Vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva, 1 - 18

Jakubovo potomstvo vzrástlo v Egypte v národ. - 1Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta s Jakubom. Každý prišiel so svojou rodinou: 2Ruben, Simeon, Lévi a Júda, 3Isachar, Zabulon a Benjamín, 4Dan a Neftali, Gad a Aser. 5Všetkých duší, vlastných Jakubových potomkov bolo sedemdesiat duší. Jozef bol už v Egypte.

6Keď Jozef zomrel i jeho bratia a celé to pokolenie, (*) (Ako je zjavné aj z Knihy Genezis, Izraeliti boli presvedčení, že v Egypte neostanú natrvalo. Ich zraky sa ustavične upierali na Kanaán. Veď Boh Abrahámovi prisľúbil, že jeho potomstvo dostane Kanaán do vlastníctva (Gn 12,7; 13,15), aj mu oznámil, že jeho potomkovia budú žiť v cudzej krajine, kde ich budú utláčať (Gn 15,13); poroba však nebude trvať dlho a oni sa vrátia do svojej krajiny (Gn 15,13.14). O návrate do kanaánskej krajiny bol presvedčený aj Jozef. Pred svojou smrťou vyslovil žiadosť, aby jeho kosti preniesli do zasľúbenej zeme (Gn 50,24). O pobyte Izraelitov v Egypte má Písmo len skromné záznamy a vonkoncom neuvádza dejiny temer za štyristo rokov. Čas od Jozefa po Mojžiša je nám celkom neznámy. Za tieto štyri storočia Jakubova rodina vzrástla v národ, prostredníctvom ktorého Boh uskutoční svoj zámer skrze Syna svojho spasiť ľudstvo. Izraeliti žili v Egypte pospolu, skoro odlúčení od pohanov a takto mohli zachovať svoje náboženstvo čisté a neporušené. Poroba Izraela má tiež svoj význam. Veď bieda učí modliť sa. V nešťastí spomínali si na svojho Boha, Pána, ktorý patriarchom preukázal takú lásku a ochranu. Obrat "mená Izraelových synov" označuje už národ, izraelský národ. Uvádzajú sa mená Jakubových synov, aby sa videlo, z akých nepatrných začiatkov vznikol vyvolený národ, ako Boh splnil svoj prísľub, ktorý dal patriarchom.) 7Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.

8Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal, (*) (Pravdepodobne bol ním Ramesse II. z 19. dynastie, ktorý vládol do roku 1235 pr. Kr.) 9povedal svojmu ľudu: "Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my. 10Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval a - keby nastala vojna - aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel." 11I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. (*) (Obe mestá sú v severnom Egypte, skoro na hranici Egypta. Bolo ich treba opevniť, najmä keď hrozilo nebezpečenstvo od severovýchodu. Stavali sa v nich aj zásobárne pre obilie a zbrane, aby všetko bolo pripravené pre bojovú výpravu do Sýrie.) 12Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili. 13Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce 14a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou s hlinou a tehlami a rozličnými poľnými prácami - všetkými robotami, do ktorých ich násilne nútili. (*) (Okrem stavieb Izraeliti mali na starosti aj prípravu stavebného materiálu. Robili tehly z nílskeho bahna, pomiešaného so slamou. Pracovali na poliach, zavodňovali, siali, orali a žali. Poľná práca je v Egypte veľmi ťažká, človek sa na hroznej horúčave ihneď vysilí.)

Faraón vydáva rozkaz zabíjať hebrejské nemluvňatá. - 15A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam, z ktorých jedna sa volala Sefora a druhá Fua: 16"Keď pomáhate Hebrejke pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, zabite ho, ak dievča, nech ostane nažive!" 17Ale babice sa báli Boha a nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ; nechávali chlapcov nažive. 18Tu si dal egyptský kráľ babice zavolať a povedal im: "Čo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?!" 19Babice však odpovedali faraónovi: "Hebrejky nie sú ako egyptské ženy, to sú zvieratá! Kým k nim dôjde babica, ony porodia." 20Boh babiciam preukazoval dobrodenia a ľud vzrastal a silnel. 21A keďže sa babice báli Boha, on ich obdaril početným potomstvom.

22Preto faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: "Každého chlapca čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!"

Mojžišovo narodenie a mladosť. - 1Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. (*) (Podľa údajov Ex 6,20; Nm 26,59 Mojžišovi rodičia volali sa Amram a Jochabed. Jochabed porodila Mojžiša ako tretie dieťa, jej prvým dieťaťom bola Mária (Miriam), druhým Áron (Ex 2,4; 7,7).) 2Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. 3Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. 4Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.

5Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. 6Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: "To je z hebrejských detí!" 7Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: "Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?" 8A faraónova dcéra jej odvetila: "Choď!" Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. 9Faraónova dcéra jej povedala: "Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa." Žena chlapca vzala a chovala ho. 10Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla." (*) (Čas dojčenia trval dva-tri roky. Matka si ho istotne podržala aspoň tak dlho pri sebe. Mojžiša faraónova dcéra adoptovala a dala mu egyptské meno. Egyptské slová sa neuvádzajú, svätopisec si však osvojuje ľudový výklad a meno Mojžiš spája s hebrejským mášáh, ,ťahal', teda móšeh ,vytiahnutý'.)

11V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. 12I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. 13Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!" 14On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla." 15A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. (*) (O Madiánsku pozri Gn 25,2; 37,28.36. Jeden z madiánskych kmeňov sídlil na západe Sinajského polostrova neďaleko Horeba-Sinaja. K tomuto kmeňu prináležal aj madiánsky kňaz Raguel-Jetro, či Hobab (Sdc 4,11), u ktorého Mojžiš našiel prístrešie.)

16Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. (*) (Jetrov kmeň, žijúci na púšti, zachoval si poznanie a kult pravého Boha (Gn 25,2 a Ex 18,1 n.), kým ostatní Madiánčania odpadli k modloslužbe.) 17Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. 18Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: "Prečo ste dnes prišli tak skoro?!" (*) (Raguel značí priateľa Božieho a je vlastne titulom kňaza. Jetro je jeho vlastné meno a značí vznešený, vynikajúci.) 19Ony mu odpovedali: "Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!" 20Tu on povedal svojim dcéram: "A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!" 21A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, 22ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: "Som prišelcom v cudzej krajine." (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: "Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!") (*) (Gersam – ger ,cudzinec', šam ,tam', teda ,cudzinec tam (v tejto zemi)'. Gersam sa narodil dosť neskoro, pretože keď má Mojžiš osemdesiat rokov, je ešte malý (4,20), a Mojžiš prišiel k Jetrovi štyridsať ročný. Eliezer značí ,Boh je pomoc, pomocník'. Posledná časť tohto verša je prenesená do latinského textu asi z 18,4.)

23Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali, a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. 24Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. 25A Boh zhliadol na Izraelitov, a ujal sa ich. (*) (Teda po štyridsiatich rokoch zomrel faraón Ramesse II. (1298–1235), ale jeho nástupca, nový kráľ Merneptah, nič nepoľavil Izraelitom. Trpeli a hynuli ďalej. Tento faraón panoval od 1235 do 1224 a za jeho vlády odchádzajú Izraeliti z Egypta asi r. 1235. Iní autori dávajú prednosť už Setchimu I. (1310–1298) – za neho utiekol Mojžiš na púšť – a kladú exodus do čias Ramesseho II. Podľa tejto druhej mienky Izraeliti by boli vyšli z Egypta okolo r. 1250.)

Boh sa zjavuje Mojžišovi a určuje ho za vysloboditeľa svojho ľudu. - 1Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb.

2Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. (*) ("Boží anjel" – sám Boh v podobe, v akej sa zjavuje ľuďom (porov. Gn 16,7).) 3Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí." 4Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som." 5I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" 6A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. (*) (Starozákonní ľudia boli presvedčení, že nemožno vidieť Boha bez toho, že by človek nezomrel (Gn 28,17; 32,31), preto si Mojžiš zakrýva tvár.)

7A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. 8Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. (*) ("Krajina, ktorá oplýva alebo tečie mliekom a medom", častý prívlastok zasľúbenej zeme v Pentateuchu.) 9A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. 10Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!" 11Tu Mojžiš povedal Bohu: "Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!" 12On mu povedal: "Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu." (*) (Mojžiš pred štyridsiatimi rokmi zastal sa súkmeňovca, teraz je však pokornejší a necíti sa schopným na poslanie, ktoré určuje Boh. Lež Boh mu prisľubuje svoju pomoc a ako záruku, že svoju úlohu vykoná, prisľubuje mu, že na vrchu Horeb, čiže Sinaj, budú Izraeliti uctievať Boha (v latinskom texte ,obetovať').)

Boh zjavuje svoje meno. - 13Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?" (*) (Mojžiš poznal pravého Boha, poznal i jeho meno El-Mocný, opytuje sa však na meno asi preto, lebo žil predtým aj sám v Egypte a má prísť k ľudu, čo v Egypte pozná mnoho egyptských bohov. Aj faraón sa bude vypytovať na meno Boha, ktorý Mojžišovi zveril úlohu vyslobodiť Izraelitov z Egyptskej krajiny. Meno Boh je všeobecné, najmä keď myslíme, že v Egypte uctievali všelijakých bohov, bolo teda treba vedieť meno Izraelitom vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu, najvlastnejší prívlastok. Podľa predstavy tamojších ľudí každá krajina a národ má svojho vlastného boha. Mojžiš sa pýta na meno Boha, ktorý sa ujíma Izraela.
Boh vypočúva Mojžišovu prosbu a oznámi mu svoje meno. Toto rozprávanie, jedno z najpodstatnejších v Starom zákone, stavia nás pred dva problémy: prvý – filologický, ktorý sa týka etymológie mena "Jahve", a druhý – exegeticko-teologický, čiže problém zmyslu tohto rozprávania a významu zjavenia, ktoré obsahuje. Vysvetlenie Božieho mena Jahve je problém, ktorý sa dodnes nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Najprijateľnejšia mienka hovorí, že tu treba vidieť hebrejské sloveso "hayah" (byť, jestvovať) v archaickej forme. Niektorí bádatelia v ňom vidia príčinnú formu tohto slovesa "dať bytie, priviesť k jestvovaniu". – Pod spoluhláskový tetragram YHWH židovskí masoreti neskôr dopísali samohlásky iného Božieho mena "Adonaj", aby čitateľa upozornili, že tam, kde je Jahve, má z úcty k Božiemu menu čítať Adonaj, čo prekladáme do slovenčiny "Pán". Meno Jehova, ktoré vzniká spojením tetragramu s masoretskými samohláskovými znakmi, teda vôbec neexistuje a nemá svoj tvar ničím odôvodnený. – Interpretáciu Božieho mena Jahve podáva v. 14. Aj tu sa diskutuje o zmysle toho "ehjeh ašer ehjeh". Keď Boh hovorí sám o sebe, nemôže použiť inú ako prvú osobu "Ja Som, ktorý Som". Boh tu teda dáva svoje meno, ktoré možno podľa semitských koncepcií istým spôsobom definovať. Táto definícia zohľadňuje aj gramatickú skladbu hebrejského slovesa "hayah", ktoré nevyjadruje čas, ale iba modalitu činnosti, to znamená spôsob, akým niečo jestvuje. V tomto zmysle Boží výrok o sebe: "Ja Som, ktorý Som," znamená vo svojej plnej hodnote stálu, aktívnu a dynamickú Božiu prítomnosť v dejinách vyvoleného národa. Iba Boh je skutočnou existenciou, ktorá je transcendentná, presahuje čas a zostáva pre nás tajomstvom. Silu tohto pôsobenia objavujú neskôr aj Ježišovi súčasníci, ku ktorým sa on sám prihovára: "Ja Som" (Jn 8,24) a Jánova Apokalypsa toto zjavenie Boha v dejinách opisuje slovami: "Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci" (1,8).) 14Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vám!" (*) (Meno Jahve poznali Hebreji bezpochyby ešte pred Mojžišom, veď nachodíme ho už aj v mene Mojžišovej matky Jochabed ,Jahve je sláva'. Meno YHWH vyskytuje sa aj na tabuľkách z časov Hamurapiho.) 15A Boh Mojžišovi ešte povedal: "Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. 16Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: »Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vás pozoroval, aj to, čo sa s vami dialo v Egypte. (*) ("Starší" vo význame poprední, teda kniežatá kmeňov a náčelníci rodov atď.) 17Preto som sa rozhodol, že vás vyvediem z egyptského utrpenia do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.« 18A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi, a poviete mu: »Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu.« 19Ja viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak pod silnou rukou. 20Preto zdvihnem svoju ruku a budem biť Egypťanov všetkými svojimi zázrakmi, ktoré na nich vykonám. Potom vás prepustí. 21A vzbudím tomuto ľudu priazeň v očiach Egypťanov, takže keď pôjdete preč, nedajú vám odísť naprázdno. 22Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety a naložíte ich na svojich synov a na svoje dcéry, a tak vyplienite Egypt."

1Mojžiš namietal: "A keď mi nebudú veriť, a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: »Nezjavil sa ti Pán!«?" 2Pán mu povedal: "Čo to máš v ruke?" On odvetil: "Palicu." 3A on vravel: "Hoď ju na zem!" Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. 4Potom Pán povedal Mojžišovi: "Načiahni ruku a chyť ho za chvost!" A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. 5"To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." 6A Pán mu hovoril ďalej: "Vlož si ruku do záňadria!" I vložil si ruku do záňadria, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. 7Potom mu povedal: "Opäť si vlož ruku do záňadria!" On opäť vložil ruku do svojho záňadria, a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. 8"A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku. 9A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom a nepočúvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na suchej zemi na krv."

10Nato Mojžiš povedal Pánovi: "Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk." 11Pán mu odvetil: "A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? 12A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!" 13On však odpovedal: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného!" 14Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: "Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti, a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. 15Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh. 17Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!"

Mojžiš odchádza z Madiánska. - 18Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: "Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú." Jetro odpovedal Mojžišovi: "Len choď v pokoji!" (*) (Mojžiš neuvádza dôvod svojho odchodu do Egypta. Hovorí pravdu, ale neodkrýva celú pravdu. Robí to preto, aby ho žena a tesť neodhovárali od ťažkého podujatia, keď má splniť, čím ho Boh poveril.) 19A Pán povedal Mojžišovi ešte v Madiánsku: "Choď, vráť sa do Egypta, veď všetci, čo ti striehli na život, sú mŕtvi!" 20Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si však vzal Božiu palicu.

21A pán mu ešte povedal: "Keďže sa vraciaš do Egypta, dávaj pozor, aby si urobil pred faraónom všetky tie zázraky, nad ktorými som ti dal moc. Ja však zatvrdím jeho srdce a on neprepustí ľud. 22Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: »Izrael je môj prvorodený syn.« 23Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil! Ty si však odmietol prepustiť ho. Preto ja usmrtím tvojho prvorodeného syna." (*) (Izrael je prvorodeným Božím, lebo si ho vyvolil mimoriadnym spôsobom na veľké poslanie. Z neho sa narodí Mesiáš, Syn Boží. Izrael je prvorodeným vzhľadom na pohanov, ktorí len neskoršie budú povolaní k pravej viere.)

24Na ceste počas nočného oddychu sa však naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť. 25Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh, a povedala: "Ženíchom krvi si mi!" 26Potom ho nechal, lebo povedala: "Ženíchom krvi si pre obriezku." (*) (Udalosť tajomná. Mojžiš sa tu nespomína menom. Pravdepodobne sa tu chce zdôrazniť dôležitosť obriezky. Jeden z možných výkladov je, že Sefora náhradnou obriezkou, ktorú urobila na synovi, zachránila manžela.)

Mojžiš a Áron vystupujú pred ľud v Egypte. - 27Pán hovoril aj Áronovi: "Choď na púšť naproti Mojžišovi!" On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. 29Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. 30Áron im predniesol všetky slová, ktoré Pán hovoril Mojžišovi, a on robil zázraky pred očami ľudu, 31a ľud uveril. A keď počuli, že Pán (sústrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

Prvé vyjednávanie s faraónom. - 1Potom Mojžiš a Áron išli a vraveli faraónovi: "Toto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: »Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!«" 2Faraón však odvetil: "Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!" 3Vtedy mu povedali: "Zjavil sa nám Boh Hebrejov. Máme ísť na tri dni cesty do púšte a tam priniesť Pánovi, nášmu Bohu, obetu, aby nás nenavštívil morom alebo mečom." 4Ale egyptský kráľ im odvetil: "Mojžiš a Áron, prečo chcete odviesť ľud od jeho práce? Len choďte za svojou robotou!" 5A faraón ešte hovoril: "Ľudu v krajine je veľa a vy by ste im chceli dožičiť odpočinok od robôt?!"

Útlak Izraelitov sa zväčšuje. - 6A v ten istý deň faraón prikázal dozorcom a predákom ľudu: 7"Nabudúce nedodávajte ľudu slamu na výrobu tehál ako doteraz. Sami nech si idú nazbierať slamy! 8Ale vy žiadajte od nich také množstvo tehál, aké vyrábali doteraz. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví! Veď prečo kričia: »Chceme odísť, chceme obetovať nášmu Bohu!«? 9Robotou treba týchto ľudí pritisnúť, aby sa starali o ňu a nestarali sa o hlúpe reči!" 10Dozorcovia (prác) a zapisovatelia šli a povedali ľudu: "Toto hovorí faraón: »Slamu vám už nedodám. 11Sami si choďte zbierať slamu, kde nájdete! Z vašej úlohy sa však nič nezľaví!«"

12A ľud sa rozpŕchol po celej egyptskej krajine zbierať slamu na tehlu. 13Dozorcovia však naliehali a vraveli: "Konajte si svoju prácu ako vtedy, keď bola slama!" 14A bili izraelských predákov, na ktorých dozorcovia zvaľovali vinu a hovorili: "Prečo ste včera a dnes nevyhotovili také množstvo tehál ako doteraz?" (*) (Tehly sa robili z nílskeho blata a doň miešali nadrobno rozsekanú slamu a plevy ako spojivo.)

15I pobrali sa predáci izraelského ľudu a sťažovali si u faraóna: "Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? 16Slama sa nedodáva tvojim sluhom, ale »tehly - hovoria nám - len vyrábajte!« Ešte aj bijú tvojich sluhov! Veru, krivdíš svojmu ľudu!" 17On však odvetil: "Leniví ste, leniví! Preto žiadate: »Chceme odísť, aby sme obetovali Pánovi.« 18A už sa berte, pracujte! Slama sa vám nedodá, ale množstvo tehál odovzdáte!" 19Tu videli izraelskí predáci, že sú v zlom položení, lebo sa im prikazovalo: "Nič sa vám nezľaví z vašej dennej výroby tehál!"

20Keď vyšli od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí na nich čakali, a povedali im: 21"Nech vás vidí Pán a nech súdi! Veď ste nás urobili nenávidenými v očiach faraóna a jeho služobníkov. Meč ste mu vtisli do rúk, aby nás povraždil!" 22Nato sa Mojžiš obrátil na Pána a prosil: "Pane, prečo dávaš tomuto ľudu toľko trpieť? 23Veď odvtedy, čo som vkročil k faraónovi, aby som hovoril v tvojom mene, on gniavi tento ľud a ty svoj národ vôbec nevyslobodzuješ!"

1Pán odpovedal Mojžišovi: "Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Veď pod silnou rukou vás on prepustí a pod mocnou rukou vás aj vyženie zo svojej krajiny!" (*) (Silná ruka, mocná ruka značí Božiu všemohúcnosť, ktorá sa prejaví na faraónovi a jeho ľude, keď Boh zázračným spôsobom zakročí v prospech svojho ľudu.)

Pán poznove sľubuje vyslobodenie. - 2Potom Boh hovoril Mojžišovi: "Ja som Pán. 3Ja som sa zjavoval Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako Všemohúci Boh, ale pod svojím menom Pán som sa im nedal poznať. 4Uzavrel som s nimi aj svoju zmluvu, že im dám kanaánsku krajinu, kde bývali ako cudzinci. 5Ja som počul aj nárek Izraelitov, ktorých ujarmili Egypťania, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6Preto povedz Izraelitom: »Ja som Pán a ja vás vyvediem spod jarma egyptskej roboty, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás zdvihnutým ramenom a veľkými trestmi. 7Vezmem si vás za svoj ľud a budem vaším Bohom a vy poznáte, že ja, Pán, som váš Boh, ktorý vás vyviedol spod jarma egyptských robôt.« (*) (Zvratom: "Vezmem si vás za svoj ľud a budem vaším Bohom" Boh vyjadruje nový vzťah medzi sebou a svojím ľudom. Je to typický zvrat pre vyjadrenie Božieho vyvolenia a zmluvy.) 8Potom vás vovediem do krajiny, ktorú som slávnostne prisľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. Ja, Pán, vám ju dám do vlastníctva!" (*) (V týchto veršoch Pán poúča Mojžiša, ako bude môcť znova prebudiť skleslú dôveru Izraelitov. Boh sa zjavoval za časov patriarchov ako Všemohúci Boh ('Él Šaddaj; Gn 17,1; 35,11), ale nezjavil sa im pod menom Pán, Jahve. Toto meno zjavuje teraz Mojžišovi a žiada, aby ho vyvolený národ poznal a vzýval pod týmto menom. Odteraz aj svätopisec bude robiť rozdiel medzi dvoma slovami Boh a Pán. Pomenovanie Boh bude používať vtedy, keď bude hovoriť o Bohu vo vzťahu k celému svetu; meno Jahve zasa, keď pôjde o vzťah Boha k Izraelitom. Jahve-Pán je teda osobné meno, ktorým sa pravý a jediný Boh zjavuje a prezrádza v izraelskom národe, keď sa Izraela ujíma ako svojho majetku. Boh pod menom 'Él Šaddaj dával patriarchom prísľuby, ten istý Boh, teraz pod menom Pán, ich ide splniť.) 9Mojžiš to oznámil Izraelitom, ale oni nechceli Mojžiša ani počúvať pre malomyseľnosť a pre ťarchu robôt.

10Tu Pán hovoril Mojžišovi: 11"Choď, povedz egyptskému kráľovi, faraónovi, nech prepustí Izraelitov zo svojej krajiny!" 12Mojžiš však odpovedal Pánovi: "Hľa, Izraeliti ma nepočúvajú, akože ma poslúchne faraón, keď mám okrem toho nemotorné ústa?" 13A Pán znova hovoril s Mojžišom a Áronom a poslal ich k Izraelitom a k egyptskému kráľovi, faraónovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej krajiny.

Mojžišov a Áronov rodokmeň. - 14Títo sú poprední vo svojich rodoch: Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného: Henoch, Falu, Hesron a Charmi. (*) (Gn 46,9; Nm 26,5; 1 Krn 5,1. V Písme sa udáva rodostrom mužov vtedy, keď začínajú verejne vystupovať. Mojžiš a Áron teraz začínajú svoje veľké poslanie. Izraeliti majú vedieť, že títo dvaja mužovia zaujímajú význačné miesto v rodine izraelského národa. Rodostrom je skrátený, neúplný.) 15To sú popredné rodiny Rubenove. Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Soar a syn kanaánskej ženy Šaul. To sú popredné rodiny Simeonove. 16Toto sú mená synov Léviho podľa ich pôvodu: Gerson, Kaát a Merari. A Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17Gersonovi synovia: Lobni a Semei podľa svojich čeľadí. 18Kaátovi synovia: Amram, Isaár, Hebron a Oziel. Kaát žil stotridsaťtri rokov. 19Synovia Merariho: Moholi a Musi. To sú popredné rodiny podľa ich pôvodu. 20Amram si vzal za ženu svoju tetu Jochabed a ona mu porodila Árona a Mojžiša. Amram žil stotridsaťsedem rokov. (*) (Jochabed ,Jahve je sláva, slávny'.
V rodostrome je Áron na prvom mieste, je starší ako Mojžiš. Ale neskoršie sa uvádza vždy Mojžiš prv a len potom Áron.) 21Isaárovi synovia: Kore, Nefer a Zechri. 22Ozielovi synovia: Misael, Elisafan a Setri. 23Áron si vzal za ženu Aminadabovu dcéru, Nahasonovu sestru Alžbetu, a ona mu porodila Nadaba, Abiuho, Eleazara a Itamara. 24Synovia Koreho: Aser, Elkana a Abiasaf. To sú popredné rodiny Koreovcov. 25Áronov syn Eleazar si vzal za ženu z Futielových dcér a ona mu porodila Finésa. To sú poprední z rodín Léviho podľa svojich čeľadí.

26To je ten Áron a ten Mojžiš, ktorým Pán povedal: "Vyveďte Izraelitov z egyptskej krajiny podľa ich skupín!" 27To oni sa rozprávali s egyptským kráľom, faraónom, keď chceli vyviesť Izraelitov z Egypta. To bol Mojžiš a Áron.

Mojžiš dostáva od Pána nezvyčajnú moc. - 28V tom čase, keď Pán v egyptskej krajine hovoril Mojžišovi, 29Pán povedal Mojžišovi: "Ja som Pán! Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, čo som ti hovoril!" 30Ale Mojžiš odpovedal Pánovi: "Veď ja mám nemotorné ústa, akože ma faraón vypočuje?"

1Pán však povedal Mojžišovi: "Pozri, dávam ťa faraónovi za božstvo a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom. (*) (Faraónovi za božstvo: ako proroci mali svojimi ústami prednášať posolstvo, čo im Pán oznámil, tak bude Áron hovoriť to, čo mu naznačí Mojžiš.) 2Ty mu rozpovieš všetko, čím som ťa poveril, a tvoj brat Áron bude hovoriť faraónovi, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3Ja však zatvrdím faraónovo srdce, aby som urobil veľa svojich znamení a zázrakov v egyptskej krajine. 4A faraón vás nebude počúvať, ja však položím svoju ruku na Egypťanov a za veľkých súdov vyvediem svoje voje a svoj izraelský ľud z Egypta. 5Potom poznajú Egypťania, že ja som Pán, keď vystriem proti Egypťanom svoju ruku, aby som spomedzi nich vyviedol Izraelitov." 6A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im rozkázal Pán. Tak urobili. 7Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri rokov, keď rokovali s faraónom.

Zázrak s hadom na potvrdenie Mojžišovho poslania. - 8Pán ďalej hovoril Mojžišovi a Áronovi: 9"Keď bude faraón od vás žiadať: »Nože, urobte zázrak!«, povieš Áronovi: »Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraóna!«, a premení sa na hadiu potvoru." 10Potom Mojžiš a Áron išli k faraónovi a robili tak, ako im prikázal Pán. Áron hodil svoju palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a ona sa premenila na hadiu potvoru. 11Faraón dal však zavolať (svojich) mudrcov a čarodejníkov a oni, egyptskí zaklínači, svojimi čarami urobili to isté: 12Každý z nich hodil svoju palicu a ony sa premenili na hadie potvory. Áronova palica však požrala ich palice. 13No faraónovo srdce zostalo tvrdé a nepočúvol ich, ako im predpovedal Pán. (*) (Výraz "egyptské rany" sa bežne používa, kým text Písma ho aplikuje iba na poslednú z desiatich "rán". Prvých deväť nazýva "zázrakmi" a "znameniami".)

Egyptské rany, 7,14 - 10,29

Prvá rana: Premenenie nílskej vody na krv. - 14Nato hovoril Pán Mojžišovi: "Faraónovo srdce je tvrdé. Nechce prepustiť ľud. (*) (Úvodom k rozprave o egyptských ranách treba pripomenúť, že ich cieľom bolo faraónovi ukázať, že Pán, Boh Izraela, je mocnejší ako všetci falošní bohovia egyptskí. Zázrakmi sa malo dokázať a potvrdiť Božie poslanie Mojžišovo, aby Izraeliti boli presvedčení o Božej vôli a aby sa faraón napokon podrobil prinúteniu a prepustil izraelský národ. Egyptské tresty, rany, majú úzky vzťah k egyptským krajovým podmienkam. Mnohé z nich boli ľudu aj predtým známe, keďže boli vyvolané prirodzenými príčinami, napr. zafarbenie nílskej vody na červeno, pohroma kobyliek, ktoré prinášal juhovýchodný vietor, zatmenie slnka pieskovou búrkou atď. Boh mohol využiť tieto prirodzené zjavy, lenže v našom prípade ostalo by tu hodne nevysvetliteľných vecí. Javy, ktoré môžu byť prirodzené, pri egyptských ranách sú niečím výnimočným: oznámené sú Mojžišom vopred, stanú sa v čase presne určenom a zase trvajú len tak dlho, pokým Mojžiš nedá pokyn, aby prestali. Nastávajú v čase, keď obyčajne vyvstávali a sú také mocné, že presahujú akýkoľvek príklad z minulosti. Treba si všimnúť aj okolnosť, že ranami trpia len Egypťania, a Izraeliti sú stále z toho vyňatí. Egypťania sami vidia v ranách zázraky a aj svätopisec ich takto podáva. Teda nemožno pochybovať o ich mimoriadnom charaktere. Presahujú hranice zákonov prírody a sú zjavmi nadprirodzenými, alebo lepšie povedané mimoprirodzenými.) 15Zrána choď k faraónovi - on pôjde vtedy k vode - a na nílskom brehu mu podíď v ústrety! Palicu však, čo sa premenila na hada, vezmi si do ruky 16a povieš mu: »Pán, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe s rozkazom. Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti! Ale ty si neposlúchol doteraz. 17Preto toto hovorí Pán: Podľa tohoto poznáš, že ja som Pán: Pozri, ja teraz udriem palicou, čo je v mojej ruke, nílsku vodu a premení sa na krv. (*) ("V mojej ruke" – Mojžišova ruka je vykonávateľka Božej vôle.) 18Aj ryby, čo sú v Níle, podochnú a Níl bude páchnuť, takže sa Egypťanom bude priečiť piť vodu z Nílu.«"

19Potom Pán vravel Mojžišovi: "Povedz Áronovi: »Vezmi si svoju palicu a vystri ruku nad egyptské vody, nad ich potoky, kanále, jazerá a nad všetky ich vodné nádrže, aby sa premenili na krv. A bude krv v celom Egypte, ešte aj v drevených a kamenných nádobách!«" 20A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv. 21Ryby v Níle podochli a Níl zapáchal tak, že Egypťania nemohli piť z Nílu vodu. A krv bola v celej egyptskej krajine. 22Ale egyptskí zaklínači svojimi čarami urobili to isté, a tak faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

23Faraón sa obrátil a šiel domov, a nepripúšťal si to vôbec k srdcu. 24Všetci Egypťania kopali okolo Nílu pitnú vodu, lebo nílska voda sa piť nedala. 25Takto prešlo sedem dní odvtedy, čo Pán udrel Níl.

Druhá rana: Žaby. - 26A Pán povedal Mojžišovi: "Vojdi k faraónovi a povedz mu: »Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 27Ak ho neprepustíš, ja navštívim žabami celý tvoj kraj!« 28Potom sa Níl bude hemžiť žabami a vyjdú von a natisnú sa do tvojho paláca, do tvojej spálne, do tvojej postele, aj do príbytkov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, do tvojich pekární i korýt na cesto. 29Áno, žaby budú skákať po tebe, aj po tvojich poddaných a po všetkých tvojich sluhoch!"

1Pán prikázal Mojžišovi aj toto: "Povedz Áronovi: »Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanále a rybníky a priveď žaby na egyptskú krajinu!«" 2I vystrel Áron ruku nad egyptské vodstvo, a tu povyliezali žaby a pokryli egyptskú krajinu. 3Ale aj zaklínači svojimi čarami urobili to isté. Aj oni priviedli žaby na egyptskú krajinu.

4Vtedy faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Poproste Pána, aby odňal odo mňa a od môjho ľudu tie žaby. Potom prepustím ľud, aby šiel Pánovi priniesť obetu." 5A Mojžiš povedal faraónovi: "Urči mi, nakedy mám vyprosiť tebe i tvojim služobníkom a tvojmu ľudu, aby žaby zmizli od teba a z tvojich domov a aby zostali iba v Níle?!" 6On odvetil: "Na zajtra!" Mojžiš povedal: "Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh. 7Žaby sa teda vzdialia od teba a z tvojich domov, aj od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, iba v Níle ostanú." 8Nato Mojžiš a Áron odišli od faraóna a Mojžiš prosil Pána za sľub, ktorý dal faraónovi. 9A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby: Žaby podochli v domoch, v nádvoriach i na poliach 10a pozhŕňali ich na veľké hromady, takže zem páchla. 11Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

Tretia rana: Komáre. - 12Potom Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Áronovi: »Vystri svoju palicu a udri prach zeme, aby sa po celej egyptskej krajine premenil na komáre!«" 13Aj tak urobili. Áron vystrel ruku so svojou palicou a udrel prach zeme. I nastali komáre na ľuďoch a na dobytku. Všetok prach egyptskej krajiny sa premenil na komáre. 14Aj zaklínači robili podobne, aby vyvolali komáre, ale im sa to nepodarilo. Boli teda komáre na ľuďoch i na dobytku. 15Tu povedali zaklínači faraónovi: "To je Boží prst!" Iba faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a on ich nepočúval, ako predpovedal Pán.

Štvrtá rana: Muchy. - 16Potom hovoril Pán Mojžišovi: "Zajtra na úsvite predstúp pred faraóna, pôjde vtedy k vode, a povedz mu: »Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!« 17Lebo ak neprepustíš môj ľud, ja privediem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy jedovaté muchy. Domy Egypťanov, ba ešte aj pôda, na ktorej stoja, budú preplnené muchami. 18S krajom Gessen však, kde býva môj ľud, urobím v tom istom čase výnimku, takže tam nebude nijakých múch, aby si zvedel, že na zemi som Pánom ja. 19Urobím rozdiel medzi mojím a tvojím ľudom. Zajtra sa stane toto znamenie!" 20A Pán urobil tak. Dostavili sa v rojoch jedovaté muchy do faraónovho paláca, do príbytkov jeho služobníkov a po celej egyptskej krajine. A krajina ťažko trpela od múch. 21Nato dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Choďte a obetujte svojmu Bohu tu v krajine!" 22Mojžiš však odpovedal: "Tak sa to nedá urobiť, lebo my budeme prinášať nášmu Bohu obety, ktoré sú pre Egypťanov ohavnosťou. Ak by sme pred ich očami prinášali obety, ktoré sú pre nich ohavnosťou, vari by nás neukameňovali? (*) (V Egypte by nastalo pohoršenie, že sa tam uctieva cudzí Boh. Egypťania by sa urazili, keby videli Izraelitov obetovať zvieratá, ktoré egyptský ľud uctieva ako posvätné.) 23Vyberieme sa na tri dni cesty na púšť, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu tak, ako nám prikázal." 24A faraón odpovedal: "Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!" 25Vtedy Mojžiš povedal: "Hľa, ja teraz od teba odídem a budem prosiť Pána a zajtra sa vzdialia muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Len nech nás faraón zasa neoklame, keď potom nebude chcieť prepustiť ľud, aby priniesol obetu Pánovi." 26Keď Mojžiš vyšiel od faraóna, orodoval u Pána. 27A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby a odňal muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Neostalo ani len jedinej. 28Ale faraónovo srdce sa zatvrdilo aj tento raz a neprepustil ľud.

Piata rana: Mor na dobytku. - 1Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď k faraónovi a povedz mu: »Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!« 2Lebo ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, 3Pánova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a ovciach ako hrozná nákaza. 4Pán však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie ani kus. 5Pán označil aj čas, keď povedal: »Zajtra to Pán urobí v krajine.«" 6A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. 7Faraón si to dal zistiť, a naozaj z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraóna však ostalo tvrdé a neprepustil ľud.

Šiesta rana: Vredy. - 8Nato Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: "Naberte si plné hrste sadzí z pece! Mojžiš nech to potom rozsype pred očami faraóna proti nebu. 9Ony sa rozšíria ako jemný prach po celej egyptskej krajine a spôsobia na ľuďoch a na dobytku vredy a zdurené pľuzgiere po celej egyptskej krajine." 10I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku zdurené pľuzgiere, ktoré sa potom rozšírili. 11Zaklínači sa však nemohli dostaviť pred Mojžiša pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na všetkých Egypťanoch. 12Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako Pán predpovedal Mojžišovi.

Siedma rana: Ľadovec. - 13Potom Pán prikázal Mojžišovi: "Ráno vstaň, predstúp pred faraóna a povedz mu: »Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 14Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na teba i na tvojich služobníkov a na tvoj dobytok, aby si poznal, že na celej zemi nie je nik taký, ako som ja. 15Už teraz som mohol vystrieť ruku a teba i tvoj ľud udrieť morom tak, že by si bol vyhubený zo zeme. 16No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila po celej zemi. 17Ak budeš aj naďalej zdržiavať môj ľud a neprepustíš ho, 18zajtra o tejto hodine zošlem veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nebol odvtedy, čo trvá, až podnes. 19A teraz sa rýchlo postaraj o svoj dobytok a o všetko, čo máš na poli! Lebo všetko, ľudia, dobytok, čo bude na poli a nebude utiahnuté pod strechu, zahynie, keď sa na nich spustí ľadovec.«" 20Ktorí sa z faraónových služobníkov báli Pánovej hrozby, tí zaviedli svoju čeľaď a svoj dobytok pod strechu. 21Kto však nedbal na Pánovu hrozbu, nechal svoju čeľaď a svoj dobytok na poli.

22Vtedy Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku oproti nebu, nech sa spustí ľadovec na celú egyptskú krajinu, na ľudí i na dobytok a na všetko poľné rastlinstvo v egyptskej krajine!" 23Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. 24Počas ľadovca sa hrozne blýskalo a ľadovec bol taký veľký, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy vznikol národ. 25A ľadovec zbil po celej egyptskej krajine všetko, čo bolo na poli, od ľudí až po dobytok; aj všetko poľné rastlinstvo zničil ľadovec a polámal všetky stromy, čo boli na poli. 26Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca. 27Tu si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: "Tentoraz som zhrešil! Pán je spravodlivý, ja však a môj ľud sme hriešni. 28Oroduj u Pána! Veď primnoho je už toho hrozného hrmenia a ľadovca. Ja vás prepustím, nemusíte tu zostať!" 29A Mojžiš mu odvetil: "Len čo vyjdem z mesta, roztiahnem ruky k Pánovi a hrmenie prestane a ľadovec nebude viac padať, aby si vedel, že zem je Pánova. 30Ale ty a tvoji služobníci, ja viem, že sa ešte nebojíte Pána, Boha." 31Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan bol v kvete, 32pšenica a tenkeľ zbité neboli, lebo sú neskoršie. (*) (Tenkeľ je druh pšenice; inakšie sa volá aj špalda.) 33A Mojžiš odišiel od faraóna za mesto a rozopäl ruky k Pánovi. Tu prestalo hrmenie i ľadovec a nelial sa ani dážď na zem. 34Keď však faraón videl, že dážď, ľadovec a hrmenie prestalo, pokračoval vo svojom hriechu a zatvrdil si srdce on i jeho služobníci; 35faraónovo srdce sa zatvrdilo a neprepustil Izraelitov, ako predpovedal Pán prostredníctvom Mojžiša.

Ôsma rana: Kobylky. - 1Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď k faraónovi, lebo ja som mu zatvrdil srdce, aj jeho služobníkom, aby som na ňom urobil tieto svoje znamenia (*) (Výrok "Boh zatvrdil srdce faraónovi" treba chápať tak, že nie proti jeho vôli. Boh priamo nechce a nezapríčiňuje hriech, hoci ho z druhej strany dopúšťa tým, že násilne nezabraňuje, aby sa človek prehrešoval. Lenže Boh vládne aj nad hriechom, on ho spravodlivo potresce a aj zlo môže obrátiť na svoju slávu. Ľudia, ktorí vidia, ako Boh nenávidí hriech, ako zvíťazí nad každým zlom, presvedčia sa o velebe pravého Boha.) 2a aby si rozprával svojim deťom a vnukom, čo som vykonal Egypťanom, aké znamenia som na nich robil, aby ste vedeli, že ja som Pán." 3Mojžiš a Áron išli k faraónovi a hovorili mu: "Toto povedal Pán, Boh Hebrejov: »Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa mi? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 4Lebo ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, zajtra privediem do tvojho kraja kobylky. 5Ony tak pokryjú povrch zeme, že nebude možno vidieť zem a zožerú zvyšok toho, čo sa zachránilo a zostalo po ľadovci, a poobžierajú všetky stromy, ktoré rastú na vašom poli. 6Ba naplnia aj tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov i všetkých Egypťanov tak, ako to tvoji otcovia a tvoji dedovia nezažili odvtedy, čo boli na zemi, až po dnešný deň.«" Potom sa obrátil a odišiel od faraóna.

7Tu vraveli služobníci faraónovi: "Dokedy nám tento bude na nešťastie? Prepusť ľud, nech slúži Pánovi. Či nevidíš, že Egypt sa rúti do záhuby?" 8I vrátili Mojžiša a Árona k faraónovi a on im povedal: "Choďte, uctite si Pána, svojho Boha! Ktorí sú to však, čo majú odísť?" 9Mojžiš odvetil: "Odídeme so svojimi deťmi a starcami, odídeme so svojimi synmi a dcérami, so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme sviatok Pána." 10Tu im on povedal: "Nech je tak s vami Boh, ako vás ja nechám odísť s vašimi deťmi! Pozrite, vy máte niečo zlé za lubom! 11Nestane sa tak! Vy, mužovia, môžete ísť a slúžte Pánovi, veď to bola vaša žiadosť!" A nato ich vyhnali od faraóna. (*) ("Mužovia." – Vôbec nie! Odídu všetci (9). Nedôverivý faraón by chcel, aby ženy a deti ostali ako rukojemníci.)

12Tu rozkázal Pán Mojžišovi: "Vystri ruku ponad egyptskú krajinu ku kobylkám, aby sa dostavili na egyptskú zem a aby zožrali všetky rastliny v krajine, všetko, čo ešte ponechal ľadovec." 13A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky. 14Tak prišli kobylky na celú egyptskú krajinu a zniesli sa vo všetkých končinách Egypta v ohromnom množstve. Nikdy predtým (tam) nebolo toľko kobyliek, ako bolo týchto, a nikdy tam toľko ani po nich nebude. 15Pokryli povrch celej krajiny, až sa v krajine zotmelo. Zožrali všetky poľné byliny a všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci, takže v celej egyptskej krajine nezostalo ani zeleného lístka na stromoch a na poľných rastlinách.

16I poponáhľal sa faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Zhrešil som proti Pánovi, vášmu Bohu, aj proti vám! 17A teraz mi ešte tentoraz odpusťte môj hriech a proste Pána, svojho Boha, aby odvrátil odo mňa aspoň toto smrtiace nebezpečenstvo!" 18Mojžiš teda odišiel od faraóna a orodoval u Pána. 19A Pán dal duť silnému vetru od Stredozemného mora, ktorý kobylky odniesol a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta neostalo ani jednej kobylky. 20Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on neprepustil Izraelitov.

Deviata rana: Tma. - 21Potom Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku oproti nebu, aby na celú egyptskú krajinu doľahla tma; taká tma, že ju možno nahmatať!" 22I vystrel Mojžiš ruku k nebu a v celej egyptskej krajine nastala hustá trojdňová tma. 23Nik nevidel druhého a tri dni sa nemohol nik pohnúť zo svojho miesta. Izraeliti však mali všetci svetlo vo svojich príbytkoch. 24Tu dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: "Odíďte, slúžte Pánovi! Len vaše ovce a váš dobytok nech tu zostanú. Aj vaše deti nech idú s vami!" 25Mojžiš však odvetil: "Musíš nám dať aj na zápalné a na celostné obety, aby sme ich priniesli Pánovi, nášmu Bohu. 26My zoberieme svoj dobytok, nezostane tu ani kopyta, lebo my musíme z neho vybrať, aby sme tak slúžili Pánovi; a ani sami nevieme, čím máme slúžiť Pánovi, kým ta nedôjdeme." 27Tu Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nechcel prepustiť. 28Ba faraón povedal Mojžišovi: "Prac sa odo mňa! A neopováž sa viac prísť mi na oči! Lebo keď sa mi ukážeš na oči, budeš synom smrti!" 29A Mojžiš odvetil: "Nech je tak, ako si povedal, už sa viac neukážem pred tebou!"

Východ z Egypta, 11,1 - 13,16

Mojžiš oznamuje smrť prvorodených. - 1Pán hovoril Mojžišovi: "Ešte jednou ranou budem biť faraóna a Egypt. Potom vás už stadiaľto prepustí. Nielenže vás prepustí, lež bude vás hnať odtiaľto. 2Povedz všetkému ľudu, aby si mužovia i ženy vyžiadali od svojich známych strieborné a zlaté predmety!" (*) (Pán bol prisľúbil Mojžišovi, že z Egypta odídu Izraeliti obohatení (pozri 3,22 a tiež 12,35). Ľudské srdce je v rukách Božích a Pán sa postaral, že Egypťania zmenili v krátkom čase, temer v okamihu, svoj nepriateľský postoj voči Izraelitom v neohraničenú žičlivosť. Dávali Izraelitom, čo si len žiadali.) 3A Pán prebudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Aj Mojžiš bol veľmi váženým mužom v egyptskej krajine, tak v očiach faraónových úradníkov, ako aj v očiach ľudu.

4Potom Mojžiš vravel: "Toto hovorí Pán: »O polnoci prejdem Egyptom. 5Vtedy zomrie každý prvorodený v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, ktorý má sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného otrokyne, čo je pri žarnove, aj všetko prvorodené z dobytka.« 6A bude nárek po celej egyptskej krajine, aký dosiaľ nebol, ani viac nebude. 7Ale u Izraelitov ani pes nezaštekne ani na človeka ani na dobytča, aby ste poznali, že Pán obdivuhodne rozlišuje Egypťanov od Izraelitov. 8Potom prídu všetci títo tvoji služobníci ku mne, padnú predo mnou a budú prosiť: »Odíď ty aj tvoj ľud, čo ti je poddaný!« A potom pôjdem." A odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný. (*) (Nešťastie, čo zastihne egyptských prvorodených, bude trestom za to, že Egypťania nechceli prepustiť Izrael a že utláčali "prvorodeného Pánovho", izraelský národ. Žarnov, ručný mlyn. Skladal sa z dvoch hladkých kameňov. Na jeden sa nasypalo zrno a druhým sa po nasypanom zrne sem-tam pohybovalo. Táto práca bola ťažká a robievali ju obyčajne otrokyne alebo ženy. Hrozný nárek – orientálci prejavujú radosť a žalosť živšie ako my. Keď zahynie prvorodený, nádej rodiny, nárek je veľký a vzrastá do nezmerateľných rozmerov. Úžas sa zväčšuje aj tým, že nárek bude v každej egyptskej rodine. U Izraelitov však bude ticho, ani len pes nezaštekne, tam nikto z prvorodených nezomrie.) 9Pán však povedal Mojžišovi: "Faraón vás nepočúval len preto, aby pribudlo mojich divov v egyptskej krajine."

10Mojžiš a Áron robili pred faraónom všetky tieto zázraky, Pán však zatvrdzoval faraónovo srdce a on neprepustil Izraelitov zo svojej krajiny.

Veľkonočný baránok. - 1Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine: (*) (Nariadenie o pasche, čiže o slávení sviatku Veľkej noci, nedal Boh Mojžišovi po poslednej návšteve u faraóna, ale už niekedy prv, azda ešte začiatkom mesiaca nisana (alebo abíba), lebo spolu sa určuje aj to, že tento mesiac bude prvým mesiacom v roku. Nariadenie o pasche stalo sa teda pred de- siatym dňom a pred záhubou prvorodených. Lež svätopisec rozpravu o nariadení uvádza osve, aby nerušil rozprávanie o ranách. Začína nový úsek dejín Izraela, preto Boh mení aj začiatok ich roku. Doteraz sa rok u Izraelitov začínal mesiacom tišri (sept. – okt.), odteraz nový rok (náboženského kalendára) bude sa začínať na jar mesiacom siedmym (abíb – mesiac klasov, ktorý padal na jarnú rovnodennosť, teda marec – apríl). V Pentateuchu sa siedmy mesiac volá ešte starším názvom abíb, neskoršie dostáva meno nisan.) 2"Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom. Bude vám prvým mesiacom v roku. 3Celej izraelskej pospolitosti oznámte: »Desiateho tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! 4Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si zaobstará spolu so svojím susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho si máte zadovážiť baránka, koľko kto z vás zje. 5Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete si ho spomedzi oviec alebo kôz. 6A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije. (*) (V podvečer, doslovne medzi dvoma večermi. U Izraelitov sa deň končil západom slnka a vtedy nastával prvý večer. Východom večernice (Venuše) začínal sa nasledujúci deň a to bol druhý večer. Teda baránka mali obetovať 14. abíba v čase medzi západom slnka a východom večernice – v podvečer. Neskoršie v tento čas prinášala sa každodenná celostná žertva (Ex 29,39.41).) 7I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budete ho jesť s nekvaseným chlebom a s horkými zelinami. (*) (Baránok sa zje v noci zo 14. na 15. abíb.) 9Nič nesmiete z neho jesť surové ani uvarené vo vode, ale iba upečené na ohni, i hlavu, nôžky a vnútornosti. 10Nič z neho nenecháte do rána. Čo by však z neho malo zostať do rána, spálite to na ohni. 11A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod (Pesach). 12Lebo v tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine od človeka až po dobytok a nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, Pán! 13Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, bude znamením na vašu záchranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt. 14Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho sláviť ako Pánov sviatok: z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť ako večité ustanovenie! (*) (Z baránka nesmie nič ostať, celý sa musí zjesť alebo potom spáliť, aby nedošlo k jeho zneucteniu, lebo Izraeliti po jeho zjedení odídu z Egypta. – Slávnosť veľkonočného baránka v Egypte má tú zvláštnosť, že sa predpisuje účastníkom, aby boli pripravení na cestu. Majú mať opásané bedrá atď. – Pascha je z hebrejského slova pesach a značí ,prechod'. Znamená, že Pán, keď prechádzal Egyptom a hubil prvorodených, popri izraelských domoch prešiel a ušetril ich od pohromy, pretože domy izraelské boli označené baránkovou krvou. Neskoršie pascha značí nielen prechod, ale aj veľkonočného baránka a samotnú veľkonočnú slávnosť, Veľkú noc.)

Sviatok Nekvasených chlebov. - 15Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ihneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by od prvého až do siedmeho dňa jedol niečo kysnuté, bude vyhladený z Izraela. (*) (Príkaz jesť za sedem dní nekvasené chleby má symbolický význam. Znamená nový život, očistený od kvasu hriechov (1 Kor 5,8) a pripomína aj to, že Izraeliti narýchlo odišli z Egypta, keď už nemali kedy zaprávať na chlieb (Lv 23,6; Nm 28,7). "Vyhladený z Izraela" znamená nie usmrtený, ale vyobcovaný spomedzi Izraelitov.) 16V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie; aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu okrem toho, čo je potrebné na prípravu jedla pre každú osobu. 17Takto zachovávajte (zákon) nekvasených chlebov, lebo práve v tento deň som vyviedol vaše zástupy z egyptskej krajiny. Tak zachovávajte tento deň z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie!

18V prvom (mesiaci), od večera štrnásteho dňa tohto mesiaca budete jesť nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa tohto mesiaca. 19Sedem dní sa nesmie nájsť vo vašich domoch kvas, lebo každý, kto bude jesť niečo kysnuté, bude z izraelskej pospolitosti vyhladený, či je cudzinec alebo domorodec! 20Nesmiete jesť nič kysnuté! Vo všetkých vašich príbytkoch sa bude jesť len nekvasený chlieb.«"

Ustanovenie sviatku Paschy. - 21Tu Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: "Vyberte sa a zaobstarajte si pre svojich príslušníkov baránka a obetujte paschu! 22Do krvi, ktorá bude v miske, omočte zväzok yzopu a pomažte ňou obe veraje a vrchný prah! (*) (Yzop, písaný prv aj hyzop, nie je obyčajný yzop (Hysopus officinalis), ktorý nerastie v Palestíne, ale je to pyskatá rastlina, podobná rozkvitnutej chabzde. Chlpatými stonkami a vetvičkami pod kvetným kalichom môže nachytať hodne tekutiny. Rastie hojne v Palestíne: na skalnatých miestach a na rovnej kamenistej streche orientálnych domčekov. Zväzok yzopových vetvičiek mohol nahradiť naše kropidlo.) 23Nik z vás nech však nevychádza z dverí svojho domu až do rána. Pán bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď však uvidí krv na hornom prahu a na oboch verajach, Pán prejde popri domových dverách a nedovolí hubiteľovi vojsť do vašich domov a zabíjať. (*) (Hubiteľ je anjel, ktorý je nástrojom Božím, čo bude hubiť prvorodených.) 24Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to príkaz, ktorý platí pre teba a pre tvoje deti naveky! 25Aj potom, keď vojdete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, takto zachovávajte tento zvyk! 26A keď sa vás opýtajú vaše deti: »Čo to máte za zvyk?«, 27vy odpoviete: »To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.«"

Tu ľud padol na kolená a klaňal sa. 28A Izraeliti išli a urobili tak, ako Mojžišovi a Áronovi prikázal Pán. Tak urobili.

Smrť egyptských prvorodených. - 29O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá. 30V tú noc vstal faraón i všetci jeho služobníci a všetci Egypťania a v Egypte nastal hrozný nárek, lebo nebolo domu, kde by nebolo mŕtveho. 31A ešte v noci dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Vstávajte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, ty aj Izraeliti, a choďte slúžiť Pánovi, ako ste si to žiadali! 32Vezmite so sebou aj ovce a dobytok, ako ste si žiadali, a choďte! A vyproste aj pre mňa požehnanie!" 33Egypťania tiež súrili, aby ľud čím skôr odišiel z krajiny, lebo vraveli: "Všetci pomrieme!" 34Ľud si vzal cesto, prv ako vykyslo, dieže, zabalené do plášťov, na plecia. 35Izraeliti sa zachovali aj podľa Mojžišovho návodu a vyžiadali si od Egypťanov strieborné a zlaté predmety i šatstvo. 36Pán však vzbudil voči ľudu priazeň Egypťanov, takže vyplnili ich žiadosť, a tak vydrancovali Egypťanov.

Izraeliti sa dávajú na pochod. - 37Nato sa Izraeliti pohli z Ramesesu do Sokotu, bolo ich asi šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem detí. (*) ("Šesťstotisíc mužov"– tento nadsadený počet môže reprezentovať počet všetkého izraelského ľudu v čase, keď sa tento biblický text (jahvistický prameň – J) zrodil (r. 950 pr. Kr.).) 38S nimi šlo aj mnoho všelijakého ľudu, ovce a dobytok, nesmierne veľké stáda. (*) (Všelijaký ľud – to sú príslušníci iných národov: Arabi, Hyksósovia atď., ktorí mali dobrú príležitosť odísť z Egypta (Nm 11,4; Dt 29,10).) 39Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasených osúchov; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich hnali z Egypta a nemohli sa dlho zdržiavať a pripraviť si jedlo na cestu.

40Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov. 41Po dokončení štyristotridsiatich rokov, práve v ten deň, odišli všetky Pánove voje z egyptskej krajiny. 42Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. To je tá Pánova noc, ktorú majú bdením sláviť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.

Dodatky k predpisom o pasche. - 43Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: "Toto je predpis o pasche: Nijaký cudzinec z nej nesmie jesť. 44Každého kúpeného otroka obrež, len potom z nej môže jesť. 45Prisťahovalec a nájomník z nej nesmú jesť. 46Musí sa zjesť v jednom a tom istom dome a nič z mäsa nesmieš vyniesť von z domu, ani mu nesmiete polámať nijakú kosť. 47Celá izraelská pospolitosť to bude tak robiť. 48Ak je pri tebe nejaký cudzinec a chcel by pre Pána zasvätiť paschu, tak sa musia dať všetci jeho príslušníci obrezať. Len potom sa môže priblížiť a sláviť ju a bude ako domorodec, ale neobrezaný z nej nesmie v nijakom prípade jesť. 49Ten istý zákon platí pre domorodcov i pre cudzincov, ktorí sa medzi vami zdržujú!" 50A všetci Izraeliti urobili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili. 51A v ten istý deň Pán vyviedol Izraelitov z egyptskej krajiny v zoradených zástupoch.

1Pán povedal Mojžišovi: 2"Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje." (*) (Zasväťte mi, oddeľte mi, pre mňa určite ako vec posvätnú všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono. Prvorodení z ľudí (mužského pohlavia) mali slúžiť Bohu ako kňazi, neskoršie však na túto hodnosť bol určený kmeň Léviho. Predpis nesúvisí s Paschou, ale so smrťou egyptských prvorodených.)

Zákon o nekvasenom chlebe. - 3Mojžiš potom hovoril ľudu: "Pamätajte na tento deň, v ktorý ste odišli z Egypta, z domu otroctva, keď vás Pán odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté. 4Dnes odchádzate, v mesiaci abíb. 5Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorú ti chce dať, ako to pod prísahou sľúbil tvojim otcom, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš zachovávať tento zvyk v tomto mesiaci. 6Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a na siedmy deň bude Pánov sviatok. 7Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby a nesmie byť nič kysnuté vidieť v celom tvojom okolí; kysnute cesto sa nesmie nájsť u teba. 8V ten deň povieš svojmu synovi: »To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď som vyšiel z Egypta.« 9A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, aby bol v tvojich ústach Pánov zákon, lebo Pán ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. 10A tento predpis budeš zachovávať rok čo rok v určený čas.

Zákon o prvorodených. - 11Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako odprisahal tvojim otcom, a keď ti ju dá, 12všetko, čo otvára materské lono, odstúpiš Pánovi. Čo bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi. 13Prvorodeného osla zameníš ovcou, ak ho nezameníš, zabiješ ho. Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš. (*) (Osol bol zvieraťom nečistým; nebolo dovolené obetovať nečisté zvieratá.) 14A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: »Čo to znamená?«, odpovieš mu: »Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 15Keďže sa faraón zdráhal prepustiť nás, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materské lono, ak je mužského pohlavia, a vykupujem každého svojho prvorodeného syna.« 16A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, lebo silnou rukou nás Pán vyviedol z Egypta." (*) (Porov. v. 9. Po návrate z babylonského zajatia Židia vkladali slová v. 1–10 a 11–16 ako i Dt 6,4–9 a Dt 11,13–21 do kožených schránok a priväzovali si ich na čelo a na ľavú ruku remienkami. Tieto modlitebné remienky, zvané tefillín, spomínajú sa v Mt 23,5.)

Pochod Izraelitov k vrchu Sinaj, 13,17 - 18,27

Cesta zo Sokotu do Etamu. - 17Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu - hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: "Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!" (*) (Tu sa začína vlastný exodus, cesta Božieho ľudu z egyptského otroctva po púšti do zasľúbenej zeme. Kresťanská tradícia v ňom vidí predobraz cesty, ktorou sa uberá Cirkev (alebo veriaca duša) púšťou života k blaženej večnosti.) 18Preto Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave. 19Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiž Izraelitom slávnostne prisahať: "Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtiaľto moje kosti so sebou." (*) (Pozri Gn 50,24.)

20Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. 21Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. 22A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu. (*) (Oblačný stĺp a ohňový stĺp je jedným a tým istým javom (14, 24). Cez deň bol tmavý a v noci svietil. Prostredníctvom tohto stĺpa Boh ukazuje, že je prítomný medzi svojím ľudom a že ich aj vedie a určuje im cestu.)

Od Etamu k Červenému moru. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! 3Faraón si bude totiž myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! 4A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce, a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!" A urobili tak.

5Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: "Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!" 6I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, 7šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. 8Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. 9Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. 10Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. 11A Mojžišovi vraveli: "Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? 12Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: »Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!« Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!" 13Tu Mojžiš povedal ľudu: "Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. 14Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť."

Záchrana Izraelitov. - 15A Pán povedal Mojžišovi: "Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! 17Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, 18aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc." 19Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. 20Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.

Skaza Egypťanov. - 21Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila 22a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici.

23Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. 24V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. (*) (Ranná stráž – Židia až do rímskych čias rozdeľovali noc na tri čiastky (vigílie–stráže); prvá stráž bola podľa nášho času od 6. hod. večer až do 10. nočnej, druhá stráž od 10. do 2. hod. po polnoci a tretia od 2. do 6. hod. ráno.) 25Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: "Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!" 26A Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!" 27I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.

30Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi. (*) (Pri prechode cez Červené more ide o dva zázraky. More sa rozdeľuje na vystretie Mojžišovej ruky, ako to Boh prisľúbil, a poskytuje prechod suchou nohou po dne mora vtedy, keď to Izraeliti najviac potrebujú. A keď sa Egypťania pustia stredom mora za Izraelitmi, more sa na Mojžišov pokyn vracia späť. – Kresťanská tradícia vidí v tomto zázraku predobraz spásy a najmä krstu. Na viac ako 20 miestach Písma spomína sa na tento príbeh (Joz 4,22–24; Múd 19,17; Iz 43,16 n.; Ž 78,13; 105,37; 114 atď. ).)

Víťazná pieseň. - 1Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:

19Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.

20Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. (*) (Meno Mária pochádza najskôr z egyptského "meri jám" – milovaná od Pána. Iné významy slova mohli byť: ,kvapka mora, hviezda morská, horské more, pani, tučná, krásna' atď. Mária sa volá prorokyňou, lebo mala vedúci zástoj pri oslave Pána (Nm 12,2).) 21Mária im predspevovala:

Od Červeného mora do Máry a Elimu. - 22Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. (*) (Pozri Gn 16,7; 20,1; 25,18. Púšť Sur sa neskoršie volá Etam (Nm 33,8).) 23Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť). (*) (Márá pravdepodobne je dnešný Ain Hawára 110 km od miesta, kde Izraeliti prešli cez Červené more. Voda prameňa je horká a je skoro zanesený pieskom. Márá = horký prameň.) 24A ľud reptal proti Mojžišovi: "Čo budeme piť?" 25On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo, a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. 26A povedal: "Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár." 27Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode.

Pokrm Izraelitov na púšti - prepelice a manna. - 1Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. 2A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3Izraeliti im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!" 4Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: "Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. 5V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň." 6Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: "Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. 7Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!" 8A Mojžiš dodal: "V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!" 9Aj Áronovi povedal Mojžiš: "Povedz celej pospolitosti Izraelitov: »Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!«" 10Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku!

11A Pán povedal Mojžišovi: 12"Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: »V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!«" 13A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa, 14a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. 15Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: "Čo je to!" Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: "To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. (*) (Prepelice sú sťahovavé vtáky a aj dnes vo veľkých húfoch prilietajú z Európy na Sinajský polostrov. Po prelete ponad Stredozemné more sú unavené a ľahko sa dajú chytiť. Egypťania ich mäso solili a odkladali. Zázrak s prepelicami je však v tom, že doleteli vtedy, keď boli potrebné, a v tom čase, na ktorý ich Mojžiš predpovedal. – Ráno bola nad zemou hmla a zahaľovala napadnutú mannu. Keď hmla zmizla, s rosou sa objavila na zemi aj manna. "Čo je to", hebrejsky "manhú" alebo aj "je to manna"? Často sa kladie otázka, či príhoda s mannou dá sa vysvetliť prirodzeným spôsobom, alebo či ide o mimoprírodný zjav. Táto otázka vznikla zo skutočnosti, že na Sinajskom polostrove a inde jestvuje krovie, ktoré Arabi volajú tarfa a botanici Tamarix mannifera. Žije na ňom hmyz (Trabutina mannipara a Najacoccus serpentinus minor), ktorý vylučuje hmotu veľkosti špendlíkovej hlávky. Jednotlivé guľky sa však spájajú na listoch a konárikoch a na zem padajú vo veľkosti jadra lieskovca. Zbierajú sa za rána a pred večerom. Táto prirodzená manna sa však vyskytuje len od mája do augusta a viac jej býva, keď rok je vlhký. Dnes sa jej nazbiera do roka na Sinajskom polostrove najviac 300 kg. Používa sa ako liečivo alebo ako príkrm ku chlebu.
Mojžiš zreteľne považoval biblickú mannu za čosi mimoriadne, za "chlieb z neba". Pre kresťanskú tradíciu je predobrazom Eucharistie, duchovného pokrmu Cirkvi, pravého Izraela, na ceste do nebeskej vlasti.) 16Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!" (*) (Gomer je nádoba egyptského pôvodu, merajúca 3 a pol litra.)

17Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac. 18Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok, a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. 19A Mojžiš im povedal: "Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!" 20Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. 21Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.

22V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23A on im povedal: "To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra." 24Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. 25A Mojžiš povedal: "Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. 26Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude." 27Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. 28A Pán povedal Mojžišovi: "Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? 29Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! 30Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!" 31A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového koláča.

Odloženie manny na pamiatku a padanie manny počas putovania na púšti. - 32Nato Mojžiš povedal: "Toto prikazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa to zachová pre budúce pokolenia, aby videli, aký chlieb som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z egyptskej krajiny." 33A Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi nádobu a nasyp do nej plný gomer manny, a ulož ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia!" 34Ako Pán prikázal Mojžišovi, Áron to položil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. (*) (V časoch Šalamúnových manna už nebola vo svätyni (1 Kr 8,9). Mojžiš mal položiť mannu pred svedectvo, čiže pred Zákon, pred dve kamenné tabule, na ktorých bolo Desatoro. V tomto prípade Mojžiš mohol uskutočniť Pánov príkaz len po vyhotovení svätostánku.) 35A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. 36Gomer je desatina efy. (*) (Efa obnáša 36 litrov.)

Z púšte Sin do Rafidim. - 1Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. (*) (Rafidim sa považuje za totožné s údolím Feiranským, kde je veľká oáza. Iní však dávajú prednosť rovine Er-Raha, ktorá sa stelie pred severozápadným výbežkom stredného chrbáta Sinajského horstva, na úpätí Džebel Músa (Mojžišova Hora).) 2A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: "Daj nám vodu na pitie!" Ale Mojžiš im odvetil: "Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?" 3Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: "Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?" 4Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!" 5Pán odpovedal Mojžišovi: "Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! 6Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť." A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela. 7Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: "Je teda Pán medzi nami, alebo nie?" (*) (Massáh ,pokúšanie', Meríbáh ,vadenie'.)

Víťazstvo nad Amalekitmi. - 8Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. (*) (O Amalekitoch pozri Gn 14,7; pozn. Nm 24,20. Amalekiti obývali severnú časť Sinajského polostrova a južný kraj Kanaánu. Skutočnosť, že sa teraz nachodia na juhu Sinajského polostrova, dá sa vari vysvetliť tým, že hľadali pastvu na vyššie položených stráňach Sinajských vrchov. Možné je aj to, že nejaký kmeň sa osadil hodne južnejšie od ostatných.) 9Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: "Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke." 10A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. (*) (Hur bol Kalebovým synom, teda potomkom Júdovým (1 Krn 2,18–20).) 11A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. 12Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho, a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. 13A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.

14Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba." (*) (Porov. Dt 25,19; 1 Sam 15,3; 27,8 atď.) 15Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Pán je moja zástava. 16Povedal: "Ruky hore k Pánovmu trónu! Pán je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie."

Jetrova návšteva. - 1Keď Mojžišov tesť, madiánsky kňaz Jetro, počul, čo všetko Boh urobil Mojžišovi a jeho ľudu, Izraelu, že totiž vyviedol Izraelitov z Egypta, 2vzal Mojžišov tesť Jetro Mojžišovu ženu Seforu, ktorú on poslal späť, (*) (Jediná zmienka, že Mojžiš zanechal svoju ženu a deti u svojho tesťa, keď odchádzal do Egypta (4,20). O Jetrovi pozri 2,18; 3,1.) 3a s ňou oboch synov. Jeden z nich mal meno Gerson, lebo povedal: "Som prišelcom v cudzej krajine," 4druhý sa volal Eliezer, lebo povedal: "Boh môjho otca bol mojou pomocou a vyslobodil ma od faraónovho meča." 5A Jetro prišiel s jeho synmi a s jeho ženou k Mojžišovi na púšť, kde on táboril pri Božom vrchu. (*) (Boží vrch – Sinaj – Horeb (3,1).) 6Keď odkázal Mojžišovi: "Ja, tvoj tesť Jetro, idem k tebe s tvojou ženou a obaja jej synovia s ňou," 7vybral sa Mojžiš a šiel svojmu tesťovi naproti, poklonil sa mu a pobozkal ho. Potom sa vypytovali jeden druhého, ako sa majú, a vošli do stanu. 8Potom Mojžiš rozprával svojmu tesťovi, čo Pán urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, o všetkých strastiach, ktoré ich cestou zastihli, a (ako) ich Pán zachránil. 9A Jetro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Pán urobil Izraelu, keď ho vyslobodil z ruky Egypťanov. 10Jetro povedal: "Nech je zvelebený Pán, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna. 11Teraz už viem, že Pán je väčší ako všetci bohovia. To sa stalo preto, že sa vynášali nad vás." 12Potom Mojžišov tesť Jetro obetoval Bohu zápalnú a krvavú obetu a Áron so všetkými staršími Izraela prišli, aby boli s Mojžišovým tesťom pred Bohom prítomní na obetnej hostine.

Ustanovenie sudcov. - 13Na druhý deň sa Mojžiš posadil a súdil ľud, ktorý k nemu prichodil od rána až do večera. 14Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: "Čo to ty všetko robíš pre ľud?! Prečo zasadáš (na súd) sám a všetok ľud ťa od rána do večera obklopuje?" 15Mojžiš odvetil svojmu tesťovi: "Preto, že ľud prichádza ku mne, aby si vyžiadal Boží rozsudok. 16Keď sa medzi nimi vyskytne spor, prichádzajú ku mne, aby som rozhodol medzi stránkami a oznamoval im Božie predpisy a zákony." 17Mojžišov tesť mu povedal: "To nie je dobre, ako to robíš! 18Takto celkom vysilíš seba aj tento ľud, ktorý je pri tebe. Veď táto vec je ťažká pre teba, sám (jediný) ju nebudeš môcť konať. 19Počúvni teraz môj hlas, dám ti radu a Pán bude s tebou: Ty buď zástupcom ľudu pred Bohom a ty prednášaj jeho záležitosti Bohu! 20Poučuj ich o ustanoveniach a zákonoch a uč ich ceste, po ktorej majú kráčať, a činom, ktoré majú konať. 21Vyhliadni si však spomedzi všetkého ľudu schopných, bohabojných mužov, mužov dôveryhodných a nezištných, a ustanov ich za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 22Oni nech súdia ľud v každý čas a to tak, že vážnejšie prípady prednesú tebe a všetky menšie veci rozsúdia sami. Uľahči si a oni nech ponesú zodpovednosť s tebou. 23Ak to urobíš takto a ak ti to Boh dovolí, tak obstojíš; a všetok tento ľud bude sa vracať domov spokojný."

24Mojžiš počúvol slová svojho tesťa a urobil všetko, čo mu poradil. 25Mojžiš teda vyvolil z celého Izraela schopných mužov a ustanovil ich za predákov nad ľudom, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 26A oni súdili ľud v každom čase, len ťažšie prípady prednášali Mojžišovi, o všetkých menších rozhodovali však sami. 27Potom Mojžiš vyprevadil svojho tesťa a on odišiel do svojho kraja.

Uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na Sinaji, 19 - 40

Príprava ľudu na zmluvu. - 1V tretí mesiac po odchode Izraelitov z Egypta, v ten istý deň, prišli na Sinajskú púšť. 2Keď odtiahli z Rafidim, prišli na Sinajskú púšť a utáborili sa na púšti; tam naproti vrchu táboril Izrael. (*) (Sinajská púšť je rovina Sebaje na juh od Sinaja. Sinajské pohorie leží na juhu Sinajského polostrova a delí sa na skupinu vrchov západných, El-Homr, východných, Džebel ed-Deir, a stredných, Sinaj alebo Horeb. Dnes sa mienky rozchádzajú, či vrch, na ktorom Mojžiš dostáva kamenné dosky, je severný vrch Sinaja Rás-es-Safsaf (2114 m) alebo najvyšší vrch na juhu Sinaja, Džebel Músa (2244 m). Väčšia časť autorov považuje za vrch zákona najvyšší vrch Džebel Músa.)

3Potom Mojžiš vystúpil k Bohu. Tu Pán na neho zavolal z vrchu: "Toto povieš Jakubovmu domu a zvestuješ Izraelitom: 4»Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe. 5Ak teraz budete poslúchať môj hlas a ak zachováte moju zmluvu, tak mi budete medzi všetkými národmi zvláštnym majetkom - veď mne patrí celá zem - 6a budete mi kráľovským kňazstvom a svätým národom!« Toto sú slová, ktoré máš predniesť Izraelitom." (*) (Boh ponúka Izraelitom svoju zmluvu, ktorou si chce vyvolený ľud pripútať k sebe. Izraeliti sa majú slobodne rozhodnúť pre túto zmluvu. Tento moment je v dejinách spásy význačný a prevyšuje ho len Ježišova dobrovoľná smrť na kríži, keď Spasiteľ sveta uzaviera novú zmluvu s tými, ktorí budú jeho krvou vykúpení a spasení.) 7Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a oznámil im všetky slová, ktoré mu prikázal Pán. (*) (Starší ľudu nie vekom (porov. 3,16).) 8A ľud jednomyseľne odpovedal: "Budeme robiť všetko, čo hovoril Pán." Potom Mojžiš tlmočil slová ľudu Pánovi.

9A Pán opäť hovoril Mojžišovi: "Hľa, ja prídem k tebe v hustom mraku, aby ľud počul, keď sa s tebou rozprávam, a aby ti veril naveky." Mojžiš oznámil slová ľudu Pánovi. 10A Pán povedal Mojžišovi: "Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. (*) (Ľud sa mal zasvätiť celkom pravému Bohu. Vonkajšie očisťovanie bolo len znakom vnútornej čistoty duše.) 11Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. 12Vyznač ľudu hranice dookola a prikáž: »Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!« 13Takého sa však nesmie dotknúť ruka, nech je ukameňovaný alebo šípom zastrelený. Ani človek, ani zviera nesmie ostať nažive! Keď zaznie roh, nech vystúpia na vrch." 14Nato Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho a oni si oprali odev. 15A ľudu prikázal: "Buďte pripravení na tretí deň! Nedotýkajte sa nijakej ženy!"

Boh sa zjavuje na Sinaji. - 16Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. 17Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. 18Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. 19Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmení. (*) (Boh sa zjavuje v ohni ako kedysi Mojžišovi (3,1) a Abrahámovi (Gn 15,17).)

20Keď Pán zostúpil na končiar Sinaja, zavolal Mojžiša na končiar vrchu a Mojžiš vystúpil hore. 21Tu mu Pán prikázal: "Zostúp dolu a dôrazne varuj ľud, aby sa neodvažoval ísť pozrieť Pána, ináč ich veľa zahynie! 22Aj kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, musia sa posvätiť, aby ich Pán nezahubil." (*) (Pred ustanovením áronského kňazstva kňazmi boli otcovia rodín, ktorí za iných okolností mali právo pristupovať k Bohu; pri tomto mimoriadnom Božom zjavení však ani oni nesmú pristúpiť bližšie.) 23Mojžiš odpovedal Pánovi: "Ľud nevystúpi na Sinaj, lebo ty sám si nás dôrazne varoval, keď si prikázal: »Ohranič vrch a vyhlás ho za svätý!«" 24Pán mu však odvetil: "Len zostúp, potom zasa vystúpiš spolu s Áronom! Kňazi a ľud nech sa neopovažujú vystupovať k Pánovi, aby ich nezahubil!" 25I zostúpil Mojžiš k ľudu a povedal im to.

Desatoro prikázaní. - 1Potom Boh hovoril všetky tieto slová: (*) (Desatoro prikázaní obsahuje v krátkosti povinnosti k Bohu a blížnemu. Desať príkazov predstavuje základ a podmienky zmluvy, ktorú Pán uzavrel s Izraelom, a tak je aj podkladom pre dejinné poslanie vyvoleného národa.) 2"Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.

3Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

4Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, (*) (Pán je Boh žiarlivý, nestrpí nijakého súpera. Zmluva Pána s ľudom prirovnáva sa k manželstvu a nevera ľudu voči Bohu bude sa volať cudzoložstvom (Iz 1, 21; Jer 2,2; Ez 16,8 atď.).) 6milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

7Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. (*) (Nevyslovíš, doslova nevezmeš. Nadarmo – zbytočne; zakazuje sa vyslovovať meno Božie neúctivo, zneužívať ho na falošnú prísahu, kliať a rúhať sa.)

8Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! 9Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, 10siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! 11Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho. (*) (Zasvätenie soboty prikazuje sa slovami: Spomni … To prezrádza, že zasvätenie soboty už jestvovalo. Aj pri zázraku s mannou sa pripomína zasvätenie siedmeho dňa (16,22), čo je znakom, že zasvätenie soboty je staršieho dáta (Gn 2,3). V sobotu sa zakazovalo zbierať mannu (16,23 n.), zakazovalo sa variť a piecť, zapaľovať oheň (35,3), zbierať dre vo (Nm 15,32), orať a žať (34,21), nosiť bremená (Jer 17,21), obchodovať atď. Sobota sa začínala v piatok večer a končila sa v sobotu večer (Lv 23,32).)

12Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! 13Nezabiješ! 14Nescudzoložíš! (*) (Nescudzoložíš – prikazuje sa predovšetkým zachovávanie manželskej vernosti, lež spolu zakazujú sa všetky skutky, ktoré sa priečia čnosti čistoty, teda všetky hriechy nehanebnosti (Lv 20,10; Dt 22,22–24; Mt 5,21–32).) 15Nepokradneš! 16Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! (*) (Keďže svedok v hebrejčine označuje aj žalobcu, týmto príkazom sa zakazuje aj krivá obžaloba, falošné obvinenie. Tento príkaz chráni česť človeka.) 17Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!" (*) (Deviaty a desiaty príkaz vzťahuje sa na hriešne žiadosti. Zakazuje sa nielen vonkajšie zlo, skutok, ale potláča sa ním priam koreň zla, žiadostivosť (Jak 1,14 n.). Desatoro je prirodzeným zákonom, a preto je také staré ako samo ľudstvo. Aj Izraeliti poznali tieto prirodzené zákony tak, ako ostatní Semiti. Na Sinaji sa tieto prirodzené zákony znova zdôrazňujú, vyhlasuje sa ich všeobecná záväznosť a platnosť, a tak Desatoro sa stáva pozitívnym zákonom Božím. Skutočnosť, že Desatoro je prirodzeným zákonom, vysvetľuje aj tú podobnosť, ktorá je medzi Desatorom a Kódexom Hamurapiho, aspoň o päťsto rokov starším ako vyhlásenie Desatora na Sinaji.)

Dojem, ktorý vyvolalo Božie zjavenie sa u ľudu. - 18Všetok ľud pozoroval hrmenie a blesky, zvuk rohov a dymiaci vrch, chvel sa od strachu a vzďaľoval sa, 19a Mojžišovi povedal: "Ty nám hovor a budeme ťa počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nepomreli!" 20A Mojžiš odpovedal ľudu: "Nebojte sa, veď Boh prišiel preto, aby vás skúšal, aby ste sa ho báli a nehrešili." (*) (U starých národov bolo presvedčenie, že človek, ktorý vidí Boha, nemôže ďalej ostať nažive. Ale Boh sa nezjavil, aby usmrtil ľud, naopak, zjavil sa, aby ľudí presvedčil o svojej velebe a takto v nich rozhojnil bázeň Božiu, ktorá ich uspôsobí a privedie k poslušnosti voči príkazom Božím a k odporu voči hriechu.) 21Ľud však ostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k mraku, v ktorom bol Boh.

Kniha zmluvy, 20,22 - 23,33

Ustanovenia o Božej úcte. - 22Tu Pán povedal Mojžišovi: "Toto povieš Izraelitom: »Sami ste videli, že som z neba rozprával s vami. (*) (Úryvok 20,22 –23,33 je najstaršou zbierkou izraelského zákonodarstva a podľa 24,4.7 napísal ho sám Mojžiš. Jeho obsahom sú rozličné doplňujúce zákony, týkajúce sa Desatora.) 23Neurobíte si strieborných bohov popri mne, ani zlatých bohov si neurobíte!« 24Urobíš mi oltár zo zeme a na ňom mi budeš obetovať celostné a pokojné obety, svoje ovce a dobytok a na každé miesto, kde nechám spomínať svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa. 25Ak mi však vystavíš kamenný oltár, nesmieš ho stavať z kresaných kameňov, lebo keď sa ho dotkneš svojím dlátom, bude poškvrnený. (*) (Oltár mal byť bez okrasy. Dôvodom bolo, aby im nepripomínal dajakú podobu, aby sa tak Izraeliti chránili pred modloslužbou.) 26Ani nebudeš na môj oltár vystupovať po stupňoch, aby sa pri ňom neodkryla tvoja nahota!

Práva hebrejských otrokov. - 1Toto sú právne ustanovenia, ktoré im predložíš: (*) (Verše 20. a 21. sú dôkazom, že ani otrok–cudzinec nebol vystavený ľubovôli svojho pána.) 2Ak si kúpiš hebrejského otroka, nech ti slúži šesť rokov a v siedmom roku odíde bezplatne slobodný. 3Ak prišiel sám, sám aj odíde. Ak bol už ženatý, odíde s ním aj jeho žena. (*) (Hebrej sa mohol stať otrokom iného Hebreja alebo preto, že sa predal sám pre svoju chudobu (Lv 25,39), alebo ako zlodej, ktorý nemohol nahradiť škodu, bol predaný do otroctva (Ex 22,3). Izraelský otec mohol predať svoje deti (21,7; Neh 5,5; Iz 50,1). Aj dlžník sa mohol stať otrokom, keď nemohol splatiť svoj dlh (2 Kr 4,1 n. a Neh 5,2). Izraelita, nech sa dostal akýmkoľvek spôsobom do otroctva, neostal otrokom u svojho izraelského pána dlhšie ako sedem rokov. V siedmom roku, po šesťročnej službe, prepúšťali ho na slobodu.) 4Ak mu však pán dal ženu a ona mu porodila synov a dcéry, žena aj s deťmi patria pánovi a len on sám odíde. 5Ak však otrok vyhlási: »Milujem svojho pána, svoju manželku a svoje deti a neodídem na slobodu,« 6jeho pán ho privedie pred Boha, potom ho zavedie k dverám alebo verajam a jeho pán mu šidlom prepichne ucho. A bude jeho otrokom naveky.

7Ak niekto predá svoju dcéru za nevoľnicu, ona neodíde, ako odchádzajú otrokyne. 8Ak sa znepáči svojmu pánovi, ktorý si ju vybral, nech jej dovolí vykúpiť sa. Nesmie ju však predať cudziemu národu, ak sa od nej odvrátil. 9Ak ju určí svojmu synovi, bude s ňou zaobchádzať podľa práva dcér. 10Ak by si vzal ešte ďalšiu, neukráti ju ani na jedle, ani na šatstve, ani na manželskom obcovaní. 11Ak jej neposkytne tieto tri veci, tak ona môže voľne odísť bez toho, žeby niečo platila.

Ochrana ľudského života. - 12Ten, kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí zomrieť. 13Ak to však neurobil úmyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanovím miesto, kde sa bude môcť utiecť. 14Kto zločinne a úkladne zabije svojho blížneho, aj od môjho oltára ho odtrhneš, aby zomrel. (*) (Len skutočný vinník mal sa potrestať smrťou. Podľa Nm 35,12; Dt 19,12 vina sa zisťovala pred súdom. Kto niekoho zabil neúmyselne alebo keď sa o jeho vine mohlo pochybovať, mohol si svoj život zachrániť útekom do jedného zo šiestich miest útočišťa. Pri nastúpení nového veľkňaza dostal úplnú slobodu. Kým Izraeliti putovali na púšti, miestom útočišťa bol zaiste oltár zápalných obetí. Tak to bolo u ostatných Semitov a iných starovekých národov.) 15Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť. 16Kto ukradne človeka a predá ho, alebo ho bude mať vo svojej moci, musí zomrieť. 17Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť.

Poranenie na tele. - 18Ak sa mužovia pohádajú a jeden udrie druhého kameňom alebo nejakým ťažším predmetom tak, že ten síce nezomrie, ale bude ležať na lôžku, 19ak potom vstane a bude chodiť vonku o palici, tak ten, čo ho udrel, bude bez trestu; nahradí však tamtomu, čo zameškal, a zaplatí, čo sa vynaložilo na jeho liečenie. 20Kto tak udrie svojho otroka alebo svoju slúžku palicou, že zomrie pod jeho rukou, treba ho prísne potrestať; 21ak ostanú jeden alebo dva dni nažive, nepodlieha nijakému trestu, lebo oni sú jeho majetkom. 22Ak sa mužovia medzi sebou bijú a pri tom udrú tehotnú ženu tak, že jej odíde plod, ale nenastane nešťastie, tak ten zaplatí toľko, koľko od neho bude žiadať manžel ženy - a dá to podľa rozhodnutia sudcov. 23Ale ak nastane nešťastie, tak dáš život za život, 24oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, hrču za hrču. (*) (Zákon krvnej pomsty a zákon odvety, ktorými sa trestalo a odčiňovalo krvipreliatie, celkom ruší až Kristus (Mt 5,38). Telesné poranenie bolo možno odčiniť peňažitou pokutou.) 26Ak niekto udrie svojho otroka alebo svoju slúžku po oku a zničí mu ho, za jeho oko daruje mu slobodu. 27Ak vybije svojmu otrokovi alebo svojej slúžke zub, prepustí ho za jeho zub na slobodu.

Smrť a poranenie skrze zvieratá. - 28Ak býk tak pokole muža alebo ženu, že zomrú, býk sa musí ukameňovať a jeho mäso sa nesmie jesť. Majiteľ býka však nepodlieha trestu. 29Ale ak býk už predtým klal a majiteľ nedozeral naň, hoci bol na to upozornený, ak zmárnil muža alebo ženu, bude ukameňovaný a aj jeho majiteľ musí zomrieť. 30Ak sa mu však uloží peňažitá pokuta, tak za svoj život zaplatí také výkupné, aké sa mu uloží. 31Keď pokole chlapca alebo dievča, naloží sa s ním podľa tých istých ustanovení. 32Ak býk pokole otroka alebo slúžku, tak sa jeho pánovi zaplatí tridsať strieborných šeklov a býk sa ukameňuje.

Ochrana majetku. - 33Keď niekto nechá otvorenú cisternu, alebo ak niekto vykope cisternu a nezakryje ju, a ak potom do nej padne býk alebo osol, 34tak majiteľ cisterny zaplatí v peniazoch náhradu jeho majiteľovi, odhynutý (kus) však bude jeho. 35Keď niečí býk pokole býka niekoho iného tak, že zahynie, tak živého býka musia predať a s jeho cenou sa rozdelia, s uhynutým sa tiež rozdelia. 36Keď sa však vedelo, že býk kole a jeho majiteľ nedozeral naň, tak zaplatí úplnú náhradu, býka za býka a uhynutý (kus) bude celý jeho.

1Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec. 2Ak pristihnú zlodeja, keď sa dobýva do domu, alebo keď ho podkopáva, a porania ho tak, že zomrie, ten, čo ho poraní, nebude vinný za jeho krv. 3Ale ak to urobí po východe slnka, je vinný za jeho krv. - Zlodej musí dať náhradu. Ak však nemá nič, treba ho predať za ukradnutú vec. 4Keď sa ukradnutá vec, býk, osol alebo ovca nájde u neho živá, dá dvojnásobnú náhradu. 5Ak niekto urobí škodu na poli alebo na vinici, alebo pustí svoj statok a ten sa pasie na cudzom poli, nahradí najlepším zo svojho poľa a najlepším zo svojej vinice. (Podľa odhadu škody.) 6Ak sa vznieti oheň, zachváti tŕnie a potom spáli obilie v stohoch alebo ešte na poli, ten, kto oheň rozložil, nahradí škodu.

O uschovaných veciach. - 7Ak si dá niekto inému do úschovy peniaze alebo iné cenné predmety a niekto ich v jeho dome ukradne, tak zlodej, ak sa nájde, nahradí to dvojnásobne. 8Ak sa však zlodej nenájde, tak majiteľ domu sa dostaví pred sudcov (a odprisahá), že nesiahol po majetku svojho blížneho.

9V prípade každej sprenevery, či už ide o býka, osla, ovcu, plášť alebo o čokoľvek, čo sa stratilo, a majiteľ by o tom tvrdil: »To je ono!«, záležitosť oboch príde pred sudcov. A ten, koho sudcovia vyhlásia za vinníka, musí svojmu blížnemu dať dvojnásobnú náhradu.

10Ak niekto dá inému do opatery osla, býka alebo ovcu, alebo hocijaké dobytča a ono odhynie alebo sa dokaličí, alebo ho odvlečú tak, že to nik nevidel, 11medzi oboma rozhodne prísaha pred Pánom, že nesiahol na majetok svojho blížneho. Majiteľ sa musí s tým uspokojiť a ten nemusí dať náhradu. 12Ak mu ho však ukradli, dá majiteľovi náhradu. 13Ak mu ho roztrhali, nech ho donesie na dôkaz. Za roztrhané nemusí dávať náhradu.

14Kto si od iného niečo vypožičia a dokaličí sa to alebo odkape, tak musí dať, ak majiteľ nebol pri tom, plnú náhradu. 15Keď bol však majiteľ pri tom, nemusí dávať náhradu. Ak bolo najaté, dostane jeho nájomné.

Zvláštne ustanovenia. - 16Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku! 17Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dať, zaplatí toľko, koľko sa dáva panne do vena!

18Čarodejnicu nenecháš nažive! 19Kto bude obcovať so zvieraťom, musí zomrieť! 20Kto prináša obetu bohom, okrem jedinému Pánovi, prepadne kliatbe smrti! 21Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!

22Vdove a sirote nebudete krivdiť! 23Ak im budeš krivdiť a oni budú volať ku mne, ja isto vypočujem ich volanie, 24vzbĺkne môj hnev a pobijem vás mečom. Potom budú vaše ženy vdovami a vaše deti sirotami.

25Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, peniaze, nebudeš sa k nemu správať ako vydierač! Nebudeš od neho žiadať úroky! 26Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka! 27Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Ak bude ku mne volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný.

28Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť! 29Z hojnosti svojho humna a z muštu svojho lisu neotáľaj odvádzať! 30Prvorodeného zo svojich synov dáš mne! Takisto urobíš so svojím dobytkom a ovcami! Sedem dní ostane u svojej matky, na ôsmy deň ho odovzdáš mne!

31Budete mi svätými ľuďmi! Mäso z roztrhaného na poli nebudete jesť! Hodíte to psom!

Pravdivosť a spravodlivosť pred súdom. - 1Nebudeš šíriť nepravdivú povesť! Nepodáš svoju ruku tomu, kto je v nepráve, aby si krivo nesvedčil! 2Nespojíš sa na zlú vec s väčšinou a pri spore nebudeš vypovedať podľa väčšiny, aby si neprekrúcal pravdu! 3Ani chudobnému nebudeš nadŕžať pri súde!

4Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť! 5Ak zbadáš, že osol tvojho odporcu padol pod svojím bremenom, neobídeš ho, ale pomôžeš mu ho zdvihnúť!

6Nebudeš prekrúcať právo chudobného v jeho spornej veci! 7Nepravdivej výpovedi sa budeš vyhýbať! Nevinného a toho, kto je v práve, nepripravíš o život, lebo ja neospravodlivím toho, kto je nespravodlivý! 8Dar neprijmeš, lebo dar zaslepí aj múdrych a prekrúti záležitosť tých, čo sú v práve! 9Nebudeš utláčať cudzinca; sami viete, ako mu to padne, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!

Zákon o sobotňajšom roku. - 10Šesť rokov budeš osievať svoju pôdu a zbierať svoju úrodu, 11v siedmom roku ju však necháš ležať úhorom a neobrobíš ju; nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu; a čo zostane, nech spasú poľné zvieratá! To isté urobíš so svojou vinicou a so svojím olivovým sadom! 12Šesť dní budeš pracovať, v siedmy deň zachováš sobotu, aby si odpočinul tvoj býk a osol a oddýchol syn tvojej nevoľnice a cudzinec!

13Všetko, čo som vám prikázal, budete zachovávať a mená cudzích bohov nebudete vzývať! To nech nik nepočuje z vašich úst!

Tri výročné sviatky. - 14Tri razy do roka mi budeš sláviť sviatky! (*) (Ide o tri sviatky: sviatok Nekvasených chlebov, sviatok Týždňov, čiže slávnosť Žatvy, ktorá sa slávila päťdesiaty deň po Veľkej noci, a napokon sviatok Stánkov, čiže Oberania, v mesiaci tišri. V tieto tri sviatky mali sa všetci Izraeliti dostaviť pred Pána, teda do svätyne. Mali priniesť Pánovi dary, obetu. O týchto sviatkoch pozri Dt 16.) 15Zachováš sviatok Nekvasených chlebov: sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, ako som ti prikázal, v určenom čase v mesiaci abíb! Veď v ňom si vyšiel z Egypta. Ale neprídeš predo mňa s prázdnymi rukami! 16Okrem toho (zachováš) sviatok Žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si zasial na poli, a sviatok Oberania na konci roka, keď zoberieš z poľa svoju úrodu! 17Tri razy do roka sa ukáže každý muž pred Pánom, svojím Bohom!

18Nebudeš vylievať krv mojej obety na kysnutý chlieb, ani loj z mojich sviatočných obetí neodložíš do nasledujúceho rána!

Prísľub pomoci a požehnania. - 19To najlepšie, prvotiny tvojej pôdy, prinesieš do domu Pána, svojho Boha!

Kozľa nebudeš variť v mlieku jeho matky! (*) (Zákaz variť kozľa v mlieku jeho matky dáva sa preto, aby sa Izraeliti vyvarovali modloslužby. U iných národov takéto varenie bolo oslavou nepravého božstva. Akýsi kult znovuzrodenia.)

20Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil. 21Maj sa pred ním na pozore a počúvaj jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vám neprepáči vaše previnenia, veď je v ňom moje meno! 22Ale ak budeš počúvať jeho hlas, a robiť všetko, čo hovorím, potom budem nepriateľom tvojich nepriateľov a sužovateľom tvojich sužovateľov. 23Lebo môj anjel pôjde pred tebou a privedie ťa k Amorejčanom, Hetejcom, Ferezejcom, Kanaánčanom, Hevejcom a Jebuzejcom, ktorých vyhubím. 24Nebudeš sa klaňať ich bohom, ani uctievať ich, ani robiť ich skutky, lež bezohľadne zrúcaš ich pamätníky! 25Budeš slúžiť Pánovi, svojmu Bohu, aby som požehnal tvoj chlieb, tvoju vodu a oddialil od teba choroby. 26V tvojej krajine nebude potom ženy, ktorá by potratila alebo bola neplodná - a ja doplním tvoje dni do plného počtu.

27Vyšlem pred tebou svoju hrôzu a do zmätku uvediem každý ľud, ku ktorému prídeš, a všetkých tvojich nepriateľov zaženiem na útek pred tebou. 28Pošlem pred tebou sršne, ktoré pred tebou vyženú Hevejcov, Kanaánčanov a Hetejcov. 29Nevyženiem ich pred tebou za jeden rok, aby sa zem neobrátila v púšť a aby sa nerozmnožila divá zver na tvoju škodu. 30Pomaly ich budem vyháňať spred teba, kým sa nerozmnožíš a neovládneš krajinu. 31Tvojmu územiu dám siahať od Červeného mora až po Filištínske more a od púšte až po rieku, lebo obyvateľov krajiny dám do tvojej moci, aby si ich vyhnal spred seba. (*) (Filištínske more je Stredozemné more. Rieka je rieka Eufrat. Po Eufrat siahalo izraelské územie iba za vlády kráľa Dávida a Šalamúna.) 32Neuzavrieš s nimi ani s ich bohmi zmluvu! 33Nezostanú bývať v tvojej krajine, aby ťa nezviedli na hriech proti mne. Keby si uctieval ich bohov, bola by to tvoja záhuba."

Uzavretie zmluvy medzi Bohom a Izraelom. - 1Potom povedal Mojžišovi: "Vystúp k Pánovi ty, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiati zo starších Izraela a budete sa klaňať z diaľky! 2Len sám Mojžiš sa priblíži k Pánovi, oni sa nepriblížia, ani ľud nevystúpi s ním!"

3Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme!" 4Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela. 5Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby pripravili pre Pána zápalnú obetu a na pokojnú obetu zabili býčky. 6Tu vzal Mojžiš polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhú polovicu krvi vylial na oltár. 7A Mojžiš vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu, pričom oni vraveli: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!" 8Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: "Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!" (*) (Starovekí ľudia uzavierali zmluvy rozličným spôsobom (Gn 15,7 n.; 21,27; 31,44 n.). Pevným a slávnostne vyhláseným bol zväzok vtedy, keď sa obe stránky, uzavierajúce zmluvu, pokropili krvou obetovaných zvierat. Oltár predstavuje jednu stránku, Boha, ľud je zasa druhou stránkou. Títo navzájom uzavierajú zmluvu a zaväzujú sa k obojstranným podmienkam. Zmluva Boha s Izraelom je obrazom novej zmluvy, ktorú uzavrie a svojou krvou na kríži potvrdí Ježiš Kristus (Hebr 9,19–22).) 9Potom Mojžiš, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších z Izraela vystúpili hore 10a tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako samo nebo. 11A on nevystrel ruku proti vyvoleným Izraelitom. Mohli hľadieť na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaného). (*) (Boh "nevystrel ruku" – podľa starého názoru ten, čo videl Boha, musel zomrieť. Tu sa nestalo tak. Keď zostúpili z vrchu, zúčastnili sa všetci na obetnej hostine, ktorá sa konávala po pokojnej obete.)

Mojžiš dostáva od Pána tabule zákona. - 12A Pán povedal Mojžišovi: "Vystúp ku mne na vrch a zostaneš tam! Dám ti dve kamenné tabule: zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil!" 13Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a Mojžiš vystúpil na Boží vrch. 14Starším však prikázal: "Čakajte na nás tu, kým sa k vám nevrátime! Veď Áron a Hur sú tu s vami! Kto bude mať nejaký spor, nech sa obráti na nich!" 15Keď potom Mojžiš vystúpil na vrch, vrch zahalil oblak. 16Tu zostúpila na vrch Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň zavolal z oblaku Mojžiša. (*) ("Pánova sláva" je v biblickej tradícii prejav Božej prítomnosti (porov. Ex 34,29; 1 Kr 8,10–11).) 17V očiach Izraelitov sa Pánova sláva na končiari vrchu javila ako žeravý oheň. 18Mojžiš vošiel do oblaku a Mojžiš zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

Bohoslužobné ustanovenia, 25 - 31

Zbierka predpisov o svätyni. - 1Tu Pán hovoril Mojžišovi: (*) (Desatoro prikázaní a kniha zmluvy mali usmerňovať a riadiť náboženský, sociálny a mravný život Izraelitov. Ustanovenia a nariadenia o bohoslužbe dáva Mojžiš v nasledujúcich hlavách 25 – 31.) 2"Povedz Izraelitom, aby vyberali pre mňa dary. Od každého, kto dá dobrovoľne, vyberte dar pre mňa! 3Takéto dary máte od nich prijať: Zlato, striebro a meď, 4belasý a červený purpur, karmazín, jemné plátno a kozie súkno, 5baranie kože, tachášové kože, akáciové drevo, 6olej do lampy, voňavky do oleja na pomazanie a do voňavého kadidla, 7ónyxové kamene a iné drahokamy na vyloženie efódu a náprsníka. (*) (Kovy, drahokamy a všelijaké hmoty, ktoré Izraeliti mali obetovať na zariadenie, výzdobu svätostánku, mohli Izraeliti mať z Egypta (3,21 n.; 12,35 n.), alebo si ich zaobstarali od karaván, ktoré tiahli často z východu do Egypta. – Belasý purpur, hyacint, je tmavofialová farba a potom látka zafarbená touto farbou. Farbu vyrábali z tekutiny, ktorú vylučuje lastúra Murex trunculus. Červený purpur, tmavočervená farba, ktorú vyrábali z lastúry Murex brandaris; táto sa vo veľkom počte nachádza na pobreží Stredozemného mora. Karmazín, jasná červená farba. Vyrábali ju z hmyzu, žijúceho na určitých druhoch dubov v Malej Ázii (Lecanium ilicis). Jemné plátno, byssus, alebo kment, hebr. šéš, je ľanové plátno farby snehobielej a veľmi jemné (Gn 41,42). Tachášové kože sú pravdepodobne kože delfína. Koža tohto zvieraťa je pevná a mastná, preto veľmi dobre poslúžila za vrchnú pokrývku svätostánku. Chránila ho pred prudkými dažďami. O kameni ónyxovom pozri Gn 2,12. O efóde a náprsníku porov. 28,6 n. a 28,15 n.) 8Postavia mi svätyňu a budem bývať uprostred nich. 9Celkom podľa toho, čo ti teraz ukážem, podľa vzoru príbytku a podľa vzoru všetkého jeho náradia to vyhotovíte!

Archa. - 10Z akáciového dreva mi urobia archu dva a pol lakťa dlhú, poldruha lakťa širokú a poldruha lakťa vysokú. (*) (Archa je truhla, skriňa z dreva. Lakeť obyčajný obnášal 49,5 cm, lakeť kráľovský zasa 55 cm. Lenže v Egypte táto miera bola menšia: obyčajný lakeť mal 45 cm, druhý lakeť však 52,8 cm.) 11Obiješ ju rýdzim zlatom; znútra i zvonku ju obiješ a navrchu dookola urobíš zlatý veniec. 12Uleješ pre ňu štyri zlaté krúžky a pripevníš ich na jej štyri nohy, čiže dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. 13Potom vyhotovíš dve tyče z akáciového dreva a obiješ ich zlatom. 14Tieto tyče zastrčíš do krúžkov, čo sú na bokoch archy, aby sa na nich archa nosila. 15Tyče zostanú v krúžkoch archy, nesmú sa z nich vytiahnuť. 16Do archy uložíš zákon, ktorý ti dám. (*) (Zákon označuje dve kamenné tabule, desatoro Božích prikázaní (31,18; 32,15). Preto archa volá sa aj archou zákona alebo archou zmluvy (Nm 10,33; Dt 10,8).)

17Urobíš aj vrchnák (zľutovnicu) z rýdzeho zlata, dva a pol lakťa dlhý a poldruha lakťa široký. (*) (Vrchnák na arche volá sa tiež zľutovnicou, pretože na tomto vrchnáku v deň zmierenia vykonával veľkňaz očistenie ľudu a svätyne od hriechov, kropil ho krvou (Lv 16,14 n.).) 18Aj dvoch cherubov, kovaných zo zlata, spravíš hore na oboch koncoch zľutovnice; 19jedného cheruba pripojíte na jednom konci, druhého na druhom konci. Na zľutovnici hore na oboch koncoch prirobíš cherubov. (*) (Cherubi, anjeli v ľudskej podobe s krídlami, predstavovali trón Boží (1 Sam 4,4; 2 Sam 6,2; Ž 80,2), kým archa so zľutovnicou bola podnožou Božou. "Prázdne miesto" medzi oboma cherubmi bolo znamením, že Boha nemožno spodobniť a že je nepredmetný.) 20Cherubi nech majú rozpäté krídla a nech svojimi krídlami zakrývajú zľutovnicu, kým ich tváre budú obrátené oproti sebe. Cherubi nech upierajú svoj zrak na zľutovnicu. 21Zľutovnicu polož na archu a do archy vlož zákon, ktorý ti dám. 22Tam sa budem zjavovať a zo zľutovnice, spomedzi oboch cherubov, čo sú na arche zákona, budem hovoriť všetko, čo ti nariadim pre Izraelitov. (*) (Na arche sa zjavoval Pán, bol tam mimoriadnym spôsobom prítomný (Nm 10,34 n.; Dt 1,30.42). Boh je síce všade, ale osobitným spôsobom bol tam, kde bola archa (1 Sam 1 – 4).)

Stôl predkladných chlebov. - 23Urobíš aj stôl z akáciového dreva, dva lakte dlhý, lakeť široký a poldruha lakťa vysoký. 24Obiješ ho čistým zlatom a navrchu dookola urobíš zlatý veniec. 25Dookola na ňom urobíš na dlaň široký rám a na ráme dookola urobíš zlatý veniec. 26Zhotovíš preň štyri zlaté krúžky a pripevníš ich na štyroch rohoch, pri každej nohe jeden. 27Krúžky budú hneď pri ráme na zastrčenie tyčí, aby sa stôl mohol nosiť. 28Tyče vyhotovíš z akáciového dreva a obiješ ich zlatom. Na nich sa bude stôl nosiť.

29Spravíš k nemu aj misy, misky, kanvy a čaše, v ktorých sa budú prinášať mokré obety. Vyhotovíš ich z čistého zlata. 30Na stôl budeš stále klásť predo mňa predkladané chleby. (*) (Stôl predkladných chlebov, dosl. stôl chlebov tváre, čiže stôl Božej tváre, pretože chleby sa kládli pred Pána, pred jeho tvár.)

Sedemramenný svietnik. - 31Ďalej vyhotovíš svietnik z čistého zlata; svietnik, ktorého podstavec a ramená budú kované. Z neho budú vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a kvety. 32Z jeho bokov bude vychádzať šesť ramien: tri ramená svietnika z jedného boku a tri ramená svietnika z druhého boku. 33Na každom ramene budú tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom. Tak to bude na všetkých šiestich ramenách, čo vychádzajú zo svietnika. 34Na samom svietniku budú štyri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom, 35a to tak, že hlavička bude pod dvoma ramenami, ktoré z neho vychádzajú, potom hlavička pod ďalšími dvoma ramenami a opäť hlavička pod dvoma ramenami. Teda pod šiestimi ramenami, ktoré vychádzajú zo svietnika. 36Hlavičky a ramená budú z neho vychádzať a všetko bude kované z jedného kusa rýdzeho zlata. 37Vyhotovíš aj sedem lámp a nasadíš ich na svietnik, aby osvetľovali priestor, čo je pred ním. 38Aj odštipovače a panvičky, čo k nemu prislúchajú, nech sú z čistého zlata. 39Spotrebuješ na to hrivnu zlata, vrátane všetkého jeho príslušenstva. (*) (Hrivna zlata bolo asi 49 kg.) 40A hľaď, aby si to urobil podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu.

Svätostánok

Prikrývky na svätostánok. - 1Potom urobíš svätostánok z desiatich záclon. Ony budú z niťového plátna, z belasého a červeného purpuru a z karmazínu, urobíš ich s cherubmi, ako robieva umelec! (*) (Svätostánok sa skladal z drevenej kostry 30 lakťov (15,75 m) dlhej a 10 lakťov (5,25 m) širokej a vysokej. Krov sa skladal z dvoch krokiev, umiestnených na prednej a zadnej stene svätostánku, spojených vrchnou žrďou. Všetko bolo obité zlatým plechom. Strechu tvorili štyri pokrývky; dve spodné pokrývky boli utkané. Prvá bola jemná a do nej boli votkané obrazy cherubov. Bolo ju vidieť zvnútra svätostánku. Skladala sa z dvoch častí a každá časť pozostávala z piatich, 30 lakťov dlhých pásov. Ich šírka bola štyri lakte. Druhá pokrývka bola utkaná z kozej srsti a skladala sa z 11 kusov. Prvých päť bolo zošitých spolu a druhých šesť tiež spolu.) 2Dĺžka jednej záclony bude dvadsaťosem lakťov a šírka štyri lakte. Všetky záclony budú rovnakej miery. 3Päť záclon bude spojených dovedna a druhých päť záclon bude tiež spojených dovedna. 4Potom urobíš z belasého purpuru očká na samom kraji poslednej záclony jedného spojeného kusa a takisto urobíš na okraji poslednej záclony druhého spojeného kusa. 5Prirobíš teda päťdesiat očiek na jednej záclone a päťdesiat očiek prirobíš na okraji poslednej záclony druhého spojeného kusa, a to tak, aby očká boli oproti sebe. 6Urobíš tiež päťdesiat zlatých sponiek a záclony zopneš sponkami dovedna tak, aby svätostánok bol jedným celkom.

7Potom z jedenástich kobercov z kozej srsti vyhotovíš prikrývku na svätostánok. 8Každý koberec bude mať dĺžku tridsať lakťov a šírku štyri lakte. Jedenásť kobercov bude mať rovnakú mieru. 9Potom spojíš päť týchto kobercov osve a takisto šesť kobercov osve. Šiesty koberec však prehneš cez polovicu na priečelie svätostánku. 10Na okraj posledného koberca spojeného kusa prirobíš päťdesiat očiek a takisto päťdesiat na okraj posledného koberca druhého spojeného kusa. 11Urobíš tiež päťdesiat medených sponiek, tieto sponky zastrčíš do očiek a prikrývku spojíš v jeden celok. 12Z koberca, čo zo stanovej prikrývky visí ako prebytočný, nech polovica prebytočného pokrovca visí na zadnej strane stánku. 13A z toho, čo je prebytočné na dĺžku stanovej prikrývky, nech visí po lakti po oboch stranách svätostánku, aby ho zakrývalo. 14Potom urobíš na stánok ešte prikrývku z červeno farbených baraních koží a na to ešte pokrývku z tachášových koží. (*) (Tretia pokrývka bola z baraních, na červeno zafarbených koží. Jej rozmery Písmo neudáva. Štvrtá pokrývka bola z kože zvieraťa, ktoré sa v Biblii volá tacháš (delfín). Posledné dve prikrývky viseli po oboch stranách svätostánku len máločo nad zemou, slúžili stánku za ochranu pri zlom počasí.)

Stavba svätostánku. - 15Na svätostánok narobíš aj stojatých dosiek z akáciového dreva. 16Každá doska bude desať lakťov dlhá a poldruha lakťa široká. 17Opatríš ich dvoma čapíkmi, ktorými sa budú spájať dovedna; tak to urobíš na každej doske. 18Dosky na svätostánok prichystáš takto: Dvadsať dosiek na južnú stranu, na stranu poludnia, 19a pod dvadsať dosiek urobíš štyridsať strieborných podstavcov, po dva podstavce na jednu dosku pod oba jej čapíky. 20Takisto aj na druhú stranu svätostánku, na severnú stranu: dvadsať dosiek 21a štyridsať podstavcov, po dva podstavce na každú dosku. 22Na zadnú, západnú stranu, urobíš šesť dosiek! 23Okrem toho urobíš dve dosky na rohy stanu na zadnej strane. 24Tie budú dvojdielne odspodku až dovrchu k prvému krúžku - takto budú vyhotovené obe - a umiestniš ich do oboch rohov. 25Bude to teda osem dosiek s ich striebornými podstavcami, dovedna šestnásť strieborných podstavcov, po dva podstavce pod každú dosku. 26Aj žrde urobíš z akáciového dreva. Päť žrdí pre dosky na jednej strane svätostánku, 27päť žrdí na druhej strane svätostánku a päť žrdí na zadnej, západnej strane svätostánku. 28Stredná žrď, čo je v strede dosiek, bude siahať od jedného konca až na druhý. 29Dosky pokryješ zlatom a aj ich krúžky, do ktorých sa zasunú žrde, urobíš zo zlata. Aj žrde obiješ zlatom. 30A potom postavíš stánok podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu.

Vnútro svätostánku. - 31Urobíš aj oponu z belasého a červeného purpuru, z karmazínu a niťového plátna s cherubmi! Urobíš ju tak, ako robieva umelec. 32Potom ju zavesíš na štyri stĺpy z akáciového dreva, ktoré sú potiahnuté zlatom, stoja na štyroch strieborných podstavcoch a ich háčiky sú tiež zo zlata. 33Oponu zavesíš na háčiky a za ňu postavíš archu zákona! Opona vám bude oddeľovať svätyňu od veľsvätyne! 34Potom vo veľsvätyni položíš na archu zákona zľutovnicu. 35Stôl umiestniš vonku pred oponou a na južnej strane svätostánku naproti stolu svietnik, kým stôl bude stáť na strane severnej. 36Aj na vchod do svätostánku urob oponu, pestrú, z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna! 37Pre túto oponu urob päť stĺpov z akáciového dreva, oblož ich zlatom, ich háčiky budú tiež zo zlata, a odlej pre ne päť medených podstavcov! (*) (Svätostánok sa delil na dve časti; na svätyňu a veľsvätyňu. Svätyňa bola 20 lakťov dlhá a 10 lakťov vysoká a široká, hebr. sa volala qodeš. Veľsvätyňa, hebr. qodeš haqqódáším, mala rozmery presného kvádra, ktorého každá stena mala 10 lakťov. Svätyňu od veľsvätyne oddeľovala vzácna opona.)

Nádvorie: Oltár. - 1Potom urobíš z akáciového dreva oltár päť lakťov dlhý a päť lakťov široký; oltár bude štvoruholníkový a tri lakte vysoký. 2Na jeho štyroch uhloch urobíš rohy, ktoré budú z neho vyčnievať, a obtiahneš ho meďou! 3Vyhotovíš aj popolnice na odstraňovanie popola, lopatky, panvičky, vidlice a uhoľnice, čo k nemu patria. Všetko jeho náradie urobíš z medi. 4Potom naň urobíš sieťovité medené mriežky a na mriežkach, na ich štyroch rohoch, upevníš štyri medené krúžky 5a upevníš to dolu pod okružným schodíkom oltára tak, že mriežky budú siahať až do polovice oltára. 6Pre oltár urobíš tyče z akáciového dreva a obiješ ich meďou. 7Tieto tyče sa budú zasúvať do krúžkov, a tak tyče budú po oboch stranách oltára, aby ho bolo možno nosiť. 8Urobíš ho z dosiek, dutý! Urobíš ho tak, ako si videl na vrchu! (*) (Oltár predstavoval Boha a rohy na oltári označovali Božiu moc a silu. K oltáru neviedli schody, mal akýsi šikmý násyp, upravený z kamenia a zeme. Vystupovalo sa po násype k okrajom oltára. Okolo oltára bolo vyvýšené priestranstvo, na ktorom stával kňaz, aby tu mohol vykonať potrebné prípravy pre obetu. Táto spodná, rozšírená časť oltára bola orámovaná medenými mrežami. Celý oltár bol dutý. Oheň sa kládol na mriežkach, položených na vrchu oltára.)

Nádvorie. - 9Nádvorie svätostánku urobíš takto: Na jeho južnú stranu vyhotovíš plachty z niťového plátna - sto lakťov dĺžky na túto stranu. 10K tomu dvadsať stĺpov s ich dvadsiatimi medenými podstavcami. Stĺpové háčky a krúžky budú zo striebra. 11Takisto pozdĺž severnej strany plachty v dĺžke sto lakťov, k tomu dvadsať stĺpov s ich dvadsiatimi medenými podstavcami. 12Šírka nádvoria na západnej strane bude mať päťdesiat lakťov plachiet a k tomu desať stĺpov s ich podstavcami. 13Aj predná, východná šírka nádvoria bude mať päťdesiat lakťov: 14pätnásť lakťov plachiet na jednej strane a k tomu tri stĺpy s troma podstavcami, 15takisto na druhej strane pätnásť lakťov plachiet a k tomu tri stĺpy s troma podstavcami. 16Vchod do nádvoria bude mať záclonu širokú dvadsať lakťov z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna s vyšívaním a k tomu štyri stĺpy s ich štyrmi podstavcami. 17Všetky nádvorné stĺpy dookola budú mať strieborné krúžky. Aj ich háčky budú strieborné, ich podstavce však budú medené. 18Dĺžka nádvoria bude sto lakťov, jeho šírka päťdesiat lakťov a výška päť lakťov. Plachty budú z niťového plátna a podstavce z medi. 19Všetko náčinie svätostánku, ktoré sa bude používať na jeho úplnú obsluhu, aj všetky jeho kolíky a všetky kolíky nádvoria budú z medi.

Olej pre svietnik. - 20Prikáž Izraelitom, aby ti naznášali jemného oleja z roztlčených olív do svietnika, aby lampy neprestajne svietili. 21V stane zjavenia pred oponou, čo bude pred archou zákona, nech sa oň starajú Áron a jeho synovia, aby pred Pánom svietil od večera do rána. Toto bude navždy platný predpis pre všetky izraelské pokolenia.

Kňazské rúcho

Rúcho Árona a jeho synov. - 1Zavolaj k sebe spomedzi Izraelitov svojho brata Árona a jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi: Áron a jeho synovia Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. 2A pre svojho brata Árona zhotovíš posvätné rúcho na česť a ozdobu! 3Porozprávaš sa so všetkými, čo sa rozumejú umeniu, ktorých som naplnil umeleckým duchom, aby zhotovili pre Árona rúcho, žeby sa mohol posvätiť a slúžiť mi ako kňaz. 4Takéto rúcha urobia: náprsník, efód (náramenník), pláštik, tuniku z tkanej priadze, mitru a pás. Tieto posvätné šaty urobia tvojmu bratovi Áronovi a jeho synom, aby mi posluhovali ako kňazi. 5Použijú na to zlato, belasý a červený purpur, karmazín a plátno.

Efód (náramenník). - 6Efód zhotovia zo zlata, belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna, ako robieva umelec. 7Bude mať dve náplecné časti a na oboch stranách bude s nimi navrchu spojený. 8Aj šnúra, ktorou sa bude uväzovať, bude takou istou prácou a z jedného kusa s ním; bude zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna. 9Potom vezmeš dva ónyxové kamene a vyryješ do nich mená Izraelových synov, 10šesť na jeden kameň a ostatných šesť mien na druhý kameň v poradí, ako sa narodili. 11Brusičovi kameňov a kameňorytcovi dáš do oboch kameňov vyryť mená Izraelových synov. Zasadíš ich do zlatého pletiva 12a potom oba kamene pripevníš na plecné čiastky efódu ako kamene spomienky na Izraelových synov. Áron bude nosiť ich mená na oboch svojich pleciach pred Pánom, aby sa na nich pamätalo. 13Potom vyhotovíš zlaté pletivo 14a dve retiazky z rýdzeho zlata. Urobíš ich krútené na spôsob šnúrok a tieto retiazky vyhotovené ako šnúrky upevníš na tkanivo! (*) (Veľkňaz mal sčiastky to isté rúcho ako obyčajní kňazi, ale iné čiastky jeho obleku boli odlišné. Odlišné časti veľkňazského odevu spomínajú sa vo v. 4. Efód, čiže náramenník, skladal sa z dvoch čiastok: prednej a zadnej. Obe čiastky spájali sa na pleciach sponkami, ktoré boli ozdobené drahokamami. Na dvoch drahokamoch boli vyryté mená dvanástich kmeňov izraelských. Toto rúcho podobalo sa našej kazule, bolo však cez pás zvonka prepásané šnúrou. Siahalo len nad kolená.)

Náprsník. - 15Potom urobíš náprsník Božieho rozhodovania, ako robieva umelec. Urobíš ho tak, ako je zhotovený efód: zo zlata, belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna. (*) (Náprsník sa skladal z dvoch rovnakých štvorcových čiastok. Obe čiastky na spodku boli zošité. Mohli by sme ho porovnať s našou burzou. Na vonkajšej strane bol ozdobený dvanástimi drahokamami, upevnenými v štyroch radoch. Na každom drahokame bolo vyryté meno jedného kmeňa. Vrchné konce pripájali sa na zlaté šnúrky, čo viseli od spôn na pleciach, spodné kraje, lepšie povedané rožky, priväzovali sa šnúrou, ktorou sa pripevňoval efód.) 16Bude štvorcový, vo dvoje zložený a na piaď dlhý a široký. 17V štyroch radoch ho vyložíš drahokamami! V prvom rade bude karneol, topás a smaragd, 18v druhom rade: rubín, zafír a diamant, 19v treťom rade: hyacint, achát a ametyst 20a vo štvrtom rade: chryzolit, ónyx a beryl. Zasadíš ich v radoch do zlatého pletiva. 21Kameňov bude dvanásť podľa mien Izraelových synov, teda podľa ich mien kameňorytec vyryje mená jednotlivých dvanástich kmeňov. 22Potom na náprsník pripevníš dve pletené retiazky, urobené z čistého zlata na spôsob šnúrky. 23Ďalej urobíš na náprsník dva zlaté krúžky a oba krúžky upevníš na vrchných koncoch náprsníka! 24Potom obe zlaté šnúrky pripevníš na oba krúžky na vrchnom konci náprsníka! 25Druhé dva konce oboch šnúrok pripevníš na obe tkanivá a potom ich upevníš na náplecných častiach efódu, ktoré sú obrátené k náprsníku. 26Potom urobíš ešte dva zlaté krúžky a pripevníš ich na spodných rohoch náprsníka na jeho vnútornej, k efódu obrátenej strane! 27Urobíš ešte dva zlaté krúžky a pripevníš ich na oboch stranách efódu dolu, nad pásom efódu. 28Potom zviažeš náprsník za jeho spodné krúžky tkanicou z belasého purpuru s krúžkami efódu tak, aby ležal nad pásom efódu. Takto sa náprsník nebude môcť oddeľovať od efódu. 29Áron teda bude nosiť mená Izraelových synov na náprsníku rozhodovania na svojom srdci ako stálu spomienku pred Pánom, kedykoľvek vojde do svätyne.

30Do náprsníka rozhodovania vložíš urim a tumim, aby boli na Áronovom srdci, kedykoľvek sa predstaví pred Pána. Takto bude Áron ustavične nosiť Božie rozhodnutia pre Izraelitov na svojom srdci pred Pánom. (*) (V náprsníku nosieval veľkňaz posvätné žreby, lósy, tzv. urim a tumim, doslova svetlo a pravdu. O podobe týchto predmetov Biblia nevraví. Boli to najskôr tri menšie kamienky, z ktorých jeden značil "áno", druhý "nie" a tretí nedával nijakú odpoveď (1 Sam 28,6). Za časov prorokov posvätné žreby sa už neužívajú, kedy však celkom prestali, nevedno. Po návrate z babylonského zajatia sa už nespomínajú.)

Kňazský plášť. - 31Ďalej urobíš plášť pod efód, celý z belasého purpuru. 32V strede bude otvor pre hlavu a dookola otvoru bude tkaná obruba, takže otvor bude ako na pancierovej košeli, aby sa netrhal. 33Dolu, na jeho spodnom okraji, pripevníš dookola granátové jablká z belasého a červeného purpuru a karmazínu - pôjdu dookola celého okraja - a medzi ne zlaté zvončeky tak, 34že sa po okraji plášťa budú dookola striedať zlaté zvončeky s granátovými jablkami. 35Áron ho bude nosiť, keď bude konať službu, aby ho počuli zvoniť, keď bude vchádzať do svätyne pred Pána a keď bude vychádzať, aby nezomrel.

Náčelná tabuľka. - 36Potom vyhotovíš z rýdzeho zlata tabuľku a vyryješ na ňu rytcovou prácou Svätý Pánov. 37Pripevníš ju na šnúrku z belasého purpuru a priviaže sa na mitru; bude teda na prednej strane mitry, 38bude na Áronovom čele, aby tak Áron nosil previnenia, ktorých sa Izraeliti dopustia pri obetovaní všetkých svojich posvätných darov. Bude stále na jeho čele, aby oni dosiahli milosrdenstvo u Pána.

Tunika, mitra a pás. - 39Utkáš aj tuniku z jemnej ľanovej priadze, zhotovíš mitru z niťového plátna a urobíš pestrofarebný pás. (*) (Tunika spodná, ktorú kňaz nosieval na tele, bola dlhá, siahala až po členky a mala aj rukávy. Tunika, čiže ríza, bola obyčajným oblekom Izraelitov. Vznešenejší nosievali dlhú, obyčajní ľudia kratšiu alebo podkasanú. Rozdiel medzi čiapkou veľkňazovou a čiapkou ostatných kňazov bol v tom, že pokým čiapky jednoduchých kňazov mali podobu dnešného turbanu, veľkňazova čiapka bola vyššia a ozdobnejšia.)

Rúcho jednoduchých kňazov. - 40Aj pre Áronových synov zhotovíš tuniky a urobíš pre nich pásy, ako i vysoké čiapky na česť a ozdobu! 41A oblečieš do toho svojho brata Árona a s ním aj jeho synov, a pomažeš ich; uvedieš ich do úradu a posvätíš ich, aby mi slúžili ako kňazi. 42Narobíš aj krátkych plátenných spodkov na zakrytie ich nahoty; budú siahať od bedier až po stehná. 43Áron a jeho synovia ich budú mať, kedykoľvek vojdú do stanu zjavenia alebo pristúpia k oltáru konať službu vo svätyni, aby neuvalili na seba vinu a neumreli. Toto bude trvalý predpis preň a pre jeho potomkov po ňom.

Svätenie kňazov

Posvätenie Árona a jeho synov. - 1A aby mi slúžili ako kňazi, urobíš s nimi toto: Vezmi jedného mladého býka, dva bezchybné barany, 2nekvasené chleby, nekvasené, na oleji zamiesené pagáče, ako i nekvasené a olejom potreté oblátky, ktoré pripravíš z jemnej pšeničnej múky, 3vložíš to do koša a v koši ich prinesieš - k tomu býčka a tie dva barany.

4Potom privedieš Árona a jeho synov ku vchodu do stanu zjavenia a umyješ ich vodou. 5Nato vezmeš rúcho a oblečieš Árona do tuniky, plášťa, čo prislúcha k efódu, do efódu a náprsníka a opášeš ho efódovou stuhou, 6položíš mu na hlavu mitru a na mitru mu pripevníš posvätnú stuhu. 7Potom vezmeš olej na svätenie a vyleješ mu ho na hlavu a pomažeš ho. 8Potom privedieš jeho synov, oblečieš im tuniky 9a opášeš ich pásom - ako Árona tak i jeho synov - a položíš im vysoké čiapky. A takto sa ich kňazstvo stane trvalým ustanovením. Takto uvedieš Árona a jeho synov do ich úradu. (*) (Uvedieš… do ich úradu, dosl. naplníš ich ruky (28,41).)

Trojitá obeta. - 10Potom privedieš mladého býka pred stan zjavenia a Áron i jeho synovia položia ruky na hlavu býčka. (*) (Kladenie rúk na hlavu obetného zvieraťa značilo, že ten, za ktorého sa zviera malo obetovať, zaslúžil si za svoje hriechy smrť. Obetujúci sa takto vyznával zo svojich hriechov a kládol ich na obetné zviera, ktoré zabil a tak podal v náhradu namiesto seba, aby si získal odpustenie a milosrdenstvo u Pána.) 11Ty potom býčka zabiješ pred Pánom pri vchode do stanu zjavenia, 12vezmeš z býčkovej krvi a ňou palcom potrieš rohy oltára. Všetku ostatnú krv vyleješ okolo spodku oltára. 13Nato vezmeš všetok loj, čo pokrýva vnútornosti, lojovú vrstvu spod pečene, obe obličky s lojom, čo je na nich, a prinesieš to spálením na oltári. 14Mäso býčka však, jeho kožu a trus spáliš na ohni mimo tábora. To je obeta za hriech.

15Potom vezmeš jedného barana a Áron a jeho synovia položia na baranovu hlavu ruky. 16Nato barana zabiješ, naberieš z jeho krvi a porozlievaš ju okolo oltára. 17Potom barana rozsekáš na kusy, umyješ jeho vnútornosti a nohy a položíš ich k ostatným kusom a k hlave. 18A takto prinesieš celého barana ako zápal na oltári. To je celostná žertva pre Pána, príjemná vôňa, zápalná obeta pre Pána. (*) (Zápalná obeta alebo celostná žertva, zvaná niekedy aj celopal, bola obeta, pri ktorej sa celé zviera so všetkými vnútornými časťami spálilo na znak úplného venovania Pánovi. Koža sa neobetovala. Celostná žertva bola najvznešenejšou obetou, lebo pri nej sa najlepšie zvýrazňovalo Božie panstvo nad všetkým tvorstvom.)

19Potom vezmeš druhého barana a Áron a jeho synovia zasa položia ruky na baranovu hlavu. 20Barana zabiješ, vezmeš niečo z jeho krvi a potrieš okraje pravého ucha Árona a jeho synov a palce ich pravej ruky a nohy; ostatnú krv porozlievaš okolo oltára. (*) (Potretie uší, prstov na rukách a na nohách značilo zasvätenie celej osoby svätyni a znázorňovalo aj ochotu plniť slová Božie životom a skutkami podľa zákona Božieho.) 21Potom vezmeš niečo z krvi, čo bude na oltári, a z oleja na svätenie a pokropíš Árona a jeho rúcho aj jeho synov a rúcho jeho synov, a bude posvätený on aj jeho rúcho i jeho synovia a ich rúcha s ním. 22Potom vyberieš z barana loj, a to chvost, loj, ktorým sú pokryté vnútornosti, lojovú vrstvu spod pečene, obe obličky s ich lojom a pravú lopatku - lebo to je baran posvätenia -, (*) (Chvost u niektorých oviec na východe je veľmi mastný. Pravá lopatka sa pri pokojných obetách nespaľovala. Tu sa robí výnimka, pri svätení kňazov sa teda má spáliť.) 23napokon vezmeš jeden bochník chleba, jeden pagáč zamiesený na oleji a jednu oblátku z koša nekvasených chlebov, ktorý je pred Pánom, 24a toto všetko vložíš do rúk Árona a jeho synov, aby to obetovali ako podávaciu obetu Pánovi. (*) (Naplnenie kňazských rúk obetnými darmi je znakom kňazskej hodnosti a kňazského úradu, ktorého najhlavnejšou povinnosťou bude prinášať obety. Preto uvedenie do kňazského úradu je v hebrejčine naznačené slovami: naplníš ich ruky (v. 9). – Podávacia obeta bola v tom, že kňaz obetné dary pohybom ponúkal Pánovi smerom k svätyni. Celý úkon značil teda, že dar sa obetuje Bohu, ktorý ho však vracia kňazovi. Pri posvätení kňazov aj tu je výnimka, lebo podávacia obeta, okrem pŕs barana, spaľuje sa na oltári.) 25Potom im to z rúk vezmeš a spáliš to ako celostnú žertvu na oltári na príjemnú vôňu pred Pánom. To je zápalná obeta pre Pána. 26Potom vezmeš prsia barana, ktorým bol posvätený Áron, a prinesieš to pred Pána ako podávaciu obetu - a to pripadne tebe za podiel.

Kňazský podiel z oltára. - 27Prsia podávacej obety a lopatku, čo bola oddelená z barana pri svätení Árona a jeho synov ako podávacia a pozdvihovaná obeta, vyhlásiš za posvätené! (*) (Pozdvihovaná obeta je to isté ako podávacia obeta; rozdiel je len v úkone. Pri tejto obete obetné dary sa zdvíhali k nebu na znak, že sa ponúkajú Bohu, ktorý ich dáva naspäť kňazovi.) 28To pripadne Áronovi a jeho synom ako trvalá náležitosť zo strany Izraelitov, lebo to je obeta pozdvihovania a ako obeta pozdvihovania bude z pokojných obiet Izraelitov ako ich obeta pozdvihovania Pánovi.

Dedenie kňazského rúcha. - 29Áronovo posvätné rúcho prejde po ňom na jeho synov, aby v ňom boli pomazávaní a uvádzaní do svojho úradu. 30Sedem dní ho bude nosiť ten, ktorý z jeho synov nastúpi ako veľkňaz na jeho miesto a ktorý bude vchádzať do stanu zjavenia, aby konal službu vo svätyni.

Obetná hostina. - 31Potom vezmeš barana z posvätenia (kňazov) a jeho mäso uvaríš na posvätnom mieste! 32Mäso barana a chlieb, čo je v koši, budú jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu zjavenia. 33Smú jesť iba tí, za ktorých bola prinesená zmierna obeta, keď boli uvádzaní do úradu a keď boli svätení. Iný z toho jesť nesmie, lebo je to sväté. 34Ak by niečo z mäsa posvätenia alebo z chleba malo zostať do rána, spáliš, čo ostalo, na ohni. Nebude sa to jesť, lebo je to sväté. 35S Áronom a s jeho synmi urobíš všetko, čo som ti prikázal. Sedem dní bude trvať (slávnosť) svätenia (kňazov)! 36Každý deň obetuješ jedného mladého býka ako zmiernu obetu za hriech! A oltár očistíš tým, že na ňom prinesieš zmiernu obetu a pomažeš ho, aby si ho posvätil. 37Sedem dní budeš konať zmierne obrady na oltári a posväcovať ho; tak bude oltár posvätený. Každý, kto sa dotkne oltára, bude zasvätený.

Každodenná celostná žertva. - 38A toto budeš obetovať na oltári: deň čo deň dva jednoročné baránky, 39jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer; 40k tomu desatinu jemnej múky, zmiešanú so štvrtinou hina oleja z roztlčených olív, a na tekutú obetu štvrtinu hina vína na jedného baránka. (*) (Desatina – rozumej desatina efy, teda gomer (3,6 litra). Hin bola šestina efy, teda 6,07 litra. Efa bola najužívanejšou mierou pre sypké, hin zasa pre tekuté veci.) 41Druhého baránka obetuj okolo večera - pritom si budeš počínať ako pri raňajšej obete jedál a k nej prislúchajúcej tekutej obete - na príjemnú vôňu, ako zápalnú obetu Pánovi. 42To bude vaša pravidelná celostná zápalná obeta pred Pánom z pokolenia na pokolenie, ktorá sa bude prinášať pred vchodom do stanu zjavenia, kde sa vám budem zjavovať, aby som tam s tebou hovoril.

Božia prítomnosť v stane. - 43Tam sa budem zjavovať Izraelovým synom a miesto sa posvätí mojou slávou. 44Stan zjavenia a oltár posvätím ja. Aj Árona a jeho synov ja posvätím, aby mi slúžili ako kňazi. 45Budem bývať uprostred Izraelitov a budem ich Bohom. 46A spoznajú, že ja, Pán, som ich Boh, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, aby som býval uprostred nich - ja, Pán, ich Boh.

Kadidlový oltár. - 1Zhotovíš aj oltár na pálenie kadidla! Urobíš ho z akáciového dreva, 2lakeť dlhý a lakeť široký, teda štvorcový, a dva lakte vysoký! Jeho rohy budú z neho vyčnievať. 3Obložíš ho čistým zlatom, aj jeho dosku a jeho steny dookola, aj jeho rohy, a dookola ho obrúbiš zlatým vencom! 4Pod veniec zhotovíš na obe strany po dva zlaté krúžky a pripevníš ich na oboch stranách, aby sa cez ne dali pretiahnuť tyče a aby bolo možno oltár nosiť. 5Tyče urobíš z akáciového dreva a obiješ ich zlatom! 6A postavíš ho pred oponu, ktorá visí pred archou zákona, pred zľutovnicu, čo je nad zákonom, kde sa ti budem ja zjavovať. 7Áron bude na ňom spaľovať voňavé kadidlo. Bude ho páliť každé ráno, keď upraví lampy. 8Aj v podvečer ho zapáli, keď rozsvieti lampy. To bude vaša pravidelná kadidlová obeta pred Pánom z pokolenia na pokolenie. 9Na ňom nesmiete obetovať iné kadidlo, ani zápalnú obetu, ani obetu jedál, ani vylievať naň tekutú obetu. 10Áron na ňom raz do roka vykoná zmierny obrad s krvou obetovanou za hriechy, čo je na zmierenie. Zmierenie vykoná na ňom raz do roka a bude to z pokolenia na pokolenie. On bude presvätý Pánovi."

Daň z hlavy pre svätyňu. - 11Potom Pán prikázal Mojžišovi: 12"Keď budeš zisťovať počet Izraelitov, ktorí podliehajú sčítaniu, nech pri sčítaní každý odovzdá Pánovi výkupné za svoj život, aby ich pri sčítaní nezastihlo nešťastie. 13Každý, kto prejde sčítaním, dá pol šekla podľa váhy svätyne - šekel sa ráta za dvadsať gerov -, pol šekla je poplatok pre Pána. (*) (Šekel podľa váhy svätyne, t. j. šekel kráľovský alebo obyčajný šekel. Volá sa podľa váhy svätyne, lebo jeho kontrolná váha opatrovala sa vo svätyni a podľa nej sa určovala presnosť ostatných váh. Neskoršie sa volá kráľovským, lebo váhy sa opatrovali aj na kráľovskom dvore. Izraelský strieborný šekel vážil 14,55 gramov. O váhy vo svätyni sa starali leviti.) 14Každý, kto podlieha sčítaniu, od dvadsiateho roku nahor, musí odovzdať poplatok pre Pána. 15Bohatý nedá viac a chudobný nedá menej ako pol šekla, keď budú dávať Pánovi poplatok za svoj život. 16A ty povyberáš výkupné od Izraelitov a použiješ ho na vyhotovenie stanu zjavenia, aby ono pripamätúvalo pred Pánom Izraelitov a aby ste (takto) vykúpili svoje životy."

Medené umývadlo. - 17Potom Pán hovoril Mojžišovi: 18"Urobíš medenú nádrž s medeným podstavcom na umývanie a postavíš ju medzi stanom zjavenia a oltárom a naleješ do nej vody. 19Áron a jeho synovia si v nej budú umývať ruky a nohy; 20keď budú mať vojsť do stanu zjavenia, umyjú sa vodou, aby neumreli, a takisto, keď sa budú približovať k oltáru, aby konali službu a aby obetovali zápalnú obetu Pánovi. 21Umyjú si teda ruky a nohy, aby nezomreli. To bude pre nich trvalým predpisom; preň a pre jeho potomkov z pokolenia na pokolenie."

Olej na svätenie. - 22Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: 23"Vezmeš voňavé látky najlepšieho druhu: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy a polovicu tohto, teda dvestopäťdesiat šeklov voňavej škorice a dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca, (*) (Myrha je živica, vytekajúca zo stromu Balsamodendron myrrhae. Kasia je tiež vnútorná kôra stromu Cinnamomum casia. Rastie v Arábii.) 24päťsto šeklov kasie podľa váhy svätyne a jeden hin olivového oleja. 25Z toho pripravíš svätý olej na pomazanie, prenikavo voňajúcu masť, ako robieva olejkár. 26Týmto pomažeš stan zjavenia a archu zákona, 27stôl so všetkým jeho náradím, svietnik s jeho náčiním a kadidlový oltár; 28aj oltár na zápalné obety so všetkým jeho príslušenstvom a umývadlo s jeho podstavcom. 29Takto ich posvätíš a budú presväté. Každý, kto sa ich dotkne, bude zasvätený. 30Pomažeš aj Árona a jeho synov a posvätíš ich, aby mi slúžili ako kňazi. 31A Izraelitom prikážeš: »Pre vás to bude svätý olej pomazania z pokolenia na pokolenie; 32nesmie sa vyliať na telo človeka a takýmto miešaním sa nesmie pripravovať nijaký iný olej, lebo je svätý a bude vám za svätý! 33Kto by si podobným spôsobom pripravil takúto miešaninu, alebo niečo by z nej dal nepovolanému, musí byť vyhubený zo svojho ľudu!«"

Zloženie kadidla. - 34Pán prikázal Mojžišovi aj toto: "Vezmeš voňavé látky: stakte, lastúrové kadidlo, galban a priesvitné kadidlo, všetko v rovnakých čiastkach, (*) (Stakte, hebr. nátáf, doslova "kvapka", akási stuhnutá živica, vari storax zo stromu Styrax officinalis. – Lastúrové kadidlo z lastúry Unguls odoratus alebo Blatta byzantina. Takéto spálené misky lastúr prenikavo voňajú. – Galban je voňavá živica rastliny Ferula galbanifera. Rastie v Sýrii. – Priesvitné kadidlo bolo hlavnou zložkou kadidla. Zbiera sa dva razy do roka: v jeseni, keď je biele a priehľadné – toto vyteká samo od seba –, a na jar vyviera z narezanej kôry farby červenastej – je to horší druh. Privážalo sa najmä z Arábie.) 35a pripravíš z toho kadidlo, silnú zmiešaninu, ako robieva voňavkár, zmiešané so soľou, čisté, na posvätné používanie. 36Čiastku z toho roztlčieš na jemný prach a niečo z toho položíš pred zákon do stanu zjavenia, kde sa ti budem zjavovať: to bude pre vás presvätou vecou! (*) (Kadidlo sa pálilo na zlatom alebo kadidlovom oltári "pred zákonom", teda pred oponou, ktorá oddeľovala svätyňu od veľsvätyne. Za oponou bola archa s doskami Desatora.) 37Kadidlo v takom zložení, aké pripravíš, nesmiete pre seba zarábať; bude ti sväté pre Pána. 38Kto by si však pripravil také, ako je toto, a chcel by sa kochať v jeho príjemnej vôni, nech je vyhubený zo svojho ľudu!"

Remeselníci, ktorí majú zhotoviť svätyňu. - 1Potom Pán hovoril Mojžišovi: 2"Hľaď, ja som po mene povolal Beseléla, syna Uriho, syna Hurovho z Júdovho kmeňa, 3a naplnil som ho Božím duchom, zmyslom pre umenie, dôvtipom a zručnosťou pre každú prácu, 4aby zhotovil plány a aby ich uskutočnil v zlate, v striebre a medi, 5aby brúsil kamene na osadzovanie, vyrezával drevo a vôbec robil všetky práce. 6Pridal som aj Achisamechovho syna Óliaba z Danovho kmeňa a každému, kto sa rozumie remeslu, dal som múdrosti, aby vyhotovili všetko, čo som ti prikázal: 7stánok zjavenia, archu zmluvy, zľutovnicu na ňu a ostatné stánkové zariadenie, 8stôl a jeho náčinie, svietnik z rýdzeho zlata s jeho príslušenstvom, aj kadidlový oltár 9a oltár zápalných obiet so všetkým jeho príslušenstvom, umývadlo s podstavcom, 10sviatočné a posvätné rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu, 11ďalej olej na pomazanie a voňavé kadidlo pre svätyňu. Všetko urobia tak, ako som ti rozkázal."

Príkaz o sobote. - 12Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: 13"Povedz Izraelitom: »Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! 14Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! 15Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! (*) (Svätenie soboty bolo charakteristickým znakom izraelského náboženstva (20,8).) 16Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. 17Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!«"

Pán dáva Mojžišovi dve kamenné tabule. - 18A keď s ním na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamenné tabule, popísané Božím prstom. (*) (Kamenné tabule volajú sa tabuľami zákona, pretože na nich je napísaný Dekalog – Desatoro, základ všetkých ostatných sinajských zákonov. "Popísané Božím prstom" – teda spôsobom nadprirodzeným. Mojžiš prijal zákony z úst Božích a dostáva ich teraz napísané Božou rukou. V tomto sa zračí aj svätosť týchto zákonov.)

Odpad ľudu a obnovenie tabúľ zákona, 32 - 34

Zlaté teľa. - 1Keď ľud videl, že Mojžiš nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Árona a povedal mu: "Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mužom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny." 2Áron im povedal: "Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!" 3A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi. 4On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: "Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!" 5Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. Potom dal Áron vyhlásiť: "Zajtra je Pánov sviatok!" 6Druhé ráno zavčasu vstali a priniesli celostnú zápalnú a pokojnú obetu. Potom sa ľud posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa. (*) (Boh, ktorého má dať zhotoviť Áron, nie je pohanský boh, ale je to znázornenie Boha Izraela, Pána. Na egyptský spôsob dali si ho uliať v podobe mladého junca, ktorý bol pokladaný za obraz sily a moci. Áronovo správanie prejavuje veľkú slabosť.)

Mojžiš oroduje za ľud u Pána. - 7A Pán hovoril Mojžišovi: "Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! 8Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny.«" 9Potom Pán povedal Mojžišovi: "Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! 10Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom." 11Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: "Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?! 12Prečo by mali Egypťania vravieť: »V zlovôli ich vyviedol, aby ich zmárnil na horách a vyničil ich zo zemského povrchu?!« Odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu! 13Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: »Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!«" 14A Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud.

Čiastočné potrestanie ľudu. - 15Potom sa Mojžiš vrátil, zostúpil z vrchu a v rukách mal dve tabule zákona, ktoré boli popísané na oboch stranách; boli popísané z prednej i zo zadnej strany. 16Tabule boli Božím dielom a písmo bolo Božím písmom - vyrytým na tabuliach. 17Keď Jozue počul krik ľudu, ktorý hlasno kričal, povedal Mojžišovi: "V tábore je vojnový pokrik!" 18On mu však odvetil: "To nie je hlas víťazného spevu ani hlas spevu po porážke, ja počujem len spev!" 19Keď sa priblížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša pochytil hnev, odhodil tabule z rúk a roztrieskal ich na úpätí vrchu. (*) (Mojžiš zahorel svätým hnevom proti nevernému ľudu. Kamenné dosky nemali teraz význam, pokým sa zmluva zas neobnoví. Preto bolo skoro prirodzené, že sa zničil dokument o tej zmluve, ktorá viac neplatí.) 20Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. (*) (Porov. Dt 9,21. Vodu dal piť – týmto chcel Mojžiš naznačiť ničomnosť modly, a keď aj nútil ľud piť predmet jeho hriechu, chcel mu spolu ozrejmiť nevyhnutnosť a následky prísneho trestu (Nm 5,24).) 21Potom Mojžiš povedal Áronovi: "Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?!" 22Áron odpovedal: "Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý! 23Vraveli mi: »Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mužom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.« 24Povedal som im: »Kto má zlato, nech sa ho zbaví!« Oni mi ho dali, ja som ho pohádzal do ohňa a urobilo sa toto teľa." (*) (Áron sa tak vyhovára, že to prezrádza jeho slabosť, a preto Mojžiš mu na to ani neodpovedá. Áron bol slabý voči ľudu a ešte slabší sa ukazuje pri svojej obhajobe.)

25Keď Mojžiš videl, že ľud bol taký bezuzdný - lebo Áron im popustil uzdu na škodoradosť ich nepriateľov -, 26Mojžiš sa postavil do vchodu táboriska a zvolal: "Kto je za Pána, ku mne sa!" I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. 27A on im povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!«" 28A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov. 29Potom Mojžiš povedal: "Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi - veď každý bol proti svojmu bratovi -, a preto dnes ste požehnaní!" (*) (Hebrejský text znie inakšie: Naplňte si dnes ruky pre Pána…! Podľa tohto textu Mojžiš by po boji prikazoval levitom priniesť obetu. To značia slová "naplniť ruky". Zdá sa, že predsa bolo potrebné uzmierenie za toľkú, hoci spravodlivo vyliatu krv. Podľa Dt 9,20 Pán sa tak hneval na Árona, že ho chcel potrestať smrťou. Na prímluvu Mojžišovu ho nechal nažive.)

Opätovná Mojžišova prosba a ľútosť Izraelitov. - 30Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: "Previnili ste sa veľkým hriechom. Ja teraz vystúpim k Pánovi, hádam ho budem môcť uzmieriť za váš hriech." 31Tak Mojžiš odišiel opäť k Pánovi a povedal: "Ach, tento ľud sa dopustil veľkej viny, veď si urobil boha zo zlata. (*) (Mojžiš ponúka na uzmierenie za previnenie ľudu vlastný život. V tom sa zračí jeho veľkosť a v tom možno aj vidieť, že Mojžiš bol ozajstným sprostredkovateľom medzi ľudom a Bohom.) 32A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!" 33Pán však odpovedal Mojžišovi: "Kto sa proti mne prehrešil, toho vytriem zo svojej knihy! 34Teraz už len choď a buď vodcom ľudu tam, kde som ti prikázal. Hľa, anjel pôjde pred tebou! Ale keď príde čas ich navštívenia, navštívim ich hriech." 35A Pán bil ľud za to, že si dali urobiť teľa, čo vyhotovil Áron.

Pán sa odvracia od ľudu. - 1Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď, odíď odtiaľto ty aj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, do krajiny, ktorú som odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, keď som povedal: »Dám ju tvojmu potomstvu.« 2Pošlem pred tebou anjela a vyženie Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov 3a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť." 4Keď ľud počul túto tvrdú reč, zosmutnel a nik nenosil svoje šperky. 5Lebo Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Izraelitom: »Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím.«" 6A Izraeliti nenosili od vrchu Horeb svoje šperky.

Stánok zjavenia. - 7Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora. 8Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. 9A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. 10A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. 11Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku. (*) (Oblačný stĺp, predstavujúci Božiu prítomnosť (13,21); preto sa dá pochopiť, že oblak hovorí s Mojžišom. Pán je to, ktorý sa k nemu prihovára!)

Pán sa dáva uprosiť. - 12A Mojžiš povedal Pánovi: "Pozri, ty mi prikazuješ: »Vyveď tento ľud!« A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: »Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.« (*) ("Poznať po mene" značí ,dobre poznať, byť v priateľstve, naklonený byť niekomu' (Iz 43,1; 49,1).) 13Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!" 14On odpovedal: "Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!" 15Tu on odpovedal jemu: "Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto! 16A po čom poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie po tom, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?" 17Tu Pán povedal Mojžišovi: "Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!" 18On povedal: "Daj mi vidieť svoju slávu!" 19On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!" 20A ešte mu povedal: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" 21A Pán hovoril ďalej: "Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! 22Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. 23Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!" (*) (Mojžiš prosí znamenie, že ho Pán vypočul. Žiada, aby sa mu zjavil Pán. A Boh mu toto zjavenie prisľubuje, hoci ani spravodlivý Mojžiš si túto milosť nezasluhuje. Mojžiš však neuvidí Pána "do tváre", neuvidí celú jeho velebu, lebo by zomrel, uvidí len odblesk Božej veleby, a to o krátky čas.)

Mojžiš vidí Pána. - 1A Pán opäť hovoril Mojžišovi: "Vykreš si dve kamenné tabule, práve také, aké boli prvé, a ja na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil. 2A buď pripravený vystúpiť včasráno na vrch Sinaj a postaviť sa na temene vrchu predo mňa. 3Nikto však nesmie vystúpiť s tebou, nech sa nik neukazuje na celom vrchu! Ani ovce a dobytok sa nesmú pásť nablízku." 4Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal, a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule.

5Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno. 6Potom Pán prešiel popred neho a volal: "Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. 7On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!" (*) (Pán oznamuje Mojžišovi, že je Bohom lásky. Už mu to dokázal, keď sa s ním zhováral, a dokáže mu to, keď ľudu odpustí previnenie.) 8Tu sa Mojžiš rýchlo vrhol na zem, poklonil sa 9a povedal: "Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!" 10Vtedy on povedal: "Hľa, ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť zázraky, aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými národmi. A všetok ľud, uprostred ktorého žiješ, uvidí Pánovo dielo. Lebo je priam hrozné, čo urobím s tebou!

Varovanie pred modloslužbou. - 11Dávaj dobrý pozor, čo ti dnes prikazujem. Ja vyženiem spred teba Amorejčanov, Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. 12Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby ti uprostred teba neboli na skazu. 13Ale pováľaj ich oltáre, porozbíjaj ich modly a vyrúbaj ich posvätné stromy (ašery), 14lebo sa nesmieš klaňať cudzím bohom. Veď Pánovo meno je Žiarlivý, on je žiarlivý Boh. (*) (Modly, dosl. stĺpy, ktoré predstavovali boha Bála; posvätné stromy, čiže stromové kýpte, zas boli zasvätené pohanskej bohyni Ašere, ktorá bola bohyňou plodnosti.) 15Nesmieš uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, lebo keď sa budú vláčiť za svojimi bohmi a keď budú obetovať svojim bohom, zavolali by aj teba a jedol by si z ich obetí. (*) (Vzťah Pánov k izraelskému národu sa v Biblii prirovnáva veľmi často k manželstvu. Vernosť manželská sa porušuje cudzoložstvom, preto Písmo aj neveru voči Bohu vyjadruje slovom cudzoložstvo a jemu podobnými (Lv 17,7; 25,5.6; Nm 15,39; Dt 31,16 atď.).) 16Ani neber ich dcéry svojim synom za ženy, lebo keď sa ich dcéry budú vláčiť za svojimi bohmi, zviedli by aj tvojich synov a aj ty by si sa vláčil za ich bohmi.

Opravdivá úcta k Bohu. - 17Nerob si liatych bohov! 18Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov! Sedem dní jedz nekvasené chleby - ako som ti nariadil - v určenom čase v mesiaci abíb, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta. 19Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; samčie zo všetkého tvojho statku: prvorodené z dobytka a oviec. 20Prvorodené osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy! Svojho prvorodeného syna však vykúpiš a nech sa nik neukáže predo mnou s prázdnymi rukami. 21Šesť dní budeš robiť, v siedmy deň však zachováš sobotu. Aj v čase orby a žatvy zachováš sobotu! 22Zasvätíš aj sviatok týždňov, prvotín pšeničnej žatvy, aj sviatok oberania na konci roka. 23Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred tvárou všemohúceho Pána, Izraelovho Boha. (*) (Porov. 23,15–17.) 24Lebo ja vyženiem spred teba národy a rozšírim tvoje územie, a nik nebude siahať na tvoju krajinu, keď budeš tri razy do roka vystupovať, aby si sa ukázal pred Pánom, svojím Bohom. 25Nebudeš vylievať krv mojej obety na kysnutý chlieb, ani obetu paschy neodložíš do nasledujúceho rána! 26To najlepšie, prvotiny svojej pôdy, prinesieš do príbytku Pána, svojho Boha. Kozľa nebudeš variť v mlieku jeho matky!"

Obnovenie kamenných tabúľ. - 27Potom Pán povedal Mojžišovi: "Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!" 28A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.

Mojžišova žiariaca tvár. - 29Keď Mojžiš zostupoval z vrchu - dve tabule zákona mal Mojžiš v rukách, keď zostupoval z vrchu -, Mojžiš nevedel, že mu žiari tvár od rozhovoru, ktorý s ním mal. 30Keď Áron a Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari tvár, báli sa k nemu priblížiť. 31Mojžiš ich volal a prišli k nemu Áron a všetci poprední pospolitosti, a Mojžiš sa s nimi porozprával. 32Potom sa priblížili všetci Izraeliti a on im rozpovedal všetko, o čom s ním Pán na vrchu Sinaj hovoril. 33Keď Mojžiš skončil rozhovor s nimi, dal si na tvár závoj. 34A kedykoľvek Mojžiš predstúpil pred Pána, aby s ním hovoril, závoj odkladal, kým sa nevrátil späť. A keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mal prikázané. 35Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila. A Mojžiš si dával závoj na tvár, kým nevošiel, aby sa s ním rozprával.

Vyhotovenie svätostánku, jeho zariadenia a kňazského rúcha, 35 - 40

Príkaz o sobote. - 1Potom Mojžiš zhromaždil celú izraelskú pospolitosť a povedal im: "Toto je to, čo Pán prikazuje robiť: 2Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre Pána. Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí zomrieť. 3V sobotňajší deň nesmiete klásť oheň v nijakej domácnosti!" (*) (Porov. s pozn. k 31,12–15.)

Výzva k ľudu, aby obetoval na svätyňu. - 4Ďalej hovoril Mojžiš celej izraelskej pospolitosti: "Toto je to, čo prikazuje Pán: 5Dajte zo svojho imania dary pre Pána! Každý, koho na to nabáda srdce, nech prinesie dary pre Pána: zlato, striebro a meď, 6belasý a červený purpur, karmazín, plátno a koziu srsť, 7na červeno farbené ovčie kože, tachášové kože a akáciové drevo, 8olej do lámp, látku na olej svätenia a na voňavé kadidlo, 9ónyxové kamene a iné drahokamy na ozdobu efódu a náprsníka!

Nábor rozličných remeselníkov. - 10A nech prídu všetci, čo sa rozumejú umeniu medzi vami, a nech vyhotovia všetko, čo Pán nariadil: 11stánok, jeho prikrývku a pokrývku, jeho krúžky, dosky, závory, stĺpy a podstavce, (*) (Porov. 26,1–6. O prikrývkach 26,7–14.) 12archu a jej tyče, zľutovnicu a oddeľujúcu oponu, (*) (O opone porov. 26,31.36.) 13stôl, jeho tyče a jeho náradie s predkladnými chlebmi, 14svietnik, svetlá a ich príslušenstvo, lampy a olej na svietenie, 15kadidlový oltár a jeho tyče, olej na svätenie a príjemne voňajúce kadidlo, záclonu na vchod do svätyne, (*) (Porov. 25,23–39.) 16oltár na zápalné obety a medené mriežky na ňom, jeho tyče a všetko jeho príslušenstvo, umývadlo a jeho podstavec, 17plachty na nádvorie, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu na nádvorie, 18kolíky na príbytok a kolíky na nádvorie, ako aj ich povrázky, (*) (Pozri 27,1–19.) 19slávnostné rúcha pre službu vo svätyni, posvätné rúcho pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu."

Vykonanie zbierky. - 20Tu celá izraelská pospolitosť odišla. 21Potom však prišiel každý, koho nabádalo srdce, a každý, koho nútila na to myseľ, a priniesli dary pre Pána na zhotovenie, stánku zjavenia, na všetku jeho službu v ňom a na posvätné rúcha. 22Prišli mužovia i ženy, každý, koho na to nabádalo srdce, a priniesli spony, ušné krúžky, prstene, náhrdelníky, najrozličnejšie zlaté ozdoby; a každý, kto chcel dať svoj zásvätný dar Pánovi, doniesol ho. 23Každý, kto mal belasý a červený purpur, karmazín, niťové plátno, koziu srsť, na červeno farbené ovčie kože a tachášové kože, priniesol to. 24Každý, kto chcel dať dar zo striebra a zlata, priniesol dar pre Pána a každý, kto mal akáciové drevo, priniesol ho na zhotovenie všetkého toho, čo bolo treba vyhotoviť. 25Aj všetky zručné ženy priadli ručne a doniesli priadzu na belasý a červený purpur, na karmazín a na niťové plátno. 26A všetky ženy, ktoré sa cítili na to, priadli koziu srsť. 27Kniežatá zasa podonášali ónyxové kamene a iné drahokamy na ozdobu efódu a náprsníka, 28ako i voňavé látky a olej do lámp, na olej svätenia a na príjemne voňajúce kadidlo. 29Všetci mužovia a ženy, ktorých nutkalo srdce dať dar na všetky tieto práce, ktoré Pán nariadil prostredníctvom Mojžiša, oni, Izraeliti, to priniesli ako dobrovoľné dary pre Pána. (*) (Porov. 25,7; 28,9–17.)

Zverenie prác remeselníkom. - 30Potom Mojžiš hovoril Izraelitom: "Hľaďte, Pán po mene povolal Beseléla, syna Uriho, syna Hurovho, z Júdovho kmeňa, 31a naplnil ho Božím duchom, zmyslom pre umenie, dôvtipom, vedomosťou a zručnosťou na každú prácu, 32aby vypracoval plány a uskutočnil ich v zlate, striebre a medi, 33aby zručne rezal kamene na osadzovanie, spracúval drevo a konal všetky umelecké práce. 34Dal mu však aj vlohy poučovať iných, jemu a Achisamechovmu synovi Óliabovi z Danovho kmeňa. (*) (Porov. 31,2–5. Obom umelcom bola daná schopnosť vyúčať iných.) 35Naplnil ich zmyslom pre umenie, aby vykonali každú prácu: remeselnícku, tkáčsku a umeleckú z belasého a červeného purpuru, z karmazínu i z niťového plátna, akú robí jednoduchý tkáč. Oni sú určení riadiť celú prácu a zhotovovať plány.

1Nech teda pracujú Beselél, Óliab a všetci mužovia, ktorí sa rozumejú umeniu, ktorým Pán dal zmysel pre umenie a dôvtip, takže vedia vykonať všetky potrebné práce pre svätyňu podľa všetkého toho, čo prikázal Pán." 2Potom Mojžiš zavolal Beseléla, Óliaba a všetkých mužov, ktorí sa rozumeli umeniu, ktorým Pán dal zmysel pre umenie, všetkých, ktorých na to nabádalo ich srdce, aby išli vykonať prácu. 3A hoci dostali od Mojžiša všetky dary, ktoré podonášali Izraeliti na vykonanie potrebných prác na svätostánku, oni mu prinášali každé ráno ďalšie dary.

Zastavenie zbierky. - 4Tu prišli všetci umelci, ktorí sa venovali práci okolo svätyne, priamo od svojej práce, ktorú konali, 5a povedali Mojžišovi: "Ľud donáša oveľa viac, ako je potrebné na vykonanie práce, ktorú treba urobiť podľa Pánovho rozkazu!" 6A Mojžiš dal rozhlásiť po táborisku: "Nech nik, ani muž, ani žena, nedonáša dary pre svätostánok!" Takto zabránili ľudu prinášať ešte viac. 7Toho, čo doniesli, bolo dosť na vykonanie celej práce, ba mali ešte nadbytok.

Zhotovenie prikrývok na svätostánok. - 8A všetci, čo sa medzi pracujúcimi rozumeli umeniu, zhotovili svätostánok z desiatich kobercov. Urobili ich z niťového plátna, belasého a červeného purpuru a karmazínu s cherubmi, ako robieva umelec. 9Každý koberec bol dvadsaťosem lakťov dlhý a štyri lakte široký. Všetky koberce mali rovnakú mieru. 10Päť kobercov spojil dovedna a druhých päť kobercov tiež spojil spolu. 11Potom na okraji posledného koberca jedného dovedna spojeného kusa narobil očiek z belasého purpuru a takisto urobil aj na okraji posledného koberca druhého dovedna spojeného kusa. 12Päťdesiat očiek urobil na jednom konci a päťdesiat očiek urobil aj na okraji druhého koberca, ktorý prislúchal k druhému dovedna spojenému kusu, a to tak, že očká na nich boli jedno oproti druhému. 13Zhotovil aj päťdesiat zlatých sponiek a koberce spojil sponkami dovedna tak, že svätostánok bol jedným celkom.

14Potom narobil kobercov z kozej srsti na pokrov svätostánku. Spojil na to jedenásť kobercov. 15Každý koberec bol tridsať lakťov dlhý a štyri lakte široký. Jedenásť kobercov malo rovnakú mieru. 16Potom päť týchto kobercov spojil dovedna a šesť kobercov tiež dovedna. 17Nato na okraji posledného koberca jedného spojeného kusa urobil päťdesiat očiek a takisto päťdesiat očiek na okraji posledného koberca druhého spojeného kusa. 18Zhotovil aj päťdesiat medených sponiek, aby mohol spojiť prikrývky tak, žeby boli jedným celkom. 19Potom urobil na svätostánok pokrývku z červeno farbených ovčích koží a na to ešte inú pokrývku z tachášových koží.

Dosky na svätostánok a ich príslušenstvo. - 20Potom nachystal na svätostánok stojatých dosiek z akáciového dreva. 21Každá doska bola desať lakťov dlhá a poldruha lakťa široká. 22Každá doska mala dva čapíky, ktoré boli navzájom spojené. Tak to urobil na každej doske svätostánku. 23Na svätostánok nachystal na južnú stranu dvadsať dosiek 24a urobil štyridsať strieborných podstavcov pod dvadsať dosák, dva podstavce pod každú dosku pod oba jej čapíky; 25aj na druhú stranu stánku, na severnú stranu, prichystal dvadsať dosiek 26a pod ne štyridsať strieborných podstavcov, po dva podstavce pod každú dosku. 27Na zadnú stranu svätostánku, na stranu západnú, urobil šesť dosiek 28a k tomu urobil dve rohové dosky na rohy zadnej časti svätostánku. 29Ony boli dvojdielne odspodku až dovrchu po svoj prvý krúžok. Tak ich vyhotovil obe na obidva rohy. 30Tak tam bolo osem dosiek a ich šestnásť strieborných podstavcov, po dvoch a dvoch podstavcoch pod každú dosku. 31Narobil tiež z akáciového dreva žrdí: päť pre dosky na jednej strane svätostánku, 32päť žrdí pre dosky na druhej strane svätostánku a päť žrdí pre dosky na zadnej strane, na západnej strane svätostánku. 33Prostrednú žrď urobil takú, že prechodila stredom dosiek z jedného konca až na druhý. 34Dosky obil zlatom a ich krúžky, cez ktoré prechádzali žrde, urobil zo zlata a žrde obtiahol tiež zlatom.

Dve opony. - 35Potom zhotovil oponu z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna, urobil ju s cherubmi, ako robieva umelec. 36Zhotovil pre ňu stĺpy z akáciového dreva a obtiahol ich zlatom, ich háčiky boli zo zlata. Pod ne ulial štyri strieborné podstavce. 37Na vchod do svätostánku spravil pestrotkanú záclonu z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna 38a jej päť stĺpov, ich háčiky, ich hlavice a krúžky boli zo zlata. Ich päť podstavcov bolo však z medi. (*) (Možno položiť otázku, ako Izraeliti vedeli takéto umelecké práce? V čase, keď izraelský národ odišiel z Egypta, v Egypte prekvitali všetky remeslá, najmä tkáčstvo a zlatníctvo. Od Egypťanov sa Izraeliti naučili tieto remeslá, ktoré na púšti temer výhradne zasvätili Pánovi.)

Zhotovenie archy zmluvy. - 1Potom Beselél urobil z akáciového dreva archu dva a pol lakťa dlhú, poldruha lakťa širokú a poldruha lakťa vysokú. 2Obtiahol ju rýdzim zlatom znútra i zvonku a navrchu dookola urobil zlatý veniec. 3Ulial pre ňu štyri zlaté krúžky na jej štyri nohy, čiže dva krúžky na jej jednu stranu a dva krúžky na jej druhú stranu. 4Potom z akáciového dreva spravil tyče a obil ich zlatom. 5Tieto tyče prestrčil cez krúžky na bokoch archy, aby sa archa dala nosiť. 6Nato urobil vrchnák (zľutovnicu) z rýdzeho zlata, dva a pol lakťa dlhý a poldruha lakťa široký. 7A na oboch koncoch zľutovnice urobil dvoch zlatých kovaných cherubov: 8jedného cheruba na jednom konci a druhého cheruba na druhom konci. Cherubov prirobil na zľutovnici na jej oboch koncoch. 9Cherubi mali vystreté krídla nahor tak, že svojimi krídlami zakrývali zľutovnicu, zatiaľ čo ich tváre boli obrátené oproti sebe. Tváre cherubov sa upierali na zľutovnicu. (*) (Porov. 25,10–22.)

Stôl predkladných chlebov. - 10Potom z akáciového dreva zhotovil stôl, dva lakte dlhý, jeden lakeť široký a poldruha lakťa vysoký, 11obil ho rýdzim zlatom a okolo neho urobil zlatý veniec. 12Spravil okolo neho aj rám, na dlaň široký, a na rám upevnil dookola zlatý veniec. 13Ulial preň štyri zlaté krúžky a krúžky pripevnil na štyroch rohoch pri jeho štyroch nohách. 14Pod samým rámom boli krúžky na tyče, aby sa stôl dal nosiť. 15Zhotovil tyče z akáciového dreva a obil ich zlatom, aby stôl bolo možno nosiť. 16Vyhotovil tiež nádoby na stôl, príslušné misy, misky, kanvy a čaše na prinášanie mokrých obetí. (*) (Porov. 25,23–30.)

Zlatý sedemramenný svietnik. - 17Ďalej urobil svietnik z rýdzeho zlata; urobil kovaný svietnik, tak jeho podstavec, ako i jeho byľ; jeho kvetné kalíšky, jeho hlavičky a jeho kvety vychádzali z neho. 18A z jeho bokov vychádzalo šesť ramien: tri ramená svietnika z jedného boku a tri ramená svietnika z druhého boku. 19Na každom ramene boli tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom, a to rovnako na šiestich ramenách, čo vychádzali zo svietnika. 20Na samom svietniku boli štyri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom tak, 21že pod každým z troch párov ramien bolo po jednej hlavičke. Teda pod šiestimi ramenami, ktoré z neho vychádzali. 22Jeho hlavičky a ramená vychádzali z neho a všetko bolo vykované z jedného kusa rýdzeho zlata. 23Spravil k nemu aj sedem lámp a príslušné odštipovače a panvičky z čistého zlata. 24Naň a na všetko jeho príslušenstvo spotreboval jednu hrivnu čistého zlata. (*) (Pozri 25,31–40.)

Kadidlový oltár. - 25Potom zhotovil z akáciového dreva lakeť dlhý a lakeť široký, teda štvorcový, a dva lakte vysoký kadidlový oltár. Jeho rohy vyčnievali z neho. 26Obtiahol ho rýdzim zlatom, aj jeho dosku a jeho steny dookola, aj jeho rohy, a obrúbil ho zlatým vencom. 27Potom pripevnil na jeho stranách, na oboch jeho bokoch pod vencom, po dva zlaté krúžky na zastrčenie tyčí, aby ho bolo možno na nich nosiť. 28Tyče urobil z akáciového dreva a obil ich zlatom. (*) (Pozri 30,1–5.)

Olej na svätenie a kadidlo. - 29Potom pripravil svätý olej na svätenie a čisté, príjemne voňajúce kadidlo, ako robieva voňavkár. (*) (Porov. 30,22–38.)

Oltár zápalných obiet. - 1Potom urobil z akáciového dreva oltár zápalných obiet, päť lakťov dlhý, päť lakťov široký, teda štvorcový, a tri lakte vysoký. 2Na jeho štyroch uhloch urobil rohy, ktoré z neho vyčnievali, a obtiahol ho meďou. 3Urobil aj všetko náčinie pre oltár: popolnice, lopatky, panvičky, vidlice a uhoľnice. Všetko jeho náčinie vyhotovil z medi. 4Na oltár urobil aj sieťovité medené mriežky dolu pod okružným schodíkom až do polovice jeho výšky. 5Potom odlial štyri krúžky na štyri uhly medenej mriežky na zasunutie tyčí. 6Aj tyče spravil z akáciového dreva a obtiahol ich meďou. 7Tieto tyče zasunul do krúžkov po oboch stranách oltára, aby ho bolo možno na nich prenášať. Urobil ho dutý z dosiek.

8Potom urobil umývadlo z medi, aj jeho podstavec bol z medi, zo zrkadiel posluhujúcich žien, ktoré posluhovali pri vchode do stánku zjavenia. (*) (Pozri 27,1–8. Zrkadlá boli z kovu, podoby okrúhlej, s rukoväťou. Ženy pri bohoslužbe pravdepodobne spievali a tancovali (Sdc 21,21; 1 Sam 2,22).)

Nádvorie svätostánku. - 9Potom zhotovil nádvorie. Nádvorné plachty na jeho južnú stranu boli z niťového plátna, sto lakťov dlhé, 10k tomu bolo dvadsať stĺpov s ich dvadsiatimi medenými podstavcami; stĺpové háčiky a ich krúžky boli zo striebra. 11Na severnú stranu bolo tiež sto lakťov, k tomu dvadsať stĺpov s ich dvadsiatimi medenými podstavcami; stĺpové háčiky a ich krúžky boli zo striebra. 12Na západnú stranu bolo plachiet päťdesiat lakťov, k tomu desať stĺpov s desiatimi podstavcami a stĺpové háčiky a ich krúžky boli zo striebra. 13Aj na prednú, východnú stranu bolo (šírky) päťdesiat lakťov: 14pätnásť lakťov plachiet na jednej strane, k tomu tri stĺpy s ich podstavcami, 15a tak isto na druhej strane - totiž z oboch strán vchodu do nádvoria - po pätnásť lakťov plachiet a k tomu po tri stĺpy s ich podstavcami. 16Všetky plachty okolo nádvoria boli z niťového plátna. 17Podstavce pod stĺpy však boli z medi a ich háčiky a krúžky boli zo striebra, aj ich hlavice boli obité striebrom. Všetky nádvorné stĺpy mali strieborné krúžky. 18Záclona na vchode do nádvoria bola pestrotkaná z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna a bola dvadsať lakťov dlhá a päť lakťov široká podľa plachiet nádvoria. 19Jej štyri stĺpy s jej štyrmi podstavcami boli z medi, ich háčiky a krúžky boli strieborné a hlavice boli obité striebrom. 20Všetky kolíky svätostánku a nádvoria dookola boli z medi. (*) (Pozri 27,9–19.)

Náklad na výstavbu svätostánku a nádvoria. - 21Toto je zoznam nákladov na svätostánok, na stánok zákona, ktorý bol vyhotovený na Mojžišov rozkaz, a zhotovili ho leviti pod vedením Itamara, syna kňaza Árona. 22Beselél, syn Uriho, syna Hurovho z Júdovho kmeňa, vyhotovil všetko, čo Pán rozkázal Mojžišovi, 23spolu s Achisamechovým synom Óliabom z Danovho kmeňa ako majstri, umelci a tkáči belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna.

24Všetkého zlata, ktoré sa použilo na rozličné práce pri stavbe svätostánku ako zásvätný dar, bolo dvadsaťdeväť hrivien a sedemstotridsať šeklov podľa posvätnej váhy. (*) (Hrivna vážila asi 49,11 kg. Hrivna sa delila na 60 min (mina 818,5 g) a mina na 50 šeklov (šekel 16 alebo 14 g).) 25A striebra zo sčítania pospolitosti bolo sto hrivien a tisícsedemstosedemdesiatpäť šeklov podľa posvätnej váhy; 26po pol šekli na hlavu, po pol šekli podľa posvätnej váhy od každého, kto podliehal sčítaniu od dvadsiateho roku nahor, teda od šesťstotritisícpäťstopäťdesiatich mužov. 27Sto strieborných hrivien sa použilo na odliatie podstavcov na svätostánok a podstavcov na záclony, sto podstavcov bolo zo sto hrivien, teda jedna hrivna na každý podstavec. 28A z tisícsedemstosedemdesiatich piatich šeklov vyhotovil háčiky na stĺpy, obtiahol ich hlavice a opatril ich krúžkami. 29Všetkých posvätných darov z medi bolo sedemdesiat hrivien a dvetisícštyristo šeklov. 30Z tohto vyhotovil podstavec pri vchode do stánku zjavenia, medený oltár, medené mriežky a oltárne náčinie, 31i podstavce (stĺpcov) pri vchode do nádvoria, všetky kolíky na svätostánok a všetky kolíky okolo nádvoria.

Kňazské rúcho. - 1Z belasého a červeného purpuru, karmazínu (a niťového plátna) vyhotovili slávnostné rúcho pre službu vo svätyni a tiež posvätné rúcho pre Árona, ako nariadil Mojžišovi Pán. (*) (Skutočnosť, že kňazské rúcho bolo zhotovené podľa Božieho rozkazu, vyzdvihuje sa často (v. 1.5.7.21.29. a 31.). O efóde porov. 28,6–14.)

Efód. - 2Efód zhotovili zo zlata, belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna. 3Zo zlata vyklepali tenké plechy a postrihali ich na nite, aby ich mohli postkávať s belasým a červeným purpurom, karmazínom a niťovou priadzou tak, ako robieva umelec. 4Zhotovili aj dva náplecníky, ktoré boli na oboch horných koncoch spojené. 5Aj stuha, ktorou sa priväzoval a ktorá bola z neho a na ňom visela, bola takou istou prácou, ako on sám, zo zlata, belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťovej priadze, ako Mojžišovi prikázal Pán. 6Ďalej upravili dva ónyxové kamene, ktoré osadili do zlatej obruby a na ktorých boli kameňoryteckým spôsobom vyryté mená Izraelových kmeňov. 7Tie upevnili na obe horné čiastky efódu ako pamätné kamene na Izraelových synov tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

Náprsník. - 8Potom urobil náprsník, ako robieva umelec. Bol zhotovený tak ako efód: zo zlata, belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťovej priadze. 9Bol štvorcový, zložený na dvoje a bol dlhý a široký na jednu piaď. 10Vyložili ho štyrmi radmi drahokamov. V prvom rade bol karneol, topás a smaragd, 11v druhom rade: rubín, zafír a diamant, 12v treťom rade: hyacint, achát a ametyst 13a vo štvrtom rade: chryzolit, ónyx a beryl. Osadené boli do zlatého pletiva, ktoré im slúžilo za obrubu. 14Kameňov bolo podľa mien Izraelových synov dvanásť s ich menami; na každom bolo vyryté jedno z mien dvanástich kmeňov. 15Potom na náprsník pripevnili pletené retiazky, zhotovené z čistého zlata na spôsob šnúrky. 16Urobili dvoje zlatých pletív a dva zlaté krúžky a oba krúžky pripevnili na horných koncoch náprsníka. 17Dve zlaté šnúrky pripevnili na dva krúžky, čo boli na koncoch náprsníka. 18Druhé dva konce oboch šnúrok spojili s oboma pletivami a pripevnili ich na prednej náplecnej časti efódu. 19Potom urobili ešte dva zlaté krúžky a pripevnili ich na oboch spodných koncoch náprsníka, na jeho vnútornom, k efódu obrátenom okraji. 20A urobili ešte dva zlaté krúžky a pripevnili ich na oboch náplecných čiastkach efódu dolu, na jeho prednej strane, tam, kde je s nimi spojený nad efódovou stuhou. 21Potom zviazali krúžky náprsníka s krúžkami efódu šnúrou z belasého purpuru tak, že ležal nad stuhou efódu, a náprsník sa nemohol odpojiť od efódu, ako Pán prikázal Mojžišovi. (*) (Pozri 28,15–30.)

Kňazský plášť. - 22Potom vyhotovili k efódu plášť, ako robieva tkáč, celý bol z belasého purpuru. 23Otvor hore v strede plášťa bol ako otvor na pancierovej košeli s obrubou okolo otvoru, aby sa netrhal. 24Na spodnom okraji pripevnili granátové jablká z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna. 25Z čistého zlata narobili zvončekov a upevnili ich medzi granátové jablká, 26striedavo jeden zvonček a jedno granátové jablko okolo celého okraja plášťa pre službu, ako Pán prikázal Mojžišovi. (*) (Porov. 28,31–35.)

27Potom zhotovili z ľanového plátna tuniky, ako robieva tkáč, pre Árona a pre jeho synov. 28Takisto zhotovili aj čiapky z ľanového plátna, aj turbanovú okrasu z plátna a plátenné spodky z niťového plátna, 29ba aj pás z niťového plátna, belasého a červeného purpuru a karmazínu, ako robieva umelec, celkom tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

30Nakoniec urobili z rýdzeho zlata náčelnú tabuľku, posvätnú stuhu, a na ňu rytcovou prácou vyryli: Svätý Pánov. 31Pripravili na ňu aj šnúrku z belasého purpuru, aby sa dala priviazať hore na hlavu, ako Mojžišovi prikázal Pán. (*) (Porov. 28,36–43. Pás veľkňaza má byť štvorfarebný.)

32Takto bola ukončená všetka práca na príbytku, na stánku zjavenia, a Izraeliti urobili všetko celkom tak, ako Mojžišovi prikázal Pán. Tak to urobili. 33Potom priniesli svätostánok k Mojžišovi: stánok a jeho príslušenstvo, jeho sponky, dosky, žrde, stĺpy a podstavce, 34pokrývku z červeno farbených ovčích koží a pokrývku z tachášových koží, haliacu oponu, 35archu zákona s jej tyčami a zľutovnicu, 36stôl a všetko jeho náradie a predkladné chleby, 37svietnik z rýdzeho zlata, jeho lampy - lampy boli postavené do radu - a všetko jeho príslušenstvo, aj olej do lámp, 38zlatý oltár, olej na svätenie, príjemne voňajúce kadidlo a oponu na vchod do svätostánku, (*) (Zlatý oltár je oltár kadidlový (30,1–5).) 39medený oltár a na ňom medené mriežky, jeho tyče a všetko jeho náradie, umývadlo a jeho podstavec, 40plachty pre nádvorie, jeho stĺpy a podstavce, záclonu na vchod do nádvoria, povrazy a kolíky a všetko náčinie pre službu v príbytku, stánku zjavenia. 41Ďalej skvostné rúcha pre službu vo svätyni: posvätné rúcho pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu. 42Izraeliti vykonali všetku prácu celkom tak, ako Pán prikázal Mojžišovi. 43Mojžiš všetku prácu prezrel a videl, že ju vykonali celkom tak, ako mu prikázal Pán. A Mojžiš ich požehnal.

Postavenie a posviacka svätostánku. - 1Potom Pán povedal Mojžišovi: 2"V prvý deň prvého mesiaca postav príbytok, stánok zjavenia! 3Dnu umiestni archu zákona a pred archu zákona zaves oponu, 4prines dnu stôl a nachystaj naň predkladné chleby! Postav dnu svietnik a nasaď naň lampy, 5daj zlatý oltár na kadidlo pred archu zákona a na vchod do svätyne zaves oponu! 6Potom pred vchodom do príbytku, stánku zjavenia, postav oltár na zápaly 7a umiestni umývadlo medzi stánkom zjavenia a oltárom a nalej doň vody! 8Potom ohraď nádvorie dookola a na vchod do nádvoria pripevni záclonu! 9Napokon vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodí; posväť ho i všetko jeho náradie, aby bol svätý. 10Aj oltár na zápaly pomaž i všetko jeho príslušenstvo; posväť oltár a bude presvätý. 11Takisto pomaž umývadlo a jeho podstavec a posväť ho. (*) (Pomazanie olejom znázorňovalo, že všetky tieto veci sú vyňaté z ľudského používania a že sú určené službe Božej. Pomazanie bolo už prikázané v 30,22 n.) 12Potom priveď Árona a jeho synov ku vchodu do stánku zjavenia a umy ich vodou. (*) (Porov. 29,4–9.) 13Potom obleč Árona do posvätného rúcha, pomaž ho a posväť ho, aby mi slúžil ako kňaz. 14Aj jeho synov priveď, obleč ich do tuník 15a pomaž ich, ako si pomazal ich otca, aby mi posluhovali ako kňazi. Toto pomazanie im dá kňazskú hodnosť na večné veky z pokolenia na pokolenie."

16Mojžiš urobil (všetko) celkom tak, ako mu prikázal Pán. 17V prvý deň prvého mesiaca v druhom roku bol svätostánok postavený. 18Mojžiš postavil svätostánok takto: položil podstavce a na ne postavil dosky, popreťahoval žrde a postavil stĺpy, 19ponad stánok natiahol prikrývku a na to položil stanovú pokrývku tak, ako Mojžišovi prikázal Pán. 20Potom vzal zákon a položil ho do archy, pod archu podvliekol tyče a hore na archu položil zľutovnicu. (*) (Zákon sú tabule s Desatorom.) 21Archu zaniesol do stánku, zavesil haliacu oponu a tak zakryl archu zákona, ako Mojžišovi prikázal Pán. 22Potom postavil v stánku zjavenia, na jeho severnej strane pred oponu stôl 23a poukladal naň predkladné chleby pred Pánom, ako Mojžišovi prikázal Pán. 24Svietnik umiestnil v stánku zjavenia oproti stolu, na južnej strane stánku, 25a nasadil naň lampy pred Pánom, ako Mojžišovi prikázal Pán. 26Aj zlatý oltár postavil pred oponu v stánku zjavenia 27a zapálil na ňom príjemne voňajúce kadidlo, ako Mojžišovi prikázal Pán. 28Potom na vchod do svätyne zavesil oponu. 29Oltár na zápalné obety postavil pri vchode do svätostánku a obetoval na ňom zápalnú a pokojnú obetu, ako Mojžišovi prikázal Pán. 30Potom postavil medzi stánok zjavenia a oltár umývadlo a nalial doň vody na umývanie. 31Mojžiš, Áron a jeho synovia si v ňom umývali ruky a nohy; 32keď vchádzali do stánku zjavenia a keď pristupovali k oltáru, umývali sa, ako Mojžišovi prikázal Pán. 33Napokon postavil okolo svätostánku a oltára nádvorie a na vchod do nádvoria zavesil záclonu. Takto Mojžiš ukončil túto prácu.

Pán vchádza do svätostánku. - 34Vtedy zakryl stánok zjavenia oblak a príbytok naplnila Pánova sláva. 35Mojžiš nemohol vojsť do stánku zjavenia, lebo sa na ňom vznášal oblak a Pánova sláva napĺňala príbytok.

36Keď sa oblak od stánku zdvihol, Izraeliti sa dávali počas celého svojho putovania na pochod; 37a keď sa oblak nezdvihol, nepohli sa až dotiaľ, kým sa nezdvihol. 38Cez deň totiž ležal nad stánkom oblak, v noci sa však javil očiam všetkých Izraelitov ako oheň, počas celého ich putovania. (*) (Oblak je znakom prítomnosti Božej. Poukazuje na to, že Boh prešiel bývať do nového stánku, ako to bol sľúbil (25,8.22; 29,43 n.).)