Všeobecné zásady. - 1O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. 2Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. 3Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. 4O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. 5Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi - ako je veľa bohov a veľa pánov -, (*) (Podľa náboženských predstáv pohanov.) 6my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
Nedávať pohoršenie. - 7Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. 8Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. 9Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. 10Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? 11A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus! 12Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata. (*) (Časť mäsa obetovaného pohanským bohom sa dostávala na predaj. Kupovali si z neho pohania aj kresťania. Kresťania však mali pochybnosti, či sa jedením takého mäsa neprehrešia proti evanjeliu. Apoštol im na to odpovedá, že Boh dal človeku celú prírodu, a preto aj mäso obetované pohanským bohom možno brať ako každý iný pokrm. Ale treba si počínať múdro a s láskou, aby niekto nepohoršil brata, ktorý nemá ešte ustálené svedomie. Zákon lásky má prednosť pred všetkým.)
Apoštolova nezištnosť. - 1Nie som slobodný? Nie som apoštol? Vari som nevidel Ježiša, nášho Pána? A vy nie ste moje dielo v Pánovi?! (*) (Na to, aby niekto mohol byť apoštolom, sa žiadalo, aby videl Ježiša. Porov. Sk 1, 21 n; 9, 17; 1 Kor 15, 8.) 2Ak aj pre iných nie som apoštolom, pre vás určite som. Veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. 3Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú. 4Vari nemáme právo jesť a piť? 5Nemáme právo brať so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?! (*) (Žena – kresťanka, ktorá sa starala o materiálne potreby apoštola.) 6Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?
7Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda? 8Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon? 9V Mojžišovom zákone je predsa napísané: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu." Vari tu Boh myslí na voly? (*) (Dt 25, 4.) 10A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody. 11Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné? 12Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu. 13Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel? 14Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.
15No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu. 16Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. 17Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. 18Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.
19Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. 20Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom - hoci sám som nebol pod zákonom -, aby som získal tých, čo boli pod zákonom. 21Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona - hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom -, aby som získal tých, čo boli bez zákona. 22Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. 23A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.
Beh o víťaznú cenu. - 24Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. 25A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. 27Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý. (*) (Výrazy tejto časti sú vypožičané zo športového slovníka tých čias. Pri Korinte sa konávali športové hry, a preto použitý obraz bol Korinťanom blízky.)
Varovné príklady z dejín Izraela. - 1Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more (*) ("Oblak", ktorým Boh ukazoval cestu Izraelitom po odchode z Egypta (Ex 13, 21).) 2a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, (*) (Prechod Izraelitov pod vedením Mojžiša cez Červené more je predobrazom krstu. Izraeliti sa tu chápu ako príslušníci Mojžiša.) 3všetci jedli ten istý duchovný pokrm (*) (Duchovný pokrm, manna (Ex 16, 4. 35), je predobraz Eucharistie.) 4a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. (*) (Podľa rabínskej tradície skala, z ktorej Mojžiš dal zázračne vytiecť vode (Nm 20,8), sprevádzala Izraelitov na púšti. Pavol používa tento obraz, aby ukázal, že pre kresťanov jediným zdrojom milosti je Kristus.) 5Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. (*) (Porov. Ex 14, 16.)
6To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. (*) (Porov. Ž 106, 14.) 7Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: "Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa." (*) (Porov. Ex 32, 6.) 8Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. (*) (Porov. Nm 25, 1. 9; rozdiel v počte sa vysvetľuje rôzne.) 9Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov. (*) (Porov. Nm 21, 5 n.) 10Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. (*) (Porov. Nm 14, 2.) 11A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (*) ("Koniec vekov" sú mesiášske časy otvorené Kristom.) 12Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 13Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.
Účasť na Pánovom stole. - 14Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou. 15Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: 16Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? 17Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári? (*) ("Pozrite na Izrael ...," t. j. na dejiny Izraela ako národa.)
Účasť na stole zlých duchov. - 19Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. 21Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. 22Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? (*) (Zúčastniť sa na hostinách pri pohanských obetách znamenalo zjednotiť sa, dostať sa do spoločenstva so zlými duchmi. Preto sa kresťania na nich nesmú zúčastniť, lebo oni sa spájajú s Kristom účasťou na novozákonnej obete.)
Ohľad na svedomie iných a sloboda. - 23"Slobodno všetko." Ale nie všetko osoží. "Slobodno všetko." Ale nie všetko buduje. (*) (Porov. poznámku k 6, 12.) 24Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného. 25Jedzte všetko, čo dostať v jatkách, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 26 Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa. (*) (Ž 24, 1.)
27Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu. 28Ale keby vám niekto povedal: "Toto bolo obetované modlám," nejedzte to kvôli tomu, čo vás upozornil, a kvôli svedomiu, 29pričom nemyslím na tvoje vlastné svedomie, ale na svedomie toho druhého. Veď prečo by malo svedomie iného odsúdiť moju slobodu? 30A keď ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto tupiť za to, za čo ja vzdávam vďaky?!
31Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu. 32Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Božej cirkvi, 33ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
1Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.
Žena a muž pri bohoslužbách. - 2Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal. (*) (Kristovo učenie podané v Pavlovom kázaní Korinťanom.) 3Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. (*) (Ide o princíp podriadenosti z hierarchického hľadiska Cirkvi. "Hlavou Krista je Boh" podľa jeho ľudskej prirodzenosti.) 4Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. 5A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. 6Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. (*) (Zahalená hlava je znakom podriadenosti. Závoj je znakom prirodzenej podriadenosti ženy mužovi.)
7Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. 8Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom. (*) ("Znak moci", t. j. znak mužovej moci. "Kvôli anjelom", čiže z úcty k anjelom, ktorí sú neviditeľne prítomní v liturgickom zhromaždení. Iní tu myslia na strážcov poriadku pri bohoslužbách.) 11Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža, ani muž bez ženy, 12lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha. 13Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená? 14A neučí vás sama príroda, že mužovi je na potupu, keď si pestuje vlasy, 15kým žene je na slávu, keď si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto závoja. 16Ak by sa niekto chcel hádať, my to nemáme vo zvyku a ani Božie cirkvi. (*) (Korinťania sa pravdepodobne obrátili na Pavla s otázkou, či ženy počas bohoslužieb majú mať zahalenú hlavu, ako je to zvykom na Východe. Jeho úprava sa týka miestnych pomerov, a preto nie je všeobecným zákonom. Tým, že sa odvoláva na Písmo, chce dať takémuto riešeniu náboženský obsah a mravný význam; závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo istú voľnosť mravov.)
Roztržky v cirkvi. - 17Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. 19Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, 21lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. 22Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim. (*) (Prví kresťania slávievali Pánovu večeru v rámci jedla, resp. večere. No Korinťania kládli väčší dôraz na jedenie a pitie ako na Pánovu večeru, a tak vznikli medzi nimi roztržky.)
Pavlova správa o Eucharistii. - 23Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, (*) (Pavol ani tak nechcel opísať ustanovenie Eucharistie, ako skôr poukázať na skutočný význam slov a úkonov Krista pri Poslednej večeri. V čase evanjelizácie Korintu, dvadsať rokov po Kristovej smrti správa o ustanovení Eucharistie už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza aj v evanjeliách (porov. Lk 22, 14–20; Mt 26, 26–29; Mk 14, 22–25).) 24vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26; Mk 14, 22; Lk 22, 19. V niektorých rukopisoch: "ktoré sa láme (dáva) za vás".) 25Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26–28; Mk 14, 24; Lk 22, 20.) 26A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. 27Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. (*) (Klasický text, potvrdzujúci reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Nehodné prijímanie je prehrešením sa priamo proti Kristovi prítomnému v Eucharistii.) 28Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. 29Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. (*) (Rozumie sa Kristovo telo.) 30Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. (*) (Ide o následky neúcty voči Eucharistii.) 31Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. 32Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.
33A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. 34Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.