Dt+15

Prvá reč Mojžišova, 1-4

Úvod. - 1Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fáranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. (*) (Základné údaje o Knihe pozri v úvode do Deuteronómia 1.1. a 1.2. Araba v užšom zmysle označuje kotlinu južne od Mŕtveho mora až po Elanský záliv; v širšom zmysle Araba značí celé údolie Jordána od Genezaretského jazera, Mŕtve more až po spomenutý záliv. Tu sa hovorí o Arabe v užšom slova zmysle. – Tofel sa nedá bližšie určiť, niektorí myslia, že je to krajina v severnom Edomsku, et-Tafile, južne od Mŕtveho mora. Fáran porov. Nm 10,12. Laban je totožný s Libnou (Nm 33,21); o Haserote pozri Nm 11,35. Di-Zahab ležal na východnej hranici Moabska. "Jedenásť dní…" Mojžiš pripomína, že do Palestíny mohli Izraeliti prísť veľmi skoro, za jedenásť dní, keď predpokladáme, že za deň sa prejde 30 až 40 km. Mojžiš chce naznačiť, že keby sa Izraeliti neboli spriečali, za niekoľko dní mohli byť tam, kde sú dnes, na hranici zasľúbenej zeme. Horeb je vrch Sinaj, v Knihe Deuteronómium sa používa výlučne toto pomenovanie. Seir – pohorie v Edomsku. Kadešbarna leží na južnej hranici Palestíny (Nm 20,1; 34,4).) 2Jedenásť dní cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadešbarny. 3V štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš Izraelovým synom všetko, čo mu pre nich prikázal Pán 4po tom, čo v Edrei porazil amorejského kráľa Sehona, ktorý býval v Hesebone, a bášanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote. 5Za Jordánom v moabskej krajine začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: (*) (O Sehonovi pozri Nm 21,21 n.; o Ogovi Nm 21,33 n. Mesto Aštarot (Gn 14,5) nachádzalo sa v Zajordánsku,v Bášane. Neskoršie sa stalo levitským mestom na území kmeňa Manassesovho. Edrei bolo hlavné mesto bášanského kráľovstva, neskoršie sa dostalo kmeňu Manassesovmu (Joz 13,12.31).)

Boh dal rozkaz na pochod. - 6"Pán, náš Boh, nám hovoril na vrchu Horeb: »Dosť dlho ste sa už zdržali na tomto vrchu. 7Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej výšine a na všetky iné miesta, ktoré sú blízko nej, do Araby, na vrchy a do nížin, smerom na juh a k morskému pobrežiu, do kanaánskej krajiny a k Libanonu a až k veľkej rieke, k rieke Eufrat! (*) (Výšina amorejská je hornatý kraj južne od Karmela a Esdrelonskej nížiny. Araba porov. v. 1. Na tomto mieste treba ju brať v širšom zmysle. Slovom vrchy označuje sa stredná časť Palestíny, teda vrchy efraimske a júdske. Nížiny, hebr. Šefélá, je územie od Júdskych vrchov na západ až k Stredozemnému moru. Juh, hebr. Negeb, je územie na južnej hranici zasľúbenej zeme. Morské pobrežie je pobrežie Stredozemného mora. Udávajú sa ideálne hranice Palestíny. Takéto hranice malo len kráľovstvo Dávidovo a len krátko. O hraniciach Palestíny porov. Nm 34,3–12.) 8Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.« (*) (Porov. Gn 12,7; 13,15; 17,8; 22,16 n.; 26,3; 50,24; Ex 13,5.11; Nm 32,11.)

Ustanovenie sudcov. - 9Vtedy som vám povedal: »Ja vás nemôžem spravovať, 10lebo Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že vás je dnes také množstvo, ako hviezd na nebi. 11Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu mnohé tisíce a nech vás požehná, ako prisľúbil! 12Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. 13Vyberte si múdrych, skúsených a osvedčených mužov vo vašich kmeňoch a ustanovím vám ich za predákov.« 14Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: »Dobrú vec to chceš urobiť.« 15Ja som vybral hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a ustanovil som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a za pisárov pre vaše kmene. 16A vašim sudcom som prikázal: »Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho, kto má spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom! 17Pri súde neberte ohľad na osobu. Malého vypočujte tak, ako veľkého. A nikoho sa nebojte, lebo súd je Boží. Čo vám však bude ťažké, oznámte mne a vypočujem to ja.« 18Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť. (*) (Pozri Ex 18,1–26.)

Vyzvedači. - 19Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikánskou púšťou, ktorú ste videli cestou k amorejským vrchom, ako nám rozkázal Pán, náš Boh, a došli sme až do Kadešbarny. 20Tu som vám povedal: »Došli ste k amorejskej vysočine, ktorú nám dá Pán, náš Boh. 21Hľa, Pán, tvoj Boh, ti dáva do daru túto krajinu. Choď, zaujmi ju, ako ti povedal Pán, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!« 22Tu ste všetci pristúpili ku mne a navrhli ste: »Pošlime mužov, ktorí by krajinu prezreli a podali nám správu, ktorou cestou ta máme ísť, aj o mestách, na ktoré narazíme.« 23Mne sa návrh páčil i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, z každého kmeňa po jednom. 24Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho. 25Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: »Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.«

Nevôľa ľudu. - 26Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha, 27a reptali ste vo svojich stanoch: »V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil. 28Načo by sme ta vystupovali?!« Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: »Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!« (*) (Enakiti ako aj Refaimci, Emci a Horejci (2,10–12) boli pôvodní obyvatelia Palestíny, vyznačovali sa veľkou výškou a silou; oproti Izraelitom to boli obri (Nm 13,23).) 29Povedal som vám: »Nebojte sa ich a nestrachujte sa! 30Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte 31a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto; 32a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu, 33ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.« (*) (Porov. Nm 9,15 n; 10,33; Ex 13,21.)

Boží trest. - 34Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: (*) (Pozri Nm 14,21 n.) 35»Nik spomedzi tohto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! 36Len Kaleb verne nasledoval Pána.« 37Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: »Ani ty ta nevkročíš. (*) (Pán potrestal Mojžiša pre jeho osobný hriech (Nm 20,12). Mojžiš sa však dopustil tohto hriechu vtedy, keď ľud reptal a búril sa proti Pánovi pre smäd. Preto Mojžiš hovorí: na mňa sa rozhneval Pán pre vás.) 38Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. (*) (Porov. Nm 27,18 n.) 39Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes nevedia, aký je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú im ju dám a oni ju budú vlastniť. 40Vy sa však vráťte a blúďte po púšti cestou k Červenému moru!« (*) (Porov. Nm 14,25.) 41Odpovedali ste mi: »Zhrešili sme proti Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám rozkázal Pán, náš Boh,« a vystrojili ste sa každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro ste sa dali na pochod k vysočine. 42Ale Pán mi vravel: »Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby vás neporazili vaši nepriatelia.« 43Ja som vám to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale išli ste proti Pánovmu zákazu a pyšno ste vystúpili na výšinu. 44Tu vytiahli Amorejčania, ktorí na tej vysočine bývali, postavili sa proti vám a prenasledovali vás, ako prenasledujú roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až po Hormu. 45Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred Pánom, lež Pán vás nevypočul. (*) (Pozri Nm 14,40–45. O Horme pozri Nm 14,45; 21,3; Sdc 1,17. Seir je pohorie v Edomsku a potom označuje celé Edomsko.) 46I ostali ste v Kadešbarne dlhý čas, ten čas, čo ste tam bývali. (*) (Porov. Nm hl. 13 a 14.)

Prechod cez Edomsko a Moabsko. - 1Nato sme sa pohli a tiahli sme púšťou smerom k Červenému moru, ako nám prikázal Pán, a dlhý čas sme okľukou obchádzali vrchy Seir. (*) (Izraeliti obchádzali Seir zo západnej strany Araby (Nm 14,25 a Dt 1,40).) 2Tu mi Pán hovoril: 3»Dosť dlho ste obchádzali toto horstvo, teraz sa obráťte na sever! 4A ľudu rozkáž: Teraz prejdete cez územie svojich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire a boja sa vás; lež dávajte si veľký pozor, 5nebojujte proti nim, lebo vám nedám z ich územia nič, ani na šírku šľapaje, lebo vrch Seir som dal do vlastníctva Ezauovi. 6Pokrm na jedenie si kúpite od nich za peniaze, takisto i vodu na pitie si od nich kúpite za peniaze. 7Veď Pán, tvoj Boh, žehnal všetkým prácam tvojich rúk. Vedel, že prejdeš touto veľkou púšťou: už štyridsať rokov je s tebou Pán, tvoj Boh, a nechýbalo ti nič.« 8Potom sme prešli vedľa (územia) našich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire, cez Arabu popri Elate a Asiongaberi a tiahli sme cestou smerom k Moabskej púšti. (*) (Edomčania ako potomci Ezauovi boli ozaj bratmi Izraelitov, potomkov Jakubových. Cestou k Moabskej púšti, čiže púšti, ktorá sa rozprestiera východne od Moabska. Tade vedie aj dnes cesta od Akabského (Elanského) zálivu do Mekky.)

9Tu mi hovoril Pán: »Neobťažuj Moabčanov a nebojuj proti nim, lebo ti nedám nič z ich územia do vlastníctva; veď Lotovým synom som dal do vlastníctva Ar. (*) (Izraeliti nemajú bojovať proti Moabčanom a Amončanom (v. 19), pretože oni sú potomci Lotovi (Gn 11,27 a 19,36 n.), a preto sú v určitom pokrvnom zväzku s Abrahámovými potomkami, Izraelitmi. Ar bolo hlavné mesto moabské, tu však predstavuje celé Moabsko. Porov. Nm 21,15.28; 22,36.) 10Predtým tu bývali Emci, ľud silný, početný a urastený ako Enakiti. 11Aj oni patrili k Refaimcom ako Enakiti. Moabčania sa však volajú Emci. 12Na Seire predtým bývali Horejci, lenže Ezauovi synovia ich vyhnali a zničili a osadili sa na ich mieste tak, ako to urobil Izrael v krajine svojho vlastníctva, ktorú im dal Pán. (*) (Pozri Gn 14,5; Nm 13,23; Dt 1,28 a Dt 2,22.) 13Teraz sa zdvihni a prejdi cez potok Sared!« A tak sme prešli cez potok Sared. 14A čas, čo sme blúdili od Kadešbarny až po prebrodenie potoka Sared, predstavoval tridsaťosem rokov, kým nevymrelo zo stanov všetko bojaschopné pokolenie, ako im prisahal Pán. 15A Pánova ruka bola proti nim, takže úplne vyhynuli zo stanov.

Zákaz bojovať proti Amončanom. - 16Keď vymreli z ľudu všetci bojaschopní mužovia, 17povedal mi Pán: 18»Teraz pôjdeš moabským územím pri (meste) Ar 19a prídeš k Amončanom, lenže ich nebudeš obťažovať, ani bojovať proti nim, lebo ti nedám nič z amonskej krajiny do vlastníctva, lebo som ju dal do vlastníctva Lotovým synom. 20Aj túto považovali za krajinu Refaimcov; predtým tu bývali Refaimci. Amončania ich volajú Zamzumim. 21Bol to mocný a početný ľud, urastený ako Enakiti, ale Pán ich zničil pred Amončanmi a oni sa zmocnili ich vlastníctva, a bývali namiesto nich, 22ako to urobil pri Ezauových synoch, čo bývajú na Seire, pred ktorými vyhubil Horejcov, takže zaujali ich majetok a osadili sa na ich mieste až do dnešného dňa. (*) (Pozri 1,28; 2,10–12.) 23Aj Hevejcov, ktorí bývali až po Gazu, zničili Kaftorčania, ktorí vyšli z Kaftoru a osadili sa na ich mieste. (*) (Hevejci (Aviti) boli tiež praobyvatelia Palestíny. Kaftorčania boli filištínsky kmeň, ktorý pochádzal z ostrova Kréty (Kaftor). Gn 10,14.)

Víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 24Zdvihnite sa teda, dajte sa na pochod a prejdite cez rieku Arnon! Dávam ti do ruky hesebonského kráľa, Amorejčana Sehona! Začni teda dobývať jeho krajinu a viesť proti nemu vojnu! 25Už dnes začnem vysielať pred tebou strach a zdesenie na všetky národy, čo sú pod celým nebom a čo počujú o tebe zvesť. Budú sa triasť a bedákať pred tebou.«

26Z púšte Kedemot som poslal poslov k Sehonovi, kráľovi Hesebonu, s priateľskou ponukou: 27»Chcel by som prejsť cez tvoje územie. Išiel by som len po ceste a neodchýlil by som sa ani napravo, ani naľavo. (*) (Porov. Nm 21,21–30. Kedemot bolo mesto severne od Arnonu a aj púšť na východ od Moabska.) 28Pokrm mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a vodu na pitie mi poskytneš tiež za peniaze. Chcem iba prejsť, 29ako mi to dovolili Ezauovi synovia, ktorí bývajú na Seire, a Moabčania, ktorí bývajú v Are, kým nedôjdem k Jordánu, do krajiny, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.« (*) (Edomčania a Moabčania nedovolili ísť Izraelitom stredom svojich území, nebránili im však prejsť okrajom krajín (Nm 20,18–21).)

30Ale Sehon, kráľ Hesebonu, nechcel pristať na to, aby sme tade prešli, lebo Pán, tvoj Boh, zaťal jeho ducha a zatvrdil mu srdce, aby ho tak vydal tebe do ruky, ako to dnes vidíš. 31Tu mi hovoril Pán: »Hľa, dávam ti Sehona a jeho krajinu, zmocni sa jeho krajiny!«

32Keď Sehon vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Jase, (*) (Jasa ležala medzi Madabou a Dibonom (Nm 21,23).) 33Pán, náš Boh, nám ho vydal napospas a porazili sme ho i jeho synov a všetok jeho ľud. 34A v tom čase sme zaujali všetky jeho mestá a rozšírili sme kliatbu záhuby na všetky mestá, na mužov, ženy a deti. Nenechali sme nikoho. (*) (Porov. Nm 21,25; Dt 20,16; Lv 27,29.) 35Len dobytok sme si vzali za korisť spolu s korisťou miest, ktoré sme dobyli. 36Od Aroeru, ktorý je na brehoch potoka Arnon, od mesta, čo je pri potoku, až po Galaád nebolo dediny ani mesta, ktoré by nám bolo odolalo, všetky nám vydal Pán. (*) (Aroer Nm 32,34.) 37Iba na krajinu Amonových synov si nevztiahol ruku, na celé územie rieky Jabok, na mestá na výšine a na všetky mestá, o ktorých nám dal zákaz Pán, náš Boh. (*) (Porov. Nm 20,14 – 21,20.)

Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 1Potom sme sa obrátili a tiahli sme smerom k Bášanu. Ale Og, kráľ Bášanu, vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Edrei. 2Tu mi Pán povedal: »Neboj sa ho, veď ti ho dávam do ruky, aj všetok jeho ľud a jeho krajinu. Urobíš s ním tak, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone.« 3A Pán, náš Boh, dal do našich rúk aj bášanského kráľa Oga a všetok jeho ľud a my sme ich bili, až mu nik neostal. 4V tom čase sme zaujali všetky jeho miesta; nebolo mesta, ktoré by sme mu neboli odňali: šesťdesiat miest, celý kraj Argobu, panstvo Oga, kráľa Bášanu. 5Všetky tieto mestá boli opevnené vysokými múrmi, bránami a závorami, okrem miest Ferezejcov vo veľkom počte. 6A vyhubili sme ich tak, ako sme urobili Sehonovi, kráľovi Hesebonu; rozšírili sme kliatbu záhuby na každé mesto, na mužov, ženy i deti. 7Ale všetok dobytok a korisť z miest sme si vzali. 8Takto sme v tom čase odňali dvom amorejským kráľom za Jordánom územie od koryta Arnonu až po vrch Hermon 9- Sidončania volajú vrch Hermon Sirjon, Amorejčania však Senir -, 10všetky mestá roviny, celý Galaád a celý Bášan až po Selku a Edrei, mestá, ktoré patrili pod panstvo Oga v Bášane. (*) (Porov. Nm 21,31–35.) 11Len Og, kráľ Bášanu, ostal z pokolenia Refaimcov; jeho posteľ, lôžko zo železa, ktoré ešte jestvuje v Rabate Amonitov, bola deväť lakťov dlhá a štyri lakte široká, podľa miery obyčajných lakťov. (*) (Lôžko, všeobecne sa myslí, že ide o Ogov sarkofág, o bazaltovú rakvu, v ktorej bol Og pochovaný. Rozmery sarkofágu naznačujú, že aj Og bol obrom, Refaimcom.)

Rozdelenie Zajordánska. - 12Túto krajinu sme v tom čase zaujali od Aroeru, ktorý je na brehu rieky Arnon. Polovicu Galaádskej vysočiny s jej mestami som dal Rubenovmu a Gadovmu kmeňu. 13Ostatok Galaádu a celý Bášan, panstvo Oga, som dal polovici Manassesovho kmeňa - celý kraj Argob. Celý Bášan sa volá krajinou Refaim. 14Manassesov syn Jair sa zmocnil celého kraja Argobu až po územie Gesurcov a Maáchovcov a podľa svojho mena pomenoval Bášan Havot-Jair, až po dnešné časy. 15Machirovi som dal Galaád. (*) (O Jairovi a Machirovi pozri Nm 32,3–41; o Gesurcoch a Maáchovcoch porov. Gn 22,24.) 16Aj Rubenovi a Gadovi som dal (časť) z Galaádu až po rieku Arnon - stred riečišťa je hranicou - a až po údolie Jaboka na hraniciach Amončanov, 17ďalej Arabu s Jordánom ako hranicou, od Kineret až po more v Arabe, po Soľné more na úpätí Fasgy smerom na východ. (*) (Kineret je Genezaretské jazero (Nm 34,11).) 18V tom čase som vám prikázal: »Pán, váš Boh, vám dáva túto krajinu do vlastníctva. Ozbrojení však pôjdete so svojimi bratmi, synmi Izraela, všetci silní mužovia, 19len vaše ženy, vaše deti a váš dobytok - viem, že máte mnoho dobytka - zostanú vo svojich mestách, ktoré som vám dal, 20kým Pán nedá vašim bratom pevné bydlisko, ako je vaše, a pokým aj oni nebudú vlastniť krajinu, ktorú im chce dať Pán, váš Boh, na druhej strane Jordána; potom sa vráti každý na svoj majetok, ktorý som vám dal.«

21Vtedy som rozkázal aj Jozuemu: »Videl si na vlastné oči, čo Pán, váš Boh, urobil obom týmto kráľom. To isté urobí všetkým kráľovstvám, do ktorých tiahneš. (*) (Porov. Nm 32.) 22Nemáš sa čo báť pred nimi, lebo Pán, váš Boh, bude bojovať za vás.«

Mojžiš je vylúčený z prisľúbenej zeme. - 23V tom čase som takto prosil Pána: 24»Pane, Bože, začal si svojmu služobníkovi ukazovať svoju veľkosť a svoju ruku presilnú - veď kde je ešte na nebi alebo na zemi Boh, ktorý by robil skutky a divy ako ty! 25(Daj) mi tiež prejsť a uvidím tú krásnu krajinu za Jordánom, tú krásnu výšinu a Libanon!« 26Ale Pán sa na mňa rozhneval pre vás a nevyslyšal ma. Pán mi povedal: »Dosť už, viac mi nehovor o tejto veci! 27Vystúp na hrebeň Fasgy a zdvihni oči na západ a na sever, na juh a na východ a pozri sa vlastnými očami, lebo ty tento Jordán neprekročíš. 28Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!« 29Tak sme ostali v údolí naproti Fogoru. (*) (Pozri Nm 27,12 n.; Dt 32,48 n. Pre Fogor (Béth Pe'or) pozri Nm 23,28.)

Význam vernosti voči zákonu. - 1A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov. (*) (Mojžiš v predchádzajúcich troch hlavách poukázal na to, čo Pán urobil Izraelitom na ceste do zasľúbenej zeme, najmä ako ich viedol a ako ich ochraňoval. Teraz žiada od svojho ľudu, aby sa Pánovi odvďačili za všetko tým, že každý zachová a vyplní prikázania Pána, svojho Boha.) 2K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete; zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ukladám!

3Na vlastné oči ste videli, čo Pán urobil pre Bál-Peora! Každého totiž, kto sa pridal k Bál-Peorovi, Pán, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vás. 4Vás však, čo sa pridŕžate Pána, svojho Boha, zachoval pri živote až dodnes.

5Pozri, učil som vás prikázaniam a ustanoveniam, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili aj v krajine, do ktorej tiahnete, aby ste si ju udržali ako vlastnú. 6A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: »Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!« 7Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. 8A kde je národ taký slávny, ktorý by mal (také) spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám? (*) (Izraelský národ odlišoval sa od ostatných národov najmä tým, že veril v pravého Boha, ktorý prebýval v jeho strede, a že mal Bohom daný zákon, aký nemal nijaký iný národ. Veľkosť a múdrosť zákona zračí sa v následkoch, aké bude mať jeho dodržiavanie. Je to iste múdry zákon, ktorý zaručuje Izraelitom Pánovu ochranu a istotu. Mojžišov zákon viedol a pripravoval ľudstvo na zákon lásky Ježiša Krista (Gal 3,24).)

Varovanie pred modlami. - 9Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov. 10Na deň, keď si stál pred Pánom, svojím Bohom, na Horebe, keď Pán ku mne hovoril: »Zhromaždi ľud, aby počuli moje slová, ktorým ich naučím, aby sa ma báli po všetky dni, čo budú žiť na zemi, a aby o nich poúčali aj svojich synov.«

11Tu ste predstúpili a stáli ste na úpätí vrchu, zatiaľ čo vrch za tmy, oblakov a mrákavy blčal ohňom až do samého neba. 12A Pán hovoril k vám z ohňa; zvuk slov ste počuli, ale postavu ste nevideli, okrem hlasu. 13A oznámil vám svoju zmluvu, o ktorej nariadil, aby ste ju zachovali - svojich desať príkazov a napísal ich na dve kamenné tabule. 14Mne však vtedy Pán prikázal, aby som vás naučil príkazom a ustanoveniam, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej tiahnete a ktorou budete vládnuť. (*) (Aby si Izraeliti zachovali miesto medzi národmi, nesmú zabúdať na príbeh na vrchu Horeb, čiže na Sinaji, Ex 19 – 24. Zmluva (v. 13) je vlastne Desatoro (Ex 20,1–17), pretože desať Božích príkazov je základom, jadrom zmluvy medzi Bohom a izraelským národom (Ex 34,28).) 15A vy si - pri svojich dušiach - dávajte veľký pozor, veď ste nevideli nijakú postavu, keď k vám Pán hovoril sprostred ohňa na Horebe, 16aby ste nepoblúdili a neurobili si kresanú modlu alebo akýkoľvek obraz muža alebo ženy, 17obraz nejakého zvieraťa na zemi, obraz nejakého vtáka, čo lieta pod nebom, 18obraz niečoho, čo sa plazí po zemi, obraz ryby, čo je vo vode pod zemou; 19a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom. (*) (Boh alebo Anjel Boží zjavoval sa Mojžišovi vo vnímateľnej podobe, keď sa s ním zhováral (Nm 12,8), ľudu sa však takto nikdy nezjavil, azda asi preto, že ľud by mohol z toho ľahko usudzovať, že Boh má nejakú viditeľnú podobu, a stalo by sa to príležitosťou k modloslužbe. Mojžiš zavrhuje každý spôsob modlárstva, zavrhuje uctievanie tvorov alebo uctievanie ich obrazov a sôch. K v. 19 porov. Rim 1,21.24.26. V starom Oriente uctievali sa hviezdy a všetky nebeské telesá ako božské bytosti, a preto ich vplyv na prírodu a ľudstvo považovali za živú osobnú činnosť.) 20Vás však Pán vzal a vyviedol z ohnivej pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedičným ľudom, ako je to dnes. (*) (Izraelský národ veľa pretrpel v Egypte. Jeho utrpenie prirovnáva sa k ohnivej peci, kde sa pretápa kov. Pán si ho zachránil pre seba, a preto si ho aj znovu získal, aby mu Izraeliti boli vlastným národom. ,Ako je to dnes', rozumej v dobe Mojžišovej.) 21Na mňa sa však Pán rozhneval pre vaše reči a prisahal, že neprekročím Jordán a nevkročím do krásnej krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 22Ja však umriem v tejto krajine a Jordán neprekročím. Vy ho prekročíte a budete vlastniť tú krásnu krajinu. 23Dávajte pozor, aby ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktorú s vami uzavrel Pán, váš Boh, alebo aby ste si neurobili rytú modlu z tých vecí, ktoré ti Pán zakázal robiť. 24Lebo Pán, tvoj Boh, je stravujúci oheň, on je žiarlivý Boh. (*) (Boh žiarlivý, Ex 20,5.)

Trest a milosť. - 25Ak budete mať synov a vnukov a zostarnete v tejto krajine, ak sa skazíte a urobíte si nejakú rytú modlu a budete páchať zlo pred Pánom, svojím Bohom, čím ho rozhneváte, 26tak už dnes volám nebo a zem za svedkov proti vám, že zakrátko vyhyniete z krajiny, do ktorej po prekročení Jordánu vojdete, aby ste ju vlastnili; nebudete tam dlho žiť, lebo budete naisto vyhubení. 27Pán vás rozpráši medzi všetky národy a len málo vás ostane medzi národmi, ku ktorým vás Pán zavedie. 28Tam budete slúžiť bohom, čo sú dielom ľudských rúk, drevu a kameňu, ktoré nevidia, ktoré nepočujú a ktoré nejedia a nevoňajú. 29Odtiaľ budeš hľadať Pána, svojho Boha, a nájdeš ho, keď ho budeš hľadať z celého srdca a z celej duše. 30Keď budeš v biede a keď sa ti na konci časov vyplnia všetky tieto veci, vrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať jeho hlas. 31Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí, a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom. (*) (Slová "na konci časov" označujú definitívne nastolenie Božieho kráľovstva v epoche novej zmluvy. K v. 31 porov. Ex 34,6.)

Božie divy voči Izraelitom. - 32Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies po druhý, či sa stalo niečo také veľké ako toto a či bolo počuť niečo podobné, 33že by bol ľud tak počul hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si počul ty, a zostal si nažive! (*) (V starom Oriente prevládalo presvedčenie, že ten, kto videl Boha, musel zomrieť. Podobne aj národ, ktorý počul hlas Boží, mal by zahynúť (Gn 16,13; 32,31; Ex 20,19; 33,20).) 34Alebo pokúsil sa nejaký Boh prísť a vybrať si národ spomedzi národov navštíveniami, znameniami a zázrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, ako to urobil Pán, váš Boh, kvôli vám v Egypte pred vašimi očami?! (*) (Porov. Ex 7–11; 14,14; 15,3; 19,2 n. atď.) 35Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet. 36Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi dal ti uzrieť svoj mohutný oheň, a počul si jeho slová sprostred ohňa. 37Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou veľkou mocou z Egypta, 38aby spred teba vyhnal národy, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako ty, a aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je to v tento deň. 39Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet. 40Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky."

Miesta útočišťa. - 41Vtedy Mojžiš oddelil za Jordánom smerom k východu slnka tri mestá, 42aby tam našiel útočište ten, kto by neúmyselne zabil svojho blížneho bez toho, že by bol s ním žil predtým v nepriateľstve; ak utečie do niektorého z týchto miest, bude žiť: 43Beser na púšti v Rubenovom kraji, Ramot v Gadovom Galaáde a Golan v Manassesovom Bášane. (*) (Porov. Nm 35,6–34, kde Pán nariaďuje určiť šesť miest útočišťa; troje v Predjordánsku a troje v Zajordánsku. Mojžiš tieto miesta určil len provizórne. Jozue ich ustanoví s konečnou platnosťou (Nm 35,10.14; Dt 19,1–13 a Joz 20).)

Druhá Mojžišova reč, 5 - 27

Úvod. - 44Toto je zákon, ktorý Mojžiš predložil synom Izraela: 45nariadenia, prikázania a ustanovenia, ktoré Mojžiš oznámil synom Izraela, keď vytiahli z Egypta, 46za Jordánom v údolí naproti Bet-Peoru, v krajine amorejského kráľa Sehona, čo sídlil v Hesebone, ktorého Mojžiš a synovia Izraela porazili, keď vyšli z Egypta. 47Jeho krajinu prevzali do vlastníctva, aj krajinu Oga, kráľa Bášanu, dvoch amorejských kráľov za Jordánom oproti východu slnka - 48od Aroera na brehu rieky Arnon až po vrch Sirjon, čiže Hermon, 49a celú Arabu na východ za Jordánom až po Arabu - more na úpätí svahu Fasgy. (*) (Tieto verše sú úvodom k druhej reči Mojžišovej, ku ktorej patrí najmä 5,1 – 11,31, lebo v týchto hlavách je reč o zákone-tóre. Lenže k reči sa môžu pripojiť aj nasledujúce hlavy 12,1 – 27,26, ktoré sú opakovaním a doplnením Mojžišových zákonov z Kníh Exodus, Levitikus a Numeri. – Bet-Peor, či že Fogor, je svätyňa pohanského boha Peora (Nm 23,28; Dt 3,29). O Sehonovi a Ogovi pozri 1,4; 2,31–37; 3,1–7; Nm 21,21–35. O Arabe a Fasge porov. 3,17. Araba-more je Mŕtve more.)

O Pánovom zjavení na Horebe. - 1Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a hovoril im: "Počuj, Izrael, príkazy a ustanovenia, ktoré dnes oznamujem vašim ušiam! Naučte sa ich a dávajte pozor, aby ste ich plnili. (*) (Dnes ohlasuje celý deuteronomický zákon, a nie iba Desatoro. Porov. 7,11; 8,1.11.19; 10,13; 11,2.8.13 atď.) 2Pán, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu. 3Túto zmluvu neuzavrel s našimi otcami, lež s nami, čo tu dnes živí stojíme. (*) (Medzi prítomnými bolo mnoho takých, ktorí boli svedkami zjavenia Božieho na Sinaji (1,39). Pomreli len tí, čo mali vyše dvadsať rokov (2,14–16).) 4Z tváre do tváre k vám Pán hovoril z ohňa na vrchu. - (*) (Z tváre do tváre, t. j. tak, že všetci Izraeliti mohli počuť hlas Boží. Ľud sa však bál a utiekol od vrchu, preto Mojžiš zvestoval ľudu slová Pánove (Ex 20,1; Gal 3,19). Desatoro oznámil sám Pán, ostatné zákony zvestoval ľudu prostredníctvom Mojžiša.) 5Ja som vtedy stál medzi Pánom a vami, aby som zvestoval jeho reč, lebo vy ste sa báli ohňa a neopovážili ste sa vystúpiť na vrch. - Hovoril:

Desať Božích prikázaní. - 6»Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 7Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 8Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 9Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosť otcov na synoch až do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, 10ale zmilúvam sa až nad tisícimi u tých, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

11Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo, lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.

12Zachovávaj sobotňajší deň, aby si ho zasvätil, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh. 13Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu, 14ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty.

15Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň.

16Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

17

Nezabiješ!

18

Nescudzoložíš!

19

Nepokradneš!

20

Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

21

Nepožiadaš manželku svojho blížneho!

Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!« (*) (Porov. Ex 20. V podstate oba texty sú rovnaké, niektoré odchýlky dajú sa vysvetliť osobitným rázom Deuteronómia. Je to kniha poučno-povzbudzujúca.)

Mojžiš prostredníkom medzi Bohom a ľudom. - 22Tieto slová hovoril Pán celej vašej pospolitosti mohutným hlasom na vrchu sprostred ohňa, z mraku a z temnoty - a nepridal nič. Potom ich napísal na dve kamenné tabule a dal ich mne. 23A vy, keď ste počuli hlas sprostred tmy a z vrchu blčiaceho ohňom, pristúpili ste, všetci hlavnejší a starší vašich kmeňov, ku mne 24a povedali ste: »Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal celú svoju slávu a veľkosť a počuli sme jeho hlas z ohňa; dnes sme videli, že Pán hovoril s človekom a (ten) ostal nažive. 25Teraz však prečo by sme mali zomrieť? Veď by nás tento veľký oheň strávil. Lebo keby sme ešte ďalej počúvali hlas Pána, svojho Boha, zomreli by sme. 26Veď aký by to bol človek, ktorý by počul hlas živého Boha sprostred ohňa a ostal by nažive? 27Iba ty sám sa priblíž a vypočuj všetko, čo nám bude hovoriť Pán náš Boh; a všetko, čo ti bude hovoriť Pán, náš Boh, ty nám oznámiš a my to vypočujeme a spravíme.« 28Pán počul vaše reči, čo ste mi hovorili, a povedal mi: »Počul som slová tohto ľudu, ktoré ti povedali. Čo vraveli, dobre hovorili. (*) (Pozri Ex 24,12 a Dt 18,17.) 29Kiežby tak zmýšľali, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje rozkazy v každý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom naveky! 30Choď a povedz im: Vráťte sa do svojich stanov! 31Ty však ostaň tu so mnou a oznámim ti všetky príkazy, rozkazy a nariadenia, ktoré ich naučíš, aby ich plnili v krajine, ktorú im dám do vlastníctva.« 32Nuž zachovávajte a robte, ako vám prikázal Pán, váš Boh; neodchyľujte sa ani napravo, ani naľavo! 33Kráčajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán, váš Boh, aby ste mohli žiť a aby vám bolo dobre, aby sa predĺžili vaše dni v krajine, ktorú budete vlastniť. (*) (Zákony, ktoré ohlasoval ľudu Mojžiš, majú tú istú platnosť ako Desatoro, ktoré Pán oznámil priamo.)

Dva významné príkazy: úcta a láska k Bohu. - 1Toto sú prikázania, rozkazy a nariadenia, ktoré mi Pán, váš Boh, prikázal naučiť vás, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej prichádzate, aby ste ju zaujali, 2aby si sa bál Pána, svojho Boha, a zachovával všetky jeho rozkazy a prikázania, ktoré ti ja nariaďujem - ty, tvoj syn a syn tvojho syna po všetky dni svojho života -, aby sa predĺžili dni tvojho života. 3Nuž, počúvaj, Izrael, a dávaj pozor, aby si robil to, čo ti prikázal Pán, aby ti bolo dobre a aby ste sa veľmi rozmnožili -, lebo Pán, tvoj Boh, prisľúbil tvojim otcom krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. (*) (Prvé tri verše tejto hlavy sú úvodom k veršom 4–25, v ktorých Mojžiš vysvetľuje prvé prikázanie Desatora.)

4Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! 5A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. 6A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, 7poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. 8Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, 9a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere. (*) (Pán je jediný pravý Boh, Pán, čiže Jahve – Ten, čo je. Je plnosť bytia, ktorý je sám od seba a ktorý dáva bytie každému stvoreniu. Keďže Boh je len jeden, zasluhuje si, aby sme ho milovali celým srdcom (Mt 22,37; Mk 12,29; Lk 10,27). Srdce, duša, sila sú tu synonymá a značia, že človek nemá deliť svoju lásku medzi viacerých bohov alebo medzi Boha a jeho stvorenia. Boha máme nadovšetko milovať a stvorenia kvôli Bohu, s Bohom a v Bohu. Izraeliti si písali niektoré zákony (Dt 6,4–9; 11,13–21 a Ex 13,1–10.11–16) na kúsok pergamenu, ktorý vkladali do malej skrinky; túto si pri modlitbe priväzovali na čelo a na ľavú ruku (pamäť a srdce – láska). Tieto modlitbové remienky volali hebr. tefillím (modlitby), grécky fylaktéria (chránidlá); zaručovali ochranu Božiu každému, čo ich nosieval (Mt 23,5). Ženy ich nosiť nesmeli. – Podobne vysvetľovali aj verš 9. a na dvere pribíjali schránku, obsahujúcu spomínané texty. Schránka sa volala mezúzá a bola vždy na ľavej strane dverí, keď sa vychádzalo z domu. Kto vychádzal von, dotkol sa najprv úst a potom schránky, aby tak prejavil úctu, lásku a ochotu plniť príkazy Božie.)

10A keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ti dá veľké a krásne mestá, ktoré si ty nestaval, 11a domy, plné všetkého bohatstva, ktoré si ty nezhromažďoval, cisterny, čo si nekopal, vinice a olivové sady, čo si nesadil, a keď z toho budeš jesť a nasýtiš sa, 12dbaj veľmi na to, aby si nezabudol na Pána, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 13Budeš sa báť Pána, svojho Boha, jemu budeš slúžiť a len v jeho mene budeš prisahať. 14Nebudeš chodiť za cudzími bohmi z božstiev iných národov, ktoré sú vôkol vás, 15lebo Pán, tvoj Boh, ktorý je v tvojom strede, je žiarlivý Boh. Aby azda nevzbĺkol proti tebe hnev Pána, tvojho Boha, a aby ťa nevyhubil z povrchu zeme. 16Nepokúšajte Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse! (*) (Porov. Ex 20,5. Boh je uprostred Izraela, t. j. tróni na arche zmluvy (Nm 35,34). Massa (miesto pokušenia) – pozri Ex 17,1–7.) 17Náležite zachovávajte rozkazy, nariadenia a zákony Pána, svojho Boha, ktoré ti dal, 18a rob, čo je čnostné a dobré v Pánových očiach, aby sa ti dobre vodilo a aby si vošiel a vlastnil krásnu krajinu, o ktorej Pán prisahal tvojim otcom, 19že odtiaľ vyhladí pred tebou všetkých tvojich nepriateľov, ako Pán prisľúbil. (*) (Porov. Ex 23,27–30; 34,11.)

Poučovanie potomkov o zákone. - 20A keď sa tvoj syn v budúcnosti opýta a povie: »Akéže sú to zákony, nariadenia a ustanovenia, ktoré vám prikázal Pán, náš Boh?«, (*) (Pozri Ex 13,14 n.) 21ty mu odpovieš: »Boli sme otrokmi u faraóna v Egypte a Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou, 22a robil veľké a hrozné znamenia a zázraky v Egypte proti faraónovi a proti celému jeho domu pred našimi očami. 23Nás však vyviedol odtiaľ, aby nás priviedol a dal nám do vlastníctva krajinu, ktorú odprisahal našim otcom. 24V tom čase nám Pán prikázal plniť všetky tieto zákony, báť sa Pána, svojho Boha, aby sa nám vždy dobre vodilo a darilo, ako je to dnes. 25A to bude našou spravodlivosťou, keď náležite zachováme všetky tieto príkazy pred Pánom, naším Bohom, tak, ako nám prikázal.«

Varovanie pred Kanaánčanmi. - 1Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, (*) (Porov. Gn 10,15 n.; Ex 3,8; 23,23. Pohania v Kanaáne predstavovali ustavičné nebezpečenstvo pre vieru v pravého Boha.) 2a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. (*) (O kliatbe záhuby porov. Ex 23,32; 34,12; Lv 27,28; Nm 21,2.) 3Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, (*) (Porov. Ex 34,15.16.) 4lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev, a rýchlo by ťa vyhubil. 5Radšej s nimi urobte toto: porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni! (*) (Pozri Ex 34,16. Modly, hebr. masseby, boli postavené kamene, pomníky, a predstavovali falošných bohov. Podobné boli aj stĺpy (pahýly), ašery, lenže z dreva, a predstavovali bohyňu Aštartu, Ašeru, ktorá bola bohyňou úrody, hojnosti a plodnosti, ktorú uctievali nemravným kultom.) 6Veď ty si svätý ľud Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi. 7Nie preto, žeby ste boli početnejší ako ostatné národy, prilipol k vám Pán a vyvolil si vás, veď ste najmenší zo všetkých národov. 8Ale preto, že vás mal rád a že chcel zachovať prísahu, ktorú urobil vašim otcom, Pán vás vyviedol mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. 9A ty spoznáš, že Pán, tvoj Boh, je Boh mocný a verný, ktorý zachováva svoju zmluvu a svoju láskavosť na tisíc pokolení k tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. 10Tým však, čo ho nenávidia, odpláca priamo a vyhubí ich; neodkladá s tým, kto ho nenávidí, ale odpláca priamo. (*) (Porov. Ex 19,5 a 20,5 n.) 11Preto zachovávaj príkazy, zákony a ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem plniť. (*) (Týmto veršom sa ukončuje tzv. Mojžišovské Pätoro, ktoré vlastne obsahuje len prvé dva príkazy z Desatora (6,1 – 7,11). Mať ohľad na Kanaánčanov znamenalo by záhubu pre vieru Izraelitov (Ex 23,22 a Dt 7,2).)

Požehnanie za poslušnosť. - 12Keď budeš počúvať tieto ustanovenia a keď ich budeš zachovávať a plniť, Pán, tvoj Boh, ti zachová zmluvu a láskavosť, ktorú odprisahal tvojim otcom. 13Bude ťa milovať, bude ťa požehnávať a rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života, plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoj mušt, tvoj olej, mláďatá tvojich kráv, jahňatá tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. 14Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej ani len u dobytka. 15Pán oddiali od teba každú chorobu a nedovolí, aby na teba doľahla nejaká hrozná egyptská bieda, ktoré poznáš, a dopustí ich na všetkých tvojich nepriateľov.

16Pohltíš všetky národy, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, do moci; tvoje oko sa nezľutuje nad nimi a nebudeš slúžiť ich bohom, lebo to by bola tvoja skaza. 17Keby si si v srdci povedal: »Tieto národy sú početnejšie ako ja, akože ich vyplienim?«, 18neboj sa ich a pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil faraónovi a celému Egyptu, 19na hrozné navštívenia, ktoré si videl na vlastné oči na znamenia a zázraky, na mocnú ruku a vzpriamené rameno, ktorým ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ. Takisto urobí Pán, tvoj Boh, aj ostatným národom, ktorých sa ty bojíš. 20Ba Pán, tvoj Boh, pošle na nich sršne, takže zahynú aj pozostalí a tí, čo sa pred tebou ukryjú, zahynú. (*) (Porov. Ex 23,28.29 n. V starých časoch bolo v Palestíne mnoho divej zveri (Sdc 14,5; 1 Sam 17,34; 2 Sam 23,20; 1 Kr 20,36 atď.). Po odvedení Izraelitov do babylonského zajatia noví obyvatelia veľa trpeli pre divú zver; najmä prepady levov boli časté (2 Kr 17,25 n.).) 21Neboj sa ich, lebo Pán, tvoj Boh, je v tvojom strede, veľký a hrozný Boh. 22Pán, tvoj Boh, rad radom vyhubí tie národy pred tebou; nebudeš ich môcť vyničiť razom, aby sa nerozmnožila proti tebe divá zver. 23A Pán, tvoj Boh, ich dá do tvojej moci a bude ich veľmi desiť, kým ich celkom nevyhubí. 24Do tvojich rúk vydá ich kráľov a ty vytrieš ich mená spopod neba; nik ti nebude môcť odolať, kým ich nevyničíš. 25Do ohňa pohádžeš ich liatych bôžikov, nezatúžiš po striebre a zlate, z ktorého sú urobení, a nevezmeš si nič z nich, aby ti to nebolo na skazu, lebo to je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom. 26Nedonesieš do svojho domu nijakú ohavnosť, aby si neupadol do záhuby ako ona; hrozne sa pred ňou des a maj ju v najväčšej ošklivosti, lebo je prekliata na záhubu.

Povinná vďaka za ochranu na púšti a za prisľúbenú zem. - 1Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. 2A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. (*) ("Aby zvedel", Mojžiš hovorí ľudskou rečou o Bohu, akoby Boh zvonku musel poznávať vnútro človeka.) 3Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. (*) (O manne porov. Ex 16,16 n. Pán Ježiš používa tieto slová (Mt 4,4) a dáva im hlbší zmysel, ako majú na tomto mieste.) 4Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to štyridsať rokov. (*) (Je to rečnícka vrava a chce sa ňou povedať, že Boh sa za štyridsať rokov staral o zdravie ľudu a aj o jeho odev. Staral sa ako otec o všetko potrebné.) 5Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. 6Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho. 7Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a jazier, ktoré vyvierajú na rovine aj po vrchoch; 8do krajiny obilia, jačmeňa a viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu; 9do krajiny, kde budeš bez biedy jesť svoj chlieb a nebude ti v nej nič chýbať, do krajiny, v ktorej kameňoch je železo a z ktorej vrchov sa dobýva meď. (*) (Železo sa v Palestíne nachádza na Libanone, Hermone a v bazaltových kameňoch na okolí Genezaretského jazera. Aj meď sa vyskytuje na Libanone. Izraeliti sa nevenovali baníctvu.) 10Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďakuješ sa Pánovi za krásnu krajinu, ktorú ti dal.

Výstraha pred neposlušnosťou. - 11Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána, svojho Boha, a nezanedbal jeho príkazy, zákony a nariadenia, ktoré ti ja dnes ukladám; 12aby sa nestalo, keď sa naješ a nasýtiš, keď si postavíš pekné domy a budeš v nich bývať, 13keď sa tvoj dobytok a ovce rozmnožia, keď budeš mať hojnosť striebra a zlata a keď sa zväčší tvoje imanie, 14že by sa spriečilo tvoje srdce a zabudol by si na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15a ktorý ťa viedol cez veľkú a hroznú púšť, pomedzi hady, vretenice a škorpióny, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktorý ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, (*) (Porov. Nm 21,6; Ex 15,22; 17,1–7 a Nm 20,2–11.) 16ktorý ťa sýtil na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal, a nakoniec ti preukázal svoje dobrodenie. 17Nehovor si teda v srdci: »Moja vlastná sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo,« 18lež pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. 19Keby si však napriek tomu zabudol na Pána, svojho Boha, a chodil by si za cudzími bohmi, keby si ich uctieval a klaňal sa im, už dnes vám vyhlasujem, že úplne vyhyniete. 20Aj vy zahyniete tak, ako (zhynú) národy, ktoré Pán vyhubí pred vami, lebo ste nepočúvali hlas Pána, svojho Boha.

Výstraha pred sebapreceňovaním. - 1Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba, 2aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: »Kto môže obstáť pred Enakitmi?« (*) (O Enakitoch pozri 1,28. Boli to ľudia obrovskej postavy. Videli ich v Palestíne vyzvedači, ktorých ta poslal Mojžiš (Nm 13,29).) 3Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán. 4Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: »Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu,« lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť. 5Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 6Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije. (*) (Porov. Ex 32,9; 33,3.5; 34,9.)

Spomienka na zlaté teľa. - 7Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi. (*) (Izrael si nijako nezaslúžil túto zem, naopak, stal sa jej nehodným pre svoje hriechy (Ex 32 – 34).) 8Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť; 9vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu. (*) (Ex 24,12–18.) 10Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu. (*) (Ex 19 n.) 11Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, 12a povedal mi: »Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a urobili si liatu modlu!« (*) (Ex 32,7–10.) 13A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije! 14Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento.«

15Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách. 16A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán. (*) (Ex 32,9a.) 17I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami. 18Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali. 19Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz. (*) (Na Mojžišovu prosbu Pán často odpúšťal previnenia ľudu (Ex 32,14 a predtým Ex 17,4; Nm 11,2; 12,13 n.; 14,13 n.; 21,7).) 20Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona. 21A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu. (*) (Porov. Ex 32,20.) 22Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu. (*) (Pozri Nm 11,1–3; Ex 17,7. – Kibrot-Hatava – Hroby baživosti, pažravosti, pozri Nm 11,34.) 23A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: »Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,« protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho. (*) (Porov. Nm 13,1 n. a 20,1 n.) 24Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!

25Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí; 26ale ja som prosil Pána a vravel som: »Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta. 27Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech! 28Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich, preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.' 29Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!« (*) (Veršom 25. vracia sa Mojžiš k rozprávaniu verša 18. O Mojžišovej modlitbe (v. 26 n.) porov. Ex 32,11–13.)

Obnovenie tabúľ Desatora. - 1V tom čase mi Pán prikázal: »Vykreš si dve tabule, podobné prvým, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu. 2Ja ti na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a uložíš ich do archy.« 3I urobil som z akáciového dreva archu a vykresal som dve kamenné tabule, podobné prvým, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách. 4On na tabule napísal, čo bolo napísané na prvých, tých desať príkazov, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu, a potom mi ich Pán odovzdal. 5Potom som opäť zostúpil z vrchu a tabule som uložil do archy, ktorú som urobil, a ony sú tam, ako mi rozkázal Pán. (*) (Boh odpúšťa ľudu a obnovuje svoju zmluvu (Ex 34,1–35). O rozkaze urobiť archu pozri Ex 25,10. "I urobil som", totižto rozkázal urobiť, t. j. Beselélovi (Ex 37,1). A On napísal (v. 4) pozri Ex 34,28.) 6Izraeliti odtiahli z Bérot Jakanitov do Mosery. Tam zomrel Áron a tam ho aj pochovali. Kňazom namiesto neho sa stal jeho syn Eleazar. 7Odtiaľ prešli do Gadgady a z Gadgady do Jeteboty, kraja potokov a vôd. 8V tom čase Pán oddelil kmeň Léviho, aby nosil Pánovu archu zmluvy, aby stál pred Pánom v jeho službe a aby v jeho mene žehnal, ako to robí dodnes. 9Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Pán je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Pán, tvoj Boh. (*) (Udalosti, uvedené v týchto veršoch, akosi nesúvisia s celou rozpravou, pretože sa stali omnoho neskoršie, ako to naznačuje súvislosť rozpravy o zjavení na Sinaji. Mojžiš ich však náročky uvádza na tomto mieste, aby poukázal na Božiu dobrotu a lásku k ľudu, ktorá vždy bola ochotná odpustiť previnenia jednotlivcov a aj vinu celého ľudu. Bérot Jakanitov pozri Nm 33,31. Mosera (Moserot – porov. Nm 33,30 n.) bola v blízkosti vrchu Horeb, na ktorom umrel Áron (Nm 20,23–29; 33,38). Tu sa hovorí, že Áron zomrel v Mosere, pretože vtedy Izraeliti v Mosere táborili. Svedkom Áronovej smrti bol len Mojžiš a Eleazar. Mosera ako aj vrch Hor sú blízko Kádeša. V Dt Mojžiš často hovorí o kmeni Léviho, nerobí však rozdiel medzi kňazmi a levitmi. Nosiť archu (v. 8) bolo povinnosťou levitov (Nm 4,1 n.), avšak neskoršie archu nosia len kňazi (Joz 3,3 n.; 6,6 n.; 8,33 a Dt 31,9). Dotýkať sa archy, zariadenia svätého stanu, konať službu pred Pánom a požehnávať ľud, to všetko boli povinnosti, vyhradené kňazom (17,12; 18,7; Nm 6,22–27 atď.). Aj v skutočnosti, že Pán si vyvolil kmeň Léviho pre seba, mohli Izraeliti vidieť, že Boh odpustil ľudu jeho previnenia.) 10Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako prvý raz a Pán ma aj tentoraz vyslyšal a Pán ťa nezahubil. 11A Pán mi povedal: »Vstaň a choď pred ľudom, nech vojdú a nech zaujmú krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám.«

Opätovná výzva k vernosti zákonu. - 12A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si kráčal po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 13aby si zachoval Pánove príkazy a zákony, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby ti bolo dobre! 14Hľa, Pánovo je nebo a nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej! 15A predsa Pán našiel zaľúbenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je to v tento deň. 16Obrežte si teda predkožku svojho srdca a nezatvrdzujte si už šiju! (*) (Obrežte si predkožku srdca, t. j. odstráňte zo svojho srdca všetko, čo ho robí bezcitným voči Božiemu hlasu a voči jeho rozkazom (Ex 6,12; Lv 26,1; Rim 2,29).) 17Lebo Pán, váš Boh, je Boh nad všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osoby a dary neprijíma. (*) (Boh nad bohmi – tieto slová nemožno chápať, akoby pohanskí bohovia skutočne jestvovali. Výraz chce zdôrazniť len to, že Boh je väčší ako všetci bohovia, ktorí jestvujú iba podľa predstavy pohanov. Teda Boh je najvyšší a jediný Pán (Ž 95,3; 136,2–3; 1 Tim 6,15; Zjv 17,14; 19,16).) 18Vysluhuje právo sirote a vdove a miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev. 19Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine! 20Pána, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a v jeho mene budeš prisahať! 21On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči. 22Sedemdesiat duší ich bolo, keď zostúpili tvoji otcovia do Egypta, a teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi. (*) (Božia moc a spravodlivosť má jeho ctiteľov pohnúť k tomu, aby z bázne k nemu zachovali právo a spravodlivosť voči chudobným a cudzincom. Sedemdesiat duší porov. Gn 46,27, ako hviezdy na nebi – pozri Gn 15,5.)

Rozpomienka na odchod z Egypta. - 1Miluj teda Pána, svojho Boha, a zachovávaj jeho pravidlá, zákony, nariadenia a príkazy v každý čas! 2Spoznajte dnes, čo nebolo dožičené vašim synom, ktorí nepoznajú a ani nevideli naučenia Pána, vášho Boha, ani jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno, 3ani jeho znamenia, ani činy, ktoré robil uprostred Egypta na egyptskom kráľovi, faraónovi, na celom jeho území 4a na všetkom egyptskom vojsku, na jeho koňoch a vozoch; ako ich zalial vodami Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Pán ich ničil až po tento deň. 5A čo vám robil na púšti, kým ste neprišli na toto miesto, 6čo urobil Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom: ako ich prehltla zem, keď otvorila svoj pažerák, aj s ich domami, stanmi a so všetkým, čo mali, uprostred Izraela. 7Keďže ste videli na vlastné oči všetky veľké Pánove činy, ktoré urobil, 8máte zachovávať všetky príkazy, ktoré vám ja dnes nariaďujem, aby ste boli silní, aby ste vtiahli a zaujali krajinu, do ktorej chcete vojsť, aby ste ju vlastnili; 9aj preto, aby ste dlho zostali v krajine, o ktorej prisahal Pán vašim otcom, že ju dá im, aj ich potomstvu, krajinu, oplývajúcu mliekom a medom.

Krása zasľúbenej zeme. - 10Krajina, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, nie je taká ako egyptská krajina, z ktorej ste vytiahli, kde si sial svoje semeno a zvlažoval svojimi nohami ako zeleninovú záhradu. 11Krajina, do ktorej tiahneš, aby si ju vlastnil, je krajinou vrchov a rovín a zvlažovaná je z neba dažďami, 12krajinou, o ktorú sa stará Pán, tvoj Boh, a sú na ňu ustavične upreté oči Pána, tvojho Boha, od začiatku roka až do konca. 13A ak budete poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes ukladám, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a slúžiť mu celým srdcom a celou dušou, 14tak dá vašej zemi dažďa na svoj čas, včasný dážď i neskorý dážď, aby ste mohli pozbierať obilie, mušt a olej, (*) (Krása a úroda zasľúbenej zeme porovnáva sa s pomermi v Egypte. Palestína sa nemusí umele zavodňovať, ako to museli robiť Izraeliti, keď otročili v egyptskej krajine. V Egypte sa nohami robili malé kanály krížom-krážom po poli, aby voda z Nílu došla na všetky hriadky.) 15aj trávu vašich polí pre svoj dobytok, aby ste sa aj vy mali z čoho najesť dosýta. 16Dávajte si pozor, aby vaše srdce nepoblúdilo, aby ste neodbočili a neslúžili cudzím bohom a neklaňali sa pred nimi; 17ináč by vzbĺkol Pánov hnev proti vám, zatvoril by nebesá a dážď by vôbec nepadal, zem by nepriniesla svoje plody a vy by ste zakrátko vyhynuli z krásnej krajiny, ktorú vám dá Pán.

O vernosti a poslušnosti. - 18Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. 19Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. 20Napíš ich na veraje svojho domu a na svoje dvere, (*) (Porov. 6,6–9.) 21aby sa zmnohonásobili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú vašim otcom pod prísahou prisľúbil až dovtedy, kým bude nebo nad zemou.

22Lebo ak budete zachovávať všetky tieto príkazy, ktoré vám ja prikazujem plniť, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po všetkých jeho cestách a ak mu budete oddaní, 23Pán vyženie všetky tieto národy pred vami a vy prevezmete vlastníctvo od národov, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy. 24Každé miesto, na ktoré vstúpi vaša noha, bude vaše: od púšte a od Libanonu, od veľkej rieky Eufrat až po západné more budú siahať vaše hranice. 25Nik vám nebude môcť odporovať: Pán, váš Boh, rozšíri pred vami strach a hrôzu na celú krajinu, do ktorej vstúpite, ako vám povedal.

26Hľa, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: 27požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám dnes ukladám, 28kliatbu, keď nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte.

29Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, požehnanie položíš na vrchu Garizim a kliatbu na vrchu Hebal. (*) (Vrchy Hebal a Garizim sú skoro v strede Svätej zeme, južne od starého mesta Sichem alebo dnešného Nablusu (Gn 12,6; Jn 4,20).) 30Ony sú na druhej strane Jordánu, za cestou, čo ide z východu do krajiny Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgale blízo duba Moreho. (*) (Araba označuje tu západný breh Jordána; Gilgal (Galgala) je dnešné Džildžila, dedina asi 20 km južne od vrchu Garizim (2 Kr 2,1). O dube Moreho (hebr. blízko terebintov Moreho) pozri Gn 12,6.)

31Keďže sa chystáte prekročiť Jordán, aby ste vlastnili krajinu, ktorú vám dáva Pán, váš Boh, nuž vlastnite ju a bývajte v nej, 32a preto zachovávajte zákony a nariadenia, ktoré vám dnes predkladám!

Deuteronomické zákony, 12 - 27

O jednote svätyne. - 1Toto sú zákony a nariadenia, ktoré máte zachovať v krajine, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov, aby si ju vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na zemi. (*) (V druhej časti svojej reči (12,1 – 26,19) zhrňuje Mojžiš všetky predpisy a zákony, ktoré sa týkajú bohoslužby (12,1 – 16,17), práva verejného (16,18 – 21,14) a práva súkromného (21,15 – 26,15).) 2Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. (*) (Porov. 7,5; Ex 23,24; Lv 26,1 atď.) 3Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov, a takto vyničte ich meno z tých miest!

4Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu! 5Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Ta budete prichádzať. (*) (Pozri Lv 17,7–9. Izraeliti budú uctievať Pána tam, kde bude archa (Ex 25,22; Lv 14,11 n.; Nm 7,89 atď.).) 6Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec. 7A tam máte jesť pred tvárou Pána, svojho Boha, a máte sa tešiť zo všetkého, k čomu priložíte ruky vy sami i vaše rodiny, lebo Pán, váš Boh, vás bude požehnávať.

8Nebudete nič robiť tak, ako to robíme teraz tu, každý podľa svojej predstavy. 9Veď doteraz ste nedošli k odpočinku a k vlastníctvu, ktoré vám dá Pán, váš Boh. 10Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v krajine, ktorú vám dá Pán, váš Boh, do dedičstva, a keď vám zaistí pokoj pred všetkými nepriateľmi, ktorí vás obkľučujú, a keď už budete bývať bezpečne, (*) (Zákon o jednom obetnom mieste nadobudol platnosť len neskoršie, za kráľa Dávida, ktorý dal preniesť archu na Sion, kde jeho syn, Šalamún, postavil Pánovi veľkolepý chrám. Do tohto času predpísané obety prinášali sa síce v blízkosti archy, lenže ona stále menila svoje miesto. Obetovali však aj na iných miestach. Ale vždy to bolo tam, kde to Pán určil (27,5.6; Sdc 6,24; 13,16 n.).) 11vtedy budete na mieste, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, aby tam spočívalo jeho meno, prinášať všetko, čo vám prikazujem: žertvy celostné, obete, desiatky, ponuky svojich rúk a všetko, čo je najlepšie zo sľubov, ktoré urobíte Pánovi.

12Tam budete hodovať pred Pánom, svojím Bohom; vy, vaši synovia a dcéry, vaši sluhovia a slúžky, i levita, ktorý býva vo vašom meste, lebo on nemá iného podielu ani vlastníctva medzi vami. (*) (Porov. Ex 20,10.) 13Chráň sa obetovať svoje celostné žertvy na hocakom mieste, ktoré uvidíš; 14svoje celostné žertvy budeš obetovať na tom mieste, ktoré si v jednom z tvojich kmeňov vyvolí Pán, a tam budeš robiť všetko, čo ti prikazujem.

Predpisy o jedle. - 15Všetko, čo ti len duša zažiada, zabíjaj a jedz, mäso podľa požehnania Pána, svojho Boha, ktoré ti dá v tvojich bydliskách; môže z toho jesť čistý i nečistý ako gazelu alebo jeleňa. (*) (Na púšti museli sa všetky zvieratá, aj pre súkromné použitie, zabíjať pred svätostánkom (Lv 17,3–6). Tento zákon sa však nedá dodržať v Palestíne, keď sa národ rozíde na všetky strany, a preto sa ruší. Levitská čistota sa nevyžaduje, aby niekto mohol jesť mäso z čistého zvieraťa, ktoré sa neobetovalo Pánovi (Lv 7,20.21). Nie všetky čisté zvieratá sa mohli obetovať. Čisté zvieratá sa však mohli jesť všetky.) 16Len krv nesmiete jesť, vylejte ju na zem ako vodu! (*) (Porov. Gn 9,4; Lv 3,17; 7,26 n.; 17,10–14.) 17Vo svojich bydliskách nesmieš jesť desiatky zo svojho obilia a zo svojho muštu a svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a oviec, ani nič, čo zasvätíš ako sľub, teda ani svoje dary, ani ponuky svojej ruky. 18Len pred Pánom, svojím Bohom, budeš jesť takéto veci na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ty aj tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, ako i levita, ktorý býva v tvojom bydlisku a teší sa pred Pánom, svojím Bohom, zo všetkého, k čomu priložíš ruku. 19Chráň sa opustiť levitu po celý čas, čo budeš vo svojej krajine!

Vysvetlenie zákona o mäse. - 20Keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako ti prisľúbil, a ty si povieš: »Jedol by som mäso,« lebo sa ti žiada jesť mäso, jedz mäso, koľko sa ti žiada. 21Keby bolo miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam bolo jeho meno, veľmi ďaleko od teba, môžeš zabíjať zo svojho dobytka a oviec, ktoré ti dá Pán, ako som ti prikázal, a môžeš jesť vo svojich bydliskách, ako sa ti zapáči. 22Môžeš z toho jesť tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň; nečistý to môže jesť tak ako čistý. 23Len sa chráň jesť krv, lebo krv je život, a preto nesmieš jesť život s mäsom, 24nesmieš ju jesť, vyleješ ju na zem ako vodu; 25nebudeš ju jesť, aby ti bolo dobre, aj tvojim synom po tebe, keď budeš konať to, čo je správne v Pánových očiach. (*) (Pozri Lv 17,10–14. Krv, ako nositeľku života, museli vyliať, akoby vrátiť Bohu.) 26Ale zasvätené veci, ktoré ty dáš, ako i veci sľúbené, tie vezmeš a prinesieš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, (*) (Ide o všetky obety, čo predpisuje zákon (Nm 28 – 29). Veci sľúbené sú zase obety, ktoré prinášali Izraeliti dobrovoľne: aj tie museli obetovať na mieste, kde bola archa.) 27a vykonáš celostnú žertvu s mäsom i krvou na oltári Pána, svojho Boha; krv pri krvavých žertvách vyleješ na oltár Pána, svojho Boha, a ich mäso môžeš jesť. (*) (Pozri Lv 1,5 n.; 7,11 n.) 28Zachovávaj a počúvaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby bolo vždy dobre tebe i tvojim synom po tebe, lebo si konal to, čo je dobré a čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.

Výstraha pred modlárstvom. - 29Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí pred tebou národy, ku ktorým prídeš, aby si ich opanoval, a keď sa ich zmocníš a budeš bývať v ich krajine, 30dávaj si pozor, aby si sa nechytil do osídla, keby si ich nasledoval, keď budú pred tebou zničení, aby si nevyhľadával ich bohov a nepovedal: »Ako tieto národy slúžili svojim bohom, tak urobím aj ja.« 31Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo on nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov i svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni. (*) (Porov. Lv 18,21; 20,2.)

Varovanie pred falošnými prorokmi. - 1Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš. Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snár a dal by ti nejaké znamenie alebo zázrak, 2a to znamenie či zázrak, ktoré predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: »Poďme za inými bohmi - ktorých ty nepoznáš - a slúžme im,« 3nedáš nič na slová takého proroka a snára, lebo Pán, váš Boh, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zvedelo, či naozaj milujete Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše. 4Pána, svojho Boha, nasledujte, jeho sa bojte a jeho príkazy zachovávajte, jeho počúvajte, jemu slúžte a k nemu sa viňte! 5A taký prorok alebo snár musí zomrieť, lebo vám hovoril, aby vás odviedol od Pána, vášho Boha, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny a vykúpil vás z domu otroctva; a aby ťa zviedol z cesty, po ktorej ti prikázal kráčať Pán, tvoj Boh; - a odstrániš zlo zo svojho stredu.

Treba sa mať na pozore aj pred najbližšími. - 6A keby ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo tvoja žena najmilšia, alebo tvoj priateľ, ktorého miluješ ako seba samého, chceli presvedčiť a potajomky by ti vravel: »Nože poďme a slúžme iným bohom,« ktorých nepoznáš ani ty, ani tvoji otcovia, 7bohom okolo vás, či už sú blízko a či ďaleko, z jedného konca zeme až na druhý koniec zeme, 8neposlúchni ho, nepočúvaj ho a nech mu neodpustí tvoje oko, žeby si mal s ním zľutovanie a žeby si ho kryl, 9lež poponáhľaj sa zničiť ho; nech je tvoja ruka prvá proti nemu a potom nech naň siahne rukou všetok ľud! 10Ukameňuj ho, lebo ťa chcel odviesť od Pána, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 11A nech o tom počuje celý Izrael, nech sa obáva a nech už nik nikdy neurobí nič také zlé v tvojom strede!

Nebezpečenstvo odpadu v mestách. - 12Keby si v nejakom meste, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, aby si tam býval, počul hovoriť: 13»Vyšli mužovia, Beliálovi synovia z tvojho stredu a odviedli obyvateľov svojho mesta k odpadu, hovoriac: ‚Poďme, slúžme cudzím bohom!'« - ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, 14usilovne skúmaj a dôkladne sa prezveď o veci a ak bude istá pravda, čo sa hovorí, a ak takú ohavnosť naozaj spravili, 15naskrze pobi ostrím meča obyvateľov toho mesta a rozšír kliatbu ostria meča naň i na všetko, čo je v ňom, ešte aj na dobytok. 16A všetku korisť tam zhromaždíš uprostred trhoviska a spáliš to spolu s mestom a so všetkou korisťou ako celostnú žertvu pre Pána, svojho Boha; nech ostane večným zboreniskom a nech sa nikdy znova nepostaví. 17Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, 18aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom, (*) (Ak by niektoré izraelské mesto odpadlo od Boha, musí sa s ním naložiť, ako keby to mesto bolo pohanské, kanaánske. Porušením zmluvy s Pánom vylúčilo sa z pospolitosti Izraela. Kliatba ostria meča alebo záhuby – pozri Lv 27,28 n.; 1 Sam 15,3. Beliál (v. 13), ,márny, naničhodný'; označuje tu tých, čo uctievajú modly; neskoršie sa stalo synonymom pre satana (2 Kor 6,15). Kto by si niečo ponechal z toho, čo padlo pod kliatbu záhuby (chérem), taký sa stáva tiež obeťou kliatby záhuby (Joz 7).) 19- keď budeš poslúchať hlas Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes predkladám, a konať, čo je čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.

Zákaz pohanského smútku. - 1Ste synmi Pána, svojho Boha: nerobte si zárezy, ani si nestrihajte vlasy medzi očami pre mŕtveho; (*) (Mojžiš zakazuje všetko, čo by upamätúvalo na pohanské zvyky. Aj v mimobohoslužobných úkonoch a zvykoch je nebezpečenstvo, že by Izraeliti odpadli od svojho Pána.) 2veď ty si ľud, zasvätený Pánovi, svojmu Bohu, a on si ťa vyvolil spomedzi všetkých národov, ktoré sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom.

Zákaz nečistých jedál. - 3Nejedzte nič nečisté! 4Toto sú zvieratá, ktoré môžete jesť: býka, ovcu, kozu, 5jeleňa, gazelu, kozorožca, antilopu, byvola a žirafu. 6Jedzte všetky zvieratá, ktoré prežúvajú a majú rozdelené kopytá na dvoje. 7Ale tie, čo prežúvajú a nemajú rozdelené kopytá na dvoje, nesmiete jesť, ako: ťavu, zajaca a jazveca; sú to síce prežúvavce, ale nemajú rozdvojené paprčky, sú pre vás nečisté; 8aj sviňa, ktorá síce má rozdvojené paprčky, ale neprežúva, je pre vás nečistá - ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nedotýkajte!

9Toto budete jesť zo všetkého, čo žije vo vodách: čo má plutvy a šupiny, môžete jesť. 10Ale z toho, čo nemá plutvy a šupiny, nesmiete jesť nič, to je pre vás nečisté. 11Jedzte všetky čisté vtáky; 12tieto však nejedzte: orla, orlosupa, orlosupa bradatého, 13kaňu, sokola a všetky druhy jastrabov, 14všetky druhy krkavcov, 15pštrosa, kukučku, čajku a krahulce všetkých druhov, 16bociana, labuť, ibisa, 17kormorána, volavku, bučiaka, 18pelikána, kuviky každého druhu, dudka a netopiera. 19Aj všetko, čo sa plazí a má krídla, je pre vás nečisté a nesmie sa jesť!

20Čo je čisté, môžete jesť všetko. (*) (Okrem niektorých odchýlok tieto verše sa zhodujú s Lv 11. Pozri poznámky tamtiež.) 21Čokoľvek zdochlo, nejedzte! Daj to cudzincovi, čo býva v tvojom bydlisku, nech to zje, lebo ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu.

Kozľa nesmieš variť v mlieku jeho matky! (*) (Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; 22,8. Nesmieš variť…, pozri Ex 23,19; 34,26.)

Ročné desiatky z plodín a živočíšnych prvotín. - 22Oddeľ desiatu čiastku zo všetkých svojich plodín, ktoré každoročne rodí zem, 23a jedz to pred tvárou Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí, aby sa na ňom vzývalo jeho meno - teda desiatu čiastku zo svojho obilia, muštu a oleja a prvorodené zo svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, v každý čas. 24Keby ti bola cesta pridlhá a miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam býval, veľmi vzdialené od teba a ak ťa požehná, nebudeš mu môcť doniesť tieto veci, 25predáš to za peniaze, peniaze vezmeš do hrsti a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolil Pán, tvoj Boh. 26Za tie peniaze kúp, čo sa ti žiada: hovädzí dobytok, ovce, víno a iný nápoj a všetko, čo sa ti zažiada: a budeš to jesť pred Pánom, svojím Bohom, budeš sa hostiť ty i tvoj dom, 27aj levita, ktorý je v tvojom bydlisku; nezabudni naň, lebo nemá iného podielu na tvojom majetku.

28Každý tretí rok oddelíš inú desiatu časť zo všetkej úrody toho času a necháš ju vo svojom bydlisku. 29Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičstvo ako ty, cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasýtia, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každej práci tvojich rúk, ktorú budeš konať. (*) (Porov. Lv 27,30–33; Nm 18,21–32; Dt 12,6.11.17–19; 26,12–15. Desiatky sa mali odovzdávať levitom, pretože by títo ináč nemali z čoho žiť, keďže sa im nedostalo dedičnej pôdy ako ostatným kmeňom (Nm 18,21 n.). Leviti však museli dať zo všetkého, čo dostali, desatinu kňazom (Nm 18,25–32). Desiatky sa mohli i peniazmi vynahradiť, avšak v tomto prípade pridávalo sa k cene 20 % odhadnutej ceny odpredaných desiatok (Lv 27,31). Tu sa ustanovuje nový predpis, ktorý bude platiť, keď už Izraeliti budú osadení v Palestíne (v. 24–29). V treťom roku sa desiatky nebudú odvádzať pre všetkých levitov, lež budú patriť len tým levitom, ktorí bývajú v jednotlivých mestách, ďalej cudzincom, sirotám a vdovám.)

Zákon o sobotňajšom roku. - 1Siedmy rok zachováš úľavu, ktorá sa vykoná takto: 2Veriteľ, ktorému je dlžen jeho priateľ, blížny a brat, nebude môcť vymáhať dlhy, lebo je ohlásená úľava na Pánovu česť. 3Od cudzinca môžeš požadovať, ale dlh od súkmeňovca a blížneho nebudeš mať právo požadovať. 4A vôbec nech niet medzi vami chudobného ani žobráka, lebo Pán, tvoj Boh, ťa požehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva. 5Ale iba ak budeš poslúchať Pána, svojho Boha, a zachovávať všetko, čo ti prikázal a čo ti ja nariaďujem dnes, bude ťa požehnávať, ako sľúbil. 6Mnohým národom budeš požičiavať, sám si však nepožičiaš nič od nikoho, budeš panovať nad mnohými národmi, ale nad tebou nebude panovať nijaký.

7Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudobným v nejakom bydlisku tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nezatvrdíš si srdce a nezatvoríš ruku, 8lež otvoríš ju chudobnému a požičiaš mu, čoho má nedostatok. 9Daj pozor, aby ťa nenadišla bezbožná myšlienka, žeby si si povedal: »Blízko je siedmy rok úľavy« - a odvrátil by si oči od svojho chudobného brata a nepožičal by si mu, čo žiada; on by volal proti tebe k Pánovi a bol by to pre teba hriech. (*) (Porov. Ex 22,23 a Jak 5,4.) 10Štedro mu daj a nerob nič ľstivé, keď mu budeš pomáhať v biede, aby ťa požehnával Pán, tvoj Boh, vo všetkej tvojej práci a v každom tvojom podujatí.

11Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.

12Ak sa ti predá tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, nech ti slúži šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu. (*) (Porov. Ex 21,2 n.; Lv 25,39 n.; Jer 34,9 n.) 13A keď ho prepustíš, nepustíš ho s prázdnymi rukami, 14ale dáš mu na cestu zo svojich oviec, zo svojho humna a zo svojho lisu, čím ťa požehnal Pán, tvoj Boh. 15Pamätaj, že Pán, tvoj Boh, ťa vyslobodil, keď si bol otrokom v egyptskej krajine, preto ti ja dnes prikazujem toto. 16Keby sa stalo, že by ti povedal: »Nechcem odísť,« lebo má rád teba i tvoj dom a má sa u teba dobre, 17vezmi šidlo a pribodni mu ucho o dvere svojho domu a nech je tvojím sluhom navždy. Takisto urobíš aj so slúžkou. 18Neodvracaj od nich svoje oči, keď ich budeš prepúšťať, veď ti slúžili šesť rokov dvojnásobne za nádennícku mzdu - potom ťa Pán, tvoj Boh, požehná vo všetkom, čo budeš konať. (*) (Porov. Ex 23,10–12; Lv 25,2–7.20–22. V roku úľavy izraelskí veritelia nesmeli vymáhať dlhy, pretože dlžníci siedmeho roka z poľa a viníc nemali nijakú úrodu. Od cudzinca však mohli žiadať a vymáhať dlh, ten nebol viazaný sobotňajším, siedmym rokom.)

Zákon o prvorodených obetných zvieratách. - 19Všetko prvorodené, čo sa ti uliahne z tvojho dobytka a oviec, mužského pohlavia, zasvätíš Pánovi, svojmu Bohu. Na prvorodenom býkovi nebudeš pracovať a prvorodenú ovcu nebudeš strihať. (*) (Porov. Ex 13,11–16; 22,30; Nm 18,15–19. Podľa Ex 22,30 prvorodené obetné zvieratá mali sa obetovať ôsmy deň po uliahnutí. V Kanaáne tento zákon bolo ťažko dodržať pre veľkú vzdialenosť od svätostánku, preto sa prvorodené zvieratá privádzali k svätostánku a obetovali do jedného roka. Za ten rok majiteľ nesmel mať z neho nijaký úžitok, zviera patrilo Pánovi.) 20Pred tvárou Pána, svojho Boha, ich budeš z roka na rok jesť ty aj tvoj dom na mieste, ktoré si vyvolí Pán. 21Ale ak bude mať nejakú chybu, ak bude krivé alebo slepé, alebo nejako znetvorené a dokaličené, nesmieš ho obetovať Pánovi, svojmu Bohu. 22Zjedz ho vo svojom bydlisku; môže ho jesť čistý i nečistý ako gazelu a jeleňa. 23Iba jeho krv nejedz, vyleješ ju na zem ako vodu.

O troch výročitých sviatkoch, ktoré treba sláviť vo svätyni: Veľká noc. - 1Dbaj na mesiac abíb, aby si slávil paschu Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíb ťa vyviedol Pán, tvoj Boh, nočným časom z Egypta. (*) (Abíb, čiže mesiac klasov, volá sa aj nisan a zodpovedá nášmu marcu–aprílu. V Palestíne sa v tieto mesiace chystajú už na žatvu (Ex 12,2).) 2Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vyšiel z Egypta -, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života. (*) (O nekvasenom chlebe pozri Ex 13,7.) 4Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa. 5Paschu nebudeš môcť obetovať v každom svojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, 6ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš môcť obetovať paschu večer, keď zachodí slnko, v čase, v akom si vyšiel z Egypta. (*) (Pozri Ex 12,6; Lv 23,5; Nm 9,3.5.11. V tomto verši ide len o veľkonočného baránka. Pascha sa musí sláviť len pri svätyni (vv. 2.6.7.11.15.16).) 7Upečieš to a zješ na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ráno však môžeš odísť do svojich stanov. 8Šesť dní budeš jesť osúšky; na siedmy deň, pretože je sviatočné zhromaždenie Pána, tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu.

Sviatok Týždňov. - 9Sedem týždňov rátaj odo dňa, keď si priložil kosák k obiliu, 10a potom sláv sviatok Pánovi, svojmu Bohu, a dobrovoľne prines obetu svojich rúk, podľa toho, ako ťa Pán, tvoj Boh, požehná. 11Pred Pánom, svojím Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktorí bývajú s vami, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 12A pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia! (*) (Porov. Ex 34,19 n.; Lv 23,15 n.; Nm 28,26 n.)

Sviatok Stánkov. - 13Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš úrodu z humna a z lisu. 14Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúžka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktorí sa zdržujú v tvojom bydlisku. 15Sedem dní budeš sláviť sviatky Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, a Pán, tvoj Boh, ťa požehná na všetkej tvojej úrode a na každom tvojom podujatí, a ty sa budeš radovať. (*) (Pozri Ex 23,16; Lv 23,33–43; Nm 29,12–38. – Ženy sa nemuseli zúčastniť na týchto troch sviatkoch, mohli však sprevádzať svojich mužov.)

16Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov, ale neukáže sa pred Pánom s prázdnymi rukami. 17Donesie na obetu, čo bude mať, podľa toho, ako ho požehná Pán, tvoj Boh.

Zákon o sudcoch. - 18Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom. 19Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. 20Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. (*) (Porov. Ex 18,13–26; Dt 1,17. Mojžiš týmto nariadením chce zaistiť verejné právo na dobu, keď Izraeliti budú v Palestíne. Ustanovuje v každom mieste sudcov a pisárov, ktorí budú sedávať pri mestských bránach a budú rozsudzovať obyčajné spory, čo sa vyskytnú na území mesta alebo dediny. Keď išlo o vážnejší prípad, rozhodnutie sa malo ponechať najvyššiemu súdu, ktorý bude v Jeruzaleme a od ktorého nebude odvolania. Pozri 17,8–13.)

21Nevysadíš háj a nijaký strom pri oltári Pána, svojho Boha, ktorý mu urobíš. 22Ani nepostavíš sochu, lebo Pán, tvoj Boh, to nenávidí. (*) (Zákaz pohanskej bohoslužby, pozri vyššie 12,2–3; Ex 23,24; 34,13.)

1Nesmieš obetovať Pánovi, svojmu Bohu, býka alebo ovcu, na ktorom by bola chyba, alebo niečo nepekné, lebo to sa protiví Pánovi, tvojmu Bohu. (*) (Porov. Lv 22,17–25.)

2Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, 3ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom, a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, 4a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš, a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, 5muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. 6Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. 7Svedkovia nech prví položia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Pozri vyššie 13,2–18. Nebeský voj (v. 3) = hviezdy; neprikázal je litotes, teda zakázal.)

8Ak ti bude nejaká vec ťažká na rozsúdenie medzi krvou a krvou, medzi rozporom a rozporom, medzi ranou a ranou, a ak uvidíš, že náhľady sudcov v tvojich bydliskách sa rozchádzajú, zober sa a choď na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; 9obráť sa na kňazov z kmeňa Léviho a na sudcu, ktorý bude v tom čase; ich sa opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok. 10A urobíš všetko, čo určia tí, ktorí sú predstavení miesta, ktoré si vyvolí Pán, a ako ťa poučia 11podľa jeho zákona; drž sa ich výroku a neuchýľ sa ani napravo, ani naľavo! 12Kto si však bude pyšno viesť a neposlúchne rozkaz kňaza, ktorý bude v tom čase v službe Pána, tvojho Boha, ani výrok sudcov, ten nech umrie! 13A keď to všetok ľud počuje, bude sa báť a nebude sa nikto viac pýšiť. (*) (Porov. pozn. k 16,18–20.)

Povinnosti budúceho kráľa. - 14Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať a povieš si: »Ustanovím si nad sebou kráľa, ako majú všetky národy okolo nás,« 15ustanov si toho, ktorého si Pán, tvoj Boh, vyvolí spomedzi tvojich bratov. Kráľom nesmieš urobiť príslušníka iného národa, ktorý by nebol tvojím bratom! 16A keď už bude ustanovený, nech nechová veľa koní a nech nezavedie ľud späť do Egypta, aby mohol mať veľa koní, lebo Pán vám prikázal: »Nikdy sa nevracajte tou cestou späť!« 17Ani žien nech nemá veľa, aby sa neodvrátilo jeho srdce, ani striebra a zlata nech nezhromažďuje mnoho!

18Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. 19Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohto zákona a všetky tieto príkazy. 20Jeho srdce nech sa nevynáša nad jeho bratov a nech sa neodkláňa ani na pravú, ani na ľavú stranu, aby dlho kraľoval aj on, aj jeho synovia nad Izraelom. (*) (Kráľ sa nespomína nikde inde v deuteronomickom kódexe. Ustanovenie kráľa v Izraeli neodporuje teokracii (bohovláde), pokým kráľ je pokladaný za zástupcu Božieho. "Odpíše tento druhozákon" (v. 18) – tieto slová sa vzťahujú aspoň na Deuteronómium, ak nie na celý Pentateuch. Zmysel slov je taký, že kráľ si mal dať opísať a mal zachovávať zákony, čo obsahuje táto kniha.)

Zákon o kňazoch. - 1Kňazi - leviti, celý kmeň Léviho, nebudú mať podiel ani dedičstvo s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z Pánových obiet a darov. (*) (Porov. Nm 18,20–23 n.; 26,62 a Dt 10,9; 12,12.) 2Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom, ako to oznámil. 3Toto bude právo kňazov voči ľudu, voči tým, ktorí prinesú obetu, či už býka alebo ovcu, prednú lopatku, čeľuste a slezinu dajú kňazovi. 4Prvotiny svojho obilia, muštu a oleja a prvotiny nastrihanej vlny zo svojich oviec dáš jemu. 5Lebo jeho si vyvolil Pán, tvoj Boh, zo všetkých kmeňov, aby stál v službe Pánovmu menu on i jeho synovia navždy.

6Ak odíde levita z nejakej izraelskej osady, kde sa predtým zdržiaval, a bude chcieť prejsť na miesto, ktoré si vyvolí Pán, 7bude konať službu v mene Pána, svojho Boha, ako všetci jeho bratia leviti, ktorí vtedy budú stáť pred Pánom, 8a dostane taký istý diel jedla ako ostatní, okrem toho, čo mu patrí z otcovizne. (*) (Všetci leviti nebývali pri svätyni, mnohí z nich sa osadili v 48 mestách, ktoré im určil Mojžiš (Nm 35,7). Kto z týchto chcel konať služby vo svätyni, alebo keď navštívil svätyňu, mal právo žiť z príjmov svätyne.)

Zákon o prorokoch. - 9Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. 13Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! 14Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil. (*) (Porov. Ex 22,18; Lv 19,26.31; 20,6.27. Ohavnosti = modloslužba, povery a iné pohanské zvyky. Prejsť ohňom značí spáliť, ako to robievali ctitelia Molochovi (Lv 18,21; 2 Kr 16,3; 17,17; 21,6 atď.).)

15Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj 16celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď si povedal: »Nechcem ďalej počúvať hlas Pána, svojho Boha, a hľadieť na tento velikánsky oheň, aby som nezomrel!« 17A Pán mi povedal: »Dobre vraveli všetko. 18Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. 19Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím. (*) (Slovo prorok treba chápať v zmysle pomnožnom, hromadnom, teda Mojžiš hovorí tu o všetkých pravých prorokoch, ktorých neskoršie po Mojžišovi pošle Boh. Tento "prorok" bude takto náhradou za proroka Mojžiša. Mojžiš teda hovorí o všetkých prorokoch až po kráľa prorokov, po Mesiáša, ktorý jediný z prorokov vyrovná sa Mojžišovi, ba ešte ho nekonečne prevýši. Mojžiš vidí celý rad prorokov, ale v tomto rade sa všetci proroci akosi tratia pred osobou "Sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi", pred Mesiášom (Jn 6,14; 7,40; Sk 3,22; 7,35; Mt 21,11 atď.). Mojžiš bol tak ako Mesiáš zákonodarcom, záchrancom, sprostredkovateľom a prorokom (Hebr 3,4.5; Mt 17,5).) 20Prorok však, ktorý by sa opovážil hovoriť v mojom mene, čo som mu nekázal ohlasovať, alebo ktorý bude hovoriť v mene cudzích bohov, nech zomrie!« 21Ak sa v duchu opýtaš: »Akože môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán?« 22- toto ti bude znamením: ak sa to, čo predpovie prorok v Pánovom mene, nesplní, to nehovoril Pán, lež prorok rozprával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj strach!

O mestách útočišťa v Predjordánsku. - 1Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti chce dať, a keď ju budeš vlastniť a budeš bývať v jej mestách a domoch, 2tri mestá si oddelíš uprostred krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 3Upravíš si cestu a celé územie svojej krajiny rozdelíš na tri rovnaké diely, aby sa ten, kto uteká pre vraždu, mal kde uchýliť. (*) (Mojžiš doplňuje zákon z Nm 35,9 n. Porov. aj Ex 21,13; Dt 4,41–43 a Joz 20,1 n.)

4Toto je ustanovenie o vrahovi, ktorý tam uteká a ktorého život má byť zachránený. Kto nevedome zabije svojho blížneho a dokáže, že včera ani predvčerom nemal voči nemu nenávisť, 5ale išiel s ním jednoducho do lesa rúbať drevo a pri rúbaní mu vyletela sekera z ruky, a železo, čo sa zošmyklo z poriska, zasiahlo a usmrtilo priateľa; taký nech utečie do jedného z týchto miest, aby mohol byť nažive. 6To preto, aby príbuzný, ktorého krv sa vyliala, hnaný bolesťou, nenaháňal vraha - a ak by cesta bola dlhá -, nedochytil ho a nezabil toho, ktorý si nezasluhuje smrť, lebo predtým nemal nijakú nenávisť voči zabitému. 7Preto ti nakazujem, aby si v rovnakej vzdialenosti oddelil tri mestá.

8A keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú krajinu, ktorú im prisľúbil, 9ak zachováš všetky príkazy a budeš konať to, čo ti dnes prikazujem, ak budeš milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po jeho cestách, pridáš si ešte tri mestá a zdvojnásobíš počet vyššie spomenutých miest, 10aby sa nevyliala nevinná krv uprostred tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil a aby si nebol vinný z krvi.

11Ale ak niekto nenávidí svojho blížneho, ak číha na jeho život a vstane a udrie ho tak, že umrie, a potom by utiekol do jedného z vyššie spomenutých miest, 12nech starší jeho mesta pošlú poň, nech ho dajú priviesť z mesta útočišťa a nech ho vydajú do rúk príbuzného toho, ktorého krv bola vyliata, aby zomrel. (*) (Príbuzný toho, ktorého krv sa vyliala, volal sa góél=krvipomstiteľ (Nm 35,19.25.27).) 13Nebudeš mať s ním zľutovanie, lež odstrániš vinnú krv z Izraela, aby sa ti dobre vodilo.

14Neber a neprenášaj medzníky svojho blížneho, ktoré predkovia ustálili na tvojom vlastníctve, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, v krajine, ktorú zaujmeš.

Zákon o svedkoch. - 15Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; od výpovede dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie. (*) (Na dokázanie nejakého zločinu vyžadujú sa aspoň dvaja svedkovia. Toto sa predtým vzťahovalo len na dokazovanie vraždy (17,6; Nm 35,30), teraz sa to rozširuje na všetky zločiny. Zákon odvety v tom čase stále platí!) 16Ak vystúpi proti niekomu krivý svedok, aby mu dokázal priestupok, 17nech vtedy obaja mužovia, čo sú v spore, predstúpia pred Pána, pred tvár kňaza a sudcu, ktorí vtedy budú, 18a keď oni po náležitom vyšetrovaní zistia, že krivý svedok vypovedal proti svojmu bratovi lož, 19nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu, 20aby sa ostatní báli, keď to počujú, a neopovážili sa viac dopustiť takej veci v tvojom strede. 21Nezľutuješ sa nad ním, ale: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu! (*) (Porov. Ex 23,1–9; Lv 19,15 n. Krivý svedok značí aj falošného žalobcu, aj krivého svedka. Obidvoch trestali podľa zákona odvety (Ex 21,23; Lv 24,20). Takto sa skrivodlivosť trestala už dávno predtým aj v Babylonsku (Codex Hamurapiho § 3 a 4).)

Vojenské zákony: vojenská povinnosť. - 1Keď vytiahneš do boja proti svojmu nepriateľovi a uvidíš tam kone a vozy, a viac nepriateľského vojska, ako máš ty, neboj sa ich, lebo s tebou bude Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. (*) (Oslobodenie od vojenskej služby a rozličné iné predpisy, týkajúce sa vojny, sú omnoho ľudskejšie než u iných starých národov.) 2A keď už bude pred bojom, nech vystúpi kňaz pred vojsko a nech prehovorí k ľudu: 3»Počuj, Izrael! Vy idete dnes do boja proti svojim nepriateľom! Nech sa neľaká vaše srdce, nemajte strach, ani sa nebojte a nechvejte, 4veď Pán, váš Boh, je uprostred vás a on bude za vás bojovať proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.«

5Aj vodcovia všetkých šíkov nech vyvolávajú, aby počulo všetko vojsko: »Kto si postavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech vystúpi a nech sa vráti do svojho domu, aby v boji nepadol a neposvätil ho iný. 6Kto je tu, čo vysadil vinicu, ale ešte sa netešil z jej plodov tak, aby z nej mohol každý jesť? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby nepadol v boji a iný nenastúpil na jeho miesto. 7A kto je taký, čo sa zasnúbil, ale ešte si nevoviedol ženu do domu? Nech odíde a nech sa vráti do svojho domu, aby nepadol v boji a neuviedol si ju do domu iný.« (*) (Posvätenie domu bolo spojené s obetou a hostinou.) 8A vodcovia budú pokračovať v reči: »Kto je bojazlivý a ľakavý srdcom? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby neoslaboval srdcia svojich bratov, ako je sám slabý.« 9A keď potom vodcovia šíkov umĺknu, nech každý pripraví svoje šíky do boja!

Vojenská výprava a dobývanie. - 10Ak pritiahneš k mestu, aby si ho dobyl, najprv mu ponúkneš mier. (*) (Hoci izraelské vojenské zákony zdajú sa byť veľmi prísnymi, nie sú také, keď ich porovnáme s vojnovými zákonmi tých čias u iných národov.) 11Ak prijme a otvorí brány, bude všetok ľud, ktorý v ňom je, zachovaný a bude tvojím poddaným a poplatníkom. 12Ale ak s tebou nebude chcieť uzavrieť zmluvu a začne s tebou bojovať, budeš ho obliehať. 13A keď ti ho Pán, tvoj Boh, vydá do rúk, pobiješ ostrím meča všetko, čo v ňom bude mužské. 14Len ženy, deti, dobytok a všetko, čo bude v meste, celú jeho korisť rozdeľ vojsku a užívaj z nepriateľskej koristi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 15Tak naložíš so všetkými mestami, ktoré budú vzdialené od teba a nie sú v počte tých, čo sa ti dostanú do vlastníctva. 16Iba z miest národov, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, nenecháš nikoho nažive, 17lež pobiješ ich ostrím meča: Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, 18aby vás nenaučili robiť všetky ohavnosti, ktoré robievali oni svojim bohom, a vy by ste tým zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu. 19Ak budeš obliehať nejaké mesto pridlho a obkolesíš ho valmi, aby si ho dobyl, nevyrúb stromy, ktoré dávajú ovocie na jedenie, ani nenič sekerami okolitý kraj, veď sú to stromy, a nie ľudia, a preto nebudú môcť rozmnožiť počet tých, ktorí budú bojovať proti tebe. (*) (Asýri, Egypťania, Rimania a iné národy ničili vo vojne všetky stromy a takto na niekoľko rokov obracali dobyté územie na púšť. Mojžiš to zakazuje.) 20Ale ak tam nebudú úrodné stromy, iba divé, ktoré sa na niečo hodia, vysekaj ich a urob si z nich pevnosti až dotiaľ, kým sa nezmocníš mesta, ktoré bude proti tebe bojovať.

Zadosťučinenie za vraždu, keď je vrah neznámy. - 1Keď sa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nájde na poli mŕtvola zabitého človeka a nebude sa vedieť, kto ho zabil, 2vyjdú starší a tvoji sudcovia a odmerajú vzdialenosť všetkých okolitých miest od miesta, kde je mŕtvola, 3a keď zistia najbližšie (mesto) z nich, starší tohto mesta vezmú z čriedy jalovicu, ktorá ešte nenosila jarmo, ani neorala pluhom zem, 4a zavedú ju k potoku, čo stále tečie do údolia, kde sa neoralo, ani nesialo, a tam podrežú jalovici krk. 5Nato pristúpia kňazi, synovia Léviho, ktorých si Pán, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili a v jeho mene žehnali, a aby podľa svojho náhľadu rozhodovali o všetkom, čo je čisté alebo nečisté.

6A starší toho mesta, čo leží od mŕtveho (najbližšie), prídu a umyjú si ruky nad jalovicou, čo bola zabitá v údolí, 7a povedia: »Naše ruky nevyliali túto krv a naše oči to nevideli. 8Pane, očisť svoj ľud izraelský, ktorý si vykúpil, a nedovoľ, aby sa vyliala nevinná krv uprostred izraelského ľudu,« a tak nech je z nich vina krvi odňatá! 9A ty budeš nevinný od vyliatej nevinnej krvi, keď budeš konať to, čo prikázal Pán. (*) (Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn 4,10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť, museli akosi na základe spoločnej zodpovednosti úkon zmierenia vykonať tí, čo najbližšie bývali k miestu, kde sa stala vražda. Starší a sudcovia zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala zabiť na ne obrábanej pôde, naznačuje, že nešlo o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie rúk nad zabitou jalovicou (v. 6) znázorňovalo nevinnosť obyvateľov príslušného mesta, čo sa týka vraždy (Ž 26,6; Mt 27,24).)

Manželstvo so zajatými vo vojne. - 10Keď pôjdeš bojovať proti svojim nepriateľom a Pán, tvoj Boh, ich vydá do tvojich rúk, a ty si privedieš zajatcov, 11ak uvidíš medzi zajatcami peknú ženu a budeš ju chcieť za manželku, 12voveď ju do svojho domu, nech si ostrihá vlasy a poobrezáva nechty, 13zoblečie odev, v ktorom bola zajatá, a nech sedí v tvojom dome a mesiac oplakáva svojho otca a svoju matku. Potom k nej môžeš vojsť, spať s ňou a bude tvojou ženou. 14Ak by sa ti neskôr znepáčila, prepustíš ju ako voľnú a nebudeš ju môcť predať za peniaze, ani zle s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil. (*) (Prípad nemá na zreteli Kanaánčanky, pretože aj tie museli byť povraždené (7,3). Ide o zaja té ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto žena mimopalestínskeho pôvodu bola len otrokyňou a vo všetkom sa musela podrobiť zákonom svoj ho pána. Preto nebolo tu nebezpečenstva, že žena zvedie svojho muža k odpadu od Pána a nevere. Ostrihať si vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,8; Nm 8,7).)

O zákone prvorodených. - 15Ak niekto bude mať dve ženy, jednu, ktorú bude mať rád a druhú nie, a ak budú mať od neho deti a prvorodený syn bude od tej, ktorú nemá rád, 16keď bude chcieť rozdeliť svoj majetok medzi synov, nebude môcť syna milovanej urobiť prvorodeným a dať mu prednosť pred synom nemilovanej, 17ale syna nemilovanej uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobnú čiastku zo všetkého, čo má; on je naozaj prvý z jeho synov a jemu patrí právo prvorodenstva. (*) (Zdá sa, že v starších predmojžišských časoch v rozhodovaní o práve prvorodeného mal otec istú voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na mladšieho syna (Gn 27,4; 49,3.4). Tu sa zastáva právo toho, čo je skutočne prvorodený, bez ohľadu na to, či je synom hlavnej, či vedľajšej manželky, či slobodnej, či otrokyne.) 18Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na otcove a matkine rozkazy, a keď ho karhajú, nevšíma si ich, 19nech ho otec a matka vezmú a privedú k starším jeho mesta, k bráne jeho bydliska, 20a nech povedia starším mesta: »Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan.« 21A nech ho všetci ľudia toho mesta ukameňujú na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje. (*) (Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť dieťaťa.)

22Keď niekto spácha zlo, za ktoré je trest smrti, a keď ho obesia na dreve, 23jeho mŕtve telo nesmie ostať na dreve, ale ešte v ten deň ho pochovajú, lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve, a ty nesmieš poškvrniť krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva. (*) (Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola sa potom obesila na kôl (Gn 40,19; Joz 10,26 n.; 2 Sam 4,12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená kliatba, ktorú vyriekol sám Boh ústami sudcov. Táto kliatba by poškvrňovala izraelskú zem, preto mŕtvola sa musela pochovať ešte v ten deň, keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vykonal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačovalo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre žijúcich.)

Zákon o nájdených veciach a rozličné predpisy. - 1Ak uvidíš stratené dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi pomimo, ale priveď ich k svojmu bratovi, 2aj keď ti tento brat nie je rodinou; a keď ho nepoznáš, dovedieš ich do svojho domu a zostanú u teba, kým ich tvoj brat nenájde a neodvedie si ich. 3To isté urobíš s oslom, s odevom a so všetkým, čo by tvoj brat stratil; keď to nájdeš, neobíď to ako cudziu vec. 4Ak uvidíš, že osol alebo býk tvojho brata spadol na ceste, neobracaj oči inde, ale pomôž mu ich zdvihnúť. (*) (Porov. Ex 23,4–5, kde je reč o nepriateľovi, ktorý je tiež Izraelita. Tu sa hovorí o bratovi, teda o Izraelitovi bez rozdielu, či je priateľom alebo nepriateľom.)

5Žena nech sa neoblieka do mužských šiat, ani muž do ženských, lebo kto robí také veci, oškliví sa Bohu. (*) (Tento zákaz je namierený proti pohanským bohoslužobným zvykom, pri ktorých dochádzalo k nemravným výstrednostiam. Iní autori myslia, že tento predpis chcel aj navonok poukazovať na Božie rozhodnutie, keď Pán stvoril muža a ženu (Gn 1,27).)

6Ak idúcky nájdeš na nejakom strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajcami, keď na mladých a na vajciach sedí matka, nesmieš vybrať matku spolu s mláďatami; 7necháš ju uletieť a mláďatá si zoberieš, aby ti bolo dobre a aby si dlho žil. (*) (To, čo je človekovi užitočné, nemá sa celkom vyničiť. Preto treba matku pustiť, aby mohla dochovať ďalšie mláďatá. Tento zákaz mal za cieľ vychovávať aj k ľudskosti a súcitnosti.)

8Ak si postavíš nový dom, na streche urobíš dookola ohradu, aby nebola v tvojom dome vyliata nevinná krv a aby si nebol vinný, keby niekto spadol odtiaľ dolu. (*) (Strechy na orientálnych domoch bývajú rovné, takže sa dá po nich prechádzať. Prístup na ne je obyčajne zvonku. Pozri Joz 2,6; 2 Sam 11,2; Mt 10,27; Sk 10,9.)

9Do svojej vinice nesej iné semeno, aby semeno, ktoré zaseješ, a s ním aj úroda celej vinice neprešli do majetku svätyne. 10V jednom záprahu neor na býkovi a oslovi. 11Neobliekaj sa do šiat, ktoré sú utkané z vlny i ľanu. (*) (Ťažko povedať, prečo sa to zakazovalo.)

12Na štyroch koncoch svojho plášťa, ktorým sa budeš odievať, urob si kystky!

Zákony o manželstve a o panenstve. - 13Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči, 14a preto hľadá zámienku, aby ju mohol zapudiť, roznáša o nej nehanebnosti a hovorí: »Keď som si túto vzal za manželku a keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!« 15- nech ju jej otec a matka vezmú a privedú aj s dôkazom panenstva k starším mesta v bráne (*) (Zdá sa, že rodičia rátali s prepustením svojej dcéry, a preto si po svadobnej noci dcérinej nechávali jej rúcho, na ktorom ostali stopy jej panenstva.) 16a otec mladej ženy povie starším: »Svoju dcéru som dal tomuto za manželku, ale preto, že ju nenávidí, 17roznáša o nej nehanebnosti, keď tvrdí: ‚Pri tvojej dcére nenašiel som panenstvo' - nuž, hľa, dôkazy panenstva mojej dcéry,« a rozvinú šatu pred staršími mesta. (*) (Podľa zákona odvety muž by vlastne mal byť ukameňovaný (Dt 19,19), tu sa však robila výnimka, veď na to by bola doplatila len žena – ostala by vdovou.) 18Starší mesta dajú toho muža chytiť a zbiť ho. 19Potom ho odsúdia na peňažitú pokutu sto šeklov striebra, ktoré dá devinmu otcovi, lebo uviedol do zlého chýru izraelskú pannu, a musí ju mať za manželku a nebude ju môcť prepustiť po celý čas svojho života.

20Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, 21nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.

Cudzoložstvo, zneuctenie zasnúbenej a znásilnenie. - 22Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela. (*) (Pozri Lv 18,20; 20,10; Jn 8,5.)

23Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, 24jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala, keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Izraelské zasnúbenie dávalo obom stránkam právo aj manželské povinnosti. Preto snúbenec volal sa mužom a snúbenica ženou. Nevera snúbenice bola manželskou neverou.) 25Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní, a bude s ňou spať, bude len on usmrtený. 26Dievča nebude trpieť, lebo tomuto dievčaťu sa stalo tak, ako keď sa zlodej postaví proti svojmu bratovi a zabije ho. 27Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obrániť.

28Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktorá nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bude s ňou spať, ak vec predložia súdu, (*) (Porov. Ex 22,16 n.) 29ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi päťdesiat šeklov striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ju ponížil, a nebude ju môcť zapudiť po celý čas svojho života.

30Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku. (*) (Pozri Lv 18,7 n. a 20,11. Žena otca je nevlastná matka, čiže druhá otcova žena. To platilo aj vtedy, keď nevlastná matka ako vdova po smrti otcovej mohla sa vydať.)

Príslušnosť do izraelskej pospolitosti. - 1Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia. (*) (Zohaveného človeka nepovažovali za úplného človeka. Ani obetné zviera, čo malo nejakú chybu, nesmelo sa obetovať. Porov. tiež Lv 21,17–24.) 2Do Pánovho zhromaždenia nevojde ani mamzer (to jest zrodený z pobehlice), až do desiateho pokolenia. (*) (Čo vlastne značí mamzer, je neisté. Podľa židovskej tradície by to bolo dieťa, splodené z cudzoložstva, krvismilstva alebo zo zakázaného manželstva (Zach 9,6 a Neh 13,27) s pohanskou ženou. Hummelauer sa domnieva, že je to vlastné meno Filištíncov (Zach 9,5).)

3Amončania a Moabčania nikdy, ani po desiatom pokolení, nesmú vstúpiť do Pánovho zhromaždenia, 4lebo vám neposkytli chlieb a vodu na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Baláma zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial. 5Ale Pán, tvoj Boh, nechcel počuť Baláma a obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval. 6Nikdy s nimi neuzavrieš pokoj, ani im nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, až naveky.

7Edomitu nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho krajine. 8Ich potomci budú môcť v treťom pokolení vstúpiť do Pánovho zhromaždenia. (*) (Edomčania sú potomci Ezaua, brata Jakubovho, a preto, hoci odopreli Izraelitom prechod cez svoje územie (Nm 20,18.20), keď Izraeliti tiahli do zasľúbenej zeme, neslobodno ich nenávidieť. Neskoršie Edomčania boli najväčší nepriatelia Izraelitov (Jer 48,47; 49,7.17.18 atď.). Ani Egypťanov nemali Izraeliti považovať za nepriateľov, veď utrpenie, čo v Egypte skusovali, zapríčinili im faraóni, a nie egyptský ľud.)

Čistota vojenského tábora. - 9Keď vytiahneš do boja proti svojim nepriateľom, chráň sa vyviesť niečo zlé. 10Ak bude medzi vami niekto, kto bude nečistý, pretože mal zlý nočný sen, vyjde z tábora von 11a nevráti sa; až keď sa v predvečer umyje vodou, po západe slnka sa vráti do tábora. 12Mimo tábora budeš mať miesto, kde budeš chodiť von. 13Za pásom budeš nosiť lopatku, a keď si budeš chcieť čupnúť, vyhrabeš jamku; a keď zas vstaneš, vyhrabanou zemou prikryješ svoj výkal. 14Lebo Pán, tvoj Boh, prechodí pomedzi stany, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov: tak nech je svätý tvoj tábor a nech nič nečisté v ňom nevidieť, aby ťa neopustil.

Zákon o utečených otrokoch - kultová prostitúcia. - 15Otroka, ktorý sa bude k tebe utiekať, nevydáš do rúk jeho pána. 16Nech býva s tebou na mieste, ktoré sa mu zvidí, a nech nájde pokoj v niektorom z tvojich miest; neutláčaj ho! (*) (Predpokladá sa, že ani pán, ani jeho otrok neboli Izraeliti. Takýto otrok–cudzinec stáva sa na izraelskom území slobodným prišelcom, hosťom (Ex 22,21; Lv 19,33).) 17Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka! 18V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom. (*) (Prostitúcia bola v starom Oriente veľmi rozšírená. Mnohé pohanské božstvá uctievali sa náboženskou prostitúciou, ktorej sa oddávali nielen ženy "pobehlice", ale aj mužovia. Týmto spôsobom uctievali najmä bohyňu Aštartu, bohyňu ženskej plodivej sily, manželku Bálovu. Pohanské pobehlice zarobené peniaze odovzdávali svätyni. Mojžišov zákon niečo podobného prísne zakazuje. Taký dar by Pán ani neprijal, pretože je to hriech pred Pánom. Pozri Ex 32,19; 34,26; Joz 6,24. "Psí plat" je zárobok spomenutých mužov.)

Úžera, sľub, cudzie imanie. - 19Ani peniaze, obilie, ani nijakú inú vec nesmieš požičiavať na úrok svojmu bratovi, (*) (Izraelitom bolo zakázané požadovať úroky od súkmeňovcov. Zákon o úrokoch nebol nespravodlivý, pretože peniaze v ten čas nemali taký význam ako dnes. Porov. Lv 25,37; Ex 22,25; Dt 15,10; Ž 15,5; Prís 28,8.) 20len cudzincovi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku, čo potrebuje, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnával pri každej tvojej práci v krajine, do ktorej vojdeš, aby si ju vlastnil. 21Keď urobíš Pánovi, svojmu Bohu, sľub, neodkladaj splniť ho, lebo Pán, tvoj Boh, ho bude od teba požadovať, a keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za hriech. (*) (Pozri Nm 30,3.) 22Ak nebudeš chcieť urobiť sľub, nebudeš mať hriech. 23Ale čo už raz vyšlo z tvojich úst, zachovaj a urob, ako si sľúbil Pánovi, svojmu Bohu, ako si to dobrovoľne vlastnými ústami predniesol.

24Keď prídeš do vinice svojho blížneho, môžeš sa najesť hrozna, koľko sa ti zachce, ale odniesť nesmieš nič. 25Keď prídeš na pole svojho blížneho, môžeš si natrhať klasov a rukami ich mrviť, kosákom ich však kosiť nesmieš.

Zákon o prepustenej manželke. - 1Ak si muž vezme ženu a bude ju mať, a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč. 2Keď odíde a vydá sa za iného muža 3a on k nej bude mať tiež odpor, dá jej priepustný list a pošle ju zo svojho domu, alebo zomrie, 4prvý muž si ju nebude môcť opäť vziať za ženu, lebo je poškvrnená a bola by to ohavnosť pred Pánom: teda neprivádzaj hriech na krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, za podiel. (*) (Mojžišovské zákonodarstvo dovoľovalo manželskú rozluku. Muž mohol prepustiť manželku, keď u nej zbadal "niečo odporné", hebr. 'ervath-dábhár. Isteže to bola nejaká vážna chyba, či už telesná alebo mravná. V neskorších časoch však Židia prepúšťali svoje ženy pre hocaké malé nedorozumenie (Mt 19,3). Pre platnosť manželskej rozluky musel muž napísať, prípadne dal napísať kňazovi alebo pisárovi pre manželku zapudzujúci list, ktorý podpísali svedkovia. Tento úradný akt bol často príčinou, že muž si rozmyslel a ženu neprepustil, najmä keď ju chcel prepustiť pre nepatrnú vec. Muž musel list sám dať žene do rúk a z domu ju vystrčiť. Takto úradne prepustenú ženu nesmel si muž už neskoršie vziať za ženu, ak sa medzitým vydala za iného. O tom, či si mohol vziať takú zapudenú ženu, ktorá sa nevydala, v Písme nemáme zmienky. Zapudzujúcim, čiže prepúšťacím listom židovské manželstvo sa právne rozlučovalo a obe stránky boli voľné, mohli uzavrieť nové manželstvo. Kristus oproti tomu vyhlasuje manželský zväzok za nerozlučiteľný a dovolil len za určitých okolností rozvod, nie však manželskú rozluku. Pozri Gn 2,24.)

Rozličné predpisy. - 5Ak sa niekto len nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tešiť so svojou manželkou. (*) (Pozri 20,7. Cieľom zákona je podporiť manželský zväzok a dovoliť užívať radosti, ktoré nie sú hriešne.)

6Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život. (*) (Ručný mlynček bol v každej izraelskej domácnosti. Boli to dva kamene: spodný bol upevnený a vrchným sa po nasypanom obilí pohybovalo sem-tam a takto sa pripravovala múka.) 7Ak bude niekto pristihnutý, že sa násilne zmocnil svojho brata, Izraelitu, a predal ho za peniaze (ako otroka), nech zomrie; tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Pozri Ex 21,16.)

8Buď opatrný, aby si nedostal chorobu malomocenstva, lež správaj sa podľa toho, čo ťa naučia kňazi z kmeňa Léviho, podľa toho, čo som im nariadil, a dodržuj to bedlivo. 9Pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil Márii na ceste, keď ste vychádzali z Egypta. (*) (Porov. Lv 13,14.) 10Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dlžen, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, 11ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať. 12Ak je však chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc, 13ale vrátiš mu ho ešte pred západom slnka, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom. (*) (Odev je plášť, ktorým sa chudobní v noci prikrývali. Nemali iné, čím by sa prikryli (Ex 22,25 n.).)

14Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. 15Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech. (*) (Vyplácalo sa v naturáliách, preto je pochopiteľné, že robotník, ktorý nemal iný majetok a príjem, potreboval túto "plácu" k dennému živobytiu (Lv 19,13; Tob 4,14; Jak 5,4).)

16Nebudú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech!

17Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty, ani neber vdove odev do zálohu! 18Pamätaj, že si ťažko robil v Egypte a že ťa odtiaľ vyviedol Pán, tvoj Boh. Preto ti nariaďujem, aby si robil toto: (*) (Porov. Ex 22,21 n.; 23,6; Lv 19,33.) 19Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk. 20Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove. 21Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove! 22Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil. (*) (Pozri Lv 19,9–10; 23,22; Dt 14,29; 15,10; 23,20.)

1Ak vznikne medzi dvoma spor a obrátia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia. 2Keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitku, sudca ho dá natiahnuť a dá ho biť vo svojej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa veľkosti jeho viny, 3ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný. (*) (Predpis sa dotýka menších previnení. Sudcovia mohli pokarhať a mohli odsúdiť podľa previnenia na trest bitím. Počet úderov sa nameral podľa viny. Bilo sa v prítomnosti sudcu. Počet úderov nesmel prestúpiť 40. Neskoršie najväčší telesný trest bol 39 úderov. Umenšili to preto, aby sa pri rátaní nepomýlili a neudreli viac ráz.) 4Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne. (*) (Mlátilo sa obyčajne na poli, na vyvýšenejšom mieste. Na rozloženom obilí vodili statok dookola a ťažké šľapy dobytka vymŕvali zrno. Aby dobytok nežral z obilia, dávali mu náhubok. Mojžiš to zakazuje a chce, aby aj zvieratá mali akúsi odmenu za svoju robotu (1 Kor 9,9; 1 Tim 5,18).)

Zákon o švagrovskom manželstve. - 5Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi: 6prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela. 7Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: »Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku.« 8Starší ho dajú predvolať a opýtajú sa ho. Ak povie: »Nechcem ju za manželku,« 9žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: »Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!« 10A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého! (*) (Bratia, t. j. tí, čo majú spoločného otca, pretože ide o dedičstvo (Gn 38,8). Zdá sa, že zákon viazal len slobodných bratov, a to tiež len vtedy, keď švagriná bola v takom veku, že mohla mať nádej na potomka. Ak bola v pokročilom veku, tento zákon (manželstvo levirátne) nezaväzoval bratov zomrelého. – Nanútené manželstvo však spravidla nebýva šťastné, preto brat (neskoršie aj ďalší príbuzný) mohol sa tejto povinnosti vyhnúť. Vtedy ho žena obžalovala pred staršími mesta, zobula mu obuv a hodila mu ju do tváre. Tým sa znázorňovalo jednak potupenie, jednak to, že brat zomrelého pozbavuje sa akéhokoľvek práva, ktoré mu dával zákon na majetok jeho brata. Jeden z aspektov tohto manželstva a s ním spojenej praxe nachádzame v Knihe Rút 4. hl. Narážku na to nachádzame aj neskôr v Novom zákone u Jána 1,24–34. Zmienka Jána Krstiteľa o remienkoch na "sandáloch" a o práve Ježiša Krista, ktorý bol "prv ako ja", je pochopiteľná aj na pozadí tohto židovského práva. Ježiš je Mesiáš a má právo na Cirkev preto, že bol "prv" ako Ján Krstiteľ (Jn 1,24–34). Stiahnuť si obuv z nohy znamenalo v tejto súvislosti vzdať sa svojho práva (porov. pozn. k Rút 4,7).)

Trest za nestydatosť. - 11Ak sa budú dvaja mužovia vadiť a dôjde k bitke medzi nimi a žena jedného muža v snahe vyslobodiť svojho muža z rúk silnejšieho natiahne ruku a chytí ho za prirodzenie, 12odsekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou!

O správnych mierach a váhach. - 13Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie! 14Nemaj v dome dvojakú efu, jednu väčšiu, druhú menšiu! 15Maj pravé a správne závažie i pravú a správnu efu, aby si mohol dlho žiť v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 16Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť. (*) (Porov. Lv 19,35 n. Toto nie je vlastne zákon, pretože nemá pripojenú nijakú sankciu. Je to mravná požiadavka, zakladajúca sa na poukaze, že Boh je strážcom poriadku a že tresce každú nespravodlivosť. – Merica, čiže efa, merala 36,44 l. Bola to miera na pevné sypké veci.)

Príkaz o vyhubení Amalekitov. - 17Pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta; 18ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha. 19Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to! (*) (Pozri Ex 17,8 n. a 1 Sam 15,2–33; 30,1–18. O udalosti v. 18 Sväté písmo na inom mieste nehovorí.)

Liturgické predpisy pri obetách a desiatkoch. - 1Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať, 2vezmeš prvotiny všetkých svojich plodín, vložíš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby sa tam vzývalo jeho meno. 3Pristúpiš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch (v službe), a povieš mu: »Dnes vyhlasujem pred Pánom, svojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o ktorej on prisahal našim otcom, že nám ju dá.« 4Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, (*) (Pozri 12,6.11.17; 18,4; Lv 23,10 n.; Nm 18,12 n. Prvotiny majú sa prinášať Pánovi ako poďakovací dar, že dal Izraelitom svoju zem, krajinu Kanaán.) 5a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: »Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. (*) (Jakub sa dlhšie zdržiaval v zemi Aram, čiže v Mezopotámii (Gn 31,41), a s rodinou Labana, ktorý bol Aramejčanom, bol v rodinnom zväzku (Gn 31, 24). Zdá sa však, že pomenovanie Aramejčan treba chápať ako označenie "kočovníka, nomáda". Izraeliti pred príchodom do Kanaánu boli kočovným národom, v zasľúbenej zemi sa stali osadníkmi.) 6Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. 7My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, 8Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta 9a voviedol nás na toto miesto, a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. 10Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.« A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu. 11A tak sa v radosti hosti zo všetkých dobrôt, ktoré požehnal Pán, tvoj Boh, tebe a celému tvojmu domu, ty, levita i cudzinec, ktorý sa zdržiava u teba.

12Keď už budeš v treťom roku desiatkov hotový s desiatkami všetkých plodín a keď ich už odovzdáš aj levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby sa najedli a nasýtili v tvojom bydlisku, 13povieš pred Pánom, svojím Bohom: »Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. 14Nejedol som z týchto vecí počas svojho smútku, nič z nich som neodložil, keď som bol nečistý, a nič som z toho neposkytol na pohrebný kar. Počúval som hlas Pána, svojho Boha, a robil som všetko tak, ako si mi prikázal. (*) (Modliaci sa vyznáva, že neurobil nič také ho, čím by bol poškvrnil, narušil desiatky. Nejedol z nich počas smútku a najmä nedal z nich do hrobu zomrelému. Za starodávnych čias dávali mŕtvym jedlo do hrobov v domnienke, že mŕtvi potrebujú jedlo a nápoj (Tob 4,17; Sir 30,18).) 15Zhliadni zo svojej svätyne a z vysokého neba a požehnaj svoj izraelský ľud i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.«

Znenie zmluvy. - 16V dnešný deň ti prikazuje Pán, tvoj Boh, aby si zachoval tieto ustanovenia a príkazy, aby si ich strážil a plnil z celého srdca a z celej svojej duše. 17Dnes si vyhlásil, že Pán je tvoj Boh, že budeš kráčať po jeho cestách, že budeš zachovávať jeho ustanovenia, predpisy a príkazy a že budeš poslúchať jeho rozkazy. 18Aj Pán dnes vyhlásil, že budeš jeho zvláštnym ľudom, ako ti povedal; že keď budeš zachovávať všetky jeho príkazy, 19vyvýši ťa nad všetky národy, ktoré stvoril na svoju chválu, slávu a česť, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal." (*) (Izraeliti obnovujú zmluvu s Pánom. Zaväzujú sa zachovávať zákony a Pán to prijíma s prísľubom, že Izrael bude jeho národom. Je to dvojstranná zmluva: ľud sľubuje Bohu vernosť a poslušnosť a Pán zasa sľubuje im svoju ochranu a požehnanie (porov. Ex 19,5 a 24,3 n.).)

Predpisy a zákony pre čas, keď prejdú cez Jordán. - 1Mojžiš nariadil so staršími Izraela: "Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam. 2Keď prejdete cez Jordán do krajiny, ktorú vám dá Pán, váš Boh, postavíte veľké kamene a natriete ich vápnom, 3aby si na ne mohol napísať všetky slová tohto zákona; keď prejdete cez Jordán, aby si vošiel do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ako prisahal tvojim otcom. (*) (Slová tohto zákona – nie je isté, o aký rozsah zákona ide. Autori sú rozličných mienok; jedni myslia, že ide o celý Pentateuch, druhí tvrdia, že autor hovorí iba o Deuteronómiu atď. Joz. Flávius sa domnieval, že "zákon" na tomto mieste sú len "kliatby" a "požehnania", ktoré nasledujú (vv. 16–26).)

4Keď teda prejdete cez Jordán, postavte na vrchu Hebal kamene, ako vám to dnes nariaďujem, a natrite ich vápnom! 5Tam postav aj oltár Pánovi, svojmu Bohu, z kameňov, ktorých sa železo nedotklo, (*) (Oltár pri obnove zmluvy v zasľúbenej zemi má byť taký, aký mali pri vrchu Sinaj, keď Pán po prvý raz uzavrel s Izraelitmi zmluvu Ex 20,25.) 6z nekresaných a nehladených kameňov postavíš oltár Pánovi, svojmu Bohu, a na ňom prinesieš celostnú žertvu Pánovi, svojmu Bohu, 7obetuj pokojné obety a jedz tam a hosti sa pred Pánom, svojím Bohom. 8Na kamene napíšeš zreteľne a jasne všetky slová tohto zákona."

9Mojžiš a kňazi z Léviho kmeňa vraveli celému Izraelu: "Dávaj pozor a počuj, Izrael! Dnes si sa stal ľudom Pána, svojho Boha; 10počúvaj jeho hlas a zachovávaj prikázania a zákony, ktoré ti dnes nariaďujem!"

11V ten deň prikázal Mojžiš ľudu: 12"Keď prejdete cez Jordán, títo sa postavia na vrchu Garizim a budú žehnať ľud: Simeon, Lévi, Júda, Isachar, Jozef a Benjamín. 13Oproti, na vrchu Hebal, sa postavia zasa títo zlorečiť: Ruben, Gad, Aser, Zabulon, Dan a Neftali. 14A leviti začnú mohutným hlasom volať k všetkým mužom Izraela:

15»Prekliaty muž, ktorý si urobí modlu vyrezávanú alebo liatu - ohavnosť u Pána, dielo rúk umelca - a uloží ju na skrytom mieste!« A všetok ľud nech povie: »Amen!« 16»Prekliaty, kto neuctí svojho otca alebo matku!« A všetok ľud povie: »Amen!« 17»Prekliaty, kto preloží medzný kameň svojho blížneho!« A všetok ľud povie: »Amen!« 18»Prekliaty, kto zavedie slepého na bludnú cestu!« A všetok ľud povie: »Amen!« 19»Prekliaty, kto prevráti právo cudzinca, siroty a vdovy!« A všetok ľud povie: »Amen!« 20»Prekliaty, kto bude spať so ženou svojho otca a odkryje prikrývku jeho lôžka!« A všetok ľud povie: »Amen!« 21»Prekliaty, kto bude spať s akýmkoľvek zvieraťom!« A všetok ľud povie: »Amen!« 22»Prekliaty, kto bude spať so svojou sestrou, dcérou svojho otca alebo svojej matky!« A všetok ľud povie: »Amen!« 23»Prekliaty, kto bude spať so svojou testinou!« A všetok ľud povie: »Amen!« 24»Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho!« A všetok ľud povie: »Amen!« 25»Prekliaty, kto prijme dary, aby vytiekla nevinná krv!« A všetok ľud povie: »Amen!« 26»Prekliaty, kto nezachová slová tohto zákona a nevyplní ich skutkami!« A všetok ľud povie: »Amen!« (*) (Dvanásť kliatieb vo všeobecnosti zahrňuje porušenie celého zákona. Niektoré kliatby týkajú sa prestúpenia príkazov Desatora. Kliatbami Mojžiš zavrhuje hriech a robí výstrahu tým, čo by zanedbali zákonné predpisy. Takto zákon stal sa kliatbou, ak ho niekto nezachoval (Gal 3,13).)

Tretia a štvrtá Mojžišova reč, 28 - 34

Záver k zákonom, 28 - 30

Požehnanie pre tých, čo vyplnia zákon. - 1Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. 2Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy. 3Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. 4Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec. 5Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky. 6Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.

7Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať. 8Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 9Pán si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, ak zachováš prikázania Pána, svojho Boha, a ak budeš kráčať po jeho cestách. 10Vtedy všetky národy zeme uvidia, že sa nad tebou vzýva meno Pánovo, a budú sa ťa báť. 11Pán ti poskytne hojnosť všetkého dobrého plodu tvojho života, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. 12Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš. 13Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore, a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť, 14a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo, ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.

Vyhlásenie kliatby. - 15Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. 16Budeš prekliaty v meste, budeš prekliaty na poli. 17Prekliate budú tvoje humná a tvoje sýpky. 18Prekliaty bude plod tvojho života a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvojich oviec. 19Prekliaty budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. 20Pán zošle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si sa mu spreneveril. 21Pán dopustí na teba mor, kým ťa celkom nevyhubí z krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil. 22Pán ťa bude biť suchotami, horúčkou, zimnicou, zápalmi, páľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš.

23Nebo, čo je nad tebou, bude medené a zem, po ktorej chodíš, bude železná. 24Pán zošle piesok namiesto dažďa na tvoju zem a z neba bude na teba padať popol, dokiaľ nebudeš zničený. 25Pán ťa nechá padnúť pred tvojimi nepriateľmi, po jednej ceste proti nim vytiahneš, ale po siedmich budeš utekať a rozprášený budeš po všetkých krajinách zeme. 26Tvoje mŕtvoly budú za pokrm všetkému nebeskému vtáctvu a divým zverom a nebude toho, kto by ich odohnal. 27Pán ťa zraní egyptskými vredmi a morovými hľuzami, prašinou a svrabom tak, že sa z toho nevyliečiš. (*) (Porov. šiestu egyptskú ranu (Ex 9,9).)

28Pán ťa zraní bláznovstvom, slepotou a šialenstvom, 29takže budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť a utláčať a nebudeš mať človeka, ktorý by ti pomohol. 30Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať. 31Tvojho býka pred tebou zabijú, ale jesť z neho nebudeš. Osla ti ukradnú pred tvojimi očami, a nevrátia ti ho. Tvoje ovce dostanú tvoji nepriatelia a nebudeš mať (človeka), ktorý by ti pomoc poskytol.

32Tvoji synovia a tvoje dcéry sa dostanú ako korisť cudziemu národu; tvoje oči budú na to hľadieť, od stáleho žiaľu budeš hynúť, ale nič proti tomu nezmôžeš. 33Úrodu tvojej zeme a všetku tvoju námahu zje národ, ktorý nepoznáš, teba však budú stále haniť a potláčať 34a budeš bez vedomia od hrôzy z toho, čo uvidia tvoje oči. 35Pán ťa raní jedovatými vredmi na kolenách a stehnách, takže od päty až po temä neostane na tebe nič zdravého.

36Pán zavedie teba aj tvojho kráľa, ktorého si zvolíš, medzi národ, ktorý nepoznáš a ktorý nepoznali ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameniu.

37Vyjdeš navnivoč a budeš za príslovie a na zábavku všetkým národom, ku ktorým ťa zavedie Pán. (*) (Porov. 1 Kr 9,7; Jer 24,9.) 38Veľa semena zaseješ na poli, ale málo budeš žať, lebo všetko zožerú kobylky. 39Vysadíš vinicu a budeš ju okopávať, ale víno piť nebudeš, ani z nej nič oberať, lebo ju zničia červy. 40Budeš mať olivy po celom svojom kraji, ale olejom sa natierať nebudeš, lebo olivy ti opadajú a zhnijú. 41Splodíš synov a dcéry, ale nebudeš sa z nich tešiť, lebo ich odvedú do zajatia. 42Všetky tvoje stromy a úrodu tvojej zeme požerie hmyz. 43Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený. 44On ti bude požičiavať a ty mu nebudeš môcť požičať; on bude hlavou, a ty budeš chvostom. 45Všetky tieto kliatby na teba doľahnú a dochytia ťa, kým ťa nezničia, pretože si nepočúval hlas Pána, svojho Boha, a nezachovával si jeho príkazy a ustanovenia, ktoré nariadil; 46a ony budú naveky znameniami a zázrakmi na tebe a na tvojom potomstve, 47pretože si neslúžil Pánovi, svojmu Bohu, s radosťou a veselým srdcom za všetku jeho štedrosť.

48Preto o hlade, smäde, nahote a vo všetkom nedostatku budeš slúžiť svojmu nepriateľovi, ktorého na teba pošle Pán; železné jarmo uvalí na tvoju šiju, kým ťa nezničí. 49Pán dovedie na teba cudzí národ zďaleka, z končín zeme, ktorý priletí ako orol. Národ, ktorého reči neporozumieš, (*) (Podobnými slovami zvestovali národnú a náboženskú katastrofu Izraela aj proroci (Iz 28,11; 33,19; Jer 5,15; 14,8; 48,40; 49,22; Hab 1,8; Ez 17,3.7 atď.).) 50národ ukrutný, čo neušetrí starca, ani sa nezmiluje nad deckom. 51Pohlce plody tvojho dobytka a úrodu tvojej zeme, takže zahynieš; neponechá ti ani pšenicu, ani olej, ani stáda dobytka, ani čriedy oviec, kým ťa celkom nezničí. 52Obkolesí ťa vo všetkých tvojich mestách, zničí všetky tvoje vysoké a pevné hradby, na ktoré si sa spoliehal, v celej tvojej krajine. Obkľúčený budeš vo všetkých bydliskách po celej tvojej krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 53V stave obkľúčenia z úzkosti a biedy, ktorou ťa bude nepriateľ trápiť, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh. (*) (Tak sa stalo pri obkľúčení Samárie (2 Kr 6,26–30), pri dobývaní Jeruzalema, keď Nabuchodonozor za dlhý čas obkľučoval Sväté mesto (Nár 2,20; 4, 10; Bar 2,2 n.), a za Títa r. 70 po Kr. Porov. aj Lv 26,29.) 54Aj precitlivený a rozmaznaný muž medzi vami bude závidieť vlastnému bratovi, ba aj svojej manželke, ktorá spáva v jeho lone, 55a synom, čo mu ešte ostali, a nedá z mäsa svojich synov nikomu, lebo nebude mať inšie v obkľúčení a v biede, ktorou ťa budú trápiť tvoji nepriatelia vo všetkých tvojich mestách. 56Prejemnelá a rozmaznaná žena spomedzi vás, ktorá pre jemnosť a tučnotu ani nechodila po zemi, ba ani len nohu nepoložila na zem, bude závidieť svojmu mužovi, ktorý spáva v jej lone, mäso svojho syna a dcéry, 57ba aj lôžko maternice, ktoré vyjde z jej života, a narodené decko, lebo budú ich jesť potajomky v nedostatku z obkľúčenia a spustošenia, ktorým ťa bude moriť tvoj nepriateľ.

58Ak nebudeš zachovávať a plniť všetky slová tohto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, a ak sa nebudeš báť toho slávneho a strašného mena, Pána, svojho Boha, 59Pán rozmnoží tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany veľké a ustavičné, choroby strašné a trvalé. 60Dopustí na teba všetky egyptské pohromy, ktorých si sa bál, a budú visieť na tebe. (*) (Pozri Ex 7 – 12.) 61K tomu ešte Pán privedie na teba všetky choroby a rany, ktoré nie sú napísané v tejto knihe, kým ťa nezničí. 62A zostane z vás len máločo, hoci predtým vás bolo tak mnoho ako hviezd na nebi, lebo si nepočúval hlas Pána, svojho Boha.

63A ako mal Pán z vás radosť, keď vám preukazoval dobrodenia a keď vás rozmnožoval, tak bude mať radosť, keď vás bude ničiť a hubiť, aby vás vyhubil z krajiny, do ktorej vchádzaš, aby si ju vlastnil.

64Pán ťa rozoženie medzi všetky národy z jedného konca zeme na druhý koniec a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých nepoznáš a ktorých nepoznali ani tvoji otcovia, drevám a kameňom. 65Ale ani medzi národmi nebudeš mať pokoja a tvoja noha nebude mať odpočinku, lebo Pán ti dá srdce prestrašené, oko vycivené a dušu utrápenú žiaľom. 66Tvoj život bude visieť na nitke pred tebou. Nocou i dňom budeš v strachu a nebudeš si istý životom. 67Ráno budeš vravieť: »Keby už bol večer!« a večer zasa: »Keby už bolo ráno!« pre hrôzu svojho srdca, ktorou sa budeš desiť, a pre tie veci, na ktoré budeš hľadieť svojimi očami. 68Pán ťa zavedie zasa tou cestou na lodiach do Egypta, o ktorom som ti povedal: »Nesmieš ho viac uvidieť« - a tam budete predaní svojim nepriateľom za otrokov a otrokyne a už sa nenájde nik, kto by si vás kúpil."

1Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi urobil na Horebe. (*) (Zmluva, uzavretá na Sinaji, trvá zo strany Božej večne. Keď ju však ľud porušil, preto ju bolo treba obnoviť. Preto Mojžiš v nasledujúcej rozprave napomína ľud, aby bol verný a aby zachoval podmienky zmluvy, príkazy Božie.)

Tretia Mojžišova reč, 29 - 30

Dôvody, prečo treba zachovávať zmluvu uzavretú s Pánom. - 2Mojžiš zvolal všetok Izrael a vravel im: "Videli ste všetko, čo urobil Pán faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine pred vašimi očami v Egypte; 3veľké prejavy moci, ktoré si videl na vlastné oči, a tie znamenia, a veľké zázraky. (*) (Hoci Izraeliti na ceste do zasľúbenej zeme videli mnoho zázrakov a prejavov Božej láskavosti, Pán práve pre ich neveru a neposlušnosť nedal im úplne pochopiť svoju náuku a nahliadnuť do svojich úmyslov.) 4A predsa vám Pán nedal do dnešného dňa srdce, ktoré by chápalo, oči, ktoré by videli, a uši, ktoré by počuli!

5On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou. (*) (Porov. Dt 8,4.) 6Nejedli ste chlieb, ani ste nepili víno a opojné nápoje, aby ste zvedeli, že ja som Pán, váš Boh. (*) (Rečnícka vrava, ktorá chce povedať, že Izraeliti nemali obyčajný chlieb, lež mannu, a vodu, zázračne vyvedenú zo skaly.) 7A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti vám do boja hesebonský kráľ Sehon a bášanský kráľ Og, ale pobili sme ich 8a zaujali sme ich krajinu, a dali sme ju do vlastníctva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmeňa. (*) (Porov. vyššie 2,26 – 3,17.) 9Nuž zachovávajte slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete!

10Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia; 11vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore - od drevorubača až po nosiča vody, 12aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh, 13aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 14Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami, 15lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami. (*) (Pozri 26,16–19. Cudzinci sú tí, čo sa pripojili k Izraelitom za ich odchodu z Egypta (Ex 12,38; Nm 11,4) a na ceste cez púšť (ako Hobab, Madiánčania atď.; Nm 10,29).)

16Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme prechádzali pomedzi národy, cez ktoré sme prešli, 17a videli ste ich ohavné a hnusné modly - drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali ony. (*) (Kto nezachová zmluvu, zapríčiní smrť (otrava a jed) nielen sebe, ale i národu. Isteže treba myslieť na následky modloslužby.) 18Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorý by dnes odvrátil svoje srdce od Pána, nášho Boha, a šiel by slúžiť bohom tých národov; nech niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá otrava a jed. 19A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: »Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokré so suchým!« 20Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby, ktoré sú napísané v tejto knihe, Pán vytrie jeho meno spopod neba 21a kliatbou skazy ho odlúči od všetkých kmeňov Izraela podľa kliatieb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a zmluvy. (*) (Taký človek, ktorý nezachová podmienky zmluvy, najmä príkazy, a ktorý potajomky bude modlárčiť, nedbajúc, že svojím počínaním privoláva trest na celý národ, taký dostane trest aj za to, že Pán musel potrestať s vinnými i nevinných.)

22Vtedy povie budúce pokolenie, synovia, ktorí sa potom narodia, aj cudzinci, čo prídu zďaleka, keď uvidia navštívenie a biedu tejto krajiny, ktorými ju Pán bude sužovať 23- spáli ju sírou a žeravou soľou tak, že ju už nebudú osievať, ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorčení -, 24aj všetky národy povedia: »Prečo to Pán urobil tejto krajine?! Prečo toľké jeho rozhorčenie a hnev?!« 25A odpovedia im: »Pretože opustili zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egypta, 26a slúžili iným bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril. 27Preto vzbĺkol Pánov hnev nad touto krajinou a priviedol na ňu všetky kliatby, napísané v tejto knihe, 28a preto ich Pán vyrval vo svojom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes.« 29Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova. (*) (Ako Boh svoje hrozby splní, to je pre človeka tajomstvom, lebo to patrí Bohu. Nám postačuje, aby sme vedeli, aké sú naše povinnosti: plniť a zachovávať príkazy Božie.)

Božie milosrdenstvo s kajúcim ľudom. - 1Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová, požehnanie alebo kliatba, ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k srdcu - medzi všetkými národmi, kam ťa zaženie Pán, tvoj Boh -, 2a keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem, 3Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil. 4A keby si bol zahnaný až na kraj nebies, aj odtiaľ ťa Pán, tvoj Boh, pritiahne späť a dovedie nazad; 5Pán, tvoj Boh, ťa privedie do krajiny, ktorú prevzali tvoji otcovia do vlastníctva, a ty ju zasa zaujmeš a on ťa požehná a rozmnoží ťa viac ako tvojich otcov. 6Potom Pán obreže tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše, aby si mohol žiť. 7A všetky tieto kliatby Pán zošle na tvojich nepriateľov a odporcov, ktorí ťa prenasledovali. 8Ty sa však vrátiš a budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vyplníš všetky jeho príkazy, ktoré ti ja dnes ukladám. 9A Pán, tvoj Boh, ti dá oplývať pri každom podujatí tvojich rúk potomstvom tvojho života, prírastkom tvojho dobytka, úrodou tvojej zeme a nadbytkom všetkých vecí, lebo Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov: 10ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše.

Ľahkosť zachovať zákon. - 11Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký; 12nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: »Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?« 13Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: »Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!« 14Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil. (*) (Zákon ľahko možno zachovať, nie síce preto, že by jeho plnenie od ľudí nevyžadovalo ostražitosť a sebazápor, lež preto, že ho možno ľahko poznať a pochopiť. Izraelita sa nemusí trápiť otázkou, čo vlastne Boh od neho žiada. Vôľa Božia je mu zjavná, je v jeho ústach a v jeho srdci, čiže: Mojžiš dostatočne oznámil vôľu Pánovu a Izraeliti to mohli pochopiť (srdce = myseľ). Izraeliti majú teda jasnú normu pre svoj život a konanie, majú ju ustavične pri sebe a v sebe.)

Voľba medzi životom a smrťou. - 15Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie 16a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa - a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. 17Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich, 18tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal.

19Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, 20keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá." (*) (V týchto veršoch máme jasne naznačenú slobodu vôle ľudskej a spolu aj zodpovednosť človeka za jeho skutky. K v. 19 pozri 15,4 a 4,26.)

Dodatok, 31 - 34

Jozue sa stáva vodcom ľudu. - 1Potom Mojžiš pokračoval a hovoril celému Izraelu tieto slová: 2"Ja mám teraz stodvadsať rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a aj Pán mi povedal: »Ty tento Jordán neprekročíš!« (*) (Porov. Ex 7,7, vtedy mal Mojžiš osemdesiat rokov a odvtedy minulo už štyridsať. Sem-tam chodiť, t. j. robiť to, čo je nevyhnutné pre vodcu a zákonodarcu. Tieto slová nepriečia sa 34,7, pretože sa môže povedať, že si človek zachoval životnú silu až po smrť, aj keď pre starobu nie je schopný vykonávať určité práce a podujatia. Neprekročíš… pozri Nm 20,24 a Dt 3,27.) 3Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou a on vyhubí pred tebou všetky tie národy a ty ich ovládneš. Jozue pôjde pred tebou, ako povedal Pán. 4Pán s nimi naloží tak, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktorú zničil. (*) (Porov. Nm 21,24 n. a Dt 2,31 n.) 5Pán vám ich vydá a vy s nimi naložíte podľa rozkazu, ktorý som vám dal. (*) (Pozri Ex 34,11 n.; Nm 33,51 n.; Dt 7,2 n.) 6Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí."

7Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu v prítomnosti celého Izraela: "Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej sa Pán zaviazal prísahou ich otcom, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom. 8Pán, ktorý je vaším vodcom, bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa, ani sa neľakaj!"

Pokyny o čítaní zákona. - 9Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom - levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela. 10A nariadil im: "Každý siedmy rok, v roku úľavy, na sviatok Stánkov, (*) (Porov. 15,1; Lv 23,34.) 11keď sa celý Izrael zhromaždí pred tvár Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si Pán vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. 12Zhromaždíš všetok ľud: mužov, ženy, deti, cudzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich počuli a naučili sa ich, aby sa báli Pána, svojho Boha, a zachovávali všetky slová tohto zákona. 13Nech počúvajú aj ich nevedomé deti a nech sa učia báť sa Pána, svojho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán."

Boh predpovedá Mojžišovu smrť a odpad Izraela. - 14Potom Pán povedal Mojžišovi: "Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromaždenia, dám mu pokyny." Mojžiš a Jozue šli a vošli do stanu zhromaždenia. 15Tu sa v oblačnom stĺpe v stane zjavil Pán a oblačný stĺp zastal pri vchode do stanu. (*) (Pozri Nm 11,25; 12,5.) 16Potom Pán povedal Mojžišovi: "Hľa, ty sa odoberieš na odpočinok so svojimi otcami a tento ľud vstane a bude smilniť s inými bohmi krajiny, do ktorej sa uberá, aby v nej býval. Tam ma opustí a poruší zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. 17Vtedy zahorí proti nemu môj hnev, ja ho opustím, skryjem svoju tvár pred nimi a bude hynúť, zastihne ho všetko zlo a súženie a v ten deň bude hovoriť: »Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že nie je so mnou môj Boh?!« 18Ja v ten deň skryjem svoju tvár pre všetko zlé, čo spáchal, lebo sa obrátil k iným bohom.

Rozkaz o Mojžišovej piesni. - 19Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu. 20Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia. 21Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu - lebo nevymizne z pamäti jeho potomstva nikdy -, veď ja poznám jeho zmýšľanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, než som ho voviedol do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil." 22A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

23Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: "Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš Izrael do krajiny, ktorú som im prísahou prisľúbil, a ja budem s tebou!" 24Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy, 25prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy: 26"Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe! 27Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti! 28Zhromaždite ku mne všetkých starších a vedúcich z vašich kmeňov a ja im do uší oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo i zem. 29Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu." (*) (Výtvory rúk – modly.)

30Tu Mojžiš predniesol pred zhromaždením celého Izraela zreteľne v celom znení slová tejto piesne:

MOJŽIŠOVA PIESEŇ

I.

1

"Nebesá, čujte, rozprávať budem,
zem nech načúva slovám mojich úst!

(*) (Mojžišova pieseň je jednou z najkrajších čiastok Starého zákona. Krása slov, hlbokosť myšlienok, vážnosť výrazov a najmä velebnosť, ktorou Mojžiš necháva hovoriť Boha, dávajú piesni silu a moc, čo priam zatrasie ľudským srdcom. V prorockom duchu Mojžiš sa prenáša do časov, keď Izraeliti žijú v zasľúbenej zemi, žijú v blahobyte a zabúdajú na svojho Dobrodincu, na Pána. Za odpad a nevďačnosť zastihne ich trest. Avšak Pán nezabudne na svoje milosrdenstvo. Boh nezničí nacelkom svoj nevďačný národ, zmiluje sa nad ním a zachráni ho.) 2

Nech spŕcha ako dážď moje učenie,
nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť;
ako dážď na zeleň,
sťa kvapky na trávnik.

3

Lebo budem hlásať Pánovo meno:
pripravte oslavu nášmu Pánovi!

4

Skalou je: dokonalé je jeho dielo,
lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé.
Boh je verný a bez neprávosti,
spravodlivý je a priamy.

5

Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní,
pokolenie zlé a zaťaté.

6

Takto sa odplácate Pánovi,
ľud zadubený a hlúpy?!
A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril,
nie on ťa stvárnil a pevne postavil?

(*) (Ide o najvážnejšiu vec, preto si Mojžiš volá za svedkov celý svet, nebesá i zem. Ony budú svedkami Mojžišovej výstrahy a toho, čo Boh uskutoční v čase. Svojimi slovami chce Mojžiš obmäkčiť srdcia ľudu, chce ich zúrodniť, aby zostali verné Pánovi. Predmetom piesne je Pán, jeho skutky, preto si pieseň zasluhuje, aby ju ľud vypočul a tým vzdával Bohu česť. – Skala (v. 4), Boh je Skalou, pretože sa nemení a je verný vo svojich prísľuboch a je aj pevnou ochranou pre svoj ľud.)

II.

7

Spomni si na dni zašlé dávno,
uvážte roky všetkých pokolení!
Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví,
starcov svojich a rozpovedia ti:

(*) (Mojžiš sa prihovára k budúcim pokoleniam a preto hovorí z ich hľadiska, uvažujúc o tom všetkom, ako sa Pán staral o ľud, pokým ho nevoviedol do zasľúbenej zeme, kde ho obdaril pozemskými dobrodeniami. "Vymedzil národom hranice" (v. 8), t. j. kanaánskym kmeňom, ktorých územie v budúcnosti mali zaujať Izraeliti.) 8

kedy určoval Najvyšší kraje národom,
kedy podelil Adamových synov,
vymedzil národom hranice
dľa počtu synov Izraelových.

9

Pánovým podielom je totiž jeho ľud,
Jakub je údelom jeho dedičstva.

10

Našiel ho na pustej zemi,
na mieste divokom, v revúcej pustine.
Ujal sa ho a dával naň pozor,
striehol ho ako zrenicu oka.

11

Jak orol zobúdza svoje hniezdo,
krúži nad svojimi mláďatami,
tak rozpäl svoje krídla, chytil ho,
niesol ho na svojich perutiach.

12

Pán sám ho viedol,
nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

(*) (Našiel – v zmysle, že Pán našiel Izraela ako zatúlanú ovcu na nebezpečnom mieste. Potom sa staral s otcovskou láskou o svoj ľud za celý čas putovania po púšti, kým ho nedoviedol na bezpečné miesto, do zasľúbenej zeme.) 13

Doviedol ho na výšiny zeme,
sýtil ho poľnými plodmi,
sať mu dal med zo skaly
a olej z tvrdého kremeňa;

(*) (Výšiny zeme sú palestínske vrchy. Na nich rastú stromy, z ktorých ovocia sa dá pripraviť sladká šťava a olej (palmy a olivy). V Palestíne v tých časoch žili včely nadivoko. Zdržiavali sa v skalných dierach, v jaskyniach, v dutých stromoch a v hustých kriakoch (1 Sam 14,24–27). Oliva sa najlepšie drží v kamenistej pôde, preto možno povedať, že olej je z tvrdého kremeňa.) 14

maslo kravské i mlieko od oviec
s tukom jahňacím a baraním.
Býky a capy z Bášanu
s mastným jadrom pšenice,
a krv viniča si pil, vína prevzácne.

(*) (Bášanský kraj bol známy chovom dobytka (Nm 21,33). Mastné jadro pšenice, čiže najlepšiu pšeničnú múku. Krv viniča – víno, mušt.)

III.

15

Jakub jedol a nasýtil sa,
stučnel miláčik a spriečil sa,
stučnel, vykŕmil, vypásol sa;
zanechal Boha, svojho Tvorcu,
pohrdol Skalou svojej spásy.

(*) (V hojnosti životných darov Izrael zabudol na Pána. Namiesto toho, aby sa poďakoval za dary svojmu Pánovi, opustil ho a oddal sa modlárstvu. Miláčik, hebr. ješurún, označuje Izrael. V slovách však badať trpkú iróniu.) 16

Dráždievali ho cudzími bohmi,
rozhorčovali ho ohavnosťami.

17

Obetovali besom, čo nie sú bohmi,
bohom, o ktorých nemali tušenia.
Novým, čo prišli nedávno,
ktorých si nectili vaši otcovia.

(*) (O ktorých nemali tušenia, t. j. Pána mohli poznať z jeho skutkov a zo starostlivosti, ktorú im preukazoval. O bohoch pohanských, čo uctievali kanaánske národy, nevedeli však Izraeliti mnoho. Boli to teda noví bohovia pre Židov. Mala to byť prísna výstraha pre Židov, aby sa chránili modloslužby.) 18

Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila,
a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.

IV.

19

Pán to videl a pohrdol nimi,
rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

20

A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi,
uvidím, ako skončia,
veď sú zvrhlým pokolením,
synovia, v ktorých viery niet.

21

Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh,
rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami.
Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud
- pochabým národom ich rozhorčím.

22

Bo oheň zažal sa od môjho hnevu
a páľou prenikne až na dno podsvetia
a zhltne zem i jej plody
a do tla vypáli základy hôr;

(*) (Hnev Boží sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli a ničí všetko na zemi i pod zemou (Iz 1,31; 30,27 atď.).) 23

a nakopím im nešťastí na nešťastia
a vypustím na nich všetky svoje šípy.

(*) (Šípy sú Božie tresty a navštívenia.) 24

Umoria sa hladom a spália horúčkou
a nákazou odpornou.
Aj zuby zverov poštvem na nich
a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

25

Vonku ich bude ničiť meč
a hrôza v komorách:
mladíka tak ako pannu,
kojenca so starcom.

(*) (Na bojiskách popadajú a doma pohynú od strachu a násilia, čo bude páchať nepriateľ.)

V.

26

Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem,
vyhladím pamiatku na nich u ľudu -

27

keby som sa pýchy nepriateľa nebál,
aby to ich protivníci nechápali zle,
aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila,
nič z toho neurobil Pán!'

(*) (Boh by nacelkom vyhubil izraelský národ, keby nebral ohľad na svoju česť. Neurobí to, lebo nechce, aby sa nepriatelia vo svojej nevedomosti pýšili, že oni premohli a zničili Izrael (9,28; Ex 32,12; Nm 14,13–16; Iz 10,5 atď.).) 28

Lebo ten ľud je bezradný
a vnímavosti v nich niet.

29

Keby múdri boli, chápali by to,
spoznali by, aký ich čaká koniec:

30

Akože, jeden bude prenasledovať tisíce
a dvaja zaženú desaťtisíc?
Či nie zato, že ich vlastný Boh predal
a Pán ich vydal?!«

31

Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu,
aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

(*) (Národ, ktorý chce žiť a usiluje sa o svoj pokojamilovný a šťastný život, ten zničiť nemožno. A tak sa to stávalo v mnohom prípade aj s národom židovským, ktorý nepriatelia nezničili proti jeho a Božej vôli.) 32

Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva
a z rolí gomorských;
ich hrozno je hrozno otravné,
strapce má zhorknuté.

33

Dračí jed je ich víno
a hadia žlč ukrutná.

34

»Vari sa to u mňa neopatruje,
zapečatené v mojich pokladniciach?

35

Moja bude pomsta a odveta
v deň, keď sa im podlomia nohy.
Veď ich deň záhubný sa približuje
a ich krutý osud je nablízku.«

(*) (Nepriatelia Izraela pohynú, lebo ich skutky sú skutky sodomských nešťastníkov, ich mravná skaza chystá im blízky koniec, pretože Pán o všetkom vie a na všetko pamätá (v. 34).)

VI.

36

Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu
a milosrdný bude k svojim sluhom.
Keď uzrie ochabovať ruku
a hynúť otrokov i slobodných,

(*) (Keď ľudu bude najhoršie, keď bude blízko záhuby, vtedy ho Pán vyslobodí a zachráni.) 37

povie: »Kdeže sú ich bohovia,
skala, ku ktorej sa utiekali?

38

Tí, čo z ich obetí jedávali tuk,
obetné víno píjavali od nich?
Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu,
nech sú vám záštitou!

39

Pozrite: Ja som sám jediný
a niet Boha okrem mňa;
ja zabíjam, aj život navraciam,
zraňujem, aj uzdravujem;
a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

VII.

40

Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku
a poviem: Žiť budem naveky,

(*) (Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov za preliatu izraelskú krv. Autor tu obraznými výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť več nú priazeň Božiu k svojim verným a zbožným, ktorých v Starom zákone reprezentuje národ židovský.) 41

keď naostrím si blýskavý svoj meč
a priberie sa moja ruka k súdu,
vrátim pomstu svojim protivníkom
a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42

Napojím krvou svoje šípy
a môj meč hltať bude mäso -
z krvi pobitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov!«

43

Plesajte, národy, nad jeho ľudom,
lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov,
pomstou odplatí svojim protivníkom
a očistí svoju zem i svoj ľud!"

(*) (Napokon aj pohania uznajú, keď Pán vyslobodí Izrael z ich rúk, že len Pán je pravým Bohom. Prostredníctvom Izraela poznajú ostatné národy pravého Boha, ktorého budú oslavovať (Ž 47,2; 66,8; 67,4 atď.).)

Posledné Mojžišove napomenutia. - 44Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue. 45A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46povedal im: "Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán."

Boh oznamuje Mojžišovi smrť. - 48A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49"Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš." (*) (Porov. Nm 27,12–14 a 20,12.)

Posledné Mojžišovo požehnanie. - 1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. (*) (Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49,1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.) 2Povedal:

"Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meríba-Kádeš,
z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.

3

Miluje svoj ľud,
všetci svätí sú v jeho ruke
a tí, čo sa mu k nohám blížia,
od neho poučenie obsiahnu.

(*) (V obraze zjavenia sa Pána Mojžiš vyjadruje, ako Boh vo svojej všemohúcnosti viedol svoj ľud od vrchu Sinaj cez púšť. Seir pozri Nm 14,29.32. Fáran porov. Nm 20,14 n. Ale tu Fáran označuje hornatý kraj severne od púšte toho istého mena. Meríba-Kádeš pozri Nm 20,1. Ako slnko ide Boh pred svojím ľudom, dávajúc mu svoj zákon. Ohnivý zákon je narážka na blesky, ktoré sprevádzali sinajskú zmluvu a vyhlásenie Desatora (Ex 19,16 a Dt 4,11). Svätí – týmto slovom označujú sa Izraeliti, ktorých Boh ochraňoval, akoby ich niesol vo svojich rukách. "A tí, čo sa…" Mojžiš myslí na čas, keď Izraeliti stáli na úpätí vrchu Sinaj, očakávajúc vyhlásenie zákona.) 4

Zákon nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti dedičstvo.

5

Kráľom bol miláčikovi,
keď sa hlavy ľudu zhromaždili
s kmeňmi Izraela dovedna.

(*) (Boh bol Kráľom miláčikovi (spravodlivému, pravému), t. j. Izraelitom, keď prijali zmluvu Pánovu na Sinaji (Ex 19,3–8).)
6

Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc bude počtom malý!"

(*) (Prvorodený syn Jakubov, Ruben, už svojím otcom bol pozbavený práva prvorodenstva (Gn 49, 3.4). Nebude teda Ruben prvým medzi kmeňmi Izraela, ale nevyhynie. Po Rubenovi mal by nasledovať Simeon, Mojžiš ho však vynechá, pretože podľa proroctva Jakubovho (Gn 49,7) Simeonovi potomci mali byť roztrúsení medzi všetky ostatné kmene. Tak sa aj stalo (Joz 19,2–9).) 7

Toto pre Júdu hovoril:
"Počuj, Pane, Júdov hlas
a k jeho ľudu priveď ho,
jeho ruky nech zaň bojujú
a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!"

(*) (Proroctvo o Júdovi má formu modlitby. Júdovi prisľúbil Jakub prvenstvo (Gn 49,10), preto ho Mojžiš uvádza pred Lévim. Mojžiš žiada vedúcemu kmeňu šťastlivý návrat z boja.)
8

O Lévim hovoril:
"Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
ktorého si vyskúšal v Masse
a zastával pri vodách Meríby.

(*) (O urim a tumim pozri Ex 28,29 n. Posvätné žreby dostali sa do opatery Áronovi a po ňom jeho nástupcom, veľkňazom, ktorí majú byť z kmeňa Léviho. Massa pozri Ex 17,1–7; Dt 6,16; Meríba porov. Nm 20,13.24.) 9

Jeho, ktorý povedal otcovi a matke:
»Ja ich nepoznám«
a svojim bratom: »Neviem o vás,«
o vlastných synoch nechcel nič vedieť,
ale zachovávali tvoje slová
a dbali na tvoju zmluvu.

(*) (Vernosť levitov Bohu osvedčila sa najmä pri potrestaní tých, čo sa klaňali zlatému teľaťu. Vtedy leviti zavraždili mnohých spomedzi tých, čo sa previnili, nedbajúc ani na zväzky pokrvenstva a príbuzenstva (Ex 32,25–29).) 10

Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.

11

Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!"

(*) (Tieto verše sa týkajú služby levitov pri svätyni a ich učiteľského poslania v Izraeli (Lv 10,11). "Ich nepriateľov bi…" naráža sa na vzburu a potrestanie Koreho (Nm 16,1 n.).)
12

O Benjamínovi hovoril:
"Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať."

(*) (Pán bude bývať na pleciach Benjamína. Táto obrazná predpoveď sa splnila, nakoľko archa bola zložená na území Benjamína. Vrch Sion a väčšia časť neskoršieho Jeruzalema boli na území, čo sa dostalo kmeňu Benjamínovmu.)
13

A o Jozefovi hovoril:
"Jeho kraj nech požehnáva Pán
darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,

14

darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, …

15

darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,

16

darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!

17

Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myryady Efraimove
a tisíce Manassesove."

(*) (Porov. Gn 49,22–26. V Jozefovi Mojžiš požehnáva kmeň Efraimov a Manassesov.)
18

O Zabulonovi hovoril:
"Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!

19

Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku."

(*) (Pozri Gn 49,13–15. Potomci Zabulonovi a Isacharovi privedú národy na vrch Sion. Na svojich obchodných cestách privedú k viere v pravého Boha mnoho príslušníkov iných národov.)
20

O Gadovi hovoril:
"Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.

21

Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal,
vykonal spravodlivosť Pánovu
a rozsudok jeho spolu s Izraelom."

(*) (Porov. Gn 49,19. Gadovci dostali svoje územie v Zajordánsku (Nm 32,3.6.25 n.), ale ukázali sa aj ako udatní bojovníci pri dobývaní Palestíny (Joz 4,12).)
22

O Danovi hovoril:
"Dan je lev mladý,
čo vyrazí z Bášanu."

(*) (Aj Dan bude udatný v boji. V bášanských horách vtedy boli ešte levy.) 23

O Neftalim hovoril:
"Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!"

(*) (Kmeňu Neftaliho dostalo sa územie na západ a na juh od Genezaretského jazera (Joz 19,32–39).)
24

A o Aserovi hovoril:
"Medzi synmi je požehnaný Aser;
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji si nohu namáčaj!

(*) (Samo meno Aser značí požehnaného. Aser bude mať najúrodnejšiu zem, preto bude najviac požehnaný medzi svojimi bratmi.) 25

Jeho závory nech sú železo a meď,
a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!"

26

"Niet iného, ako je miláčikov Boh,
ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol,
na oblakoch vo svojej nádhere.

(*) (Myšlienkove tento verš sa zapája na v. 5, hovorí opäť o celom Izraeli. Pán bude ochraňovať Izraelitov z nebies, Boh je všade; sídli na nebi, ale koná a je prítomný aj na zemi.) 27

Tam hore je jeho sídlo,
tu dolu sú jeho ramená večité;
zaháňa pred tebou nepriateľa
a hovorí: »Nech je na prach zdrvený!«

28

Izrael bude bývať v bezpečí,
osobitne prameň Jakubov,
v krajine oleja a vína mladého
a jeho nebo bude kropiť rosu.

(*) (Prameň Jakubov, t. j. potomkovia Jakubovi budú mať svoje vlastné územie.) 29

Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorého spásou je Pán!
On je tvoj štít ochranný,
on je tvoj meč slávny;
nepriatelia sa ti budú líškať
a ty im budeš šliapať po šijach."

Mojžišova smrť. - 1Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan, (*) (Mojžiš vykonal to, čo mu rozkázal Pán (3,27; 32,49); vystúpil na vrch Nebo.) 2celý Neftalim a krajinu Efraim i Manassesa, a celé územie Júdovo až po Západné more, 3a južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po Segor. 4A Pán mu povedal: "Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: »Dám ju tvojmu potomstvu!« Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej!" 5A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. 6Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes. (*) (V údolí, kde predtým táborili Izraeliti (Nm 21,20; Dt 3,2; 4,46). Bet-Peor, čiže Fogor (Nm 23,28).)

Mojžiš, najväčší prorok. - 7Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila. (*) (Mojžiš neumrel na starosť vysilením, ale na Boží rozkaz (Nm 20,12; 27,13; Dt 1,37). Tak umrel aj Áron (Nm 33,38).) 8Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej stepi. Keď sa dni smútku minuli, 9Nunov syn Jozue sa ukázal plný ducha múdrosti - veď Mojžiš naň vložil ruku -, Izrael ho počúval a robil tak, ako Mojžišovi prikázal Pán. (*) (Porov. Nm 27,18.)

10Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, 11ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, 12ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom. (*) (Sám Boh vyhlásil Mojžišovu hodnosť nad všetkých prorokov Starého zákona (Nm 12,6 n.). Ale v čase Novej zmluvy bol ustanovený iný sprostredkovateľ a Mojžiš v porovnaní s ním bol len služobníkom v dome Božom (Hebr 3,2–6); tým vyšším poslom bol totižto Ježiš Kristus, apoštol a veľkňaz nášho vyznania (Hebr 3,1) a pravý Syn Boží.)

Kontext   Úvod      

Obsah