Plávajúca sekera. - 1Prorockí synovia hovorili Elizeovi: "Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. 2Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie." Odpovedal: "Choďte!" 3Ktorýsi vravel: "Poď aj ty so svojimi služobníkmi!" Odpovedal: "Pôjdem." 4Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. 5Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: "Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!" 6Boží muž sa opýtal: "Kde padlo?" A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. 7I povedal: "Vezmi si ho!" On vystrel ruku a vzal si ho.

Pomýlenie Aramejčanov. - 8Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: "Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť." 9Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!" 10Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. 11Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: "Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?" (*) (Výraz: "Kto nás prezradil?" je v pôvodine neistý. Prekladáme ho na základe LXX a Vulgáty.) 12Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: "Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni." 13Nato povedal: "Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť." Oznámili mu: "Je v Dotane." (*) (Dotan, aj Dotain (Gn 37,17), je dnešný Tell-Dotán, asi 20 km severne od Samárie. Mesto ležalo na kopci (porov. v. 17).) 14Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

15Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: "Beda, môj pane! Čo budeme robiť?" 16Odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!" 17A Elizeus sa modlil: "Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. 18A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: "Pobi, prosím, tento národ slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. (*) (Bola to len duševná slepota, že nepoznali Elizea a slepo išli za ním.) 19A Elizeus im povedal: "Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!" A išiel s nimi do Samárie. 20Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: "Pane, otvor oči týmto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. 21Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: "Mám ich postínať, otče?" 22Odpovedal: "Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi." 23Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.

Hlad v Samárii. - 24Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 25V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. (*) ("Holubí trus" bola vraj akási jedlá zelenina. Ale dnes všeobecne prekladajú miesto "oslia hlava": "chomer muštu" a miesto "holubí trus": "biela múka". – Kab sú 2 litre, štvrtina kabu je teda pol litra. V meste bola neslýchaná drahota.) 26Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: "Pomôž mi, môj kráľovský pane!" Odpovedal: "Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? 27Z humna? Alebo z lisu?" 28Potom sa jej kráľ spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: »Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!« 29Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: »Daj svojho syna, zjeme ho!« Ale ona svojho syna schovala." 30Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. 31I povedal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!" (*) (Nevieme, prečo obviňuje kráľ Elizea. Možno, že prorok povzbudzoval obrancov mesta, aby vydržali, lebo príde pomoc od Pána.)

32Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: "Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor! Keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!" 33Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: "Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?" (*) (Kráľ zrejme rozpovedal prípad dvoch žien ako nešťastie, ktoré dopustil Pán.)

1Elizeus však hovoril: "Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel." (*) (Miera zvaná sea (séa) obsahovala 12 litrov.) 2Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" No on mu odvetil: "Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!"

3Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: "Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?! 4Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme." 5A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho. 6Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: "Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť." 7Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. 8Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať. 9Potom si hovorili: "Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci." 10Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili im: "Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany." 11Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca. 12Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: "Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta." 13Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: "Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať." (*) (V hebrejskej osnove sa časť verša opakuje, čo zavinili opisovači. Opakovanú vetu prekladáme, pravda, len raz.) 14Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: "Choďte a pozrite!" 15Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu. 16Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova. 17Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ. 18Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: "Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel." 19Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" On mu odvetil: "Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš." 20A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.