2Kr9-10

Izraelský kráľ Jehu. - 1Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: "Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde. 2Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby. 3Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.« Nato otvor dvere a bez meškania bež." 4A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde. 5Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: "Mám ti niečo povedať, veliteľ!" Jehu sa opýtal: "Komu z nás všetkých?" Odpovedal: "Tebe, veliteľ!" 6Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom. 7Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov. 8Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. (*) (K výrazom pozri 1 Sam 25,22 a 1 Kr 21,21.) 9A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu. 10Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval." Potom otvoril dvere a utiekol.

11Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: "Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?" Odpovedal im: "Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie." (*) (Vojaci, ani nie zlomyseľne, volajú proroka šialencom. Narážajú tým na prorocké vytrženie. Jehu chce sprvoti vyhnúť odpovedi, ale potom povie, čo prorok chcel. Na vojakov môže počítať, vie, že je u nich obľúbený.) 12Oni vraveli: "Výhovorka! Len nám povedz!" Vtedy povedal: "To a to mi hovoril. Vraj: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.«" 13Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: "Jehu je kráľom!" 14Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. (*) (Porov. 8,28 n.)

15A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: "Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!" 16A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama. 17V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: "Vidím zástup!" Joram povedal: "Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: »Je všetko v poriadku?«" 18Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" Pozorovateľ hlásil: "Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia." 19Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" 20Pozorovateľ hlásil: "Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene."

21Nato Joram rozkázal: "Priahaj!" Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota. 22Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: "Je všetko v poriadku, Jehu?" On odpovedal: "Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá." 23Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: "Zrada, Ochoziáš!" 24Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze. 25I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: "Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok: (*) (Porov. 21,19.) 26»Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov« - hovorí Pán. »Odplatím ti ju na tomto ostredku« - hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!"

27Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: "Aj toho!" Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel. (*) (Bethagan (Vulgáta prekladá toto meno: "Dom záhrady"), u Joz 18,21; 21,29. Enganim (Engannim) je pravdepodobne dnešný Dženin, asi 10 km od Jezraelu. – Jeblaám je Bír-Balame, 6 hodín severne od Nablusu (Sichemu). – Svah Gur (Vulg: Gaver) je akási výšina medzi Jeblaámom a Magedom.) 28Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste. 29V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom.

30Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. (*) (Jezabel nechcela zapôsobiť, veď mala už zo 60 rokov. Ale ozdobila sa celou kráľovskou nádherou, chcela zomrieť ako kráľovná.) 31Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: "Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?" (*) (Jezabelina posmešná poznámka pripomína Jehuovi, že si získal trón kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý potom panoval len sedem dní.) 32Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: "Kto je so mnou, kto?" Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci 33a rozkázal: "Zhoďte ju!" Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. 34Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: "Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!" 35Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. 36Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: "To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: »Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli 37a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!«"

1Achab mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal list a poslal ho do Samárie predstaveným mesta, starším a Achabovým pestúnom: (*) (Pod synmi treba rozumieť všetko Achabovo potomstvo mužského rodu. – Pestúni vychovávali Achabových synov a vnukov.) 2"Teraz, keď k vám dôjde tento list - máte synov svojho pána, vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj -, 3vyhliadnite si najlepšieho a najudatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána!" 4Náramne sa naľakali a hovorili: "Dvaja králi neobstáli pred ním, akože obstojíme my?" 5Preto správcovia domu, predstavení mesta a pestúni poslali Jehuovi odkaz: "Sme tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme nikoho za kráľa! Urob, čo uznáš za dobré!"

6Nato im napísal druhý list: "Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov z rodu svojho pána a príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jezraelu!" - Kráľových synov však bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší z mesta. - (*) (Jehu píše náročky dvojzmyselne? Výrazu: "Vezmite hlavy mužov…" možno rozumieť i tak: "odtnite hlavy mužov…", ale i tak: "vezmite sebou hlavy, t. j. predstavených Achabovho rodu, a spolu s nimi príďte ku mne". Potom predstavoval ľudu vec tak, akoby nemal viny na vyvraždení Achabovho rodu (verš 9). Tvrdí, že sa všetkým tým len splnili Božie výroky.) 7Keď k nim list došiel, vzali kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mužov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali k nemu do Jezraelu. 8Keď prišiel posol a hlásil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov, povedal: "Uložte ich do rána na dve hŕby do brány!" 9Ráno vyšiel von, zastal a povedal celému národu: "Vy ste nevinní! Áno, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho, ale kto zabil všetkých týchto? 10Presvedčte sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu domu. Pán splnil všetko, čo povedal prostredníctvom svojho sluhu Eliáša." 11Potom Jehu pobil všetkých, čo ešte ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňazov, takže neostal po ňom nik.

12Potom sa zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, (*) (Bet-Eked, dnes Bet-Kad, ležal kdesi východne od Dženini (porov. 9,27). Bola to asi pastierska dedina.) 13stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Ochoziáša a spýtal sa: "Kto ste vy?" Odpovedali: "Sme Ochoziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky." (*) ("Veliteľka" je matka kráľova, porov. 1 Kr 15,13. Ochoziášovi príbuzní ešte nevedeli, čo sa stalo v Jezraeli a Samárii.) 14Nato rozkázal: "Pochytajte ich živých!" I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden.

15Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktorý mu šiel v ústrety. Pozdravil ho a spýtal sa ho: "Je tvoje srdce také priame ako moje k tebe?" Jonadab odpovedal: "Je!" - "Ak je, podaj mi ruku!" A keď mu podal ruku, posadil ho k sebe na voz (*) (Rechabovci boli kmeň, ktorý pochádzal od Kaleba (Sdc 1,13; 1 Krn 4,15), ale boli tiež príbuzní s Kenézejcami (1 Krn 2,55). Boli to beduíni a mali veľmi jednoduchú životosprávu. Veľmi prísne sa držali jednobožstva. Jonadaba si ctili ako otca, lebo zaviedol u nich náboženskú obnovu. Viac sa o nich píše v Jer hl. 35.) 16a vravel: "Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za Pána!" A viezol ho na svojom voze. 17Prišiel do Samárie a pobil všetkých, ktorí ostali v Samárii po Achabovi, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal Eliášovi.

18Jehu zhromaždil všetok ľud a povedal mu: "Achab slúžil Bálovi trošku, Jehu mu bude slúžiť viac. 19Preto zvolajte ku mne všetkých Bálových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov; nech nik nechýba, lebo budem prinášať Bálovi veľkú obetu! Kto bude chýbať, neostane nažive." Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctiteľov. 20Potom Jehu rozkázal: "Usporiadajte náboženské zhromaždenie na počesť Bála!" A vyhlásili ho. 21Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a Bálov chrám bol od jedného konca po druhý plný. 22Potom povedal správcovi šatne: "Vydaj všetkým Bálovým ctiteľom rúcho!" A on im vydal rúcho. 23Nato vošiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Bálovho chrámu a povedal Bálovým ctiteľom: "Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, ale iba sami ctitelia Bálovi." 24A tak vošli prinášať obety a celopaly. Jehu si však vonku postavil osemdesiat mužov a povedal: "Ak niekto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom." 25A keď skončilo podávanie obety, rozkázal Jehu vojakom a pobočníkom: "Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!" I pobili ich ostrím meča. Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až do svätyne Bálovho chrámu, (*) (Koniec verša je porušený, podávame len pravdepodobný zmysel.) 26povyhadzovali pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. (*) (O pomníkoch (masébach) pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 27Zborili Bálov pomník, zborili Bálov chrám a urobili z neho záchod až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – do čias písania tejto knihy.)

28Takto Jehu vyhubil Bála z Izraela. 29Lenže od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorými zviedol na hriech Izrael, od tých Jehu neodstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Beteli a Dane. 30A Pán povedal Jehuovi: "Pretože si dobre vykonal, čo sa mi páči, že si urobil Achabovmu domu všetko, čo som mal na mysli, tvoji synovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela." 31Ale Jehu nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, neodstúpil od hriechov Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

32V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izraelitov a Hazael ich bil po celom území Izraela 33východne od Jordánu, celé územie Galaádu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktorý je pri rieke Arnon, až po Galaád a Bášan. (*) (O Aroeri pozri pozn. k 2 Sam 24,5.)

34Ostatok Jehuových dejín, všetko, čo urobil, všetko jeho hrdinstvo je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 35Potom sa Jehu uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachaz. 36Čas, ktorý Jehu kraľoval nad Izraelom v Samárii, je dvadsaťosem rokov.

Kontext   Dozadu (2Kr 8)   Dopredu (2Kr 11)

Obsah