Kristus je základ Cirkvi. - 1A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. 2Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, (*) ("Mlieko", t. j. začiatočná náuka.) 3lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? (*) ("Žit len po ľudsky" znamená nemať zmysel pre duchovné veci.)

4Keď jeden hovorí: "Ja som Pavlov," a druhý: "Ja Apollov," či nie ste ľudia? 5Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. 6Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. 7A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. 8Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. 9Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.

10Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. 11Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. 12Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, 13dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 14Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. 15Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň. (*) (Oheň, o ktorom je tu reč (i v predchádzajúcich veršoch), sa vzťahuje na Boží súd, ktorým musí prejsť každý. V 15. verši niektorí teológovia vidia implicitné potvrdenie očistca.) 16Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 17Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý - a ním ste vy.

18Nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. 19Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané:

20a zasa:

21A tak nech sa nik nevychvaľuje ľuďmi. Veď všetko je vaše: 22či Pavol alebo Apollo, Kéfas, svet, život i smrť, prítomnosť aj budúcnosť - všetko je vaše, 23ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.

Apoštol a korintská cirkev. - 1Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. 3No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, 4lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. 5Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

6Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že "niet nad to, čo je napísané", aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. (*) (Pavol dáva za príklad seba i Apolla v tom, že každý sa má držať zjavenej pravdy a nepovyšovať sa nad iných odvolávaním sa na vyššie poznanie a múdrosť. Apoštoli sú povinní strážiť a vykladať poklady viery bez toho, že by uprednostňovali ľudské mienky.) 7Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?

8Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás - a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my. 9Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto, ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. 10My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. 11Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, 12ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, 13keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. (*) (Apoštol s jemnou iróniou stavia do protikladu svoju apoštolskú službu s mienkou tých korintských veriacich, ktorí si zakladali na vyššom poznaní a ktorým nestačila Kristova náuka.)

14Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. 16Prosím vás teda, napodobňujte ma! 17Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách. (*) ("Moje cesty", t. j. spôsob môjho života.)

18Niektorí sa začali tak vyvyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. 19Ale prídem k vám čoskoro, ak to bude chcieť Pán, a posúdim namyslencov nie podľa ich reči, ale podľa ich moci, (*) ("Podľa ich moci", čiže čo svojimi slovami dokázali.) 20lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci. 21Čo chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?