O jednote svätyne. - 1Toto sú zákony a nariadenia, ktoré máte zachovať v krajine, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov, aby si ju vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na zemi. (*) (V druhej časti svojej reči (12,1 – 26,19) zhrňuje Mojžiš všetky predpisy a zákony, ktoré sa týkajú bohoslužby (12,1 – 16,17), práva verejného (16,18 – 21,14) a práva súkromného (21,15 – 26,15).) 2Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. (*) (Porov. 7,5; Ex 23,24; Lv 26,1 atď.) 3Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov, a takto vyničte ich meno z tých miest!
4Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu! 5Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Ta budete prichádzať. (*) (Pozri Lv 17,7–9. Izraeliti budú uctievať Pána tam, kde bude archa (Ex 25,22; Lv 14,11 n.; Nm 7,89 atď.).) 6Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec. 7A tam máte jesť pred tvárou Pána, svojho Boha, a máte sa tešiť zo všetkého, k čomu priložíte ruky vy sami i vaše rodiny, lebo Pán, váš Boh, vás bude požehnávať.
8Nebudete nič robiť tak, ako to robíme teraz tu, každý podľa svojej predstavy. 9Veď doteraz ste nedošli k odpočinku a k vlastníctvu, ktoré vám dá Pán, váš Boh. 10Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v krajine, ktorú vám dá Pán, váš Boh, do dedičstva, a keď vám zaistí pokoj pred všetkými nepriateľmi, ktorí vás obkľučujú, a keď už budete bývať bezpečne, (*) (Zákon o jednom obetnom mieste nadobudol platnosť len neskoršie, za kráľa Dávida, ktorý dal preniesť archu na Sion, kde jeho syn, Šalamún, postavil Pánovi veľkolepý chrám. Do tohto času predpísané obety prinášali sa síce v blízkosti archy, lenže ona stále menila svoje miesto. Obetovali však aj na iných miestach. Ale vždy to bolo tam, kde to Pán určil (27,5.6; Sdc 6,24; 13,16 n.).) 11vtedy budete na mieste, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, aby tam spočívalo jeho meno, prinášať všetko, čo vám prikazujem: žertvy celostné, obete, desiatky, ponuky svojich rúk a všetko, čo je najlepšie zo sľubov, ktoré urobíte Pánovi.
12Tam budete hodovať pred Pánom, svojím Bohom; vy, vaši synovia a dcéry, vaši sluhovia a slúžky, i levita, ktorý býva vo vašom meste, lebo on nemá iného podielu ani vlastníctva medzi vami. (*) (Porov. Ex 20,10.) 13Chráň sa obetovať svoje celostné žertvy na hocakom mieste, ktoré uvidíš; 14svoje celostné žertvy budeš obetovať na tom mieste, ktoré si v jednom z tvojich kmeňov vyvolí Pán, a tam budeš robiť všetko, čo ti prikazujem.
Predpisy o jedle. - 15Všetko, čo ti len duša zažiada, zabíjaj a jedz, mäso podľa požehnania Pána, svojho Boha, ktoré ti dá v tvojich bydliskách; môže z toho jesť čistý i nečistý ako gazelu alebo jeleňa. (*) (Na púšti museli sa všetky zvieratá, aj pre súkromné použitie, zabíjať pred svätostánkom (Lv 17,3–6). Tento zákon sa však nedá dodržať v Palestíne, keď sa národ rozíde na všetky strany, a preto sa ruší. Levitská čistota sa nevyžaduje, aby niekto mohol jesť mäso z čistého zvieraťa, ktoré sa neobetovalo Pánovi (Lv 7,20.21). Nie všetky čisté zvieratá sa mohli obetovať. Čisté zvieratá sa však mohli jesť všetky.) 16Len krv nesmiete jesť, vylejte ju na zem ako vodu! (*) (Porov. Gn 9,4; Lv 3,17; 7,26 n.; 17,10–14.) 17Vo svojich bydliskách nesmieš jesť desiatky zo svojho obilia a zo svojho muštu a svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a oviec, ani nič, čo zasvätíš ako sľub, teda ani svoje dary, ani ponuky svojej ruky. 18Len pred Pánom, svojím Bohom, budeš jesť takéto veci na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ty aj tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, ako i levita, ktorý býva v tvojom bydlisku a teší sa pred Pánom, svojím Bohom, zo všetkého, k čomu priložíš ruku. 19Chráň sa opustiť levitu po celý čas, čo budeš vo svojej krajine!
Vysvetlenie zákona o mäse. - 20Keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako ti prisľúbil, a ty si povieš: »Jedol by som mäso,« lebo sa ti žiada jesť mäso, jedz mäso, koľko sa ti žiada. 21Keby bolo miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam bolo jeho meno, veľmi ďaleko od teba, môžeš zabíjať zo svojho dobytka a oviec, ktoré ti dá Pán, ako som ti prikázal, a môžeš jesť vo svojich bydliskách, ako sa ti zapáči. 22Môžeš z toho jesť tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň; nečistý to môže jesť tak ako čistý. 23Len sa chráň jesť krv, lebo krv je život, a preto nesmieš jesť život s mäsom, 24nesmieš ju jesť, vyleješ ju na zem ako vodu; 25nebudeš ju jesť, aby ti bolo dobre, aj tvojim synom po tebe, keď budeš konať to, čo je správne v Pánových očiach. (*) (Pozri Lv 17,10–14. Krv, ako nositeľku života, museli vyliať, akoby vrátiť Bohu.) 26Ale zasvätené veci, ktoré ty dáš, ako i veci sľúbené, tie vezmeš a prinesieš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, (*) (Ide o všetky obety, čo predpisuje zákon (Nm 28 – 29). Veci sľúbené sú zase obety, ktoré prinášali Izraeliti dobrovoľne: aj tie museli obetovať na mieste, kde bola archa.) 27a vykonáš celostnú žertvu s mäsom i krvou na oltári Pána, svojho Boha; krv pri krvavých žertvách vyleješ na oltár Pána, svojho Boha, a ich mäso môžeš jesť. (*) (Pozri Lv 1,5 n.; 7,11 n.) 28Zachovávaj a počúvaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby bolo vždy dobre tebe i tvojim synom po tebe, lebo si konal to, čo je dobré a čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.
Výstraha pred modlárstvom. - 29Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí pred tebou národy, ku ktorým prídeš, aby si ich opanoval, a keď sa ich zmocníš a budeš bývať v ich krajine, 30dávaj si pozor, aby si sa nechytil do osídla, keby si ich nasledoval, keď budú pred tebou zničení, aby si nevyhľadával ich bohov a nepovedal: »Ako tieto národy slúžili svojim bohom, tak urobím aj ja.« 31Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo on nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov i svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni. (*) (Porov. Lv 18,21; 20,2.)
Varovanie pred falošnými prorokmi. - 1Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš. Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snár a dal by ti nejaké znamenie alebo zázrak, 2a to znamenie či zázrak, ktoré predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: »Poďme za inými bohmi - ktorých ty nepoznáš - a slúžme im,« 3nedáš nič na slová takého proroka a snára, lebo Pán, váš Boh, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zvedelo, či naozaj milujete Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše. 4Pána, svojho Boha, nasledujte, jeho sa bojte a jeho príkazy zachovávajte, jeho počúvajte, jemu slúžte a k nemu sa viňte! 5A taký prorok alebo snár musí zomrieť, lebo vám hovoril, aby vás odviedol od Pána, vášho Boha, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny a vykúpil vás z domu otroctva; a aby ťa zviedol z cesty, po ktorej ti prikázal kráčať Pán, tvoj Boh; - a odstrániš zlo zo svojho stredu.
Treba sa mať na pozore aj pred najbližšími. - 6A keby ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo tvoja žena najmilšia, alebo tvoj priateľ, ktorého miluješ ako seba samého, chceli presvedčiť a potajomky by ti vravel: »Nože poďme a slúžme iným bohom,« ktorých nepoznáš ani ty, ani tvoji otcovia, 7bohom okolo vás, či už sú blízko a či ďaleko, z jedného konca zeme až na druhý koniec zeme, 8neposlúchni ho, nepočúvaj ho a nech mu neodpustí tvoje oko, žeby si mal s ním zľutovanie a žeby si ho kryl, 9lež poponáhľaj sa zničiť ho; nech je tvoja ruka prvá proti nemu a potom nech naň siahne rukou všetok ľud! 10Ukameňuj ho, lebo ťa chcel odviesť od Pána, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 11A nech o tom počuje celý Izrael, nech sa obáva a nech už nik nikdy neurobí nič také zlé v tvojom strede!
Nebezpečenstvo odpadu v mestách. - 12Keby si v nejakom meste, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, aby si tam býval, počul hovoriť: 13»Vyšli mužovia, Beliálovi synovia z tvojho stredu a odviedli obyvateľov svojho mesta k odpadu, hovoriac: ‚Poďme, slúžme cudzím bohom!'« - ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, 14usilovne skúmaj a dôkladne sa prezveď o veci a ak bude istá pravda, čo sa hovorí, a ak takú ohavnosť naozaj spravili, 15naskrze pobi ostrím meča obyvateľov toho mesta a rozšír kliatbu ostria meča naň i na všetko, čo je v ňom, ešte aj na dobytok. 16A všetku korisť tam zhromaždíš uprostred trhoviska a spáliš to spolu s mestom a so všetkou korisťou ako celostnú žertvu pre Pána, svojho Boha; nech ostane večným zboreniskom a nech sa nikdy znova nepostaví. 17Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, 18aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom, (*) (Ak by niektoré izraelské mesto odpadlo od Boha, musí sa s ním naložiť, ako keby to mesto bolo pohanské, kanaánske. Porušením zmluvy s Pánom vylúčilo sa z pospolitosti Izraela. Kliatba ostria meča alebo záhuby – pozri Lv 27,28 n.; 1 Sam 15,3. Beliál (v. 13), ,márny, naničhodný'; označuje tu tých, čo uctievajú modly; neskoršie sa stalo synonymom pre satana (2 Kor 6,15). Kto by si niečo ponechal z toho, čo padlo pod kliatbu záhuby (chérem), taký sa stáva tiež obeťou kliatby záhuby (Joz 7).) 19- keď budeš poslúchať hlas Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes predkladám, a konať, čo je čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.
Zákaz pohanského smútku. - 1Ste synmi Pána, svojho Boha: nerobte si zárezy, ani si nestrihajte vlasy medzi očami pre mŕtveho; (*) (Mojžiš zakazuje všetko, čo by upamätúvalo na pohanské zvyky. Aj v mimobohoslužobných úkonoch a zvykoch je nebezpečenstvo, že by Izraeliti odpadli od svojho Pána.) 2veď ty si ľud, zasvätený Pánovi, svojmu Bohu, a on si ťa vyvolil spomedzi všetkých národov, ktoré sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom.
Zákaz nečistých jedál. - 3Nejedzte nič nečisté! 4Toto sú zvieratá, ktoré môžete jesť: býka, ovcu, kozu, 5jeleňa, gazelu, kozorožca, antilopu, byvola a žirafu. 6Jedzte všetky zvieratá, ktoré prežúvajú a majú rozdelené kopytá na dvoje. 7Ale tie, čo prežúvajú a nemajú rozdelené kopytá na dvoje, nesmiete jesť, ako: ťavu, zajaca a jazveca; sú to síce prežúvavce, ale nemajú rozdvojené paprčky, sú pre vás nečisté; 8aj sviňa, ktorá síce má rozdvojené paprčky, ale neprežúva, je pre vás nečistá - ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nedotýkajte!
9Toto budete jesť zo všetkého, čo žije vo vodách: čo má plutvy a šupiny, môžete jesť. 10Ale z toho, čo nemá plutvy a šupiny, nesmiete jesť nič, to je pre vás nečisté. 11Jedzte všetky čisté vtáky; 12tieto však nejedzte: orla, orlosupa, orlosupa bradatého, 13kaňu, sokola a všetky druhy jastrabov, 14všetky druhy krkavcov, 15pštrosa, kukučku, čajku a krahulce všetkých druhov, 16bociana, labuť, ibisa, 17kormorána, volavku, bučiaka, 18pelikána, kuviky každého druhu, dudka a netopiera. 19Aj všetko, čo sa plazí a má krídla, je pre vás nečisté a nesmie sa jesť!
20Čo je čisté, môžete jesť všetko. (*) (Okrem niektorých odchýlok tieto verše sa zhodujú s Lv 11. Pozri poznámky tamtiež.) 21Čokoľvek zdochlo, nejedzte! Daj to cudzincovi, čo býva v tvojom bydlisku, nech to zje, lebo ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu.
Kozľa nesmieš variť v mlieku jeho matky! (*) (Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; 22,8. Nesmieš variť…, pozri Ex 23,19; 34,26.)
Ročné desiatky z plodín a živočíšnych prvotín. - 22Oddeľ desiatu čiastku zo všetkých svojich plodín, ktoré každoročne rodí zem, 23a jedz to pred tvárou Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí, aby sa na ňom vzývalo jeho meno - teda desiatu čiastku zo svojho obilia, muštu a oleja a prvorodené zo svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, v každý čas. 24Keby ti bola cesta pridlhá a miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam býval, veľmi vzdialené od teba a ak ťa požehná, nebudeš mu môcť doniesť tieto veci, 25predáš to za peniaze, peniaze vezmeš do hrsti a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolil Pán, tvoj Boh. 26Za tie peniaze kúp, čo sa ti žiada: hovädzí dobytok, ovce, víno a iný nápoj a všetko, čo sa ti zažiada: a budeš to jesť pred Pánom, svojím Bohom, budeš sa hostiť ty i tvoj dom, 27aj levita, ktorý je v tvojom bydlisku; nezabudni naň, lebo nemá iného podielu na tvojom majetku.
28Každý tretí rok oddelíš inú desiatu časť zo všetkej úrody toho času a necháš ju vo svojom bydlisku. 29Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičstvo ako ty, cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasýtia, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každej práci tvojich rúk, ktorú budeš konať. (*) (Porov. Lv 27,30–33; Nm 18,21–32; Dt 12,6.11.17–19; 26,12–15. Desiatky sa mali odovzdávať levitom, pretože by títo ináč nemali z čoho žiť, keďže sa im nedostalo dedičnej pôdy ako ostatným kmeňom (Nm 18,21 n.). Leviti však museli dať zo všetkého, čo dostali, desatinu kňazom (Nm 18,25–32). Desiatky sa mohli i peniazmi vynahradiť, avšak v tomto prípade pridávalo sa k cene 20 % odhadnutej ceny odpredaných desiatok (Lv 27,31). Tu sa ustanovuje nový predpis, ktorý bude platiť, keď už Izraeliti budú osadení v Palestíne (v. 24–29). V treťom roku sa desiatky nebudú odvádzať pre všetkých levitov, lež budú patriť len tým levitom, ktorí bývajú v jednotlivých mestách, ďalej cudzincom, sirotám a vdovám.)
Zákon o sobotňajšom roku. - 1Siedmy rok zachováš úľavu, ktorá sa vykoná takto: 2Veriteľ, ktorému je dlžen jeho priateľ, blížny a brat, nebude môcť vymáhať dlhy, lebo je ohlásená úľava na Pánovu česť. 3Od cudzinca môžeš požadovať, ale dlh od súkmeňovca a blížneho nebudeš mať právo požadovať. 4A vôbec nech niet medzi vami chudobného ani žobráka, lebo Pán, tvoj Boh, ťa požehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva. 5Ale iba ak budeš poslúchať Pána, svojho Boha, a zachovávať všetko, čo ti prikázal a čo ti ja nariaďujem dnes, bude ťa požehnávať, ako sľúbil. 6Mnohým národom budeš požičiavať, sám si však nepožičiaš nič od nikoho, budeš panovať nad mnohými národmi, ale nad tebou nebude panovať nijaký.
7Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudobným v nejakom bydlisku tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nezatvrdíš si srdce a nezatvoríš ruku, 8lež otvoríš ju chudobnému a požičiaš mu, čoho má nedostatok. 9Daj pozor, aby ťa nenadišla bezbožná myšlienka, žeby si si povedal: »Blízko je siedmy rok úľavy« - a odvrátil by si oči od svojho chudobného brata a nepožičal by si mu, čo žiada; on by volal proti tebe k Pánovi a bol by to pre teba hriech. (*) (Porov. Ex 22,23 a Jak 5,4.) 10Štedro mu daj a nerob nič ľstivé, keď mu budeš pomáhať v biede, aby ťa požehnával Pán, tvoj Boh, vo všetkej tvojej práci a v každom tvojom podujatí.
11Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.
12Ak sa ti predá tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, nech ti slúži šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu. (*) (Porov. Ex 21,2 n.; Lv 25,39 n.; Jer 34,9 n.) 13A keď ho prepustíš, nepustíš ho s prázdnymi rukami, 14ale dáš mu na cestu zo svojich oviec, zo svojho humna a zo svojho lisu, čím ťa požehnal Pán, tvoj Boh. 15Pamätaj, že Pán, tvoj Boh, ťa vyslobodil, keď si bol otrokom v egyptskej krajine, preto ti ja dnes prikazujem toto. 16Keby sa stalo, že by ti povedal: »Nechcem odísť,« lebo má rád teba i tvoj dom a má sa u teba dobre, 17vezmi šidlo a pribodni mu ucho o dvere svojho domu a nech je tvojím sluhom navždy. Takisto urobíš aj so slúžkou. 18Neodvracaj od nich svoje oči, keď ich budeš prepúšťať, veď ti slúžili šesť rokov dvojnásobne za nádennícku mzdu - potom ťa Pán, tvoj Boh, požehná vo všetkom, čo budeš konať. (*) (Porov. Ex 23,10–12; Lv 25,2–7.20–22. V roku úľavy izraelskí veritelia nesmeli vymáhať dlhy, pretože dlžníci siedmeho roka z poľa a viníc nemali nijakú úrodu. Od cudzinca však mohli žiadať a vymáhať dlh, ten nebol viazaný sobotňajším, siedmym rokom.)
Zákon o prvorodených obetných zvieratách. - 19Všetko prvorodené, čo sa ti uliahne z tvojho dobytka a oviec, mužského pohlavia, zasvätíš Pánovi, svojmu Bohu. Na prvorodenom býkovi nebudeš pracovať a prvorodenú ovcu nebudeš strihať. (*) (Porov. Ex 13,11–16; 22,30; Nm 18,15–19. Podľa Ex 22,30 prvorodené obetné zvieratá mali sa obetovať ôsmy deň po uliahnutí. V Kanaáne tento zákon bolo ťažko dodržať pre veľkú vzdialenosť od svätostánku, preto sa prvorodené zvieratá privádzali k svätostánku a obetovali do jedného roka. Za ten rok majiteľ nesmel mať z neho nijaký úžitok, zviera patrilo Pánovi.) 20Pred tvárou Pána, svojho Boha, ich budeš z roka na rok jesť ty aj tvoj dom na mieste, ktoré si vyvolí Pán. 21Ale ak bude mať nejakú chybu, ak bude krivé alebo slepé, alebo nejako znetvorené a dokaličené, nesmieš ho obetovať Pánovi, svojmu Bohu. 22Zjedz ho vo svojom bydlisku; môže ho jesť čistý i nečistý ako gazelu a jeleňa. 23Iba jeho krv nejedz, vyleješ ju na zem ako vodu.
O troch výročitých sviatkoch, ktoré treba sláviť vo svätyni: Veľká noc. - 1Dbaj na mesiac abíb, aby si slávil paschu Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíb ťa vyviedol Pán, tvoj Boh, nočným časom z Egypta. (*) (Abíb, čiže mesiac klasov, volá sa aj nisan a zodpovedá nášmu marcu–aprílu. V Palestíne sa v tieto mesiace chystajú už na žatvu (Ex 12,2).) 2Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vyšiel z Egypta -, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života. (*) (O nekvasenom chlebe pozri Ex 13,7.) 4Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa. 5Paschu nebudeš môcť obetovať v každom svojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, 6ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš môcť obetovať paschu večer, keď zachodí slnko, v čase, v akom si vyšiel z Egypta. (*) (Pozri Ex 12,6; Lv 23,5; Nm 9,3.5.11. V tomto verši ide len o veľkonočného baránka. Pascha sa musí sláviť len pri svätyni (vv. 2.6.7.11.15.16).) 7Upečieš to a zješ na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ráno však môžeš odísť do svojich stanov. 8Šesť dní budeš jesť osúšky; na siedmy deň, pretože je sviatočné zhromaždenie Pána, tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu.
Sviatok Týždňov. - 9Sedem týždňov rátaj odo dňa, keď si priložil kosák k obiliu, 10a potom sláv sviatok Pánovi, svojmu Bohu, a dobrovoľne prines obetu svojich rúk, podľa toho, ako ťa Pán, tvoj Boh, požehná. 11Pred Pánom, svojím Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktorí bývajú s vami, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 12A pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia! (*) (Porov. Ex 34,19 n.; Lv 23,15 n.; Nm 28,26 n.)
Sviatok Stánkov. - 13Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš úrodu z humna a z lisu. 14Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúžka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktorí sa zdržujú v tvojom bydlisku. 15Sedem dní budeš sláviť sviatky Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, a Pán, tvoj Boh, ťa požehná na všetkej tvojej úrode a na každom tvojom podujatí, a ty sa budeš radovať. (*) (Pozri Ex 23,16; Lv 23,33–43; Nm 29,12–38. – Ženy sa nemuseli zúčastniť na týchto troch sviatkoch, mohli však sprevádzať svojich mužov.)
16Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov, ale neukáže sa pred Pánom s prázdnymi rukami. 17Donesie na obetu, čo bude mať, podľa toho, ako ho požehná Pán, tvoj Boh.
Zákon o sudcoch. - 18Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom. 19Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. 20Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. (*) (Porov. Ex 18,13–26; Dt 1,17. Mojžiš týmto nariadením chce zaistiť verejné právo na dobu, keď Izraeliti budú v Palestíne. Ustanovuje v každom mieste sudcov a pisárov, ktorí budú sedávať pri mestských bránach a budú rozsudzovať obyčajné spory, čo sa vyskytnú na území mesta alebo dediny. Keď išlo o vážnejší prípad, rozhodnutie sa malo ponechať najvyššiemu súdu, ktorý bude v Jeruzaleme a od ktorého nebude odvolania. Pozri 17,8–13.)
21Nevysadíš háj a nijaký strom pri oltári Pána, svojho Boha, ktorý mu urobíš. 22Ani nepostavíš sochu, lebo Pán, tvoj Boh, to nenávidí. (*) (Zákaz pohanskej bohoslužby, pozri vyššie 12,2–3; Ex 23,24; 34,13.)
1Nesmieš obetovať Pánovi, svojmu Bohu, býka alebo ovcu, na ktorom by bola chyba, alebo niečo nepekné, lebo to sa protiví Pánovi, tvojmu Bohu. (*) (Porov. Lv 22,17–25.)
2Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, 3ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom, a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, 4a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš, a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, 5muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. 6Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. 7Svedkovia nech prví položia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Pozri vyššie 13,2–18. Nebeský voj (v. 3) = hviezdy; neprikázal je litotes, teda zakázal.)
8Ak ti bude nejaká vec ťažká na rozsúdenie medzi krvou a krvou, medzi rozporom a rozporom, medzi ranou a ranou, a ak uvidíš, že náhľady sudcov v tvojich bydliskách sa rozchádzajú, zober sa a choď na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; 9obráť sa na kňazov z kmeňa Léviho a na sudcu, ktorý bude v tom čase; ich sa opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok. 10A urobíš všetko, čo určia tí, ktorí sú predstavení miesta, ktoré si vyvolí Pán, a ako ťa poučia 11podľa jeho zákona; drž sa ich výroku a neuchýľ sa ani napravo, ani naľavo! 12Kto si však bude pyšno viesť a neposlúchne rozkaz kňaza, ktorý bude v tom čase v službe Pána, tvojho Boha, ani výrok sudcov, ten nech umrie! 13A keď to všetok ľud počuje, bude sa báť a nebude sa nikto viac pýšiť. (*) (Porov. pozn. k 16,18–20.)
Povinnosti budúceho kráľa. - 14Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať a povieš si: »Ustanovím si nad sebou kráľa, ako majú všetky národy okolo nás,« 15ustanov si toho, ktorého si Pán, tvoj Boh, vyvolí spomedzi tvojich bratov. Kráľom nesmieš urobiť príslušníka iného národa, ktorý by nebol tvojím bratom! 16A keď už bude ustanovený, nech nechová veľa koní a nech nezavedie ľud späť do Egypta, aby mohol mať veľa koní, lebo Pán vám prikázal: »Nikdy sa nevracajte tou cestou späť!« 17Ani žien nech nemá veľa, aby sa neodvrátilo jeho srdce, ani striebra a zlata nech nezhromažďuje mnoho!
18Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. 19Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohto zákona a všetky tieto príkazy. 20Jeho srdce nech sa nevynáša nad jeho bratov a nech sa neodkláňa ani na pravú, ani na ľavú stranu, aby dlho kraľoval aj on, aj jeho synovia nad Izraelom. (*) (Kráľ sa nespomína nikde inde v deuteronomickom kódexe. Ustanovenie kráľa v Izraeli neodporuje teokracii (bohovláde), pokým kráľ je pokladaný za zástupcu Božieho. "Odpíše tento druhozákon" (v. 18) – tieto slová sa vzťahujú aspoň na Deuteronómium, ak nie na celý Pentateuch. Zmysel slov je taký, že kráľ si mal dať opísať a mal zachovávať zákony, čo obsahuje táto kniha.)
Zákon o kňazoch. - 1Kňazi - leviti, celý kmeň Léviho, nebudú mať podiel ani dedičstvo s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z Pánových obiet a darov. (*) (Porov. Nm 18,20–23 n.; 26,62 a Dt 10,9; 12,12.) 2Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom, ako to oznámil. 3Toto bude právo kňazov voči ľudu, voči tým, ktorí prinesú obetu, či už býka alebo ovcu, prednú lopatku, čeľuste a slezinu dajú kňazovi. 4Prvotiny svojho obilia, muštu a oleja a prvotiny nastrihanej vlny zo svojich oviec dáš jemu. 5Lebo jeho si vyvolil Pán, tvoj Boh, zo všetkých kmeňov, aby stál v službe Pánovmu menu on i jeho synovia navždy.
6Ak odíde levita z nejakej izraelskej osady, kde sa predtým zdržiaval, a bude chcieť prejsť na miesto, ktoré si vyvolí Pán, 7bude konať službu v mene Pána, svojho Boha, ako všetci jeho bratia leviti, ktorí vtedy budú stáť pred Pánom, 8a dostane taký istý diel jedla ako ostatní, okrem toho, čo mu patrí z otcovizne. (*) (Všetci leviti nebývali pri svätyni, mnohí z nich sa osadili v 48 mestách, ktoré im určil Mojžiš (Nm 35,7). Kto z týchto chcel konať služby vo svätyni, alebo keď navštívil svätyňu, mal právo žiť z príjmov svätyne.)
Zákon o prorokoch. - 9Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. 13Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! 14Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil. (*) (Porov. Ex 22,18; Lv 19,26.31; 20,6.27. Ohavnosti = modloslužba, povery a iné pohanské zvyky. Prejsť ohňom značí spáliť, ako to robievali ctitelia Molochovi (Lv 18,21; 2 Kr 16,3; 17,17; 21,6 atď.).)
15Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj 16celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď si povedal: »Nechcem ďalej počúvať hlas Pána, svojho Boha, a hľadieť na tento velikánsky oheň, aby som nezomrel!« 17A Pán mi povedal: »Dobre vraveli všetko. 18Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. 19Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím. (*) (Slovo prorok treba chápať v zmysle pomnožnom, hromadnom, teda Mojžiš hovorí tu o všetkých pravých prorokoch, ktorých neskoršie po Mojžišovi pošle Boh. Tento "prorok" bude takto náhradou za proroka Mojžiša. Mojžiš teda hovorí o všetkých prorokoch až po kráľa prorokov, po Mesiáša, ktorý jediný z prorokov vyrovná sa Mojžišovi, ba ešte ho nekonečne prevýši. Mojžiš vidí celý rad prorokov, ale v tomto rade sa všetci proroci akosi tratia pred osobou "Sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi", pred Mesiášom (Jn 6,14; 7,40; Sk 3,22; 7,35; Mt 21,11 atď.). Mojžiš bol tak ako Mesiáš zákonodarcom, záchrancom, sprostredkovateľom a prorokom (Hebr 3,4.5; Mt 17,5).) 20Prorok však, ktorý by sa opovážil hovoriť v mojom mene, čo som mu nekázal ohlasovať, alebo ktorý bude hovoriť v mene cudzích bohov, nech zomrie!« 21Ak sa v duchu opýtaš: »Akože môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán?« 22- toto ti bude znamením: ak sa to, čo predpovie prorok v Pánovom mene, nesplní, to nehovoril Pán, lež prorok rozprával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj strach!
O mestách útočišťa v Predjordánsku. - 1Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti chce dať, a keď ju budeš vlastniť a budeš bývať v jej mestách a domoch, 2tri mestá si oddelíš uprostred krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 3Upravíš si cestu a celé územie svojej krajiny rozdelíš na tri rovnaké diely, aby sa ten, kto uteká pre vraždu, mal kde uchýliť. (*) (Mojžiš doplňuje zákon z Nm 35,9 n. Porov. aj Ex 21,13; Dt 4,41–43 a Joz 20,1 n.)
4Toto je ustanovenie o vrahovi, ktorý tam uteká a ktorého život má byť zachránený. Kto nevedome zabije svojho blížneho a dokáže, že včera ani predvčerom nemal voči nemu nenávisť, 5ale išiel s ním jednoducho do lesa rúbať drevo a pri rúbaní mu vyletela sekera z ruky, a železo, čo sa zošmyklo z poriska, zasiahlo a usmrtilo priateľa; taký nech utečie do jedného z týchto miest, aby mohol byť nažive. 6To preto, aby príbuzný, ktorého krv sa vyliala, hnaný bolesťou, nenaháňal vraha - a ak by cesta bola dlhá -, nedochytil ho a nezabil toho, ktorý si nezasluhuje smrť, lebo predtým nemal nijakú nenávisť voči zabitému. 7Preto ti nakazujem, aby si v rovnakej vzdialenosti oddelil tri mestá.
8A keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú krajinu, ktorú im prisľúbil, 9ak zachováš všetky príkazy a budeš konať to, čo ti dnes prikazujem, ak budeš milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po jeho cestách, pridáš si ešte tri mestá a zdvojnásobíš počet vyššie spomenutých miest, 10aby sa nevyliala nevinná krv uprostred tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil a aby si nebol vinný z krvi.
11Ale ak niekto nenávidí svojho blížneho, ak číha na jeho život a vstane a udrie ho tak, že umrie, a potom by utiekol do jedného z vyššie spomenutých miest, 12nech starší jeho mesta pošlú poň, nech ho dajú priviesť z mesta útočišťa a nech ho vydajú do rúk príbuzného toho, ktorého krv bola vyliata, aby zomrel. (*) (Príbuzný toho, ktorého krv sa vyliala, volal sa góél=krvipomstiteľ (Nm 35,19.25.27).) 13Nebudeš mať s ním zľutovanie, lež odstrániš vinnú krv z Izraela, aby sa ti dobre vodilo.
14Neber a neprenášaj medzníky svojho blížneho, ktoré predkovia ustálili na tvojom vlastníctve, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, v krajine, ktorú zaujmeš.
Zákon o svedkoch. - 15Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; od výpovede dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie. (*) (Na dokázanie nejakého zločinu vyžadujú sa aspoň dvaja svedkovia. Toto sa predtým vzťahovalo len na dokazovanie vraždy (17,6; Nm 35,30), teraz sa to rozširuje na všetky zločiny. Zákon odvety v tom čase stále platí!) 16Ak vystúpi proti niekomu krivý svedok, aby mu dokázal priestupok, 17nech vtedy obaja mužovia, čo sú v spore, predstúpia pred Pána, pred tvár kňaza a sudcu, ktorí vtedy budú, 18a keď oni po náležitom vyšetrovaní zistia, že krivý svedok vypovedal proti svojmu bratovi lož, 19nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu, 20aby sa ostatní báli, keď to počujú, a neopovážili sa viac dopustiť takej veci v tvojom strede. 21Nezľutuješ sa nad ním, ale: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu! (*) (Porov. Ex 23,1–9; Lv 19,15 n. Krivý svedok značí aj falošného žalobcu, aj krivého svedka. Obidvoch trestali podľa zákona odvety (Ex 21,23; Lv 24,20). Takto sa skrivodlivosť trestala už dávno predtým aj v Babylonsku (Codex Hamurapiho § 3 a 4).)
Vojenské zákony: vojenská povinnosť. - 1Keď vytiahneš do boja proti svojmu nepriateľovi a uvidíš tam kone a vozy, a viac nepriateľského vojska, ako máš ty, neboj sa ich, lebo s tebou bude Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. (*) (Oslobodenie od vojenskej služby a rozličné iné predpisy, týkajúce sa vojny, sú omnoho ľudskejšie než u iných starých národov.) 2A keď už bude pred bojom, nech vystúpi kňaz pred vojsko a nech prehovorí k ľudu: 3»Počuj, Izrael! Vy idete dnes do boja proti svojim nepriateľom! Nech sa neľaká vaše srdce, nemajte strach, ani sa nebojte a nechvejte, 4veď Pán, váš Boh, je uprostred vás a on bude za vás bojovať proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.«
5Aj vodcovia všetkých šíkov nech vyvolávajú, aby počulo všetko vojsko: »Kto si postavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech vystúpi a nech sa vráti do svojho domu, aby v boji nepadol a neposvätil ho iný. 6Kto je tu, čo vysadil vinicu, ale ešte sa netešil z jej plodov tak, aby z nej mohol každý jesť? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby nepadol v boji a iný nenastúpil na jeho miesto. 7A kto je taký, čo sa zasnúbil, ale ešte si nevoviedol ženu do domu? Nech odíde a nech sa vráti do svojho domu, aby nepadol v boji a neuviedol si ju do domu iný.« (*) (Posvätenie domu bolo spojené s obetou a hostinou.) 8A vodcovia budú pokračovať v reči: »Kto je bojazlivý a ľakavý srdcom? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby neoslaboval srdcia svojich bratov, ako je sám slabý.« 9A keď potom vodcovia šíkov umĺknu, nech každý pripraví svoje šíky do boja!
Vojenská výprava a dobývanie. - 10Ak pritiahneš k mestu, aby si ho dobyl, najprv mu ponúkneš mier. (*) (Hoci izraelské vojenské zákony zdajú sa byť veľmi prísnymi, nie sú také, keď ich porovnáme s vojnovými zákonmi tých čias u iných národov.) 11Ak prijme a otvorí brány, bude všetok ľud, ktorý v ňom je, zachovaný a bude tvojím poddaným a poplatníkom. 12Ale ak s tebou nebude chcieť uzavrieť zmluvu a začne s tebou bojovať, budeš ho obliehať. 13A keď ti ho Pán, tvoj Boh, vydá do rúk, pobiješ ostrím meča všetko, čo v ňom bude mužské. 14Len ženy, deti, dobytok a všetko, čo bude v meste, celú jeho korisť rozdeľ vojsku a užívaj z nepriateľskej koristi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 15Tak naložíš so všetkými mestami, ktoré budú vzdialené od teba a nie sú v počte tých, čo sa ti dostanú do vlastníctva. 16Iba z miest národov, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, nenecháš nikoho nažive, 17lež pobiješ ich ostrím meča: Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, 18aby vás nenaučili robiť všetky ohavnosti, ktoré robievali oni svojim bohom, a vy by ste tým zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu. 19Ak budeš obliehať nejaké mesto pridlho a obkolesíš ho valmi, aby si ho dobyl, nevyrúb stromy, ktoré dávajú ovocie na jedenie, ani nenič sekerami okolitý kraj, veď sú to stromy, a nie ľudia, a preto nebudú môcť rozmnožiť počet tých, ktorí budú bojovať proti tebe. (*) (Asýri, Egypťania, Rimania a iné národy ničili vo vojne všetky stromy a takto na niekoľko rokov obracali dobyté územie na púšť. Mojžiš to zakazuje.) 20Ale ak tam nebudú úrodné stromy, iba divé, ktoré sa na niečo hodia, vysekaj ich a urob si z nich pevnosti až dotiaľ, kým sa nezmocníš mesta, ktoré bude proti tebe bojovať.
Zadosťučinenie za vraždu, keď je vrah neznámy. - 1Keď sa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nájde na poli mŕtvola zabitého človeka a nebude sa vedieť, kto ho zabil, 2vyjdú starší a tvoji sudcovia a odmerajú vzdialenosť všetkých okolitých miest od miesta, kde je mŕtvola, 3a keď zistia najbližšie (mesto) z nich, starší tohto mesta vezmú z čriedy jalovicu, ktorá ešte nenosila jarmo, ani neorala pluhom zem, 4a zavedú ju k potoku, čo stále tečie do údolia, kde sa neoralo, ani nesialo, a tam podrežú jalovici krk. 5Nato pristúpia kňazi, synovia Léviho, ktorých si Pán, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili a v jeho mene žehnali, a aby podľa svojho náhľadu rozhodovali o všetkom, čo je čisté alebo nečisté.
6A starší toho mesta, čo leží od mŕtveho (najbližšie), prídu a umyjú si ruky nad jalovicou, čo bola zabitá v údolí, 7a povedia: »Naše ruky nevyliali túto krv a naše oči to nevideli. 8Pane, očisť svoj ľud izraelský, ktorý si vykúpil, a nedovoľ, aby sa vyliala nevinná krv uprostred izraelského ľudu,« a tak nech je z nich vina krvi odňatá! 9A ty budeš nevinný od vyliatej nevinnej krvi, keď budeš konať to, čo prikázal Pán. (*) (Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn 4,10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť, museli akosi na základe spoločnej zodpovednosti úkon zmierenia vykonať tí, čo najbližšie bývali k miestu, kde sa stala vražda. Starší a sudcovia zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala zabiť na ne obrábanej pôde, naznačuje, že nešlo o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie rúk nad zabitou jalovicou (v. 6) znázorňovalo nevinnosť obyvateľov príslušného mesta, čo sa týka vraždy (Ž 26,6; Mt 27,24).)
Manželstvo so zajatými vo vojne. - 10Keď pôjdeš bojovať proti svojim nepriateľom a Pán, tvoj Boh, ich vydá do tvojich rúk, a ty si privedieš zajatcov, 11ak uvidíš medzi zajatcami peknú ženu a budeš ju chcieť za manželku, 12voveď ju do svojho domu, nech si ostrihá vlasy a poobrezáva nechty, 13zoblečie odev, v ktorom bola zajatá, a nech sedí v tvojom dome a mesiac oplakáva svojho otca a svoju matku. Potom k nej môžeš vojsť, spať s ňou a bude tvojou ženou. 14Ak by sa ti neskôr znepáčila, prepustíš ju ako voľnú a nebudeš ju môcť predať za peniaze, ani zle s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil. (*) (Prípad nemá na zreteli Kanaánčanky, pretože aj tie museli byť povraždené (7,3). Ide o zaja té ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto žena mimopalestínskeho pôvodu bola len otrokyňou a vo všetkom sa musela podrobiť zákonom svoj ho pána. Preto nebolo tu nebezpečenstva, že žena zvedie svojho muža k odpadu od Pána a nevere. Ostrihať si vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,8; Nm 8,7).)
O zákone prvorodených. - 15Ak niekto bude mať dve ženy, jednu, ktorú bude mať rád a druhú nie, a ak budú mať od neho deti a prvorodený syn bude od tej, ktorú nemá rád, 16keď bude chcieť rozdeliť svoj majetok medzi synov, nebude môcť syna milovanej urobiť prvorodeným a dať mu prednosť pred synom nemilovanej, 17ale syna nemilovanej uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobnú čiastku zo všetkého, čo má; on je naozaj prvý z jeho synov a jemu patrí právo prvorodenstva. (*) (Zdá sa, že v starších predmojžišských časoch v rozhodovaní o práve prvorodeného mal otec istú voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na mladšieho syna (Gn 27,4; 49,3.4). Tu sa zastáva právo toho, čo je skutočne prvorodený, bez ohľadu na to, či je synom hlavnej, či vedľajšej manželky, či slobodnej, či otrokyne.) 18Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na otcove a matkine rozkazy, a keď ho karhajú, nevšíma si ich, 19nech ho otec a matka vezmú a privedú k starším jeho mesta, k bráne jeho bydliska, 20a nech povedia starším mesta: »Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan.« 21A nech ho všetci ľudia toho mesta ukameňujú na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje. (*) (Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť dieťaťa.)
22Keď niekto spácha zlo, za ktoré je trest smrti, a keď ho obesia na dreve, 23jeho mŕtve telo nesmie ostať na dreve, ale ešte v ten deň ho pochovajú, lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve, a ty nesmieš poškvrniť krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva. (*) (Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola sa potom obesila na kôl (Gn 40,19; Joz 10,26 n.; 2 Sam 4,12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená kliatba, ktorú vyriekol sám Boh ústami sudcov. Táto kliatba by poškvrňovala izraelskú zem, preto mŕtvola sa musela pochovať ešte v ten deň, keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vykonal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačovalo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre žijúcich.)
Zákon o nájdených veciach a rozličné predpisy. - 1Ak uvidíš stratené dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi pomimo, ale priveď ich k svojmu bratovi, 2aj keď ti tento brat nie je rodinou; a keď ho nepoznáš, dovedieš ich do svojho domu a zostanú u teba, kým ich tvoj brat nenájde a neodvedie si ich. 3To isté urobíš s oslom, s odevom a so všetkým, čo by tvoj brat stratil; keď to nájdeš, neobíď to ako cudziu vec. 4Ak uvidíš, že osol alebo býk tvojho brata spadol na ceste, neobracaj oči inde, ale pomôž mu ich zdvihnúť. (*) (Porov. Ex 23,4–5, kde je reč o nepriateľovi, ktorý je tiež Izraelita. Tu sa hovorí o bratovi, teda o Izraelitovi bez rozdielu, či je priateľom alebo nepriateľom.)
5Žena nech sa neoblieka do mužských šiat, ani muž do ženských, lebo kto robí také veci, oškliví sa Bohu. (*) (Tento zákaz je namierený proti pohanským bohoslužobným zvykom, pri ktorých dochádzalo k nemravným výstrednostiam. Iní autori myslia, že tento predpis chcel aj navonok poukazovať na Božie rozhodnutie, keď Pán stvoril muža a ženu (Gn 1,27).)
6Ak idúcky nájdeš na nejakom strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajcami, keď na mladých a na vajciach sedí matka, nesmieš vybrať matku spolu s mláďatami; 7necháš ju uletieť a mláďatá si zoberieš, aby ti bolo dobre a aby si dlho žil. (*) (To, čo je človekovi užitočné, nemá sa celkom vyničiť. Preto treba matku pustiť, aby mohla dochovať ďalšie mláďatá. Tento zákaz mal za cieľ vychovávať aj k ľudskosti a súcitnosti.)
8Ak si postavíš nový dom, na streche urobíš dookola ohradu, aby nebola v tvojom dome vyliata nevinná krv a aby si nebol vinný, keby niekto spadol odtiaľ dolu. (*) (Strechy na orientálnych domoch bývajú rovné, takže sa dá po nich prechádzať. Prístup na ne je obyčajne zvonku. Pozri Joz 2,6; 2 Sam 11,2; Mt 10,27; Sk 10,9.)
9Do svojej vinice nesej iné semeno, aby semeno, ktoré zaseješ, a s ním aj úroda celej vinice neprešli do majetku svätyne. 10V jednom záprahu neor na býkovi a oslovi. 11Neobliekaj sa do šiat, ktoré sú utkané z vlny i ľanu. (*) (Ťažko povedať, prečo sa to zakazovalo.)
12Na štyroch koncoch svojho plášťa, ktorým sa budeš odievať, urob si kystky!
Zákony o manželstve a o panenstve. - 13Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči, 14a preto hľadá zámienku, aby ju mohol zapudiť, roznáša o nej nehanebnosti a hovorí: »Keď som si túto vzal za manželku a keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!« 15- nech ju jej otec a matka vezmú a privedú aj s dôkazom panenstva k starším mesta v bráne (*) (Zdá sa, že rodičia rátali s prepustením svojej dcéry, a preto si po svadobnej noci dcérinej nechávali jej rúcho, na ktorom ostali stopy jej panenstva.) 16a otec mladej ženy povie starším: »Svoju dcéru som dal tomuto za manželku, ale preto, že ju nenávidí, 17roznáša o nej nehanebnosti, keď tvrdí: ‚Pri tvojej dcére nenašiel som panenstvo' - nuž, hľa, dôkazy panenstva mojej dcéry,« a rozvinú šatu pred staršími mesta. (*) (Podľa zákona odvety muž by vlastne mal byť ukameňovaný (Dt 19,19), tu sa však robila výnimka, veď na to by bola doplatila len žena – ostala by vdovou.) 18Starší mesta dajú toho muža chytiť a zbiť ho. 19Potom ho odsúdia na peňažitú pokutu sto šeklov striebra, ktoré dá devinmu otcovi, lebo uviedol do zlého chýru izraelskú pannu, a musí ju mať za manželku a nebude ju môcť prepustiť po celý čas svojho života.
20Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, 21nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
Cudzoložstvo, zneuctenie zasnúbenej a znásilnenie. - 22Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela. (*) (Pozri Lv 18,20; 20,10; Jn 8,5.)
23Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, 24jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala, keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Izraelské zasnúbenie dávalo obom stránkam právo aj manželské povinnosti. Preto snúbenec volal sa mužom a snúbenica ženou. Nevera snúbenice bola manželskou neverou.) 25Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní, a bude s ňou spať, bude len on usmrtený. 26Dievča nebude trpieť, lebo tomuto dievčaťu sa stalo tak, ako keď sa zlodej postaví proti svojmu bratovi a zabije ho. 27Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obrániť.
28Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktorá nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bude s ňou spať, ak vec predložia súdu, (*) (Porov. Ex 22,16 n.) 29ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi päťdesiat šeklov striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ju ponížil, a nebude ju môcť zapudiť po celý čas svojho života.
30Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku. (*) (Pozri Lv 18,7 n. a 20,11. Žena otca je nevlastná matka, čiže druhá otcova žena. To platilo aj vtedy, keď nevlastná matka ako vdova po smrti otcovej mohla sa vydať.)
Príslušnosť do izraelskej pospolitosti. - 1Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia. (*) (Zohaveného človeka nepovažovali za úplného človeka. Ani obetné zviera, čo malo nejakú chybu, nesmelo sa obetovať. Porov. tiež Lv 21,17–24.) 2Do Pánovho zhromaždenia nevojde ani mamzer (to jest zrodený z pobehlice), až do desiateho pokolenia. (*) (Čo vlastne značí mamzer, je neisté. Podľa židovskej tradície by to bolo dieťa, splodené z cudzoložstva, krvismilstva alebo zo zakázaného manželstva (Zach 9,6 a Neh 13,27) s pohanskou ženou. Hummelauer sa domnieva, že je to vlastné meno Filištíncov (Zach 9,5).)
3Amončania a Moabčania nikdy, ani po desiatom pokolení, nesmú vstúpiť do Pánovho zhromaždenia, 4lebo vám neposkytli chlieb a vodu na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Baláma zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial. 5Ale Pán, tvoj Boh, nechcel počuť Baláma a obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval. 6Nikdy s nimi neuzavrieš pokoj, ani im nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, až naveky.
7Edomitu nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho krajine. 8Ich potomci budú môcť v treťom pokolení vstúpiť do Pánovho zhromaždenia. (*) (Edomčania sú potomci Ezaua, brata Jakubovho, a preto, hoci odopreli Izraelitom prechod cez svoje územie (Nm 20,18.20), keď Izraeliti tiahli do zasľúbenej zeme, neslobodno ich nenávidieť. Neskoršie Edomčania boli najväčší nepriatelia Izraelitov (Jer 48,47; 49,7.17.18 atď.). Ani Egypťanov nemali Izraeliti považovať za nepriateľov, veď utrpenie, čo v Egypte skusovali, zapríčinili im faraóni, a nie egyptský ľud.)
Čistota vojenského tábora. - 9Keď vytiahneš do boja proti svojim nepriateľom, chráň sa vyviesť niečo zlé. 10Ak bude medzi vami niekto, kto bude nečistý, pretože mal zlý nočný sen, vyjde z tábora von 11a nevráti sa; až keď sa v predvečer umyje vodou, po západe slnka sa vráti do tábora. 12Mimo tábora budeš mať miesto, kde budeš chodiť von. 13Za pásom budeš nosiť lopatku, a keď si budeš chcieť čupnúť, vyhrabeš jamku; a keď zas vstaneš, vyhrabanou zemou prikryješ svoj výkal. 14Lebo Pán, tvoj Boh, prechodí pomedzi stany, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov: tak nech je svätý tvoj tábor a nech nič nečisté v ňom nevidieť, aby ťa neopustil.
Zákon o utečených otrokoch - kultová prostitúcia. - 15Otroka, ktorý sa bude k tebe utiekať, nevydáš do rúk jeho pána. 16Nech býva s tebou na mieste, ktoré sa mu zvidí, a nech nájde pokoj v niektorom z tvojich miest; neutláčaj ho! (*) (Predpokladá sa, že ani pán, ani jeho otrok neboli Izraeliti. Takýto otrok–cudzinec stáva sa na izraelskom území slobodným prišelcom, hosťom (Ex 22,21; Lv 19,33).) 17Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka! 18V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom. (*) (Prostitúcia bola v starom Oriente veľmi rozšírená. Mnohé pohanské božstvá uctievali sa náboženskou prostitúciou, ktorej sa oddávali nielen ženy "pobehlice", ale aj mužovia. Týmto spôsobom uctievali najmä bohyňu Aštartu, bohyňu ženskej plodivej sily, manželku Bálovu. Pohanské pobehlice zarobené peniaze odovzdávali svätyni. Mojžišov zákon niečo podobného prísne zakazuje. Taký dar by Pán ani neprijal, pretože je to hriech pred Pánom. Pozri Ex 32,19; 34,26; Joz 6,24. "Psí plat" je zárobok spomenutých mužov.)
Úžera, sľub, cudzie imanie. - 19Ani peniaze, obilie, ani nijakú inú vec nesmieš požičiavať na úrok svojmu bratovi, (*) (Izraelitom bolo zakázané požadovať úroky od súkmeňovcov. Zákon o úrokoch nebol nespravodlivý, pretože peniaze v ten čas nemali taký význam ako dnes. Porov. Lv 25,37; Ex 22,25; Dt 15,10; Ž 15,5; Prís 28,8.) 20len cudzincovi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku, čo potrebuje, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnával pri každej tvojej práci v krajine, do ktorej vojdeš, aby si ju vlastnil. 21Keď urobíš Pánovi, svojmu Bohu, sľub, neodkladaj splniť ho, lebo Pán, tvoj Boh, ho bude od teba požadovať, a keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za hriech. (*) (Pozri Nm 30,3.) 22Ak nebudeš chcieť urobiť sľub, nebudeš mať hriech. 23Ale čo už raz vyšlo z tvojich úst, zachovaj a urob, ako si sľúbil Pánovi, svojmu Bohu, ako si to dobrovoľne vlastnými ústami predniesol.
24Keď prídeš do vinice svojho blížneho, môžeš sa najesť hrozna, koľko sa ti zachce, ale odniesť nesmieš nič. 25Keď prídeš na pole svojho blížneho, môžeš si natrhať klasov a rukami ich mrviť, kosákom ich však kosiť nesmieš.
Zákon o prepustenej manželke. - 1Ak si muž vezme ženu a bude ju mať, a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč. 2Keď odíde a vydá sa za iného muža 3a on k nej bude mať tiež odpor, dá jej priepustný list a pošle ju zo svojho domu, alebo zomrie, 4prvý muž si ju nebude môcť opäť vziať za ženu, lebo je poškvrnená a bola by to ohavnosť pred Pánom: teda neprivádzaj hriech na krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, za podiel. (*) (Mojžišovské zákonodarstvo dovoľovalo manželskú rozluku. Muž mohol prepustiť manželku, keď u nej zbadal "niečo odporné", hebr. 'ervath-dábhár. Isteže to bola nejaká vážna chyba, či už telesná alebo mravná. V neskorších časoch však Židia prepúšťali svoje ženy pre hocaké malé nedorozumenie (Mt 19,3). Pre platnosť manželskej rozluky musel muž napísať, prípadne dal napísať kňazovi alebo pisárovi pre manželku zapudzujúci list, ktorý podpísali svedkovia. Tento úradný akt bol často príčinou, že muž si rozmyslel a ženu neprepustil, najmä keď ju chcel prepustiť pre nepatrnú vec. Muž musel list sám dať žene do rúk a z domu ju vystrčiť. Takto úradne prepustenú ženu nesmel si muž už neskoršie vziať za ženu, ak sa medzitým vydala za iného. O tom, či si mohol vziať takú zapudenú ženu, ktorá sa nevydala, v Písme nemáme zmienky. Zapudzujúcim, čiže prepúšťacím listom židovské manželstvo sa právne rozlučovalo a obe stránky boli voľné, mohli uzavrieť nové manželstvo. Kristus oproti tomu vyhlasuje manželský zväzok za nerozlučiteľný a dovolil len za určitých okolností rozvod, nie však manželskú rozluku. Pozri Gn 2,24.)
Rozličné predpisy. - 5Ak sa niekto len nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tešiť so svojou manželkou. (*) (Pozri 20,7. Cieľom zákona je podporiť manželský zväzok a dovoliť užívať radosti, ktoré nie sú hriešne.)
6Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život. (*) (Ručný mlynček bol v každej izraelskej domácnosti. Boli to dva kamene: spodný bol upevnený a vrchným sa po nasypanom obilí pohybovalo sem-tam a takto sa pripravovala múka.) 7Ak bude niekto pristihnutý, že sa násilne zmocnil svojho brata, Izraelitu, a predal ho za peniaze (ako otroka), nech zomrie; tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (*) (Pozri Ex 21,16.)
8Buď opatrný, aby si nedostal chorobu malomocenstva, lež správaj sa podľa toho, čo ťa naučia kňazi z kmeňa Léviho, podľa toho, čo som im nariadil, a dodržuj to bedlivo. 9Pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil Márii na ceste, keď ste vychádzali z Egypta. (*) (Porov. Lv 13,14.) 10Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dlžen, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, 11ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať. 12Ak je však chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc, 13ale vrátiš mu ho ešte pred západom slnka, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom. (*) (Odev je plášť, ktorým sa chudobní v noci prikrývali. Nemali iné, čím by sa prikryli (Ex 22,25 n.).)
14Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. 15Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech. (*) (Vyplácalo sa v naturáliách, preto je pochopiteľné, že robotník, ktorý nemal iný majetok a príjem, potreboval túto "plácu" k dennému živobytiu (Lv 19,13; Tob 4,14; Jak 5,4).)
16Nebudú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech!
17Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty, ani neber vdove odev do zálohu! 18Pamätaj, že si ťažko robil v Egypte a že ťa odtiaľ vyviedol Pán, tvoj Boh. Preto ti nariaďujem, aby si robil toto: (*) (Porov. Ex 22,21 n.; 23,6; Lv 19,33.) 19Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk. 20Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove. 21Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove! 22Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil. (*) (Pozri Lv 19,9–10; 23,22; Dt 14,29; 15,10; 23,20.)
1Ak vznikne medzi dvoma spor a obrátia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia. 2Keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitku, sudca ho dá natiahnuť a dá ho biť vo svojej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa veľkosti jeho viny, 3ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný. (*) (Predpis sa dotýka menších previnení. Sudcovia mohli pokarhať a mohli odsúdiť podľa previnenia na trest bitím. Počet úderov sa nameral podľa viny. Bilo sa v prítomnosti sudcu. Počet úderov nesmel prestúpiť 40. Neskoršie najväčší telesný trest bol 39 úderov. Umenšili to preto, aby sa pri rátaní nepomýlili a neudreli viac ráz.) 4Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne. (*) (Mlátilo sa obyčajne na poli, na vyvýšenejšom mieste. Na rozloženom obilí vodili statok dookola a ťažké šľapy dobytka vymŕvali zrno. Aby dobytok nežral z obilia, dávali mu náhubok. Mojžiš to zakazuje a chce, aby aj zvieratá mali akúsi odmenu za svoju robotu (1 Kor 9,9; 1 Tim 5,18).)
Zákon o švagrovskom manželstve. - 5Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi: 6prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela. 7Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: »Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku.« 8Starší ho dajú predvolať a opýtajú sa ho. Ak povie: »Nechcem ju za manželku,« 9žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: »Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!« 10A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého! (*) (Bratia, t. j. tí, čo majú spoločného otca, pretože ide o dedičstvo (Gn 38,8). Zdá sa, že zákon viazal len slobodných bratov, a to tiež len vtedy, keď švagriná bola v takom veku, že mohla mať nádej na potomka. Ak bola v pokročilom veku, tento zákon (manželstvo levirátne) nezaväzoval bratov zomrelého. – Nanútené manželstvo však spravidla nebýva šťastné, preto brat (neskoršie aj ďalší príbuzný) mohol sa tejto povinnosti vyhnúť. Vtedy ho žena obžalovala pred staršími mesta, zobula mu obuv a hodila mu ju do tváre. Tým sa znázorňovalo jednak potupenie, jednak to, že brat zomrelého pozbavuje sa akéhokoľvek práva, ktoré mu dával zákon na majetok jeho brata. Jeden z aspektov tohto manželstva a s ním spojenej praxe nachádzame v Knihe Rút 4. hl. Narážku na to nachádzame aj neskôr v Novom zákone u Jána 1,24–34. Zmienka Jána Krstiteľa o remienkoch na "sandáloch" a o práve Ježiša Krista, ktorý bol "prv ako ja", je pochopiteľná aj na pozadí tohto židovského práva. Ježiš je Mesiáš a má právo na Cirkev preto, že bol "prv" ako Ján Krstiteľ (Jn 1,24–34). Stiahnuť si obuv z nohy znamenalo v tejto súvislosti vzdať sa svojho práva (porov. pozn. k Rút 4,7).)
Trest za nestydatosť. - 11Ak sa budú dvaja mužovia vadiť a dôjde k bitke medzi nimi a žena jedného muža v snahe vyslobodiť svojho muža z rúk silnejšieho natiahne ruku a chytí ho za prirodzenie, 12odsekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou!
O správnych mierach a váhach. - 13Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie! 14Nemaj v dome dvojakú efu, jednu väčšiu, druhú menšiu! 15Maj pravé a správne závažie i pravú a správnu efu, aby si mohol dlho žiť v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 16Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť. (*) (Porov. Lv 19,35 n. Toto nie je vlastne zákon, pretože nemá pripojenú nijakú sankciu. Je to mravná požiadavka, zakladajúca sa na poukaze, že Boh je strážcom poriadku a že tresce každú nespravodlivosť. – Merica, čiže efa, merala 36,44 l. Bola to miera na pevné sypké veci.)
Príkaz o vyhubení Amalekitov. - 17Pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta; 18ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha. 19Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to! (*) (Pozri Ex 17,8 n. a 1 Sam 15,2–33; 30,1–18. O udalosti v. 18 Sväté písmo na inom mieste nehovorí.)
Liturgické predpisy pri obetách a desiatkoch. - 1Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať, 2vezmeš prvotiny všetkých svojich plodín, vložíš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby sa tam vzývalo jeho meno. 3Pristúpiš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch (v službe), a povieš mu: »Dnes vyhlasujem pred Pánom, svojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o ktorej on prisahal našim otcom, že nám ju dá.« 4Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, (*) (Pozri 12,6.11.17; 18,4; Lv 23,10 n.; Nm 18,12 n. Prvotiny majú sa prinášať Pánovi ako poďakovací dar, že dal Izraelitom svoju zem, krajinu Kanaán.) 5a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: »Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. (*) (Jakub sa dlhšie zdržiaval v zemi Aram, čiže v Mezopotámii (Gn 31,41), a s rodinou Labana, ktorý bol Aramejčanom, bol v rodinnom zväzku (Gn 31, 24). Zdá sa však, že pomenovanie Aramejčan treba chápať ako označenie "kočovníka, nomáda". Izraeliti pred príchodom do Kanaánu boli kočovným národom, v zasľúbenej zemi sa stali osadníkmi.) 6Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. 7My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, 8Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta 9a voviedol nás na toto miesto, a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. 10Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.« A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu. 11A tak sa v radosti hosti zo všetkých dobrôt, ktoré požehnal Pán, tvoj Boh, tebe a celému tvojmu domu, ty, levita i cudzinec, ktorý sa zdržiava u teba.
12Keď už budeš v treťom roku desiatkov hotový s desiatkami všetkých plodín a keď ich už odovzdáš aj levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby sa najedli a nasýtili v tvojom bydlisku, 13povieš pred Pánom, svojím Bohom: »Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. 14Nejedol som z týchto vecí počas svojho smútku, nič z nich som neodložil, keď som bol nečistý, a nič som z toho neposkytol na pohrebný kar. Počúval som hlas Pána, svojho Boha, a robil som všetko tak, ako si mi prikázal. (*) (Modliaci sa vyznáva, že neurobil nič také ho, čím by bol poškvrnil, narušil desiatky. Nejedol z nich počas smútku a najmä nedal z nich do hrobu zomrelému. Za starodávnych čias dávali mŕtvym jedlo do hrobov v domnienke, že mŕtvi potrebujú jedlo a nápoj (Tob 4,17; Sir 30,18).) 15Zhliadni zo svojej svätyne a z vysokého neba a požehnaj svoj izraelský ľud i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.«
Znenie zmluvy. - 16V dnešný deň ti prikazuje Pán, tvoj Boh, aby si zachoval tieto ustanovenia a príkazy, aby si ich strážil a plnil z celého srdca a z celej svojej duše. 17Dnes si vyhlásil, že Pán je tvoj Boh, že budeš kráčať po jeho cestách, že budeš zachovávať jeho ustanovenia, predpisy a príkazy a že budeš poslúchať jeho rozkazy. 18Aj Pán dnes vyhlásil, že budeš jeho zvláštnym ľudom, ako ti povedal; že keď budeš zachovávať všetky jeho príkazy, 19vyvýši ťa nad všetky národy, ktoré stvoril na svoju chválu, slávu a česť, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal." (*) (Izraeliti obnovujú zmluvu s Pánom. Zaväzujú sa zachovávať zákony a Pán to prijíma s prísľubom, že Izrael bude jeho národom. Je to dvojstranná zmluva: ľud sľubuje Bohu vernosť a poslušnosť a Pán zasa sľubuje im svoju ochranu a požehnanie (porov. Ex 19,5 a 24,3 n.).)