2Kr+14

Eliáš a Ochoziáš. - 1Po Achabovej smrti odpadol Moab od Izraela. 2Ochoziáš padol cez mreže, ktoré mal na hornej izbe v Samárii, a ochorel. Preto poslal poslov a povedal im: "Choďte, dopytujte sa Belzebuba, boha Akaronu, či sa z tejto choroby uzdravím!" (*) (O Akarone pozri 1 Sam 5,10. Meno Belzebub znamená: Pán múch. Muchy rozširovali choroby, preto bol bohom chorôb a liečenia. V Novom zákone (gréckom) je Belzebul, t. j. Pán (nebeského) obydlia (Mt 10,25; 12,27). Nový zákon dáva toto meno kniežaťu zlých duchov.) 3Ale Pánov anjel hovoril Tesbanovi Eliášovi: "Vstaň, choď v ústrety poslom samarijského kráľa a povedz im: V Izraeli niet Boha, že sa idete dopytovať boha Akaronu Belzebuba?! 4Preto toto hovorí Pán: Z lôžka, na ktoré si ľahol, nevstaneš, ale naisto zomrieš." S tým Eliáš odišiel. 5Keď sa posli vrátili, spýtal sa ich: "Čo je, že ste sa vrátili?" 6Odpovedali mu: "Akýsi muž nám prišiel v ústrety a povedal nám: »Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Toto hovorí Pán: V Izraeli niet Boha, že posielaš dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba?! Preto z lôžka, na ktoré si ľahol, nevstaneš, ale naisto zomrieš.«" 7Spýtal sa ich: "Ako vyzeral človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal vám toto?" 8Odpovedali mu: "Muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom." On povedal: "To je Tesban Eliáš!"

9I poslal k nemu päťdesiatnika s jeho päťdesiatimi mužmi. On prišiel k nemu, keď práve sedel na temene vrchu, a povedal mu: "Muž Boží, kráľ rozkazuje, poď dolu!" 10Eliáš však odpovedal päťdesiatnikovi: "Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!" Vtom zostúpil z neba oheň a strávil jeho i jeho päťdesiatich. (*) (Oslovenia "Muž Boží" používajú vojaci posmešne, preto ich stihol taký prísny trest.) 11Opäť k nemu poslal iného päťdesiatnika a tiež jeho päťdesiatich. On išiel a povedal mu: "Muž Boží, takto hovorí kráľ: Poď rýchlo dolu!" 12Eliáš im odpovedal: "Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!" Vtom zostúpil Boží oheň z neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. 13Ale opäť poslal tretieho päťdesiatnika i jeho päťdesiatich. Tretí päťdesiatnik išiel a keď došiel, padol na kolená pred Eliášom a pokorne ho prosil: "Muž Boží, nechže má môj život a život týchto tvojich päťdesiatich sluhov nejakú cenu v tvojich očiach! 14Veď zostúpil z neba oheň a strávil prvších dvoch päťdesiatnikov aj s ich päťdesiatimi! Ale teraz nech má môj život v tvojich očiach nejakú cenu!" 15Vtedy hovoril Pánov anjel Eliášovi: "Zostúp s ním dolu, neboj sa ho!" I vstal a zostúpil s ním ku kráľovi 16a vravel mu: "Toto hovorí Pán: Pretože si poslal poslov dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba, akoby v Izraeli nebolo Boha, ktorého by si sa mohol pýtať, preto z lôžka, na ktoré si ľahol, nezídeš, ale naisto zomrieš." 17A naozaj zomrel podľa Božieho výroku, ktorý povedal Eliáš.

Namiesto neho sa stal kráľom (jeho brat) Joram v druhom roku júdskeho kráľa Jorama, Jozafatovho syna, lebo (Ochoziáš) nemal syna.

18Ostatok Ochoziášových dejín a čo urobil, je napísané v Knihe letopočtov izraelských kráľov.

Nanebovzatie Eliáša. - 1Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly. (*) (O Galgale pozri 1 Sam 7,16.) 2Tu Eliáš povedal Elizeovi: "Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu!" Ale Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda do Betelu. 3Vtedy vyšli prorockí synovia, ktorí boli v Beteli, k Elizeovi a pýtali sa ho: "Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?" Odpovedal: "Aj ja to viem. Buďte ticho!" (*) (Prorockí synovia boli asi tým, čo boli za čias Samuelových "zástupy prorokov" (pozri pozn. k 1 Sam 10,5; 19,18 a 1 Kr 20,35).)

4Potom mu Eliáš povedal: "Elizeus, ostaň tu, lebo Pán ma poslal až do Jericha!" Odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda do Jericha. 5I priblížili sa synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a pýtali sa ho: "Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?" Odpovedal: "Aj ja to viem. Buďte ticho!"

6Potom mu Eliáš povedal: "Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!" Odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda obaja. 7Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. 8Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. 9Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: "Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!" Elizeus odpovedal: "Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!" (*) (Elizeus nechcel, aby mal dvakrát taký veľký prorocký dar, ako mal Eliáš, ale dvakrát taký veľký, ako zdedia po Eliášovi iní proroci. Medzi prorockými synmi chcel byť ako prvorodený Eliášov. Prvorodenému synovi patril dvojnásobný podiel z dedičstva (Dt 21,17). Dnes všeobecne prekladajú: "Nech prejdú na mňa dve tretiny tvojho ducha.") 10Odpovedal: "Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa." 11A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. (*) (V Starom zákone sa Boh často zjavuje v sprievode ohňa (Ex 3,2; 24,17; 2 Sam 22,9.13 = Ž 18; Ez 1,4). Eliáš má byť Pánovým predchodcom pred posledným súdom (Mal 3,23; Mt 11,13 n.; 17,11 n.; Zjv 11,3).) 12Keď to Elizeus videl, zvolal: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!" A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. (*) (V časoch Eliáša najobávanejšou zbraňou bol bojový voz. Eliáš bol takouto obávanou zbraňou. Nebol však len nástrojom, ako je voz v rukách kočiša, on sám bol pohonič voza. Aj inokedy sa mužovia Boží vo Svätom písme volajú zbraňou, mečom, kladivom.)

Prvé zázraky Elizeove. - 13Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. 14Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: "Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?" A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. 15Keď to videli prorockí synovia, ktorí boli oproti Jerichu, hovorili: "Eliášov duch spočinul na Elizeovi." Išli mu v ústrety a uklonili sa mu až po zem. 16A hovorili mu: "Hľa, medzi tvojimi sluhami je päťdesiat mocných mužov; oni pôjdu a pohľadajú tvojho pána. Pánov duch ho mohol uniesť a zloží ho na niektorom vrchu alebo v niektorej doline." On povedal: "Neposielajte!" (*) (Prorockí synovia boli, zdá sa, zvyknutí, že Eliáš častejšie zmizol a zase sa inde zjavil. Porov. tiež 1 Kr 18,12.) 17Keď však až do zunovania naliehali naň, povedal: "Pošlite!" Poslali teda päťdesiat mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli ho. 18Keď sa vrátili k nemu - býval v Jerichu -, povedal im: "Či som vám nehovoril: Nechoďte!?"

19Obyvatelia mesta vraveli Elizeovi: "V tomto meste sa dobre býva, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a pôda neúrodná." (*) (Boli to občania Jericha. Koniec verša prekladajú mnohí: "Voda je zlá a zapríčiňuje v krajine potraty".) 20Odpovedal: "Doneste mi novú nádobu a dajte do nej soli!" Doniesli mu to, 21vyšiel k vodnému prameňu, vysypal do neho soľ a povedal: "Toto hovorí Pán: Uzdravil som túto vodu a už z nej nebude vychádzať smrť ani neúrodnosť!" 22Takto voda ozdravela až po dnešný deň podľa Elizeovho slova, ktoré povedal.

23Odtiaľ išiel hore do Betelu. Ako šiel hore cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: "Hore sa, plešivec, hore sa, plešivec!" (*) ("Plešivec" je azda narážka na zvláštny strih vlasov, aký používali proroci.) 24Nato sa obrátil a keď ich uvidel, preklial ich v Pánovom mene. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25Odtiaľ išiel na vrch Karmel a stadiaľ sa vrátil do Samárie.

Izraelský kráľ Joram. - 1Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec. 3Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.

4Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov. (*) (Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.) 5Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa. 6Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael. 7Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: "Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal: "Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone." (*) (Porov. 1 Kr 22,4.) 8Pýtal sa tiež: "Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal: "Smerom cez Edomskú púšť." (*) (Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.) 9Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody. 10Vtedy povedal izraelský kráľ: "Beda! Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska." 11Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: "Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky." (*) ("Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.) 12Nato Jozafat povedal: "U neho je Pánovo slovo!" Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.

13Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: "Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však povedal: "Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?" 14Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. 15Teraz mi však priveďte citaristu!" A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka. (*) (Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).) 16I povedal: "Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám. 17Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. 18Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky. 19Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami." 20A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou. (*) (O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.)

21Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu. 22Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv (*) (Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.) 23a vraveli: "To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!" 24Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov. 25Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho. (*) (Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.) 26Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal. 27Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny. (*) (Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.)

Elizeove zázraky

Rozmnoženie oleja. - 1Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: "Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov." (*) (Veriteľ si mohol vziať do otroctva dlžníka alebo jeho rodinných príslušníkov, ak dlžník nevládal zaplatiť dlh (Am 2,6; 8,6; Neh 5,5.8). Toto otroctvo však smelo trvať najviac päťdesiat rokov (Lv 25,39–43).) 2Elizeus jej odpovedal: "Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?" Odpovedala mu: "Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja." 3Povedal jej: "Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! 4Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!" 5Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. 6Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: "Podaj mi ešte nádobu!" A on odpovedal: "Už niet viac nádob." Vtom olej zastal. 7Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: "Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!"

Vzkriesenie chlapca. - 8V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. (*) (O Suname pozri 1 Sam 28,4.) 9Ona raz povedala svojmu mužovi: "Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. 10Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť, keď k nám príde." 11V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. 12Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Zavolaj tú Sunamitku!" Zavolal ju a ona zastala pred ním. 13I rozkázal mu: "Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?" Odpovedala: "Bývam medzi svojimi." (*) (Ochrancov potrebovali len cudzinci, "chránenci". Žena býva medzi svojimi, nepotrebuje prorokovej ochrany u kráľa, na to má príbuzných, ktorých povinnosťou je starať sa o veci celého rodu.) 14On sa spýtal: "Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?" Giezi odpovedal: "Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý." 15Tu povedal: "Zavolaj ju!" Zavolal ju a ona zastala vo dverách. 16On povedal: "Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna." Ona odpovedala: "Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!"

17A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. 18Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19I vravel svojmu otcovi: "Moja hlava! Moja hlava!" On povedal sluhovi: "Zanes ho k jeho matke!" 20Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. 21Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. (*) (Smrť musela ostať v tajnosti, lebo na východe musel byť pohreb hneď v deň umretia. Žena však chcela pred pohrebom zavolať Elizea.) 22Zavolala svojho muža a povedala: "Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť." (*) (Bolo poludnie, žena musela naozaj bežať, ak chcela ešte ten deň urobiť 25 km cesty na Karmel a toľko naspäť.) 23I spýtal sa jej: "Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!" Ale odpovedala: "Zbohom!" (*) (Žena nedáva mužovi vysvetlenie, len sa pri odchode pozdraví. Pozdrav znie doslovne: "Pokoj!") 24Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: "Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!" 25Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Pozri, tá Sunamitka! 26Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?" Odpovedala: "Dobre." 27Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: "Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to." 28Ona však vravela: "Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?" 29Vtedy povedal Giezimu: "Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho, a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!" 30Ale chlapcova matka povedala: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Nato vstal a išiel za ňou. 31Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: "Chlapec sa neprebudil!" 32Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! 33Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. 34Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. 35Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. 36Vtedy zavolal Gieziho a povedal: "Zavolaj tú Sunamitku!" I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: "Vezmi si svojho syna!" 37Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.

Jedovaté jedlo. - 38Elizeus prišiel opäť do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď prorockí synovia sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: "Postav veľký hrniec a uvar prorockým synom jedlo!" 39I vyšiel ktorýsi na pole nazbierať zeliny. Našiel divú burinu a nazbieral z nej plný plášť divých uhoriek. Potom išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. (*) (Bol to buď akýsi druh divých uhoriek (Ecballium elaterium) alebo kolokvinta (Citrullus colocynthis), ktorej zelený, pomaranču podobný plod sa volá aj sodomským jablkom.) 40Naberali to ľuďom na jedenie, ale keď začali pokrm jesť, zvolali: "Smrť je v hrnci, Boží muž!" a nemohli jesť. 41On rozkázal: "Doneste múku!" Vysypal ju do hrnca a povedal: "Naberte ľuďom, nech jedia!" A v hrnci nebolo nič škodlivé.

Rozmnoženie chleba. - 42Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: "Daj to ľuďom jesť!" (*) (Bál-Salisa, dnešná Sirsia, bola východne od Galgaly. – "Chlieb z prvotín" rozumej chlieb z prvého, novourodeného zrna. – Z drveného zrna varili akési polente podobné jedlo.) 43Jeho sluha však vravel: "Ako mám toto predložiť sto chlapom?" Ale on povedal: "Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši." (*) (Nesmieme si predstavovať naše veľké chleby; boli to len malé a tenké osúchy.) 44I predložil im to a oni jedli a (ešte aj) zvýšilo, podľa Pánovho slova.

Uzdravenie Námana. - 1Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. (*) (Je tu asi reč o Hazaelovom predchodcovi Benadadovi II. a jeho víťazstvách nad asýrskym Salmanassarom II. v r. 854, 849 a 846 pr. Kr. – Námanovo malomocenstvo nebolo pravé nákazlivé malomocenstvo (lepra), ale len nejaká kožná choroba, lišaje alebo niečo podobné. Keby bol mal nákazlivú lepru, nebol by sa mohol zdržovať v spoločnosti ľudí, tým menej v okolí kráľa.) 2Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. 3Ono povedalo svojej panej: "Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!" 4On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: "Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny." 5Aramejský kráľ na to povedal: "Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list." On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat 6a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: "Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!" 7Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: "Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku."

8Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: "Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok." 9Náman teda išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. 10Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: "Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!" 11Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: "Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. (*) (Rieka Abana je dnešná Nahr Barada, pri ktorej je postavený Damask. Farfar je Nahr el-Awadž; tečie južne od Damasku.) 12Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?" Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. 13Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: "Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!" 14Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

15Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: "Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!" 16Ale odpovedal: "Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!" A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. 17Vtedy Náman povedal: "Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. 18No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!" (*) (Remon (Remmon = hrmiaci) bol bohom Aramejčanov. Volal sa aj Hadad. Bol bohom búrky, hrmenia, bleskov a dažďa.) 19Odpovedal mu: "Choď v pokoji!"

Keď už odišiel od neho kus cesty, (*) (Elizeus nedáva Námanovi výslovné povolenie, aby predstieral modlárstvo, ale nechce mu zapríčiniť výčitky svedomia, pretože si Náman nevie ináč pomôcť.) 20povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: "Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho." 21A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: "Je všetko v poriadku?" 22Odpovedal: "V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat." 23Náman povedal: "Prosím, vezmi dve hrivny!" I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. 24Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. 25On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: "Odkiaľ, Giezi?" Odpovedal: "Nebol tvoj sluha nikde!" 26I povedal mu: "Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. 27Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky." I odišiel od neho malomocný ako sneh.

Plávajúca sekera. - 1Prorockí synovia hovorili Elizeovi: "Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. 2Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie." Odpovedal: "Choďte!" 3Ktorýsi vravel: "Poď aj ty so svojimi služobníkmi!" Odpovedal: "Pôjdem." 4Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. 5Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: "Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!" 6Boží muž sa opýtal: "Kde padlo?" A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. 7I povedal: "Vezmi si ho!" On vystrel ruku a vzal si ho.

Pomýlenie Aramejčanov. - 8Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: "Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť." 9Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!" 10Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. 11Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: "Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?" (*) (Výraz: "Kto nás prezradil?" je v pôvodine neistý. Prekladáme ho na základe LXX a Vulgáty.) 12Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: "Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni." 13Nato povedal: "Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť." Oznámili mu: "Je v Dotane." (*) (Dotan, aj Dotain (Gn 37,17), je dnešný Tell-Dotán, asi 20 km severne od Samárie. Mesto ležalo na kopci (porov. v. 17).) 14Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

15Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: "Beda, môj pane! Čo budeme robiť?" 16Odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!" 17A Elizeus sa modlil: "Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. 18A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: "Pobi, prosím, tento národ slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. (*) (Bola to len duševná slepota, že nepoznali Elizea a slepo išli za ním.) 19A Elizeus im povedal: "Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!" A išiel s nimi do Samárie. 20Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: "Pane, otvor oči týmto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. 21Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: "Mám ich postínať, otče?" 22Odpovedal: "Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi." 23Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.

Hlad v Samárii. - 24Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 25V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. (*) ("Holubí trus" bola vraj akási jedlá zelenina. Ale dnes všeobecne prekladajú miesto "oslia hlava": "chomer muštu" a miesto "holubí trus": "biela múka". – Kab sú 2 litre, štvrtina kabu je teda pol litra. V meste bola neslýchaná drahota.) 26Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: "Pomôž mi, môj kráľovský pane!" Odpovedal: "Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? 27Z humna? Alebo z lisu?" 28Potom sa jej kráľ spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: »Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!« 29Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: »Daj svojho syna, zjeme ho!« Ale ona svojho syna schovala." 30Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. 31I povedal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!" (*) (Nevieme, prečo obviňuje kráľ Elizea. Možno, že prorok povzbudzoval obrancov mesta, aby vydržali, lebo príde pomoc od Pána.)

32Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: "Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor! Keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!" 33Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: "Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?" (*) (Kráľ zrejme rozpovedal prípad dvoch žien ako nešťastie, ktoré dopustil Pán.)

1Elizeus však hovoril: "Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel." (*) (Miera zvaná sea (séa) obsahovala 12 litrov.) 2Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" No on mu odvetil: "Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!"

3Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: "Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?! 4Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme." 5A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho. 6Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: "Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť." 7Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. 8Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať. 9Potom si hovorili: "Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci." 10Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili im: "Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany." 11Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca. 12Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: "Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta." 13Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: "Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať." (*) (V hebrejskej osnove sa časť verša opakuje, čo zavinili opisovači. Opakovanú vetu prekladáme, pravda, len raz.) 14Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: "Choďte a pozrite!" 15Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu. 16Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova. 17Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ. 18Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: "Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel." 19Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" On mu odvetil: "Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš." 20A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.

Elizeus a Sunamitka. - 1Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: "Zober sa, choď ty aj tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý postihne krajinu na sedem rokov." 2Žena sa vybrala a urobila podľa slova Božieho muža. Odišla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filištíncov. 3Po uplynutí siedmich rokov sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. (*) (Kým bola Sunamitka preč, ktosi sa zmocnil jej domu a poľa, že sa musela u kráľa dožadovať svojho práva.) 4Kráľ práve hovoril Giezimu, sluhovi Božieho muža: "Porozprávaj mi všetky veľké veci, ktoré urobil Elizeus!" 5A keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkročila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi povedal kráľovi: "Môj kráľovský pane, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elizeus vzkriesil." 6Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to porozprávala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal: "Vráť jej všetko, čo je jej, aj úžitok z poľa odo dňa, čo opustila krajinu, až doteraz."

Elizeus a Hazael. - 7Elizeus prišiel do Damasku, kde bol aramejský kráľ Benadad chorý. Oznámili mu: "Boží muž prišiel sem." 8Kráľ povedal Hazaelovi: "Vezmi so sebou dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a jeho prostredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím z tejto choroby!" (*) (Hazael nebol zákonitý následník trónu, ale akýsi vysoký hodnostár.) 9Hazael mu išiel v ústrety a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku, bremeno na štyridsať tiav. Keď došiel k nemu, pristúpil a vravel: "Tvoj syn, aramejský kráľ Benadad ma poslal k tebe s odkazom: Uzdravím sa z tejto choroby?" 10Elizeus mu odpovedal: "Choď, povedz mu: Áno, uzdravíš sa! Ale Pán mi zjavil, že naisto zomrie." (*) (Elizeovo uistenie, že sa uzdraví, mohla diktovať túžba nenastrašiť chorého, alebo zodpovedalo pravde, lebo Benadad nezomrel na chorobu, lež Hazael ho udusil.) 11Potom mu stŕpla tvár, bol krajne rozrušený, a Boží muž plakal. 12Hazael sa spýtal: "Prečo plače môj pán?" Odpovedal: "Preto, že viem, koľko zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá roztrieskaš a ich ťarchavé ženy rozpáraš." 13Hazael však odpovedal: "Je azda tvoj sluha taký pes, žeby urobil takúto hroznú vec?" Ale Elizeus povedal: "Pán mi ťa ukázal ako aramejského kráľa." 14Odišiel od Elizea a keď prišiel k svojmu pánovi, on sa ho pýtal: "Čo ti povedal Elizeus?" Odvetil: "Vravel mi, že sa uzdravíš." 15Na druhý deň vzal prikrývku, namočil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvár, a tak zomrel. Kráľom sa namiesto neho stal Hazael.

Júdsky kráľ Joram. - 16V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za júdskeho kráľa Jozafata, stal sa júdskym kráľom Joram, syn kráľa Jozafata. 17Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 18Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči. 19Ale Pán nechcel zničiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. (*) (Porov. 1 Kr 11,36.) 20Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa. 21Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov. (*) (Seira je es-Zuwéra, juhozápadne od Mŕtveho mora.) 22Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna. (*) (Poloha Lobny podnes nie je určená. Ležala blízo Lachisu, dnešného Tell-el-Hasi (Joz 10,31; 2 Kr 19,8 = Iz 37,8). – Až po dnešný deň – rozumie sa: do čias písania tejto knihy.)

23Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 24Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

Júdsky kráľ Ochoziáš. - 25V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama. 26Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcéra izraelského kráľa Amriho. (*) (Atalia bola vnučka Amriho, porov. v. 18. Oba príbuzenské pomery – "dcéra" i "vnučka"– označuje hebrejčina tým istým slovom.) 27Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu. 28S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili. 29Kráľ Joram sa vrátil do Jezraelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

Izraelský kráľ Jehu. - 1Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: "Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde. 2Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby. 3Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.« Nato otvor dvere a bez meškania bež." 4A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde. 5Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: "Mám ti niečo povedať, veliteľ!" Jehu sa opýtal: "Komu z nás všetkých?" Odpovedal: "Tebe, veliteľ!" 6Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom. 7Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov. 8Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. (*) (K výrazom pozri 1 Sam 25,22 a 1 Kr 21,21.) 9A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu. 10Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval." Potom otvoril dvere a utiekol.

11Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: "Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?" Odpovedal im: "Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie." (*) (Vojaci, ani nie zlomyseľne, volajú proroka šialencom. Narážajú tým na prorocké vytrženie. Jehu chce sprvoti vyhnúť odpovedi, ale potom povie, čo prorok chcel. Na vojakov môže počítať, vie, že je u nich obľúbený.) 12Oni vraveli: "Výhovorka! Len nám povedz!" Vtedy povedal: "To a to mi hovoril. Vraj: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.«" 13Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: "Jehu je kráľom!" 14Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. (*) (Porov. 8,28 n.)

15A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: "Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!" 16A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama. 17V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: "Vidím zástup!" Joram povedal: "Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: »Je všetko v poriadku?«" 18Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" Pozorovateľ hlásil: "Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia." 19Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" 20Pozorovateľ hlásil: "Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene."

21Nato Joram rozkázal: "Priahaj!" Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota. 22Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: "Je všetko v poriadku, Jehu?" On odpovedal: "Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá." 23Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: "Zrada, Ochoziáš!" 24Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze. 25I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: "Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok: (*) (Porov. 21,19.) 26»Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov« - hovorí Pán. »Odplatím ti ju na tomto ostredku« - hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!"

27Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: "Aj toho!" Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel. (*) (Bethagan (Vulgáta prekladá toto meno: "Dom záhrady"), u Joz 18,21; 21,29. Enganim (Engannim) je pravdepodobne dnešný Dženin, asi 10 km od Jezraelu. – Jeblaám je Bír-Balame, 6 hodín severne od Nablusu (Sichemu). – Svah Gur (Vulg: Gaver) je akási výšina medzi Jeblaámom a Magedom.) 28Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste. 29V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom.

30Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. (*) (Jezabel nechcela zapôsobiť, veď mala už zo 60 rokov. Ale ozdobila sa celou kráľovskou nádherou, chcela zomrieť ako kráľovná.) 31Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: "Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?" (*) (Jezabelina posmešná poznámka pripomína Jehuovi, že si získal trón kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý potom panoval len sedem dní.) 32Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: "Kto je so mnou, kto?" Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci 33a rozkázal: "Zhoďte ju!" Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. 34Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: "Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!" 35Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. 36Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: "To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: »Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli 37a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!«"

1Achab mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal list a poslal ho do Samárie predstaveným mesta, starším a Achabovým pestúnom: (*) (Pod synmi treba rozumieť všetko Achabovo potomstvo mužského rodu. – Pestúni vychovávali Achabových synov a vnukov.) 2"Teraz, keď k vám dôjde tento list - máte synov svojho pána, vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj -, 3vyhliadnite si najlepšieho a najudatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána!" 4Náramne sa naľakali a hovorili: "Dvaja králi neobstáli pred ním, akože obstojíme my?" 5Preto správcovia domu, predstavení mesta a pestúni poslali Jehuovi odkaz: "Sme tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme nikoho za kráľa! Urob, čo uznáš za dobré!"

6Nato im napísal druhý list: "Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov z rodu svojho pána a príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jezraelu!" - Kráľových synov však bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší z mesta. - (*) (Jehu píše náročky dvojzmyselne? Výrazu: "Vezmite hlavy mužov…" možno rozumieť i tak: "odtnite hlavy mužov…", ale i tak: "vezmite sebou hlavy, t. j. predstavených Achabovho rodu, a spolu s nimi príďte ku mne". Potom predstavoval ľudu vec tak, akoby nemal viny na vyvraždení Achabovho rodu (verš 9). Tvrdí, že sa všetkým tým len splnili Božie výroky.) 7Keď k nim list došiel, vzali kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mužov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali k nemu do Jezraelu. 8Keď prišiel posol a hlásil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov, povedal: "Uložte ich do rána na dve hŕby do brány!" 9Ráno vyšiel von, zastal a povedal celému národu: "Vy ste nevinní! Áno, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho, ale kto zabil všetkých týchto? 10Presvedčte sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu domu. Pán splnil všetko, čo povedal prostredníctvom svojho sluhu Eliáša." 11Potom Jehu pobil všetkých, čo ešte ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňazov, takže neostal po ňom nik.

12Potom sa zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, (*) (Bet-Eked, dnes Bet-Kad, ležal kdesi východne od Dženini (porov. 9,27). Bola to asi pastierska dedina.) 13stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Ochoziáša a spýtal sa: "Kto ste vy?" Odpovedali: "Sme Ochoziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky." (*) ("Veliteľka" je matka kráľova, porov. 1 Kr 15,13. Ochoziášovi príbuzní ešte nevedeli, čo sa stalo v Jezraeli a Samárii.) 14Nato rozkázal: "Pochytajte ich živých!" I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden.

15Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktorý mu šiel v ústrety. Pozdravil ho a spýtal sa ho: "Je tvoje srdce také priame ako moje k tebe?" Jonadab odpovedal: "Je!" - "Ak je, podaj mi ruku!" A keď mu podal ruku, posadil ho k sebe na voz (*) (Rechabovci boli kmeň, ktorý pochádzal od Kaleba (Sdc 1,13; 1 Krn 4,15), ale boli tiež príbuzní s Kenézejcami (1 Krn 2,55). Boli to beduíni a mali veľmi jednoduchú životosprávu. Veľmi prísne sa držali jednobožstva. Jonadaba si ctili ako otca, lebo zaviedol u nich náboženskú obnovu. Viac sa o nich píše v Jer hl. 35.) 16a vravel: "Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za Pána!" A viezol ho na svojom voze. 17Prišiel do Samárie a pobil všetkých, ktorí ostali v Samárii po Achabovi, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal Eliášovi.

18Jehu zhromaždil všetok ľud a povedal mu: "Achab slúžil Bálovi trošku, Jehu mu bude slúžiť viac. 19Preto zvolajte ku mne všetkých Bálových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov; nech nik nechýba, lebo budem prinášať Bálovi veľkú obetu! Kto bude chýbať, neostane nažive." Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctiteľov. 20Potom Jehu rozkázal: "Usporiadajte náboženské zhromaždenie na počesť Bála!" A vyhlásili ho. 21Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a Bálov chrám bol od jedného konca po druhý plný. 22Potom povedal správcovi šatne: "Vydaj všetkým Bálovým ctiteľom rúcho!" A on im vydal rúcho. 23Nato vošiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Bálovho chrámu a povedal Bálovým ctiteľom: "Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, ale iba sami ctitelia Bálovi." 24A tak vošli prinášať obety a celopaly. Jehu si však vonku postavil osemdesiat mužov a povedal: "Ak niekto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom." 25A keď skončilo podávanie obety, rozkázal Jehu vojakom a pobočníkom: "Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!" I pobili ich ostrím meča. Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až do svätyne Bálovho chrámu, (*) (Koniec verša je porušený, podávame len pravdepodobný zmysel.) 26povyhadzovali pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. (*) (O pomníkoch (masébach) pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 27Zborili Bálov pomník, zborili Bálov chrám a urobili z neho záchod až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – do čias písania tejto knihy.)

28Takto Jehu vyhubil Bála z Izraela. 29Lenže od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorými zviedol na hriech Izrael, od tých Jehu neodstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Beteli a Dane. 30A Pán povedal Jehuovi: "Pretože si dobre vykonal, čo sa mi páči, že si urobil Achabovmu domu všetko, čo som mal na mysli, tvoji synovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela." 31Ale Jehu nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, neodstúpil od hriechov Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

32V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izraelitov a Hazael ich bil po celom území Izraela 33východne od Jordánu, celé územie Galaádu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktorý je pri rieke Arnon, až po Galaád a Bášan. (*) (O Aroeri pozri pozn. k 2 Sam 24,5.)

34Ostatok Jehuových dejín, všetko, čo urobil, všetko jeho hrdinstvo je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 35Potom sa Jehu uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachaz. 36Čas, ktorý Jehu kraľoval nad Izraelom v Samárii, je dvadsaťosem rokov.

Atalia v Júdsku. Nastolenie Joasa. - 1Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. 2Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel. 3Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.

4Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna. (*) (Karovia boli žoldnieri, pochádzajúci z juhozápadnej časti Malej Ázie. Spomína ich aj Herodot (2,154). – O štítonošoch (dosl. "bežcoch") pozri 1 Sam 8,11; porov. 1 Kr 14,27.) 5Potom im rozkázal: "Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž, bude pri kráľovskom paláci, (*) (Celá stráž mala tri oddiely. V stred týždni konal jeden oddiel službu pri chráme a dva pri kráľovskom paláci. V sobotu naopak. Jojada plánoval nastolenie Joasa na sobotu. Vtedy aj tretí oddiel mal ísť ku chrámu a chrániť malého kráľa. Tak ostala Atalia bez stráže a Joas mal okolo seba na ochranu celú stráž. O dome nevieme nič bližšieho. Bránami a týmto domom bolo určené presné stanovisko jednotlivých oddielov.) 6tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome. 7Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi. 8Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde." 9Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi 10a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme. 11A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa, (*) (Stráž stála "okolo kráľa", hoci ho ešte nevidela, lebo bol schovaný v chráme.) 12vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: "Nech žije kráľ!" (*) (Odznak bol asi kráľovský náramok (porov. 2 Sam 1,10). V hebrejskom texte sa miesto "odznaku" spomína "svedectvo", čo by mohla byť len kniha zákona. Ale nevieme, že by táto kniha bola hrala nejakú úlohu pri korunovaní kráľov.)

13Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu 14a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: "Zrada! Zrada!" (*) (Kráľ stál pri jednom zo stĺpov, o ktorých je reč v 1 Kr 7,15–22.) 15Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: "Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!" Kňaz totiž povedal: "Nech ju nezabijú v Pánovom dome!" 16Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.

17Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom. 18Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu, 19pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón. 20Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.

Júdsky kráľ Joas. - 1Joas začal kraľovať v siedmom roku Jehua a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby. 2Joas robil po všetky dni, čo ho viedol kňaz Jojada, čo sa páči Pánovi. 3Ale výšiny neodstránili, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. (*) (Po smrti Jojadovej sa Joas zvrhol, dal dokonca ukameňovať aj Jojadovho syna, kňaza Zachariáša; porov. 2 Krn 24,17 n.)

4Joas povedal kňazom: "Všetky peniaze svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky peniaze, ktoré sa niekto sám rozhodne dať do Pánovho chrámu, 5nech si vezmú kňazi, každý od svojich známych ale oni musia opravovať poruchy chrámu všade, kde sa poruchy zistia." 6Lenže v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa kňazi ešte neopravovali poruchy na chráme. 7Preto kráľ Joas zavolal kňaza Jojadu a kňazov a povedal im: "Prečo neopravujete poruchy na chráme? Odteraz už neberte peniaze od svojich známych, ale ich obráťte na opravu porúchaných miest na chráme!" 8Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že budú opravovať poruchy na chráme. 9Kňaz Jojada vzal debnu, do vrchnáka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltáru po pravej ruke toho, kto prichádza do Pánovho chrámu. Ta dávali kňazi, ktorí strážili prah, všetky peniaze, ktoré donášali do Pánovho chrámu. 10A keď videli, že je v debne veľa peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz a pozaväzovali a spočítali peniaze, ktoré sa našli v Pánovom chráme. (*) (Peniaze (t. j. striebro) dávali do vrecúšok, a to do každého v rovnakej váhe. Vrecká pozaväzovali a spočítali.) 11Odvážené peniaze dali potom do rúk dielovedúcim, ktorí mali dozor v Pánovom chráme, a oni ich dávali tesárom a staviteľom, ktorí robili na Pánovom dome, 12murárom a kamenárom na nákup dreva a tesaného kameňa na opravu porúch Pánovho chrámu a na všetko, čo bolo potrebné pri oprave Pánovho chrámu. 13A z peňazí, ktoré došli do Pánovho chrámu, nedali robiť pre Pánov chrám čaše, nože, kropáče a trúby ani nijaké nádoby zlaté ani strieborné, 14ale dávali ich dielovedúcim, ktorí za ne opravovali Pánov chrám. 15A s ľuďmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vyplácali robotníkom, sa neúčtovalo, lebo to robili poctivo. 16Peniaze z obetí za vinu a za hriech sa nedávali do Pánovho chrámu, patrili kňazom.

17Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bojoval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil ísť hore proti Jeruzalemu. 18Ale júdsky kráľ Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všetko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach Pánovho chrámu a kráľovského paláca, poslal to aramejskému kráľovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema.

19Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 20Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, keď išiel do domu Melo. (*) (O Mele pozri 1 Kr 9,15.) 21Jeho sluhovia, Semátov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, že zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.

Izraelský kráľ Joachaz. - 1V dvadsiatom treťom roku Joasa, syna júdskeho kráľa Ochoziáša, sa v Samárii stal na sedemnásť rokov kráľom nad Izraelom Jehuov syn Joachaz. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, išiel za hriechmi Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael, a neodstúpil od toho. 3Preto sa vznietil Pánov hnev proti Izraelu a vydal ho po všetky dni do ruky aramejského kráľa Hazaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada. 4Ale keď Joachaz udobroval Pána, Pán ho vypočul, lebo videl ubitosť Izraela, keď ho aramejský kráľ utláčal. 5Pán poslal Izraelu záchrancu a vyslobodili sa z područia Aramejcov, takže synovia Izraela bývali vo svojich stanoch ako predtým. (*) (Nevieme, kto bol tu spomínaný záchranca. Podľa niektorých to bol asýrsky kráľ Adadnirari III. (805–782), ktorý v tom čase podnikol výpravu proti západu a ktorý sa sám chváli, že v Damasku obkľúčil tamojšieho kráľa a oslobodil jeho poplatníkov. To "vyslobodenie", pravda, znamenalo, že sa teraz "vyslobodení" stali poplatníkmi Asýrčanov. Iní sa domnievajú, že záchrancom bol Joachazov vnuk, neskorší izraelský kráľ Jeroboam II.) 6Ale neodstúpili od hriechov Jeroboamovho rodu, ktorý zviedol na hriech Izrael. Chodili v nich a v Samárii stála dokonca aj Ašera. 7Joachazovi (Pán) nenechal vojsko, len päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo aramejský kráľ ich zničil, urobil ich podobnými zmlátenému prachu. (*) (Verš 7 musel pôvodne nasledovať hneď po verši 3.)

8Ostatok Joachazových dejín, všetko, čo urobil, a jeho chrabrosť je opísaná v Knihe letopisov izraelských kráľov. 9Potom sa Joachaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joas.

Izraelský kráľ Joas. - 10V tridsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Joasa sa v Samárii stal na šestnásť rokov kráľom nad Izraelom Joachazov syn Joas. 11Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rôznych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael; chodil v nich.

12Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. (*) (Porov. 14,15 n.) 13Potom sa Joas uložil k svojim otcom a na jeho trón si sadol Jeroboam. Joasa však pochovali v Samárii s izraelskými kráľmi.

Elizeova smrť. - 14Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!" (*) (Joas oslovuje Elizea, ako kedysi Elizeus oslovoval Eliáša; pozri 2,12.) 15Elizeus mu povedal: "Dones luk a šípy!" A keď mu priniesol luk a šípy, 16povedal kráľovi Izraela: "Polož ruku na luk!" Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky 17a povedal: "Otvor okno na východ!" On otvoril a Elizeus mu povedal: "Vystreľ!" Vystrelil a ten vravel: "Šíp víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko." 18Potom povedal: "Vezmi šípy!" A vzal. A povedal kráľovi Izraela: "Udieraj o zem!" On udrel tri razy a potom prestal. 19Boží muž sa naň nahneval a povedal: "Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy." 20Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. 21Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.

Joasove víťazstvá nad Benadadom III. - 22Aramejský kráľ Hazael utláčal Izraelitov po všetky dni Joachaza. 23Ale Pán sa zmiloval nad nimi, bolo mu ich ľúto, a obrátil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Nechcel ich zničiť a až dosiaľ ich neodvrhol spred svojej tváre. 24Aramejský kráľ Hazael zomrel a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Benadad. (*) (Tento Benadad bol už tretí sýrsky kráľ tohto mena.) 25Vtedy Joachazov syn Joas opäť zaujal z ruky Hazaelovho syna Benadada mestá, ktoré odňal vo vojne jeho otcovi Joachazovi. Joas ho tri razy porazil a zase získal mestá Izraela.

Júdsky kráľ Amasiáš. - 1V druhom roku izraelského kráľa Joasa, Joachazovho syna, stal sa kráľom Amasiáš, syn júdskeho kráľa Joasa. 2Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema. 3Robil, čo sa páči Pánovi, nie však ako jeho otec Dávid. Konal všetko, ako konal jeho otec Joas. 4Iba výšiny neodstránil; ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 5Len čo držal vládu pevne vo svojich rukách, pobil svojich sluhov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca. 6Synov týchto vrahov však nepobil, ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde Pán prikazuje: "Nebudú zomierať otcovia za synov, ani synovia nebudú zomierať za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech." (*) (Porov. Dt 24,16.) 7On porazil Edomčanov v Soľnom údolí, desaťtisíc mužov, zaujal v boji Petru a dal jej meno Jekteel až po dnešný deň. (*) (Soľné údolie leží východne od Bersaby a aj dnes sa volá Wadi el-Milh = Soľné údolie. Iní myslia, že tu spomínané Soľné údolie je Wadi Melihi, asi 30 km západne od hlavného mesta Edomska, Sely (grécky: Petra), ktoré Amasiáš tiež zaujal. – Až po dnešný deň – totiž do čias písania 2. knihy kráľov.)

8Vtedy Amasiáš poslal k izraelskému kráľovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, poslov s odkazom: "Poď, pozrime si do očí!" 9Ale kráľ Izraela Joas odkázal júdskemu kráľovi Amasiášovi: "Bodľač, ktorá je na Libanone, poslala cédru, ktorý je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!« Ale prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodľač. 10Áno, Edomsko si porazil, preto sa ti nadýma srdce. Teš sa sláve a seď doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš aj ty a Júdsko s tebou!" 11Ale Amasiáš neposlúchol. Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli sa, on a júdsky kráľ Amasiáš, pri Betsamese, ktorý je v Júdsku. (*) (O Betsamesi pozri 1 Sam 6,9.) 12Júda utrpel od Izraela porážku, takže každý ušiel do svojho stanu. 13A júdskeho kráľa Amasiáša, syna Ochoziášovho syna Joasa, chytil kráľ Izraela Joas v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a zrúcal v Jeruzaleme múr od Efraimskej brány až po bránu Rožnú, štyristo lakťov. (*) (Obe spomenuté brány ležali asi na severozápadnej strane, ale s istotou je to podnes nie určené. Podľa Jozefa Flávia vnikol Joas do mesta cez túto trhlinu.) 14Zobral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladniciach kráľovského paláca, aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

15Ostatok Joasových dejín, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. (*) (Porov. 13,12 n.) 16Potom sa Joas uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii s izraelskými kráľmi. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jeroboam.

17Júdsky kráľ, Joasov syn Amasiáš, žil po smrti izraelského kráľa, Joachazovho syna Joasa, pätnásť rokov. 18Ostatok Amasiášových dejín je napísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov. 19V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie. Ušiel do Lachisa, ale poslali za ním do Lachisa a zabili ho tam. (*) (Zborenisko mesta Lachis objavili vykopávky z r. 1932–38 na kopci Tell ed-Duweir, asi 45 km juhozápadne od Jeruzalema.) 20Vzali ho na kone a pochovali ho v Jeruzaleme v Dávidovom meste s jeho otcami. 21Všetok júdsky ľud však vzal Azariáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša. (*) (V knihách Krn a u Izaiáša sa tento kráľ volá Oziáš. Nevieme, prečo je to, ale je isté, že Azariáš a Oziáš je tá istá osoba.) 22On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa jeho otec už uložil k svojim otcom. (*) (O Elate pozri 1 Kr 9,26.)

Izraelský kráľ Jeroboam. - 23V pätnástom roku júdskeho kráľa Amasiáša, Joasovho syna, sa v Samárii stal na štyridsaťjeden rokov kráľom Jeroboam, syn izraelského kráľa Joasa. 24Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rozličných hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 25On dobyl zasa hranice Izraela od vchodu do Ematu až po More púšte podľa slov Pána, Izraelovho Boha, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu, Amatiho syna Jonáša, proroka, ktorý bol z Get-Oferu. (*) (O Emate pozri 1 Kr 8,65. More púšte je Mŕtve more. – Nie je isté, či možno tohto Jonáša stotožniť s Jon 1,1. – Get-Ofer je dnešný El-Mešed, severovýchodne od Nazaretu v Galilei, kde podnes ukazujú Jonášov hrob.) 26Lebo Pán zhliadol na veľmi trpkú biedu Izraela. Zničení boli otroci i slobodní a Izrael nemal pomocníka. 27Keďže Pán nezamýšľal zotrieť meno Izraela spod neba, oslobodil ho prostredníctvom Jeroboama, Joasovho syna.

28Ostatok Jeroboamových dejín, všetko, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval a (ako získal zasa Izraelu Damask a júdsky Emat), je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 29Potom sa Jeroboam uložil k svojim otcom, izraelským kráľom, a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Zachariáš.

Júdsky kráľ Azariáš. - 1V dvadsiatom siedmom roku izraelského kráľa Jeroboama sa stal kráľom Azariáš, syn júdskeho kráľa Amasiáša. 2Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. 3Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš. 4Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 5Ale Boh ranil kráľa, ostal až do dňa svojej smrti malomocný, býval v dome v ústraní a kráľov syn Joatam spravoval dom a súdil ľud krajiny. (*) (O príčine kráľovho malomocenstva pozri 2 Krn 26,16 n. Ako kráľa ho nevyobcovali za mesto medzi ostatných malomocných; býval oddelený od ľudí, pravdepodobne v osobitnom dome.)

6Ostatok Azariášových dejín, všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 7Potom sa Azariáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

Izraelskí králi Zachariáš, Selum, Manahem, Fakeiáš a Pekach. - 8V tridsiatom ôsmom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na šesť mesiacov kráľom nad Izraelom Jeroboamov syn Zachariáš. (*) (Čo je v zátvorkách, treba asi čítať: "ako bojoval proti Damasku a ako odvrátil hnev Pána od Izraela".) 9Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robili jeho otcovia. Neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 10Sprisahal sa proti nemu Jábesov syn Selum, zranil ho v Jeblaáme a zabil a stal sa namiesto neho kráľom. (*) (O Jeblaáme pozri 9,27. Miesto "v Jeblaáme" má dnešný (neistý!) hebrejský text a Vulgáta "verejne".)

11Ostatok Zachariášových dejín je napísaný k Knihe letopisov izraelských kráľov. 12To je Pánovo slovo, ktoré povedal Jehuovi: "Tvoji synovia budú po štvrté pokolenie sedieť na tróne Izraela." Tak sa aj stalo. (*) (Porov. 10,30.)

13Jábesov syn Selum sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku júdskeho kráľa Oziáša a kraľoval v Samárii jeden mesiac. (*) (Oziáš je Azariáš. Pozri pozn. k 14,21. Preklady (LXX, Vulg) tu čítajú "Azariáš".) 14Vtedy pritiahol Manahem, Gadiho syn z Tersy, a prišiel do Samárie. V Samárii poranil a zabil Jábesovho syna Seluma a stal sa namiesto neho kráľom. (*) (O Terse pozri 1 Kr 14,17.)

15Ostatok Selumových dejín a sprisahanie, ktoré osnoval, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 16Vtedy spustošil Manahem Tapuach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho okolie až do Tersy, lebo mu neotvorili. Spustošil ho a všetky ťarchavé ženy v ňom dal rozpárať. (*) (Tapuach (Tappuach): na rozhraní území Efraima a Manassesa. O Tapse (Vulgáta a dnešný hebrejský text) tu nemôže byť reč, tá ležala pri Eufrate.) 17V tridsiatom deviatom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na desať rokov kráľom nad Izraelom Gadiho syn Manahem. 18Robil, čo sa Pánovi nepáči, po všetky svoje dni sa neodklonil od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 19Do krajiny prišiel asýrsky kráľ Fúl. Manahem dal Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu pomáhal udržať si v rukách kráľovstvo. (*) (Pod menom Fúl bol v Babylonii kráľom asýrsky kráľ Tiglatpilésar III. Tu spomínaná výprava bola v r. 738 a Tiglatpilésar aj na svojich nápisoch spomína "Manahema zo Samárie".) 20Aby toto striebro mohol Manahem dať asýrskemu kráľovi, vyrubil ho Izraelitom, na každého zámožného päťdesiat šeklov na jedného muža. Nato sa asýrsky kráľ vrátil a nezdržoval sa v krajine.

21Ostatok Manahemových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 22Potom sa Manahem uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Fakeiáš.

23V päťdesiatom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dva roky kráľom nad Izraelom Manahemov syn Fakeiáš. 24Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 25Sprisahal sa proti nemu Romeliášov syn Pekach, jeho pobočník, poranil ho v Samárii na veži kráľovského paláca s Argobom a Ariom - bolo s ním tiež päťdesiat mužov z Galaádu -, zabil ho a stal sa namiesto neho kráľom. (*) (Argob a Arie boli azda Pekachovi pobočníci a pomáhali mu pri vzbure.)

26Ostatok Fakeiášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

27V päťdesiatom druhom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dvadsať rokov kráľom nad Izraelom Romeliášov syn Pekach. 28Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 29V dňoch izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglatpilésar a zaujal Ajon, Abel-Beth-Maáchu, Janoe, Kádeš, Asor, Galaád, Galileu, celé územie Neftaliho a odviedol ich do zajatia do Asýrska. (*) (Bol to Tiglatpilésar III., ktorého si proti Aramejčanom a Izraelitom zavolal na pomoc júdsky kráľ Achaz. Podľa klinopisných nápisov tiahol Tiglatpilésar na západ v rokoch 734, 733 a 732. – Ajon je totožný s Ahionom (1 Kr 15,20) alebo Ijonom (2 Sam 24,6). – Abel-Bet-Maácha pozri 2 Sam 20,14, porov. 1 Kr 15,20. – Janoe, dnes Jánúh, je 11 km východne od Týru.– Kádeš je 10 km severne od Meromského jazera. – Asor pozri Joz 11,1.) 30Proti Romeliášovmu synovi Pekachovi osnoval sprisahanie Osé, syn Elu, poranil ho a zabil a stal sa namiesto neho kráľom v dvadsiatom roku Oziášovho syna Joatama. (*) (Posledná časť verša nepatrí do textu. Veď podľa v. 33 panoval Joatam len 16 rokov, aj to asi 14 rokov len ako zástupca malomocného otca Azariáša, samostatne vládol len asi dva roky.)

31Ostatok Pekachových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

Júdsky kráľ Joatam. - 32V druhom roku izraelského kráľa Pekacha, Romeliášovho syna, stal sa kráľom Joatam, syn júdskeho kráľa Oziáša. (*) (O Oziášovi pozri pozn. k v. 13 a k 14,21.) 33Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcéra Sadoka. 34Robil, čo sa páči Pánovi, robil všetko, čo robieval jeho otec Oziáš. 35Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. On postavil Hornú bránu Pánovho domu. (*) (Horná chrámová brána bola na severnej strane. Spomína sa aj v Ez 9,2.)

36Ostatok Joatamových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 37V tých dňoch začal Pán posielať proti Júdovi aramejského kráľa Rasina a Romeliášovho syna Pekacha. (*) (Toto boli len začiatky nepriateľstiev. V skutočnosti začala vojna, zvaná sýroefraimskou vojnou, zúriť až za čias Joatamovho nástupcu Achaza. Rasin bol posledný aramejský kráľ.) 38Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

Júdsky kráľ Achaz. - 1V sedemnástom roku Romeliášovho syna Pekacha sa stal kráľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama. (*) (O tomto kráľovi pozri aj Iz 7 n.) 2Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, jeho Bohu, ako jeho otec Dávid. 3Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela. (*) (Pozri pozn. k Lv 18,21 a Dt 18,14.) 4Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

5Vtedy prišiel aramejský kráľ Rasin a izraelský kráľ, Romeliášov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevládali ho premôcť. 6V tom čase aramejský kráľ Rasin získal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň. (*) (Novšie miesto Aramejska čítajú Edom, lebo Elat patril kedysi Edomsku, nie Aramejsku. – O Elate pozri 1 Kr 9,26, porov. 2 Kr 14,22. – Až po dnešný deň – porov. pozn. 14,7.) 7Ale Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi s odkazom: "Som ti sluhom a synom. Poď hore a vysloboď ma z ruky aramejského kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí sa pozdvihli proti mne!" (*) (Pozri pozn. k 15,29.) 8Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktoré bolo v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal ho do daru asýrskemu kráľovi. 9Asýrsky kráľ privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina však zabil. (*) (Kir (Vulgáta: Cyrene) je kdesi na rozhraní Babylonska a Elamu. Tam bolo kedysi pôvodné sídlo Aramejčanov (porov. Iz 22,6; Am 1,5; 9,7).)

10Kráľ Achaz išiel do Damasku v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi a videl oltár, ktorý bol v Damasku. Vtedy kráľ Achaz poslal kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej výstavby oltára 11a kňaz Uriáš oltár postavil. Kňaz Uriáš ho urobil celkom tak, ako to objednal kráľ Achaz z Damasku, skôr ako došiel kráľ Achaz z Damasku. 12Keď kráľ prišiel z Damasku a uvidel oltár, kráľ sa priblížil k oltáru a vystúpil naň, 13pálil svoj celopal a potravinovú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vykrápal krv svojich pokojných obiet na oltár. 14Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového) oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku (nového) oltára na sever. (*) (Kovový oltár dal postaviť kráľ Šalamún. Neskoršie ho, tak sa zdá, celkom odstránili z chrámu, lebo v 25,13–14 sa nespomína medzi posvätným náradím. Nový oltár, ktorý dal postaviť Achaz, nebol z kovu.) 15A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi: "Na veľkom oltári prinášaj ranný celopal, večernú potravinovú obetu, kráľovský celopal i jeho potravinovú obetu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho potravinovú obetu aj ich obetu nápojovú. A všetku krv celopalov a žertiev vykrápaj naň. S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím." (*) (Veľkým oltárom volá svoj nový oltár.) 16Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ Achaz. 17Potom dal kráľ Achaz polámať ryté podstavce a odstrániť z nich nádoby. Aj more zložil z kovových býkov, ktoré boli pod ním, a položil ho na kamennú podlahu. (*) (O umývadlách a medenom mori pozri 1 Kr 7,23–28. Achaz potreboval kov na poplatky pre asýrskeho kráľa, vzal ho teda, kde ho našiel.) 18Aj sobotňajšiu izbu, ktorú postavili v chráme, a vonkajší kráľov vchod dal odstrániť z Pánovho chrámu kvôli asýrskemu kráľovi. (*) (O "sobotňajšej izbe" nevieme nič, preto nemožno ani vedieť, prečo ju dal Achaz zrušiť. – O vonkajšom vchode pozri 11,19.)

19Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 20Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

Izraelský kráľ Osé. - 1V dvanástom roku júdskeho kráľa Achaza sa v Samárii stal na deväť rokov kráľom nad Izraelom Osé, syn Elu. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, nie však natoľko ako izraelskí králi, ktorí boli pred ním. 3Vytiahol proti nemu asýrsky kráľ Salmanassar a Osé sa stal jeho poddaným a platil mu poplatok. 4Ale asýrsky kráľ zistil u Osého zradu, lebo poslal poslov ku kráľovi Egypta Suovi a neposlal ako každoročne poplatok asýrskemu kráľovi. Preto ho asýrsky kráľ dal chytiť a vrhnúť do žalára. (*) (Salmanassar V. panoval v r. 727–722 pr. Kr. – Egyptského kráľa Su stotožňujú s faraónom Sabakonom. Tento však panoval len o 30 rokov neskoršie. Preto iní myslia, že Su bol nejaké egyptské knieža. – Mimobiblické pramene poznajú akéhosi tartana (vojvodcu, teda nie kráľa!) v krajine Musri, ktorý mal podobné meno, volal sa Sibu. Preto sa mnohí dnes domnievajú, že tu spomínaný Su je totožný s týmto Sibum; nie je teda kráľom Egypta (hebr. Misraim), ale vojvodcom severoarabskej krajiny Musri.) 5Potom prešiel asýrsky kráľ celú krajinu, tiahol proti Samárii a tri roky ju obliehal. 6V deviatom roku Osého asýrsky kráľ Samáriu zaujal. Izraelitov odviedol do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov. (*) (Pád Samárie spadá do roku, v ktorom zomrel Salmanassar (722). Z nápisov jeho nástupcu Sargona II. (722–705) však vieme, že Samáriu dobyl až tento kráľ. Asýrsky kráľ, ktorý sa v tomto verši spomína, už nie je Salmanassar V., ale Sargon II. – Hala bol akýsi kraj v Mezopotámii. Mimobiblické pramene ho volajú Halahhu. Rieka Habor ústí do Eufratu pri Karkemiši. Pri tejto rieke ležala krajina Gozan. Podnes je tam miesto, ktoré sa volá Kaušan.)

Úvaha o príčinách pádu Izraela. - 7Izraeliti sa prehrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny z područia egyptského kráľa faraóna, a uctievali cudzích bohov. 8Chodili podľa obyčajov národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov, a (podľa obyčajov) izraelských kráľov, ktorí to zaviedli. 9Pritom Izraeliti zamýšľali proti Pánovi, svojmu Bohu, nepatričné veci a nastavali si výšin v každom meste, počnúc od strážnej veže až po opevnené mesto. (*) (Z veží strážili stáda (Gn 35,21) a vinice (Iz 5,2). Okolo nich sa tvorili malé osady. Celý výraz rozumej: "od najmenšej osady až po najväčšie mestá".) 10Stavali si pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. 11A tymian pálili na každej výšine ako národy, ktoré Pán pred nimi odviedol do zajatia, a vyvádzali zlé veci, aby popudzovali Pána. 12Slúžili modlám, o čom im Pán povedal: "Nesmiete to robiť!" 13A Pán varoval Izrael a Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a všetkých vidcov: "Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy a predpisy presne podľa naučenia, ktoré som dal vašim otcom a ktoré som vám poslal po svojich sluhoch prorokoch!" 14No nepočúvali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Pánovi, svojmu Bohu. 15Zavrhli jeho predpisy, jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, i jeho výstrahy, ktorými ich varoval, a išli za márnosťou, takže sa stali márnymi, a za pohanmi, ktorí sú okolo nich, o ktorých im Pán prikázal, aby nerobili tak ako oni. 16Opustili všetky príkazy Pána, svojho Boha, urobili si liate modly, dve teľce, narobili si ašier, klaňali sa celému nebeskému vojsku a slúžili Bálovi. (*) (Pozri 1 Kr 14,24; 15,12; 22,47. – "Nebeské vojsko" sú nebeské telesá. Izraelitom sa tu prvý raz vyčituje, že sa klaňali hviezdam.) 17Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa čarodejstvom a veštením a zapredali sa konať, čo sa Pánovi nepáči, aby ho dráždili. (*) (Pozri pozn. k 16,3.) 18Preto sa Pán veľmi rozhneval na Izrael a odstránil ho spred seba, takže nezostal, iba kmeň Júdu. 19Ale ani Júda nezachoval príkazy Pána, svojho Boha, a išiel za ustanovizňami Izraela, ktoré si ten zaviedol. 20Preto Pán zavrhol celé potomstvo Izraela a upokoril ho, vydával ho do rúk lupičov, až ho odvrhol spred seba. 21Keď odtrhol Izrael od Dávidovho domu, ustanovili si za kráľa Nabatovho syna Jeroboama. Lenže Jeroboam odviedol Izraelitov od Pána a naviedol ich na veľké hriechy. 22A synovia Izraela chodili vo všetkých hriechoch Jeroboama, ktoré páchal, a neodklonili sa od nich, 23až kým Pán neodstránil Izrael spred seba, ako hovoril prostredníctvom všetkých svojich sluhov prorokov, a (kým) neodviedol Izrael z jeho krajiny do zajatia do Asýrska až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – porov. pozn. 14,7.)

Samaritáni. - 24Asýrsky kráľ priviedol z Bábelu, z Kuty, Avy, Ematu a Sefarvaimu (ľudí) a usadil ich v mestách Samárie namiesto synov Izraela. Oni zaujali Samáriu a obsadili jej mestá. (*) (Kuta bolo mesto boha Nergala. Ležalo asi tam, kde je dnešný Tel Ibrahim, severovýchodne od Babylonu. Neskoršie volali Židia Samaritánov Kutejcami (Jozef Flávius, Starožitnosti 13, 9,1), z čoho možno usudzovať, že títo tvorili väčšinu medzi novoosadníkmi bývalej severnej ríše. – Avu sa doteraz nepodarilo zistiť. Myslia na sýrske mesto, ktoré sa na amarnských tabuľkách volá "Ammia" a bolo na východ od Antiochie. – O Emate pozri 1 Kr 8,65. – Sefarvaim je buď Sipar (Sippar) severne od Babylonu, na ľavom brehu Eufratu (kde je dnes Abu Chabba), alebo niektoré sýrske mesto, azda mesto, ktoré klinopisné pamiatky volajú Šipri. Toto posledné je pravdepodobnejšie, pretože vo vv. 18,34 a 19,13 sa Sefarvaim spomína medzi sýrskymi mestami.) 25Keď tam začali bývať, nepreukazovali Pánovi úctu, preto Pán poslal na nich levy, ktoré ich zabíjali. 26Tu oznámili asýrskemu kráľovi: "Národy, ktoré si presídlil a usadil v mestách Samárie, nepoznajú obyčaje Boha krajiny. Preto poslal na nich levy a ony ich zabíjali preto, že nepoznajú obyčaje Boha krajiny." 27Vtedy asýrsky kráľ rozkázal: "Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ presídlili! Nech ide, nech sa tam usadí - a nech ich učí obyčajom Boha krajiny!" 28Išiel teda jeden z kňazov, ktorých presídlili zo Samárie, usadil sa v Beteli a učil ich, ako majú uctievať Pána. 29Ale každý národ si urobil vlastných bohov a uložil ich v chrámoch na výšinách, ktoré narobili Samaritáni, každý národ vo svojom meste, v ktorom býval. 30Ľudia z Bábelu si urobili Sochotbenot, ľudia z Kuty si urobili Nergala, ľudia z Ematu si spravili Asimu, (*) (Sochotbenot je asi bohyňa, ktorú Babylonci volali Serbanitu a pokladali ju za manželku svojho hlavného boha Marduka. – Boh podsvetia Nergal bol miestnym bohom mesta Kuta. Ďalšie tu spomínané mená božstiev sú nám ináč neznáme. V menách oboch bohov Sefarvaimu sa skrýva asi Moloch, ktorému k úcte tiež pálili dietky (porov. pozn. k 16,3).) 31Avania si urobili Nibchaza a Tartaka a Sefarvaimci pálili v ohni svoje deti Adramelechovi a Anamelechovi, bohom Sefarvaimu. 32Pritom uctievali Pána a ustanovili spomedzi seba kňazov výšin, ktorí im konali službu v chrámoch výšin. 33Uctievali aj Pána, súčasne však slúžili aj svojim bohom podľa zvyku národov, spomedzi ktorých ich presídlili. 34A podnes konajú podľa predošlých zvykov. Pána si nectia, ani nekonajú podľa jeho predpisov a ustanovení, podľa zákona a príkazu, čo dal Pán synom Jakuba, ktorému dal meno Izrael. 35S nimi Pán uzavrel zmluvu a prikázal im: "Iných bohov neuctievajte, neklaňajte sa im, neslúžte im a neprinášajte im obety! 36Ale iba Pána, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mocou a vystretým ramenom, uctievajte, jemu sa klaňajte a prinášajte obety! 37Predpisy, ustanovenia, zákon a prikázanie, ktoré vám napísal, bedlivo po všetky dni zachovávajte; a iných bohov neuctievajte! 38Nezabudnite na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, a neuctievajte iných bohov. 39Ale uctievajte Pána, svojho Boha, a on vás vyslobodí z ruky všetkých vašich nepriateľov." 40Oni však neposlúchli, ale konali podľa svojej predošlej obyčaje. 41Tieto národy teda ctili Pána a slúžili aj svojim modlám. Aj ich deti a detné deti robili tak, ako robili ich otcovia, až po dnešný deň.

Dejiny Júdska až po babylonské zajatie, 18 - 25

Kráľ Ezechiáš. - 1V treťom roku izraelského kráľa Osého, syna Elu, stal sa kráľom Ezechiáš, syn júdskeho kráľa Achaza. 2Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abi, Zachariášova dcéra. 3Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako jeho otec Dávid. 4On odstránil výšiny, zrúcal pomníky, povytínal ašery a rozbil medeného hada, ktorého urobil Mojžiš, lebo mu synovia Izraela až do tých dní pálili tymian. Volal sa Nohestán. (*) (O medenom hadovi pozri Nm hl. 21.) 5Dúfal v Pána, Izraelovho Boha, a po ňom nebolo jemu podobného medzi všetkými Júdovými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním. 6Visel na Pánovi, neodklonil sa od neho a zachovával všetky jeho príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi. 7Pán bol s ním a darilo sa mu všetko, čo podnikal. Vzbúril sa dokonca aj proti asýrskemu kráľovi a neslúžil mu. 8On porazil Filištíncov až po Gazu a jej okolie od strážnej veže až po opevnené mesto.

9Vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša - to bol siedmy rok izraelského kráľa Osého, syna Elu - vyrazil asýrsky kráľ Salmanassar proti Samárii, obliehal ju (*) (Pozri 17,5 n.) 10a dobyl ju. Po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša - to bol deviaty rok izraelského kráľa Osého -, bola Samária dobytá. 11Asýrsky kráľ odviedol Izraelitov do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov, 12lebo nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, prestúpili jeho zmluvu, všetko, čo prikázal Pánov služobník Mojžiš. Neposlúchli a nesplnili to.

Vpád a porážka Sennacheriba. - 13V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým opevneným mestám Júdska a dobyl ich. (*) (O statiach 18,13–20; 19 (= Iz 36 – 39) pozri k Iz 36,1. – Výprava Sennacheriba, o ktorej je tu reč, bola v r. 701 pr. Kr.) 14Vtedy júdsky kráľ Ezechiáš poslal asýrskemu kráľovi do Lachisu odkaz: "Previnil som sa, odtiahni odo mňa; čo mi uložíš, prijmem." A asýrsky kráľ uložil júdskemu kráľovi Ezechiášovi tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata. (*) (O Lachise pozri 14,19.)

15Ezechiáš teda odovzdal všetky peniaze, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca. 16Vtedy Ezechiáš polámal krídla na dverách Pánovho chrámu a rámy dverí, ktoré dal obtiahnuť júdsky kráľ Ezechiáš, a dal ich asýrskemu kráľovi.

17Ale asýrsky kráľ poslal z Lachisu tartana, rabsarisa a rabsakeho s mocným oddielom ku kráľovi Ezechiášovi do Jeruzalema. Išli hore a keď došli do Jeruzalema, zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý je na ceste poľa práčov, (*) (Tartan bol asýrsky hlavný vojenský veliteľ: rabsaris bol predstavený komorníkov a rabsake bol vysoký vojenský dôstojník.) 18a volali kráľa. Vtedy vyšiel k nim Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 19Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš?! (*) (Asýrsky kráľ sa aj na asýrskych klinopisných pamiatkach volá veľkým kráľom.) 20Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 21Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 22Ak mi však poviete: »V Pána, svojho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre dal Ezechiáš odstrániť a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať!«? (*) (Sennacherib podáva vec tak, ako by sa Pán hneval, že Ezechiáš odstránil výšiny. Tým chce proti Ezechiášovi pobúriť ľud, ktorý sa ťažko zriekal výšin.) 23Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní, či budeš môcť dať na ne jazdcov? 24Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Ale ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 25No a či som ja bez Pána prišiel na toto miesto, aby som ho zničil?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!"

26Helkiášov syn Eliakim aj Sobna a Joach povedali rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, ktorý je na múre!" 27Ale rabsake im odpovedal: "Vari ma môj pán poslal, aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, ktorí sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?" 28Rabsake sa postavil a veľkým hlasom takto volal júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho! 29Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš nezavádza, lebo vás nebude môcť vyslobodiť z mojej ruky. 30A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 31Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 32kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej, do krajiny olív a medu, aby ste žili a nezomreli. A nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zavádza rečami: »Pán nás vyslobodí!« 33Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 34Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu?! Kde sú bohovia Sefarvaimu, Any a Avy?! A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? (*) (O Emate pozri 1 Kr 8,65; Arfad bol tam, kde je dnes Tell Erfád, 20 km severne od Alepa. – O Sefarvaime pozri 17,24. Ana a Ava (porov. 17,24) sú nám ešte neznáme.) 35Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky?! A Pán by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?" 36Ľud mlčal a neodpovedal mu ani slovo, lebo kráľov príkaz znel: "Neodpovedajte mu!" 37Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedal mu rabsakeho reč.

1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu. 2Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily! 4Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!" (*) ("Zvyšok" sú obyvatelia Jeruzalema.) 5Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: "Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom." (*) (Výraz: "vložím doň ducha" rozumej: naplním mu myseľ starosťami pre nepriaznivú správu a odíde od Jeruzalema.)

8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. (*) (Lobnu porov. 8,22.) 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: (*) (Etópia ležala južne od Egypta, jej hlavné mesto bolo Napata. Bola sprvoti poddaná Egyptu, ale koncom ôsmeho storočia pr. Kr. sa etiópski králi zmocnili aj egyptského trónu. Taraka bol tretím a posledným kráľom tejto 25. dynastie, zvanej dynastiou etiópskou. V r. 701 ešte nebol kráľom, len vojvodcom faraóna Sabataku, ktorý ho poveril vedením výpravy proti Sennacheribovi. Pisateľ deja mu však dáva titul, ktorý mal vtedy, keď on dej opisoval, titul "kráľ".) 10"Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? (*) (O kliatbe pozri 1 Sam 15,3.) 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?! (*) (O Gozane pozri 17,6. Haran, kde kedysi býval Abrahámov otec Táre, bolo mesto v severnej Mezopotámii. – Mesto Resef ležalo severovýchodne od Ematu. "Eden" bola asi krajina medzi Ematom a Resefom. Asýrske klinopisné pamiatky ju volajú Bít Adini (Dom Adiniho). Hlavným mestom tejto krajiny bolo Tilbašeri, ktoré sa tu volá Telasár.) 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?" (*) (O Emate, Ave, Sefarvaime pozri 17,24, porov. 18,34. O Ane 18,34.)

14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: "Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. (*) (Pán tróni nad cherubmi v nebi (porov. Ez hl. 1 n.); ale aj nad archou zmluvy mu boli trónom krídla dvoch cherubov (Ex 25,17 n.).) 16Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 17Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny. 18Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili. 19Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!"

20Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som). 21Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán:

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

(*) (Mesto je zosobnené, volá sa "dcéra Siona", "dcéra Jeruzalema". Panenskou dcérou sa volajú mestá, ktoré nepriateľ ešte nedobyl.) 22

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

23

Prostredníctvom poslov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

24

Ja som kopal a pil cudziu vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

25

Nepočul si o tom?
Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

(*) (Verš 25 je odpoveď Pánova na samochválu. Sennacherib bol len nástrojom, aby sa splnili Božie proroctvá; odtiaľ sú jeho úspechy.) 26

A ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo sa a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

(*) ("Spálenina nerozvinutá" je zeleň poľa, ktorú spálilo slnko alebo horúci juhovýchodný vietor.) 27

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

28

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

(*) (Obraz má pôvod v spôsobe, akým krotili zvieratá. Ale aj Asýrčania takto zaobchádzali so zajatcami.)
29

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

(*) (Druhá sloha básne (v. 29–31) hovorí o znamení pre Ezechiáša. S výkladom 29. verša sú ťažkosti. Najpravdepodobnejší je výklad Knabenbauerov: Predošlú jeseň nemohli siať, lebo zem bola zničená asýrskym vojskom; tohto leta je pokojnejšie, môžu aspoň to zobrať z poľa, čo sa urodilo samo; v jeseni zas nebudú môcť siať, preto aj nasledujúci rok sa budú živiť len tým, čo narastie samo od seba. Ale v jeseni toho druhého roku už budú môcť obrobiť pole, takže tretí rok budú v pokoji požívať plody svojej práce.) 30

A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

31

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

32

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohoto mesta,
ani šíp ta nevystrelí;
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

33

Vráti sa cestou, ktorou prišiel
a do tohoto mesta nevkročí,
hovorí Pán.

34

Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

35V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! (*) (V osnove sa nehovorí, akým spôsobom usmrtil anjel asýrske vojsko. Možno, že Asýrčania pomreli na mor. Čo ako sa však vec stala, nebolo to bez zázračného Božieho zákroku. Počet mŕtvych sa zdá priveľkým, možno, že číslica je porušená. – I keď Sennacherib vo svojich nápisových pamiatkach mlčí o tejto porážke – veď sa králi svojimi porážkami nikdy nechvália –, sú náznaky, že odišiel od Jeruzalema s nezdarom: 1. Asýrska správa o tejto výprave spomína, že Sennacherib obliehal Jeruzalem, ale nespomína, že ho aj dobyl, čo by správa iste nebola zamlčala. 2. Pri iných výpravách spomína Sennacherib aj víťazstvá na spiatočnej ceste, z tejto výpravy nie.) 36Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive. (*) (Výraz "býval v Ninive" neznamená, že sa Sennacherib z Ninive už viac nepohol. Zachovali sa správy aj o jeho ďalších výpravách, ale proti Júdsku viac neviedol boj.)

37A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon. (*) (Sennacheriba zavraždili až v r. 681. – Asýrsky boh Nesroch je známy len z tohto miesta Svätého písma – Ararat (Urartu) je Arménia. – Asarhadon (Asarhaddon) panoval v r. 681–668 pr. Kr.)

Choroba a uzdravenie Ezechiáša. - 1V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu prorok Izaiáš, Amosov syn, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť!" 2Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi. 3"Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.

4Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvoria, keď ho Pán oslovil: 5"Vráť sa a povedz Ezechiášovi, kniežaťu môjho ľudu: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, uzdravím ťa, na tretí deň pôjdeš do Pánovho chrámu. 6K tvojmu veku pridám pätnásť rokov a vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem zastávať toto mesto kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi."

7Izaiáš povedal: "Vezmite figovú náplasť!" Keď ju vzali a položili na vred, ožil. (*) (Verš 7. patrí na koniec správy, za verš 11; porov. Iz 38,21.) 8A Ezechiáš sa spýtal Izaiáša: "Čo bude znamením, že ma Pán uzdraví a že na tretí deň pôjdem hore do Pánovho chrámu?" 9Izaiáš odpovedal: "Toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní, čo prisľúbil: Má ísť tôňa napred o desať stupňov, alebo sa má o desať stupňov vrátiť?" 10Ezechiáš povedal: "Ľahko je tôni ísť napred o desať stupňov! Nie! Nech sa tôňa vráti o desať stupňov nazad!" 11Vtedy prorok Izaiáš volal k Pánovi a on vrátil tôňu na stupňoch, po ktorých zostúpila - na Achazových stupňoch -, o desať stupňov. (*) (Udalosti opísané v hl. 18 – 19 zbehli sa až po chorobe Ezechiášovej. Babylonský kráľ Merodach Baladan sa viac ráz vzbúril proti Asýrčanom, posledný raz v r. 703 pr. Kr., teda ešte pred vpádom Sennacheriba do Júdska. Jeho posolstvo po chorobe Ezechiášovej prišlo do Jeruzalema ešte pred týmto vpádom. Zostavovateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša (hl. 36 – 49). V Knihe Izaiášovej vpád Sennacheribov (Iz 36 – 37 = 2 Kr 18,17 – 19,37) je vhodným záverom 1. časti proroctiev Izaiášových. Ezechiášova choroba a posolstvo Merodach Baladana (Iz 38 – 39 = 2 Kr 20,1–19) sú zase vhodným úvodom do druhej časti jeho proroctiev. Tak sa stalo, že sú tieto udalosti v Knihe Izaiášovej nie v časovom poradí a zostavovateľ Kníh kráľov ich prevzal tak, ako ich našiel u Izaiáša. Stať o uzdravení Ezechiáša (20,1–11) je tu značne rozšírená vysvetľujúcimi poznámkami zostavovateľa Kníh kráľov, ktorými chce hlavne zdôrazniť veľkosť zázraku na Achazových hodinách. Pôvodný text je u Izaiáša 38,1–9, preto pozri pozn. tam a Iz 38,22.)

Posolstvo Merodacha Baladana. - 12V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že Ezechiáš bol chorý. (*) (Blahoželanie k uzdraveniu kráľa bola len zámienka, posolstvo malo politický cieľ: získať Ezechiáša za spojenca proti Asýrsku.) 13Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 14Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu." 15Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach." 16Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pánovo: 17Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohoto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 18A vezmú aj z tvojich synov, ktorí budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa." 19Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a istota." (*) (Odklad trestu pokladali v Starom zákone za jeho zmiernenie; 1 Kr 21,29; 2 Kr 22,18–20.)

20Ostatok Ezechiášových dejín, celá jeho chrabrosť a ako urobil rybník a vodovod a priviedol vodu do mesta, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 21Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.

Kráľ Manasses. - 1Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Hafsiba. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi. 3Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, urobil Ašeru, ako urobil izraelský kráľ Achab, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu. (*) (Pozri 1 Kr 14,15; 16,32. – O nebeskom vojsku pozri 17,16.) 4Staval oltáre aj v Pánovom chráme, o ktorom Pán povedal: "V Jeruzaleme položím svoje meno." 5Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku. 6Previedol svojho syna cez oheň, zaoberal sa veštením a čarodejníctvom, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval. (*) (Pozri 16,3; 1 Sam 28,7.) 7Aj sochu Ašery, ktorú urobil, postavil v chráme, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: "V tomto chráme a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky. 8A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som dal ich otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal, a všetky zákony, ktoré im dal môj služobník Mojžiš." 9Lenže neposlúchli a Manasses ich zviedol, že konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

10A Pán hovoril prostredníctvom svojich sluhov prorokov: 11"Pretože Manasses, kráľ Júdu, páchal tieto ohavnosti a konal horšie, než konali pred ním Amorejčania, ba svojimi modlami zviedol aj Júdu na hriech, 12toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja privediem nešťastie na Jeruzalem a na Júdu, že každému, kto bude o tom počuť, bude cvendžať v obidvoch ušiach. (*) (Porov. 1 Sam 3,11.) 13A na Jeruzalem roztiahnem mieru Samárie a váhu Achabovho domu a Jeruzalem vytriem, ako sa vytiera misa: vyutiera sa a obráti hore dnom. 14Tak zavrhnem zvyšky svojho dedičstva a vydám ich do ruky ich nepriateľov. Budú korisťou a plenom pre všetkých nepriateľov, 15pretože robili, čo sa mne nepáči, a popudzovali ma odo dňa; čo ich otcovia vyšli z Egypta, až po dnešný deň." (*) (Až po dnešný deň – porov. pozn. 14,7.) 16Manasses vylieval aj nevinnú krv v takom veľkom množstve, že vrchom naplnila Jeruzalem, okrem hriechu, na ktorý naviedol Júdu, keď robil, čo sa Pánovi nepáči.

17Ostatok Manassesových dejín, všetko, čo vykonal, i hriech, ktorý spáchal, je opísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov. 18Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v záhrade jeho domu, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon. (*) (O Ozovej záhrade, kde Manassesa pochovali, nevieme nič bližšieho. Zvláštne je, že v kráľovskej hrobke po Ezechiášovi nepochovali viac ani jedného kráľa. Možno, že už bola preplnená. – Podľa 2 Krn 33,11 sa Manasses dostal do asýrskeho zajatia, ale neskoršie ho Asýrčania prepustili domov.)

Kráľ Amon. - 19Amon mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Mesalemet, dcéra Harusa z Jeteby. 20Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses. 21Kráčal celkom po ceste, po ktorej išiel jeho otec, slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im. 22Opustil Pána, Boha svojich otcov, a nekráčal po Pánovej ceste. 23Amonovi sluhovia sa sprisahali proti nemu a kráľa zabili v jeho dome. 24Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša. 25Ostatok Amonových dejín, čo vykonal, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 26Pochovali ho v jeho hrobe, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joziáš.

Kráľ Joziáš. - 1Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcéra Hadaiáša z Baskatu. (*) (Baskat ležal podľa Joz 15,39 na území kmeňa Júda.) 2Robil, čo sa páči Pánovi, išiel celkom po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo. 3V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Mesulama, do Pánovho chrámu s odkazom: 4"Choď k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze prinesené do Pánovho chrámu, ktoré nazbierali strážcovia prahu od ľudu, (*) (Peniaze bolo treba vysypať z debny, do ktorej ich ľudia hádzali, porov. 12,10 n.) 5a nech ich odovzdá dielovedúcim, ktorí majú dozor v Pánovom chráme. Oni nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v Pánovom chráme a opravujú poruchy Pánovho chrámu, 6tesárom, staviteľom, murárom a nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opravu chrámu! 7Ale nech s nimi neúčtujú odovzdané peniaze, lebo oni robia poctivo!"

8Vtedy povedal veľkňaz Helkiáš pisárovi Safanovi: "Našiel som Knihu zákona v Pánovom chráme." Helkiáš Knihu odovzdal Safanovi a on ju prečítal. (*) ("Kniha zákona", nazývaná aj "Knihou zmluvy" (23,2.21), je Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), a to najmenej jej legislatívna časť, ktorej zákony a nariadenia určia následnú náboženskú reformu kráľa Joziáša. Ide o starý dokument o zmluve s Jahvem, ktorý bol zredigovaný v nadväznosti na Ezechiášovu náboženskú reformu (18,4) a neskôr za vlády bezbožného Manassesa, ktorý krajinu zaviedol do modlárstva, bol ukrytý, stratil sa alebo sa naň zabudlo. – Bližšie o najstarších dokumentoch – prameňoch kníh Starého zákona pozri v úvode k týmto knihám.) 9Potom išiel pisár Safan ku kráľovi a podal kráľovi správu: "Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktoré boli v chráme, a odovzdali ich dielovedúcim, čo majú dozor v Pánovom chráme." 10A pisár Safan oznámil kráľovi: "Kňaz Helkiáš mi dal knihu." A Safan ju čítal pred kráľom. 11Keď kráľ počul slová Knihy zákona, roztrhol si rúcho. 12A kráľ rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi: 13"Choďte a dopytujte sa za mňa, za ľud a za celé Júdsko Pána o obsahu tejto nájdenej knihy. Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané."

14Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili, 15odpovedala im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu. 17Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. 18Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: 19Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tie slová, a pokoril si sa pred Pánom; keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán. 20Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto." A zopakovali to kráľovi.

1Nato dal kráľ zhromaždiť okolo seba všetkých starších Júdska a Jeruzalema. 2Kráľ išiel hore do Pánovho chrámu a s ním všetci mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčších. A kráľ prečítal pred nimi celý obsah Knihy zmluvy nájdenej v Pánovom chráme. 3Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel pred Pánom zmluvu, že budú chodiť za Pánom, že budú celým srdcom a celou dušou zachovávať jeho príkazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutočnili slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud pristúpil k zmluve. (*) (Porov. 11,14.)

4Potom kráľ rozkázal veľkňazovi Helkiášovi, druhému kňazovi a strážcom prahu, aby odstránili z Pánovho chrámu všetko náradie urobené pre Bála, Ašeru a celé nebeské vojsko. Spálili to za Jeruzalemom na kedronských poliach a popol dal zaniesť do Betelu. (*) (Druhý kňaz bol zástupca veľkňaza. – O nebeskom vojsku pozri 17,16. – Betel pokladal Joziáš v náboženskom ohľade za smetisko pre úctu zlatého teľaťa, ktorá tam kvitla, preto dal popol z modiel zaniesť na toto i tak znečistené miesto.) 5Odstránil tiež modlárskych kňazov, ktorých ustanovili júdski králi a ktorí pálili tymian na výšinách v júdskych mestách a v okolí Jeruzalema, aj tých, ktorí pálili tymian Bálovi, slnku, mesiacu, planétam a celému nebeskému vojsku.

6Ašeru z Pánovho chrámu z Jeruzalema odstránil do údolia Kedronu, spálil ju v údolí Kedronu, rozmrvil ju na prach a prach z nej pohádzal na pohrebište pospolitého ľudu. (*) (Dotyk mŕtvoly znečisťoval; bola to teda pre modlu najväčšia potupa. Preto sa spomína pohrebište pospolitého, najchudobnejšieho ľudu, lebo iného spoločného pohrebišťa nebolo. Zámožnejší mali na svojom pozemku vlastnú hrobku.) 7Zrúcal domy zasvätencov, ktoré boli v Pánovom chráme a v ktorých ženy tkávali závoje pre Ašeru. (*) (O "zasvätencoch" pozri 1 Kr 14,24; 15,12; 22,47.) 8Ďalej priviedol všetkých kňazov z júdskych miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi pálili tymian, od Gabay až po Bersabe; zrúcal výšinu brány, ktorá bola pri vchode do brány mestského veliteľa Jozueho naľavo tomu, kto prichádza z mestskej brány. (*) (Tu je reč o kňazoch, ktorí hrešili len tým, že konali bohoslužbu mimo jeruzalemského chrámu. Tých zvolal do Jeruzalema, aby nerobili prekážky pri odstraňovaní svätýň.) 9Lenže kňazi výšin nepristúpili k Pánovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb medzi svojimi bratmi. 10Poškvrnil Tofet, ktorý bol v údolí synov Hinoma, aby nik neprevádzal Molochovi svojho syna a svoju dcéru cez oheň. (*) (Pozri 16,3.) 11Odstránil kone, ktoré dali júdski králi slnku pri vchode do Pánovho chrámu do izby komorníka Natanmeleka, ktorá bola vo Farvare, a vozy slnka spálil na ohni. (*) (Podľa vtedajšieho názoru slnko beží na nebi na koňoch. – Farvar, podľa 1 Krn 26,18 Parbar, bola akási prístavba pri chráme, ba možno, že tam bola osobitná svätyňa slnka. Chrám slnka v Sipare sa tiež volal Barbár.) 12Oltáre, ktoré boli na streche Achazovej hornej izby, ktoré zhotovili júdski králi, tiež oltáre, ktoré zhotovil Manasses v oboch nádvoriach Pánovho chrámu, kráľ zboril, odstránil ich odtiaľ a ich prach vysypal do údolia Kedronu. 13Potom kráľ poškvrnil výšiny, ktoré boli východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby a ktoré dal postaviť Šalamún, kráľ Izraela, ohave Sidončanov Aštarte, ohave Moabčanov Kamošovi a hnusote Amončanov Melchomovi. (*) ("Vrch záhuby" – asi dnešný Džébel Betnel Hawa (1 Kr 11,7). Ale niektorí čítajú miesto "Vrch záhuby" "Horu Olivovú".) 14Polámal pomníky, povytínal ašery a ich miesta naplnil ľudskými kosťami. (*) (Pomníky, maséby, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4. Porov. tiež pozn. k 6. veršu tejto hlavy.) 15Ba aj oltár v Beteli, výšinu zriadenú Nabatovým synom Jeroboamom, ktorý zviedol na hriech Izrael; aj ten oltár a tú výšinu zboril a spálil, výšinu rozdrvil na prach a Ašeru zapálil. (*) (Betel bol už na území Asýrskej ríše, no tento zásah si Joziáš mohol dovoliť, lebo Asýrsko už bolo v rozklade.) 16Keď sa Joziáš obrátil, videl hroby, ktoré boli tam na vrchu, dal doniesť z hrobov kosti, spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil Boží muž (keď Jeroboam stál vo sviatok pri oltári. Keď sa teda obrátil a zdvihol oči k hrobu Božieho muža), ktorý tie slová povedal, (*) (Porov. 1 Kr 13,1 n. – Slová v zátvorke sme doplnili zo LXX.) 17spýtal sa: "Čo je to za pomník, čo vidím?" Obyvatelia mesta mu odpovedali: "To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Júdska a ohlásil proti oltáru v Beteli všetky tieto veci, čo si urobil." 18Nato povedal: "Nechajte ho na pokoji, nech sa nik nedotkne jeho kostí!" Tak sa jeho kosti zachránili spolu s kosťami proroka (ktorý prišiel zo Samárie). (*) (Slová v zátvorke sú dozaista neskorším dodatkom. V časoch Jeroboama Samária ešte nejestvovala.) 19Joziáš dokonca odstránil aj chrámy výšin, ktoré boli v mestách Samárie, ktoré postavili izraelskí králi, aby popudzovali (Pána), a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Beteli. 20Všetkých kňazov výšin, ktorí tam boli, pobil na oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. (*) (Porov. Dt 17,2 n.)

21Potom kráľ prikázal všetkému ľudu: "Sväťte Pánovi, svojmu Bohu, Veľkú noc, ako je napísané v tejto Knihe zmluvy!" (*) (Porov. Dt 16,5 n.; Ex 12,1 n.; Lv 23,4 n. a 2 Krn 35,1 n. Dt predpisuje, že Izraeliti majú sláviť Veľkú noc všetci na jednom mieste a takto ju už dávno neslávili. Svätila si ju každá rodina doma, a to sa nezrovnávalo s nájdenou Knihou zákona.) 22Lebo takúto Veľkú noc neslávili odo dňa sudcov, ktorí súdili Izrael, po všetky dni izraelských kráľov a júdskych kráľov. 23Až v osemnástom roku kráľa Joziáša slávili Pánovi v Jeruzaleme takúto Veľkú noc.

24Ale Joziáš vyničil aj vyvolávačov duchov, hádačov, sochy, modly a všetky ohavnosti, ktoré sa zjavili v júdskej krajine a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Helkiáš v Pánovom chráme. 25Pred ním nebolo jemu podobného kráľa, ktorý by sa celým srdcom, celou dušou a celou silou bol obrátil k Pánovi celkom podľa Mojžišovho Zákona, ani po ňom jemu podobný nepovstal. 26Ale Pán už neupustil od svojho veľkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho dráždil Manasses. 27Preto Pán povedal: "Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael. Zavrhnem toto mesto, ktoré som si vyvolil, Jeruzalem, i chrám, o ktorom som vyhlásil: Tam bude moje meno."

28Ostatok Joziášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 29Za jeho čias tiahol egyptský kráľ faraón Nechao proti asýrskemu kráľovi hore k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš išiel proti nemu, ale ten ho zabil pri Magede, len čo ho zazrel. (*) (Nechao išiel cez Palestínu k Eufratu v r. 609 pr. Kr. Egypt si už pod Psametichom znovu vydobyl samostatnosť a teraz, keď moc Asýrska bola na sklonku, chce Nechao uplatňovať aj staré nároky Egypta na Sýriu. Ale táto bola v tom čase už z väčšej čiastky v rukách Babyloncov a Médov. Nechao teda išiel asýrskemu kráľovi na pomoc proti Babyloncom a Médom, ako píše Jozef Flávius (Starožitnosti 10, 5,1). Tak treba rozumieť i tomuto veršu Biblie.) 30Jeho sluhovia ho mŕtveho odviezli z Mageda, doviezli ho do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Potom vidiecky ľud vzal Joziášovho syna Joachaza, pomazal ho a ustanovil za kráľa namiesto jeho otca.

Králi Joachaz, Joakim a Joachin. - 31Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. (*) (O Lobne pozri 8,22.) 32Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33Faraón Nechao ho spútal v Reble, v krajine Ematu, aby nebol kráľom v Jeruzaleme; na krajinu však uvalil poplatok sto hrivien striebra a hrivnu zlata. (*) (Rebla, dnes Rible, bola pri rieke Orontes (dnes Nahr el Asi), v údolí medzi Libanonom a Antilibanonom, južne od Ematu. – Podľa LXX nie jednu, ale desať hrivien zlata.) 34Faraón Nechao ustanovil za kráľa Joziášovho syna Eliakima namiesto jeho otca Joziáša a zmenil mu meno na Joakim. Joachaza však vzal a odviedol do Egypta, kde aj zomrel. (*) (Zmenou kráľovho mena chce Nechao ukázať, že je ten na ňom závislý.) 35Joakim dal faraónovi striebro a zlato a musel oceniť aj krajinu, aby mohol dať faraónovi toľko peňazí, koľko žiadal. Podľa ocenenia vymáhal od každého vidiečana striebro a zlato, aby ho odovzdal faraónovi Nechaovi.

36Joakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Zebida; Fadaiášova dcéra z Rumy. 37Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako jeho otcovia.

1Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor a Joakim mu bol tri roky poddaný, potom sa zas proti nemu vzbúril. (*) (Veľkoasýrska ríša dosiahla vrchol svojej moci za Asurbanipala (688–627). Potom ríša rýchlo upadala a babylonský kráľ Nabopalasar pomocou médskeho kráľa Kyaxara zboril aj hlavné mesto ríše Ninive (v r. 612). Jeho syn Nabuchodonozor, ešte ako otcov vojvodca, porazil v r. 605 aj egyptského faraóna Nechaa pri Karkemisi (v severnej Sýrii pri rieke Eufrat). Keď sa dozvedel, že otec zomrel, ponáhľal sa domov zabezpečiť si trón. Vtedy vzal so sebou z Jeruzalema čiastku chrámových pokladov a tiež aj mnohých vznešených Židov odviedol do zajatia, medzi nimi Daniela (Dan 1,1; 2 Krn 36,5 nn.). Nabuchodonozor panoval v roku 605–562 pr. Kr. Dejiny týchto čias pozri v úvode ku knihe Jeremiášovej.) 2Vtedy Pán poslal proti nemu chaldejských koristníkov, aramejských koristníkov, moabských koristníkov a amonských koristníkov. Poslal ich proti Júdsku, aby ho zničili podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov. 3To sa stalo s Júdskom na Pánov rozkaz, lebo ho chcel odstrániť spred seba pre všetky hriechy Manassesa, ktoré popáchal, 4aj pre nevinnú krv, ktorú vylieval, a Jeruzalem naplnil nevinnou krvou, takže sa Pán už nechcel zľutovať.

5Ostatok Joakimových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 6Potom sa Joakim uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachin. (*) (Porov. Jer 22,24; 36,30.)

7Egyptský kráľ už viac nevytiahol zo svojej krajiny, lebo od Egyptského potoka až po rieku Eufrat zaujal babylonský kráľ všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi. (*) (O Egyptskom potoku pozri 1 Kr 8,65.)

8Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Nohesta, dcéra Elnatana z Jeruzalema. 9Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom ako robil jeho otec. 10V tom čase pritiahli sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúčenia. (*) (To bolo koncom roku 598 alebo začiatkom roku 597.) 11Aj babylonský kráľ Nabuchodonozor prišiel proti mestu, ktoré obliehali jeho sluhovia. 12Vtedy júdsky kráľ Joachin vyšiel k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, jeho kniežatá aj jeho komorníci, a babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13Odniesol odtiaľ všetky poklady Pánovho chrámu a poklady kráľovského paláca a rozbil všetky zlaté nádoby, ktoré dal v Pánovom chráme zhotoviť izraelský kráľ Šalamún, ako rozkázal Pán. 14Odviedol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá a všetkých bojovníkov, desaťtisíc mužov, zajatcov, aj všetkých kováčov a zámočníkov. Neostal nik, iba chudobný vidiecky ľud. (*) (Medzi týmito zajatcami bol aj prorok Ezechiel.) 15Aj Joachina odviedol do Babylonu, aj kráľovu matku, kráľove ženy a jeho komorníkov, aj šľachtu krajiny odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16Všetkých udatných mužov - sedemtisíc, kováčov a zámočníkov - tisíc, samých mocných, bojaschopných ľudí odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylonu. (*) (Verš 16. udáva, z ktorej vrstvy koľko bolo zajatcov. Tých sedemtisíc a tisíc je zahrnuté v spomenutých desiatich tisícoch.) 17A namiesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Mataniáša a zmenil mu meno na Sedekiáš. (*) (Porov. 23,34.)

Kráľ Sedekiáš a pád Jeruzalema. - 18Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 19Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 20S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

1V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 2Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 3Na deviaty deň mesiaca (štvrtého) sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. (*) (Osnova neudáva, koľký mesiac to bolo. Doplnili sme podľa Jer 52,6. Stať 24,18 – 25,30 nájdeme skoro doslovne aj na konci Jeremiášovej knihy (Jer 52). Pozri pozn. k tomuto miestu Jeremiášovej knihy.) 4Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Araba je jordánska kotlina i jej pokračovanie južne od Mŕtveho mora až po Elamský záliv. Porov. Jer 39,4.) 5Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili ho na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. (*) (Z tohto verša vidieť, že ušiel i kráľ.) 6I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly a on vyniesol nad ním rozsudok. (*) (O Reble pozri 23,33.)

7Sedekiášových synov zabili pred jeho očami a Sedekiášovi oslepil oči, spútal ho okovami a odviedol ho do Babylonu.

8V piatom mesiaci, na siedmy deň mesiaca - v devätnástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, sluha babylonského kráľa. (*) (Jer 52,12 udáva desiaty deň piateho mesiaca.) 9I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 10Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo múry okolo Jeruzalema 11a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia. 12Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vinohradníkov a roľníkov.

13Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a kov z nich odniesli do Babylonu. 14Vzali aj hrnce, lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba: 15uhoľníky a kropáče, či boli zo zlata alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 17Výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov. Na ňom bola kovová hlavica. Výška hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká na hlavici dookola bolo všetko z kovu. Taký bol aj druhý stĺp s mriežkovaním. (*) (Osnova Kníh kráľovských mylne udáva výšku hlavice na 3 lakte. Opravili sme podľa Jer 52,22; porov. 1 Kr 7,16.)

18Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 19Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. (*) ("Odvádzal", rozumej: bral do vojenskej služby.) 20Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 21A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.

22A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v júdskej krajine, ktorý babylonský kráľ Nabuchodonozor ponechal, nad ním ustanovil Godoliáša, syna Achikama, syna Safana. (*) (O Achikamovi pozri 22,12. – Porov. Jer 40,7 nn.) 23Keď všetci velitelia so svojím mužstvom počuli, že babylonský kráľ ustanovil Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Masfy. A to: Nataniášov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraiáš, syn Netofanitu Tanehumeta, a Máchatanov syn Jesoniáš, oni aj ich mužstvá. (*) (Spomínaní velitelia oddielov boli tí, ktorým sa podarilo ujsť z Jeruzalema a zachrániť sa. Sídlom Godoliáša bola Masfa (pozri 1 Sam 7,5).) 24Godoliáš sa zaprisahal im aj ich mužstvu a vravel im: "Nebojte sa podrobiť sa Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní babylonskému kráľovi a bude vám dobre!" 25Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho z kráľovského rodu a s ním desať mužov a zabil Godoliáša a podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Masfe. 26Nato sa zobral všetok ľud, malí i veľkí, aj velitelia oddielov a išli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.

Omilostenie Joachina. - 27V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára. (*) (Aby koniec Knihy nebol beznádejný, uvádza pisateľ povýšenie Joachina, ktoré bolo predzvesťou oslobodenia celého národa zo zajatia. Evil Merodach bol syn a nástupca Nabuchodonozora. Panoval 562–560.) 28Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. (*) (Medzi ostatnými zajatými kráľmi dostal Joachin najčestnejšie miesto.) 29Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 30Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.

Kontext      

Obsah