Kráľ Šalamún, 1 - 11

Dávidova staroba. - 1Keď bol kráľ Dávid starec vysokého veku, nevedel sa zohriať, hoci ho zakrývali šatami. 2Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: "Nech pohľadajú kráľovskému pánovi panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať. Ono bude spať v tvojom lone a kráľovský pán sa rozohreje." 3Hľadali teda po celom izraelskom území pekné dievča. Našli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kráľovi. (*) (Sunam, dnešné Sólam, je na Jezraelskej rovine, blízko mesta Magedo.) 4Dievča bolo až veľmi pekné; bolo kráľovou ošetrovateľkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. (*) (Sväté písmo zdôrazňuje, že Abisag ostala nedotknutá, hoci si ju kráľ, podľa vtedy trpeného zlozvyku mnohoženstva mohol vziať za manželku. Ba z toho, čo sa píše v 2,13-25, možno usudzovať, že mu aj bola manželkou. Podľa vtedajších náhľadov tomu patril trón, kto zdedil manželky kráľove; porov. 2 Sam 3,7; 12,8; 16,20-22. Preto sa aj Adoniáš uchádza o ruku Abisagy, lenže Šalamún nazrel do jeho plánov; porov. 2,22.)

5Adoniáš, syn Hagity, sa nadýmal a hovoril: "Ja budem kráľom." A zaopatril si vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. (*) (Porov. 2 Sam 3,4. - Ako kedysi Absolón aj Adoniáš sa obklopil kráľovskou nádherou; porov. 1 Sam 8,11.) 6Otec ho nikdy nezahriakol slovom: "Prečo to robíš?!" Aj on mal veľmi peknú postavu a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. (*) (Starší bratia Adoniáša boli mŕtvi, preto si robil nárok na kráľovskú korunu.) 7Vyjednával s Joabom, synom Sarvie, a kňazom Abiatarom, ktorí podporovali Adoniášovu stranu. 8Ale kňaz Sadok, Jojadov syn Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorých mal Dávid, nedržali s Adoniášom. (*) (Všetky tu spomínané osoby sú známe z kníh Samuelových, okrem Semeiho a Reiho, o ktorých však nič bližšieho nevieme. Semeiho neslobodno zmýliť s Dávidovým nepriateľom toho istého mena, o ktorom 2,8.) 9Adoniáš obetoval ovce, dobytok, kŕmne teľce pri skale Zochelet, ktorá bola vedľa prameňa Rogel. I pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, a všetkých Júdovcov, ktorí boli v službe kráľa, (*) (Meno "Skala Zochelet" prekladajú niektorí "Hadia skala". - O prameni Rogel pozri 2 Sam 17,17.) 10ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval.

11Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že sa Adoniáš, syn Hagity, stal kráľom a náš pán, Dávid, o tom ani nevie? 12Preto teraz poď, poradím ti, ako si zachrániš život a život svojho syna Šalamúna. (*) (Nátan vie, že by sa Adoniáš, ak by po otcovej smrti nastúpil na trón, ľahko zbavil nebezpečného soka Šalamúna aj jeho matky.) 13Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, môj kráľovský pane, svojej služobnici: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!«? Prečo sa teda stal kráľom Adoniáš? 14A kým ty budeš ešte hovoriť s kráľom, vkročím za tebou ja a doplním tvoje slová."

15A tak Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluhovala kráľovi. 16Keď sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kráľom (na zem), kráľ sa spýtal: "Čo chceš?" 17Odpovedala mu: "Môj Pane, ty si sa svojej služobnici zaprisahal na Pána, svojho Boha: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!« 18Teraz sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľovský pane, o tom ani nevieš. 19Obetoval množstvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20A na teba sú, môj kráľovský pane, upreté oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil, kto zaujme trón môjho kráľovského pána po ňom. 21Lebo až sa môj kráľovský pán uloží k svojim otcom, budeme tu ja a môj syn Šalamún ako vinníci." (*) ("Uložiť sa k svojim otcom" znamená zomrieť.)

22Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. 23Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Nátan." Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred kráľom tvárou na zem. 24A Nátan povedal: "Kráľovský pane, ty si určil: »Adoniáš bude panovať a on bude sedieť na mojom tróne!«? 25Lebo dnes išiel dolu a obetoval množstvo dobytka, oviec a kŕmnych teliec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a teraz jedia a pijú pred ním a volajú: Nech žije kráľ Adoniáš! 26Mňa však, tvojho sluhu, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27Ak táto vec pochádza od môjho kráľovského pána, tak si svojmu sluhovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca trón môjho kráľovského pána."

28Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom. 29Vtedy sa kráľ zaprisahal: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil môj život z každej úzkosti, 30ako som sa ti na Pána, Izraelovho Boha zaprisahal, že tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne, tak to dnes aj urobím." 31Nato sa Betsabe uklonila tvárou až po zem, vrhla sa pred kráľa a povedala: "Nech žije môj kráľovský pán Dávid naveky!"

32Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša!" Keď prišli pred kráľa, 33kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, môjho syna Šalamúna posaďte na moju vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! (*) (Gihon (porov. 2 Krn 32,30) je dnešný mariánsky prameň v údolí Kedron v Jeruzaleme.) 34Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35Potom s ním príďte hore a keď vojde, nech sa posadí na môj trón, lebo on bude kraľovať namiesto mňa, jeho som určil, aby bol kniežaťom nad celým Izraelom a Júdom." 36Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: "Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! (*) (Verš prekladáme podľa LXX. Dnešný hebr. text je porušený.) 37Ako bol Pán s mojím kráľovským pánom, tak nech je so Šalamúnom a nech väčšmi vyvýši jeho trón ako trón môjho kráľovského pána Dávida!"

Šalamúna pomažú za kráľa. - 38Nato kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Banaiáš, Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gihonu. (*) (O Kereťanoch a Feleťanoch pozri 2 Sam 8,18.) 39Kňaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom trúbili na trúbu a všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!" (*) (Bol to stan, ktorý Dávid dal postaviť pre archu zmluvy (2 Sam 6,16 n.).) 40Potom všetok ľud vystupoval za ním, ľudia hrali na flautách a radovali sa tak veľmi, že sa až zem pukala od ich jasotu.

41Adoniáš a všetci pozvaní, ktorí boli s ním, dopočuli sa o tom, práve keď dokončili hostinu. Keď Joab počul zvuk trúby, pýtal sa: "Prečo je celé mesto vzrušené?" 42Ešte hovoril a už prišiel Jonatán, syn kňaza Abiatara. Adoniáš povedal: "Poď! Si udatný muž a nesieš dobrý chýr." 43Ale Jonatán odpovedal a vravel Adoniášovi: "Veru nie! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Nátana, Jojadovho syna Banaiáša, Kereťanov a Feleťanov. Oni ho posadili na kráľovu mulicu, 45potom ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo celé mesto. To bol hluk, čo ste počuli. 46Šalamún už aj zaujal kráľovský trón 47a kráľovi sluhovia už aj prišli blahoželať nášmu kráľovskému pánovi, Dávidovi: »Nech tvoj Boh urobí meno Šalamúna ešte zvučnejším ako tvoje meno a jeho trón nech vyvýši väčšmi ako tvoj trón!« Pritom sa kráľ uklonil na lôžku. 48Potom kráľ hovoril: »Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý dal, aby som dnes na vlastné oči videl tróniaceho na mojom tróne!«"

49Tu sa všetci Adoniášovi pozvaní naľakali, zobrali sa a každý šiel svojou cestou. 50Adoniáš sa však tak bál Šalamúna, že vstal a išiel sa chytiť rohov oltára. (*) (Rohy pokladali za veľmi dôležitú časť oltára. Kto chcel použiť útočištné právo oltára, chytil sa jeho rohov. Kým sa ich držal, nik sa ho nesmel dotknúť.) 51Šalamúnovi oznámili: "Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, preto sa chytil rohov oltára a hovorí: »Nech sa mi dnes kráľ Šalamún zaprisahá, že nedá svojho sluhu zabiť mečom!«" 52Šalamún odpovedal: "Ak bude statočný, vlások mu nespadne na zem, ale ak sa zistí, že je zlý, zomrie." 53Potom ho kráľ Šalamún dal odviesť od oltára dolu. Keď prišiel, vrhol sa pred Šalamúna a Šalamún mu povedal: "Choď domov!"

Dávidova smrť. - 1Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy: 2"Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa! (*) ("Idem cestou, ktorou ide celý svet", rozumej: čaká na mňa smrť, ktorú každý musí okúsiť.) 3Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. 4Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: »Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou,« povedal, »nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela.«

5Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách. (*) (O Joabových vraždách pozri: 2 Sam 3,22-27 a 2 Sam 20,8-10. V oboch prípadoch konal Joab ako vojvodca Dávidov, zodpovednosť mohla padnúť na kráľa, Joab teda poškvrnil kráľovu česť. - Koniec verša prekladáme podľa niektorých gréckych (LXX) rukopisov. V dnešnej hebrejskej osnove a vo Vulg stojí: "opasok, ktorý má na páse, a obuv, ktorú má na nohách".) 6Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia! 7Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. (*) ("Takto mi vyšli v ústrety" rozumej: aj oni mi poskytovali pokrm. Príbeh pozri 2 Sam 17,27 n. a 2 Sam 19,33.) 8Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: »Nezabijem ťa mečom!« (*) (O prípade Semeiho čítaj 2 Sam 16,6 n. a 2 Sam 19,24.) 9Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia."

10Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 12Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Šalamún sa ujíma vlády. - 13Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: "Znamená tvoj príchod dobro?" Odpovedal: "Dobro." 14Potom povedal: "Chcel by som ti niečo povedať." Odpovedala: "Hovor!" 15A on vravel: "Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. 16Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!" Povedala mu: "Hovor!" 17I povedal: "Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu." (*) (Pozri pozn. k 1,4. Betsabe nezbadala, kam mieri Adoniáš, preto sa úprimne ujíma jeho prosby, chce ho udobriť.) 18Betsabe mu odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa." 19Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici 20a vravela: "Jedinú maličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!" Kráľ jej povedal: "Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!" 21I povedala: "Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!" 22Kráľ Šalamún povedal svojej matke: "Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!" 23Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu. 24A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!" (*) (Kráľovský rod júdsky pokladali vždy za rod Dávidov, a nie Šalamúnov. Preto niektorí menia osnovu a čítajú: "založil si mu (Dávidovi) dom".) 25Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder.

26Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec." (*) (Kňazské mesto Anatot (dnes Anata) ležalo na území kmeňa Benjamín, asi na hodinu severovýchodne od Jeruzalema (Joz 21,18).) 27Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho.

28Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára. (*) (Pozri pozn. k 1,50.) 29Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: "Choď, zotni ho!" 30Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: "Kráľ rozkazuje: Poď von!" Odpovedal: "Nie! Tu chcem zomrieť!" Banaiáš podal kráľovi správu: "Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal." 31Kráľ odvetil: "Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab. (*) (Šalamún sa obával, že Boh bude trestať jeho a jeho rodinu, ak nebude stíhať vraždy, ktorých sa Joab dopustil na nevinných ľuďoch (porov. 2 Sam 21,1-9).) 32Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu. (*) (Šalamún odmieta zodpovednosť za smrť Joabovu, i keď je nútený dať ho zabiť pri oltári. Joab bol vrah a útočištné miesta chránili len toho, kto nemal na svedomí úmyselnú vraždu. Joab si teda smrť zavinil sám.) 33Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!" 34Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. 35A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara.

36Potom dal kráľ zavolať Semeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde! (*) (Krv Semeiho nezaťaží kráľa, sám si zaviní smrť, ak neposlúchne kráľov rozkaz.) 37Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz, že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu." 38Semei odpovedal kráľovi: "Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha." A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. 39Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: "Tvoji sluhovia sú práve v Géte." 40Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov. Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov, 41oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa. 42Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: "Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: »Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!«? Vtedy si mi povedal: »Správna reč, počul som!« 43Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?" 44Potom povedal kráľ Semeimu: "Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! (*) (Porov. 2 Sam 16,6 n.) 45Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!" 46Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke. (*) (Pri posúdení Šalamúnovho počínania nesmieme zabudnúť, že všetci, ktorých odstránil, boli zákerní ľudia, ktorí by boli trvalo ohrozovali pokoj krajiny.)

Šalamúnova prosba. - 1Šalamún sa dostal do príbuzenstva s faraónom, kráľom Egypta. Vzal si faraónovu dcéru a zaviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil stavbu svojho domu, Pánovho domu a múrov okolo Jeruzalema. (*) (Faraón, ktorého dcéru si vzal za ženu Šalamún, bol azda Siamon (976-958 pr. Kr.), predposledný kráľ 21. dynastie, ktorá sídlila v Tanise, v Delte. Ale s istotou to nemožno určiť. - Podľa 7,8 dal Šalamún aj faraónovej dcére postaviť osobitný palác, zatiaľ však bývala spolu so Šalamúnom v dome, ktorý dal postaviť Dávid (2 Sam 5,11).)

2Lenže ľud obetoval na výšinách, lebo až po tieto dni nebol postavený dom Pánovmu menu. (*) (Izraeliti prinášali na výšinách obety pravému Bohu. Ale táto nezákonitá bohoslužba bola zakázaná, lebo často viedla k modloslužbe. Proroci neskoršie veľmi karhali pre ňu národ. Kým však nebol postavený jeruzalemský chrám, tento zákaz nebol taký prísny, a z Božieho príkazu niekedy aj proroci alebo pobožní králi prinášali obety na výšinách.) 3Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida. Ibaže aj on obetoval a pálil tymian na výšinách. 4Tak išiel kráľ do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún obetoval na tamojšom oltári tisíc celopalov. (*) (Gabaon (dnes El-Džíb), severozápadne od Jeruzalema bol tiež posvätnou výšinou. Tam stál v tom čase Mojžišov svätostánok a kovový oltár, hoci archa zmluvy bola v Jeruzaleme; porov. 2 Krn 1,3-6.) 5V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: "Žiadaj si, čo ti mám dať!" 6Šalamún odpovedal: "Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. 7Teraz však, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. 8A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. 9Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?" 10Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. 11Preto mu Boh povedal: "Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, 12urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. 13Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi. 14A ak zachovávaním mojich ustanovení a mojich príkazov budeš kráčať po mojich cestách, ako kráčal tvoj otec Dávid, dám ti (aj) dlhý vek." 15Keď sa Šalamún prebudil, hľa, bol to iba sen! Potom išiel do Jeruzalema, stal si pred Pánovu archu zmluvy, obetoval celopaly, priniesol pokojné obety a pre celé svoje služobníctvo usporiadal hostinu. (*) (Hostina bola pravidelným zakončením pokojných obetí. Obyčajne sa na nej zúčastňovali len príslušníci rodiny, ktorá obetu prinášala, ale Šalamún pozýva na ňu všetkých svojich vysokých úradníkov.)

Múdry rozsudok. - 16V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. 17Jedna zo žien povedala: "S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. 18Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. 19V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. 20Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. 21Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila." 22Ale druhá žena povedala: "Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn." A tá zasa vravela: "Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn." A dohovárali sa pred kráľom. 23Nato kráľ povedal: "Táto vraví: »Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.« A tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.«" 24Tu rozkázal kráľ: "Doneste mi meč!" Doniesli meč pred kráľa 25a kráľ povedal: "Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!" 26Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: "S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!" Druhá však vravela: "Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!" 27Nato sa ozval kráľ a povedal: "Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou." 28Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, a báli sa kráľa, lebo vedeli, že je v ňom Božia múdrosť, keď vynáša rozsudok.

Šalamúnov úradnícky zbor. - 1Takto sa stal Šalamún kráľom nad celým Izraelom. 2A toto boli jeho kniežatá: Sadokov syn Azariáš bol veľkňaz. (*) (Podľa 1 Krn 5,34 n. bol Azariáš synom Achimása (porov. 2 Sam 15,27.36) a vnukom Sádoka. V rodostromoch sa často aj ďalší potomkovia označujú tak, ako by boli potomkami bezprostrednými.) 3Sisovi synovia Elihoref a Ahia boli pisári, Ahiludov syn Jozafát bol kancelár, 4Jojadov syn Banaiáš bol nad vojskom, Sadok a Abiatar boli kňazmi, (*) (Mená Sadoka a Abiatara sa do tohto zoznamu dostali len neskoršie a omylom. Veľkňazom za Šalamúna bol podľa 2. v. Sadokov vnuk Azariáš, Abiatara však poslal Šalamún hneď na začiatku svojho panovania do vyhnanstva do Anatotu (2,26 n.).) 5Nátanov syn Azariáš bol nad správcami a Nátanov syn Zabud (kňaz) bol kráľov priateľ. (*) (Správcovia (v. 7 n.) mali svoje pridelené okresy. Ich hlavnou povinnosťou bolo vymáhať pre kráľa dane, dávky a poplatky. Ich predstavený, Azariáš, bol teda akýsi minister financií. - Slovo "kňaz" sa muselo dostať do dnešnej hebrejskej osnovy omylom.) 6Ahisar bol správca domu a Abdov syn Adoniram bol nad robotami. (*) (O Adoniramovi pozri 2 Sam 20,24 a 1 Kr 12,18.)

7Šalamún mal dvanásť správcov nad celým Izraelom. Oni zásobovali kráľa a jeho dom. Každý mesiac v roku sa jeden staral o zásobovanie. (*) (O správcoch pozri pozn. k v. 5. - Ináč sa menoslov správcov zachoval vo veľmi zlom stave. Mená niektorých správcov vypadli; okresy dnes už nemožno s istotou určiť. V poznámkach spomenieme iba tie, ktoré sú ako-tak známe.) 8Toto boli ich mená: Hurov syn… v Efraimskom pohorí, … 9… Dekarov syn v Makese, v Sálebim, v Betsamesi, Elone a Bethanane. (*) (Druhý okres bol asi západne od Efraimského pohoria. Ale mestá sú nám väčšinou neznáme. O Betsamese pozri 1 Sam 6,9. Elon je azda Ajalon, východne od Amwasu.) 10… Hesedov syn v Arubote. Jemu patrilo Socho a celá krajina Eferu. 11Abinadabov syn… mal celé pohorie Doru. Jeho manželkou bola Šalamúnova dcéra Tafet. (*) (Mesto Dor bolo na pobreží Stredozemného mora, južne od hory Karmel.) 12Ahiludov syn Bána: Tanak, Magedo a celý Betsan, ktorý leží pri Sartane pozdola Jezraelu, od Betsanu po Abelmehulu až za Jekmám. (*) (Mestá Bánovho okresu boli na Jezraelskej rovine. Tanak aj dnes nosí to isté meno. Kdesi blízo neho bolo aj Magedo. Betsan volali Gréci Scythopolis, dnes sa volá Beisan. - Sartan, o ktorom je tu reč, je hádam dnešné Telles-Sartan (Šanda). O Abelmehule pozri 1 Sam 18,19. Jekmaam je Tell Kaimun.) 13Gaberov syn…: Ramot v Galaáde, jemu patrili dediny Manassesovho syna Jaira, ktoré boli v Galaáde, jemu patril okres Argob, ktorý je v Bášane, šesťdesiat veľkých miest s múrmi a kovovými závorami. (*) (Okres Gaberovho syna bol v severnej časti Zajordánska.) 14Adov syn Ahinadab v Mahanaime. (*) (O Mahanaime pozri 2 Sam 2,8.) 15Ahimás v Neftali; aj on si vzal za manželku Šalamúnovu dcéru Basematu. (*) (Územie kmeňa Neftali bolo západne od Genezaretského jazera.) 16Husiho syn Bána v Aseri a Balote. (*) (Západne od Neftaliho bol kmeň Aser.) 17Farueho syn Jozafát v Isacharovi. 18Elov syn Semei u Benjamína. 19Uriho syn Gaber v Gadovej krajine, v krajine amorejského kráľa Sehona a bášanského kráľa Oga. A jeden správca nad celou krajinou. (*) (Miesto Gada stojí v dnešnej osnove omylom Galaád. O Galaáde však bola reč vo v. 13. - Koniec verša je neistý. Možno, že sa tam spomína hlavný námestník Azariáš, ktorý bol nad celou krajinou (porov. v. 5).)

20Júdovcov a Izraelitov bolo počtom tak veľa ako piesku pri mori; jedli, pili a radovali sa.

Zásobovanie kráľovského dvora. - 1Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Rieky až po krajinu Filištíncov a až po hranice Egypta. Donášali mu dary a slúžili Šalamúnovi po všetky dni jeho života. (*) ("Rieka" je Eufrat.) 2Potravy pre Šalamúna bolo na každý deň: tridsať kórov jemnej a šesťdesiat kórov (obyčajnej) múky, (*) (Jemnú múku získavali z obyčajnej tak, že ju ešte raz preosiali. - Kór obsahoval podľa niektorých 394, podľa iných len 364 litrov. - Vypočítané zásoby boli nielen pre Šalamúnov dvor, ale - tak sa zdá - aj pre celú jeruzalemskú posádku.) 3desať kusov vykŕmeného hovädzieho dobytka, dvadsať kusov hovädzieho dobytka z paše, sto oviec, okrem jeleňov, gaziel, antilop a vykŕmenej hydiny. 4Lebo on vládol nad celým Záriečím od Tafsy až po Gazu, nad všetkými kráľmi Záriečia, a mal pokoj od všetkých okolitých susedov. (*) ("Záriečie" je územie ležiace na západ od rieky Eufrat. Patrí k nemu aj Palestína. Pomenovanie je z hľadiska Asýrov, ktorí bývali na druhom brehu tejto rieky. - Mesto Tafsa bolo pri Eufrate.) 5Júdovci a Izraeliti bývali teda v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom od Danu až po Bersabe po všetky Šalamúnove dni. (*) (Bývať v bezpečí, v tôni ovocných stromov bol znak vrcholného pokoja. Výraz od Danu po Bersabe pozri 1 Sam 3,20.) 6Šalamún mal štyritisíc jasieľ pre kone do svojich vozov a dvanásťtisíc jazdcov. (*) (Hebrejská osnova hovorí o 40 000 jasliach, ale toto číslo treba podľa 2 Krn 9,25 opraviť na 4 000. Kone boli vtedy u Izraelitov ešte veľmi vzácne. Tak sa zdá, že aj jazdu, aj vojnové vozy zaviedol do izraelského vojska len Šalamún (porov. pozn. k 2 Sam 8,4).) 7Spomenutí správcovia zásobovali kráľa Šalamúna a všetkých, čo mali prístup k stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac. Nedopustili, aby niečo chýbalo. 8Aj slamu a jačmeň pre kone a ťažné zvieratá dodali na miesto, kde ktoré boli, každý podľa poradia.

Šalamúnova múdrosť. - 9Boh uštedril Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľmi veľkej miere, aj šírku srdca, ako je piesku na morskom brehu. 10Šalamúnova múdrosť bola väčšia ako múdrosť všetkých synov Východu a všetka múdrosť Egypta. (*) ("Synovia Východu" boli beduíni sýrskej púšte, ktorí podobne ako Egypťania boli chýrni v múdrych porekadlách.) 11Bol múdrejší od všetkých ľudí, od Ezrahitu Etana, od Hemana, od Maholových synov Chalkola a Dordu, takže sa o ňom hovorilo u všetkých okolitých národov. 12Povedal tritisíc prísloví a piesní mal tisíc a päť. (*) (O prísloviach pozri úvod do Knihy prísloví.) 13Hovoril o stromoch, od libanonského cédru až po yzop, ktorý vyrastá z múru, hovoril tiež o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a o rybách. 14Zo všetkých národov prichádzali počúvať Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti. (*) (Porov. 10,1 n.)

Prípravy na stavbu chrámu. - 15Hiram, kráľ Týru, poslal k Šalamúnovi svojich sluhov, lebo sa dopočul, že jeho pomazali za kráľa namiesto jeho otca. Hiram bol totiž vždy priateľom Dávida. (*) (O Hiramovi pozri 2 Sam 5,11.) 16Nato poslal Šalamún k Hiramovi s odkazom: 17"Ty vieš, že môj otec nemohol postaviť dom menu Pána, svojho Boha, pre vojny, ktoré ho zaneprázdnili, kým ich Pán nepoložil pod chodidlo jeho nôh. (*) ("Kým ich..." totiž Dávidových nepriateľov.) 18Teraz však mi dal Pán, môj Boh, pokoj dookola; niet odporcu a niet nebezpečenstva. 19Preto som si zaumienil postaviť dom menu Pána, svojho Boha, ako Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: »Tvoj syn, ktorého namiesto teba posadím na tvoj trón, on postaví môjmu menu dom.« 20Vydaj teda rozkaz, aby pre mňa narúbali na Libanone cédrov! Moji ľudia budú s tvojimi ľuďmi. Tvojim ľuďom dám takú mzdu, akú povieš; veď vieš, že u nás niet nikoho, kto by vedel tak stínať stromy ako Sidonci." (*) (Sidon bolo dávnejšie hlavné mesto Fenície. Palestína už vtedy bola chudobná na lesy, preto nemala rubačov.)

21Keď Hiram počul Šalamúnov odkaz, veľmi sa zaradoval a povedal: "Nech je dnes zvelebený Pán, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto početným ľudom." 22Preto poslal Hiram Šalamúnovi odkaz: "Vzal som na vedomie, čo si mi odkázal. Vo veci cédrových a jedľových brvien urobím všetko podľa tvojho želania. 23Moji ľudia ich poznášajú z Libanonu k moru, ja ich dám po mori plťami splaviť na miesto, ktoré mi označíš. Tam ich dám vyložiť a ty si ich prevezmeš. Ale aj ty splň moje želanie a dodaj potraviny pre môj dom!" 24Hiram teda dodal Šalamúnovi cédrového a jedľového dreva, koľko chcel. 25A Šalamún dodal Hiramovi dvadsaťtisíc kórov pšenice na pokrm pre jeho dom a dvadsať kórov drveného oleja. Toto dodával Šalamún Hiramovi každý rok. (*) (Drvený olej bol najjemnejší olej. Získavali ho tak, že najkrajšie olivy rozdrvili v mažiari a precedili. Obyčajný olej sa získaval vytláčaním olív v lise. - Bat bol 36,44 (podľa iných 39,44) litrov. 10 batov bol 1 kór.) 26Boh dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu prisľúbil, takže medzi Hiramom a medzi Šalamúnom panoval pokoj a uzavreli medzi sebou zmluvu.

27Potom priviedol kráľ Šalamún robotníkov z celého Izraela, bolo ich tridsaťtisíc mužov. 28Poslal ich na Libanon v mesačných smenách po desaťtisíc. Mesiac boli na Libanone a dva mesiace doma. Nad robotami bol Adoniram. (*) (Porov. 4,6.) 29Ďalej mal Šalamún sedemdesiattisíc nosičov bremien a osemdesiattisíc kamenárov vo vrchoch, 30okrem Šalamúnových hlavných dozorcov, ktorí práce viedli, počtom tritisíctristo, a ktorí dozerali na pracujúcich ľudí. 31A kráľ rozkázal, aby lámali veľké kamene, vzácne kamene, aby boli základy domu z kvádrov. 32Otesávali ich Šalamúnovi kamenári, Hiramovi kamenári a Giblejci. Takto prihotovili drevo a kamene na stavbu chrámu. (*) (Giblejci boli obyvatelia severofenického mesta Gebal (grécky Byblos, dnes Džebail, asi 30 km severne od Beirutu).)

Stavba chrámu. - 1V štyristoosemdesiatom roku po východe synov Izraela z egyptskej krajiny, vo štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv - to je druhý mesiac - začal stavať Pánovi dom. (*) (Popis stavby chrámu ťažko rozumieť, lebo presný význam mnohých odborných výrazov dnes už nepoznáme. K tomu je na mnohých miestach aj text porušený, ba, tak sa zdá, aj vety sú poprehadzované. - 4. rok panovania Šalamúna bol rok 968 pr. Kr. Podľa toho Izraeliti vyšli z Egypta r. 1448 pr. Kr., čo je veľmi pravdepodobné. - Mesiac ziv je sivan, druhý mesiac izraelského kalendára, náš apríl-máj. - Čo sa týka miesta, kde postavili chrám, porov. 2 Sam 24,18 n. a 2 Krn 3,1.) 2Dĺžka chrámu, ktorý kráľ Šalamún staval Pánovi, bola šesťdesiat lakťov, jeho šírka dvadsať a jeho výška tridsať lakťov. 3Predsieň pred budovou chrámu mala dĺžku dvadsať lakťov pred šírkou chrámu, šírku desať lakťov pred dĺžkou chrámu. 4Na chráme dal urobiť husto zamrežované okná. 5K múrom domu dookola primuroval prístavby, k múrom domu okolo budovy aj príbytku a dookola vybudoval poschodia. 6Spodná prístavba bola päť lakťov široká, stredná šesť lakťov široká a tretia sedem lakťov široká, lebo na múroch chrámu urobil zvonku dookola výstupky, aby nemusel rýpať múry domu. 7Keď stavali chrám, stavali ho z hotových kameňov z kameňolomu, takže kladivá, kresačky a vôbec železné nástroje nebolo počuť v chráme, keď ho stavali. 8Vchod do spodnej prístavby bol po pravej strane chrámu, točité schody viedli do strednej a zo strednej do tretej. 9Keď dokončil vymurovanie domu, pokryl ho cédrovými hradami a doskami. 10Prístavby k celému domu primuroval vo výške päť lakťov a spojil ich s domom cédrovými hradami. (*) (Výšku prístavby rozumej tak, že každé poschodie bolo 5 lakťov vysoké.)

11Vtedy Pán oslovil Šalamúna: 12"O tomto dome, ktorý mi staviaš, (vedz): Ak budeš kráčať podľa mojich prikázaní, plniť moje ustanovenia a zachovávať všetky moje príkazy a budeš sa podľa nich riadiť, na tebe splním svoje prisľúbenia, ktoré som dal tvojmu otcovi Dávidovi. 13Budem bývať uprostred synov Izraela a neopustím svoj ľud izraelský."

14Šalamún teda staval chrám a dokončil ho. 15Steny chrámu znútra obložil cédrovými doskami. Od podlahy domu až po hrady stropu ich obložil drevom a dlážku domu vyložil jedľovými doskami. 16Dvadsať lakťov od zadného múru domu postavil z cédrových dosiek priečku od dlážky až po hrady. Tak vytvoril vnútri príbytok, čiže veľsvätyňu. 17Sám chrám pred ňou bol dlhý štyridsať lakťov. (*) (Zo 60 lakťov celej dĺžky chrámovej budovy pripadlo 40 lakťov na svätyňu, ktorá bola pred veľsvätyňou.) 18Znútra bol teda dom cédrový s rezbami kolokvintových ružíc a pootvorených kvetov. Všetko bolo z cédra, kameň vidieť nebolo. 19Dnu, vnútri domu, urobil príbytok, kde mali uložiť Pánovu archu zmluvy. 20Príbytok bol dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a dvadsať lakťov vysoký. Obtiahol ho rýdzim zlatom a urobil oltár z cédrového dreva pred príbytok. (*) (Osnova je tu porušená, niektoré výrazy sa tu zbytočne opakujú. - 21. verš prekladáme podľa Vulg. V dnešnom hebrejskom texte nemá zmyslu.) 21Potom Šalamún obtiahol aj chrám znútra rýdzim zlatom a platne pripevnil zlatými klincami. 22A tak celý dom obtiahol zlatom, úplne celý dom. Aj celý oltár, ktorý bol pred príbytkom, obtiahol zlatom.

23Potom dal v príbytku urobiť dvoch cherubov z olivového dreva. Ich výška bola desať lakťov. 24Päť lakťov bolo jedno krídlo a päť lakťov druhé krídlo cheruba: desať lakťov od konca jedného krídla po koniec druhého krídla. 25Aj druhý cherub mal desať lakťov; obaja cherubi mali rovnaké rozmery a rovnaký tvar. 26Jeden cherub mal výšku desať lakťov a takisto aj druhý cherub. 27Cherubov umiestil dnu, do najvnútornejšieho domu. Cherubi mali roztiahnuté krídla: krídlo jedného sa dotýkalo steny a krídlo druhého cheruba sa dotýkalo druhej steny a vprostred chrámu sa im krídla dotýkali vzájomne. 28Aj cherubov obtiahol zlatom.

29Na všetky steny chrámu dookola dal povyrezávať rezby v podobe cherubov, paliem a polootvorených kvetov vo vnútornej i vonkajšej budove. (*) (Vnútorná budova je veľsvätyňa, vonkajšia je svätyňa.) 30Aj podlahu domu obtiahol zlatom vo vnútornej i vonkajšej budove. 31Na vchod do príbytku urobil dvere z olivového dreva, veraje boli päťuholníkové. (*) (Verš 31. je porušený. Päťuholný rám nebol hore vodorovný, ale tvoril v prostriedku nahor piaty uhol.) 32Obe krídla dverí boli z olivového dreva. Dal na ne povyrezávať rezby v podobe cherubov, paliem a polootvorených kvetov a obtiahol ich zlatom; totiž cherubov i palmy potiahol zlatom. 33Podobne dal do vchodu budovy urobiť rám z olivového dreva, ale štvoruholníkový, 34a dvoje dverí z jedľového dreva; obidve krídla dverí boli dvojité a otočné. 35Dal na ne povyrezávať cherubov, palmy a polootvorené kvety a obtiahol ich zlatom, ktoré tesne priliehalo na rezby.

36Potom postavil vnútorné nádvorie: tri vrstvy kvádrov a vrstvu cédrového dreva. (*) (Vnútorné nádvorie sa volalo kňazským (2 Krn 4,9) alebo horným (Jer 26,10) nádvorím.)

37Vo štvrtom roku v mesiaci ziv boli položené základy Pánovho domu. 38A v jedenástom roku v mesiaci bul - to je ôsmy mesiac - bol dom dokončený so všetkým svojím náradím a príslušenstvom. Staval ho sedem rokov.

Kráľovský palác. - 1Svoj dom staval Šalamún trinásť rokov, kým dokončil celý dom. 2Postavil aj Libanonský lesný dom, sto lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať lakťov vysoký, na štyroch radoch cédrových stĺpov a na stĺpoch boli cédrové trámy. (*) (Libanonský lesný dom svojimi vyčnievajúcimi cédrovými stĺpmi napodobňoval asi lesy Libanonu.) 3Krytý bol cédrovým drevom zhora na hradách, ktoré ležali na štyridsiatich piatich stĺpoch, po pätnásť v jednom rade. 4Hrady boli v troch radoch a tri razy bolo okno proti oknu. 5Všetky dvere a okná mali štvoruholníkové rámy a tri razy bolo okno proti oknu.

6Potom urobil stĺpovú sieň v dĺžke päťdesiatich a v šírke tridsiatich lakťov s predsieňou, pred ktorou boli stĺpy a príkrov. (*) (Z krátkeho a nám už nejasného popisu nevieme si utvoriť obraz tejto stavby.) 7Ďalej urobil trónnu sieň, v ktorej súdil: teda súdna sieň bola od podlahy až po strop obložená cédrovým drevom. 8Aj dom, v ktorom mal bývať, na inom dvore, dnu ďalej od tej siene, bol stavaný podľa nej. Podľa tejto siene postavil aj dom faraónovej dcére, ktorú si Šalamún vzal.

9Všetko to bolo zo vzácnych kameňov znútra i zvonku, z kvádrov pripílených pílou na mieru od základu až po rímsu a zvonku až po veľký dvor. 10Základy boli položené zo vzácnych kameňov, z veľkých kameňov, z kameňov desaťlakťových a z kameňov osemlakťových. 11Na tom boli drahé kamene podľa miery kvádrov a cédrové drevo. 12Veľké nádvorie dookola malo tri vrstvy kvádrov a vrstvu cédrových brvien. Podobne to bolo na vnútornom nádvorí Pánovho domu a na nádvorí paláca. (*) (Podrobnosti sú nám neznáme.)

Chrámové zariadenie. - 13Potom dal Šalamún poslami priviesť Hirama z Týru. (*) (Umelec Hiram je, pravda, nie totožný s kráľom Hiramom.) 14Bol to syn matky - vdovy z Neftaliho kmeňa, jeho otec bol Týrčan, kováč. Bol plný múdrosti, chápavosti a skúsenosti v akýchkoľvek prácach z kovu. Prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a porobil mu všetky práce.

15Ulial dva kovové stĺpy. Výška jedného stĺpa bola osemnásť lakťov. Obopäla by ho dvanásťlakťová stuha. Jeho hrúbka bola štyri prsty a bol dutý. Taký istý bol aj druhý stĺp. (*) (Doplňujeme podľa LXX. - Hrúbka sa rozumie o hrúbke steny stĺpov, lebo tie boli znútra prázdne.) 16Ďalej urobil dve hlavice, ktoré mali prísť na vrch stĺpov. Boli uliate z kovu. Výška jednej hlavice bola päť lakťov a päť lakťov bola aj výška druhej hlavice. 17Zo šnúrok spletených v podobe retiazok urobil mriežkovanie na hlavice, čo boli na vrchu stĺpov, jedno mriežkovanie na jednu hlavicu a druhé mriežkovanie na druhú hlavicu. (*) (Text týchto veršov je veľmi porušený a neistý.) 18Urobil granátové jablká, a to vo dvoch radoch okolo každého mriežkovania, aby zakryl hlavice, čo boli na vrchu stĺpov. To isté urobil aj na druhej hlavici. 19Hlavice, čo boli na stĺpoch v predsieni, mali tvar ľalie, štyri lakte. 20Hlavice boli na stĺpoch… Granátových jabĺk bolo dvesto v radoch okolo hlavice. (*) (Z verša sme preložili len to, čo sa dalo preložiť. Čiastka je tak porušená, že nedáva nijaký zmysel.) 21Stĺpy postavil do predsiene chrámu. Jeden stĺp postavil na pravú stranu a dal mu meno Jákín, druhý stĺp postavil na stranu ľavú a dal mu meno Bóáz. (*) (Meno Jákin znamená: "Postavil", Bóáz: "v ňom je sila" (alebo: "v sile"). Tie dve slová boli asi súvislým nápisom na stĺpoch, ktorého pôvodný význam bol: "(dom) stojí pevne".) 22Hore na stĺpoch bol tvar ľalie. A tak bolo dokončené zhotovenie stĺpov.

23Potom urobil more z liatiny, desať lakťov od jedného okraja k druhému, dookola okrúhle, päť lakťov vysoké; dookola ho mohla obopäť tridsaťlakťová stuha. (*) ("Morom" sa volala nádrž na vodu pre svoju veľkosť.) 24Pod okrajom dookola ho ozdobovali kolokvinty, desať na jeden lakeť. Kolokvinty boli v dvoch radoch, boli uliate pri zlievaní. (*) (Kolokvinty boli veľmi súce na ozdobovanie. Majú listy podobné lístiu révy a pekné, okrúhle, pomaranču podobné ovocie.) 25Stálo na dvanástich býkoch: tri boli obrátené na sever, tri boli obrátené na západ, tri boli obrátené na juh a tri boli obrátené na východ. More bolo hore na nich. Všetky boli zadnou časťou obrátené dnu. 26Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Pojalo dvetisíc batov. (*) (Bat obsahoval 36,4, podľa iných 39,4 litrov.)

27Potom urobil desať kovových podstavcov. Každý podstavec bol štyri lakte dlhý, štyri lakte široký a tri lakte vysoký. 28Podstavce boli robené takto: Mali polia a polia boli medzi latkami. 29Na poliach, ktoré boli medzi latkami, boli levy, býky a cherubi, podobne aj na latkách. Ako nad, tak aj pod levmi a býkmi boli vence: kováčska robota. 30Každý podstavec mal štyri kovové kolesá a kovové osi. Na štyroch rohoch mali výbežky. Výbežky boli uliate pod umývadlom… (*) (Koniec verša je nezrozumiteľný.) 31Aj na ústí podstavca boli vypuklé práce; ústie bolo okrúhle ako valec, robené za podstavec, na poldruha lakťa. Polia však boli štvoruholníkové, nie okrúhle. (*) (V. 31. je v dnešných osnovách celkom nezrozumiteľný.) 32Štyri kolesá boli pod poľami, osi kolies boli na odstavci. Výška každého kolesa bola jeden a pol lakťa. 33Kolesá boli robené ako kolesá voza, ich osi, bahry, špice a hlavy boli všetky uliate. 34Na štyroch rohoch jednotlivých podstavcov boli štyri výbežky. Výbežky boli spolu s podstavcom. 35Na vrchu podstavca dookola bolo čosi okrúhle (na vrchu podstavca). Jeho osi a polia tvorili s ním celok. 36Na jeho polia, držadlá a latky vyryl cherubov, levy a palmy oproti sebe. (*) (I tento verš je na konci nejasný.) 37Takto zhotovil desať podstavcov. Všetky boli rovnako uliate, mali rovnaké rozmery a rovnaký tvar. 38Potom urobil desať kovových umývadiel, obsah každého umývadla bol štyridsať batov, každé umývadlo bolo na štyri lakte. Na každý z desiatich podstavcov prišlo jedno umývadlo. 39Z umývadiel umiestnil päť po pravej strane chrámu a päť po ľavej strane. More umiestil po pravej strane chrámu, smerom juhovýchodným.

40Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetáky a kropáče. Tak Hiram dokončil všetky práce, ktoré robil kráľovi Šalamúnovi pre Pánov dom: 41dva stĺpy, dve kužeľovité hlavice, čo boli na vrchoch dvoch stĺpov, dve mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov, 42štyristo granátových jabĺk na dve mriežkovania, po dva rady granátových jabĺk na obe mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov, 43desať podstavcov a desať umývadiel na podstavce, 44jedno more a dvanásť býkov pod more. 45Potom hrnce, zmetáky a kropáče. Všetky tieto predmety, ktoré Hiram robil kráľovi Šalamúnovi pre Pánov dom, boli z lesklého kovu. 46Kráľ ich dal uliať v oblasti Jordánu v hlinitej zemi medzi Sochotom a Sartánom. (*) (Sochot sa spomína v Gn 33,17; Joz 13,27 (na území kmeňa Gad) a Sdc 8,4 n.) 47Potom Šalamún všetko náradie uložil. Váhu kovu pre veľké množstvo nezisťovali. 48Šalamún dal tiež zhotoviť všetko náradie, ktoré bolo v Pánovom dome: zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom boli predkladné chleby, 49ďalej svietniky z rýdzeho zlata, päť na pravú a päť na ľavú stranu pred príbytok, kvety, lampy a kliešte zo zlata, 50čaše, nože, kropáče, mažiare a kadidelnice z rýdzeho zlata, čapy na dvere vnútornej miestnosti, veľsvätyne, a na dvere svätyne zo zlata.

51Keď boli hotové všetky práce, ktoré dal kráľ Šalamún previesť v Pánovom dome, doniesol Šalamún posvätné dary svojho otca Dávida, striebro, zlato a náčinie a uložil to v pokladnici Pánovho domu. (*) (Porov. 2 Sam 8,11 n.)

Posviacka chrámu

Prenesenie archy zmluvy. - 1Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých predstavených kmeňov, kniežatá izraelských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. 2Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci Izraeliti vo sviatok v mesiaci etanim, to je siedmy mesiac. (*) (Etanim (etáním) bolo starokanaánske meno siedmeho mesiaca, ktorý sa neskoršie volal tišri. Sviatky, o ktorých je reč, boli sviatky Stánkov.) 3Keď prišli všetci starší Izraela, vzali kňazi archu 4a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to kňazi a leviti. (*) ("Stan zhromaždenia" bol Mojžišov svätostánok, ktorý podľa 2 Krn 1,3 bol v Gabaone.) 5Kráľ Šalamún a s ním celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. 6A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 7Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad stanovišťom archy, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. 8Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. (*) (Tam sú po dnešný deň - rozumie sa: do čias písania tejto knihy.) 9V arche nebolo nič, iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny. (*) (Porov. Ex 25,16.) 10Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak, (*) (Porov. Ex 40,34 n.) 11takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. 12Vtedy Šalamún povedal:

14Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraelitov. Celé izraelské zhromaždenie stálo. 15Hovoril: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril: 16»Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Ale vyvolil som si Dávida, aby stál nad mojím ľudom, Izraelom.« 17Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. 18Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: »Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu dom, tvoj úmysel bol dobrý. (*) (Porov. 2 Sam 7.) 19Lenže nie ty postavíš ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu dom.« 20A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som dom menu Pána, Izraelovho Boha. 21A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny." (*) (Pánovou zmluvou sa rozumejú dve kamenné tabule zákona, ktoré boli v arche zmluvy.)

Šalamúnova modlitba. - 22Potom si Šalamún stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár, rozprestrel dlane k nebu 23a povedal: "Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi, ani dolu na zemi; ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svojim sluhom, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. 24Ty si svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi splnil sľub, ktorý si mu dal. Čo si mu svojimi ústami povedal, svojimi rukami si splnil, ako dokazuje dnešný deň. 25Teraz teda, Pane, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si povedal: »Nikdy ti nebude chýbať predo mnou muž, ktorý zasadne na trón Izraela, ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoju cestu a kráčať predo mnou tak, ako si kráčal predo mnou ty!« 26A teraz, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje sľuby, ktoré si dal svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi!

27Či naozaj bude Boh bývať na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil! 28Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, môj Bože, a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha dnes predkladá: 29Aby tvoje oči v noci i vo dne boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: »Tam bude moje meno!« Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa bude tvoj sluha modliť na tomto mieste. 30Aby si vypočul prosbu svojho sluhu a svojho ľudu, Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste. Ty počuješ na mieste, kde bývaš, v nebi, a keď počuješ, aj odpustíš.

31Keď sa niekto previní proti svojmu blížnemu a vynesú proti nemu kliatbu, aby ho donútili k prísahe, a príde prisahať pred oltár v tomto dome, (*) (Myslí sa na prípad, keď sú dvaja obvinení tým istým zločinom: vinník a niekto nevinný. Niet dostatočných dôkazov, preto ich kliatbou donútia, aby sa očistili prísahou pred oltárom. Boh túto prísahu počuje, krivoprísažníka potresce, nevinného odmení.) 32ty vypočuj v nebi, zasiahni a rozsúď medzi svojimi sluhami: vinníka odsúď a jeho činy mu uvaľ na hlavu, nevinného však osloboď a nalož s ním podľa jeho spravodlivosti! 33Keď nepriateľ porazí tvoj ľud, Izrael, pretože sa previnil proti tebe, ale obráti sa k tebe, bude vzdávať chválu tvojmu menu, bude sa k tebe modliť a prosiť teba v tomto dome, 34ty vypočuj v nebi a odpusť vinu svojmu ľudu, Izraelu, a priveď ho späť do krajiny, ktorú si dal jeho otcom!

35Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, budú vzdávať chválu tvojmu menu a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo ich tresceš, 36ty vypočuj v nebi, odpusť vinu svojim sluhom a svojmu ľudu, Izraelu, nauč ich dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dažďa svojej krajine, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 37Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, ak bude úpal, sneť, kobylky a hmyz; keď bude nepriateľ dorážať na jej brány, alebo akákoľvek rana a choroba, (*) (Rozumie sa úpal, ktorý spáli zbožie na poli.) 38každú modlitbu a každú prosbu, ktorú prednesie ktokoľvek z celého tvojho ľudu, Izraela - veď každý pozná ranu svojho srdca -, a vystrie dlane k tomuto domu, 39ty vypočuj na nebi, na mieste, kde bývaš, a odpusť! Zasiahni a daj každému podľa jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Lebo len ty poznáš srdce synov človeka. 40Aby sa ťa báli celý čas, čo budú žiť v krajine, ktorú si dal našim otcom.

41Ale aj cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu, Izraela, a kvôli tvojmu menu príde z ďalekej krajiny - 42veď počujú o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - a príde sa modliť do tohto domu, (*) ("Vystreté rameno" označuje moc, ktorou Boh pomáha, ale aj tresce.) 43ty vyslyš na nebi, na mieste, kde bývaš, a urob všetko, o čo bude cudzinec k tebe volať, aby poznali všetky národy zeme tvoje meno, aby si ťa ctili ako tvoj ľud, Izrael, a aby sa dozvedeli, že sa tento dom, ktorý som postavil, volá podľa tvojho mena!

44Ak vytiahne tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi, nech ich pošleš ktorýmkoľvek smerom, ale budú sa modliť k Pánovi smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 45ty vyslyš v nebi ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! 46Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premožitelia ich odvedú do zajatia, do nepriateľskej krajiny, či už ďalekej a či blízkej, 47ale vstúpia do seba v krajine, v ktorej budú zajatí, obrátia sa a v krajine svojich premožiteľov sa budú modliť k tebe a budú hovoriť: »Zhrešili sme, prevrátene a bezbožne sme konali,« 48ak sa teda v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, celým svojím srdcom a celou svojou dušou obrátia k tebe a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 49ty na nebi, na mieste, kde bývaš, vyslyš ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! 50A odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil, všetku ich nevernosť, ktorej sa proti tebe dopustili, a popraj im, aby našli milosť u svojich premožiteľov, aby sa zľutovali nad nimi! 51Veď je to tvoj ľud a tvoje dedičstvo, ktoré si vyviedol z Egypta, zo železnej pece. 52Nech sú tvoje oči otvorené na prosbu tvojho sluhu a na prosbu tvojho ľudu, Izraela, a vyslyš ich vo všetkom, o čo budú volať k tebe! 53Veď ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si povedal prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si, Pane, Jahve, vyviedol našich otcov z Egypta."

Požehnanie a obety. - 54Keď sa Šalamún domodlil do konca túto prosebnú modlitbu k Pánovi, vstal od Pánovho oltára, kde kľačal na kolenách a dlane mal rozprestreté k nebu. 55Postavil sa a veľkým hlasom požehnal celý zástup slovami: 56"Nech je zvelebený Pán, ktorý podľa všetkých svojich prisľúbení dal odpočinok svojmu ľudu, Izraelu! Zo všetkých jeho krásnych prísľubov, ktoré dal prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, nezostal ani jeden nesplnený. 57Nech je Pán, náš Boh, s nami, ako bol s našimi otcami, nech nás neopustí a neodsotí! 58Nech naše srdcia nakloní k sebe, aby sme zachovávali všetky jeho príkazy, predpisy a nariadenia, ktoré dal našim otcom! 59Tieto moje slová, ktorými som Pána uprosoval, nech sú v blízkosti Pána, nášho Boha, vo dne i v noci, aby podľa potreby každého dňa vyslúžil právo svojmu sluhovi a svojmu ľudu, Izraelu, 60aby sa dozvedeli všetky národy zeme, že Pán je Boh a nik iný! 61A nech vaše srdce celé patrí Pánovi, nášmu Bohu, aby ste kráčali podľa jeho predpisov a zachovávali jeho príkazy ako dnes."

62Potom kráľ a s ním celý Izrael obetoval pred Pánom obety. 63A Šalamún dal zabiť na pokojnú obetu, ktorú priniesol Pánovi, dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Kráľ a všetci synovia Izraela zasvätili dom Pánovi. 64V ten deň kráľ posvätil aj stred nádvoria, ktoré bolo pred Pánovým domom, lebo tam obetoval celopaly, nekrvavé obety a tuk pokojných obiet, lebo kovový oltár, ktorý bol pred Pánom, bol malý na to, aby bol mohol pojať celopaly, nekrvavé obety a tuk pokojných obiet. 65V tom istom čase slávil Šalamún sviatky a s ním celý Izrael - veľké zhromaždenie od vchodu do Ematu až po Egyptský potok - pred Pánom, naším Bohom, sedem dní a sedem dní, spolu štrnásť dní. (*) (Hetejské mesto Emat ležalo severne od Palestíny, pri rieke Orontes. Vchod do Ematu bola dolina medzi Libanonom a Antilibanonom, cez ktorú sa z Palestíny išlo do tohto mesta. - Egyptský potok, ktorým sa v Biblii často označuje južná hranica Palestíny, je pravdepodobne dnešný Wadi el-Ariš.) 66Na ôsmy deň prepustil ľud. I odobrali sa od kráľa a išli do svojich stanov natešení a dobrej vôle pre všetky dobrodenia, ktoré Pán preukázal svojmu sluhovi Dávidovi a svojmu ľudu, Izraelu.

Pán sa opäť zjavuje Šalamúnovi. - 1Keď Šalamún dokončil stavbu Pánovho domu, kráľovského paláca a všetkého, po čom Šalamún túžil a žiadal si urobiť, 2zjavil sa Pán Šalamúnovi druhý raz tak, ako sa mu zjavil v Gabaone. 3A Pán mu povedal: "Vypočul som modlitbu a prosbu, ktorú si mi predložil. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, navždy som doň položil svoje meno; moje oči a moje srdce tam budú neprestajne. (*) ("Meno" Pána označuje Pánovu osobu. Pán si teda zasvätil Šalamúnov chrám za trvalé bydlisko.) 4A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako v prostote a priamosti srdca kráčal tvoj otec Dávid, ak urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš všetky moje predpisy a nariadenia, 5upevním navždy trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, ako som prisľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: »Nebude ti chýbať muž na tróne Izraela.« 6Ak sa však vy a vaši synovia odvrátite odo mňa a nebudete zachovávať moje príkazy a moje predpisy, ktoré som vám dal, a pôjdete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 7vyhubím Izrael z povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tváre, takže Izraeliti budú za príslovie a na posmech medzi všetkými národmi. 8A tento dom bude zrúcaniskom. Každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zahvizdne. A budú sa pýtať: »Prečo to urobil Pán tejto krajine a tomuto domu?« 9A odpovedia: »Preto, že opustili Pána, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im. Preto Pán priviedol na nich všetko toto nešťastie.«"

Šalamúnove obchody a stavby. - 10Po dvadsiatich rokoch, čo Šalamún staval dva domy, Pánov dom a kráľovský dom, 11a Hiram, kráľ Týru, dodával Šalamúnovi cédrové a jedľové drevo, zlato a všetko, ako chcel, dal kráľ Šalamún Hiramovi dvadsať miest v galilejskej krajine. 12A Hiram prišiel z Týru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu. 13Preto povedal: "Čo sú to za mestá, ktoré si mi dal, brat môj?" Preto ich volajú až po dnešný deň krajinou Chabul. (*) (Až po dnešný deň - treba rozumieť: až do písania tejto knihy okolo polovice 6. storočia pr. Kr. - "Chabul" znamená ako nič. Hoci dal Šalamún Hiramovi najkrajšiu a najúrodnejšiu časť Galilejska, Hiram to pokladal za nič. Možno však, že Hiram podceňoval ponúkané mestá len z obchodného zvyku, lebo predsa dal na ne pôžičku, a to až 120 hrivien, skoro 50 kg zlata.) 14Potom poslal Hiram Šalamúnovi stodvadsať hrivien zlata.

15Takáto bola suma, ktorú kráľ Šalamún vyzdvihol na stavbu Pánovho domu, svojho domu, Mela, múrov Jeruzalema, Heseru, Mageda a Gazeru (*) (Šalamún staval aj rozličné pevnosti. - Melo (Mello) bolo akési jeruzalemské opevnenie, ktoré podľa 11,27 a 2 Krn 32,5 patrilo k Sionu. Porov. tiež 2 Sam 5,9. Miest zvaných Heser bolo viac a nevieme, o ktorom z nich je tu reč. - Magedo (Mageddo) ležalo na Jezraelskej rovine. - Gazer, dnešné Tell-Džezer, leží na polceste medzi Jeruzalemom a Jafou.) 16- egyptský kráľ, faraón, totiž vytiahol a zaujal Gazer, vypálil ho ohňom, Kanaánčanov, ktorí bývali v meste, vyhubil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene. (*) (V. 16 udáva, ako dostal Šalamún Gazer.) 17Preto Šalamún postavil Gazer, potom Dolný Bethoron, (*) (Bethoron pozri 1 Sam 13,18.) 18Bálat, Tamar na púšti v krajine, 19ďalej všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva. 20Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Amorejčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela, 21ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že synovia Izraela nevládali na nich splniť kliatbu, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň. (*) (O takejto kliatbe pozri 1 Sam 15,3. - Až po dnešný deň - porov. pozn. 9,13 n.) 22Zo synov Izraela však Šalamún nevrhol nikoho do otroctva. Oni boli jeho bojovníkmi, úradníkmi, vojvodcami a dozorcami, veliteľmi vozov a jazdy. 23Oni boli predstavenými dozorcov, ktorí stáli nad Šalamúnovými robotami; päťstopäťdesiati mali dozor nad ľuďmi zamestnanými pri robotách. 24Len čo prešla faraónova dcéra z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý jej postavil, už staval Melo.

25Tri razy do roka prinášal Šalamún celopaly a pokojné obety na oltári, ktorý postavil Pánovi, a pálil tymian pred Pánom. A chrám dokončil.

26Kráľ Šalamún postavil aj lode v Asiongaberi, ktorý je pri Ailate na brehu Červeného mora v edomskej krajine. (*) (Ailath, dnes Akaba, ležal pri severnom výbežku Elanitskej zátoky. Bližšia poloha Asiongaberu je nám neznáma.) 27Hiram poslal so Šalamúnovými ľuďmi na lode svojich ľudí, námorníkov, ktorí sa vyznali na mori. 28Plavili sa do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristodvadsať hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi. (*) (Nevieme iste, kde ležala krajina Ofír. Niektorí ju hľadajú v Indii, iní v južnej Arábii, zase iní na východnom pobreží Afriky proti ostrovu Madagaskar.)

Kráľovná Sáby. - 1Keď kráľovná Sáby počula o Šalamúnovom chýre (v mene Pána), prišla ho skúšať hádankami. (*) (Podľa asýrskej správy v severoarabskej krajine Aribi panovali naozaj ženy. V časoch Šalamúnových bývali ešte aj Sabejci v severnej Arábii, možno, že práve v tejto krajine. Až 300 rokov po Šalamúnovi si založili Sabejci ríšu v Južnej Arábii. - Osoba kráľovnej zo Sáby je opradená množstvom poviedok. Jozef Flávius ju volá Nikaule, arabské rozprávky ju spomínajú pod menom Bilkis. - V tamojších krajoch si hádankami skúšali ostrovtip.) 2S veľkým sprievodom prišla do Jeruzalema. Ťavy niesli voňavky, veľké množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo mala na srdci. 3A Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky; pred kráľom nebolo nič také skryté, aby jej nebol odpovedal. 4Keď kráľovná Sáby videla všetku Šalamúnovu múdrosť a dom, ktorý postavil, 5jedlá na jeho stole, kreslá jeho úradníkov, vysluhovanie jeho sluhov, jeho šatne, jeho nápoje a celopaly, ktoré obetoval v Pánovom dome, bola celkom bez seba 6a povedala kráľovi: "Pravdivá bola reč, ktorú som vo svojej krajine počula o tebe a o tvojej múdrosti. 7Neverila som rečiam, ktoré som počula, kým som neprišla a nepresvedčila som sa na vlastné oči. Veru mi nepovedali ani polovicu; tvoja múdrosť a tvoj blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. 8Blažení sú tvoji ľudia a blažení tvoji sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. 9Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý má v tebe záľubu a posadil ťa na trón Izraela! Pretože Pán má Izrael vždy rád, ustanovil ťa za kráľa, aby si vysluhoval právo a spravodlivosť." 10Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien zlata a veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy nedoniesli také množstvo voňaviek, aké dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.

11Ale aj Hiramove lode, ktoré priviezli zlato z Ofíru, priviezli z Ofíru veľké množstvo ebenového dreva a drahokamov. (*) (Nevieme iste, o akom dreve je tu reč. Že bolo ebenové, je len dohad niektorých učencov.) 12Z ebenového dreva dal kráľ zhotoviť náradie pre Pánov dom a pre kráľovský palác, ďalej citary a harfy pre spevákov. Toľko ebenového dreva nedošlo a nebolo vidno až podnes. 13A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žiadala si, okrem toho, čo jej Šalamún dal z kráľovskej štedrosti. Potom sa vybrala a išla so svojím služobníctvom do svojej krajiny.

Šalamúnovo bohatstvo a prepych. - 14Váha zlata, ktoré došlo Šalamúnovi za jeden rok, bola šesťstošesťdesiatšesť hrivien zlata, 15okrem dávky obchodníkov a dane priekupcov, všetkých kráľov púšte a správcov krajiny. (*) (Osnova nie je celkom istá. Králi púšte boli náčelníci beduínskych kočovných kmeňov.) 16Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z rýdzeho zlata; šesťsto šeklov zlata upotrebil na jeden štít. 17Ďalej tristo pavéz z rýdzeho zlata, tri míny zlata upotrebil na jednu pavézu. A kráľ ich uložil v Libanonskom lesnom dome. 18Potom dal kráľ urobiť veľký trón zo slonoviny a obtiahol ho čistým zlatom. 19Trón mal šesť stupňov, vzadu mal trón okrúhle záhlavie, pri sedadle z oboch strán boli operadlá a pri operadlách stáli dva levy. 20Dvanásť levov však stálo na šiestich stupňoch z jednej i druhej strany. Taký nezhotovili pre nijaké kráľovstvo. 21Každá nádoba na pitie u kráľa Šalamúna bola zo zlata a všetky nádoby Libanonského lesného domu boli z rýdzeho zlata. Striebra nebolo, toho si v Šalamúnových časoch vôbec nevážili. 22Lebo kráľ mal na mori popri Hiramových lodiach aj lode taršišské. Raz za tri roky išli taršišské lode a doviezli zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. (*) (Taršiš bola fenická kolónia v dnešnom Španielsku, pri ústí rieky Guadalquivir. Taršišské lode boli nielen tie, ktoré sa skutočne plavili do Taršišu, ale všetky, ktoré boli na to súce; teda lode veľké a mocné.)

23Kráľ Šalamún bol teda väčší ako všetci králi zeme i múdrosťou, i bohatstvom. 24Celý svet si žiadal vidieť Šalamúnovu tvár, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25Pritom každý doniesol rok po rok svoj dar: strieborné a zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice. 26Šalamún si nazhromaždil aj vozy a jazdcov: mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských mestách a v okolí kráľa v Jeruzaleme. (*) (Porov. 5,6; 9,19.) 27A kráľ nahromadil do Jeruzalema toľko striebra ako skál a dodal toľko cédrov, akoby to boli sykomory z Nížiny. (*) ("Nížina" (Šefelá) je územie medzi Júdskym pohorím a Stredozemným morom. Sykomôr je tam i dnes veľa. Je to istý druh figovníka (Ficus sycomorus).) 28Kone obstarávali Šalamúnovi z Egypta a z Koy. Kráľovskí kupci ich privádzali z Koy za kúpnu cenu. (*) (Koa je Cilícia. Tak sa zdá, že druhá, tu spomínaná krajina nie je Egypt, hoci má s Egyptom veľmi podobné meno, ale akási krajina v Malej Ázii v blízkosti Koy; asýrske pamiatky ju volajú Musri a spomínajú ju tiež spolu s krajinou Koa.) 29Voz prišiel z Koy za šesťsto strieborných a kôň za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom nich predávali aj všetkým kráľom Hetejcov a Aramejčanov.

Modlárstvo Šalamúna. - 1Kráľ Šalamún však miloval množstvo cudzineckých žien popri faraónovej dcére: Moabčanky, Amončanky, Edomčanky, Sidončanky a Hetejky, 2teda z národov, o ktorých Pán povedal synom Izraela: "Nevchádzajte k nim a ony nech nevchádzajú k vám, lebo odvrátia vaše srdce k cudzím bohom!" A Šalamún za nimi lipol s láskou. (*) (Pozri Ex 34,16; Dt 7,3; porov. Joz 23,12.) 3Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. A jeho ženy ho zviedli. 4Keď bol Šalamún starý, zviedli mu jeho ženy srdce za cudzími bohmi, jeho srdce už nepatrilo celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. 5Tak si Šalamún uctieval bohyňu Sidončanov Aštartu a ohavu Amončanov Molocha. (*) (O Aštarte pozri 1 Sam 7,3 n. O Molochovi 2 Sam 12,30. Sväté písmo často volá modly ohavami.) 6Šalamún robil, čo sa nepáčilo Pánovi a nebol celkom oddaný Pánovi ako jeho otec Dávid. 7Vtedy Šalamún postavil výšinu Kamošovi, ohave Moabčanov, na vrchu, ktorý je východne od Jeruzalema, aj Molochovi, ohave Amončanov. (*) (Kamoš bol národný boh Moabčanov. - Tieto Šalamúnom postavené modlárske svätyne boli podľa 2 Kr 23,13 južne od "Vrchu záhuby". Pravdepodobne je to vrch dnes zvaný Džébel batnel-Hawá.) 8Podobne robil všetkým svojim cudzineckým ženám, ktoré pálili tymian a prinášali obety svojim bohom.

9Preto sa Pán rozhneval na Šalamúna, lebo sa mu srdce odvrátilo od Pána, Izraelovho Boha, ktorý sa mu dva razy zjavil 10a dal mu v tejto veci príkaz, aby nešiel za cudzími bohmi. Ale nezachoval Pánov príkaz. 11Preto Pán povedal Šalamúnovi: "Pretože je to s tebou takto a nezachoval si moju zmluvu a predpisy, ktoré som ti dal, odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu sluhovi. 12Pre tvojho otca Dávida to však neurobím za tvojho života, ale vytrhnem ho z rúk tvojho syna. 13Ibaže nevytrhnem celé kráľovstvo, jeden kmeň nechám tvojmu synovi, pre svojho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil."

Zahraniční nepriatelia Šalamúna. - 14Pán povzbudil proti Šalamúnovi protivníka, Edomčana Adada; bol z kráľovského rodu, ktorý bol v Edomsku. (*) (Edomsko bol podmanil Dávid, 2 Sam 8,13 n.) 15Keď totiž Dávid porazil Edomsko a vojvodca Joab išiel pochovať padlých a pobil v Edomsku všetkých mužov (*) (Začiatok verša prekladáme podľa LXX.) 16- lebo Joab a celý Izrael tam bol šesť mesiacov, kým nepobil všetkých mužov v Edomsku -, 17vtedy Adad ušiel a s ním aj niekoľkí Edomčania zo sluhov jeho otca a išli do Egypta. Adad bol malý chlapec. 18Keď odišli z Madiánska, prišli do Fáranu, z Fáranu vzali so sebou mužov a došli do Egypta k faraónovi, kráľovi Egypta. On mu dal dom, pridelil mu poživeň a dal mu pôdu. (*) (Sídlo Madiánčanov bolo východne od Elanského zálivu. Takto musel Adad obchádzať, lebo mu priamu cestu do Egypta odrezalo Joabovo vojsko. Z Madiánska vedie cesta do Egypta cez púšť Fáran. - Faraón, o ktorom je tu reč, bol Šalamúnov svokor Siamon (porov. 3,1) alebo jeho predchodca Amenemopet (1026-976 pr. Kr.).) 19Adad si vo veľkej miere získal faraónovu priazeň a dal mu za ženu sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Tafnesy. 20Tafnesina sestra mu porodila syna Genubata, ktorého Tafnes dala vychovať vo faraónovom dome. Genubat bol teda vo faraónovom dome, medzi faraónovými deťmi. 21Keď Adad počul v Egypte, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že vojvodca Joab zomrel, povedal Adad faraónovi: "Prepusť ma, chcem ísť do svojej krajiny!" 22Faraón mu vravel: "Azda ti u mňa niečo chýba, že si žiadaš odísť do svojej krajiny?" Odpovedal: "Nie, ale jednako ma prepusť!"

23Potom mu Boh vzbudil protivníka, Eliadovho syna Razona, ktorý ušiel od svojho pána, od kráľa Soby Adadezera. (*) (O Sobe pozri 1 Sam 14,47; 2 Sam 8,3.) 24Zhromaždil okolo seba ľudí a stal sa vodcom zbojníkov, keď Dávid porazil Aramejčanov. Potom išiel do Damasku, usadil sa tam a panoval v Damasku.

25Bol protivníkom Izraela po všetky Šalamúnove dni. Podobným nešťastím bol Adad, ktorý opovrhoval Izraelom a stal sa kráľom v Edome. (*) (Dnešný hebrejský text a za ním aj Vulg a Sýr píšu mylne, že Adad bol kráľom v Aramejsku, hoci z v. 14 n. je zrejmé, že bol kráľom v Edomsku. Opravili sme podľa LXX, ktorá má správne znenie.)

Vzbura Jeroboama. - 26Aj Šalamúnov sluha, Nabatov syn Jeroboam, Efratejec zo Saredy - meno jeho matky bolo Sarua, vdova -, vzbúril sa proti kráľovi. (*) (Sareda je totožná so Sartanom, ktorý sa spomína 4,12.) 27A toto bola príčina, že sa vzbúril proti kráľovi: Šalamún staval Melo a uzavrel trhlinu mesta svojho otca Dávida. (*) (Porov. 9,15.24.) 28Jeroboam bol udatný muž a keď Šalamún videl, že sa mladík vyzná v práci, postavil ho nad všetky roboty Jozefovho domu. 29V tom čase išiel Jeroboam z Jeruzalema a na ceste ho stretol prorok Ahiáš, Sílan, ktorý bol oblečený do nového plášťa. Iba sami dvaja boli na poli. 30Vtom Ahiáš chytil nový plášť, ktorý mal na sebe, roztrhol ho na dvanásť kusov 31a vravel Jeroboamovi: "Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Hľa, vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov! 32Jeden kmeň bude jeho pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela. (*) (Okrem kmeňa Júda ostal Dávidovmu rodu aj kmeň Benjamín, ale ten bol taký bezvýznamný, že ho ani nepočítali. Preto sa aj tu hovorí, že len jeden kmeň má ostať Dávidovým potomkom.) 33Lebo ma opustili a klaňali sa bohyni Sidončanov Aštarte, bohu Moabčanov Kamošovi a bohu Amončanov Molochovi a nekráčali mojou cestou a nerobili, čo je správne v mojich očiach, ani (nekonali) podľa mojich predpisov a príkazov ako jeho otec Dávid. 34Ale nevezmem mu z ruky celé kráľovstvo a ponechám ho kniežaťom po všetky dni jeho života pre svojho sluhu Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje príkazy a predpisy. 35Vezmem však kráľovstvo z ruky jeho syna a tebe dám z neho desať kmeňov. 36Jeho synovi však dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni ostala lampa predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno. (*) ("Meno" Pána: pozri pozn. k 9,3. Lampa, svetlo označuje potomstvo. Boh chce, aby Dávidovo potomstvo zostalo na kráľovskom tróne.) 37Teba si však vezmem, budeš panovať nad všetkým, čo si tvoja duša zažiada a budeš kráľom nad Izraelom. 38Ak potom budeš zachovávať všetko, čo ti prikážem, ak budeš kráčať po mojich cestách, konať, čo je správne v mojich očiach, a (plniť) moje predpisy a príkazy, ako robil môj sluha Dávid, budem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39A Dávidovo potomstvo potrápim pre túto vec, ale nie po všetky dni.«"

40Šalamún hľadal Jeroboama na smrť, preto sa Jeroboam zobral a išiel do Egypta, k egyptskému kráľovi Sesakovi, a ostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti. (*) (Nevieme, ako sa Šalamún dozvedel o veci. Možno, že sa Jeroboam začal správať ako kráľ. (LXX má 12,24b dodatok, že si Jeroboam opevnil Saredu a mal aj 300 bojových vozov.) - Sesak (Šešonk) I. panoval 945-924 pr. Kr. Bol zakladateľom 22. dynastie. Bol prirodzene nepriateľom dynastie predchádzajúcej, s ktorou bol Šalamún v príbuzenskom pomere, bol teda aj nepriateľom Šalamúnovým a vítal každého, kto mohol oslabiť mocnú ríšu Šalamúnovu.)

Šalamúnova smrť. - 41Ostatok Šalamúnových dejín, všetko, čo vykonal, a jeho múdrosť je opísaná v Knihe Šalamúnových letopisov. 42Čas, ktorý Šalamún kraľoval nad celým Izraelom, je štyridsať rokov. 43Potom sa Šalamún uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Dávida.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Roboam.

Dejiny Júdu a Izraela 1Kr 12,1 - 2Kr 14,29

Rozpadnutie ríše. - 1Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď to počul Nabatov syn Jeroboam - bol totiž ešte v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom -, vrátil sa Jeroboam z Egypta. 3Dali ho zavolať poslami. Jeroboam a celý zástup Izraelitov išiel a hovorili Roboamovi: (*) (Jeroboamovo meno sa do tohto v. dostalo omylom opisovača. Izraeliti sa len neskoršie dozvedeli o jeho návrate z Egypta, pozri v. 20.) 4"Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní!" 5On im povedal: "Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne!" Ľud teda odišiel. 6Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým ešte žil, a pýtal sa: "Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?" 7Povedali mu: "Ak dnes poslúchneš tento ľud, ak budeš povoľný, vypočuješ ich a budeš s nimi hovoriť priateľsky, budú ti po všetky dni poddaní." 8Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách. 9Opýtal sa ich: "Čo mi radíte vy? Akú odpoveď mám dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: »Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!«?" 10Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: "Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: »Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči.« Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca. 11Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi." (*) ("Šťúrmi" volali azda ostnatý bič, lebo úder takýmto bičom bolel ako pichnutie šťúra.)

12Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: "Vráťte sa ku mne na tretí deň!", (*) (Meno Jeroboam sa i do tohto verša dostalo omylom. LXX ho nemá; porov. nižšie verš 20, z ktorého vidieť, že sa Izraeliti len neskoršie dozvedeli o návrate Jeroboama z Egypta.) 13kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď a odmietol radu, ktorú mu dali starší. 14Povedal im podľa rady mladíkov: "Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi." 15Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Pán tak riadil, aby splnil svoje slovo, ktoré Pán povedal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Sílana Ahiáša. 16Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi:

A Izraeliti odišli domov. (*) (Porov. 2 Sam 20,1.)

17Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam. 18Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale celý Izrael ho na smrť ukameňoval a kráľ horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema. (*) (O Aduramovi (Adoniramovi) pozri 4,6 a 2 Sam 20,24. Roboam chce utíšiť vzburu, na nešťastie však poslal rokovať s Izraelitmi práve svojho ministra verejných prác a ľud sa najviac bál týchto robôt.) 19Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. (*) (Až do dnešného dňa - porov. pozn. 9,13 n.)

20Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Jeroboam vrátil, poslami ho dali zavolať na zhromaždenie a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. K Dávidovmu domu sa nepridal nik, okrem samého Júdovho kmeňa. 21Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý Júdov dom a Benjamínov kmeň, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s domom Izraela a vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Roboamovi. 22Vtedy však Boh oslovil Božieho muža Semeiáša: 23"Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: 24Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom Izraelitom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa z cesty podľa Pánovho príkazu.

Jeroboam zavedie zakázanú bohoslužbu. - 25Jeroboam opevnil Sichem v Efraimskom pohorí a býval tam. Odtiaľ potom vyšiel a opevnil Fanuel. (*) (Mesto Fanuel bolo v Zajordánsku pri rieke Jabok (Gn 32,31), východne od Sochotu (Sdc 8,8 n. a 17).) 26A Jeroboam si povedal: "Takto by sa kráľovstvo vrátilo k Dávidovmu domu. 27Ak bude tento ľud dochádzať do Jeruzalema prinášať v Pánovom dome obety, vráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, júdskemu kráľovi Roboamovi. Mňa zabijú a vrátia sa k júdskemu kráľovi Roboamovi." 28Preto sa kráľ poradil a urobil dve zlaté teľce a povedal ľudu: "Nechoďte viac do Jeruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta!" (*) (Jeroboam sotva chcel zaviesť vo svojej krajine modloslužbu, len pravého Boha chcel Izraelitom znázorniť v podobe býka, hoci zákon zakazoval Boha zobrazovať (Ex 20,4; 34,17). Výraz: "Hľa, tvoji bohovia" možno preložiť aj: "Hľa, tvoj Boh!") 29Jedno umiestil v Beteli a druhé dal do Danu. (*) (Betel, dnes Betin, je 20 km severne od Jeruzalema. O Dane pozri 1 Sam 3,20.) 30Táto vec zvádzala na hriech. K jednému išiel ľud až do Danu. 31Potom narobil svätýň na výšinách a ustanovil kňazov zo spodiny ľudu, ktorí neboli leviti. 32Jeroboam zaviedol aj sviatok vo ôsmom mesiaci, v pätnásty deň mesiaca, podobný sviatku, ktorý bol v Júdsku, a vystúpil k oltáru. Toto urobil v Beteli, aby priniesol obetu teľcom, ktoré zhotovil. V Beteli ustanovil aj kňazov výšin, ktoré zriadil.

Boží muž v Beteli. - 33V pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý sám vymyslel, obetoval na oltári, ktorý urobil v Beteli. Ustanovil teda Izraelitom sviatok a vystúpil k oltáru páliť tymian.

1Tu prišiel z Júdska na Pánov pokyn Boží muž do Betelu, práve keď Jeroboam stál pri oltári a chcel páliť tymian. 2A na Pánov pokyn volal proti oltáru: "Oltár! Oltár! Toto hovorí Pán: Hľa, Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. On bude na tebe zabíjať kňazov výšin, ktorí na tebe pália tymian; aj ľudské kosti budú páliť na tebe." (*) (Ľudské kosti poškvrnia oltár. Splnenie proroctva pozri 2 Kr 23,16.) 3V ten istý deň ohlásil aj znamenie: "Toto bude znamenie, že Pán hovoril: Hľa, oltár sa roztrhne a popol, ktorý je na ňom, sa rozsype!" 4Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorú volal k oltáru, odtiahol Jeroboam ruku od oltára a volal: "Chyťte ho!" Vtom mu ruka, ktorú mal proti nemu vystretú, uschla a už ju nemohol pritiahnuť k sebe. 5Oltár sa roztrhol a popol z oltára sa rozsypal na znamenie, ktoré ohlásil Boží muž na Pánov pokyn. 6Nato kráľ povedal Božiemu mužovi: "Udobri Pána, svojho Boha, a pros za mňa, aby som mohol ruku zasa k sebe pritiahnuť!" Boží muž udobril Pána a kráľ zasa ruku pritiahol k sebe; bola mu ako predtým. 7Vtedy kráľ hovoril Božiemu mužovi: "Poď so mnou domov, občerstvi sa a dám ti dary." 8Ale Boží muž povedal kráľovi: "Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou a nebudem nič jesť ani piť na tomto mieste. 9Lebo Pánovo slovo mi prikázalo: »Nesmieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«" 10Potom odišiel inou cestou a nevrátil sa cestou, ktorou prišiel do Betelu.

11V Beteli býval istý starý prorok. Prišli k nemu jeho synovia a rozpovedali mu všetko, čo v ten deň urobil Boží muž v Beteli, i slová, ktoré hovoril kráľovi. Keď to rozpovedali svojmu otcovi, 12otec sa ich opýtal: "Ktorou cestou odišiel?" Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Júdska. 13Nato rozkázal svojim synom: "Osedlajte mi oslicu!" Keď mu osedlali osla, vysadol naň 14a išiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod terebintou. I spýtal sa ho: "Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Júdska?" On odpovedal: "Ja." 15Nato mu vravel: "Poď so mnou domov zajesť si!" 16Odpovedal mu: "Nesmiem sa s tebou vrátiť ani ísť s tebou a nebudem nič jesť, ani nebudem s tebou nič piť na tomto mieste, 17lebo Pán mi vo svojom slove nariadil: »Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«" 18Ale ten mu povedal: "Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z Pánovho pokynu: »Priveď ho so sebou späť do svojho domu, nech si zaje a nech sa napije vody!«" Oklamal ho. (*) (Prorok nehovoril pravdu. Aj medzi prorokmi sa mohli nájsť ľudia s chybami. Boh si vyvolil za nástroj niekedy aj ľudí s mravnými nedostatkami (Jonáš). Balám bol dokonca pohan a Boh ho predsa použil na oznámenie budúcnosti, Nm 24,17.) 19Vrátil sa teda s ním, zajedol si v jeho dome a napil sa vody.

20Ako sedeli za stolom, Pán oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť, 21a zvolal na Božieho muža, čo prišiel z Júdska: "Toto hovorí Pán: Pretože si sa sprotivil Pánovmu slovu a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal Pán, tvoj Boh, 22ale vrátil si sa a jedol si a pil na mieste, o ktorom som ti povedal: Nesmieš (tam) jesť chlieb ani piť vodu: tvoja mŕtvola sa nedostane do hrobu tvojich otcov." (*) (Pospolití ľudia aj dnes si žiadajú, aby ich mŕtve telo odpočívalo v blízkosti zomrelých pokrvných; u starých východniarov bola táto túžba oveľa väčšia, porov. Gn 47,30; 50,25.) 23A keď si zajedol a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktorý ho priviedol naspäť, 24a odišiel. Na ceste ho napadol lev a usmrtil; jeho mŕtvola ležala na ceste a osol stál vedľa nej, aj lev stál vedľa mŕtvoly. 25Keď išli tadiaľ ľudia a zazreli mŕtvolu a leva stáť vedľa mŕtvoly, išli a hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok.

26Keď to počul prorok, ktorý ho priviedol naspäť z cesty, povedal: "To je Boží muž, ktorý sa sprotivil Pánovmu slovu, a Pán ho vydal levovi; on ho dolámal a usmrtil podľa slova, ktoré mu povedal Pán." 27Nato povedal svojim synom: "Osedlajte mi osla!" Keď mu ho osedlali, 28išiel a našiel mŕtvolu ležať na ceste, osol a lev však stáli vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvolu, ani nedolámal osla. 29Prorok zdvihol mŕtvolu Božieho muža, vyložil ju na osla a priviezol ju späť do mesta (starého proroka), aby ho oplakal a pochoval. (*) (Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy.) 30Mŕtvolu uložil do vlastného hrobu a nariekali nad ňou: "Ach, brat môj!" 31Keď ho pochovali, povedal svojim synom: "Až zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž, nech moje kosti ležia vedľa jeho kostí, 32lebo isto iste sa splní slovo, ktoré z Božieho pokynu volal proti oltáru v Beteli a proti všetkým svätyniam na výšinách, ktoré sú v samarijských mestách." 33Po tejto udalosti sa Jeroboam neodvrátil od svojej zlej cesty, ale zasa ustanovoval kňazov výšin zo spodiny ľudu. Kto len chcel, každému naplnil ruku, a stal sa kňazom výšin. (*) (Pri posviacke za kňaza dávali vysväteným do rúk časť obetných darov, to volali "naplnenie rúk". Preto výraz "naplniť ruku" znamená: vysvätiť, ustanoviť za kňaza (Ex 28,4; 29,9.22).) 34Toto viedlo dom Jeroboama k hriechu i k tomu, že bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.

Jeroboamov trest a smrť. - 1V tom čase ochorel Jeroboamov syn Abiáš. 2Vtedy Jeroboam povedal svojej manželke: "Vstaň, preobleč sa, aby nezbadali, že si Jeroboamova žena, a choď do Šíla; tam je prorok Ahiáš, ktorý mi predpovedal, že budem kráľom nad týmto ľudom. 3Vezmi so sebou desať chlebov, koláče a hrniec medu a choď k nemu, on ti oznámi, čo bude s chlapcom." (*) (Porov. 1 Sam 9,7; 2 Kr 8,8.) 4Jeroboamova manželka urobila tak. Vybrala sa, išla do Šíla a vošla do Ahiášovho domu. Ahiáš však nevidel, lebo mu starobou stŕpli oči. 5Ale Pán povedal Ahiášovi: "Hľa, prichádza Jeroboamova žena, chce si od teba vyžiadať radu o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto jej povieš!" 6Keď ona vošla - prestrojená - a Ahiáš počul šelest jej nôh, ako vchádzala cez dvere, povedal: "Poď, Jeroboamova manželka! Prečo si prestrojená? Ja som poslaný k tebe s tvrdou správou. 7Choď, povedz Jeroboamovi: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hoci som ťa ja vyvýšil z ľudu a ustanovil som ťa za knieža nad svojím ľudom, Izraelom, 8odtrhol som kráľovstvo od Dávidovho domu a dal som ho tebe, nebol si ako môj sluha Dávid, ktorý zachovával moje príkazy a celým svojím srdcom išiel za mnou, lebo robil iba to, čo sa mi páči, 9ale robil si horšie ako všetci, ktorí boli pred tebou, a išiel si si narobiť iných, liatych bohov, aby si ma popudzoval, mňa si však zahodil za svoj chrbát. 10Preto ja privediem nešťastie na Jeroboamov dom a vyhubím v Izraeli z Jeroboama všetko, čo je rodu mužského, otrokov i slobodných, a odmetiem Jeroboamov dom, ako sa dočista odmetá hnoj. (*) ("Čo je rodu mužského" pozri pozn. k 1 Sam 25,22.) 11Kto z Jeroboama zomrie v meste, zožerú ho psy, kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo: lebo hovorí Pán. (*) (Prorok má na mysli len Jeroboamových potomkov. Sám Jeroboam zomrel prirodzenou smrťou.) 12A ty vstaň, choď domov a keď ti noha vkročí do mesta, chlapec zomrie. 13Oplače ho celý Izrael a pochovajú ho, lebo z Jeroboamovho domu sa tento jediný dostane do hrobu, pretože na ňom sa našlo niečo dobré, čo sa Pánovi, Izraelovmu Bohu, na Jeroboamovom dome páči. 14Potom si Pán ustanoví nad Izraelom kráľa, ktorý v tom čase vyhubí Jeroboamov dom. A teraz ešte čo? (*) (Koniec verša je nejasný.) 15Pán bude ťať Izrael, ako sa kníše trsť vo vode, vytrhne Izraelitov z tejto šťastnej zeme, ktorú dal ich otcom, a roztrúsi ich za Rieku, pretože si narobili ašier a popudzovali Pána. (*) ("Rieka" je Eufrat. Ahiáš predpovedá asýrske zajatie. - O ašerách pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 16A vydá Izrael pre Jeroboamove hriechy, ktoré popáchal a ktorými zviedol na hriech Izrael."

17Jeroboamova manželka vstala a išla do Tersy. Keď vkročila na prah domu, bol chlapec mŕtvy. (*) (Presnú polohu mesta Tersy dnes už nevieme určiť. Možno, že je to Tajasar, na ceste zo Sichemu do Betsanu. Hlavným mestom urobil Tersu až kráľ Bása.) 18Pochovali ho a oplakal ho celý Izrael, podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu, proroka Ahiáša.

19Ostatok Jeroboamových dejín, ako bojoval a ako kraľoval, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 20Čas, ktorý Jeroboam kraľoval, je dvadsaťdva rokov; potom sa uložil k svojim otcom a kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Nadab.

Júdsky kráľ Roboam. - 21Šalamúnov syn Roboam kraľoval v Júdsku. Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Pán zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. 22A Júda robil, čo sa Pánovi nepáči. Hriechmi, ktorých sa dopúšťali, vzbudzovali jeho žiarlivosť väčšmi ako všetkým, čo popáchali ich otcovia. 23Aj oni si postavili výšiny, pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. (*) (O pomníkoch, masébach pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 24Dokonca boli v krajine aj zasvätenci. Robili teda podľa všetkej ohavnosti národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov. (*) (Pohania Babylonu a Prednej Ázie uctievali niektoré božstvá (najmä babylonskú Ištaru, kanaánska Aštarta) páchaním najhnusnejšej nečistoty. Tí, čo sa k úcte božstva venovali takejto nečistote - mužovia i ženy -, volali sa "zasvätenci".)

25V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak, (*) (O Sesakovi pozri 11,40. Táto výprava spadá do r. 925-924 pr. Kr. a pamiatku na ňu nám zachoval zoznam Sesakom podmanených miest, ktorý tento kráľ dal vyhotoviť na južnej stene chrámu v Karnaku.) 26zobral poklady Pánovho domu aj poklady kráľovského domu; zobral všetko. Zobral všetky zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. (*) (O zlatých štítoch pozri 10,16.) 27Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom bežcov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu. (*) (O "bežcoch" pozri 1 Sam 8,11. Do chrámu odprevádzali kráľa títo bežci so štítmi.) 28A kedykoľvek išiel kráľ do Pánovho domu, bežci si ich vzali a potom ich zase dali späť do strážnice bežcov.

29Ostatok Roboamových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 30Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po všetky dni vojna. 31Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiam.

Júdsky kráľ Abiam. - 1V osemnástom roku kráľa Jeroboama, Nabatovho syna, sa Abiam stal kráľom nad Júdom. 2Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Maácha, Absalomova dcéra. 3Chodil vo všetkých hriechoch svojho otca, ktoré pred ním páchal; jeho srdce nebolo celkom oddané Pánovi, svojmu Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. (*) (Porov. 14,22; 15,26; 16,19.26.) 4Lebo len kvôli Dávidovi mu Pán, jeho Boh, nechal lampu v Jeruzaleme, keď vzbudil po ňom jeho syna a zachoval Jeruzalem. 5Preto, že Dávid robil, čo sa páči Pánovi, a po všetky dni svojho života sa neodklonil od ničoho, čo mu prikázal, okrem prípadu Hetejca Uriáša. 6(Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po všetky dni jeho života vojna.) (*) (Verš 6. opakuje 14,30 a dostal sa sem len omylom opisovača.)

7Ostatok Abiamových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. Medzi Abiamom a Jeroboamom bola vojna. 8Potom sa Abiam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa.

Júdsky kráľ Asa. - 9V dvadsiatom roku izraelského kráľa Jeroboama sa Asa stal kráľom nad Júdom. 10Štyridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho (starej) matky bolo Maácha, Absalomova dcéra. (*) (Podľa v. 2 bola Maácha stará matka, a nie matka Asu. Pravdepodobne sa táto menuje tu miesto kráľovej matky preto, lebo si aj za panovania vnuka prisvojovala práva kráľovnej matky, hoci jej tie patrili len počas panovania jej syna Abiama.) 11Asa robil, čo sa páči Pánovi, ako jeho otec Dávid. 12Odstránil z krajiny zasvätencov a odstránil všetky modly, ktoré urobili jeho otcovia. (*) (O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.) 13Odstránil tiež svoju (starú) matku Maáchu z postavenia kňažnej, lebo dala Ašere urobiť necudný pomník. Asa zrútil jej ohavnú modlu a spálil ju v údolí Kedronu. 14Ale výšiny odstránené neboli. Asovo srdce však bolo po všetky jeho dni oddané Pánovi. 15Dal tiež doniesť do Pánovho domu dary, ktoré zasvätil jeho otec, a dary, ktoré zasvätil on sám: striebro, zlato a nádoby.

16Medzi Asom a izraelským kráľom Básom bola vojna po všetky ich dni. 17Izraelský kráľ Bása totiž pritiahol proti Júdsku a opevnil Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi zabránil východ a prístup. (*) (Bása takto odrezal prístup k Jeruzalemu, čo asi bola príprava na obliehanie tohto mesta.) 18Nato vzal Asa všetko striebro a zlato, ktoré ostalo v pokladnici Pánovho domu a v pokladnici kráľovského domu, dal to svojim služobníkom a kráľ Asa ich poslal k Benadadovi, synovi Tabremona, syna Heziona, kráľovi Aramu, ktorý býval v Damasku, s odkazom: 19"Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom! Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato. Zruš teda zmluvu, ktorú máš s izraelským kráľom Básom, aby odtiahol odo mňa." 20Benadad súhlasil s kráľom Asom, poslal svojich vojenských veliteľov proti mestám Izraela a porazil Ahion, Dan, Abel-Bet-Maáchu a celý Keneret s celým územím Neftaliho. (*) (Ahion je Ijon (Ijjon), porov. 2 Sam 24,6. - O Abel-Bet-Maáche pozri 2 Sam 20,14. Od mesta Keneret [Kenneret] (Joz 19,35) dostalo neskoršie svoje meno Genezaretské jazero. Podľa 2 Kr 15,29 bolo územie Neftaliho zase územím izraelským. Strata bola teda len prechodná.) 21Keď sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu a vrátil sa do Tersy. 22Kráľ Asa zvolal celé Júdsko, nik nebol oslobodený, a rozobrali kameň a drevo, ktorým Bása opevňoval Rámu. Kráľ Asa ním opevnil Benjamínovu Gabau a Masfu.

23Ostatok Asových dejín, všetko jeho hrdinstvo a všetko, čo urobil, ako i mestá, ktoré opevnil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. Vo svojej starobe však trpel na nohy. (*) (Porov. 2 Krn 16,12.) 24Potom sa Asa uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat.

Izraelský kráľ Nadab. - 25Jeroboamov syn Nadab sa stal kráľom nad Izraelom v druhom roku júdskeho kráľa Asu a dva roky kraľoval nad Izraelom. 26Robil, čo sa Pánovi nepáči, chodil po ceste svojho otca a v hriechoch, ktorými zviedol na hriech Izrael. 27Sprisahal sa proti nemu Ahiášov syn Bása z Isacharovho domu. A Bása ho zabil pri Gebetone, ktorý patril Filištíncom. Nadab totiž a celý Izrael obliehali Gebeton. (*) (Gebeton (Gebbeton) bol podľa Joz 19,44 a 21,23 na území kmeňa Dan. Bol kdesi blízo dnešnej Lydy.) 28Bása ho zabil v treťom roku júdskeho kráľa Asu a stal sa kráľom namiesto neho. 29Keď sa stal kráľom, pobil celý Jeroboamov dom, nenechal z Jeroboama ani duše, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Sílana Ahiáša (*) (Porov. 14,5 n.) 30pre Jeroboamov hriech, ktorý spáchal a ku ktorému zviedol Izrael, a pre dráždenie, ktorým popudzoval Pána, Izraelovho Boha.

31Ostatok Nadabových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 32Medzi Asom a medzi izraelským kráľom Básom bola vojna po všetky ich dni. (*) (Verš 32 je opakovaním v. 16 a nepatrí do osnovy.)

Izraelský kráľ Bása. - 33V treťom roku júdskeho kráľa Asu sa Ahiášov syn Bása stal kráľom nad celým Izraelom v Terse na dvadsaťštyri rokov. 34Robil, čo sa Pánovi nepáči, kráčal po Jeroboamovej ceste a v hriechu, ktorým zviedol na hriech Izrael.

1Vtedy Pán oslovil Hananiho syna Jehua proti Básovi: 2"Pretože som ťa vyzdvihol z prachu a postavil som ťa za knieža nad svojím izraelským ľudom, a ty si kráčal po Jeroboamovej ceste a zviedol si na hriech môj ľud izraelský, takže ma dráždili svojimi hriechmi, 3preto ja budem vymetať za Básom a za jeho domom a s tvojím domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama. 4Kto z Básu zomrie v meste, zožerú ho psy, kto z neho zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo." (*) (Porov. 14,11. I v tomto prípade sa proroctvo týka len Básových potomkov.)

5Ostatok dejín Básu a čo urobil, i jeho udatné činy sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 6Potom sa uložil k svojim otcom a pochovali ho v Terse. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ela. 7A Pán prostredníctvom proroka Jehua, Hananiho syna, oslovil Básu a jeho dom pre všetko zlo, ktoré páchal pred Pánovými očami, takže ho popudzoval činmi svojich rúk, aby sa mu stalo ako Jeroboamovmu domu, pretože ho vyvraždil. (*) (Rozumej: Na Básu príde trest aj pre vyvraždenie Jeroboamovho rodu.)

Izraelský kráľ Ela. - 8V dvadsiatom šiestom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom nad Izraelom Básov syn Ela v Terse na dva roky. 9Sprisahal sa proti nemu jeho sluha Zambri, veliteľ polovice vozatajstva. Tamten sa opil v Terse v dome Arsu, ktorý bol správcom terského paláca, 10a vtedy prišiel Zambri, udrel ho a zabil v dvadsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Asu a stal sa kráľom namiesto neho. 11Keď sa stal kráľom a zaujal jeho trón, pobil celý Básov rod, nenechal z neho nič rodu mužského, ani z jeho príbuzných a priateľov. (*) (Pozri pozn. k 1 Sam 25,22.) 12Zambri teda vyhubil celý Básov dom, podľa Pánovho slova, ktoré povedal Básovi prostredníctvom proroka Jehua, 13pre všetky hriechy Básu a hriechy jeho syna Elu, ktoré popáchali a ktorými zviedli na hriech Izrael, a tak svojimi ničomnosťami dráždili Pána, Izraelovho Boha.

14Ostatok Elových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

Izraelský kráľ Zambri. - 15V dvadsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom Zambri na sedem dní v Terse. Vojsko vtedy obliehalo Gebeton, ktorý patril Filištíncom. 16Keď sa obliehajúce vojsko dozvedelo, že Zambri sa sprisahal a dokonca aj zabil kráľa, v ten deň v tábore ustanovil celý Izrael za kráľa nad Izraelom veliteľa vojska Amriho. 17Nato Amri a s ním celý Izrael tiahol od Gebetonu nahor a obkľúčil Tersu. 18Keď Zambri videl, že mesto je zaujaté, vošiel do hradu kráľovského paláca, podpálil nad sebou kráľovský palác, a tak zomrel 19pre hriechy, ktoré spáchal, lebo robil, čo sa Pánovi nepáči, keď kráčal po Jeroboamovej ceste a v jeho hriechu, ktorého sa dopustil a ktorým zviedol na hriech Izrael.

20Ostatok dejín Zambriho a sprisahanie, ktoré osnoval, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 21Vtedy sa izraelský ľud rozčesol na (dve) polovice. Polovica sa pripojila k Tebnimu, synovi Gineta, a chcela ho ustanoviť za kráľa; a polovica k Amrimu. 22Ale ľud, ktorý išiel za Amrim, prevládol ľud, ktorý nasledoval Ginetovho syna Tebniho, a tak Tebni zomrel a kráľom sa stal Amri.

Izraelský kráľ Amri. - 23V tridsiatom prvom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom nad Izraelom Amri na dvanásť rokov. V Terse kraľoval šesť rokov. 24Potom kúpil od Semera za dve hrivny striebra vrch Samáriu, vrch opevnil a mesto, ktoré postavil, nazval podľa pána vrchu Semera Samáriou. (*) (Amri bol z kmeňa Isacharovho. Južné kmene, najmä Efraim a Manasses, boli, tak sa zdá, na strane Tebniho. Aby si ich Amri získal, postavil na ich území celkom nové mesto, Samáriu, a urobil ho svojím hlavným mestom. Hrivna striebra vážila vtedy 43,66 kg.) 25Amri robil, čo sa Pánovi nepáči, ba robil horšie ako všetci, ktorí boli pred ním. 26Kráčal celkom po ceste Nabatovho syna Jeroboama a v jeho hriechoch, ktorými zviedol na hriech Izrael, aby svojimi ničomnosťami dráždili Pána, Izraelovho Boha.

27Ostatok dejín Amriho, čo urobil, a jeho víťazstvá, ktoré dobyl, sú napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 28Potom sa Amri uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achab.

Izraelský kráľ Achab. - 29Amriho syn Achab sa stal kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku júdskeho kráľa Asu a Amriho syn Achab kraľoval nad Izraelom v Samárii dvadsaťdva rokov. 30Amriho syn Achab robil väčšmi, čo sa Pánovi nepáči, ako všetci, ktorí boli pred ním. 31Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním.

34Za jeho čias postavil Betelčan Hiel Jericho. Za (cenu) svojho prvorodeného Abirama položil jeho základy a za (cenu) svojho najmladšieho Seguba pozakladal jeho brány podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozueho. (*) (Proroctvo o znovupostavení Jericha pozri Joz 6,26. Tu vlastne ani nie je reč o postavení mesta, ale o postavení ohradných múrov. Niektorí exegéti myslia, že do základov týchto zakopal Hiel zaživa svojho prvorodeného; pri dokončení stavby zas obetoval svojho najmladšieho syna. Podobné ľudské stavebné obety boli v tých časoch obvyklé. Pod základmi Bálovho chrámu v Nipure (Nippur) v Babylonsku, ale aj v palestínskych mestách Magedo, Gezer a Tanak našli pod domami vo veľkých krčahoch kostry mŕtvoliek novonarodených detí. - Udalosť Hielova preto súvisí s dejinami Achaba, lebo Hiel opevňoval Jericho asi na rozkaz Achaba.)

Eliáš pri potoku Karit. - 1Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: "Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo." (*) (Tesbe je asi dnešné zborenisko el-Istib, 13 km severne od rieky Jabok.) 2Potom ho Pán oslovil: 3"Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána! 4Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili." 5Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána. 6Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer a z potoka pil. (*) (Podľa LXX krkavce donášali ráno chlieb a večer mäso.)

Eliáš v Sarepte. - 7Po istom čase potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. 8Vtedy ho Pán oslovil: 9"Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!" (*) (Sarepta je dnešná dedinka Sarafand medzi Týrom a Sidonom (dnešnou Saidou). Eliáš mal aj pohanom hlásať pravého Boha.) 10Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: "Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil." 11Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!" 12Ona na to odpovedala: "Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť." 13Eliáš jej povedal: "Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. 14Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.«" 15Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa 16múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

17Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. 18Vtedy povedala Eliášovi: "Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!" (*) (Poverčivá pohanka sa bojí Eliáša a jeho Boha. Myslí si, že si prísny Boh Izraelitov v prítomnosti svätého muža pripomenul nejaký jej hriech a tresce ju zaň. Zabúda, koľko dobroty jej preukazuje Boh, a to zázračným spôsobom, prostredníctvom Eliáša, a bola by radšej, keby Eliáš nebol u nej.) 19Eliáš jej povedal: "Daj mi svojho syna!" Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko 20a takto volal k Pánovi: "Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?" 21Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: "Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!" (*) (Porov. 2 Kr 4,34; Sk 20,10.) 22Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. 23Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: "Pozri, tvoj syn žije!" 24Žena vravela Eliášovi: "Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé."

Obeta na Karmeli. - 1Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: "Choď, ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!" 2Eliáš sa teda išiel ukázať Achabovi. V Samárii však bol hrozný hlad. 3Achab zavolal správcu domu Abdiáša. Abdiáš si veľmi ctil Pána 4a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou. 5Achab povedal Abdiášovi: "Choď ku všetkým vodným prameňom v krajine a ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat nič zmárniť." 6I rozdelili si krajinu, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám a Abdiáš išiel sám druhou cestou.

7Keď bol Abdiáš na ceste, práve išiel oproti nemu Eliáš. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: "Si to ty, môj pán, Eliáš?" 8Odpovedal mu: "Ja. Choď a povedz svojmu pánovi: »Je tu Eliáš!«" 9Ale on vravel: "Čím som sa previnil, že vydávaš svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil? 10Ako žije Pán, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu povedali: »Niet ho,« vyžiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nemožno nájsť. 11A ty teraz vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!« 12A keď odídem od teba, Pánov duch ťa odnesie ktovie kam. Ja však pôjdem a oznámim to Achabovi, a keď ťa nenájdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Pánovým ctiteľom. 13Či nepovedali môjmu pánovi, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov? Že som z Pánových prorokov sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni a živil som ich chlebom a vodou? 14A teraz ty vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!«, aby ma zabil." 15Ale Eliáš povedal: "Ako žije Pán zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem!"

16Abdiáš teda išiel oproti Achabovi, oznámil mu to a Achab šiel v ústrety Eliášovi. 17Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: "Si to ty, záhubca Izraela?" 18Odpovedal: "Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 19Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!" (*) (Karmel (= záhrada) sa volá dnes Džébel Karmel alebo Džébel Mar Elias. Udalosť, o ktorej bude reč, sa odohrala na karmelskom pahorku dnes zvanom el-Muhraka (pálenište).)

20Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. 21Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: "Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!" Ľud mu nič neodpovedal. 22A Eliáš hovoril ľudu: "Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. 23Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. 24Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh." Všetok ľud na to odpovedal: "Návrh je dobrý!" 25Eliáš hovoril Bálovým prorokom: "Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!" 26Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: "Bál, vyslyš nás!" No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. 27Napoludnie sa im Eliáš posmieval: "Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!" 28Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. 29Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. (*) (Tu sa myslí na obetu večernú Ex 12,6; 29,38-39; Nm 28,4.)

30Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: "Poďte ku mne!" Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. 31Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: "Izrael bude tvoje meno." 32Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. (*) (Miera na tekutiny zvaná sea obsahovala 12 litrov.) 33Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34Potom povedal: "Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!" Nato vravel: "I druhý raz!" Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: "I tretí raz!" A spravili to aj tretí raz, 35takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. 36Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: "Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! 37Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!" (*) (Rozumej: Boh ich zázrakom, ktorý Eliáš prosí, odvráti od modiel a privedie k sebe.) 38Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. 39Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: "Pán je Boh! Pán je Boh!" 40Nato im Eliáš povedal: "Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden." Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. (*) (Potok Kišon je dnešný Nahr el-Mukatta. Ústi severozápadne od Karmelu, pri Haife, do zátoky Akko. - Bálovi proroci boli modloslužobníci a na modlárstvo bol stanovený trest smrti; Dt 13,1-11.)

41Potom Eliáš povedal Achabovi: "Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!" 42A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená (*) (Eliáš sa modlil hlboko sklonený.) 43a povedal svojmu sluhovi: "Choď hore a pozri sa smerom k moru!" On šiel, pozrel sa a povedal: "Niet ničoho!" Povedal mu: "Vráť sa sedem ráz!" (*) (So LXX lepšie je čítať: "Vráť sa!" A sluha sa vrátil sedem ráz.) 44Na siedmy raz však povedal: "Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!" Nato mu povedal: "Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!" 45O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď. Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. 46Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. (*) (Pri chôdzi si musel podpásať dlhý šat, aby mu neprekážal. Z úcty ku kráľovi beží Eliáš pred jeho vozom.)

Eliáš na vrchu Horeb. - 1Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. 2Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: "Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!" 3On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam 4a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: "Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!" 5Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: "Vezmi a jedz!" 6Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. 7Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: "Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!" 8Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.

9Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: "Čo tu robíš, Eliáš?" 10On odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať." (*) (Pán prichádza ticho. Tým sa prorokovi aj názorne naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva (búrka, zemetrasenie, oheň), ale aj Boh dobrotivý a láskavý (lahodný šum).) 11On mu povedal: "Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. 13Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: "Čo tu robíš, Eliáš?" 14Odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať." 15Pán mu povedal: "Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, (*) (Damaská púšť je bezpochyby Sýrska púšť. - Eliášovi Boh naznačuje, že sa stanú zmeny na kráľovských trónoch, ani Achabova bezbožnosť nebude trvať večne. - Poverenie, ktoré dostáva Eliáš, odovzdal svojmu nástupcovi Elizeovi. Hazaelovi sľúbil kráľovstvo Elizeus (2 Kr 8,7 n.). Jehua pomazal za kráľa ktorýsi Elizeov žiak (2 Kr 9,1 n.).) 16Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! (*) (O Abelmehule pozri 1 Sam 18,19.) 17A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. (*) (Elizeus sám nikoho neusmrtil, ale naňho sa opieral Jehu, ktorý vyhubil Bálových modlárov.) 18A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali."

19Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. (*) (Plášť Eliáša bol zvláštny prorocký plášť a Elizeus vedel, že Eliáš, keď hodil naň svoj prorocký plášť, volá ho, aby ho nasledoval.) 20On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: "Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!" Odvetil mu: "Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?" 21Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

Achabovo víťazstvo nad sýrskym kráľom. - 1Benadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé svoje vojsko. Išlo s ním tridsaťdva kráľov s koňmi a vozmi. Vystúpil, obkľúčil Samáriu a útočil na ňu. (*) (V LXX je toto poradie hláv: 19, 21, 20, 22, čo je, hľadiac na obsah, asi správne. Jednako ponechávame tu poradie Hebr. a Vulg. - Benadad je Benadad II., teda nie ten, o ktorom bola reč v 15,18. - "Králi" boli asi náčelníci kmeňov.) 2Poslal poslov do mesta k izraelskému kráľovi Achabovi 3a odkázal mu: "Takto hovorí Benadad: Tvoje striebro a tvoje zlato patrí mne, aj tvoje ženy a najlepšie deti sú moje." 4Kráľ Izraela odpovedal: "Ako hovoril môj pán, kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám." 5Posli prišli zasa a vraveli: "Takto hovorí Benadad: Poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato, svoje ženy a svojich synov daj mne! 6Keď zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich sluhov, oni prehľadajú tvoj dom a domy tvojich sluhov, vezmú všetko, čo sa im bude páčiť, a odnesú." 7Nato izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a hovoril: "Zreteľne vidíte, že tento má zlé úmysly. Veď poslal ku mne po moje ženy a deti, po moje zlato a striebro a neodoprel som mu." 8Všetci starší a všetok ľud mu povedali: "Neposlúchni a nepovoľ!" 9Preto povedal Benadadovým poslom: "Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po čo si k svojmu služobníkovi poslal prvý raz, urobím, ale túto vec nemôžem urobiť." Posli odišli a oznámili mu to. 10A Benadad mu poslal odkaz: "Nech bohovia urobia so mnou, čo chcú, ak bude prach Samárie stačiť do dlaní všetkého ľudu, ktorý je so mnou." 11Izraelský kráľ odpovedal: "Hovorí sa: »Nech sa opásaný nevychvaľuje ako odpásaný.«" (*) ("Opásaný" je ten, kto je ešte v boji, "odpásaný" už dokončil boj. Zmysel porekadla je: Kto ešte nedokončil boj, nech sa nechváli, ako by ho už bol vyhral.) 12Keď Benadad počul túto reč - práve pil s kráľmi v stanoch -, povedal svojim poddaným: "Útočte!" I zaútočili na mesto.

13V tom pristúpil k Achabovi, kráľovi Izraela, istý prorok a povedal: "Toto hovorí Pán: Videl si celý tento velikánsky zástup? Dnes ho dám do tvojej ruky, aby si videl, že ja som Pán." 14Achab sa opýtal: "Pomocou koho?" Odpovedal: "Toto hovorí Pán: Pomocou sluhov krajových kniežat." Opýtal sa: "Kto má otvoriť boj?" Odpovedal: "Ty." 15Nato spočítal sluhov krajových kniežat, bolo ich dvestotridsaťdva. Potom spočítal celé vojsko, všetkých synov Izraela: sedemtisíc. 16I vyrazili napoludnie, keď sa Benadad opíjal v stanoch, on i králi, tridsiati dvaja králi, ktorí mu prišli na pomoc. 17Najprv vyrazili sluhovia krajových kniežat. Vtedy poslali k Benadadovi a oznámili mu: "Zo Samárie vychádzajú ľudia!" 18On vravel: "Ak prichádzajú o mier, chyťte ich živých, a ak vychádzajú do boja, chyťte ich (tiež) živých!" 19Oni však už vytiahli z mesta, totiž sluhovia krajových kniežat a vojsko, ktoré išlo za nimi. 20Každý zabil svojho chlapa, takže Aramejčania utiekli. Izraeliti ich prenasledovali, ale aramejský kráľ Benadad ušiel na koni i s jazdcami. 21Vyrazil aj izraelský kráľ, ukoristil kone a vozy a zapríčinil Aramejčanom veľkú porážku.

22Vtedy ku kráľovi Izraela pristúpil prorok a povedal mu: "Choď, daj dohromady sily a dobre uváž, čo máš robiť, lebo kráľ Aramu na takto rok vytiahne proti tebe!"

23Sluhovia vraveli aramejskému kráľovi: "Ich Boh je horský Boh, preto nás premohli. Ak budeme s nimi bojovať na rovine, porazíme ich. 24A urob to takto: Odstráň kráľov, každého z jeho zadelenia, a postav namiesto nich námestníkov! 25Ty si však nazbieraj vojsko, ako bolo vojsko, ktoré si stratil, i kone, ako si mal predtým. Potom budeme s nimi bojovať na rovine, či ich nepremôžeme!" On poslúchol ich radu a urobil tak.

26Po uplynutí roku zhromaždil Benadad Aramejčanov a vystúpil do Afeku bojovať proti Izraelitom. (*) (O Afeku pozri 1 Sam 29,1.) 27Aj synovia Izraela sa zhromaždili, zásobili sa a išli proti nim. Synovia Izraela táborili proti nim ako dva kŕdliky kôz, Aramejčania však zaplnili krajinu. 28Vtedy pristúpil Boží muž a oslovil izraelského kráľa: "Toto hovorí Pán: Pretože Aramejčania povedali: »Pán je Boh vrchov, a nie Boh dolín,« vydám ti do ruky celý tento veličizný zástup, aby ste poznali, že ja som Pán." 29Sedem dní táborili proti sebe; na siedmy deň sa strhol boj a synovia Izraela porazili Aramejčanov, a to stotisíc pešiakov v jeden deň. 30Ostatní utekali do Afeku, do mesta, a tam padol múr na dvadsaťsedemtisíc tých, čo zostali. Utiekol aj Benadad. Došiel do mesta (a behal) z izby do izby. 31Jeho sluhovia mu povedali: "Počuli sme, že králi izraelského domu sú králi milosrdní. Obhoďme si okolo bedier vrecovinu, okolo hlavy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi, azda nás nechá nažive." (*) (Jozef Flávius (Starožitnosti 8,14,4) spomína, že si Sýrovia dávali na hlavu povraz, keď prichádzali s nejakou prosbou. Ináč je nám tento zvyk neznámy.) 32Opásali si teda okolo bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, išli k izraelskému kráľovi a vraveli: "Tvoj sluha Benadad hovorí: Nechaj ma, prosím, nažive!" Odpovedal: "Je ešte nažive? Je mojím bratom!" 33Chlapi to brali za dobrý znak, rýchlo ho chytili za slovo a povedali: "Benadad je tvoj brat." Odpovedal: "Choďte, priveďte ho!" Keď Benadad prišiel k nemu, vyzdvihol ho na voz 34a povedal mu: "Mestá, ktoré môj otec odňal tvojmu otcovi, ti vrátim. V Damasku si porob ulice, ako môj otec urobil v Samárii. A ja po uzavretí zmluvy odtiahnem od teba." Uzavrel teda s ním zmluvu a prepustil ho.

35Vtedy ktorýsi z prorockých synov na Pánov popud povedal svojmu priateľovi: "Zbi ma!" Ale ten muž sa zdráhal udrieť ho. (*) (Synovia prorokov boli ich žiaci. - Prorok sa chcel dať poraniť, aby sa kráľ nazdal, že bol ranený v boji a aby sa tak mohol dostať pred kráľa.) 36I povedal mu: "Pretože si nepočúval hlas Pána, len čo vyjdeš odo mňa zabije ťa lev." A keď odchádzal od neho, napadol ho lev a zabil ho. 37Stretol iného človeka a povedal: "Zbi ma!" On ho tak zbil, až ho poranil. 38Nato prorok išiel, stal si kráľovi do cesty, ale obväzom okolo očí sa prestrojil, (*) (Stuhou si zakryl na čele akýsi znak, ktorý nosil ako prorok, lebo nechcel, aby ho kráľ poznal.) 39a keď kráľ prechádzal, volal na kráľa: "Tvoj sluha vytiahol do boja a vtedy odbočil akýsi človek, doviedol ku mne muža a povedal: »Stráž tohto človeka! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo zaplatíš hrivnu striebra.« 40Kým však mal tvoj sluha tu i tam robotu, toho nebolo." Nato mu izraelský kráľ povedal: "To je tvoj rozsudok, ktorý si si sám vyniesol!" 41Vtom si rýchlo odstránil obväz z očí a kráľ Izraela ho spoznal; že je spomedzi prorokov. 42I povedal mu: "Toto hovorí Pán: Pretože si vypustil z ruky muža, ktorý prepadol mojej kliatbe, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud." (*) (O takejto kliatbe pozri pozn. k 1 Sam 15,3. - Kráľ sám vypovedal nad sebou rozsudok preto, lebo prepustil Benadada, hoci ho mal usmrtiť. Benadad si zaslúžil smrť, veď dva razy napadol Achaba a bol pre Izraelitov stálym nebezpečenstvom.) 43A izraelský kráľ odišiel domov namrzený a išiel do Samárie.

Achab a Nabot. - 1Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba. 2Achab povedal Nabotovi: "Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna." 3Nabot odpovedal Achabovi: "Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!" 4Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: "Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!" Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť.

5Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ho: "Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?" 6Odpovedal jej: "Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: »Nedám ti svoju vinicu.«" 7Jeho žena Jezabel mu na to povedala: "Máš ty ale moc nad Izraelom! Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota." 8Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. 9V liste napísala toto: "Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! (*) ("Pôst" bola s pôstom spojená kajúca pobožnosť, na ktorú sa ľud mal zísť. Takáto pobožnosť sa konala, keď národ zastihlo alebo mu hrozilo nešťastie. V takýchto prípadoch ľudia vždy hľadali vinníka, pre ktorého ich Boh tresce, a domnievali sa, že Boží trest prestane, ak vinníka sami potrescú. Jezabel poznala zmýšľanie ľudí, preto osnovala takýto pekelný plán proti Nabotovi.) 10Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: »Rúhal sa Bohu a kráľovi.« Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!" (*) ("Vyvrheľov" doslovne: "synov Beliála", porov. 1 Sam 1,16.) 11Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. 12Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. 13Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu, a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: "Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!" I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel. 14Potom poslali Jezabel odkaz: "Nabota ukameňovali, je mŕtvy." 15Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: "Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel." 16Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil.

17Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša: 18"Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil. 19Povedz mu: »Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!« Povedz mu toto: »Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv.«" 20Achab povedal Eliášovi: "Našiel si ma, nepriateľ?!" Odpovedal: "Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči. 21Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. (*) (K výrazu: "všetko, čo je rodu mužského" pozri pozn. k 1 Sam 25,22. Pozri tiež 14,10.) 22S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael. 23Ale aj o Jezabel hovorí Pán: »Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. 24Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.«" (*) (Porov. 14,11.)

25Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. 26Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela.

27Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený. 28Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: 29"Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!" (*) (Pozri pozn. k veršu 20.)

Achabova smrť. - 1Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. (*) (Nadväzuje sa na vojny s Benadadom (hl. 20), po ktorých trval mier tri roky.) 2V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. (*) (Jozafat "zostúpil", pretože Samária leží o 350 m nižšie než Jeruzalem. Nepriateľstvá medzi Izraelom a Júdom prestali, tieto dve kráľovstvá uzavrú dokonca aj vojenskú zmluvu a ich králi vstúpia vzájomne do rodiny.) 3Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: "Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa." 4A Jozafata sa spýtal: "Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!" 5Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!" 6Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?" Odpovedali: "Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!" (*) (Neboli to proroci Pánovi, boli to hadači, ktorí prorokovali tak, ako to bolo kráľovi po chuti. Spomínajú Pána, lebo je tam Jozafat, o ktorom vedia, že je Pánov ctiteľ. Ale Jozafat vybadal, čo sú to za proroci, preto hľadá proroka pravého.) 7Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?" 8Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat odpovedal: "Nehovor tak, kráľu!" 9Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!" 10Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 11Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku." 12A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."

13Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!" 14Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán." 15Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!" 16Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?" (*) (Micheáš posmešne predpovedá úspešný výsledok vojny, lebo vie, že si kráľ žiada takéto proroctvo, ale kráľ zbadá, že prorok nehovorí vážne.) 17Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«" 18Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"

19A tamten pokračoval: "Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. 20A Pán povedal: »Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 21Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« (*) (Z činnosti toho ducha vidieť, že to bol zlý duch.) 22Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« (*) (Pán nerobí zlo, len ho neprekazí. Achab nemusel poslúchať falošných prorokov, ktorí boli nástrojmi zlého ducha, veď Pán posiela k nemu svojho proroka, Micheáša.) 23Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie." 24Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?" 25Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval." 26Kráľ Izraela povedal: "Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi (*) ("Kráľovič" (dosl. "kráľov syn") Joas je nám ináč neznámy. Vulg číta: "synovi Amelechovmu".) 27a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!" 28Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!") (*) (Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy. Pridal ich tam z Mich 1,2 niekto, kto si tohto Micheáša, syna Jemlu, zmýlil s iným Micheášom, od ktorého máme prorocký spis a ktorý pôsobil oveľa neskoršie.)

29Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 30Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. 31Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!" 32Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol 33a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. 34Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!" 35Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. 36Okolo západu slnka znelo táborom volanie: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, 37lebo kráľ zomrel!" Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. 38Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán. (*) (Zmienka o smilniciach, ktorú sme dali do zátvoriek, nepatrí do osnovy. Doložil ju niektorý prihorlivý opisovač, ktorý chcel Achaba ešte viac zhanobiť. Niektoré osnovy LXX píšu dokonca, že Achabovu krv lízali aj svine.)

39Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

Júdsky kráľ Jozafat. - 41Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. 42Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho. 43Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi. 44Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 45S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.

46Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

47Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. (*) (O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.) 48V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca. 49Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi. (*) (O taršišských lodiach pozri pozn. k 10,22. O Asiongaberi pozn. k 9,26.) 50Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: "Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Jozafat nechcel.

51Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram.

Izraelský kráľ Ochoziáš. - 52Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom. 53Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 54Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.