Dávid kráľom nad Júdom v Hebrone, 1 - 4

Smútok za Šaulom a Jonatánom. - 1Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu. 2Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. (*) (Roztrhnutý odev a prachom alebo popolom posypaná hlava boli znakom smútku a pokánia.) 3Dávid sa ho spýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Z tábora Izraelitov som ušiel." 4Dávid sa ho opýtal: "Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!" Odpovedal: "Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán." 5Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: "Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?" (*) (Z 1 Sam 31 vieme, že správa Amalekitu je nepravdivá. Chce si získať Dávidovu priazeň, preto tvrdí, že on zabil jeho nepriateľa.) 6Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: "Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali. 7Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.« 8Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!« 9I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.« 10Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!"

11Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom. 12Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

13Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: "Odkiaľ si?" Odpovedal: "Som syn chránenca Amalekitu." (*) ("Chránenci" boli cudzinci, ktorí sa usadili medzi Izraelitmi, prijali ich náboženstvo, boli pod ich ochranou a požívali určité práva. V časoch gréckych volali ich prozelytmi.) 14A Dávid mu povedal: "Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?" 15Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: "Pristúp a vrhni sa naňho!" On ho zrazil tak, že zomrel. 16A Dávid mu hovoril: "Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«" (*) (T. j. sám si zodpovedný za svoju smrť.)

17A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom. (*) (Táto elégia je po básnickej stránke jedna z najkrajších básní Starého zákona. Nemá síce priamo náboženský obsah, ale svedčí o šľachetnom zmýšľaní Dávidovom. Jej osnova je dosť porušená.) 18A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých: (*) (Prekladáme podľa LXX. Hebr. a Vulg čítajú: "treba naučiť synov Izraela kušu". Slovo kuša pôsobí v tomto súvise výkladu veľké ťažkosti a rozličné pokusy meniť text nevedú k cieľu. Možno, že nadpis celej piesne bol "Kuša" (porov. v. 22). – Kniha spravodlivých sa spomína aj v Joz 10,13. Bola to asi zbierka básní, ale nič bližšieho o nej ne vieme.)

Začiatky v Hebrone. - 1Po tomto sa Dávid pýtal Pána: "Mám vtiahnuť do niektorého z júdskych miest?" Pán mu odpovedal: "Vtiahni!" Dávid sa pýtal: "Kam mám vtiahnuť?" Odpovedal: "Do Hebronu." 2Dávid teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve ženy, Jezraelitka Achinoam a manželka karmelského Nábala Abigail. 3Aj mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid, každého s jeho rodinou, a usadili sa v mestách Hebronu. (*) (Mestá Hebronu boli mestečká a dediny v okolí hlavného mesta.) 4Vtedy prišli mužovia Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu.

Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Galaádskeho Jábesu pochovali Šaula, 5poslal Dávid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu s odkazom: "Nech vás požehná Pán za to, že ste svojmu pánovi, Šaulovi, preukázali túto milosť a pochovali ste ho! (*) (O pohrebe Šaulovom pozri 1 Sam 31,11–13.) 6Preto nech teraz Pán preukáže milosť a vernosť vám! Ale aj ja vám chcem preukázať dobro, pretože ste urobili túto vec. 7Nuž majte teraz pevné ruky a buďte udatní! Veď váš pán, Šaul, zomrel a dom Júdu mňa pomazal za kráľa nad sebou." (*) (Dávid dosť zreteľne vyzýva Jábesanov, aby sa pridali k nemu. Zvlášť mu na nich záležalo, lebo mali osobitný vzťah k Šaulovi, i preto, lebo mu boli povďační (pozri 1 Sam hl. 11), i preto, lebo si Benjamínci kedysi doniesli ženy z Jábesu (Sdc 21) a Šaul bol Benjamínec. Odpoveď Jábesanov je nám neznáma.)

Protikráľ Isboset. - 8Ale Nérov syn Abner, Šaulov vojvodca, vzal Šaulovho syna Isboseta, zaviedol ho do Mahanaimu (*) (Mahanaim bolo asi na mieste dnešného zboreniska Michne. Vulg toto meno prekladá "do tábora".) 9a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, nad Aserom, nad Jezraelom, nad Efraimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. (*) (Aser – izraelský kmeň. Dnešný hebr. text má: "nad Asýrskom (Aššúrom)", čo je zrejme chyba. Vg číta Gessuri. Gesur bolo južne od Hebronu, kde panoval Dávid. – "Celým Izraelom" sa tu mienia všetky izraelské kmene, ktoré neuznali Dávidovu vládu.) 10Šaulov syn Isboset bol štyridsaťročný, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Ale dom Júdu bol za Dávidom. 11Počet dní, v ktorých bol Dávid kráľom v Hebrone nad domom Júdu, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

12Nérov syn Abner a sluhovia Šaulovho syna Isboseta vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. (*) (Gabaon bolo mesto na území kmeňa Benjamínovho, pravdepodobne dnešné Ed-Džíb, 3–4 hodiny západne od Rámy.) 13Ale Joab, syn Sarvie, a Dávidovi služobníci vyrazili a stretli ich pri gabaonskom rybníku. Jedni sa usadili z jednej, druhí z druhej strany rybníka. 14Vtedy povedal Abner Joabovi: "Nech vstanú mládenci a nech sa hrajú pred nami." Joab odpovedal: "Nech vstanú!" 15Vstali teda a boli odpočítaní dvanásti z Benjamína, od Šaulovho syna Isboseta, a dvanásti z Dávidových sluhov. 16Každý chopil svojho protivníka za hlavu a vrazil svoj meč do boku svojho protivníka. Tak padli všetci. Preto sa to miesto volá: ‚Pole silákov v Gabaone‘.

17Tak sa strhla v ten deň veľmi zúrivá bitka a Abner a mužovia Izraela utrpeli porážku od Dávidových sluhov. 18Boli tam traja synovia Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rýchlonohý ako poľná gazela. 19Asael prenasledoval Abnera a pri prenasledovaní Abnera neodbočil ani napravo, ani naľavo. 20Vtom sa Abner obrátil nazad a spýtal sa: "Si to ty, Asael?" Odpovedal: "Ja." 21Abner mu povedal: "Uchýľ sa napravo alebo naľavo, uchop niektorého z mládencov a vezmi si jeho korisť!" Ale Asael nechcel odstúpiť spoza neho. 22Abner znovu hovoril Asaelovi: "Odstúp spoza mňa, prečo by som ťa mal pribodnúť k zemi? Akože si potom zdvihnem tvár k tvojmu bratovi Joabovi?" 23Ale zdráhal sa odstúpiť. Vtedy ho bodol druhým koncom kopije do brucha, takže mu kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na mieste zomrel. A všetci, ktorí prišli na miesto, kde padol a zomrel Asael, ostali stáť. 24Ale Joab a Abisai prenasledovali Abnera. Keď zapadlo slnko, prišli do Gabaat Amy, ktorá je naproti pustému údoliu na ceste do Gabaonu. (*) (Gabát Ama (Gabaa Amma) je ináč neznáma.)

25Vtedy sa Benjamínci zhromaždili okolo Abnera, zomkli sa v jediný oddiel a postavili sa na hrebeň ktoréhosi kopca. 26Tu Abner zavolal na Joaba: "Či má meč žrať až do konca? Alebo nevieš, že na konci príde trpkosť? Dokedy sa budeš zdráhať prikázať ľudu, aby neprenasledoval svojich bratov?" 27Joab odpovedal: "Ako žije Pán, keby si nebol hovoril, až ráno by bol ľud prestal prenasledovať svojich bratov." 28Nato Joab zatrúbil na trúbu a všetok ľud sa zastavil a neprenasledovali Izraelitov, ani ďalej nebojovali.

29Abner však a jeho mužovia tiahli celú tú noc púšťou, prešli cez Jordán, prešli cez celý Bitron a prišli do Mahanaimu. (*) (Bitron je celkom neznámy. Ale iste to nie je mesto Bethoron (porov. 1 Sam 13,18), ako píše Vulg.) 30Keď sa Joab vrátil po prenasledovaní Abnera, zhromaždil celé mužstvo, pričom z Dávidových služobníkov chýbalo devätnásť mužov a Asael. 31Dávidovi služobníci však zrazili z Benjamíncov, z Abnerových mužov tristošesťdesiat chlapov, ktorí zomreli. 32Asaela vzali a pochovali ho v otcovom hrobe, ktorý je v Betleheme. A Joab i jeho mužovia pochodovali celú noc; rozodnilo sa nad nimi v Hebrone.

Abner opustí Isboseta. - 1Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal.

2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. (*) (Ako niektorí patriarchovia aj Dávid má celkom dobromyseľne viac žien. Biblia ho za to nechváli, ani neschvaľuje jeho počínanie, len jednoducho konštatuje skutočnosť.) 3Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho, (*) (Mesto Gesur (Gessur) podľa 15,8 (porov. 13,37) bolo kdesi v Sýrii.) 4štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly, 5šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone.

6Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom. 7Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?" (*) (Isboset dedil po otcovi všetko, aj ženy, ktoré boli na Šaulovom dvore, preto pokladá počínanie Abnerovo za vzburu, lebo sa Abner takto usiloval dostať do Šaulovho dedičstva, na trón. Abner sa bráni tým, že on i dnes, keď sa "psohlavci" z kmeňa Júdu, ako ich on volá, odtrhli od Šaulovho rodu, verne vytrval pri Šaulovom synovi. – Slovo "júdsky" chýba v LXX a treba ho pravdepodobne vynechať. Bez neho je zmysel hladší. "Som ja psohlavec? Podnes preukazujem lásku…") 8Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: "Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?! 9Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať. 10Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe." (*) (Výraz: "Od Danu až po Bersabe" pozri v pozn. k 1 Sam 3,20.) 11A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál.

12Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael." (*) (Abner chce povedať: "Krajina by síce mala patriť tebe, ale 11 kmeňov drží v skutočnosti so mnou, preto bude dobre, keď sa so mnou pokonáš.") 13Odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol." 14Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: "Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!" (*) (Porov. 1 Sam 18,25.) 15A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela. (*) (Porov. 1 Sam 25,44. Dávid bol právoplatným manželom Michol, nerozišiel sa s ňou, Šaul mu ju odňal násilím.) 16Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: "Choď, vráť sa!" A on sa vrátil. (*) (Bahurim bolo mesto kdesi na území kmeňa Benjamín (porov. 19,17).)

17Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: "Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida. 18Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: »Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.«" 19Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci. 20Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu. 21Abner hovoril Dávidovi: "Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada." Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.

Abnerova smrť. - 22Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. 23Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: "Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji." 24Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!" 26Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel. 27Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela. (*) (Joab nebol viazaný krvnou pomstou, veď Abner zabil jeho brata Asaela len v sebaobrane. Joab sa bál, že si Abner získa priazeň Dávida, preto sa chcel striasť nebezpečného soka.)

28Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: "Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky. 29Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!" 30Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.

31Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: "Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!" Kráľ Dávid kráčal za márami; 32a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ. 33Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:

A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.

35A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!" 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu. 37Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa. 38A kráľ povedal svojim služobníkom: "Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán? 39Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!" (*) (Výklad tohto verša je dosť ťažký. Dávid chce asi povedať, že sa ešte nepokladá za dosť mocného potrestať Joaba, a preto trest ponecháva Bohu. Až na svojej smrteľnej posteli zveruje potrestanie Joaba svojmu synovi Šalamúnovi (1 Kr 2,5–6).)

Smrť Isboseta. - 1Keď sa Šaulov syn dopočul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael bol zarazený. (*) ("Ovisli mu ruky" znamená: "Stratil odvahu".) 2Šaulov syn mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jedného bolo Bána a meno druhého Rechab; boli to synovia Benjamínca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa počítal k Benjamínovi. (*) (Berot je dnešné El-Bire, juhozápadne od Betela, pri ceste z Jeruzalema do Nablusu (Sichemu).) 3Berotčania totiž utiekli do Getaimu a boli tam chránencami až po dnešný deň. (*) (O chránencoch pozri 2 Sam 1,13. Poloha Getaimu je nám neznáma. – Až po dnešný deň – porov. pozn. k 1 Sam 27,6.)

4Šaulov syn Jonatán mal na obe nohy chromého syna. Bol päťročný, keď došla o Šaulovi a Jonatánovi správa z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v náhlosti pri úteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset.

5Synovia Berotčana Remona, Rechab a Bána, sa zobrali a za horúčavy dňa vošli do Isbosetovho domu. Ten spal poludňajší spánok. (Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice.) (*) (Vetu v zátvorkách hebrejská osnova nemá, len LXX a Vulg.) 6Rechab a jeho brat Bána prekĺzli, (*) (Verš 6. prekladáme podľa LXX. Vo Vulg a aj v dnešnom hebr. znení je text porušený a nemá zmyslu.) 7vnikli do domu a kým ten spal na svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho, usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a išli celú noc smerom na púšť.

8Isbosetovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: "Hľa, hlava tvojho nepriateľa, Šaulovho syna Isboseta, ktorý ti číhal na život! Takto dnes Pán doprial môjmu kráľovskému pánovi pomstu nad Šaulom a jeho potomstvom." 9Ale Dávid povedal synom Berotčana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Bánovi: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil moju dušu z každej úzkosti: 10Toho, ktorý mi oznámil: »Hľa, Šaul zomrel!« a domnieval sa, že je to blahozvesť, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dať odmenu za blahozvesť. 11A keď zločinní chlapi zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na jeho lôžku, nemám jeho krv požadovať z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?" 12Vtom dal príkaz sluhom a oni ich zabili, poobtínali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybníku v Hebrone. Isbosetovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone.

Dávid kráľom nad celým Izraelom, 5 - 10

Dobytie Jeruzalema. - 1Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: "Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo! (*) (Zástupcovia izraelských kmeňov sa odvolávajú na krvný zväzok, ktorý ich púta k Dávidovi. Všetci pochádzajú od tých istých praotcov, Abraháma, Izáka a Jakuba.) 2Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«" 3Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať; a kraľoval štyridsať rokov. 5V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.

6Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Dávidovi povedali: "Nevkročíš sem, odoženú ťa slepí a kuľhaví!" Že vraj Dávid nevkročí dnu! (*) (Verše 6–8 sú veľmi nejasné. Isté je z nich iba to, že Dávid zaujal Sion. Jebuzejci sa pravdepodobne spoliehali na svoju pevnosť a robili si z Dávida posmech, že im na obranu hradu stačia slepí a kuľhaví. Dávid predsa zaujal hrad, ale slepých a kuľhavých nemal rád, lebo sa mu Jebuzejci nimi posmievali. Je to znak vtedajšieho nevyspelého rozmýš ľania, že Dávid nenávidí nevinných. – Sion bol juhovýchodný (podľa iných juhozápadný) vŕšok Jeruzalema. – Jebuzejci boli kanaánsky národ, pochádzali od Chamovho syna Kanaána (porov. Gn 10,16).) 7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto. 8V ten deň povedal Dávid: "(Odmenu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne rúry striech! Ale slepých a kuľhavých nenávidí Dávidova duša." Preto sa hovorí: ‚Slepý a kuľhavý nevkročí do domu!‘

9Dávid sa usadil na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Potom ho dookola vybudoval, počnúc od Mela dovnútra. (*) (Melo (Mello) bola niektorá časť hradu; nič bližšieho o ňom nevieme. Ináč túto časť vybudoval len neskoršie Šalamún (1 Kr 9,15). Dávid budoval len v priestore, ktorý bol od Mela do vnútra mesta.) 10Takto Dávid stále vzrastal, lebo Pán, Boh zástupov, bol s ním. 11Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov; i cédrové drevo, tesárov a murárskych kamenárov, aby postavili Dávidovi dom. (*) (Hiram I., kráľ Týru, hlavného mesta Fenície, panoval r. 979–946 pr. Kr. Dávid zomrel asi v r. 971. Svoj dom staval teda len v posledných rokoch svojho panovania, v niektorý z rokov 979–971.) 12Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu, Izraelu, povýšil jeho kráľovstvo.

13Po svojom príchode z Hebronu si Dávid vzal ďalšie vedľajšie ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry. 14Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún, 15Jebahar, Elisua, Nefeg, 16Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet.

Dávid porazí Filištíncov. - 17Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil do pevnosti. 18Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim. (*) (Údolie Refaim je medzi Jeruzalemom a Betlehemom.) 19Vtedy sa Dávid dopytoval Pána: "Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?" Pán odpovedal Dávidovi: "Choď, lebo ti isto vydám Filištíncov do ruky." 20Dávid prišiel do Bál Parašimu a Dávid ich tam porazil. Tu povedal: "Pán roztrhal predo mnou mojich nepriateľov, ako trhá voda." Preto dostalo toto miesto meno Bál Parašim. (*) ("Paraš" znamená: "rozdelil, roztrhal". Ináč je nám miesto boja, Bal Parašim, neznáme.) 21Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho ľudia odniesli.

22Filištínci tiahli ešte raz nahor a rozložili sa v údolí Refaim. 23Dávid sa dopytoval Pána, ktorý odpovedal: "Nechoď, ale ich obkľúč odzadu a choď na nich od hrušiek! (*) ("Hrušky" prekladáme s Vulg. V pôvodine sa ten strom volá "baká", nevieme však, aký to mohol byť strom.) 24A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pán, aby porazil tábor Filištíncov!" 25Dávid urobil tak, ako mu prikázal Pán, a bil Filištíncov od Gabay až po cestu do Gezeru. (*) (Gezer je dnešné Tell Džezer, 10 km východne od Akaronu.)

Prenos archy zmluvy. - 1Dávid opäť zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov, tridsaťtisíc. 2Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch. (*) (Mesto Karjatiarim sa predtým volalo Bála (porov. Joz 15,9 a 1 Krn 13,6).) 3Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na kopci. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli nový voz. 4Keď ju vzali z Abinadabovho domu, ktorý je na kopci, (a išli s Božou archou), Ahio šiel pred archou. (*) (Verš 4 je porušený. Pravdepodobne by bolo treba čítať: "Oza išiel s Božou archou a Ahio išiel pred archou.") 5Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach (za sprievodu) citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov. (*) (Čítame podľa paralelnej osnovy 1 Krn 13,8.) 6Keď prišli k Nákonovmu humnu, vystrel Oza (ruku) k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli. (*) (Archy sa nebolo slobodno dotknúť.) 7Preto sa Pán rozhneval na Ozu a Boh ho tam udrel pre opovážlivosť, takže zomrel tam pri Božej arche. 8Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder. 9Dávid sa v ten deň zľakol Pána a povedal: "Akože by mohla prísť Pánova archa ku mne!" 10Preto Dávid nechcel doniesť Pánovu archu k sebe do Dávidovho mesta; Dávid s ňou zabočil do domu Gétčana Obededoma.

11V dome Gétčana Obededoma ostala Pánova archa tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom. 12Keď oznámili kráľovi Dávidovi: "Pán pre Božiu archu požehnáva dom Obededoma i všetko, čo má," Dávid išiel a s radosťou vyniesol Božiu archu z Obededomovho domu do Dávidovho mesta. 13Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa. (*) (Podľa 1 Krn 15,15 niesli teraz archu zmluvy leviti, ako bolo predpísané.) 14A Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. Dávid bol oblečený do plátenného efódu. 15Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby. 16Keď Pánova archa došla do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michol pozerala von oknom; a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Pánom, opovrhla ním v srdci. 17Pánovu archu doniesli a postavili ju na jej miesto v stane, ktorý dal pre ňu zhotoviť Dávid. Potom Dávid priniesol pred Pánom celopaly a pokojné obety. 18Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov. 19Potom nadelil všetkému ľudu, celému izraelskému zástupu, mužom i ženám, každému bochník chleba, kus mäsa (?) a hroznový koláč. A všetok ľud odišiel, každý do svojho domu.

20Keď sa Dávid vrátil požehnať svoju rodinu, išla Dávidovi v ústrety Šaulova dcéra Michol a povedala: "Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa dnes obnažoval pred očami slúžok svojich sluhov, ako sa obnažuje len nejaký niktoš!" (*) (Izraelita sa bez vrchného plášťa neukázal na ulicu. Preto sa Michol cíti urazenou.) 21Dávid povedal Michol: "Pred Pánom, ktorý mi dal prednosť pred tvojím otcom a celým jeho rodom, keď ma ustanovil za knieža nad Pánovým ľudom, nad Izraelom, pred Pánom budem tancovať 22a upokorím sa ešte viac ako teraz. Tak budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, u tých budem slávny." 23A Šaulova dcéra Michol nemala deti až do dňa svojej smrti.

Pánove prisľúbenia. - 1Kráľ teda býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov. 2Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane." 3Nátan povedal kráľovi: "Chyť sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!"

4Ale v tú noc Pán oslovil Nátana: 5"Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? 6Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí. 7Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? (*) (Dnešná osnova číta "kmeňu" miesto "sudcovi". Lepšie je však s 1 Krn 17,6 čítať "sudcovi".) 8Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. 9Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi. 10Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv, 11aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. (*) (Pán chce vybudovať Dávidovi dom, t. j. chce upevniť a urobiť trvalým jeho rod.) 12Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. 13On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. 14Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. (*) (Hoci ho Pán prijme za svojho syna, ak sa previní, bude ho spravodlivo a prísne trestať ako ostatných ľudí. – Prisľúbenia vv. 12–16 sa vzťahujú na Dávidovho syna a nástupcu Šalamúna a jeho potomkov. Ale Novozákonné Písmo sv. rozumie ich aj o Mesiášovi, ktorého predobrazom bol Šalamún (porov. Iz 9,6; Hebr 1,5; Lk 1,32). Preto sa Mesiáš volá aj synom Dávidovým, bude pochádzať z jeho rodu: Mt 1,1 n.; Lk 1,32 n.; Mt 22,42; Rim 1,3 atď.) 15Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. 16Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!" 17A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

18Tu kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: "Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? (*) (Dávid sa išiel do svätostánku poďakovať Pánovi. Nesedel tam pyšne na nejakom tróne, ale podľa východného zvyku pravdepodobne pokorne kľačal na zemi (Gn 37,25; Sdc 19,6).) 19Ale to bolo, Pane, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. (*) (Koniec verša je nejasný.) 20Čo by ti mohol Dávid ešte povedať? Veď ty, Pane, Bože, poznáš svojho sluhu! 21Kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, keď si to dal vedieť svojmu sluhovi. (*) (S 1 Krn 17,19 čítame: "Kvôli svojmu sluhovi" miesto "Kvôli svojim rečiam".) 22Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha. 23A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud, urobiť mu meno, konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať národy a bohov spred svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta? (*) (Porov. 1 Krn 17,21.) 24Upevnil si si svoj ľud, Izrael, za svoj ľud naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. 25A teraz, Pane, splň slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome naveky, a urob tak, ako si hovoril! 26Vtedy bude tvoje meno veľké naveky a budú hovoriť: »Pán zástupov je Bohom nad Izraelom.« A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý. 27Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela, dal si svojmu sluhovi zjavenie: »Postavím ti dom.« Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa k tebe túto modlitbu. (*) (Porov. v. 7 a 11 a pozn. k týmto v.) 28A teraz, Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda. Ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie. 29Nuž začni teraz žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Bože, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu požehnaný tvojím požehnaním naveky!"

Dávidove víťazstvá. - 1Potom Dávid porazil Filištíncov a podrobil si ich. Dávid vyrval Filištíncom z ruky moc nad daňami. (*) (Výraz: "moc nad daňami" je veľmi neurčitý a nejasný. Azda ho treba rozumieť tak, že si Dávid Filištíncov urobil poplatníkmi, hoci doteraz Izraeliti boli závislí na Filištíncoch. 1 Kr 18,1 hovorí, že Dávid odňal Filištíncom Gét.) 2Porazil Moabčanov, dal im ľahnúť na zem a odmeral ich povrázkom. Dva povrázky odmeral na zabitie a jeden plný povrázok ponechal nažive. Tak sa Moabčania stali Dávidovými poddanými, platili poplatky. (*) (Nesmieme toto počínanie posudzovať podľa našich dnešných mravov. Zajatý vojak za starých čias stratil právo na život a bolo to ešte milosrdenstvo, že tretinu nechal nažive.) 3Potom Dávid porazil Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby, keď opätovne vyrazil zmocniť sa rieky Eufrat. (*) (O Sobre pozri 1 Sam 14,47.) 4Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov. (*) (Zvieratá ochromovali tak, že im na zadnej nohe podrezali šľachu. Dávid to urobil preto, lebo ešte nevedel zaobchádzať s bojovými vozmi. Ale porov. aj Dt 17,16.) 5Keď Aramejčania prišli z Damasku na pomoc Adadezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov. 6Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku dozorcov a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

7Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adadezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. 8Z Adadezerových miest Bety a Berotu vzal kráľ Dávid veľmi veľa kovu. (*) (Poloha Bety (hebrejsky Betach, lepšie je s 1 Krn 18,8 a Gn 22,24 čítať Tebach) a Berotu je neznáma.) 9Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú Adadezerovu armádu, (*) (Emat, dnes Chama, je mesto v Sýrii pri rieke Orontes.) 10poslal Tou svojho syna Jorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adadezerovi a že ho premohol. Lebo Adadezer bol nepriateľ Touho. Niesol so sebou strieborné, zlaté a kovové nádoby. 11Aj tie kráľ Dávid zasvätil Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil od národov, ktoré porazil: 12od Aramu, od Moabu, od Amončanov, od Filištíncov, od Amalekitov a z koristi Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby. 13Dávid si získal meno. Keď sa vracal po porážke Aramejčanov, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edomčanov. (*) (Doplňujeme podľa LXX. Soľné údolie bolo asi na juh od Mŕtveho mora.) 14V Edomsku ustanovil dozorcov (v celom Edomsku ustanovil dozorcov) a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

15Dávid kraľoval nad celým Izraelom a Dávid vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. 16Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom. 17Achitobov syn Sadok a Achimelechov syn Abiatar boli kňazmi a Saraiáš bol pisárom. (*) (Poradie mien je v dnešných osnovách poprehadzované (Vulg číta: Sádok, syn Achitoba, a Achimelech, syn Abiatara). Správne poradie je, ktoré uvádzame v preklade.) 18Jojadov syn Banaiáš velil Kereťanom a Feleťanom a Dávidovi synovia boli kňazmi. (*) (Kereťania sú pravdepodobne Kréťania, Feleťania sú pravdepodobne Filištínci. Z týchto cudzincov si Dávid zostavil osobitný vojenský oddiel. – Kňazi pochádzali z kmeňa Lévi, Dávid bol z kmeňa Júdovho. V akom zmysle mohli byť Dávidovi synovia kňazmi, nevieme; 1 Krn 18,17 píše, že boli pohlavármi, náčelníkmi.)