2Sam 2

Začiatky v Hebrone. - 1Po tomto sa Dávid pýtal Pána: "Mám vtiahnuť do niektorého z júdskych miest?" Pán mu odpovedal: "Vtiahni!" Dávid sa pýtal: "Kam mám vtiahnuť?" Odpovedal: "Do Hebronu." 2Dávid teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve ženy, Jezraelitka Achinoam a manželka karmelského Nábala Abigail. 3Aj mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid, každého s jeho rodinou, a usadili sa v mestách Hebronu. (*) (Mestá Hebronu boli mestečká a dediny v okolí hlavného mesta.) 4Vtedy prišli mužovia Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu.

Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Galaádskeho Jábesu pochovali Šaula, 5poslal Dávid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu s odkazom: "Nech vás požehná Pán za to, že ste svojmu pánovi, Šaulovi, preukázali túto milosť a pochovali ste ho! (*) (O pohrebe Šaulovom pozri 1 Sam 31,11–13.) 6Preto nech teraz Pán preukáže milosť a vernosť vám! Ale aj ja vám chcem preukázať dobro, pretože ste urobili túto vec. 7Nuž majte teraz pevné ruky a buďte udatní! Veď váš pán, Šaul, zomrel a dom Júdu mňa pomazal za kráľa nad sebou." (*) (Dávid dosť zreteľne vyzýva Jábesanov, aby sa pridali k nemu. Zvlášť mu na nich záležalo, lebo mali osobitný vzťah k Šaulovi, i preto, lebo mu boli povďační (pozri 1 Sam hl. 11), i preto, lebo si Benjamínci kedysi doniesli ženy z Jábesu (Sdc 21) a Šaul bol Benjamínec. Odpoveď Jábesanov je nám neznáma.)

Protikráľ Isboset. - 8Ale Nérov syn Abner, Šaulov vojvodca, vzal Šaulovho syna Isboseta, zaviedol ho do Mahanaimu (*) (Mahanaim bolo asi na mieste dnešného zboreniska Michne. Vulg toto meno prekladá "do tábora".) 9a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, nad Aserom, nad Jezraelom, nad Efraimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. (*) (Aser – izraelský kmeň. Dnešný hebr. text má: "nad Asýrskom (Aššúrom)", čo je zrejme chyba. Vg číta Gessuri. Gesur bolo južne od Hebronu, kde panoval Dávid. – "Celým Izraelom" sa tu mienia všetky izraelské kmene, ktoré neuznali Dávidovu vládu.) 10Šaulov syn Isboset bol štyridsaťročný, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Ale dom Júdu bol za Dávidom. 11Počet dní, v ktorých bol Dávid kráľom v Hebrone nad domom Júdu, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

12Nérov syn Abner a sluhovia Šaulovho syna Isboseta vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. (*) (Gabaon bolo mesto na území kmeňa Benjamínovho, pravdepodobne dnešné Ed-Džíb, 3–4 hodiny západne od Rámy.) 13Ale Joab, syn Sarvie, a Dávidovi služobníci vyrazili a stretli ich pri gabaonskom rybníku. Jedni sa usadili z jednej, druhí z druhej strany rybníka. 14Vtedy povedal Abner Joabovi: "Nech vstanú mládenci a nech sa hrajú pred nami." Joab odpovedal: "Nech vstanú!" 15Vstali teda a boli odpočítaní dvanásti z Benjamína, od Šaulovho syna Isboseta, a dvanásti z Dávidových sluhov. 16Každý chopil svojho protivníka za hlavu a vrazil svoj meč do boku svojho protivníka. Tak padli všetci. Preto sa to miesto volá: ‚Pole silákov v Gabaone‘.

17Tak sa strhla v ten deň veľmi zúrivá bitka a Abner a mužovia Izraela utrpeli porážku od Dávidových sluhov. 18Boli tam traja synovia Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rýchlonohý ako poľná gazela. 19Asael prenasledoval Abnera a pri prenasledovaní Abnera neodbočil ani napravo, ani naľavo. 20Vtom sa Abner obrátil nazad a spýtal sa: "Si to ty, Asael?" Odpovedal: "Ja." 21Abner mu povedal: "Uchýľ sa napravo alebo naľavo, uchop niektorého z mládencov a vezmi si jeho korisť!" Ale Asael nechcel odstúpiť spoza neho. 22Abner znovu hovoril Asaelovi: "Odstúp spoza mňa, prečo by som ťa mal pribodnúť k zemi? Akože si potom zdvihnem tvár k tvojmu bratovi Joabovi?" 23Ale zdráhal sa odstúpiť. Vtedy ho bodol druhým koncom kopije do brucha, takže mu kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na mieste zomrel. A všetci, ktorí prišli na miesto, kde padol a zomrel Asael, ostali stáť. 24Ale Joab a Abisai prenasledovali Abnera. Keď zapadlo slnko, prišli do Gabaat Amy, ktorá je naproti pustému údoliu na ceste do Gabaonu. (*) (Gabát Ama (Gabaa Amma) je ináč neznáma.)

25Vtedy sa Benjamínci zhromaždili okolo Abnera, zomkli sa v jediný oddiel a postavili sa na hrebeň ktoréhosi kopca. 26Tu Abner zavolal na Joaba: "Či má meč žrať až do konca? Alebo nevieš, že na konci príde trpkosť? Dokedy sa budeš zdráhať prikázať ľudu, aby neprenasledoval svojich bratov?" 27Joab odpovedal: "Ako žije Pán, keby si nebol hovoril, až ráno by bol ľud prestal prenasledovať svojich bratov." 28Nato Joab zatrúbil na trúbu a všetok ľud sa zastavil a neprenasledovali Izraelitov, ani ďalej nebojovali.

29Abner však a jeho mužovia tiahli celú tú noc púšťou, prešli cez Jordán, prešli cez celý Bitron a prišli do Mahanaimu. (*) (Bitron je celkom neznámy. Ale iste to nie je mesto Bethoron (porov. 1 Sam 13,18), ako píše Vulg.) 30Keď sa Joab vrátil po prenasledovaní Abnera, zhromaždil celé mužstvo, pričom z Dávidových služobníkov chýbalo devätnásť mužov a Asael. 31Dávidovi služobníci však zrazili z Benjamíncov, z Abnerových mužov tristošesťdesiat chlapov, ktorí zomreli. 32Asaela vzali a pochovali ho v otcovom hrobe, ktorý je v Betleheme. A Joab i jeho mužovia pochodovali celú noc; rozodnilo sa nad nimi v Hebrone.

2Sam 3

Abner opustí Isboseta. - 1Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal.

2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. (*) (Ako niektorí patriarchovia aj Dávid má celkom dobromyseľne viac žien. Biblia ho za to nechváli, ani neschvaľuje jeho počínanie, len jednoducho konštatuje skutočnosť.) 3Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho, (*) (Mesto Gesur (Gessur) podľa 15,8 (porov. 13,37) bolo kdesi v Sýrii.) 4štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly, 5šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone.

6Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom. 7Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?" (*) (Isboset dedil po otcovi všetko, aj ženy, ktoré boli na Šaulovom dvore, preto pokladá počínanie Abnerovo za vzburu, lebo sa Abner takto usiloval dostať do Šaulovho dedičstva, na trón. Abner sa bráni tým, že on i dnes, keď sa "psohlavci" z kmeňa Júdu, ako ich on volá, odtrhli od Šaulovho rodu, verne vytrval pri Šaulovom synovi. – Slovo "júdsky" chýba v LXX a treba ho pravdepodobne vynechať. Bez neho je zmysel hladší. "Som ja psohlavec? Podnes preukazujem lásku…") 8Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: "Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?! 9Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať. 10Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe." (*) (Výraz: "Od Danu až po Bersabe" pozri v pozn. k 1 Sam 3,20.) 11A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál.

12Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael." (*) (Abner chce povedať: "Krajina by síce mala patriť tebe, ale 11 kmeňov drží v skutočnosti so mnou, preto bude dobre, keď sa so mnou pokonáš.") 13Odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol." 14Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: "Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!" (*) (Porov. 1 Sam 18,25.) 15A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela. (*) (Porov. 1 Sam 25,44. Dávid bol právoplatným manželom Michol, nerozišiel sa s ňou, Šaul mu ju odňal násilím.) 16Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: "Choď, vráť sa!" A on sa vrátil. (*) (Bahurim bolo mesto kdesi na území kmeňa Benjamín (porov. 19,17).)

17Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: "Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida. 18Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: »Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.«" 19Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci. 20Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu. 21Abner hovoril Dávidovi: "Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada." Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.

Abnerova smrť. - 22Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. 23Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: "Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji." 24Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!" 26Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel. 27Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela. (*) (Joab nebol viazaný krvnou pomstou, veď Abner zabil jeho brata Asaela len v sebaobrane. Joab sa bál, že si Abner získa priazeň Dávida, preto sa chcel striasť nebezpečného soka.)

28Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: "Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky. 29Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!" 30Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.

31Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: "Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!" Kráľ Dávid kráčal za márami; 32a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ. 33Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:

A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.

35A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!" 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu. 37Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa. 38A kráľ povedal svojim služobníkom: "Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán? 39Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!" (*) (Výklad tohto verša je dosť ťažký. Dávid chce asi povedať, že sa ešte nepokladá za dosť mocného potrestať Joaba, a preto trest ponecháva Bohu. Až na svojej smrteľnej posteli zveruje potrestanie Joaba svojmu synovi Šalamúnovi (1 Kr 2,5–6).)

2Sam 4

Smrť Isboseta. - 1Keď sa Šaulov syn dopočul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael bol zarazený. (*) ("Ovisli mu ruky" znamená: "Stratil odvahu".) 2Šaulov syn mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jedného bolo Bána a meno druhého Rechab; boli to synovia Benjamínca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa počítal k Benjamínovi. (*) (Berot je dnešné El-Bire, juhozápadne od Betela, pri ceste z Jeruzalema do Nablusu (Sichemu).) 3Berotčania totiž utiekli do Getaimu a boli tam chránencami až po dnešný deň. (*) (O chránencoch pozri 2 Sam 1,13. Poloha Getaimu je nám neznáma. – Až po dnešný deň – porov. pozn. k 1 Sam 27,6.)

4Šaulov syn Jonatán mal na obe nohy chromého syna. Bol päťročný, keď došla o Šaulovi a Jonatánovi správa z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v náhlosti pri úteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset.

5Synovia Berotčana Remona, Rechab a Bána, sa zobrali a za horúčavy dňa vošli do Isbosetovho domu. Ten spal poludňajší spánok. (Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice.) (*) (Vetu v zátvorkách hebrejská osnova nemá, len LXX a Vulg.) 6Rechab a jeho brat Bána prekĺzli, (*) (Verš 6. prekladáme podľa LXX. Vo Vulg a aj v dnešnom hebr. znení je text porušený a nemá zmyslu.) 7vnikli do domu a kým ten spal na svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho, usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a išli celú noc smerom na púšť.

8Isbosetovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: "Hľa, hlava tvojho nepriateľa, Šaulovho syna Isboseta, ktorý ti číhal na život! Takto dnes Pán doprial môjmu kráľovskému pánovi pomstu nad Šaulom a jeho potomstvom." 9Ale Dávid povedal synom Berotčana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Bánovi: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil moju dušu z každej úzkosti: 10Toho, ktorý mi oznámil: »Hľa, Šaul zomrel!« a domnieval sa, že je to blahozvesť, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dať odmenu za blahozvesť. 11A keď zločinní chlapi zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na jeho lôžku, nemám jeho krv požadovať z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?" 12Vtom dal príkaz sluhom a oni ich zabili, poobtínali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybníku v Hebrone. Isbosetovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone.