Eliáš pri potoku Karit. - 1Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: "Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo." (*) (Tesbe je asi dnešné zborenisko el-Istib, 13 km severne od rieky Jabok.) 2Potom ho Pán oslovil: 3"Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána! 4Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili." 5Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána. 6Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer a z potoka pil. (*) (Podľa LXX krkavce donášali ráno chlieb a večer mäso.)

Eliáš v Sarepte. - 7Po istom čase potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. 8Vtedy ho Pán oslovil: 9"Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!" (*) (Sarepta je dnešná dedinka Sarafand medzi Týrom a Sidonom (dnešnou Saidou). Eliáš mal aj pohanom hlásať pravého Boha.) 10Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: "Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil." 11Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!" 12Ona na to odpovedala: "Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť." 13Eliáš jej povedal: "Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. 14Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.«" 15Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa 16múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

17Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. 18Vtedy povedala Eliášovi: "Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!" (*) (Poverčivá pohanka sa bojí Eliáša a jeho Boha. Myslí si, že si prísny Boh Izraelitov v prítomnosti svätého muža pripomenul nejaký jej hriech a tresce ju zaň. Zabúda, koľko dobroty jej preukazuje Boh, a to zázračným spôsobom, prostredníctvom Eliáša, a bola by radšej, keby Eliáš nebol u nej.) 19Eliáš jej povedal: "Daj mi svojho syna!" Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko 20a takto volal k Pánovi: "Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?" 21Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: "Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!" (*) (Porov. 2 Kr 4,34; Sk 20,10.) 22Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. 23Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: "Pozri, tvoj syn žije!" 24Žena vravela Eliášovi: "Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé."

Obeta na Karmeli. - 1Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: "Choď, ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!" 2Eliáš sa teda išiel ukázať Achabovi. V Samárii však bol hrozný hlad. 3Achab zavolal správcu domu Abdiáša. Abdiáš si veľmi ctil Pána 4a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou. 5Achab povedal Abdiášovi: "Choď ku všetkým vodným prameňom v krajine a ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat nič zmárniť." 6I rozdelili si krajinu, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám a Abdiáš išiel sám druhou cestou.

7Keď bol Abdiáš na ceste, práve išiel oproti nemu Eliáš. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: "Si to ty, môj pán, Eliáš?" 8Odpovedal mu: "Ja. Choď a povedz svojmu pánovi: »Je tu Eliáš!«" 9Ale on vravel: "Čím som sa previnil, že vydávaš svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil? 10Ako žije Pán, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu povedali: »Niet ho,« vyžiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nemožno nájsť. 11A ty teraz vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!« 12A keď odídem od teba, Pánov duch ťa odnesie ktovie kam. Ja však pôjdem a oznámim to Achabovi, a keď ťa nenájdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Pánovým ctiteľom. 13Či nepovedali môjmu pánovi, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov? Že som z Pánových prorokov sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni a živil som ich chlebom a vodou? 14A teraz ty vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!«, aby ma zabil." 15Ale Eliáš povedal: "Ako žije Pán zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem!"

16Abdiáš teda išiel oproti Achabovi, oznámil mu to a Achab šiel v ústrety Eliášovi. 17Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: "Si to ty, záhubca Izraela?" 18Odpovedal: "Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 19Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!" (*) (Karmel (= záhrada) sa volá dnes Džébel Karmel alebo Džébel Mar Elias. Udalosť, o ktorej bude reč, sa odohrala na karmelskom pahorku dnes zvanom el-Muhraka (pálenište).)

20Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. 21Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: "Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!" Ľud mu nič neodpovedal. 22A Eliáš hovoril ľudu: "Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. 23Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. 24Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh." Všetok ľud na to odpovedal: "Návrh je dobrý!" 25Eliáš hovoril Bálovým prorokom: "Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!" 26Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: "Bál, vyslyš nás!" No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. 27Napoludnie sa im Eliáš posmieval: "Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!" 28Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. 29Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. (*) (Tu sa myslí na obetu večernú Ex 12,6; 29,38-39; Nm 28,4.)

30Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: "Poďte ku mne!" Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. 31Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: "Izrael bude tvoje meno." 32Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. (*) (Miera na tekutiny zvaná sea obsahovala 12 litrov.) 33Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34Potom povedal: "Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!" Nato vravel: "I druhý raz!" Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: "I tretí raz!" A spravili to aj tretí raz, 35takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. 36Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: "Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! 37Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!" (*) (Rozumej: Boh ich zázrakom, ktorý Eliáš prosí, odvráti od modiel a privedie k sebe.) 38Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. 39Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: "Pán je Boh! Pán je Boh!" 40Nato im Eliáš povedal: "Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden." Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. (*) (Potok Kišon je dnešný Nahr el-Mukatta. Ústi severozápadne od Karmelu, pri Haife, do zátoky Akko. - Bálovi proroci boli modloslužobníci a na modlárstvo bol stanovený trest smrti; Dt 13,1-11.)

41Potom Eliáš povedal Achabovi: "Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!" 42A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená (*) (Eliáš sa modlil hlboko sklonený.) 43a povedal svojmu sluhovi: "Choď hore a pozri sa smerom k moru!" On šiel, pozrel sa a povedal: "Niet ničoho!" Povedal mu: "Vráť sa sedem ráz!" (*) (So LXX lepšie je čítať: "Vráť sa!" A sluha sa vrátil sedem ráz.) 44Na siedmy raz však povedal: "Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!" Nato mu povedal: "Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!" 45O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď. Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. 46Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. (*) (Pri chôdzi si musel podpásať dlhý šat, aby mu neprekážal. Z úcty ku kráľovi beží Eliáš pred jeho vozom.)

Eliáš na vrchu Horeb. - 1Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. 2Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: "Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!" 3On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam 4a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: "Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!" 5Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: "Vezmi a jedz!" 6Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. 7Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: "Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!" 8Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.

9Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: "Čo tu robíš, Eliáš?" 10On odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať." (*) (Pán prichádza ticho. Tým sa prorokovi aj názorne naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva (búrka, zemetrasenie, oheň), ale aj Boh dobrotivý a láskavý (lahodný šum).) 11On mu povedal: "Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. 13Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: "Čo tu robíš, Eliáš?" 14Odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať." 15Pán mu povedal: "Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, (*) (Damaská púšť je bezpochyby Sýrska púšť. - Eliášovi Boh naznačuje, že sa stanú zmeny na kráľovských trónoch, ani Achabova bezbožnosť nebude trvať večne. - Poverenie, ktoré dostáva Eliáš, odovzdal svojmu nástupcovi Elizeovi. Hazaelovi sľúbil kráľovstvo Elizeus (2 Kr 8,7 n.). Jehua pomazal za kráľa ktorýsi Elizeov žiak (2 Kr 9,1 n.).) 16Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! (*) (O Abelmehule pozri 1 Sam 18,19.) 17A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. (*) (Elizeus sám nikoho neusmrtil, ale naňho sa opieral Jehu, ktorý vyhubil Bálových modlárov.) 18A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali."

19Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. (*) (Plášť Eliáša bol zvláštny prorocký plášť a Elizeus vedel, že Eliáš, keď hodil naň svoj prorocký plášť, volá ho, aby ho nasledoval.) 20On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: "Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!" Odvetil mu: "Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?" 21Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.