Absolónova zrada. - 1Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.
2Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: "Z ktorého si mesta?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa." 3Nato mu Absolón povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul." 4A Absolón hovoril: "Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo." 5A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal. 6Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.
7Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: "Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi. (*) (Číslica bude asi porušená. Miesto 40 treba čítať len 4 roky. Veď celé Dávidovo panovanie trvalo 40 rokov.) 8Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu." 9Kráľ mu odpovedal: "Choď v pokoji!" On vstal a išiel do Hebronu. 10Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!" 11Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom. 12Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom.
Dávidov útek z Jeruzalema. - (*) (Mesto Gilo ležalo podľa Joz 15,51 v Júdskom pohorí. Je to buď dnešné Bet-Džálá pri Betleheme alebo zborenisko zvané Džálá, asi 10 km severne od Hebronu.) 13Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: "Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi." 14Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča." 15Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: "Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!" 16Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom. 17Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali. 18Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa. (*) (O Kereťanoch a Feleťanoch pozri 8,18.)
19Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova! 20Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!" (*) ("Milosrdenstvo a spravodlivosť!" dodaj: "ti prajem!" Je to skrátený pozdrav (ako u nás "Dobrý deň"…!).) 21Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: "Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha." 22A Dávid povedal Etaimu: "Choď, prejdi!" Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním. (*) (Etai prešiel popri Dávidovi za ostatným vojskom, nevrátil sa späť.) 23Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu. (*) (Potok Kedron je v Jozafatskom údolí medzi Jeruzalemom a Olivovou horou. Tu konal Dávid prehliadku svojho vojska.)
24Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta. 25Vtedy kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok. 26Ale ak povie: »Nepáčiš sa mi,« tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!" 27Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: "Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami! 28Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu." 29Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.
30Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali. (*) (Každému príde tu na um, ako vystupoval po Poslednej večeri na Olivovú horu Ježiš Kristus, Syn Dávidov. Ide tu priam o predobraz cesty Krista Pána.) 31Keď Dávidovi zvestovali: "Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom," Dávid povedal: "Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!" (*) (Dávid vie, že Achitofel je nebezpečný poradca, preto prosí Pána, aby rady Achitofelove, ktoré bude dávať Absolónovi, boli nemúdre.)
32Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave. (*) (Arach bolo podľa Joz 16,2 mesto na území kmeňa Efraim (dnes Ain Arik, tri hodiny severne od Jeruzalema).) 33Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu! 34Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: »Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom,« tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu. (*) (Chusai má dávať pozor, aby Achitofelove rady neškodili Dávidovi.) 35Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi. 36S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!" 37Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.
Siba a Semei. - 1Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína. (*) (O Sibovi pozri hl. 9.) 2Kráľ sa opýtal Sibu: "Čo s týmto chceš?" Siba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti." 3Kráľ sa spýtal: "Kde je syn tvojho pána?" Siba odpovedal Dávidovi: "Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: »Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca.«" 4A kráľ povedal Sibovi: "Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje." Siba odpovedal: "Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána."
5Keď kráľ došiel až k Bahurim, práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tadiaľ preklínal (*) (Bahurim pozri 3,16.) 6a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.
7Semei hovoril takto, keď preklínal: "Von, von, krvavý muž, muž beliálov! 8Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž." 9Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!" 10Ale Dávid povedal: "Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: »Preklínaj Dávida!«, kto mu povie: »Prečo to robíš?!«" 11Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: "Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! 12Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie." 13Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. 14Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil. (*) (Slovo "k Jordánu" dokladajú niektoré osnovy LXX (Lukiánov text).)
Absolón v Jeruzaleme. - 15Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi. 16Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!" 17Absolón povedal Chusaimu: "Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?" 18Chusai povedal Absolónovi: "Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti. 19A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."
20Potom povedal Absolón Achitofelovi: "Predložte svoju radu! Čo máme robiť?" 21Achitofel povedal Absolónovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou." (*) (Týmto hanebným činom (porov. Gn 35,22 a Gn 49,4) mal Absolón ukázať, že vo všetkom vstupuje do Dávidovho dedičstva. Zároveň vznikne medzi ním a Dávidom nepreklenuteľná priepasť; Absolónovi prívrženci budú vidieť, že je cesta naspäť nemožná a že musia pri Absolónovi neohrozene vytrvať. – Pre Dávida to bol trest, ktorý mu predpovedal Nátan 12,11 n.) 22Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca. 23Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.
1Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: "Vyberiem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa (ešte) tejto noci prenasledovať Dávida. 2Napadnem ho - veď je ustatý a skleslý - a podesím ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozuteká. Potom osamelého kráľa zabijem 3a privediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka, potom bude celý ľud v pokoji." (*) (Verš je neistý. Prekladáme ho podľa Vg.) 4Absolónovi sa reč páčila, aj všetkým starším Izraela.
5Absolón však povedal: "Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má on na ústach." 6Chusai prišiel k Absolónovi a Absolón mu povedal: "Takto hovorí Achitofel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor ty!" 7A Chusai povedal Absolónovi: "Nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel v tomto prípade." 8A Chusai hovoril (ďalej): "Ty vieš, že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia a že majú rozhorčenú dušu ako mláďat zbavená medvedica na poli. Veď tvoj otec je bojovník, ktorý nenechá svojich ľudí spať! 9Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hneď na začiatku niekto padne, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť: »Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú porážku.« 10Vtedy by iste ochabol aj taký, kto je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva. Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a že tí, čo sú s ním, sú smelí ľudia. 11Radím teda: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Danu až po Bersabe ako piesok pri mori a ty budeš tiahnuť v ich strede. (*) (T. j. nech Absolón zhromaždí toľko vojakov, ako je piesku pri mori.) 12A keď dorazíme k nemu na niektorom mieste, kde ho nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pôdu a neostane ani on a ani jediný z celého jeho mužstva. 13A ak sa utiahne do niektorého mesta, obtiahne celý Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do rieky, že tam neostane ani kamienka." 14Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: "Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada." Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.
Dávid v Zajordánsku. - 15Nato Chusai povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: "Takto a takto radil Achitofel Absolónovi a starším Izraela, toto a toto som radil ja. 16Teraz teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: »Neostaň cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hneď, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je s ním!«" (*) (Chusai radí Dávidovi, aby ešte pred nocou prešiel na druhý breh Jordána.) 17Jonatán a Achimás stáli pri prameni Rogel. I prišla slúžka a podala im správu, oni to zas mali ísť oznámiť Dávidovi. Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta. (*) (Pozri 15,27. – Prameň Rogel je dnešná Jóbová studňa na juhovýchodnom konci Jeruzalema, kde sa Hinomské údolie spája s Kedronským.) 18Ale videl ich akýsi chlapec a oznámil to Absolónovi. Obaja rýchlo odišli a vošli v Bahurime do domu človeka, ktorý mal na dvore studňu, a spustili sa do nej. (*) (O Bahurime pozri 3,16; 16,5.) 19Žena vzala prikrývku, rozostrela ju nad studňu a nasypala na ňu zrna, takže nebolo nič poznať. 20Absolónovi sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa: "Kde je Achimás a Jonatán?" Žena im odpovedala: "Odišli odtiaľto k vode." Hľadali (ich), ale nenašli a vrátili sa do Jeruzalema. (*) (Žena hovorí, že dvaja ubehlíci išli k Jordánu. Vulg prekladá nepresne: "Napili sa trochu vody a odišli".)
21Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a podali kráľovi Dávidovi správu. Povedali Dávidovi: "Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu, lebo takto radil proti vám Achitofel!" 22Nato Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstal a prešiel cez Jordán. Kým sa ráno rozvidnilo, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.
23Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
24Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón (on a všetci muži Izraela s ním) prešiel cez Jordán. (*) (O Mahanaime pozri 2,8.) 25Absolón postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža menom Jetra Izmaelitu, ktorý mal pomer s Izaiho dcérou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie. (*) (Text opravený podľa 1 Krn 2,16 n. V dneš nej pôvodine je "Jetra Izraelitu" a "Naásovou dcérou Abigailou". Amasa bol teda synovcom Dávidovým.) 26Izraeliti a Absolón táborili v krajine Galaád.
27Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaádčan Berzelai z Rogelimu (*) (O Lodabare pozri 9,4. – Rogelim bolo dnes už neznáme mesto v Zajordánsku.) 28doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, (*) (Výraz: "pražené zrno" sa v dnešnom hebrejskom texte opakuje po slove "šošovica".) 29med, maslo, ovce a kravský syr, aby mal čo jesť Dávid a ľud, ktorý bol s ním. Lebo si hovorili: "Ľud na púšti vyhladol, ustal a dostal smäd."
Potlačenie vzbury. - 1Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov. 2Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: "Aj ja pôjdem s vami." 3Ale ľud vravel: "Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie, keď nám ostaneš v meste na pomoc." 4Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach. 5A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: "Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi!" A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.
6Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese. (*) (Efraimský les, o ktorom je tu reč, bol kdesi v Zajordánsku, teda nie na území kmeňa Efraim. Bližšia jeho poloha je však neznáma.) 7Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov. 8Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.
9Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla. 10Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: "Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!" 11Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok." 12Ale ten človek povedal Joabovi: "Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zachovajte mi chlapca Absolóna!« 13Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou." (*) (Zmysel je: Keby som aj s nebezpečenstvom vlastného života bol zákerne zabil Absolóna, kráľ by sa to určite dozvedel, a ty by si mi vtedy neprišiel na pomoc.) 14Joab odpovedal: "Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou." Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý, 15prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho. 16Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud. 17Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľmi veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.
18Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena." Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník. (*) (V údolí Kedron je dnes pomník, ktorý sa volá "Absolónov pomník", ale ten je novšieho pôvodu. – V 14,27 sa spomínajú Absolónove deti; pomník si teda postavil, keď sa tie ešte nenarodili, alebo keď už pomreli.)
Dávidov žiaľ za Absolónom. - 19Sadokov syn Achimás povedal: "Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov." 20Ale Joab mu vravel: "Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!" 21Potom Joab povedal Kušitovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol. (*) ("Kušita" bol Etiópec (porov. Nm 12,1; Hab 3,7), ktorý bol v službách Dávidových.) 22Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: "Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom." Ale Joab vravel: "Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť." (*) (Verš nie je celkom jasný. Joab chce povedať, že za takúto zvesť darmo bude čakať od kráľa odmenu. V tomto zmysle prekladá Vulg: "nebudeš nositeľom dobrej zvesti".) 23(Odpovedal): "Nech je akokoľvek, pobežím." I povedal mu: "Bež!" Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu. (*) (Slovo v zátvorkách sme doplnili zo LXX a Vulg.)
24Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž. 25Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: "Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach." Ten sa však ustavične približoval. 26Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: "Hľa, osamelý bežec!" Kráľ vravel: "Je to blahozvesť." 27Pozorovateľ povedal: "Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás." A kráľ odpovedal: "Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom."
28Vtom Achimás zavolal kráľovi: "Buď pozdravený!" Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: "Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo ti vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána." 29Kráľ sa spýtal: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Achimás odpovedal: "Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje." 30Kráľ povedal: "Odstúp a staň si sem!" Odstúpil a ostal stáť. 31Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: "Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe." 32Kráľ sa opýtal Kušitu: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Kušita odpovedal: "Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!"
1Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: "Syn môj, Absolón, syn môj, syn môj, Absolón! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolón, syn môj, syn môj!"
2Joabovi oznámili: "Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!" 3Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna. 4Preto vojsko v ten deň len ukradomky vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, ktoré sa hanbí, lebo ušlo z boja. 5Kráľ si však zahalil hlavu a kráľ volal veľkým hlasom: "Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!"
6Vtedy prišiel ku kráľovi do domu Joab a povedal: "Dnes si potupil tvár všetkých svojich sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a život tvojich synov a dcér, život tvojich žien a život tvojich vedľajších žien. 7Lebo preukazuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že nemáš za nič vojvodcov ani služobníkov! Dnes viem, že keby bol Absolón nažive a my by sme dnes boli všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli. 8A teraz vstaň a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, neostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti bude horšie ako všetko nešťastie, ktoré ťa postihlo od mladi až doteraz." 9Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: "Hľa, kráľ sedí v bráne," všetok ľud prišiel pred kráľa.
Dávidov návrat. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu. 10Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna. 11Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?"
12A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: "Povedzte júdskym starším toto: »Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?« (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.) 13»Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?« 14A Amasovi povedzte: »Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba.«"
15Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: "Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!"
16Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán. 17Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi. (*) (O Semeim pozri 16,5 n.) 18Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa. 19Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, (*) (Začiatok verša nie je celkom istý. – "Aby sa mu dali k službám" zneje doslovne: "aby robili, čo je v jeho očiach dobré".) 20a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!" (*) (Dom Jozefov označuje tu celý Izrael. Od Jozefa pochádzajúci kmeň Efraimov bol vedúcim kmeňom neskoršej severnej ríše izraelskej. Sám Siba nepochádzal od Jozefa, ale od jeho vlastného brata Benjamína.) 22Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!" 23Ale Dávid odpovedal: "Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?" (*) ("Nechajte to!" zneje doslovne: "Čo mne a vám?", t. j. "Čo sa o to staráte?") 24Potom kráľ povedal Semeimu: "Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.
25Aj Šaulov syn Mifiboset prišiel dolu v ústrety kráľovi. Neošetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až do dňa, keď sa vrátil v pokoji. (*) (O Sibovi a Mifibosetovi pozri 9,1 n. a 16,1 n.) 26Keď prišiel kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho spýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?" 27Odpovedal: "Môj kráľovský pane, môj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: »Osedlaj mi osla, chcem naň vysadnúť a ísť s kráľom.« Veď tvoj sluha je chromý! 28Ale osočoval tvojho sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj kráľovský pán je ako Boží anjel. Nuž urob, čo uznáš za dobré! 29Veď celý dom môjho otca nemohol čakať od môjho kráľovského pána nič iné, iba smrť. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéže mám ešte právo volať ďalej ku kráľovi?" 30Kráľ mu povedal: "Načo hovoríš toľko rečí? Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!" 31Mifiboset povedal kráľovi: "Nech si vezme hoci všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil domov v pokoji!" (*) (O Berzelaim a Rogelime pozri 17,27.)
32Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Rogelimu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho sprevádzať cez Jordán. 33Berzelai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž veľmi zámožný. 34Dávid povedal Berzelaimu: "Poď so mnou, budem ťa opatrovať u seba v Jeruzaleme!" 35Berzelai odpovedal kráľovi: "Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36Dnes mám osemdesiat rokov. Vari poznám ešte rozdiel medzi dobrým a zlým? Azda chutí ešte tvojmu sluhovi, čo je a pije? Alebo môžem ešte počúvať hlasy spevákov a speváčok? Nuž načo by mal byť tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému pánovi? 37Len trocha chce ísť tvoj sluha s kráľom k Jordánu, prečo ma chce kráľ odmieňať za túto službičku? 38Nechže sa tvoj sluha smie vrátiť; chcem zomrieť vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hľa, tvoj sluha Chamám môže ísť s mojím kráľovským pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré!" (*) (Chamám sa inde nespomína. Bol azda synom Berzelaiho, porov. 1 Kr 2,7.) 39Kráľ odpovedal: "Chamám nech ide so mnou a ja naložím s ním, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti všetko, čo odo mňa žiadaš." 40Potom všetok ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a on sa vrátil do svojho domova.
41Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok júdsky ľud aj polovica ľudu izraelského. (*) (Galgalu pozri 1 Sam 7,16.) 42Tu prišli ku kráľovi všetci Izraeliti a spýtali sa kráľa: "Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu aj celú Dávidovu družinu?" 43Nato Júdovci odpovedali Izraelitom: "Preto, že nám je kráľ príbuzný. Čo sa pre túto vec hneváte? Azda sme niečo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?" 44Izraeliti odpovedali Júdovcom: "My máme nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí väčšmi nám ako vám. Nuž prečo ste nás znevážili? A nehovorili sme my prví o návrate nášho kráľa?" Ale reči Júdovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.