Jozafatova nábožnosť a úspechy. - 1Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat. Ten sa ukázal silný proti Izraelu. 2Do všetkých opevnených miest Júdska dal vojsko a zriadil posádky v júdskej krajine a v efraimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Asa. 3Pán bol s Jozafatom, lebo kráčal po prvých cestách svojho otca Dávida a nevyhľadával bálov, (*) ("Neskoršie" cesty Dávidove už neboli bez hriechu, na "prvých" nezhrešil. – O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 4ale vyhľadával Boha svojho otca a kráčal podľa jeho príkazov, a nie podľa toho, čo robil Izrael. 5Preto Pán upevnil kráľovstvo v jeho ruke a celé Júdsko dávalo Jozafatovi dary, takže mal množstvo bohatstva a slávy. 6A keď na Pánových cestách vzrástla jeho smelosť, odstránil z Júdska ešte aj výšiny a ašery.

7V treťom roku svojho kraľovania poslal svoje kniežatá Benhaila, Obdiáša, Zachariáša, Natanaela a Micheáša, aby vyučovali v júdskych mestách, 8s nimi levitov: Semeiáša, Nataniáša, Zabadiáša, Asaela, Semiramota, Jonatána, Adoniáša, Tobiáša a Tobadoniáša, levitov, a s nimi kňazov Elisamu a Jorama. 9Vyučovali v Júdsku; mali so sebou knihu Pánovho Zákona. Obišli všetky júdske mestá a vyučovali ľud. (*) (Akého rozsahu bola a čo obsahovala táto kniha Zákona, nemožno z osnovy určiť.) 10Preto zavládol strach pred Pánom vo všetkých kráľovstvách krajín, ktoré boli okolo Júdska, a nepúšťali sa s Jozafatom do vojny. 11Aj od Filištíncov donášali Jozafatovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi mu donášali dobytok: sedemtisícsedemsto baranov a sedemtisícsedemsto capov. 12Takto Jozafat ustavične rástol do výšky. Postavil v Júdsku hrady a mestá pre zásoby. 13V júdskych mestách previedol mnoho prác a v Jeruzaleme mal bojovníkov, udatných hrdinov.

14A toto je ich počet podľa domovských rodov: Z Júdska velitelia tisícok: knieža Ednas a s ním tristotisíc udatných bojovníkov. 15Poruke mu bol knieža Johanan a s ním dvestoosemdesiattisíc. 16Po jeho ruke bol Zechriho syn Amasiáš, ktorý sa zasvätil Pánovi, a s ním dvestotisíc udatných bojovníkov. 17Z Benjamína udatný bojovník Eliada a s ním dvestotisíc ozbrojených lukom a štítom. 18Poruke mu bol Jozabad a s ním stoosemdesiattisíc vystrojených do boja. 19Oni boli kráľovi k službám okrem tých, ktorých kráľ umiestnil v opevnených mestách po celom Júdsku.

Spojenectvo Jozafata s Achabom. - 1Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slávy.

I dal sa do príbuzenstva s Achabom. (*) (O príbuzenstve Jozafata s Achabom pozri 2 Krn 21,6.) 2Po rokoch išiel k Achabovi dolu do Samárie. Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s ním, zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na výpravu proti Ramotu v Galaáde. 3Izraelský kráľ Achab sa spýtal júdskeho kráľa Jozafata: "Pôjdeš so mnou do Ramotu v Galaáde?" Odpovedal mu: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; vo vojne budem s tebou." 4Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!" 5Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Máme ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde, alebo to nechať?" Odpovedali: "Tiahni, Boh ho dá do ruky kráľa." 6Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?" 7Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale vždy len nešťastie. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat povedal: "Nech kráľ nehovorí tak!" 8Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!" 9Izraelsky kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha každý na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 10Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmto dokoleš Aramejčanov do zániku." 11A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."

12Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!" 13Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán." 14Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to mám nechať?" Odpovedal: "Tiahnite, budete mať úspech a dostanú sa do vašej ruky!" 15Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?" 16Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«" 17Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"

18A tamten pokračoval: "Nuž počujte slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť po jeho pravej i ľavej strane. 19A Pán povedal: »Kto chce podviesť izraelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 20Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« 21Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« 22Pán teda vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie." 23V tom pristúpil syn Kanaána, Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Ktorouže cestou odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?" 24Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval." 25Kráľ Izraela povedal: "Chyťte Micheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi 26a povedzte: Takto hovorí kráľ: Tohto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne nevrátim!" 27Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!")

28Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 29Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja. 30Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!" 31Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho. 32A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho. 33Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!" 34Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko. (*) (Porov. 1 Kr 22,2–35.)

1Júdsky kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil domov do Jeruzalema. 2Vyšiel mu v ústrety videc Jehu, Hananiho syn, a povedal kráľovi Jozafatovi: "Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána? Preto si si zaslúžil Pánov hnev. (*) (O hneve Pánovom proti Jozafatovi pozri hl. 20 a porov. 2 Kr 3,27.) 3Zistili sa však u teba aj dobré skutky: že si dal z krajiny vypáliť ašery a že si sa rozhodol v srdci hľadať Pána."

Jozafat obnovuje vnútornú správu. - 4Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov. 5V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom. 6A sudcom povedal: "Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva."

8Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme. 9A prikázal im: "Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom. 10Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa! 11Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!" (*) ("Pánov súd" rokoval o náboženských žalobách. Sídlom tohto súdu bol Jeruzalem. Niektorí však prekladajú koniec 8. verša: "a pre spory jeho obyvateľov". Jeruzalemský súd bol vyšší súd, sem dochádzali aj spory z iných miest (porov. v. 10). Sem sa obracali o rozhodnutie, keď nebolo isté, či v danom prípade bola spáchaná vražda a či len zabitie človeka ("spor medzi krvou a krvou"; porov. Dt 17,8 n.) a u tohto súdu žiadali výklad zákonov a nariadení. Sudcovia mali stránky poučiť o zákonoch, aby sa ľudia pre neznalosť zákona nedopustili viny, lebo to by bola chyba.)

Boje Jozafata so susednými národmi. - 1Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. (*) (O Meunejcoch pozri 1 Krn 4,41; porov. LXX. Hebrejský text a Vulg hovoria dva razy o Amončanoch.) 2Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: "Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!" To je Engadi. (*) (Engadi (Engaddi), na Júdskej púšti poblíž Mŕtveho mora, predtým sa volalo Asasontamar (porov. Gn 14,7). – Namiesto "z Aramejska" treba čítať: "z Edomska".) 3Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. 4Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. 5Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím (*) ("Nové nádvorie" bolo vonkajšie nádvorie chrámu.) 6a hovoril: "Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. (*) (Výraz: "Nik sa nemôže k tebe postaviť" rozumej: "nik sa nemôže s tebou porovnať".) 7A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! 8Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: 9»Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár - veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« 10A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili, (*) ("Horali zo Seiru" sú Edomčania, lebo bývali na okolí hory Seir (Gn 36,20). O prechode Izraelitov cez spomenuté krajiny pozri Dt 2,4–9.19.) 11hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. 12Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak." 13A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.

14Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch 15a hovoril: "Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! 16Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. (*) (Sis (Hassis) je asi Hasasa, 10 km severne od Engadi.) 17Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!" 18Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, 19a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.

20Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: "Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!" 21Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: "Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky." (*) ("V posvätnej ozdobe" rozumej: v bohoslužobnom rúchu.) 22A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. (*) (Na nepriateľov z akéhosi nedorozumenia udreli ich vlastné oddiely, ktoré mali z postriežky vyraziť na Júdovcov.) 23Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.

24Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil. 25Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa. 26Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály. (*) ("Údolie chvály" je zachované i dnes, dedinka Bérékút, 5 km od Tequone na západ.) 27Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi. 28S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu. 29A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela. 30Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán.

Dodatok k vláde Jozafatovej. - 31Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho. 32Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi. 33Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.

34Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.)

35Potom sa júdsky kráľ Jozafat spolčil s izraelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zločinne. 36Naviedol ho totiž, aby postavili lode, ktoré by išli do Taršiša. Lode postavili v Asiongaberi. (*) (O Asiongaberi pozri 1 Kr 9,26.) 37Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: "Pretože si sa spojil s Ochoziášom, Pán zničí tvoje dielo." A lode stroskotali a nemohli ísť do Taršiša. (*) (O Marese pozri 11,8.)