1Pt1-2

Úvod 1,1-12

Pozdrav. - 1Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, čo sú ako cudzinci v diaspóre v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii, (*) (List je určený maloázijským cirkvám, ktoré pozakladal najmä apoštol Pavol na prvej a druhej misijnej ceste. Názov "v diaspóre" nemá tu ten istý význam ako u Jakuba, kde ide o kresťanov zo židovstva. Tu sa rozumejú kresťania roztrúsení vo svete (porov. 2, 11) a väčšina z nich pravdepodobne pochádzala z pohanstva.) 2ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti.

Vzdávanie vďaky za milosť spásy. - 3Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, (*) (Naša spása sa zakladá na večnom rozhodnutí Boha Otca, v čase sa však uskutočňuje milosťou Ducha Svätého, ktorý je nám daný zásluhou vykupiteľského diela Ježiša Krista.) 4pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. 5Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. 6Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, 7aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. (*) (Zjavenie Ježiša Krista je jeho príchod na konci čias.) 8Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší.

10Túto spásu hľadali a skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti, pripravenej pre vás. (*) (Starozákonní proroci predpovedali naše vykúpenie, ktoré uskutočnil Boh v dejinách.) 11Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti ukazuje Kristov Duch, ktorý bol v nich, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala. 12A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia v Duchu Svätom, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli. (*) (Vo vzletnom rytmickom chválospeve apoštol velebí trojjediného Boha za milosť vykúpenia a spásy. Vyzdvihuje silu a dôležitosť kresťanskej viery a nádeje i to, ako sa k večnej spáse musíme boriť cez mnohé ťažkosti a trápenia. Napriek utrpeniu majú veriaci od Kristovho vzkriesenia všetky dôvody na radosť, lebo a) Kristus je blízko, b) spása je najcennejšia hodnota, c) je zaručená, d) proroci ju vopred predpovedali pre kresťanskú budúcnosť.)

Zásady kresťanského života, 1,13 - 3,12

Povolanie k svätosti. - 13Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. 14Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, 15ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; 16veď je napísané: "Buďte svätí, lebo ja som svätý." (*) (Porov. Lv 11, 44.) 17A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. (*) (Náš pozemský život je len dočasným pobytom v cudzine, je púťou do nebeskej vlasti.) 18Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, 19ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. 20On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, 21čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.

Bratská láska znovuzrodených. - 22Poslušnosťou pravde ste si očistili duše, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva. Preto sa zo srdca navzájom vrúcne milujte! 23Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným. 24Lebo

každé telo je ako tráva
a všetka jeho sláva ako kvet trávy.
Tráva uschne, kvet odpadne,

(*) (Porov. Iz 40, 6 n. (pozri aj Jak 1, 10).) 25

ale Pánovo slovo trvá naveky.

A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.

Kristus - základ Cirkvi. - 1Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie 2a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, (*) (Je to pravdepodobne úryvok zo starokresťanskej krstnej liturgie. "Duchovné mlieko", t. j. Božie slovo, ktorým sa má kresťan sýtiť.) 3keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. (*) (Porov. Ž 34, 9.) 4Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, (*) ("Ľudia zavrhli," t. j. Židia. Vlastný národ zavrhol Krista, ale on sa z Božej vôle stal uholným kameňom, na ktorom stojí budova Cirkvi, organický celok veriacich, ktorí sú jednotlivo živými kameňmi tohto duchovného domu. Apoštol takto kreslí obraz živej duchovnej stavby cirkvi, ktorej základom je Kristus.) 5a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 6Preto je v Písme:

"Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený."

(*) (Porov. Iz 28, 16.)

7Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:

"Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným",

(*) (Porov. Ž 118, 22.)

8 "kameňom úrazu a skalou pohoršenia". Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. (*) (Kristus je uholným kameňom pre veriacich i neveriacich; ale veriacim je na spásu, neveriacim na záhubu, pretože narážajú na Krista svojou neverou (neveria slovu evanjelia) a padajú do záhuby.)

Kráľovské kňazstvo. - 9Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. (*) (Na vyjadrenie veľkej dôstojnosti kresťanov apoštol používa citáty zo Starého zákona: "vyvolený rod" (Iz 43, 20), "kráľovské kňazstvo"(Ex 19, 6), t. j. králi a kňazi kraľujú sami nad sebou a s Kristom v nebeskom kráľovstve a majú účasť na Kristovom kňazstve, "svätý národ" (Ex 9, 6), "ľud určený na vlastníctvo" (Mal 3, 17), patriaci osobitným spôsobom Bohu.) 10Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli. (*) (Porov. Oz 2, 25; 1, 9.)

Kresťan medzi pohanmi. - 11Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. 12Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. (*) (Porov. Iz 10, 3. "V deň navštívenia" môže znamenať posledný súd, ale aj dajakú inú Božiu návštevu, napr. milosť obrátenia.)

Postoj voči vrchnosti. - 13Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, 14alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, (*) (Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní "bezbožníci" (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).) 16ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.

17Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. (*) (O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.)

Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo

aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.

(*) (Ako kresťania.) 22

On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.

(*) (Porov. Iz 53, 9.) 23

Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.

24

Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.

(*) (Porov. Iz 53, 12. 5. "Na drevo" – znamená ,na kríž'. V Novom zákone sa často používa slovo drevo namiesto slova kríž, a to pre spomienku na Dt 21, 22–23 (porov. Gal 3, 13).) 25

Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi
a biskupovi svojich duší.

(*) (Porov. Ef 6, 5–8; Kol 3, 22–24; Tít 2, 9.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jak 5)   Dopredu (1Pt 3)

Obsah