Manželstvo. - 1O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. 2Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.
3Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. 4Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. 5Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. 6No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. 7Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak, druhý inak. (*) (Pavol tu nepodáva celú náuku o manželstve a panenstve, ale iba odpovedá na konkrétne otázky, ktoré sa v Korinte vyskytli.)
8Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.
Nerozlučnosť manželstva. - 10Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža (*) (Nerozlučnosť manželstva je stálou náukou Cirkvi od počiatku. Porov. Mt 5, 32; 19, 9; Mk 10, 11; Lk 16, 18.) 11- a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom - a muž nech neprepúšťa manželku.
Pavlovské privilégium. - 12Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. (*) ("Ostatní" sú tí, ktorých manželský partner ostal nepokrstený.) 13A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. 14Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. (*) (Neveriaci manželský partner vďaka veriacemu partnerovi má určitým spôsobom účasť na svätosti Cirkvi a ich deti vzhľadom na kresťanského manžela patria k Božiemu ľudu.) 15No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji. (*) (Je to tzv. "Privilegium Paulinum". Podľa neho manželstvo nepokrstených možno rozviesť, ak sa jedna stránka dá pokrstiť a druhá, nepokrstená, nechce s ňou nažívať v pokoji. Pavol takto rozhodol na základe svojej apoštolskej moci.) 16Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?
Zostať vo svojom povolaní. - 17Len nech každý žije tak, ako mu určil Pán, každý, ako ho Boh povolal. Takto učím vo všetkých cirkvách. 18Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať. 19Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. (*) (Porov. Gal 6, 15; Rim 2, 29; Jn 14, 15.) 20Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný. 21Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi. (*) (Tento verš sa vysvetľuje dvojako: a) využiť otrocké postavenie na spásu; b) využiť možnosť stať sa slobodným.) 22Lebo kto je povolaný v Pánovi ako otrok, je Pánov oslobodenec. Podobne kto je povolaný ako slobodný, je Kristov služobník. 23Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí! 24Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný. (*) (V každom stave možno slúžiť Bohu a dosiahnuť spásu. Preto človek nemusí meniť stav. Neznamená to, že by Pavol schvaľoval otroctvo, hoci hovorí, že aj otrok môže vo svojom stave dosiahnuť spásu. Pavol neschvaľuje ani duchovné otroctvo človeka (v. 23) ako stav výlučnej závislosti od druhého človeka namiesto závislosti od Boha. Pokiaľ ide o staroveké otroctvo, Pavol sa tu nepokúša revolučne ho zničiť; kresťanstvo ho odstráni pretvorením ľudí. Porov. celý List Filemonovi.)
Dar panenstva. - 25O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný. 26Myslím teda, že je to dobré - pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je. 27Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. 28Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. 29A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; (*) (Apoštol tu nemyslí na skorý koniec sveta. Skôr má pred očami krátkosť ľudského života a nestálosť sveta (v. 31).) 30tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; 31a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. 32Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. 33Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, 34a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. 35No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.
Tým, čo sú nerozhodní. - 36Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce; nehreší. Nech sa vezmú. 37Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí. 38Teda aj ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, ale kto nevydáva, robí lepšie. (*) (Podľa klasického výkladu treba text chápať v tomto zmysle: V antickej spoločnosti mohol otec nakladať so svojou dcérou podľa ľubovôle. Tu ide o pannu žijúcu pod ochranou otca alebo tútora, ktorá už prekročila vek a ktorá by sa mala vydať ("má sa tak stať"). Výraz "nech sa vezmú" je všeobecný. Nie je teda potrebné vykladať ho v tom zmysle, že by medzi tútorom a pannou bol citový vzťah. Zdôrazňuje sa, že sú slobodní rozhodnúť sa, či sa panna vydá, alebo nie. Že je panenstvo lepšie, vysvitá z 38. verša.)
Vdovám. - 39Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. (*) (Môže sa vydať, ale iba v Pánovi, čiže za kresťana.) 40Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha.
Všeobecné zásady. - 1O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. 2Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. 3Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. 4O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. 5Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi - ako je veľa bohov a veľa pánov -, (*) (Podľa náboženských predstáv pohanov.) 6my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
Nedávať pohoršenie. - 7Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. 8Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. 9Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. 10Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? 11A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus! 12Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata. (*) (Časť mäsa obetovaného pohanským bohom sa dostávala na predaj. Kupovali si z neho pohania aj kresťania. Kresťania však mali pochybnosti, či sa jedením takého mäsa neprehrešia proti evanjeliu. Apoštol im na to odpovedá, že Boh dal človeku celú prírodu, a preto aj mäso obetované pohanským bohom možno brať ako každý iný pokrm. Ale treba si počínať múdro a s láskou, aby niekto nepohoršil brata, ktorý nemá ešte ustálené svedomie. Zákon lásky má prednosť pred všetkým.)
Apoštolova nezištnosť. - 1Nie som slobodný? Nie som apoštol? Vari som nevidel Ježiša, nášho Pána? A vy nie ste moje dielo v Pánovi?! (*) (Na to, aby niekto mohol byť apoštolom, sa žiadalo, aby videl Ježiša. Porov. Sk 1, 21 n; 9, 17; 1 Kor 15, 8.) 2Ak aj pre iných nie som apoštolom, pre vás určite som. Veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. 3Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú. 4Vari nemáme právo jesť a piť? 5Nemáme právo brať so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?! (*) (Žena – kresťanka, ktorá sa starala o materiálne potreby apoštola.) 6Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?
7Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda? 8Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon? 9V Mojžišovom zákone je predsa napísané: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu." Vari tu Boh myslí na voly? (*) (Dt 25, 4.) 10A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody. 11Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné? 12Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu. 13Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel? 14Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.
15No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu. 16Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. 17Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. 18Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.
19Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. 20Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom - hoci sám som nebol pod zákonom -, aby som získal tých, čo boli pod zákonom. 21Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona - hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom -, aby som získal tých, čo boli bez zákona. 22Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. 23A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.
Beh o víťaznú cenu. - 24Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. 25A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. 27Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý. (*) (Výrazy tejto časti sú vypožičané zo športového slovníka tých čias. Pri Korinte sa konávali športové hry, a preto použitý obraz bol Korinťanom blízky.)
Varovné príklady z dejín Izraela. - 1Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more (*) ("Oblak", ktorým Boh ukazoval cestu Izraelitom po odchode z Egypta (Ex 13, 21).) 2a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, (*) (Prechod Izraelitov pod vedením Mojžiša cez Červené more je predobrazom krstu. Izraeliti sa tu chápu ako príslušníci Mojžiša.) 3všetci jedli ten istý duchovný pokrm (*) (Duchovný pokrm, manna (Ex 16, 4. 35), je predobraz Eucharistie.) 4a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. (*) (Podľa rabínskej tradície skala, z ktorej Mojžiš dal zázračne vytiecť vode (Nm 20,8), sprevádzala Izraelitov na púšti. Pavol používa tento obraz, aby ukázal, že pre kresťanov jediným zdrojom milosti je Kristus.) 5Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. (*) (Porov. Ex 14, 16.)
6To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. (*) (Porov. Ž 106, 14.) 7Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: "Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa." (*) (Porov. Ex 32, 6.) 8Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. (*) (Porov. Nm 25, 1. 9; rozdiel v počte sa vysvetľuje rôzne.) 9Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov. (*) (Porov. Nm 21, 5 n.) 10Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. (*) (Porov. Nm 14, 2.) 11A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (*) ("Koniec vekov" sú mesiášske časy otvorené Kristom.) 12Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 13Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.
Účasť na Pánovom stole. - 14Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou. 15Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: 16Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? 17Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári? (*) ("Pozrite na Izrael ...," t. j. na dejiny Izraela ako národa.)
Účasť na stole zlých duchov. - 19Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. 21Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. 22Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? (*) (Zúčastniť sa na hostinách pri pohanských obetách znamenalo zjednotiť sa, dostať sa do spoločenstva so zlými duchmi. Preto sa kresťania na nich nesmú zúčastniť, lebo oni sa spájajú s Kristom účasťou na novozákonnej obete.)
Ohľad na svedomie iných a sloboda. - 23"Slobodno všetko." Ale nie všetko osoží. "Slobodno všetko." Ale nie všetko buduje. (*) (Porov. poznámku k 6, 12.) 24Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného. 25Jedzte všetko, čo dostať v jatkách, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 26 Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa. (*) (Ž 24, 1.)
27Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 28Ale keby vám niekto povedal: "Toto bolo obetované modlám," nejedzte to kvôli tomu, čo vás upozornil, a kvôli svedomiu, 29pričom nemyslím na tvoje vlastné svedomie, ale na svedomie toho druhého. Veď prečo by malo svedomie iného odsúdiť moju slobodu? 30A keď ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto tupiť za to, za čo ja vzdávam vďaky?!
31Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu. 32Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Božej cirkvi, 33ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
1Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.
Žena a muž pri bohoslužbách. - 2Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal. (*) (Kristovo učenie podané v Pavlovom kázaní Korinťanom.) 3Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. (*) (Ide o princíp podriadenosti z hierarchického hľadiska Cirkvi. "Hlavou Krista je Boh" podľa jeho ľudskej prirodzenosti.) 4Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. 5A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. 6Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. (*) (Zahalená hlava je znakom podriadenosti. Závoj je znakom prirodzenej podriadenosti ženy mužovi.)
7Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. 8Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom. (*) ("Znak moci", t. j. znak mužovej moci. "Kvôli anjelom", čiže z úcty k anjelom, ktorí sú neviditeľne prítomní v liturgickom zhromaždení. Iní tu myslia na strážcov poriadku pri bohoslužbách.) 11Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža, ani muž bez ženy, 12lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha. 13Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená? 14A neučí vás sama príroda, že mužovi je na potupu, keď si pestuje vlasy, 15kým žene je na slávu, keď si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto závoja. 16Ak by sa niekto chcel hádať, my to nemáme vo zvyku a ani Božie cirkvi. (*) (Korinťania sa pravdepodobne obrátili na Pavla s otázkou, či ženy počas bohoslužieb majú mať zahalenú hlavu, ako je to zvykom na Východe. Jeho úprava sa týka miestnych pomerov, a preto nie je všeobecným zákonom. Tým, že sa odvoláva na Písmo, chce dať takémuto riešeniu náboženský obsah a mravný význam; závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo istú voľnosť mravov.)
Roztržky v cirkvi. - 17Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. 19Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, 21lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. 22Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim. (*) (Prví kresťania slávievali Pánovu večeru v rámci jedla, resp. večere. No Korinťania kládli väčší dôraz na jedenie a pitie ako na Pánovu večeru, a tak vznikli medzi nimi roztržky.)
Pavlova správa o Eucharistii. - 23Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, (*) (Pavol ani tak nechcel opísať ustanovenie Eucharistie, ako skôr poukázať na skutočný význam slov a úkonov Krista pri Poslednej večeri. V čase evanjelizácie Korintu, dvadsať rokov po Kristovej smrti správa o ustanovení Eucharistie už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza aj v evanjeliách (porov. Lk 22, 14–20; Mt 26, 26–29; Mk 14, 22–25).) 24vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26; Mk 14, 22; Lk 22, 19. V niektorých rukopisoch: "ktoré sa láme (dáva) za vás".) 25Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26–28; Mk 14, 24; Lk 22, 20.) 26A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. 27Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. (*) (Klasický text, potvrdzujúci reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Nehodné prijímanie je prehrešením sa priamo proti Kristovi prítomnému v Eucharistii.) 28Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. 29Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. (*) (Rozumie sa Kristovo telo.) 30Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. (*) (Ide o následky neúcty voči Eucharistii.) 31Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. 32Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.
33A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. 34Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.
Charizmy Ducha Svätého. - 1A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. 2Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. 3Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: "Prekliaty Ježiš!", a nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom.
4Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. 5Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. 6A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. 7Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. 8Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, 9iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, 10iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. 11Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
Sme údmi Kristovho tela. - 12Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. 13Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15A keby noha povedala: "Nie som ruka, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu. 16A keby povedalo ucho: "Nie som oko, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu. 17Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. 19Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. 21A oko nemôže povedať ruke: "Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!" 22Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. 23A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, 24kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, 25aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. 26Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. 27Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
28A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.
29Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? 30Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? 31Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.
Hymnus na lásku. - 1Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. (*) (V prvých časoch Cirkvi kresťania dostávali mimoriadne dary Ducha Svätého, nazývané charizmy. Apoštol dáva normy, ako poznať pravosť chariziem (vv. 1–3), ich pôvod a cieľ (vv. 4–30), a vyzdvihuje superioritu lásky nad všetky dary (hl. 13).)
2A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. (*) (Ide zrejme o tri božské osoby – Duch, Pán (Ježiš), Boh (Otec) – a ich prejavy v duchovných daroch.) 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. (*) ("Slovo múdrosti" bolo pravdepodobne potrebné na vykladanie ťažších právd viery. "Slovo poznania" bolo zasa potrebné na poúčanie o tých najzákladnejších pravdách, ktoré má poznať každý.) 9Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. (*) (Ide o mimoriadny stupeň viery, (porov. 13, 2).) 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. (*) ("Schopnosť rozlišovať duchov", čiže určiť, od koho pochádzajú mimoriadne javy (podobné úkazy, kde nešlo o pravé charizmy, sa totiž vyskytovali aj v pohanských náboženstvách, v tzv. mystériách, a mohli pochádzať aj od zlého ducha). "Dar jazykov", inak nazývaný glosolália, sa prejavoval pri velebení Boha jazykmi, ktorým nerozumeli ostatní veriaci. Vysvetľovali to tí, čo mali dar "vysvetľovať jazyky".) 11Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. (*) (Táto náuka Cirkvi ako o Kristovom mystickom tele (porov. Sk 9, 5) je jeden zo základných stĺpov pavlovskej teológie.)
13A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
Dar jazykov a proroctvo. - 1Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. (*) (Ide o alúziu na dar glosolálie; "jazykmi... anjelskými" je zámerná hyperbola.) 2Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. (*) ("Kto hovorí jazykmi", čiže má dar glosolálie.) 3Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. 4Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
6Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky? 7Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja? 9Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra. 10Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.
12Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. (*) (Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.) 13A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať. (*) (Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.) 14Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. 15Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. 16Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: "Amen", keď nevie, čo hovoríš? 17Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky, ale druhý sa tým nebuduje. 18Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; 19ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov. (*) (Apoštol porovnáva dar proroctva s darom hovoriť jazykmi (glosolália) a vyvodí z toho praktické dôsledky.)
20Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí. (*) (Porov. Mt 18, 13.) 21V zákone je napísané:
"Cudzími jazykmi a perami cudzincov
budem hovoriť tomuto ľudu,
ale ani tak ma nepočúvnu,"
hovorí Pán. (*) (Voľné citovanie Iz 28, 11 n.) 22A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich. (*) ("Pre neveriacich" – vzhľadom na zázračný charakter daru jazykov, aby tak pohania ľahšie uverili.) 23Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? 24Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, 25vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: "Naozaj je Boh medzi vami!" (*) (Porov. Iz 45, 14; Zach 8, 23.)
Poriadok pri bohoslužbách. - 26Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. (*) (V lat. pôvodine: "má žalm", čiže chválospev ako zvláštny dar Ducha Svätého.) 27Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu. 29Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. 30Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. 31Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32Prorocký duch je podriadený prorokom, 33veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.
Ako vo všetkých cirkvách u svätých 34ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. (*) (Porov. Gn 3, 16.) 35Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.
36Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? 37Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38Kto to neuzná, nebude uznaný. (*) ("Nebude uznaný", čiže Boh ho neuzná za svojho tlmočníka.) 39A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. 40Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.
Kristus bol vzkriesený. - 1Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom 2a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. 3Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; 4že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, (*) (Vidieť tu náznaky predpavlovskej formuly vyznania viery.) 5že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. (*) (Zjavenie Kéfasovi čiže Petrovi sa spomína iba v Lk 24, 34.) 6Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. (*) (Evanjeliá nereferujú o tomto veľkolepom zjavení.) 7Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom 8a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. (*) ("Ako nedochôdčaťu" – narážka na anomálny ráz jeho zrodenia sa ku kresťanskému životu, respektíve jeho povolania za apoštola.) 9Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. 10Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. 11Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.
Dôležitosť Kristovho vzkriesenia. - 12Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? 13Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. 14Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. (*) (Kristovo zmŕtvychvstanie, ako fakt aj ako tajomstvo, je základom kresťanskej viery i hlásania evanjelia.) 15A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. 16Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. 17A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. 18Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. 19Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.
Kristus, prvotina zosnulých. - 20Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. (*) ("Prvotina" – ako prvý.) 21Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: 22Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. 23Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. 24A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. (*) ("Každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu", t. j. všetky démonské a ľudské moci, nepriateľské Božiemu kráľovstvu (porov. 1 Kor 2, 6; Kol 2, 15).) 25Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. (*) (Porov. Ž 110, 1.) 26Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, 27lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: "Všetko je podrobené", je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. (*) (Porov. Ž 8, 7.) 28A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.
29Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? (*) (Úplne neznáma prax korintských kresťanov. Pavol o nej nevyslovuje nijaký úsudok, iba konštatuje, že je absurdná, ak niet zmŕtvychvstania.) 30A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? 31Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. (*) (Šelmy označujú zúrivých Pavlových nepriateľov. Citácia uvedená v ďalšej vete je z Iz 22, 13.) 33Nedajte sa zviesť: "Zlé reči kazia dobré mravy." (*) (Pavol odrádza kresťanov od dôverného styku s pohanmi. Uvádza slová (spamäti) básnika Menandra zo slávnej komédie Tais (3. storočie pred Kr.).) 34Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.
Vlastnosti vzkrieseného tela. - 35Ale niekto povie: "Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?" 36Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. 37A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. 38No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. 39Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. 40A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. 41Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. 42Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; 43seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; 44seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.
Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. 45Tak je aj napísané: "Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;" posledný Adam oživujúcim Duchom. (*) (Citát z Gn 22, 7. Paralelu Adam – Kristus pozri aj v Rim 5, 12 n. Prvý Adam je pôvodcom telesného potomstva. Posledný Adam, čiže Kristus, Boh a človek (v. 47), je pôvodcom duchovného potomstva, pretože ľuďom dáva Boží život.) 46Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné. 47Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba. 48Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. 50Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.
Víťazstvo nad smrťou. - 51Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: 52razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. (*) (Pod vplyvom gréckej mentality (porov. Sk 17, 32), pre ktorú telo bolo väzením duše, niektorí kresťania v Korinte popierali vzkriesenie mŕtvych. Pavol zdôrazňuje, že vzkriesenie Krista (vv. 1–11) zahrňuje aj vzkriesenie veriacich (vv. 11–32), ktoré sa uskutoční tajomným spôsobom, ale reálne (vv. 35–38).) 53Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:
56Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. 57Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. 58A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.