

 (*) ("Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho "uholný kameň", základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87,1; Iz 2,3; 14,1; 45,14 atď.; Jer 51,26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21,42-44 a paral.; porov. tiež Sk 4,11; Ef 2,20 n.; 1 Pt 2,7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.) 23

To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.

 24

Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
25

Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.

 26

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.

 27

Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.

 (*) ("Boh, Pán, je naším svetlom" (Nm 6,25; Ž 6,7).) 28

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.

 29

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a 23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia, že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,11; Rim 9,32; 1 Pt 2,7). Keď Ježiš na Kvetnú nedeľu slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami Židia mu privolávali slová 25. a 26. verša tohto žalmu (Mt 21,9).)

Rozjímanie o Božom slove

Alef (1-8)
1

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny,
čo kráčajú podľa zákona Pánovho.

 (*) ("Cesta" je spôsob života. Cesta podľa Pánovho zákona je život, ktorý sa ľúbi Pánovi.) 2

Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy
a celým srdcom ho vyhľadávajú.

 3

To sú tí, čo nepáchajú neprávosť
a idú jeho cestami.

 4

Ty si dal príkazy,
aby sa verne plnili.

 5

Kiež by ma moje cesty viedli tak,
žeby som zachovával tvoje ustanovenia.

 6

Veru nebudem zahanbený,
keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy.

 7

S úprimným srdcom ti chcem ďakovať,
že som poznal tvoje spravodlivé výroky.

 8

Tvoje ustanovenia chcem zachovať,
len ty ma nikdy neopusť.
Bét (9-16)
9

Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým?
Tak, že bude zachovávať tvoje slová.

 10

Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam;
nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov.

 11

V srdci si uchovávam tvoje výroky,
aby som proti tebe nezhrešil.

 12

Pane, ty si velebený;
nauč ma svoje ustanovenia.

 13

Svojimi perami
vypočítavam všetky výroky tvojich úst.

 14

Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť
ako zo všetkého bohatstva.

 15

Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch,
rozjímať o tvojich cestách.

 16

V tvojich ustanoveniach mám záľubu,
na tvoje slová nechcem zabúdať.
Gimel (17-24)
17

Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť
a tvoje slová zachovám.

 18

Otvor mi oči,
aby som pozoroval divy tvojho zákona.

 19

Hoci som na zemi iba hosť,
neskrývaj predo mnou svoje predpisy.

 20

Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára,
umára jednostaj.

 21

Pyšných zahriakuješ
a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati.

 22

Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu,
lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia.

 23

Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne,
tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch.

 24

Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou
a tvoje príkazy sú mojimi radcami.
Dalet (25-32)
25

Uviazol som v prachu,
oživ ma podľa svojho slova.

 26

Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul;
pouč ma o svojich prikázaniach.

 27

Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov,
a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

 28

Od zármutku je moja duša plná sĺz;
pozdvihni ma podľa svojho slova.

 29

Odvráť ma od cesty lži
a milostivo mi daj svoj zákon.

 30

Cestu pravdy som si vyvolil,
tvoje slová mám stále pred sebou.

 31

Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom;
nezahanbi ma.

 32

Pobežím po ceste tvojich príkazov,
lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.

 (*) (Dosl. "lebo ty rozširuješ moje srdce".)
Hé (33-40)
33

Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní
a ja vždy pôjdem po nej.

 34

Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám
a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

 35

Priveď ma na chodník svojich príkazov,
lebo som si ho obľúbil.

 36

Nakloň mi srdce k svojej náuke,
a nie ku chamtivosti.

 37

Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť;
na tvojej ceste dopraj mi života.

 38

Svojmu sluhovi splň svoj sľub,
čo vedie k bázni pred tebou.

 39

Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený;
veď tvoja náuka je radostná.

 40

Hľa, túžim za tvojimi príkazmi;
nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.
Vau (41-48)
41

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie,
tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

 42

Potom odpoviem tým, čo ma potupujú,
že dôverujem tvojim slovám.

 43

Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst,
veľmi dôverujem tvojim výrokom.

 44

Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať,
na večné veky.

 45

Tak budem kráčať bezpečnou cestou,
lebo dbám na tvoje príkazy.

 46

O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi
a nebudem sa hanbiť.

 47

Budem sa tešiť z tvojich predpisov,
lebo som si ich obľúbil.

 48

Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil;
a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch.
Zajin (49-56)
49

Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi;
lebo ním si mi dal nádej.

 50

To ma utešuje v ponížení,
že mi tvoje slovo vracia život.

 51

Pyšní sa mi vysmievajú náramne;
ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona.

 52

Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane,
a to je mi potechou.

 53

Ovláda ma rozhorčenie
voči hriešnikom, čo zrádzajú tvoj zákon.

 54

Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou
na mieste môjho putovania.

 55

Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam
a chcem dodržať tvoj zákon.

 56

To je môj údel:
zachovať tvoje príkazy.
Chét (57-64)
57

Pane, ty si moje všetko;
povedal som: Budem zachovávať tvoje slová.

 58

Celým srdcom ťa prosím;
zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil.

 59

O svojich cestách rozmýšľam
a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky.

 60

Ponáhľam sa a neváham
zachovávať tvoje prikázania.

 61

Dostal som sa do osídel hriešnikov,
no predsa som nezabudol na tvoj zákon.

 62

Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa
za tvoje spravodlivé výroky.

 63

Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom,
k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy.

 64

Pane, zem je plná tvojej milosti;
nauč ma tvojim ustanoveniam.
Tét (65-72)
65

Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro,
ako si prisľúbil.

 66

Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu,
veď verím tvojej náuke.

 67

Pred svojím pokorením som blúdil,
no teraz už dbám na tvoje výroky.

 68

Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia,
daj mi poznať tvoju spravodlivosť.

 69

Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá,
no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy.

 70

Ich srdce stučnelo a otupelo,
ja však mám radosť v tvojom zákone.

 71

Že som bol pokorený, dobre mi,
aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil.

 72

Lepší je pre mňa zákon tvojich úst
ako tisícky v zlate a striebre.
Jód (73-80)
73

Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili.
Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku.

 74

Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť,
že veľmi dôverujem tvojim slovám.

 75

Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky
a že si ma právom pokoril.

 76

Buď ku mne milosrdný a poteš ma,
ako si prisľúbil svojmu služobníkovi.

 77

Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť,
lebo tvoj zákon je mojím potešením.

 78

Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú,
ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch.

 79

Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja
a čo poznajú tvoju náuku.

 80

Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom,
aby som sa hanbiť nemusel.
Kaf (81-88)
81

Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou
a tvojim slovám veľmi dôverujem.

 82

Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom
a hovoria: "Kedy ma potešíš?"

 83

Hoci som ako mech v dyme,
predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia.

 84

Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi?
Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš?

 85

Jamu mi vykopali namyslenci,
tí, čo nežijú podľa tvojho zákona.

 86

Všetky tvoje predpisy sú pravdivé;
prenasledujú ma úskočne: pomôž mi.

 87

Bezmála ma zahubili na zemi;
no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy.

 88

A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života
i budem sa pridŕžať tvojej náuky.
Lamed (89-96)
89

Pane, tvoje slovo
trvá naveky ako nebesia.

 90

Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie;
upevnil si zem a ona trvá.

 91

Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes,
lebo všetko slúži tebe.

 92

Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou,
vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení.

 93

Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy,
lebo nimi ma oživuješ.

 94

Tvoj som: zachráň ma,
veď dbám na tvoje príkazy.

 95

Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť,
ale ja rozjímam o tvojich príkazoch.

 96

Videl som, že každá dokonalosť má medze,
iba tvoj príkaz platí neobmedzene.
Mem (97-104)
97

Pane, tvoj zákon veľmi milujem,
rozjímam o ňom celý deň.

 98

Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov,
ustavične sa jej pridŕžam.

 99

Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov,
lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.

 100

Chápavejší som nad starcov,
lebo zachovávam tvoje príkazy.

 101

Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty,
chcem dodržiavať tvoje slová.

 102

Neodkláňam sa od tvojich predpisov,
lebo ty si mi zákon stanovil.

 103

Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu,
mojim ústam sú sladšie ako med.

 104

Zmúdrel som z tvojich príkazov,
preto nenávidím cesty klamstva.
Nún (105-112)
105

Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy
a pochodeň na mojich chodníkoch.

 106

Prisahal som a trvám na tom,
že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky.

 107

Pane, vždy a všade ma ponižujú,
daj mi žiť, ako si prisľúbil.

 108

Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst
a pouč ma o svojich zámeroch.

 (*) ("Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst", sľuby a modlitby, ktoré chcem obetovať, ako sa obetujú ďakovné obety (Dt 23,23; Ž 50,14.23).) 109

Môj život je stále v nebezpečenstve,
ale ja nezabúdam na tvoj zákon.

 110

Hriešnici mi kladú nástrahy,
ale ja neopúšťam tvoje príkazy.

 111

Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom,
lebo je slasťou môjmu srdcu.

 112

Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy
navždy a naveky.
Samech (113-120)
113

Nenávidím ľudí dvojtvárnych,
ale tvoj zákon milujem.

 114

Ty si mi ochrana a záštita,
na tvoje slovo sa najviac spolieham.

 115

Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci,
ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.

 116

Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť;
a nezahanbi ma v mojej nádeji.

 117

Podopri ma a to ma zachráni,
vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.

 118

Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia,
lebo ich zmýšľanie je klamné.

 119

Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi,
preto tvoje prikázania milujem.

 120

Telo sa mi chveje od strachu pred tebou,
lebo sa bojím tvojich rozsudkov.
Ain (121-128)
121

Podľa práva a spravodlivosti som si počínal;
nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov.

 122

Zaruč sa za svojho služobníka,
nech ma pyšní nehanobia.

 123

Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou
a za tvojím spravodlivým výrokom.

 124

Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva
a pouč ma o svojich ustanoveniach.

 125

Som tvojím služobníkom;
daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.

 126

Pane, už je čas, aby si zasiahol,
lebo sa porušuje tvoj zákon.

 127

Milujem tvoje predpisy
viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato.

 128

Preto sa správam tvojimi príkazmi
a nenávidím cestu klamstva.
Pe (129-136)
129

Tvoje príkazy sú obdivuhodné,
preto ich zachovávam.

 130

Výklad tvojich slov osvecuje,
maličkým dáva chápavosť.

 131

Otváram ústa a dych naberám,
lebo túžim za tvojimi predpismi.

 132

Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,
ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú.

 133

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;
nech ma neovláda nijaká neprávosť.

 134

Chráň ma pred ohováračmi
a budem zachovávať tvoje príkazy.

 135

Vyjasni tvár nad svojím služobníkom
a nauč ma svojim ustanoveniam.

 136

Potoky sĺz ronia moje oči,
že sa nezachováva tvoj zákon.
Sade (137-144)
137

Pane, ty si spravodlivý
a správne sú tvoje rozsudky.

 138

V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania
a v dokonalej pravdivosti.

 139

Spaľuje ma horlivosť,
lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová.

 140

Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni
a tvoj sluha ho miluje.

 141

Mladučký som a opovrhovaný,
no nezabúdam na tvoje príkazy.

 142

Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky
a tvoj zákon je číra pravda.

 143

Keď ma postihne úzkosť a súženie,
potešenie nájdem v tvojich príkazoch.

 144

Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky,
daj mi to pochopiť a budem žiť.
Kóf (145-152)
145

Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma;
chcem zachovať tvoje ustanovenia.

 146

K tebe volám, zachráň ma;
a budem plniť tvoje príkazy.

 147

Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc,
na tvoje slová sa veľmi spolieham.

 148

Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči,
aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

 (*) (Židia rozdeľovali noc na tri vigílie po štyroch hodinách. Na konci každej sa vymieňali stráže. Teda vigília označuje aj čas vstávania. Žalmista predbiehal koniec nočnej stráže, teda vstával zavčasu na modlitbu a na rozjímanie o zákone, prv, ako sa vstávalo (Ž 77,5; Joz 1,8).) 149

Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas
a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

 150

Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú,
tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

 151

Pane, ty si blízko
a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

 152

Odprvoti viem z tvojich prikázaní,
že si ich ustanovil naveky.
Réš (153-160)
153

Pozri na moje poníženie a vysloboď ma;
veď nezabudol som na tvoj zákon.

 154

Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma;
daj mi žiť, veď si to prisľúbil.

 155

Spása je ďaleko od hriešnikov,
lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú.

 156

Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne,
nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí.

 157

Mnohí ma prenasledujú a sužujú,
no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní.

 158

S odporom pozerám na odpadlíkov,
lebo nedbajú na tvoje výroky.

 159

Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem;
oživ ma pre svoje milosrdenstvo.

 160

Pravda je podstatou tvojich slov
a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.
Sin (161-168)
161

Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič,
moje srdce si tvoje slová ctí.

 162

Z tvojich výrokov sa radujem
ako ten, čo získal korisť bohatú.

 163

Nenávidím klamstvo, protiví sa mi;
ale tvoj zákon milujem.

 164

Cez deň ťa chválim sedemkrát
pre tvoje spravodlivé rozsudky.

 165

Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon;
a nemajú sa na čom potknúť.

 166

Pane, vyčkávam tvoju pomoc
a plním tvoje predpisy.

 167

Moja duša uchováva tvoje ustanovenia
a ja ich veľmi milujem.

 168

Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia:
lebo pred tebou sú všetky moje cesty.
Tau (169-176)
169

K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba;
podľa tvojho slova daj mi chápavosť.

 170

Nech dôjde k tebe moja žiadosť;
vysloboď ma, ako si prisľúbil.

 171

Z perí mi vytryskne chválospev,
že si ma naučil svoje ustanovenia.

 172

Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch,
lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy.

 173

Tvoja ruka nech mi pomáha,
veď som si vyvolil tvoje príkazy.

 174

Pane, túžim za tvojou pomocou
a tvoj zákon je mi slasťou.

 175

Ja budem žiť a teba chváliť
a tvoje rozhodnutia mi pomôžu.

 176

Blúdim ako ovca, čo sa stratila;
hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

 (*) (Žalmista prosí Pána, aby prijal jeho modlitbu, aby ho vyslobodil, poučil a nenechal ho blúdiť ako zatúlanú ovcu (Ez 34,1 n.).)

Túžba za pokojom

1

Pútnická pieseň.
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.
2

Osloboď ma, Pane, od lživých perí
a od ľstivého jazyka.

 3

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?

 4

Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.

 (*) (Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.)
5

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.

 (*) ("Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).) 6

Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.

 7

Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

 (*) (Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.)

Strážca ľudu

1

Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?

 (*) (Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších veriacich, tak sa obracali smerom k Júdskym horám, kde bol Jeruzalem.) 2

Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.
3

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.

 4

Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.
5

Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.

 6

Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.

 (*) ("Za dňa ťa slnko nezraní" (porov. 2 Kr 4,19; Jdt 8,3), "ani mesiac za noci" - orientálci aj dnes pripisujú niektoré choroby vplyvu mesiaca; iní myslia na nočný chlad (porov. Gn 31,40).) 7

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.

 8

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.

 (*) (Nadpis je ten istý ako v žalme predchádzajúcom. Žalm vystihuje city tých, čo sa vybrali na cestu do Jeruzalema.)

Sväté mesto Jeruzalem

1

Dávidova pútnická pieseň.
Zaradoval som sa, keď mi povedali:
"Pôjdeme do domu Pánovho."

 2

Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.
3

Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.

 (*) (Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel obdivovať jeho veľkoleposť. "Mesto spojené v jeden celok", dosl. "mesto vybudované, pospájané navzájom v jeden celok", totižto Jeruzalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden popri druhom, a jednotné.) 4

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

 5

Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

 (*) (Inou prednosťou Jeruzalema je, že v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší izraelský súd.)
6

Pre Jeruzalem proste o pokoj:
"Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

 7

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch."
8

Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: "Pokoj s tebou!"

 9

Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

 (*) (O nadpise pozri poznámku pri 120. žalme. Ak je Dávid pôvodcom tohto žalmu, mohol ho zaspievať len po prenesení archy zmluvy na Sion (2 Sam 6).)

Pán - opora ľudu

1

Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.
2

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.
3

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;

 4

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.

 (*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Naša pomoc v mene Pánovom

1

Dávidova pútnická pieseň.
Keby sa nás Pán nebol ujal,
nech to povie Izrael,

 2

keby sa nás Pán nebol ujal,
keď ľudia povstali proti nám,

 3

vari by nás živých boli prehltli,
keď proti nám blčala ich zúrivosť.

 4

Vari by nás bola voda zaliala
a riava sa prevalila cez nás.

 5

Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody.
6

Nech je velebený Pán,
že nás nevydal ich zubom za korisť.

 (*) (Žalmista dvoma metaforami rozbúreného potoka a zveri, ktorá lačno požiera korisť, opisuje nebezpečenstvo a svoju slabosť.) 7

Naša duša unikla ako vtáča
zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla
a my sme na slobode.

 (*) (O aké nebezpečenstvo šlo, nevedno.)
8

Naša pomoc v mene Pánovom,
ktorý stvoril nebo i zem.

 (*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Pán - ochranca svojho ľudu

1

Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

 (*) (O vrchu Sion Boh často sľubuje, že sa nepohne (Iz 2,2; Mich 4,1; Ž 68,17).)
2

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.

 (*) (Jeruzalem, ako je známe, bol postavený na vrchu a zovšadiaľ, okrem severu, mal skvelú hradbu vrchov.) 3

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
4

Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.

 5

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!

 (*) (Mnohí z Izraelitov odpadli, dali sa zastrašiť. Pán ich zahubí s tými, čo nevedia rozlišovať dobro od zla.)

V Bohu je radosť a nádej

1

Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.

 2

Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
"Veľké veci urobil s nimi Pán."

 3

Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
4

Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.

 (*) ("Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu" - južná čiastka Palestíny, Negeb, je z väčšej čiastky roka spálená, pustá, bez života. Ale razom oživne a zazelená sa bujným rastlinstvom, keď prídu jesenné dažde, ktoré všetko ovlažia, rozmočia pôdu a korytá vyschnutých riek naplnia vodou.) 5

Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
6

Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

 (*) (Hoci začiatky obnovy sú ťažké, s Božou pomocou sa obnova a výstavba naisto podarí.)

Bez Pána je márna námaha

1

Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.
2

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
3

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.

 4

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.

 5

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

 (*) (Blažený je človek, ktorý má viac synov - "ktorý si nimi tulec naplnil" - metafora z vojenskej oblasti. "Rokovať s nepriateľmi v bráne." Pri mestských bránach sa aj súdilo. I tu najbližší z rodiny mohli obžalovanému alebo žalujúcemu výdatne pomáhať.)

Rodinný pokoj v Pánovi

1

Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.
2

Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

 3

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.
4

Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.

 5

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,

 6

aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

 (*) (Tieto verše sa zdajú byť liturgickým požehnaním. Pútnikom, čo spievali túto pieseň, kňaz požehnal a žičil im, aby ich Pán požehnal tak, ako prisľúbil svojim ctiteľom. Šťastie, dlhý život, početné potomstvo zodpovedajú prísľubom za verné plnenie Božích príkazov (Lv 26,9; Dt 28,4 n.).)

Obnovená dôvera utláčaného ľudu

1

Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:

 2

Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.

 (*) ("Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.) 3

Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.

 4

Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.
5

Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.

 6

Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.

 (*) (V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.) 7

Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.

 (*) (Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.) 8

A čo idú okolo, nezavolajú:
"Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom."

Volanie z hlbín

1

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;

 2

Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

 (*) (Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, jeho prosbu, keď volá k nemu "z hlbín". Ako vysvitá z ďalších veršov, ide o hriech, nie o tresty. Hriechy sú tou hlbočinou, v ktorej sa žalmista topí.)
3

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?

 4

Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.

 (*) (Pán odpúšťa naše hriechy, aby sa mu potom "v bázni slúžilo" (porov. Rim 2,4).) 5

Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

 6

moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu

7

nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.

 8

On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

 (*) (Žalm je 6. z kajúcich žalmov; modlievame sa ho často, najmä v hodinkách za mŕtvych.)

Detská dôvera v Pána

1

Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
2

Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
3

Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.

 (*) (Žalmista, rozcítený a naplnený zbožnosťou voči Pánovi, zrieka sa hĺbania veľkých a neprístupných právd. Uspokojený a utíšený sa odovzdáva do Božej opatery ako dieťa, keď odpočíva na lone svojej matky. Obsah tohto žalmu nám pripomína slová sv. Augustína, ktorý po svojich trpkých životných skúškach zvolal: "Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe" (Vyznania 1,1, PL 32,661).)

Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

1

Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

 2

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

 (*) ("Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).)
3

"Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

 (*) (2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.) 4

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

 5

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha."
6

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

 (*) ("Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).) 7

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.
8

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

 (*) (Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.) 9

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

 10

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
"Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

 (*) ("Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).) 12

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky."
13

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

 14

"To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

 16

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.
17

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

 (*) (Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.) 18

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém."

 (*) (Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov "diadém". Mesiáš bude kráľom Izraela.)

Pôvab bratskej zhody

1

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

 2

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

 (*) ("Na Áronovu bradu" - veľkňaza posviacali tak, že mu vyliali olej na hlavu (Ex 30,30).) 3

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

 (*) (Žalmista dvoma metaforami opisuje požehnanie bratskej svornosti: 1. svornosť je ako olej, ktorý pomaly steká z hlavy na bradu a odtiaľ na celý odev. 2. svornosť je ako rosa, ktorá padá za rána na Sion.)

Večerná modlitba v chráme

1

Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.

 (*) ("Služobníci Pánovi" sú kňazi a leviti (Dt 10,8).) 2

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.
3

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.

 (*) (Žalm je posledný a najkratší z tzv. "piesní výstupov" alebo pútnických piesní.)

Oslava Pána divotvorcu

1

ALELUJA.
Chváľte meno Pánovo,
chváľte ho, služobníci Pánovi,

 (*) (Porov. Ž 134,1.) 2

ktorí ste v dome Pánovom
a na nádvoriach domu nášho Boha.
3

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý;
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

 4

veď si Pán vyvolil Jakuba,
Izraela za svoje vlastníctvo.

 (*) (Izraelský ľud sa viac ráz nazýva "vlastníctvo" (Dt 7,6), vec, ktorá je zvláštnym spôsobom Pánova (Ex 19,5; Dt 14,2; 26,18).)
5

Ja viem, že Pán je veľký,
že náš Boh je nad všetkými bohmi.

 (*) ("Že náš Boh je nad všetkými bohmi"- nanajvýš možno pripustiť, že žalmista hovorí za pohanov, akoby povedal: Pán je aj nad tými, ktorých pohania považujú za bohov (porov. Ž 97,9), ale v skutočnosti nie sú ničím (15-18).) 6

Čokoľvek Pán chce,
urobí na nebi i na zemi,
v mori a vo všetkých priepastiach.

 7

Od kraja zeme privádza oblaky,
bleskami vyvoláva dážď,
zo svojich komôr vypúšťa vetry.

 (*) (Blesky oznamujú blížiacu sa búrku a sprevádzajú ju - "bleskami vyvoláva dážď" (Gn 7,11; 28,17; Iz 40,22; Jób 26,11; Ž 24,2; 29,3; Zach 10,1 n. atď.).)
8

On pobil prvorodených Egypta,
ľudí aj zvieratá.

 9

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky
proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

 10

On porazil mnohé národy
a pozabíjal mocných kráľov:

 11

Sehona, kráľa amorejského,
a Oga, kráľa Bášanu,
a všetkých kráľov kanaánskych.

 12

A ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
13

Pane, tvoje meno trvá večne;
tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.

 14

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu
a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
15

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

 16

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

 17

Majú uši, ale nepočujú,
nie sú schopné ani dýchať ústami.

 18

Nech sú im podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

 (*) (Porov. Ž 115,4-8.)
19

Dom Izraelov, zvelebuj Pána;
dom Áronov, zvelebuj Pána.

 20

Dom Léviho, zvelebuj Pána;
všetci bohabojní, zvelebujte Pána.

 (*) (Porov. Ž 118,1-4.)
21

Nech je zvelebený Pán zo Siona,
čo sídli v Jeruzaleme.
ALELUJA.

Veľkonočný chválospev

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 2

Oslavujte Boha nad bohmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 (*) (Slová "Boh nad bohmi,… Pán nad pánmi" sú hebraizmy ako "Boh vedomostí", čo je to isté ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, najvyšší Pán.) 3

Oslavujte Pána nad pánmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
4

On jediný koná veľké zázraky,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 5

On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 6

On rozprestrel zem nad vodami,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
7

On stvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo je večné:

 8

slnko, aby panovalo vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo je večné,

 9

mesiac a hviezdy, aby panovali v noci,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
10

On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 11

On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

 12

mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
13

On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 14

A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 15

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 (*) (Žalmista hovorí dosl., že "zhodil faraóna i jeho vojsko".)
16

On previedol svoj ľud cez púšť,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 17

On pobil význačných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 18

A pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 19

Sehona, kráľa amorejského,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

 20

a Oga, kráľa Bášanu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

 21

a ich krajinu dal za dedičstvo,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

 22

za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
23

On pamätal na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 24

A oslobodil nás od našich nepriateľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 25

On dáva pokrm každému stvoreniu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 26

Oslavujte Boha nebies,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

 (*) (Je možné, že žalmista slovom "poníženie" chce naznačiť najväčšie poníženie izraelského národa, babylonské zajatie.)

Na brehu babylonských riek

1

Na brehu babylonských riek,
tam sme sedávali a plakali,
keď sme si spomínali na Sion.

 (*) (Izraeliti bývali niekde pri kanáloch, ktoré spájali Eufrat a Tigris. Aj prorok Ezechiel mal svoje videnie pri rieke Chobar, čo bol pravdepodobne tiež kanál niektorej z dvoch spomenutých riek (Ez 1,1).) 2

Na vŕby tejto krajiny
vešali sme svoje citary.
3

Lebo tí, čo nás zajali,
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:
"Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!"
4

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu
v cudzej krajine?

 5

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba,
nech mi odumrie pravica.

 6

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie,
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil
za vrchol svojej radosti.

 (*) (Spievať radostné piesne v cudzej krajine značilo by toľko, ako zabudnúť na svoju vlasť, na Jeruzalem.)
7

Nezabudni, Pane, synom Edomu
deň Jeruzalema,
keď volali: "Zbúrajte ho, zbúrajte
až po samy základy."

 (*) (Keď Chaldejci dobyli Jeruzalem (587), Edomčania im pomáhali plieniť a vraždiť jeho obyvateľov (Ez 35,10.12.15; Abd 1,10-16; Jer 49,7-22).)
8

Babylonská dcéra, ty ničiteľka,
blahoslavený, kto ti odplatí zlo,
čo si nám spôsobila;

 9

blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

 (*) (Pretože sa v žalme hovorí o babylonskom zajatí ako o minulosti, a z druhej strany sa veľmi živo opisuje postavenie deportovaných, autori sú zajedno v domnienke, že vznikol v prvých rokoch po návrate z babylonského zajatia.)

Vzdávanie vďaky

1

Od Dávida.
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,

 2

vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.
3

Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.

 4

Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.

 5

Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;

 6

vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.
7

Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;
zachráni ma tvoja pravica.

 8

Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.

 (*) (Dávid prosí, aby Pán "neopustil dielo svojich rúk", aby bedlil nad svojím národom, nad jeho kráľmi, kým nepríde prisľúbený Mesiáš (porov. 2 Sam 7,28.29).)

Boh vidí všetko

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

 2

ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

 (*) (Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.) 3

či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.

 4

Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

 (*) (Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.) 5

Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.

 6

Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?

 8

Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

 9

I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

 (*) (Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.) 10

ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.

 11

Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,"

 12

pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.

 (*) (Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.)
13

Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.

 14

Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.

 (*) (Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.)
15

Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.

 16

Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

 17

Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.

 18

Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

 (*) (Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".)
19

Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov;
vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

 20

Oni zlomyseľne hovoria o tebe,
márnivo sa dvíhajú nad teba.

 21

Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane,
a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

 22

Skrz-naskrz ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.

 23

Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

 24

Pozri, či nejdem bludnou cestou,
a veď ma po ceste k večnosti.

Ty si moje útočište

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

 2

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka
a pred násilníkom ma chráň.

 3

Veď oni zamýšľajú robiť zlo,
deň čo deň podnecujú rozbroje.

 4

Ako had si ostria jazyky,
za perami majú jed vreteníc.
5

Pane, bráň ma pred rukou hriešnika
a chráň ma pred násilníkom,
lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.

 6

Pyšní mi nastavujú osídlo;
napínajú sieť z povrazov
a kladú mi pasce na cestu.
7

Pánovi hovorím: "Ty si môj Boh;
čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby."

 8

Pane, Pane, ty si moja sila a záštita;
keď bojujem, kryješ mi hlavu.

 (*) ("Moja sila a záštita", dosl. "sila mojej spásy", Pán, čo zachraňuje.)
9

Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného,
aby sa uskutočnili jeho zámery.

 10

Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú;
nech ich pokryje zloba vlastných perí.

 11

Nech na nich padá žeravé uhlie;
vrhni ich do jamy, aby už nevstali.

 12

Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi,
násilníka stihne náhla skaza.
13

Viem, že Pán úbohému právo prisúdi
a chudobnému odplatí.

 14

Len spravodliví budú tvoje meno velebiť
a statoční budú bývať u teba.

Modlitba v nebezpečenstve

1

Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť,
počuj môj hlas, keď volám ku tebe.

 2

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo
a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

 (*) (Okrem celostnej zápalnej obety obetovali aj voňavý kadidlový zápal (Lv 2,1; Ex 30,7-8) na kadidlovom alebo aj zlatom oltári, ktorý stál pred vchodom do svätyne (Ex 30,1; 40,5; 30,6. 34-37). "Pozdvihnutie rúk" je paralelizmus k "modlitbe". Židia sa modlievali s roztiahnutými rukami.)
3

Pane, k mojim ústam postav stráž
a hliadku na okraj mojich perí.

 4

Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému,
aby bezbožne vymýšľalo výmysly
s ľuďmi, čo páchajú neprávosť;
ani ich pochúťky nechcem jesť.

 5

Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá,
no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;
nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle.
6

Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov,
budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.

 (*) (Doslovne: "Vedľa skaly boli spustené ich kniežatá"; tieto slová narážajú na nebezpečenstvo, v ktorom sa nachodil Šaul, keď prenasledoval Dávida v jaskynnom teréne v okolí Engadi (1 Sam 24,1-16 alebo 26,8-20). Text je však porušený, preto nie je ani jeden výklad istý.) 7

Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky,
tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.
8

Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči:
k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.

 9

Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili,
pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.

 10

Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel,
ale ja nech cez ne prejdem.

Ty si moje útočište

1

Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni.

 2

Nahlas volám k Pánovi,
nahlas a úpenlivo prosím Pána;

 3

nariekam pred ním
a rozprávam mu o svojom súžení.
4

Ja síce klesám na duchu,
ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám,
nastavili mi osídlo.

 (*) ("Chodník" alebo "cesta" značí položenie, osud.) 5

Pozeral som sa napravo a videl som,
že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť,
o môj život nik nestojí.

 (*) (Žalmista sa "pozeral napravo", pozeral, kto by sa ho zastal, kto by ho chránil pred nespravodlivým prenasledovateľom. Na súde po pravej strane stával obhajca toho, kto bol žalovaný (Ž 16,8; 121,5).)
6

Pane, ku tebe volám
a hovorím: "Ty si moje útočište,
môj podiel v krajine žijúcich.

 7

Všimni si moju úpenlivú prosbu,
lebo som hrozne zdeptaný.
Osloboď ma od prenasledovateľov,
lebo sú mocnejší ako ja.
8

Vyveď ma zo žalára,
aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa,
keď mi prejavíš priazeň."

 (*) (Žalmistu prenasledujú nepriatelia, hrozí mu nebezpečenstvo smrti, preto sa vo svojom súžení obracia o pomoc k Pánovi.)

Modlitba v úzkosti

1

Dávidov žalm.
Pane, vyslyš moju modlitbu,
pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu,
pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.

 2

A svojho služobníka na súd nevolaj,
veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

 (*) (Dávid vie, že nie je v Božích očiach celkom nevinný. Veď kto z ľudí by to mohol povedať. Preto sa odvoláva skôr na Božie milosrdenstvo než na Božiu spravodlivosť.)
3

Nepriateľ ma prenasleduje,
zráža ma k zemi,
do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.

 (*) (Jeho život sa podobá tomu, čo už dávno zomrel. Nespravodlivý nepriateľ už vyriekol nad ním ortieľ smrti, teraz hľadá len príležitosť.) 4

Duch sa mi zmieta v úzkostiach;
v hrudi mi srdce meravie.

 5

Spomínam si na uplynulé dni,
o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam
a uvažujem o dielach tvojich rúk.

 6

Vystieram k tebe ruky,
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.
7

Rýchle ma vyslyš, Pane,
lebo už klesám na duchu.
Neskrývaj predo mnou svoju tvár,
aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.

 8

Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,
lebo sa spolieham na teba.
Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,
veď svoju dušu dvíham ku tebe.

 9

Pred nepriateľmi ma zachráň;
Pane, k tebe sa utiekam.

 10

Nauč ma plniť tvoju vôľu,
lebo ty si môj Boh;
na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.

 (*) ("Dobrý Boží duch" má žalmistu viesť "na správnu cestu". Pán mu má dať milosť, aby sa nepotkol na ceste dokonalosti (Ž 26,12; 27,11).)
11

Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;
pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.

 12

Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov,
zahub všetkých, čo ma sužujú,
veď ja som tvoj služobník.

 (*) (Cirkev zaradila žalm medzi tzv. kajúce žalmy pre 2. verš, kde sa naznačuje žalmistovo previnenie (porov. aj verše 8 a 10).)

Za víťazstvo a za pokoj

1

Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.

 2

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ;
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
on mi podrobuje môj ľud.

 (*) (Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.)
3

Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,
a syn človeka, že myslíš na neho?

 4

Preludu sa človek podobá,
jeho dni sú ako letiaci tieň.
5

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

 6

Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov;
vypusť šípy a vydes ich.

 (*) (Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.) 7

Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;

 (*) (Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).) 8

ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.

 (*) ("Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).)
9

Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.

 10

Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

 11

Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.
12

Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.

 13

Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;

 14

náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.

 15

Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

 (*) (Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.)

Oslava Božej velebnosti

1

Dávidov chválospev.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ,
a tvoje meno velebiť
navždy a naveky.

 2

Budem ťa velebiť každý deň
a tvoje meno chváliť
navždy a naveky.
3

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden,
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

 4

Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

 5

Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

 6

Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných
a rozprávajú o tvojej veľkosti.

 7

Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

 8

Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a veľmi láskavý.

 9

Dobrý je Pán ku každému
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
10

Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela
a tvoji svätí nech ťa velebia.

 11

Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva
a o tvojej moci nech hovoria;

 12

nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

 13

Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

(*) (V mesiášskych časoch sa Božie kráľovstvo rozšíri na všetky národy (verše 12,13). Takto Pán je a bude Kráľom všetkých národov a všetkých čias (Dan 3,100; 1 Tim 1,17).) 14

Pán podopiera všetkých, čo klesajú,
a dvíha všetkých skľúčených.

 15

Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

 16

Otváraš svoju ruku
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.
17

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

 18

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

 19

Vyplní želanie bohabojných,
vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

 20

Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a ničí všetkých hriešnikov.
21

Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí
navždy a naveky.

 (*) (Alfabetický žalm, ktorý preberá časti z iných žalmov.)

Blažení tí, čo dúfajú v Pána

1

ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;

 2

celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.
3

Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

 4

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.
5

Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

 (*) ("Boh Jakubov" je Pán, Boh, ktorý patriarchovi Jakubovi a jeho pokoleniu preukázal mnoho dobrodení (Gn 28,15; 31,3; 32,28; 46,4; Ž 33,12; 144,15 atď.).) 6

On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,

 7

utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,

 8

Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.

 (*) ("Pán otvára oči slepým" - to sa dá chápať doslova, ale tiež v prenesenom slova zmysle: Pán naúča ľudí dobru a vedie k pokániu (Dt 28,29; Jób 12,25; Iz 29,18; 35,5).) 9

Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
10

Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.

 (*) (Týmto žalmom sa začína skupina žalmov (146 - 150), ktoré sa volajú aj "malým Halelom" (pozri Ž 113). Obsahom všetkých nasledujúcich žalmov je Pánova chvála. Každý žalm sa v hebrejskom texte začína a končí "Aleluja - Chváľte Pána".)

Pánova moc a dobrota

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha,
lebo je milé hlásať jeho slávu.
2

Pán stavia Jeruzalem
a zhromažďuje roztratených Izraelitov.

 (*) ("Stavia Jeruzalem" naznačuje, že žalm vznikol, keď exulanti po návrate zo zajatia obnovovali sväté mesto.) 3

Uzdravuje skľúčených srdcom
a obväzuje ich rany.

 4

On pozná počet hviezd
a každú volá po mene.

 5

Veľký je náš Pán a veľmi mocný,
jeho múdrosť je nesmierna.

 6

Tichých sa Pán ujíma,
ale hriešnikov ponižuje až po zem.
7

Prespevujte Pánovi piesne oslavné,
na citare hrajte nášmu Bohu.

 8

On zaťahuje nebo oblakmi
a zemi pripravuje dážď.
Na vrchoch dáva pučať tráve
aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.

 9

Potravu dáva ťažnému dobytku
i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

 (*) (Žalmista spomína "mladé havrany". V minulosti bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o všetko, čo stvoril.) 10

V sile koňa nemá potechu
ani záľubu v mužovi svalnatom.

 (*) (Pán chce, aby sa aj človek naň spoliehal.) 11

Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja,
a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.
12

Chváľ, Jeruzalem, Pána,
oslavuj, Sion, svojho Boha.
13

Lebo upevnil závory tvojich brán
a požehnal tvojich synov v tebe.

 (*) (Pán "upevnil závory tvojich brán", tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu.) 14

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,
sýti ťa najlepšou pšenicou.

 15

Svoj rozkaz na zem zosiela;
rýchlo sa šíri jeho slovo.

 16

Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpa srieň ako popol.
17

Kamenec spúšťa ako omrvinky;
ktože vydrží v jeho mraze?

 18

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;
keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

 (*) (Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu.) 19

On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
svoje zákony a prikázania Izraelovi.

 20

Neurobil tak iným národom,
nezjavil im svoje zámery.
ALELUJA.

 (*) (Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147.)

Chválospev o Bohu Stvoriteľovi

1

ALELUJA.
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach.

 2

Chváľte ho, všetci jeho anjeli;
chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;
3

chváľte ho, slnko a mesiac;
chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;

 4

chváľte ho, nebies nebesia
a všetky vody nad oblohou.
5

Nech chvália meno Pánovo,
lebo na jeho rozkaz boli stvorené.

 6

Založil ich navždy a naveky;
vydal zákon, ktorý nepominie.
7

Chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,

 (*) (Pánova chvála má začať na nebesiach. Pána majú chváliť v prvom rade nadzemské bytosti, anjeli. Anjeli sa volajú aj "nebeské mocnosti" alebo nebeské "voje" (Ž 33,6 atď.).) 8

oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,

 9

vrchy a všetky pahorky,
ovocné stromy a všetky cédre,

 10

divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo.
11

Králi zeme a všetky národy,
kniežatá a všetci zemskí sudcovia,

 12

mládenci a panny,
starci a junáci

 13

nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.

Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia

14

a svojmu ľudu dáva veľkú moc.
Je chválou všetkým svojim svätým,
synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.
ALELUJA.

 (*) (Celý svet je Božím dielom, preto má všetko tvorstvo oslavovať Pána.)

Plesanie svätých

1

ALELUJA.
Spievajte Pánovi pieseň novú;
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

 (*) (Zhromaždenie svätých môže označovať všetkých Izraelitov napospol a môže byť pomenovaním nejakej náboženskej slávnosti, ktorá sa konala v chráme (Ž 148,14).) 2

Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa,
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

 3

Nech oslavujú jeho meno tancom,
nech mu hrajú na bubne a na citare.

 (*) ("Tanec" patril k bohoslužobným úkonom. Vo Svätom písme máme o tom neraz zmienku (Jer 31,4; pozri aj 2 Sam 6,14; Sdc 11,34; Ž 87,7 atď.).) 4

Lebo Pán miluje svoj ľud
a tichých venčí víťazstvom.
5

Nech svätí jasajú v sláve,
nech sa veselia na svojich lôžkach.

 (*) (Izraeliti sa majú radovať z víťazstva, majú sa tešiť v pokoji a istote -"nech sa veselia na svojich lôžkach" - veď bolo dosť utrpenia, dosť sĺz za dlhých nocí trpkej nevoľnosti (Ž 4,5; 6,6; porov. aj Ž 43,9; Iz 30,29; Oz 7,14 atď.).) 6

Oslavu Boha nech majú na perách
a v rukách meč dvojsečný,

 (*) (Porov. Neh 4,10-11; pozri aj 2 Mach 15,27, kde sa cituje 6. verš tohto žalmu.) 7

aby sa pomstili na pohanoch
a potrestali národy,

 8

aby ich kráľom nasadili putá
a ich veľmožom železné okovy

 9

a aby ich súdili podľa písaného práva.
Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
ALELUJA.

 (*) (Izrael bude nástrojom Božej spravodlivosti, bude však aj nositeľom spásy pre všetky národy. A to mu bude na slávu.)

Chváľte Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána v jeho svätyni,
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

 (*) ("Chváľte Pána v jeho svätyni", rozumej v pozemskom chráme. Teda ľudia majú chváliť Pána. - "Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe", čiže v nebeskom chráme, v nebi. Pána majú chváliť aj anjeli a všetko, čo je v nebi (pozri Ž 148,2-6).) 2

Chváľte ho za jeho činy mohutné,
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.
3

Chváľte ho zvukom poľnice,
chváľte ho harfou a citarou.

 4

Chváľte ho bubnom a tancom,
chváľte ho lýrou a flautou.

 (*) (U Izraelitov ako aj u iných semitských národov bol tanec dôležitým náboženským prejavom.) 5

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi,
chváľte ho jasavými cimbalmi;
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
ALELUJA.

 (*) (Tento žalm je doxológiou, záverečným chválospevom nielen k 5. knihe žalmov, ale aj k celému Žaltáru. - Obsahovo sa podobá 148. žalmu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 89)   Dopredu (Prís 1)

Obsah