1Sam21-22

1Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.

Dávid v Nobe. - 2Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: "Prečo si sám a nik nie je s tebou?!" (*) (Nob bol severne od Jeruzalema (Iz 10,32). Ale boli aj iné mestá tohto alebo podobného mena. Nevieme s istotou, o ktorom z nich je tu reč. Po zborení Šíla sem priniesli svätostánok. Achimelech je asi ten kňaz, ktorý sa v 14,3 volá Achiáš. Kňaz sa diví, že kráľov zať a vojvodca prichádza tak nečakane a bez sprievodu.) 3Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: "Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. (*) (Dávidovu lož, ktorú použil z núdze, Sväté písmo len naznačuje, ale neschvaľuje.) 4A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!" 5Kňaz odpovedal Dávidovi: "Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?" (*) (Sväté chleby boli predkladné chleby zo svätostánku. Porov. Lv 24,8; 7,12–14; 8,26. Kňazi ich zamenili každú sobotu a smeli ich jesť len oni. Achimelech dáva Dávidovi a jeho sluhom úľavu (porov. Mt 12,3; Mk 2,25; Lk 6,3), aby v núdzi mohli tieto chleby jesť. Ale rituálna čistota, ktorú porušil aj manželský styk, je nevyhnutnou podmienkou, preto sa Achimelech spytuje, či sa zdržiavali od žien.) 6Dávid odvetil kňazovi: "Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté." (*) (Obrannú vojnu pokladali za vec svedomia. Preto museli ísť do boja čistí a museli sa zdržovať manželského styku. Hoci podujatie, ktoré Dávid predstiera, nie je podujatie vojenské, jednako sú telá (doslovne: nádoby) Dávidových sprievodcov čisté.) 7Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý. (*) (Chlieb, ktorý Achimelech dáva Dávidovi, bol už odnesený zo svätostánku. Tam boli už chleby čerstvé (doslovne: teplé).)

8(Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov - bol držaný pred Pánom -, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.) (*) (Doeg bol pôvodom pohan, Edomčan, ale prijal náboženstvo Izraelitov, ináč by nebol mal prístup ku svätostánku.)

9Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: "Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril." 10Kňaz odpovedal: "Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet." Dávid povedal: "Niet mu podobného, daj mi ho!" (*) (Veľkňazské rúcho efód bolo uložené kdesi pri svätostánku a za ním bol schovaný aj Goliášov meč. Bolo zvykom, že víťazi ukladali ukoristené zbrane pri svätyniach.)

Dávid sa skrýva. - 11Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu. 12Achisovi sluhovia hovorili o ňom: "Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami:

»Porazil Šaul svojich tisíc,
ale Dávid svojich desaťtisíc«?"

(*) (Slová: "Kráľ krajiny" sú asi neskorší dodatok, lebo Dávid vtedy ešte nebol v skutočnosti kráľom. Že ho Samuel pomazal za kráľa, o tom Filištínci nemohli vedieť.)

13Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa. 14Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny. (*) (Dávid počítal s poverčivou domnienkou pohanov, že sú choromyseľní posadnutí nejakým božstvom, a preto sú svätí a nedotknuteľní.) 15Achis povedal svojim sluhom: "Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne? 16Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?"

1Dávid odišiel odtiaľ a utiekol do jaskyne Odolam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celá rodina, zostúpili ta za ním (*) (Jaskyňa Odolam bola kdesi v Júdskom pohorí. Niektorí ju stotožňujú so zboreniskom Idel mije, juhozápadne od Suweke, asi 3 hodiny od Betlehema.) 2a zhromaždili sa k nemu všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa aj všetci zatrpknutí a on sa im stal veliteľom. Bolo s ním asi štyristo mužov. 3Odtiaľto Dávid odišiel do moabskej Masfy a povedal moabskému kráľovi: "Nech ostane, prosím, môj otec a moja matka u vás, kým sa nedozviem, ako so mnou naloží Boh." 4I nechal ich u moabského kráľa. Bývali u neho celý čas, čo bol Dávid v pevnosti. (*) (Pevnosťou sa tu volá jaskyňa Odolam, v ktorej sa Dávid mohol aj brániť proti prenasledovateľom.) 5Vtedy prorok Gad povedal Dávidovi: "Neostávaj v pevnosti, ale zober sa a choď do júdskej krajiny!" A tak Dávid odišiel a prišiel do hory Háret. (*) (Hora Háret sa spomína len tu. Bola kdesi v Júdskom pohorí.)

Zrada Doegova. - 6Šaul sa dopočul, že objavili Dávida a mužov, ktorí sú s ním. Šaul sedel práve v Gabae na výšine pod tamariškou. V ruke mal kopiju a všetko jeho služobníctvo stálo okolo neho. 7A Šaul povedal sluhom, ktorí stáli pri ňom: "Čujte, Benjamínci! Dá vám všetkým Izaiho syn polia a vinice?! Alebo vás všetkých urobí plukovníkmi a stotníkmi?! 8Lebo ste sa všetci sprisahali proti mne a nebolo toho, kto by mi oznámil, keď sa môj syn spojil so synom Izaiho. Nebolo z vás nikoho, kto by bol mal so mnou súcit a bol by mi oznámil, keď môj syn postavil proti mne môjho sluhu, aby mi strojil úklady, ako je tomu dnes." 9Nato sa ozval Edomčan Doeg - stál totiž medzi Šaulovými sluhami - a povedal: "Videl som Izaiho syna, keď prišiel do Nobu k Achitobovmu synovi Achimelechovi. 10On sa dopytoval v jeho veci Pána, dal mu jedlo a dal mu aj meč Filištínca Goliáša." (*) (Porov. pozn. k Joz 7,14–23.) 11Nato dal Šaul zavolať Achitobovho syna, kňaza Achimelecha i celú jeho rodinu, kňazov, ktorí boli v Nobe. A prišli všetci ku kráľovi. 12Tu Šaul povedal: "Počúvaj, Achitobov syn!" On odvetil: "Tu som, môj pane!" 13Šaul mu povedal: "Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a Izaiho syn, keď si mu dal chlieb a meč a dopytoval si sa v jeho veci u Boha, aby povstal proti mne a aby mi strojil úklady, ako je tomu dnes?!" 14Tu Achimelech odvetil kráľovi: "A ktože je spomedzi všetkých tvojich sluhov verný ako Dávid? Kráľov zať, veliteľ tvojej stráže a vážený v tvojom dome! (*) (Výraz "veliteľ tvojej stráže" sme preložili na základe LXX.) 15Azda som sa len dnes začal dopytovať v jeho veci u Boha? Ani zďaleka! Nech teda kráľ neupodozrieva svojho sluhu a celý dom môjho otca, lebo tvoj sluha nevie vonkoncom nič o tejto veci." 16Kráľ odpovedal: "Určite zomrieš, Achimelech, ty aj celý rod tvojho otca." 17Nato kráľ povedal drabantom, ktorí stáli pri ňom: "Napred! Zabite Pánových kňazov, lebo sú ruka v ruke s Dávidom! Veď vedeli, že utiekol, a neoznámili mi to!" Ale kráľovi sluhovia nechceli zdvihnúť ruku a zabiť Pánových kňazov.

18Vtedy kráľ oslovil Doega: "Napred ty, a zabi kňazov!" A Edomčan Doeg vykročil a pozabíjal kňazov. V ten deň zavraždil osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili plátenný efód. 19A mesto kňazov Nobe pozrážal ostrím meča, mužov i ženy, dojčence i nemluvňatá, voly, osly i ovce.

20Zachránil sa jediný syn Achitobovho syna Achimelecha, menom Abiatar, a ušiel k Dávidovi. 21Abiatar oznámil Dávidovi, že Šaul pozabíjal Pánových kňazov. 22Dávid povedal Abiatarovi: "Vedel som v ten deň, že je tam Edomčan Doeg, že to určite oznámi Šaulovi. Ja mám na svedomí všetky životy rodu tvojho otca. 23Ostaň so mnou; neboj sa! Veď kto číha na môj život, číha aj na tvoj život, u mňa si v bezpečí!"

Kontext   Dozadu (1Sam 20)   Dopredu (1Sam 23)

Obsah