2Sam+23

Dávid kráľom nad Júdom v Hebrone, 1 - 4

Smútok za Šaulom a Jonatánom. - 1Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu. 2Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. (*) (Roztrhnutý odev a prachom alebo popolom posypaná hlava boli znakom smútku a pokánia.) 3Dávid sa ho spýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Z tábora Izraelitov som ušiel." 4Dávid sa ho opýtal: "Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!" Odpovedal: "Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán." 5Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: "Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?" (*) (Z 1 Sam 31 vieme, že správa Amalekitu je nepravdivá. Chce si získať Dávidovu priazeň, preto tvrdí, že on zabil jeho nepriateľa.) 6Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: "Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali. 7Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.« 8Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!« 9I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.« 10Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!"

11Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom. 12Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

13Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: "Odkiaľ si?" Odpovedal: "Som syn chránenca Amalekitu." (*) ("Chránenci" boli cudzinci, ktorí sa usadili medzi Izraelitmi, prijali ich náboženstvo, boli pod ich ochranou a požívali určité práva. V časoch gréckych volali ich prozelytmi.) 14A Dávid mu povedal: "Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?" 15Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: "Pristúp a vrhni sa naňho!" On ho zrazil tak, že zomrel. 16A Dávid mu hovoril: "Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«" (*) (T. j. sám si zodpovedný za svoju smrť.)

17A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom. (*) (Táto elégia je po básnickej stránke jedna z najkrajších básní Starého zákona. Nemá síce priamo náboženský obsah, ale svedčí o šľachetnom zmýšľaní Dávidovom. Jej osnova je dosť porušená.) 18A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých: (*) (Prekladáme podľa LXX. Hebr. a Vulg čítajú: "treba naučiť synov Izraela kušu". Slovo kuša pôsobí v tomto súvise výkladu veľké ťažkosti a rozličné pokusy meniť text nevedú k cieľu. Možno, že nadpis celej piesne bol "Kuša" (porov. v. 22). – Kniha spravodlivých sa spomína aj v Joz 10,13. Bola to asi zbierka básní, ale nič bližšieho o nej ne vieme.)

19

Izrael! Ozdoba
na tvojich vŕškoch je zabitá!
Ako padli hrdinovia!

20

Neoznámte to v Géte,
na uliciach Askalona nehláste,
nech sa dcéry Filištíncov netešia,
nech nejasajú dcéry pohanov.

(*) ("Dcéry pohanov" zneje doslovne: "dcéry neobrezancov".)
21

Vrchy Gelboe,
nech nie je na vás dážď ani rosa,
ani polia prvotín!
Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov.
Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

(*) (Výraz "polia prvotín" robí ťažkosti. Možno to rozumieť tak, že kopce budú také neúrodné, že sa ani prvotiny na nich neurodia. – I tak by bolo možno preložiť: "Vy polia prvotín", azda v tom zmysle, že na nich padol za obeť prvý kráľ Izraela. Niektorí menia znenie a čítajú: "Vy polia smrti" alebo "Vy polia klamné".) 22

(lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov.

Jonatánov luk sa nevrátil nazad
a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

(*) (Pred bojom pomazali si bojovníci štíty olejom (Iz 21,5). Šaulov štít bol pomazaný krvou a tukom padlého kráľa. – Predtým bývali Šaul a Jonatán úspešní bojovníci a neustupovali.) 23

Šaul a Jonatán, milí, spanilí,
nerozišli sa v živote ani v smrti.
Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

24

Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom,
veď vás skvostne do purpuru obliekal,
na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

25

Ako padli hrdinovia
uprostred boja!
Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

26

Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán,
veľmi si mi bol milý.
Tvoja láska bývala mi vzácnejšia
ako láska žien.
(Ako matka jedináčka miluje,
tak som ja miloval teba.)

(*) (Slová v zátvorkách dokladá len Vulg.) 27

Ako padli hrdinovia,
zahynuli nástroje boja!

(*) ("Nástroje boja" boli padlí hrdinovia.)

Začiatky v Hebrone. - 1Po tomto sa Dávid pýtal Pána: "Mám vtiahnuť do niektorého z júdskych miest?" Pán mu odpovedal: "Vtiahni!" Dávid sa pýtal: "Kam mám vtiahnuť?" Odpovedal: "Do Hebronu." 2Dávid teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve ženy, Jezraelitka Achinoam a manželka karmelského Nábala Abigail. 3Aj mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid, každého s jeho rodinou, a usadili sa v mestách Hebronu. (*) (Mestá Hebronu boli mestečká a dediny v okolí hlavného mesta.) 4Vtedy prišli mužovia Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu.

Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Galaádskeho Jábesu pochovali Šaula, 5poslal Dávid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu s odkazom: "Nech vás požehná Pán za to, že ste svojmu pánovi, Šaulovi, preukázali túto milosť a pochovali ste ho! (*) (O pohrebe Šaulovom pozri 1 Sam 31,11–13.) 6Preto nech teraz Pán preukáže milosť a vernosť vám! Ale aj ja vám chcem preukázať dobro, pretože ste urobili túto vec. 7Nuž majte teraz pevné ruky a buďte udatní! Veď váš pán, Šaul, zomrel a dom Júdu mňa pomazal za kráľa nad sebou." (*) (Dávid dosť zreteľne vyzýva Jábesanov, aby sa pridali k nemu. Zvlášť mu na nich záležalo, lebo mali osobitný vzťah k Šaulovi, i preto, lebo mu boli povďační (pozri 1 Sam hl. 11), i preto, lebo si Benjamínci kedysi doniesli ženy z Jábesu (Sdc 21) a Šaul bol Benjamínec. Odpoveď Jábesanov je nám neznáma.)

Protikráľ Isboset. - 8Ale Nérov syn Abner, Šaulov vojvodca, vzal Šaulovho syna Isboseta, zaviedol ho do Mahanaimu (*) (Mahanaim bolo asi na mieste dnešného zboreniska Michne. Vulg toto meno prekladá "do tábora".) 9a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, nad Aserom, nad Jezraelom, nad Efraimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. (*) (Aser – izraelský kmeň. Dnešný hebr. text má: "nad Asýrskom (Aššúrom)", čo je zrejme chyba. Vg číta Gessuri. Gesur bolo južne od Hebronu, kde panoval Dávid. – "Celým Izraelom" sa tu mienia všetky izraelské kmene, ktoré neuznali Dávidovu vládu.) 10Šaulov syn Isboset bol štyridsaťročný, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Ale dom Júdu bol za Dávidom. 11Počet dní, v ktorých bol Dávid kráľom v Hebrone nad domom Júdu, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

12Nérov syn Abner a sluhovia Šaulovho syna Isboseta vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. (*) (Gabaon bolo mesto na území kmeňa Benjamínovho, pravdepodobne dnešné Ed-Džíb, 3–4 hodiny západne od Rámy.) 13Ale Joab, syn Sarvie, a Dávidovi služobníci vyrazili a stretli ich pri gabaonskom rybníku. Jedni sa usadili z jednej, druhí z druhej strany rybníka. 14Vtedy povedal Abner Joabovi: "Nech vstanú mládenci a nech sa hrajú pred nami." Joab odpovedal: "Nech vstanú!" 15Vstali teda a boli odpočítaní dvanásti z Benjamína, od Šaulovho syna Isboseta, a dvanásti z Dávidových sluhov. 16Každý chopil svojho protivníka za hlavu a vrazil svoj meč do boku svojho protivníka. Tak padli všetci. Preto sa to miesto volá: ‚Pole silákov v Gabaone‘.

17Tak sa strhla v ten deň veľmi zúrivá bitka a Abner a mužovia Izraela utrpeli porážku od Dávidových sluhov. 18Boli tam traja synovia Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rýchlonohý ako poľná gazela. 19Asael prenasledoval Abnera a pri prenasledovaní Abnera neodbočil ani napravo, ani naľavo. 20Vtom sa Abner obrátil nazad a spýtal sa: "Si to ty, Asael?" Odpovedal: "Ja." 21Abner mu povedal: "Uchýľ sa napravo alebo naľavo, uchop niektorého z mládencov a vezmi si jeho korisť!" Ale Asael nechcel odstúpiť spoza neho. 22Abner znovu hovoril Asaelovi: "Odstúp spoza mňa, prečo by som ťa mal pribodnúť k zemi? Akože si potom zdvihnem tvár k tvojmu bratovi Joabovi?" 23Ale zdráhal sa odstúpiť. Vtedy ho bodol druhým koncom kopije do brucha, takže mu kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na mieste zomrel. A všetci, ktorí prišli na miesto, kde padol a zomrel Asael, ostali stáť. 24Ale Joab a Abisai prenasledovali Abnera. Keď zapadlo slnko, prišli do Gabaat Amy, ktorá je naproti pustému údoliu na ceste do Gabaonu. (*) (Gabát Ama (Gabaa Amma) je ináč neznáma.)

25Vtedy sa Benjamínci zhromaždili okolo Abnera, zomkli sa v jediný oddiel a postavili sa na hrebeň ktoréhosi kopca. 26Tu Abner zavolal na Joaba: "Či má meč žrať až do konca? Alebo nevieš, že na konci príde trpkosť? Dokedy sa budeš zdráhať prikázať ľudu, aby neprenasledoval svojich bratov?" 27Joab odpovedal: "Ako žije Pán, keby si nebol hovoril, až ráno by bol ľud prestal prenasledovať svojich bratov." 28Nato Joab zatrúbil na trúbu a všetok ľud sa zastavil a neprenasledovali Izraelitov, ani ďalej nebojovali.

29Abner však a jeho mužovia tiahli celú tú noc púšťou, prešli cez Jordán, prešli cez celý Bitron a prišli do Mahanaimu. (*) (Bitron je celkom neznámy. Ale iste to nie je mesto Bethoron (porov. 1 Sam 13,18), ako píše Vulg.) 30Keď sa Joab vrátil po prenasledovaní Abnera, zhromaždil celé mužstvo, pričom z Dávidových služobníkov chýbalo devätnásť mužov a Asael. 31Dávidovi služobníci však zrazili z Benjamíncov, z Abnerových mužov tristošesťdesiat chlapov, ktorí zomreli. 32Asaela vzali a pochovali ho v otcovom hrobe, ktorý je v Betleheme. A Joab i jeho mužovia pochodovali celú noc; rozodnilo sa nad nimi v Hebrone.

Abner opustí Isboseta. - 1Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal.

2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. (*) (Ako niektorí patriarchovia aj Dávid má celkom dobromyseľne viac žien. Biblia ho za to nechváli, ani neschvaľuje jeho počínanie, len jednoducho konštatuje skutočnosť.) 3Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho, (*) (Mesto Gesur (Gessur) podľa 15,8 (porov. 13,37) bolo kdesi v Sýrii.) 4štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly, 5šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone.

6Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom. 7Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?" (*) (Isboset dedil po otcovi všetko, aj ženy, ktoré boli na Šaulovom dvore, preto pokladá počínanie Abnerovo za vzburu, lebo sa Abner takto usiloval dostať do Šaulovho dedičstva, na trón. Abner sa bráni tým, že on i dnes, keď sa "psohlavci" z kmeňa Júdu, ako ich on volá, odtrhli od Šaulovho rodu, verne vytrval pri Šaulovom synovi. – Slovo "júdsky" chýba v LXX a treba ho pravdepodobne vynechať. Bez neho je zmysel hladší. "Som ja psohlavec? Podnes preukazujem lásku…") 8Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: "Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?! 9Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať. 10Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe." (*) (Výraz: "Od Danu až po Bersabe" pozri v pozn. k 1 Sam 3,20.) 11A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál.

12Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael." (*) (Abner chce povedať: "Krajina by síce mala patriť tebe, ale 11 kmeňov drží v skutočnosti so mnou, preto bude dobre, keď sa so mnou pokonáš.") 13Odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol." 14Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: "Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!" (*) (Porov. 1 Sam 18,25.) 15A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela. (*) (Porov. 1 Sam 25,44. Dávid bol právoplatným manželom Michol, nerozišiel sa s ňou, Šaul mu ju odňal násilím.) 16Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: "Choď, vráť sa!" A on sa vrátil. (*) (Bahurim bolo mesto kdesi na území kmeňa Benjamín (porov. 19,17).)

17Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: "Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida. 18Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: »Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.«" 19Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci. 20Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu. 21Abner hovoril Dávidovi: "Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada." Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.

Abnerova smrť. - 22Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. 23Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: "Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji." 24Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!" 26Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel. 27Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela. (*) (Joab nebol viazaný krvnou pomstou, veď Abner zabil jeho brata Asaela len v sebaobrane. Joab sa bál, že si Abner získa priazeň Dávida, preto sa chcel striasť nebezpečného soka.)

28Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: "Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky. 29Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!" 30Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.

31Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: "Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!" Kráľ Dávid kráčal za márami; 32a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ. 33Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:

34

"Musel Abner zomrieť ako bezbožník?
Tvoje ruky neboli zviazané,
tvoje nohy neboli v okovách,
padol si, ako keď zrazí zločinec."

A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.

35A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!" 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu. 37Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa. 38A kráľ povedal svojim služobníkom: "Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán? 39Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!" (*) (Výklad tohto verša je dosť ťažký. Dávid chce asi povedať, že sa ešte nepokladá za dosť mocného potrestať Joaba, a preto trest ponecháva Bohu. Až na svojej smrteľnej posteli zveruje potrestanie Joaba svojmu synovi Šalamúnovi (1 Kr 2,5–6).)

Smrť Isboseta. - 1Keď sa Šaulov syn dopočul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael bol zarazený. (*) ("Ovisli mu ruky" znamená: "Stratil odvahu".) 2Šaulov syn mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jedného bolo Bána a meno druhého Rechab; boli to synovia Benjamínca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa počítal k Benjamínovi. (*) (Berot je dnešné El-Bire, juhozápadne od Betela, pri ceste z Jeruzalema do Nablusu (Sichemu).) 3Berotčania totiž utiekli do Getaimu a boli tam chránencami až po dnešný deň. (*) (O chránencoch pozri 2 Sam 1,13. Poloha Getaimu je nám neznáma. – Až po dnešný deň – porov. pozn. k 1 Sam 27,6.)

4Šaulov syn Jonatán mal na obe nohy chromého syna. Bol päťročný, keď došla o Šaulovi a Jonatánovi správa z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v náhlosti pri úteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset.

5Synovia Berotčana Remona, Rechab a Bána, sa zobrali a za horúčavy dňa vošli do Isbosetovho domu. Ten spal poludňajší spánok. (Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice.) (*) (Vetu v zátvorkách hebrejská osnova nemá, len LXX a Vulg.) 6Rechab a jeho brat Bána prekĺzli, (*) (Verš 6. prekladáme podľa LXX. Vo Vulg a aj v dnešnom hebr. znení je text porušený a nemá zmyslu.) 7vnikli do domu a kým ten spal na svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho, usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a išli celú noc smerom na púšť.

8Isbosetovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: "Hľa, hlava tvojho nepriateľa, Šaulovho syna Isboseta, ktorý ti číhal na život! Takto dnes Pán doprial môjmu kráľovskému pánovi pomstu nad Šaulom a jeho potomstvom." 9Ale Dávid povedal synom Berotčana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Bánovi: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil moju dušu z každej úzkosti: 10Toho, ktorý mi oznámil: »Hľa, Šaul zomrel!« a domnieval sa, že je to blahozvesť, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dať odmenu za blahozvesť. 11A keď zločinní chlapi zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na jeho lôžku, nemám jeho krv požadovať z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?" 12Vtom dal príkaz sluhom a oni ich zabili, poobtínali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybníku v Hebrone. Isbosetovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone.

Dávid kráľom nad celým Izraelom, 5 - 10

Dobytie Jeruzalema. - 1Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: "Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo! (*) (Zástupcovia izraelských kmeňov sa odvolávajú na krvný zväzok, ktorý ich púta k Dávidovi. Všetci pochádzajú od tých istých praotcov, Abraháma, Izáka a Jakuba.) 2Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«" 3Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať; a kraľoval štyridsať rokov. 5V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.

6Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Dávidovi povedali: "Nevkročíš sem, odoženú ťa slepí a kuľhaví!" Že vraj Dávid nevkročí dnu! (*) (Verše 6–8 sú veľmi nejasné. Isté je z nich iba to, že Dávid zaujal Sion. Jebuzejci sa pravdepodobne spoliehali na svoju pevnosť a robili si z Dávida posmech, že im na obranu hradu stačia slepí a kuľhaví. Dávid predsa zaujal hrad, ale slepých a kuľhavých nemal rád, lebo sa mu Jebuzejci nimi posmievali. Je to znak vtedajšieho nevyspelého rozmýš ľania, že Dávid nenávidí nevinných. – Sion bol juhovýchodný (podľa iných juhozápadný) vŕšok Jeruzalema. – Jebuzejci boli kanaánsky národ, pochádzali od Chamovho syna Kanaána (porov. Gn 10,16).) 7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto. 8V ten deň povedal Dávid: "(Odmenu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne rúry striech! Ale slepých a kuľhavých nenávidí Dávidova duša." Preto sa hovorí: ‚Slepý a kuľhavý nevkročí do domu!‘

9Dávid sa usadil na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Potom ho dookola vybudoval, počnúc od Mela dovnútra. (*) (Melo (Mello) bola niektorá časť hradu; nič bližšieho o ňom nevieme. Ináč túto časť vybudoval len neskoršie Šalamún (1 Kr 9,15). Dávid budoval len v priestore, ktorý bol od Mela do vnútra mesta.) 10Takto Dávid stále vzrastal, lebo Pán, Boh zástupov, bol s ním. 11Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov; i cédrové drevo, tesárov a murárskych kamenárov, aby postavili Dávidovi dom. (*) (Hiram I., kráľ Týru, hlavného mesta Fenície, panoval r. 979–946 pr. Kr. Dávid zomrel asi v r. 971. Svoj dom staval teda len v posledných rokoch svojho panovania, v niektorý z rokov 979–971.) 12Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu, Izraelu, povýšil jeho kráľovstvo.

13Po svojom príchode z Hebronu si Dávid vzal ďalšie vedľajšie ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry. 14Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún, 15Jebahar, Elisua, Nefeg, 16Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet.

Dávid porazí Filištíncov. - 17Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil do pevnosti. 18Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim. (*) (Údolie Refaim je medzi Jeruzalemom a Betlehemom.) 19Vtedy sa Dávid dopytoval Pána: "Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?" Pán odpovedal Dávidovi: "Choď, lebo ti isto vydám Filištíncov do ruky." 20Dávid prišiel do Bál Parašimu a Dávid ich tam porazil. Tu povedal: "Pán roztrhal predo mnou mojich nepriateľov, ako trhá voda." Preto dostalo toto miesto meno Bál Parašim. (*) ("Paraš" znamená: "rozdelil, roztrhal". Ináč je nám miesto boja, Bal Parašim, neznáme.) 21Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho ľudia odniesli.

22Filištínci tiahli ešte raz nahor a rozložili sa v údolí Refaim. 23Dávid sa dopytoval Pána, ktorý odpovedal: "Nechoď, ale ich obkľúč odzadu a choď na nich od hrušiek! (*) ("Hrušky" prekladáme s Vulg. V pôvodine sa ten strom volá "baká", nevieme však, aký to mohol byť strom.) 24A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pán, aby porazil tábor Filištíncov!" 25Dávid urobil tak, ako mu prikázal Pán, a bil Filištíncov od Gabay až po cestu do Gezeru. (*) (Gezer je dnešné Tell Džezer, 10 km východne od Akaronu.)

Prenos archy zmluvy. - 1Dávid opäť zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov, tridsaťtisíc. 2Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch. (*) (Mesto Karjatiarim sa predtým volalo Bála (porov. Joz 15,9 a 1 Krn 13,6).) 3Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na kopci. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli nový voz. 4Keď ju vzali z Abinadabovho domu, ktorý je na kopci, (a išli s Božou archou), Ahio šiel pred archou. (*) (Verš 4 je porušený. Pravdepodobne by bolo treba čítať: "Oza išiel s Božou archou a Ahio išiel pred archou.") 5Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach (za sprievodu) citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov. (*) (Čítame podľa paralelnej osnovy 1 Krn 13,8.) 6Keď prišli k Nákonovmu humnu, vystrel Oza (ruku) k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli. (*) (Archy sa nebolo slobodno dotknúť.) 7Preto sa Pán rozhneval na Ozu a Boh ho tam udrel pre opovážlivosť, takže zomrel tam pri Božej arche. 8Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder. 9Dávid sa v ten deň zľakol Pána a povedal: "Akože by mohla prísť Pánova archa ku mne!" 10Preto Dávid nechcel doniesť Pánovu archu k sebe do Dávidovho mesta; Dávid s ňou zabočil do domu Gétčana Obededoma.

11V dome Gétčana Obededoma ostala Pánova archa tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom. 12Keď oznámili kráľovi Dávidovi: "Pán pre Božiu archu požehnáva dom Obededoma i všetko, čo má," Dávid išiel a s radosťou vyniesol Božiu archu z Obededomovho domu do Dávidovho mesta. 13Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa. (*) (Podľa 1 Krn 15,15 niesli teraz archu zmluvy leviti, ako bolo predpísané.) 14A Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. Dávid bol oblečený do plátenného efódu. 15Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby. 16Keď Pánova archa došla do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michol pozerala von oknom; a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Pánom, opovrhla ním v srdci. 17Pánovu archu doniesli a postavili ju na jej miesto v stane, ktorý dal pre ňu zhotoviť Dávid. Potom Dávid priniesol pred Pánom celopaly a pokojné obety. 18Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov. 19Potom nadelil všetkému ľudu, celému izraelskému zástupu, mužom i ženám, každému bochník chleba, kus mäsa (?) a hroznový koláč. A všetok ľud odišiel, každý do svojho domu.

20Keď sa Dávid vrátil požehnať svoju rodinu, išla Dávidovi v ústrety Šaulova dcéra Michol a povedala: "Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa dnes obnažoval pred očami slúžok svojich sluhov, ako sa obnažuje len nejaký niktoš!" (*) (Izraelita sa bez vrchného plášťa neukázal na ulicu. Preto sa Michol cíti urazenou.) 21Dávid povedal Michol: "Pred Pánom, ktorý mi dal prednosť pred tvojím otcom a celým jeho rodom, keď ma ustanovil za knieža nad Pánovým ľudom, nad Izraelom, pred Pánom budem tancovať 22a upokorím sa ešte viac ako teraz. Tak budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, u tých budem slávny." 23A Šaulova dcéra Michol nemala deti až do dňa svojej smrti.

Pánove prisľúbenia. - 1Kráľ teda býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov. 2Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane." 3Nátan povedal kráľovi: "Chyť sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!"

4Ale v tú noc Pán oslovil Nátana: 5"Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? 6Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí. 7Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? (*) (Dnešná osnova číta "kmeňu" miesto "sudcovi". Lepšie je však s 1 Krn 17,6 čítať "sudcovi".) 8Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. 9Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi. 10Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv, 11aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. (*) (Pán chce vybudovať Dávidovi dom, t. j. chce upevniť a urobiť trvalým jeho rod.) 12Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. 13On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. 14Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. (*) (Hoci ho Pán prijme za svojho syna, ak sa previní, bude ho spravodlivo a prísne trestať ako ostatných ľudí. – Prisľúbenia vv. 12–16 sa vzťahujú na Dávidovho syna a nástupcu Šalamúna a jeho potomkov. Ale Novozákonné Písmo sv. rozumie ich aj o Mesiášovi, ktorého predobrazom bol Šalamún (porov. Iz 9,6; Hebr 1,5; Lk 1,32). Preto sa Mesiáš volá aj synom Dávidovým, bude pochádzať z jeho rodu: Mt 1,1 n.; Lk 1,32 n.; Mt 22,42; Rim 1,3 atď.) 15Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. 16Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!" 17A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

18Tu kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: "Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? (*) (Dávid sa išiel do svätostánku poďakovať Pánovi. Nesedel tam pyšne na nejakom tróne, ale podľa východného zvyku pravdepodobne pokorne kľačal na zemi (Gn 37,25; Sdc 19,6).) 19Ale to bolo, Pane, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. (*) (Koniec verša je nejasný.) 20Čo by ti mohol Dávid ešte povedať? Veď ty, Pane, Bože, poznáš svojho sluhu! 21Kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, keď si to dal vedieť svojmu sluhovi. (*) (S 1 Krn 17,19 čítame: "Kvôli svojmu sluhovi" miesto "Kvôli svojim rečiam".) 22Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha. 23A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud, urobiť mu meno, konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať národy a bohov spred svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta? (*) (Porov. 1 Krn 17,21.) 24Upevnil si si svoj ľud, Izrael, za svoj ľud naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. 25A teraz, Pane, splň slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome naveky, a urob tak, ako si hovoril! 26Vtedy bude tvoje meno veľké naveky a budú hovoriť: »Pán zástupov je Bohom nad Izraelom.« A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý. 27Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela, dal si svojmu sluhovi zjavenie: »Postavím ti dom.« Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa k tebe túto modlitbu. (*) (Porov. v. 7 a 11 a pozn. k týmto v.) 28A teraz, Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda. Ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie. 29Nuž začni teraz žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Bože, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu požehnaný tvojím požehnaním naveky!"

Dávidove víťazstvá. - 1Potom Dávid porazil Filištíncov a podrobil si ich. Dávid vyrval Filištíncom z ruky moc nad daňami. (*) (Výraz: "moc nad daňami" je veľmi neurčitý a nejasný. Azda ho treba rozumieť tak, že si Dávid Filištíncov urobil poplatníkmi, hoci doteraz Izraeliti boli závislí na Filištíncoch. 1 Kr 18,1 hovorí, že Dávid odňal Filištíncom Gét.) 2Porazil Moabčanov, dal im ľahnúť na zem a odmeral ich povrázkom. Dva povrázky odmeral na zabitie a jeden plný povrázok ponechal nažive. Tak sa Moabčania stali Dávidovými poddanými, platili poplatky. (*) (Nesmieme toto počínanie posudzovať podľa našich dnešných mravov. Zajatý vojak za starých čias stratil právo na život a bolo to ešte milosrdenstvo, že tretinu nechal nažive.) 3Potom Dávid porazil Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby, keď opätovne vyrazil zmocniť sa rieky Eufrat. (*) (O Sobre pozri 1 Sam 14,47.) 4Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov. (*) (Zvieratá ochromovali tak, že im na zadnej nohe podrezali šľachu. Dávid to urobil preto, lebo ešte nevedel zaobchádzať s bojovými vozmi. Ale porov. aj Dt 17,16.) 5Keď Aramejčania prišli z Damasku na pomoc Adadezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov. 6Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku dozorcov a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

7Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adadezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. 8Z Adadezerových miest Bety a Berotu vzal kráľ Dávid veľmi veľa kovu. (*) (Poloha Bety (hebrejsky Betach, lepšie je s 1 Krn 18,8 a Gn 22,24 čítať Tebach) a Berotu je neznáma.) 9Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú Adadezerovu armádu, (*) (Emat, dnes Chama, je mesto v Sýrii pri rieke Orontes.) 10poslal Tou svojho syna Jorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adadezerovi a že ho premohol. Lebo Adadezer bol nepriateľ Touho. Niesol so sebou strieborné, zlaté a kovové nádoby. 11Aj tie kráľ Dávid zasvätil Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil od národov, ktoré porazil: 12od Aramu, od Moabu, od Amončanov, od Filištíncov, od Amalekitov a z koristi Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby. 13Dávid si získal meno. Keď sa vracal po porážke Aramejčanov, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edomčanov. (*) (Doplňujeme podľa LXX. Soľné údolie bolo asi na juh od Mŕtveho mora.) 14V Edomsku ustanovil dozorcov (v celom Edomsku ustanovil dozorcov) a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

15Dávid kraľoval nad celým Izraelom a Dávid vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. 16Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom. 17Achitobov syn Sadok a Achimelechov syn Abiatar boli kňazmi a Saraiáš bol pisárom. (*) (Poradie mien je v dnešných osnovách poprehadzované (Vulg číta: Sádok, syn Achitoba, a Achimelech, syn Abiatara). Správne poradie je, ktoré uvádzame v preklade.) 18Jojadov syn Banaiáš velil Kereťanom a Feleťanom a Dávidovi synovia boli kňazmi. (*) (Kereťania sú pravdepodobne Kréťania, Feleťania sú pravdepodobne Filištínci. Z týchto cudzincov si Dávid zostavil osobitný vojenský oddiel. – Kňazi pochádzali z kmeňa Lévi, Dávid bol z kmeňa Júdovho. V akom zmysle mohli byť Dávidovi synovia kňazmi, nevieme; 1 Krn 18,17 píše, že boli pohlavármi, náčelníkmi.)

Dávid a Mifiboset. - 1Dávid sa opýtal: "Ostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Tomu pre Jonatána preukážem milosrdenstvo." 2V Šaulovom dome bol istý sluha menom Siba. Zavolali ho k Dávidovi a kráľ mu povedal: "Ty si Siba?" Odpovedal: "Áno, k službám!" 3Kráľ sa ho pýtal: "Ostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Tomu preukážem Božie milosrdenstvo." Siba odvetil kráľovi: "Je ešte Jonatánov syn, chorý na nohy." (*) (Pozri 4,4.) 4Kráľ sa ho pýtal: "Kde je?" Siba odpovedal kráľovi: "Je v dome Amielovho syna Machira v Lodabare!" (*) (Lodabar bolo mesto východne od Jordána, blízo Rabat Amonu.) 5A kráľ Dávid ho dal doniesť z domu Amielovho syna Machira, z Lodabaru.

6Keď Mifiboset, syn Šaulovho syna Jonatána, prišiel k Dávidovi, padol na tvár a klaňal sa. Dávid ho oslovil: "Mifiboset!" Odpovedal: "Hľa, tvoj sluha!" 7Dávid mu povedal: "Neboj sa, lebo ti veľmi chcem preukázať milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatána. Vrátim ti všetky polia tvojho otca Šaula, ty však budeš vždy požívať pokrm pri mojom stole." 8Uklonil sa a vravel: "Čo je tvoj sluha, že sa obraciaš k mŕtvemu psovi, akým som ja?!"

9Potom si Dávid zavolal Šaulovho sluhu Sibu a povedal mu: "Všetko, čo patrilo Šaulovi a celému jeho rodu, dal som synovi tvojho pána. 10Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia budete mu obrábať zem a znášať (úrodu), ktorá bude slúžiť synovi tvojho pána za pokrm, aby mal čo jesť. Mifiboset, syn tvojho pána, bude vždy požívať pokrm pri mojom stole." Siba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. (*) (Niektorí, nie bez základu, opravujú os novu: "Ktorá bude slúžiť domu tvojho pána za pokrm, aby mali čo jesť." Veď sám Mifiboset ne potreboval pokrm, lebo jedával pri kráľovom stole.) 11Siba odpovedal kráľovi: "Tvoj sluha urobí všetko tak, ako môj kráľovský pán prikázal svojmu sluhovi." Mifiboset však jedával pri kráľovom stole ako jeden z kráľových synov. (*) (Hebr. znenie a Vulg dnes číta chybne: "pri mojom stole". Opravili sme podľa LXX.) 12Mifiboset mal malého syna menom Micha. Všetci, ktorí bývali v Sibovom dome, boli sluhami Mifiboseta. 13Mifiboset však býval v Jeruzaleme, lebo jedol pri kráľovom stole. Bol chromý na obe nohy.

Vojna proti Amončanom a Aramejčanom. - 1Potom zomrel kráľ Amončanov a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Hanon. 2Dávid si povedal: "Preukážem Nachasovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, ako jeho otec preukázal milosrdenstvo mne." Preto mu Dávid prostredníctvom svojich sluhov dal vysloviť sústrasť v žiali za otcom. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Amončanov, 3ale amonské kniežatá vraveli svojmu pánovi Hanonovi: "Nazdávaš sa, že si Dávid chce uctiť tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? A neposlal Dávid svojich sluhov k tebe, aby preskúmal, prezvedel a rozvrátil mesto?" 4Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil im pol brady, šaty im do polovice až po rozkrok odstrihol a poslal ich preč. (*) (Oholenie brady pokladali za vrcholnú potupu. Preto sa posli ani nemali vrátiť domov, kým im brada nenarástla.) 5Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ im odkázal: "Ostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vrátite!"

6Keď Amončania videli, že sa Dávidovi zošklivili, poslami dali Amončania najať Aramejčanov z Bet-Rohobu a Aramejčanov zo Soby, dvadsaťtisíc pešiakov, a od kráľa Maáchy (tisíc mužov) a chlapov z Tobu, dvanásťtisíc mužov. (*) (O Sobe pozri 8,3. Krajiny Bet-Rohob a Maácha boli kdesi pri prameňoch Jordána. Tob bol od nich východne (Sdc 11,5). – Z Maáchy a Tobu spolu najali 12 000 mužov, lebo všetkého najatého vojska bolo 32 000; porov. 1 Krn 19,7.) 7Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé vojsko bojovníkov. 8Vtedy Amončania vyrazili a usporiadali sa do boja pred bránou. Aramejčania zo Soby a z Rohobu a mužovia z Tobu a Maáchy boli osobitne na poli. 9Keď Joab videl, že boj je obrátený proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejších a postavil ich proti Aramejčanom. 10Ostatok mužstva odovzdal do rúk svojho brata Abisaja a postavil ho proti Amončanom. 11A povedal: "Ak budú Aramejčania mocnejší ako ja, prídeš mi na pomoc; a ak budú Amončania mocnejší ako ty, prídem na pomoc ja tebe. 12Buď udatný! Veď bojujeme za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán však urobí, čo sa jemu páči." 13Keď sa Joab a mužstvo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti Aramejčanom, oni pred ním utiekli. 14Amončania videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli pred Abisajom a vtiahli do mesta. Nato Joab upustil od Amončanov a šiel do Jeruzalema.

15Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, zhromaždili sa 16a Adadezer poslami nariadil nástup Aramejčanov, ktorí boli za riekou. Tí prišli do Helamu na čele s veliteľom Adadezerovho vojska Sobachom. (*) (Rieka, o ktorej je tu reč, je asi Jordán. Meno mesta Helam Vulg mylne prekladá: "ich vojsko". Helam bol kdesi v Zajordánsku, ale bližšie jeho poloha je neznáma.) 17Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán a prišiel do Helamu. Nato sa Aramejčania postavili proti Dávidovi a bojovali s ním. 18A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemsto vozov a štyridsaťtisíc jazdcov a zrazil aj veliteľa vojska Sobacha, takže na mieste zomrel. (*) (Podľa 1 Krn 19,18 nie jazdcov, ale pešiakov.) 19Všetci Adadezerovi poddaní králi videli, že ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Izraelitmi mier a boli im poddaní. A Aramejčania sa už báli ísť Amončanom na pomoc.

Dávidov hriech a jeho následky, 11 - 20

Dávid a Betsabe. - 1Keď uplynul rok, v čase, keď králi vychádzajú (do vojny), vyslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael. Spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. (*) (Králi vychádzali do vojny obyčajne na jar, keď prestali dažde. – Raba (Rabba) bolo hlavné mesto Amončanov.) 2V ktorýsi večer Dávid vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Vtom uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Žena bola na pohľad veľmi pekná. 3Dávid sa dal o žene dopytovať a povedali mu: "To je Eliamova dcéra Betsabe, žena Hetejca Uriáša!" (*) (O Hetejcoch pozri 1 Sam 26,6.) 4Nato poslal Dávid poslov, dal ju priviesť, a keď prišla, obcoval s ňou. Ona sa potom očistila od svojej nečistoty a vrátila sa domov.

5Žena počala a odkázala Dávidovi: "Som ťarchavá." 6Nato Dávid poslal za Joabom: "Pošli ku mne Hetejca Uriáša!" A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. 7Keď Uriáš došiel k nemu, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab, ako sa vedie mužstvu a ako beží vojna. 8Potom Dávid povedal Uriášovi: "Choď do svojho domu a umy si nohy!" Uriáš odišiel z kráľovského domu a nasledoval ho kráľovský dar. (*) ("Umy si nohy" znamená toľko ako "daj sa do pohodlia!") 9Ale Uriáš spal pri vchode kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána; do svojho domu nezišiel. 10Dávidovi oznámili: "Uriáš nešiel do svojho domu." Dávid sa opýtal Uriáša: "Neprichádzaš z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?" 11Uriáš odpovedal Dávidovi: "Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám ísť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žije Pán a ako žiješ ty, takú vec neurobím!" 12Dávid povedal Uriášovi: "Dnes ostaň ešte tu, zajtra ťa prepustím." Uriáš teda ostal ten deň v Jeruzaleme. Na druhý deň 13ho Dávid zavolal, aby s ním jedol a pil. Ale večer odišiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána; do svojho domu nešiel.

14Ráno napísal Dávid Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. 15V liste písal toto: "Postavte Uriáša napred, kde najviac zúri boj, a potom sa stiahnite od neho späť, nech ho zasiahnu a nech zomrie!" 16A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam mocní chlapi. 17Mužovia z mesta urobili výpad a bojovali s Joabom. I padli poniektorí z mužstva z Dávidových sluhov a zomrel aj Hetejec Uriáš. 18Joab potom dal Dávidovi oznámiť celý priebeh boja. 19Poslovi však prikázal: "Ak vtedy, keď kráľovi dopovieš celý priebeh boja, 20vzkypí v kráľovi hnev a povie ti: »Prečo ste išli bojovať tak blízo k mestu? Nevedeli ste, že z múru strieľajú?! 21Ktože zabil Abimelecha, Jerobálovho syna?! Či nie žena zhodila naň z múru mlynský kameň, takže zomrel v Tebese? Prečo ste sa priblížili k múru?« - povieš: »Aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš zomrel.«" (*) (O Achimelechovi, synovi Gedeonovom, pozri Sdc 9,53. Jerobál bolo iné meno Gedeona. Hebrejský text píše toto meno Jerubošet. Miesto mena pohanskej modly Bála vyslovovali Izraeliti slovo "bošet" – "hanba". Aj Šaulov syn Isboset sa vlastne volal Isbál a Jonatánov syn Mifiboset bol Mifibál. – Tebes, dnes Tubas, je dedina pri ceste z Nablusu (Sichemu) do Beisanu (Betsanu).) 22Posol odišiel a keď došiel, oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom odkázal Joab. 23Posol hovoril Dávidovi: "Tí mužovia boli mocnejší ako my, urobili výpad proti nám do poľa, ale my sme ich odrazili až po vchod do brány. 24Vtedy z múru strieľali strelci na tvojich sluhov a niektorí z kráľových sluhov zomreli; aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš zomrel." 25Nato Dávid povedal poslovi: "Toto povedz Joabovi: »Nech ťa tá vec netrápi! Veď meč zožiera raz tak, raz inak. Vytrvaj pevne vo svojom boji proti mestu a zrúcaj ho!« Takto ho posmeľuj!" (*) ("Meč zožiera raz tak, raz inak" prekladá Vulg podľa zmyslu správne: "rozličný býva výsledok boja, raz pohltí meč toho, raz iného".)

26Keď sa Uriášova manželka dopočula, že jej muž Uriáš zomrel, nariekala za svojím pánom. 27Keď však pominul smútok, dal ju Dávid doviesť do svojho domu. Stala sa mu ženou a porodila mu syna. Ale čo Dávid urobil, nepáčilo sa Pánovi.

Trest za hriech. - 1Preto Pán poslal k Dávidovi Nátana. On šiel k nemu a povedal mu: "V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný. 2Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3Chudobný zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kúpil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohára, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra. 4Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel."

5Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: "Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti. 6A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie." (*) (Viacnásobnú vynáhradu zapríčinenej škody predpisoval Mojžišov zákon Ex 22,1.) 7Nátan povedal Dávidovi: "Ty si ten muž! Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vyslobodil zo Šaulovej ruky. 8Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do lona a dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak je to málo, doložím ti to i ono. 9Prečo si opovrhol Pánovým slovom, že si urobil, čo sa mu nepáči?! Hetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu. Zabil si ho mečom Amončanov. 10Preto od tvojho domu nikdy neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manželku Hetejca Uriáša, aby bola tvojou ženou. 11Toto hovorí Pán: Hľa, ja z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie; pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka. (*) (Splnenie pozri 16,22.) 12Lebo ty si to urobil potajomky, ale ja urobím túto vec pred celým Izraelom a pred slnkom."

13Dávid povedal Nátanovi: "Zhrešil som proti Pánovi!" A Nátan vravel Dávidovi: "Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš! 14Že si však touto vecou zavinil rúhanie u Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, iste zomrie!"

15Potom Nátan odišiel domov. Pán však udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova manželka, a ochorelo. 16Dávid prosil Boha za chlapca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (domov), ležal celú noc na zemi. 17Starší jeho domu pristúpili k nemu a chceli ho zdvihnúť zo zeme. Ale nechcel, ani s nimi nejedol. 18Na siedmy deň chlapec zomrel. A Dávidovi sluhovia sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo. Vraveli si: "Kým chlapec ešte žil, prihovárali sme sa mu, a nepočúval na náš hlas. Akože mu povieme: »Chlapec umrel.«?! Veď porobí zle!" 19Dávid videl, že si jeho sluhovia pošuškávajú. Dávid pochopil, že chlapec zomrel. A Dávid sa spýtal svojich sluhov: "Zomrel chlapec?" Odpovedali: "Zomrel." 20Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal, vzal si iné šaty, išiel do Pánovho domu a klaňal sa. Potom šiel domov, žiadal, aby mu predložili pokrm, a jedol. 21Jeho sluhovia sa ho pýtali: "Čo to znamená, čo robíš? Kým bol chlapec živý, postil si sa a plakal si a keď chlapec zomrel, vstávaš a ješ!" (*) (Sluhovia sa divia, že kráľ preukazoval obvyklé znaky smútku za života dieťaťa, a nie po jeho smrti.) 22Odpovedal: "Kým chlapec žil, postil som sa a plakal som, lebo som si vravel: Ktovie, azda sa Pán zmiluje a chlapec ostane nažive. 23Teraz je však mŕtvy, načo by som sa postil? Môžem ho vari ešte vrátiť späť? Ja pôjdem za ním, ale on sa ku mne nevráti."

24Potom Dávid tešil svoju ženu Betsabe, vošiel k nej a spal s ňou. I porodila syna, ktorého nazval Šalamúnom. Pán ho miloval. (*) (Pán miloval Šalamúna a neusmrtil ho ako prvé dieťa Betsaby. Svoju lásku k nemu preukazuje navonok tým, že mu prostredníctvom proroka Nátana dáva meno Jedidjá – Miláčik Pána.) 25A Pán ho prostredníctvom proroka Nátana dal s ohľadom na Pána nazvať Jedidjá.

Zakončenie vojny s Amončanmi. - 26Joab však bojoval pri Rabe Amončanov a zaujal kráľovské mesto. (*) (Niektorí už v tomto verši čítajú ako v nasledujúcom: Vodné mesto, a nie Kráľovské mesto.) 27Joab poslal k Dávidovi poslov so správou: "Bojoval som proti Rabe a Vodné mesto som aj zaujal. (*) (Vodné mesto bola asi tá časť Rabat Amonu, ktorá ležala pri brehu rieky Nahr Amman.) 28Preto teraz zhromaždi ostatok mužstva, obliehaj mesto a doby ho, aby som nedobyl mesto ja, lebo by sa nazvalo mojím menom." 29Nato Dávid pozbieral všetko mužstvo, išiel k Rabe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30Vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesli veľké množstvo koristi. (*) (Kráľ Amončanov nemohol nosiť 59 kg (=1 hrivna zlata) ťažkú korunu na hlave. Preto so LXX je lepšie čítať "korunu Milchoma". Milchom (Moloch) bol boh Amončanov. Ťažkú zlatú korunu mala na hlave táto modla. Dávid nosil len drahokam, ktorý zdobil prv túto korunu (1 Krn 20,2).) 31A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol, roztrhal pílami, železnými mláťačkami a železnými sekerami a pohádzal ich do tehliarskej pece. Podobne naložil so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema. (*) (Dávid zaobchodil s Amončanmi nemilosrdne, ako oni zaobchodili s inými (porov. 1 Sam 11,1 n.). Ale mnohí vykladajú tento nejasný verš tak, že Dávid urobil z Amončanov otrokov, ktorí museli robiť pri pílach, mláťačkách a pri pálení tehál. Mláťačky boli veľmi jednoduché. Bola to dreve ná doska alebo valec, opatrený ostrými železnými zubami.)

Amnon a Tamar. - 1Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnon. (*) (Tamar mala s Absolónom aj spoločnú matku. S Amnonom mala len spoločného otca.) 2Amnon sa trápil, až ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemožným niečo jej urobiť. (*) (Nevydaté ženy nemohli sa stýkať s mužmi, bývali pri svojich matkách.) 3Amnon mal priateľa Jonadaba, syna Dávidovho brata Semu. A Jonadab bol veľmi chytrý človek. (*) (Sema (Semma) sa inde (1 Sam 16,9) volá Sama (Samma).) 4I spýtal sa ho: "Prečo si ty, kráľov syn, deň čo deň biednejší? Nepovieš mi to?" Amnon mu odpovedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolóna." 5Jonadab mu vravel: "Ľahni si do postele, akoby si bol chorý, a keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky!" 6Amnon si teda ľahol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: "Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej ruky chcem jesť." 7A Dávid poslal do domu po Tamar s odkazom: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!" 8Tamar išla do domu svojho brata Amnona, ktorý ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláčov a koláče upiekla. 9Potom vzala pekáč a vysypala pred neho. Ale on sa zdráhal jesť. Amnon vravel: "Pošlite odo mňa všetkých preč!" Keď všetci od neho odišli, 10povedal Amnon Tamar: "Dones mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky!" Tamar vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbičky. 11Keď mu však podávala jesť, chytil ju a vravel jej: "Poď, sestra moja, ľahni si ku mne!" 12Ale ona mu povedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie robiť! Nedopusť sa tej nehanebnosti! (*) (Manželstvo medzi súrodencami zákon zakazoval (Lv 18,9.11; 20,17; Dt 27,22). Tamar buď nevie o tomto zákaze, alebo predstiera sľub manželstva, aby sa vyslobodila z rúk Amnona.) 13Kdeže ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty budeš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale hovor s kráľom, on ma neodoprie tebe." 14Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou.

15Potom k nej Amnon pocítil veľký odpor. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkázal: "Zober sa a choď!" 16Odpovedala mu: "Táto krivda, že ma posielaš preč, je väčšia ako tá druhá, ktorú si mi urobil." Ale nechcel ju počúvať. 17I zavolal mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal mu: "Vyžeň túto odo mňa von na ulicu a zapri za ňou dvere!" 18Mala na sebe dlhú tuniku, lebo kráľovské dcéry sa oddávna, kým boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou dvere. 19Tamar si dala na hlavu popol, dlhú tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si položila na hlavu, išla a nepretržite volala. (*) (Popol, roztrhnuté rúcho, ruka položená na hlavu sú znaky smútku a bolesti.) 20Vtom ju oslovil jej brat Absolón: "Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu!" Tamar potom ostala opustená v dome svojho brata Absolóna.

21Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť dušu svojho syna Amnona, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený.) (*) (Veta v zátvorkách v hebr. osnove chýba. Doplnili sme ju podľa LXX a Vulg.) 22Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar.

Absolónova pomsta. - 23Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov. (*) (Bálhasor je asi dnešný Tell-Asúr na deň cesty severne od Jeruzalema. Efraim je asi dnešné Et-Tajjíbe, južne od Tell-Asúru.) 24Absolón išiel ku kráľovi a povedal: "Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia." 25Kráľ odpovedal Absolónovi: "Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu." On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. 26Absolón odpovedal: "Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!" Kráľ sa ho opýtal: "Prečo má ísť s tebou?" (*) (Dávid sa čuduje, že Absolón pozýva Amnona, s ktorým sa dva roky nezhováral.) 27Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľovských synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.) (*) (Vetu v zátvorkách aj tu doplňujeme zo LXX a Vulg.) 28A Absolón rozkázal svojim sluhom: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona! - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!" 29Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli. 30Kým ešte boli na ceste, došiel k Dávidovi chýr: "Absolón pobil všetkých kráľových synov, neostal z nich ani jeden." 31Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho sluhovia stáli s roztrhnutým rúchom. 32Vtom sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Semu, a povedal: "Nech nehovorí môj pán, že pobili všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel iba sám Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolónovej tvári odo dňa, čo potupil jeho sestru Tamar. (*) (Rozumej: z Absolónovej tváre sa dalo vyčítať, čo zamýšľa proti Amnonovi.) 33Nuž nech si to môj kráľovský pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len Amnon."

34Absolón však ušiel. Vtedy mládenec, ktorý držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zástup išiel neobyčajnou cestou popri vrchu. (*) (Čo sa podrobností týka, je tento verš veľmi neistý.) 35Nato Jonadab hovoril kráľovi: "To idú kráľovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha." 36Keď dohovoril, došli kráľovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom.

37Absolón utiekol a išiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kráľovi Gesuru. (A Dávid) smútil za svojím synom celý čas. (*) (Tolmai bol Absolónov starý otec po matke Maáche, pozri 3,3.) 38Absolón teda utiekol. Išiel do Gesuru a bol tam tri roky. 39Kráľ Dávid však prestal prenasledovať Absolóna, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.

Návrat Absolóna. - 1Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi. 2Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym! (*) (Tekua ležala južne od Betlehema.) 3Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť." A Joab jej vložil do úst slová. (*) (Joab povedal žene, čo má hovoriť kráľovi.)

4Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: "Pomôž, kráľu!" 5Kráľ sa jej spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho. 7A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: »Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!« Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi." (*) (Vraha museli podľa zákona krvnej pomsty zabiť najbližší príbuzní zavraždeného. Žena podáva vec tak, že sa príbuzní chcú po potrestaní vinníka zmocniť dedičstva.) 8Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech." 9Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: "Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný." (*) (Žena hovorí, že sa príbuzenstvo pomstí na nej a na jej rodine za to, že vrah ušiel trestu; kráľa, ktorý mu udelil milosť, nebudú sa môcť dotknúť.) 10Kráľ povedal: "Ak ti niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!" 11Odpovedala: "Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!" Odpovedal: "Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!" (*) (Žena sa neuspokojí prostým sľubom, chce, aby kráľ vzýval meno Božie, aby sa zaprisahal.)

12Vtedy žena vravela: "Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?" Odpovedal: "Vrav!" (*) (Vymyslenou rozprávkou chcela žena len zapôsobiť na kráľa a priviesť ho, aby Absolóna zavolal z vyhnanstva domov.) 13Žena povedala: "Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec! (*) (Rozumej: keď je kráľ ochotný dať milosť cudziemu, hoci bratovrahovi, je zrovna hriech, keď nechce omilostiť vlastného syna.) 14Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. (*) (Verš 14 nie je jasný. Žena asi chce upozorniť kráľa, aby bol milosrdný, ako je milosrdný Boh, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil. Pritom pripomína, že sme smrteľní, aj Absolón by mohol vo vyhnanstve zomrieť a kráľ by potom ľutoval, že bol k nemu taký tvrdý.) 15Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky. 16Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna. 17Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!" (*) (Žena zase hovorí o svojom, pravda, vymyslenom prípade, chce, aby sa kráľ nazdal, že je prípad naozaj pravdivý, tým istejšie vyprostredkuje milosť pre Absolóna. Žena viac ráz opakuje to isté, ako sú zvyklé hovoriť ženy z ľudu, a chváli kráľa, že s anjelskou trpezlivosťou vypočul i dobré, i zlé, čo mu povedala.)

18Vtedy kráľ povedal žene: "Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!" Žena odpovedala: "Nech hovorí môj kráľovský pán!" 19A kráľ povedal: "Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?" Žena vravela: "Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová. 20Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi."

21Potom kráľ hovoril Joabovi: "Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!" 22Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: "Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu." 23Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24Vtedy kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!" Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.

25V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby. 26A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. 27Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu. 28Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.

29Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť. 30Vtedy povedal sluhom: "Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a podpáľte ho!" A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: "Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.") (*) (Vetu v zátvorkách sme doplnili podľa LXX a Vulg. V dnešnom hebr. texte chýba.) 31Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: "Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?" 32Absolón odpovedal Joabovi: "Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!" 33Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.

Absolónova zrada. - 1Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.

2Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: "Z ktorého si mesta?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa." 3Nato mu Absolón povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul." 4A Absolón hovoril: "Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo." 5A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal. 6Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.

7Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: "Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi. (*) (Číslica bude asi porušená. Miesto 40 treba čítať len 4 roky. Veď celé Dávidovo panovanie trvalo 40 rokov.) 8Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu." 9Kráľ mu odpovedal: "Choď v pokoji!" On vstal a išiel do Hebronu. 10Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!" 11Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom. 12Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom.

Dávidov útek z Jeruzalema. - (*) (Mesto Gilo ležalo podľa Joz 15,51 v Júdskom pohorí. Je to buď dnešné Bet-Džálá pri Betleheme alebo zborenisko zvané Džálá, asi 10 km severne od Hebronu.) 13Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: "Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi." 14Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča." 15Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: "Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!" 16Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom. 17Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali. 18Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa. (*) (O Kereťanoch a Feleťanoch pozri 8,18.)

19Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova! 20Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!" (*) ("Milosrdenstvo a spravodlivosť!" dodaj: "ti prajem!" Je to skrátený pozdrav (ako u nás "Dobrý deň"…!).) 21Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: "Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha." 22A Dávid povedal Etaimu: "Choď, prejdi!" Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním. (*) (Etai prešiel popri Dávidovi za ostatným vojskom, nevrátil sa späť.) 23Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu. (*) (Potok Kedron je v Jozafatskom údolí medzi Jeruzalemom a Olivovou horou. Tu konal Dávid prehliadku svojho vojska.)

24Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta. 25Vtedy kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok. 26Ale ak povie: »Nepáčiš sa mi,« tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!" 27Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: "Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami! 28Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu." 29Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.

30Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali. (*) (Každému príde tu na um, ako vystupoval po Poslednej večeri na Olivovú horu Ježiš Kristus, Syn Dávidov. Ide tu priam o predobraz cesty Krista Pána.) 31Keď Dávidovi zvestovali: "Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom," Dávid povedal: "Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!" (*) (Dávid vie, že Achitofel je nebezpečný poradca, preto prosí Pána, aby rady Achitofelove, ktoré bude dávať Absolónovi, boli nemúdre.)

32Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave. (*) (Arach bolo podľa Joz 16,2 mesto na území kmeňa Efraim (dnes Ain Arik, tri hodiny severne od Jeruzalema).) 33Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu! 34Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: »Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom,« tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu. (*) (Chusai má dávať pozor, aby Achitofelove rady neškodili Dávidovi.) 35Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi. 36S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!" 37Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.

Siba a Semei. - 1Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína. (*) (O Sibovi pozri hl. 9.) 2Kráľ sa opýtal Sibu: "Čo s týmto chceš?" Siba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti." 3Kráľ sa spýtal: "Kde je syn tvojho pána?" Siba odpovedal Dávidovi: "Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: »Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca.«" 4A kráľ povedal Sibovi: "Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje." Siba odpovedal: "Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána."

5Keď kráľ došiel až k Bahurim, práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tadiaľ preklínal (*) (Bahurim pozri 3,16.) 6a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.

7Semei hovoril takto, keď preklínal: "Von, von, krvavý muž, muž beliálov! 8Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž." 9Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!" 10Ale Dávid povedal: "Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: »Preklínaj Dávida!«, kto mu povie: »Prečo to robíš?!«" 11Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: "Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! 12Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie." 13Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. 14Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil. (*) (Slovo "k Jordánu" dokladajú niektoré osnovy LXX (Lukiánov text).)

Absolón v Jeruzaleme. - 15Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi. 16Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!" 17Absolón povedal Chusaimu: "Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?" 18Chusai povedal Absolónovi: "Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti. 19A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."

20Potom povedal Absolón Achitofelovi: "Predložte svoju radu! Čo máme robiť?" 21Achitofel povedal Absolónovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou." (*) (Týmto hanebným činom (porov. Gn 35,22 a Gn 49,4) mal Absolón ukázať, že vo všetkom vstupuje do Dávidovho dedičstva. Zároveň vznikne medzi ním a Dávidom nepreklenuteľná priepasť; Absolónovi prívrženci budú vidieť, že je cesta naspäť nemožná a že musia pri Absolónovi neohrozene vytrvať. – Pre Dávida to bol trest, ktorý mu predpovedal Nátan 12,11 n.) 22Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca. 23Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.

1Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: "Vyberiem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa (ešte) tejto noci prenasledovať Dávida. 2Napadnem ho - veď je ustatý a skleslý - a podesím ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozuteká. Potom osamelého kráľa zabijem 3a privediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka, potom bude celý ľud v pokoji." (*) (Verš je neistý. Prekladáme ho podľa Vg.) 4Absolónovi sa reč páčila, aj všetkým starším Izraela.

5Absolón však povedal: "Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má on na ústach." 6Chusai prišiel k Absolónovi a Absolón mu povedal: "Takto hovorí Achitofel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor ty!" 7A Chusai povedal Absolónovi: "Nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel v tomto prípade." 8A Chusai hovoril (ďalej): "Ty vieš, že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia a že majú rozhorčenú dušu ako mláďat zbavená medvedica na poli. Veď tvoj otec je bojovník, ktorý nenechá svojich ľudí spať! 9Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hneď na začiatku niekto padne, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť: »Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú porážku.« 10Vtedy by iste ochabol aj taký, kto je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva. Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a že tí, čo sú s ním, sú smelí ľudia. 11Radím teda: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Danu až po Bersabe ako piesok pri mori a ty budeš tiahnuť v ich strede. (*) (T. j. nech Absolón zhromaždí toľko vojakov, ako je piesku pri mori.) 12A keď dorazíme k nemu na niektorom mieste, kde ho nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pôdu a neostane ani on a ani jediný z celého jeho mužstva. 13A ak sa utiahne do niektorého mesta, obtiahne celý Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do rieky, že tam neostane ani kamienka." 14Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: "Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada." Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.

Dávid v Zajordánsku. - 15Nato Chusai povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: "Takto a takto radil Achitofel Absolónovi a starším Izraela, toto a toto som radil ja. 16Teraz teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: »Neostaň cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hneď, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je s ním!«" (*) (Chusai radí Dávidovi, aby ešte pred nocou prešiel na druhý breh Jordána.) 17Jonatán a Achimás stáli pri prameni Rogel. I prišla slúžka a podala im správu, oni to zas mali ísť oznámiť Dávidovi. Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta. (*) (Pozri 15,27. – Prameň Rogel je dnešná Jóbová studňa na juhovýchodnom konci Jeruzalema, kde sa Hinomské údolie spája s Kedronským.) 18Ale videl ich akýsi chlapec a oznámil to Absolónovi. Obaja rýchlo odišli a vošli v Bahurime do domu človeka, ktorý mal na dvore studňu, a spustili sa do nej. (*) (O Bahurime pozri 3,16; 16,5.) 19Žena vzala prikrývku, rozostrela ju nad studňu a nasypala na ňu zrna, takže nebolo nič poznať. 20Absolónovi sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa: "Kde je Achimás a Jonatán?" Žena im odpovedala: "Odišli odtiaľto k vode." Hľadali (ich), ale nenašli a vrátili sa do Jeruzalema. (*) (Žena hovorí, že dvaja ubehlíci išli k Jordánu. Vulg prekladá nepresne: "Napili sa trochu vody a odišli".)

21Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a podali kráľovi Dávidovi správu. Povedali Dávidovi: "Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu, lebo takto radil proti vám Achitofel!" 22Nato Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstal a prešiel cez Jordán. Kým sa ráno rozvidnilo, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.

23Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.

24Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón (on a všetci muži Izraela s ním) prešiel cez Jordán. (*) (O Mahanaime pozri 2,8.) 25Absolón postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža menom Jetra Izmaelitu, ktorý mal pomer s Izaiho dcérou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie. (*) (Text opravený podľa 1 Krn 2,16 n. V dneš nej pôvodine je "Jetra Izraelitu" a "Naásovou dcérou Abigailou". Amasa bol teda synovcom Dávidovým.) 26Izraeliti a Absolón táborili v krajine Galaád.

27Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaádčan Berzelai z Rogelimu (*) (O Lodabare pozri 9,4. – Rogelim bolo dnes už neznáme mesto v Zajordánsku.) 28doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, (*) (Výraz: "pražené zrno" sa v dnešnom hebrejskom texte opakuje po slove "šošovica".) 29med, maslo, ovce a kravský syr, aby mal čo jesť Dávid a ľud, ktorý bol s ním. Lebo si hovorili: "Ľud na púšti vyhladol, ustal a dostal smäd."

Potlačenie vzbury. - 1Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov. 2Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: "Aj ja pôjdem s vami." 3Ale ľud vravel: "Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie, keď nám ostaneš v meste na pomoc." 4Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach. 5A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: "Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi!" A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

6Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese. (*) (Efraimský les, o ktorom je tu reč, bol kdesi v Zajordánsku, teda nie na území kmeňa Efraim. Bližšia jeho poloha je však neznáma.) 7Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov. 8Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.

9Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla. 10Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: "Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!" 11Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok." 12Ale ten človek povedal Joabovi: "Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zachovajte mi chlapca Absolóna!« 13Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou." (*) (Zmysel je: Keby som aj s nebezpečenstvom vlastného života bol zákerne zabil Absolóna, kráľ by sa to určite dozvedel, a ty by si mi vtedy neprišiel na pomoc.) 14Joab odpovedal: "Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou." Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý, 15prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho. 16Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud. 17Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľmi veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

18Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena." Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník. (*) (V údolí Kedron je dnes pomník, ktorý sa volá "Absolónov pomník", ale ten je novšieho pôvodu. – V 14,27 sa spomínajú Absolónove deti; pomník si teda postavil, keď sa tie ešte nenarodili, alebo keď už pomreli.)

Dávidov žiaľ za Absolónom. - 19Sadokov syn Achimás povedal: "Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov." 20Ale Joab mu vravel: "Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!" 21Potom Joab povedal Kušitovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol. (*) ("Kušita" bol Etiópec (porov. Nm 12,1; Hab 3,7), ktorý bol v službách Dávidových.) 22Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: "Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom." Ale Joab vravel: "Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť." (*) (Verš nie je celkom jasný. Joab chce povedať, že za takúto zvesť darmo bude čakať od kráľa odmenu. V tomto zmysle prekladá Vulg: "nebudeš nositeľom dobrej zvesti".) 23(Odpovedal): "Nech je akokoľvek, pobežím." I povedal mu: "Bež!" Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu. (*) (Slovo v zátvorkách sme doplnili zo LXX a Vulg.)

24Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž. 25Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: "Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach." Ten sa však ustavične približoval. 26Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: "Hľa, osamelý bežec!" Kráľ vravel: "Je to blahozvesť." 27Pozorovateľ povedal: "Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás." A kráľ odpovedal: "Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom."

28Vtom Achimás zavolal kráľovi: "Buď pozdravený!" Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: "Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo ti vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána." 29Kráľ sa spýtal: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Achimás odpovedal: "Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje." 30Kráľ povedal: "Odstúp a staň si sem!" Odstúpil a ostal stáť. 31Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: "Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe." 32Kráľ sa opýtal Kušitu: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Kušita odpovedal: "Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!"

1Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: "Syn môj, Absolón, syn môj, syn môj, Absolón! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolón, syn môj, syn môj!"

2Joabovi oznámili: "Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!" 3Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna. 4Preto vojsko v ten deň len ukradomky vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, ktoré sa hanbí, lebo ušlo z boja. 5Kráľ si však zahalil hlavu a kráľ volal veľkým hlasom: "Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!"

6Vtedy prišiel ku kráľovi do domu Joab a povedal: "Dnes si potupil tvár všetkých svojich sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a život tvojich synov a dcér, život tvojich žien a život tvojich vedľajších žien. 7Lebo preukazuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že nemáš za nič vojvodcov ani služobníkov! Dnes viem, že keby bol Absolón nažive a my by sme dnes boli všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli. 8A teraz vstaň a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, neostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti bude horšie ako všetko nešťastie, ktoré ťa postihlo od mladi až doteraz." 9Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: "Hľa, kráľ sedí v bráne," všetok ľud prišiel pred kráľa.

Dávidov návrat. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu. 10Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna. 11Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?"

12A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: "Povedzte júdskym starším toto: »Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?« (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.) 13»Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?« 14A Amasovi povedzte: »Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba.«"

15Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: "Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!"

16Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán. 17Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi. (*) (O Semeim pozri 16,5 n.) 18Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa. 19Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, (*) (Začiatok verša nie je celkom istý. – "Aby sa mu dali k službám" zneje doslovne: "aby robili, čo je v jeho očiach dobré".) 20a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!" (*) (Dom Jozefov označuje tu celý Izrael. Od Jozefa pochádzajúci kmeň Efraimov bol vedúcim kmeňom neskoršej severnej ríše izraelskej. Sám Siba nepochádzal od Jozefa, ale od jeho vlastného brata Benjamína.) 22Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!" 23Ale Dávid odpovedal: "Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?" (*) ("Nechajte to!" zneje doslovne: "Čo mne a vám?", t. j. "Čo sa o to staráte?") 24Potom kráľ povedal Semeimu: "Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.

25Aj Šaulov syn Mifiboset prišiel dolu v ústrety kráľovi. Neošetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až do dňa, keď sa vrátil v pokoji. (*) (O Sibovi a Mifibosetovi pozri 9,1 n. a 16,1 n.) 26Keď prišiel kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho spýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?" 27Odpovedal: "Môj kráľovský pane, môj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: »Osedlaj mi osla, chcem naň vysadnúť a ísť s kráľom.« Veď tvoj sluha je chromý! 28Ale osočoval tvojho sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj kráľovský pán je ako Boží anjel. Nuž urob, čo uznáš za dobré! 29Veď celý dom môjho otca nemohol čakať od môjho kráľovského pána nič iné, iba smrť. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéže mám ešte právo volať ďalej ku kráľovi?" 30Kráľ mu povedal: "Načo hovoríš toľko rečí? Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!" 31Mifiboset povedal kráľovi: "Nech si vezme hoci všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil domov v pokoji!" (*) (O Berzelaim a Rogelime pozri 17,27.)

32Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Rogelimu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho sprevádzať cez Jordán. 33Berzelai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž veľmi zámožný. 34Dávid povedal Berzelaimu: "Poď so mnou, budem ťa opatrovať u seba v Jeruzaleme!" 35Berzelai odpovedal kráľovi: "Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36Dnes mám osemdesiat rokov. Vari poznám ešte rozdiel medzi dobrým a zlým? Azda chutí ešte tvojmu sluhovi, čo je a pije? Alebo môžem ešte počúvať hlasy spevákov a speváčok? Nuž načo by mal byť tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému pánovi? 37Len trocha chce ísť tvoj sluha s kráľom k Jordánu, prečo ma chce kráľ odmieňať za túto službičku? 38Nechže sa tvoj sluha smie vrátiť; chcem zomrieť vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hľa, tvoj sluha Chamám môže ísť s mojím kráľovským pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré!" (*) (Chamám sa inde nespomína. Bol azda synom Berzelaiho, porov. 1 Kr 2,7.) 39Kráľ odpovedal: "Chamám nech ide so mnou a ja naložím s ním, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti všetko, čo odo mňa žiadaš." 40Potom všetok ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a on sa vrátil do svojho domova.

41Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok júdsky ľud aj polovica ľudu izraelského. (*) (Galgalu pozri 1 Sam 7,16.) 42Tu prišli ku kráľovi všetci Izraeliti a spýtali sa kráľa: "Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu aj celú Dávidovu družinu?" 43Nato Júdovci odpovedali Izraelitom: "Preto, že nám je kráľ príbuzný. Čo sa pre túto vec hneváte? Azda sme niečo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?" 44Izraeliti odpovedali Júdovcom: "My máme nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí väčšmi nám ako vám. Nuž prečo ste nás znevážili? A nehovorili sme my prví o návrate nášho kráľa?" Ale reči Júdovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.

Dozvuky vzbury. - 1Náhodou tam bol naničhodný človek, Bochriho syn, Benjamínec menom Seba. Ten zatrúbil na trúbe a volal:

"Nemáme podielu na Dávidovi
a nemáme čiastku na synovi Izaiho.
Každý do svojho stanu, Izrael!"

2Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem. 3Keď kráľ Dávid došiel domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich do väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa k nim nepriblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti ako vdovy zaživa. (*) (Nežil s nimi manželsky, lebo ich zneuctil jeho syn Absolón (16,22).)

4Potom kráľ povedal Amasovi: "Zvolaj mi Júdovcov! Tri dni a buď tu!" (*) (Amasa bol vojvodcom, porov. 19,14.) 5Amasa išiel zvolať Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú. (*) (Keď sa Amasovi nepodarilo za tri dni mobilizovať Júdovcov, poveruje Dávid Abisaiho, aby prenasledoval Sebu. Ako z nasledujúcich veršov vidieť, túto príležitosť chce využiť Joab, ktorý pre smrť Absolóna padol do nemilosti, a znovu chce na seba strhnúť moc.) 6Vtedy povedal Dávid Abisaimu: "Teraz nám Bochriho syn Seba spôsobí väčšie nešťastie ako Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pána a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené mestá a unikne našim očiam." 7I vyrazili za ním Joabovi mužovia, Kereťania a Feleťania a všetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovať Bochriho syna Sebu. (*) (T. j. za Abisaim.) 8Keď boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých šiat a pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval. (*) (O Gabaone pozri 2,12.) 9Vtedy Joab povedal Amasovi: "Vedie sa ti dobre, brat?" Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal. 10Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takže mu vylial vnútornosti na zem a ten zomrel. Ani mu úder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu. 11Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť a volal: "Kto má rád Joaba a kto patrí Dávidovi: Za Joabom!" (*) (Určenie "pri ňom", t. j. pri Amasovi.) 12Amasa však ležal zakrvavený prostred cesty. Keď ten muž videl, že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť, lebo každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, zastal.

13Keď bol odstránený z cesty, išlo celé mužstvo za Joabom prenasledovať Bochriho syna Sebu. 14On prešiel cez všetky izraelské kmene do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti sa zhromaždili a išli za ním. (*) (Abel-Bet-Maácha je asi dnešný Abil, sever ne od Meromského jazera na severnom pohraničí izraelského územia. – Druhá polovica verša je veľmi porušená a nejasná. Podávame jej najpravdepodobnejší zmysel.) 15I prišli a obliehali ho v Abel-Bet-Maáche; zdvihli proti mestu násyp. Stál až pri múre. A všetko vojsko, ktoré bolo s Joabom, sa pokúšalo múr zboriť. (*) ("I prišli", totiž Joabovi ľudia.) 16Vtedy akási múdra žena volala z mesta: "Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: »Pristúp sem, chcem sa s tebou zhovárať!«" 17I priblížil sa k nej a žena sa spýtala: "Ty si Joab?" Odpovedal: "Ja." I povedala mu: "Počuj slová svojej služobnice!" Odpovedal: "Počúvam." 18A vravela toto: "Kedysi hovorievali: »Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne úspech.« (*) (Porekadlo, ktoré povedala žena, dnes už nevieme preložiť, lebo osnova je porušená. Podávame znenie Vulgáty. – Žena chce povedať, že Abel-Bet-Maácha bola vychýrená o svojej múdrosti, sem sa chodili ľudia radiť. Zazlieva Joabovi, že práve toto mesto chce zničiť. – Mestá boli matkami okolitých dedín.) 19Či nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš znivočiť Pánovo dedičstvo?" 20Joab odpovedal: "Ani zďaleka! Nijako nechcem zničiť, nechcem zahubiť. 21Vec sa nemá tak, ale akýsi muž z Efraimského pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak odídem od mesta!" A žena povedala Joabovi: "Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!" 22Žena potom išla vo svojej múdrosti za všetkým ľudom, Bochriho synovi Sebovi sťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na trúbu a roztratili sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.

23Joab bol nad celým izraelským vojskom. Jojadov syn Banaiáš bol nad Kereťanmi a Feleťanmi. (*) (O Banaiášovi, Kereťanoch a Feleťanoch pozri 8,18. – Na konci knihy sa pripomínajú hlavní hodnostári Dávidovi. Nasledujúce hlavy 21–24 sú dodatky, ktoré časove nepatria na koniec Dávidovho panovania.) 24Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom, 25Siva bol pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi. 26Aj Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi.

Dodatky, 21 - 24

Skaza Šaulovho domu. - 1V Dávidových dňoch bol raz hlad tri roky, rok za rokom. Preto Dávid vyhľadal Pánovu tvár a Pán povedal: "Pre Šaula a pre jeho krvavý dom (je to), preto, že usmrtil Gabaončanov." (*) (Kedy ich Šaul prenasledoval a zabíjal, nevieme.) 2Nato Dávid zavolal Gabaončanov a spýtal sa ich - Gabaončania nepatrili k Izraelitom, ale k zvyškom Amorejčanov. Izraeliti sa im zaprisahali, no Šaul sa usiloval vyhubiť ich vo svojej horlivosti o synov Izraela a Júdu. 3Dávid sa teda spýtal Gabaončanov: "Čo vám mám urobiť a čím môžem získať zmierenie, aby ste žehnali Pánovmu dedičstvu?" 4Gabaončania mu odpovedali: "Voči Šaulovi a jeho domu nám nejde o striebro a zlato, ani nechceme nikoho z Izraela zabiť." Povedal: "Urobím pre vás, čo poviete." 5Odpovedali kráľovi: "Zo synov toho muža, ktorý nás nivočil a ktorý nás zamýšľal tak vyhubiť, že sme nemohli obstáť na celom území Izraela, 6musíme dostať sedem mužov, aby sme ich usmrtili pred Pánom v Gabae Šaula, (kedysi) vyvoleného Pánovho." Kráľ povedal: "Ja (ich) vydám." (*) (Slovo "kedysi" dokladáme z Vulg.) 7Ale kráľ ušetril Mifiboseta, syna Šaulovho syna Jonatána, pre Pánovu prísahu, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a medzi Šaulovým synom Jonatánom. 8Kráľ Dávid vzal teda dvoch synov Ajovej dcéry Resfy, Armoniho a Mifiboseta, ktorých porodila Šaulovi, a piatich synov Šaulovej dcéry Meroby, ktorých porodila Hadrielovi, Berzelaiho synovi z Mecholy, (*) (V dnešnej osnove sa omylom spomína Šaulova dcéra Michol. Adrielova žena bola Merob (1 Sam 18,19).) 9a vydal ich do ruky Gabaončanov. Oni ich obesili na vrchu pred Pánom. Títo siedmi zahynuli naraz. Podstúpili smrť v prvých dňoch žatvy, keď sa začínala žatva jačmeňa.

10Ajova dcéra Resfa vzala vrece, prestrela si ho na skalu od začiatku žatvy, až kým na nich nepadali rosy z neba; a nedopustila, aby vo dne na nich prišlo nebeské vtáctvo a v noci poľná zver. (*) (Mŕtvoly popravených ostali nepochované, kým neprestal trest suchoty.) 11Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Resfa, vedľajšia Šaulova žena. 12Nato Dávid išiel a zobral Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od občanov Jábesu v Galaáde, ktorí ich uniesli z ulice Betsanu, kde ich Filištínci obesili, keď Filištínci porazili Šaula na Gelboe. (*) (Pozri 1 Sam 31,12.) 13Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána odtiaľ doniesol, pripojili k nim kosti usmrtených 14a kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Benjamínovej krajine v Sele do hrobu jeho otca Kisa. Tak vykonali všetko, čo kráľ prikázal. Potom sa Boh zľutoval nad krajinou. (*) (Sela je ináč neznáma (porov. Joz 18,28).)

Porážka Filištínskych obrov. - 15Opäť došlo k vojne Filištíncov s Izraelitmi. Dávid išiel dolu a jeho sluhovia s ním a bojovali proti Filištíncom. Pritom Dávid ustal. 16A (bol tam) Jesbi z Nobu, ktorý bol z Rafovho potomstva. Váha jeho kopije bola tristo šeklov kovu. Mal opásaný nový (meč) a povedal, že zabije Dávida. (*) (Začiatok verša je porušený. Vulg volá obra: Jesbibenob. Rafaimci boli zvyšky obrovských obyvateľov Kanaánu: Gn 14,5; 15,20.) 17Ale prišiel mu na pomoc Abisai, syn Sarvie, Filištínca porazil a zabil ho. Vtedy mužovia zaprisahali Dávida: "Viac nesmieš ísť s nami do boja, aby si nevyhasil lampu Izraela!"

18Po tomto zase došlo k vojne s Filištíncami pri Gobe. Tam porazil Chušaťan Sobochai Safa z Rafovho rodu. (*) (Gob bol niekde pri Gezeri. Podľa 1 Krn 20,4 bojište bolo pri Gezeri. Aj meno filištínskeho obra Safa sa tým píše Sofai. Chušaťanci pochádzali z Betlehema (1 Krn 4,4).) 19Opäť sa strhla vojna s Filištíncami pri Gobe. Vtedy Elchanan, Járiho syn z Betlehema, zabil brata Gétejca Goliáša Lachmiho. Drevo na jeho kopiji bolo ako návoj. (*) (Dnešný hebrejský text a Vulg píše, že Elchanan (Vulg: Adeodatus=Bohdan) zabil Goliáša. Ale text je bezpochyby porušený, veď Goliáša zabil Dávid (1 Sam 17). Preto opravujeme text podľa 1 Krn 20,5.)

20Znovu vypukla vojna pri Géte. Tam bol ohromný muž, ktorý mal na rukách i na nohách po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov. Aj on bol z Rafovho potomstva. 21Keď sa rúhal Izraelitom, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Samu. 22Títo štyria boli z potomstva Gétejca Rafu. Padli rukou Dávida a rukou jeho sluhov.

Dávidova ďakovná a víťazná pieseň. - 1Majstrovi chóru. Dávid povedal slová tejto piesne Pánovi v deň, keď ho Pán vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov a zo Šaulových rúk. Povedal:

"(Milujem ťa, Pane, moja sila;)

(*) (Poznámky k tejto piesni pozri v Knihe žalmov, kde sa pieseň, i keď s odchýlkami, opakuje ako Ž 18 (17).
Začiatok piesne (slová v zátvorkách) sme doplnili zo Ž 18.)
2

Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj.

3

Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam,
môj štít, sila mojej spásy,
moja záštita a útočište moje!
Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil.

4

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.

5

Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.

6

Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.

7

V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie preniklo k jeho sluchu.

8

Zem sa pohýbala a zachvela;
nebesia sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.

9

Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

10

Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.

11

Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.

12

Stánok si urobil vôkol seba
z čierňavy vôd a hustých oblakov.

13

Pred žiarou jeho tváre
sa do žerava rozpálilo uhlie.

14

Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho.

15

Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.

16

Otvorili sa morské hlbočiny
a základy zeme sa odkryli.
Pred Pánovou hrozbou,
pred víchricou jeho hnevu.

17

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

18

Vyslobodil ma z rúk môjho premocného nepriateľa,
z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.

19

Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.

20

Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

21

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
odmenil ma za to, že moje ruky boli čisté,

22

lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

23

Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.

24

S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.

25

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
lebo videl, že som čistý.

26

Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,

27

voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.

28

Ubiedený ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných,

29

lebo ty, Pane, si moja pochodeň
a môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

30

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

31

Božia cesta je nepoškvrnená,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

32

Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?

33

To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil bezúhonnou.

34

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.

35

Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.

36

Dal si mi svoj štít záchranný
(pravicou si ma podporil)
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

(*) (Slová v zátvorkách sme doplnili zo Ž 18.) 37

Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.

38

Naháňal som svojich nepriateľov a porazil som ich,
nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

39

Tak som ich ničil a drvil, že ani vstať nemohli,
popadali mi pod nohy.

40

Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

41

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

42

Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

43

Rozprášil som ich ako prach zeme,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.

44

Vyslobodil si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,

45

o moju priazeň sa uchádzajú cudzinci
a poslúchajú ma na jediné slovo.

46

Cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich hradoch.

47

Nech žije Pán a nech je zvelebená moja skala,
nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy.

48

Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;

49

ty si ma zbavil mojich nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vyslobodil si ma z rúk násilníka.

50

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.

51

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky."

Dávidova labutia pieseň. - 1Toto sú Dávidove posledné slová:

"Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Jakubovým Bohom,
pevca piesní Izraela.

2

Pánov duch cezo mňa hovoril,
jeho reč mal som na jazyku.

3

Boh Izraela mi povedal,
hovorila Skala Izraela:
»Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto v Božej bázni vladári,

(*) (V básnických spisoch sa Boh častejšie volá Skalou, Pevnosťou.) 4

je ako jas rána, keď slnce vychádza
za rána bezoblačného
a z pôdy vyludzuje trávu po daždi.«

5

Či nie je taký môj dom s Božou pomocou?
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, zaistenú vo všetkom.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
nie iba z neho vyklíči?

6

Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate,
nik ich nevezme do ruky.

(*) ("Hriešnici" doslovne: naničhodníci.)
7

A ak sa ich niekto dotknúť chce,
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom ich vypáli na mieste."

Dávidovi hrdinovia. - 8Toto sú mená hrdinov, ktorých mal Dávid: Hakmonita Isboset bol hlavou troch. On sa rozohnal svojou kopijou a jedným šmahom zabil osemsto. (*) (Najprv sa spomínajú traja hlavní hrdinovia, potom ďalší tridsiati. – Verš opravujeme podľa 1 Krn 11,11 a podľa LXX.) 9Po ňom bol Dodov syn Ahohita Eleazar, medzi troma hrdinami. Bol pri Dávidovi vo Fesdomime, keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a Izraeliti ustupovali. (*) (Vlastné meno "Dodo" Vulg prekladá: "jeho ujca". – Opravujeme podľa 1 Krn 11,12 n. – Fesdomim je Efes-Dommim, pozri 1 Sam 17,1.) 10Ale on stál a ťal Filištíncov, kým mu neustala ruka a neprilepila sa mu ruka k meču. Tak spôsobil Pán veľké víťazstvo v ten deň. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale iba plieniť. 11Po ňom Ageho syn Hararita Semá. Keď sa Filištínci zhromažďovali v Lechi, bol tam ostredok poľa plný šošovice. A keď ľud utekal pred Filištíncami, (*) (Lechi pozri Sdc 15,9.) 12postavil sa prostred ostredku, chránil ho a ťal Filištíncov. Tak Pán spôsobil veľké víťazstvo.

13Raz zostupovali traja z tridsiatich začiatkom žatvy a prišli k Dávidovi do jaskyne Odolam. Rota Filištíncov táborila v údolí Refaim. (*) (Mená troch hrdinov, o ktorých je tu reč, nie sú známe. O Odolame pozri 1 Sam 22,1. – Údolie Refaim pozri 5,18.) 14Dávid bol práve v pevnosti a posádka Filištíncov bola vtedy v Betleheme. 15A Dávid vyslovil žiadosť: "Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne?" 16Nato sa traja hrdinovia prebili cez tábor Filištíncov, načreli vody z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Nechcel ju však piť, ale vylial ju Pánovi. 17A povedal: "Nech ma Pán chráni urobiť to! Je to krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich životov." Preto ju nechcel piť. Toto urobili traja hrdinovia.

18Joabov brat Abisai, syn Sarvie, bol hlavou tridsiatich. On zdvihol svoju kopiju na tristo, (ktorých) prebodol. Mal meno medzi tridsiatimi. (*) (Abisai patril k tridsiatim, ale nie k trom najlepším hrdinom (porov. koniec 19. verša). Dnešný porušený text hovorí, že bol hlavou troch.) 19Bol váženejší ako tridsiati a bol im veliteľom, ale tým trom sa nevyrovnal.

20Jojadov syn Banaiáš, mocný a činorodý muž z Kabseelu, porazil dvoch božích levov moabských. Okrem toho sa spustil dolu a zabil v studni leva v taký deň, keď bol sneh. (*) (O Banaiášovi pozri 8,18. Kabseel bol v južnej čiastke Júdska (Joz 15,21). – "Boží levi" boli asi dvaja význační moabskí hrdinovia.) 21On zabil aj Egypťana, vzhľadného muža. Egypťan mal v ruke kopiju, ale on šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 22Toto urobil Banaiáš, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami. 23Bol váženejší ako tridsiati, ale tým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojho sprievodu.

24Joabov brat Asael bol medzi tridsiatimi. Elchanan, syn Dodu z Betlehema. (*) (O Asaelovi pozri 2,18.) 25Sema z Harodu, Elika z Harodu, 26Heles z Faletu, Hira, syn Akesa z Tekuy, 27Abiezer z Anatotu, Mobonai z Chusy, 28Selmon z Ahohu, Mahari z Netofatu, 29Heled, syn Bánu z Netofatu, Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjamínovcov, 30Banaiáš z Faratonu, Hedai z doliny Gaz, 31Abialbon z Arbatu, Azmavet z Beromu, 32Eliaba zo Salabonu, Jasenovi synovia, Jonatán, 33Sema z Ororu, Achiam, syn Sarara z Arori, 34Elifelet, syn Machatiho syna Ásbaiho, Eliam, syn Achitofela z Gelonu, 35Hesrai z Karmelu, Farai z Arbu, 36Igal, syn Natana zo Soby, Boni z Gadu, 37Amončan Selek, Naharai z Berotu, zbrojnoš Joaba, syna Sarvie. 38Ira z Jetru, Gareb z Jetru, 39Hetejec Uriáš. Spolu tridsaťsedem. (*) (Tridsiatka bol asi len názov jednotky, ktorá však nemávala presne tridsať mužov. (Ani v našej "stotine" nebýva vždy sto mužov).)

Sčítanie ľudu. - 1A Boží hnev sa zas rozpálil na Izraelitov. Ktosi pokúšal Dávida proti nim, keď mu hovoril: "Choď, spočítaj Izrael a Júdu!" (*) (Táto udalosť, ktorá je následkom nového Božieho hnevu, nasledovala po príbehu zapísanom v 21,1–14, kde sa tiež spomína hnev Boží. – Podľa 1 Krn 21,1 pokušiteľ bol satan. – Staré preklady prekladajú tak, že Boh povzbudil Dávida proti Izraelu. Bolo by to treba rozumieť tak, že Boh dovolil, aby Dávida naviedli na sčítanie ľudu. Sčítanie ľudu pokladali za hriešnu vec. Boh prisľúbil svojmu národu, že ho rozmnoží, sčítanie ľudu poukazovalo na nedôveru človeka: človek chcel vidieť, či je rozmnoženie dosť veľké. U kráľa to bol okrem toho aj znak pýchy.) 2Preto kráľ povedal vojvodcovi Joabovi (a veliteľom vojska), ktorých mal: "Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem vedieť počet ľudu." (*) (Výraz v zátvorkách sme doplnili z 1 Krn 21,2. Sčítanie malo asi vojenský ráz, lebo ho viedli vysokí dôstojníci.) 3Ale Joab hovoril kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech rozmnoží ľud sto ráz tak, ako ho je, a nech to oči môjho kráľovského pána ešte uvidia! Ale, kráľovský pane, prečo chceš túto vec?" 4Lenže kráľ trval na svojom rozkaze Joabovi a vojvodcom, a preto Joab a vojvodcovia odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5Prešli cez Jordán a začali v Aroeri od mesta, ktoré je uprostred údolia smerom ku Gádu a Jázeru. (*) (Aroer je dnešné zborenisko Araír, severne od rieky Arnon (dnešného Wádi el-Módžibu). – "Mesto v údolí" bolo na juhu Zajordánska (porov. Dt 2,36; Joz 13,9.16). – Kmeň Gadov býval severne a východne od Mŕtveho mora.) 6Prešli do Galaádu, do krajiny Hetejcov do Kadesu, prešli do Danu, Ijonu a obrátili sa k Sidonu. (*) (Miest, ktoré sa volali Kádeš, bolo viac. Tu môže byť reč len o Kádeši pri rieke Orontes v Sýrii. Niektorí predsa myslia na galilejský Kádeš na území kmeňa Neftali. – Ijon sa v 1 Kr 15,20 spomína spolu s Danom. Bol asi na výšine Tell-Dibbín, ktorá leží na rovine Ajún. V mene tejto roviny, ako vidieť, je ešte skryté meno mesta Ijon. – Sidon a Týrus boli hlavné mestá Fenície. – Osnovu sme upravili podľa gréckeho znenia, ináč by nemala zmyslu.) 7Prišli k opevnenému Týru a všetkým mestám Hevejcov a Kanaánčanov, prišli k juhu Júdska do Bersabe. (*) (Hevejci a Kanaánčania patrili k obyvateľom Kanaánu. Podľa rozličných miest Biblie boli roztratení skoro po celej Palestíne.) 8Prešli cez celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch prišli do Jeruzalema. 9A Joab odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, ktorí tasia meč, a Júdovcov bolo päťstotisíc mužov.

10Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. A Dávid hovoril Pánovi: "Veľmi som zhrešil tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo." 11Keď Dávid ráno vstal, Pán oslovil Dávidovho vidca proroka Gada: 12"Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím." 13Gad išiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojím nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uváž, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!" (*) (S 1 Krn 21,12 treba čítať troj a nie sedemročný hlad.) 14Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem." 15Tak Pán dopustil mor na Izrael od rána až po určený čas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. 16Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľutoval nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť už! Teraz už spusť ruku!" Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejca Areunu. (*) (Verš dopĺňame podľa 1 Krn 21,15.) 17Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud, povedal: "Hľa, ja som zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca!"

18V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: "Choď, postav Pánovi oltár na humne Jebuzejca Areunu!" 19Dávid išiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Pán. 20Vtom sa Areuna pozrel a videl, že k nemu ide kráľ a jeho sluhovia. Areuna vyšiel von a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21Areuna sa opýtal: "Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu." 22Areuna povedal Dávidovi: "Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za dobré. Pozri, voly, mláťačka, jarmá volov na drevo! (*) (Voly mal Dávid obetovať, drevená mláťačka a jarmá mali slúžiť na spálenie obety na oltári.) 23To všetko dáva, kráľu, Areuna kráľovi." Areuna ešte povedal kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech ti je milostivý!" 24Kráľ odpovedal Areunovi: "Nie, chcem to od teba kúpiť za peniaze. Neobetujem predsa Pánovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!" Potom Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. (*) (Rozumej: Nechcem obetovať Pánovi také veci, ktoré som dostal zadarmo.) 25Dávid tam postavil Pánovi oltár a obetoval celopaly a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad krajinou a nákaza sa vzdialila od ľudu.

Kontext      

Obsah