Obnovenie tabúľ Desatora. - 1V tom čase mi Pán prikázal: »Vykreš si dve tabule, podobné prvým, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu. 2Ja ti na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a uložíš ich do archy.« 3I urobil som z akáciového dreva archu a vykresal som dve kamenné tabule, podobné prvým, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách. 4On na tabule napísal, čo bolo napísané na prvých, tých desať príkazov, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu, a potom mi ich Pán odovzdal. 5Potom som opäť zostúpil z vrchu a tabule som uložil do archy, ktorú som urobil, a ony sú tam, ako mi rozkázal Pán. (*) (Boh odpúšťa ľudu a obnovuje svoju zmluvu (Ex 34,1–35). O rozkaze urobiť archu pozri Ex 25,10. "I urobil som", totižto rozkázal urobiť, t. j. Beselélovi (Ex 37,1). A On napísal (v. 4) pozri Ex 34,28.) 6Izraeliti odtiahli z Bérot Jakanitov do Mosery. Tam zomrel Áron a tam ho aj pochovali. Kňazom namiesto neho sa stal jeho syn Eleazar. 7Odtiaľ prešli do Gadgady a z Gadgady do Jeteboty, kraja potokov a vôd. 8V tom čase Pán oddelil kmeň Léviho, aby nosil Pánovu archu zmluvy, aby stál pred Pánom v jeho službe a aby v jeho mene žehnal, ako to robí dodnes. 9Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Pán je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Pán, tvoj Boh. (*) (Udalosti, uvedené v týchto veršoch, akosi nesúvisia s celou rozpravou, pretože sa stali omnoho neskoršie, ako to naznačuje súvislosť rozpravy o zjavení na Sinaji. Mojžiš ich však náročky uvádza na tomto mieste, aby poukázal na Božiu dobrotu a lásku k ľudu, ktorá vždy bola ochotná odpustiť previnenia jednotlivcov a aj vinu celého ľudu. Bérot Jakanitov pozri Nm 33,31. Mosera (Moserot – porov. Nm 33,30 n.) bola v blízkosti vrchu Horeb, na ktorom umrel Áron (Nm 20,23–29; 33,38). Tu sa hovorí, že Áron zomrel v Mosere, pretože vtedy Izraeliti v Mosere táborili. Svedkom Áronovej smrti bol len Mojžiš a Eleazar. Mosera ako aj vrch Hor sú blízko Kádeša. V Dt Mojžiš často hovorí o kmeni Léviho, nerobí však rozdiel medzi kňazmi a levitmi. Nosiť archu (v. 8) bolo povinnosťou levitov (Nm 4,1 n.), avšak neskoršie archu nosia len kňazi (Joz 3,3 n.; 6,6 n.; 8,33 a Dt 31,9). Dotýkať sa archy, zariadenia svätého stanu, konať službu pred Pánom a požehnávať ľud, to všetko boli povinnosti, vyhradené kňazom (17,12; 18,7; Nm 6,22–27 atď.). Aj v skutočnosti, že Pán si vyvolil kmeň Léviho pre seba, mohli Izraeliti vidieť, že Boh odpustil ľudu jeho previnenia.) 10Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako prvý raz a Pán ma aj tentoraz vyslyšal a Pán ťa nezahubil. 11A Pán mi povedal: »Vstaň a choď pred ľudom, nech vojdú a nech zaujmú krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám.«

Opätovná výzva k vernosti zákonu. - 12A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si kráčal po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 13aby si zachoval Pánove príkazy a zákony, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby ti bolo dobre! 14Hľa, Pánovo je nebo a nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej! 15A predsa Pán našiel zaľúbenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je to v tento deň. 16Obrežte si teda predkožku svojho srdca a nezatvrdzujte si už šiju! (*) (Obrežte si predkožku srdca, t. j. odstráňte zo svojho srdca všetko, čo ho robí bezcitným voči Božiemu hlasu a voči jeho rozkazom (Ex 6,12; Lv 26,1; Rim 2,29).) 17Lebo Pán, váš Boh, je Boh nad všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osoby a dary neprijíma. (*) (Boh nad bohmi – tieto slová nemožno chápať, akoby pohanskí bohovia skutočne jestvovali. Výraz chce zdôrazniť len to, že Boh je väčší ako všetci bohovia, ktorí jestvujú iba podľa predstavy pohanov. Teda Boh je najvyšší a jediný Pán (Ž 95,3; 136,2–3; 1 Tim 6,15; Zjv 17,14; 19,16).) 18Vysluhuje právo sirote a vdove a miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev. 19Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine! 20Pána, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a v jeho mene budeš prisahať! 21On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči. 22Sedemdesiat duší ich bolo, keď zostúpili tvoji otcovia do Egypta, a teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi. (*) (Božia moc a spravodlivosť má jeho ctiteľov pohnúť k tomu, aby z bázne k nemu zachovali právo a spravodlivosť voči chudobným a cudzincom. Sedemdesiat duší porov. Gn 46,27, ako hviezdy na nebi – pozri Gn 15,5.)

Rozpomienka na odchod z Egypta. - 1Miluj teda Pána, svojho Boha, a zachovávaj jeho pravidlá, zákony, nariadenia a príkazy v každý čas! 2Spoznajte dnes, čo nebolo dožičené vašim synom, ktorí nepoznajú a ani nevideli naučenia Pána, vášho Boha, ani jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno, 3ani jeho znamenia, ani činy, ktoré robil uprostred Egypta na egyptskom kráľovi, faraónovi, na celom jeho území 4a na všetkom egyptskom vojsku, na jeho koňoch a vozoch; ako ich zalial vodami Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Pán ich ničil až po tento deň. 5A čo vám robil na púšti, kým ste neprišli na toto miesto, 6čo urobil Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom: ako ich prehltla zem, keď otvorila svoj pažerák, aj s ich domami, stanmi a so všetkým, čo mali, uprostred Izraela. 7Keďže ste videli na vlastné oči všetky veľké Pánove činy, ktoré urobil, 8máte zachovávať všetky príkazy, ktoré vám ja dnes nariaďujem, aby ste boli silní, aby ste vtiahli a zaujali krajinu, do ktorej chcete vojsť, aby ste ju vlastnili; 9aj preto, aby ste dlho zostali v krajine, o ktorej prisahal Pán vašim otcom, že ju dá im, aj ich potomstvu, krajinu, oplývajúcu mliekom a medom.

Krása zasľúbenej zeme. - 10Krajina, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, nie je taká ako egyptská krajina, z ktorej ste vytiahli, kde si sial svoje semeno a zvlažoval svojimi nohami ako zeleninovú záhradu. 11Krajina, do ktorej tiahneš, aby si ju vlastnil, je krajinou vrchov a rovín a zvlažovaná je z neba dažďami, 12krajinou, o ktorú sa stará Pán, tvoj Boh, a sú na ňu ustavične upreté oči Pána, tvojho Boha, od začiatku roka až do konca. 13A ak budete poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes ukladám, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a slúžiť mu celým srdcom a celou dušou, 14tak dá vašej zemi dažďa na svoj čas, včasný dážď i neskorý dážď, aby ste mohli pozbierať obilie, mušt a olej, (*) (Krása a úroda zasľúbenej zeme porovnáva sa s pomermi v Egypte. Palestína sa nemusí umele zavodňovať, ako to museli robiť Izraeliti, keď otročili v egyptskej krajine. V Egypte sa nohami robili malé kanály krížom-krážom po poli, aby voda z Nílu došla na všetky hriadky.) 15aj trávu vašich polí pre svoj dobytok, aby ste sa aj vy mali z čoho najesť dosýta. 16Dávajte si pozor, aby vaše srdce nepoblúdilo, aby ste neodbočili a neslúžili cudzím bohom a neklaňali sa pred nimi; 17ináč by vzbĺkol Pánov hnev proti vám, zatvoril by nebesá a dážď by vôbec nepadal, zem by nepriniesla svoje plody a vy by ste zakrátko vyhynuli z krásnej krajiny, ktorú vám dá Pán.

O vernosti a poslušnosti. - 18Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. 19Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. 20Napíš ich na veraje svojho domu a na svoje dvere, (*) (Porov. 6,6–9.) 21aby sa zmnohonásobili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú vašim otcom pod prísahou prisľúbil až dovtedy, kým bude nebo nad zemou.

22Lebo ak budete zachovávať všetky tieto príkazy, ktoré vám ja prikazujem plniť, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po všetkých jeho cestách a ak mu budete oddaní, 23Pán vyženie všetky tieto národy pred vami a vy prevezmete vlastníctvo od národov, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy. 24Každé miesto, na ktoré vstúpi vaša noha, bude vaše: od púšte a od Libanonu, od veľkej rieky Eufrat až po západné more budú siahať vaše hranice. 25Nik vám nebude môcť odporovať: Pán, váš Boh, rozšíri pred vami strach a hrôzu na celú krajinu, do ktorej vstúpite, ako vám povedal.

26Hľa, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: 27požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám dnes ukladám, 28kliatbu, keď nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte.

29Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, požehnanie položíš na vrchu Garizim a kliatbu na vrchu Hebal. (*) (Vrchy Hebal a Garizim sú skoro v strede Svätej zeme, južne od starého mesta Sichem alebo dnešného Nablusu (Gn 12,6; Jn 4,20).) 30Ony sú na druhej strane Jordánu, za cestou, čo ide z východu do krajiny Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgale blízo duba Moreho. (*) (Araba označuje tu západný breh Jordána; Gilgal (Galgala) je dnešné Džildžila, dedina asi 20 km južne od vrchu Garizim (2 Kr 2,1). O dube Moreho (hebr. blízko terebintov Moreho) pozri Gn 12,6.)

31Keďže sa chystáte prekročiť Jordán, aby ste vlastnili krajinu, ktorú vám dáva Pán, váš Boh, nuž vlastnite ju a bývajte v nej, 32a preto zachovávajte zákony a nariadenia, ktoré vám dnes predkladám!