Zjavenie. - 1V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, desiaty deň mesiaca v štrnástom roku po páde mesta, práve v ten deň vzniesla sa na mňa Pánova ruka a zaviedla ma ta. (*) (Hl. 40 – 48 opisujú nové Božie kráľovstvo, zvýraznené chrámom, bohoslužbou, zázračným prameňom a novým rozdelením Svätej zeme. – K dátumu pozri úvod. Prvý mesiac bol nisan. Dňa 10. nisana oddeľovali Izraeliti od ostatného stáda baránka, ktorého mali požívať na Veľkú noc, t. j. 14. nisana. 10. nisana previedol Jozue Izraelitov cez Jordán do zasľúbenej zeme. – Bol to teda aj ináč významný deň. – O Pánovej ruke pozri pozn. 1,1–3. – Osnova týchto hláv je značne porušená a často nejasná.) 2V božských videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na veľmi vysoký vrch, na ktorom od juhu bola akoby stavba mesta. (*) (Vrch, na ktorý Pán zaviedol proroka, bol azda Sion (Iz 2,2). Stavby, ktoré videl, neboli Jeruzalem, ale chrám so svojimi prístavbami. Vyzeral na prvý pohľad ako mesto, nebol teda veľmi podobný Šalamúnovmu chrámu.) 3Priviedol ma ta a hľa, bol tam muž, ktorého výzor bol ako výzor kovu; v ruke mal plátennú šnúru a meračskú palicu. Stál v bráne. (*) (Muž, ktorého Ezechiel videl, bol bezpochyby anjel. – Šnúrou sa merali väčšie, paličkou menšie dĺžky.) 4Ten muž mi hovoril: "Syn človeka, svojimi očami pozeraj a ušami počúvaj, svoju myseľ však upri na všetko, čo ti ja ukážem, lebo si bol sem privedený, aby sa ti to ukázalo. Všetko, čo uvidíš, oznám Izraelovmu domu!"
Nový chrám. Vonkajšie nádvorie. - 5A hľa, zvonku vôkol domu bol múr. Muž mal v ruke meračskú palicu, šesť lakťovú - po lakti a dlani. Premeral hrúbku múru: siaha; i výšku: jedna siaha. (*) (Lakeť bola dĺžková miera, asi pol metra. Lakeť, ktorým sa meria, je o dlaň dlhší od obyčajného.) 6Potom išiel k bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ, a vystúpil po jej schodoch, premeral prah brány: jedna siaha šírky. (Prvý prah šírky na jednu siahu.) (*) (Slová v zátvorke treba z LXX vynechať. "Brána" bola vlastne dlhá podbrána. Vchádzalo sa cez prvý, vonkajší prah. V podbráne napravo i naľavo bolo po troch izbičkách pre strážcov. Druhý prah bol ten, ktorým sa z podbrány vchádzalo do chrámového nádvoria.) 7Izbička mala jednu siahu dĺžky a jednu siahu šírky a medzi izbičkami päť lakťov. Prah brány pri bránovej predsieni zvnútra: jedna siaha. 8(Potom premeral bránovú predsieň zvnútra: jedna siaha.) (*) (Tento verš nepatrí do osnovy. Staré preklady ho nemajú a protirečí nasledujúcemu veršu. Vznikol len mylným opakovaním.) 9A premeral predsieň brány: osem lakťov. Predsieň brány však bola zvnútra. 10V bráne, smerujúcej na východ, boli tri izbičky na jednej a tri na druhej strane. Všetky tri boli rovnakej miery a rovnakej miery boli aj piliere z jednej i z druhej strany. 11Nato premeral šírku bránového otvoru: desať lakťov. Dĺžka brány trinásť lakťov. 12A okraj pred izbičkami: jeden lakeť z jednej i druhej strany; izbičky však mali šesť lakťov z jednej a šesť lakťov z druhej strany. 13Premeral bránu od strechy jednej po strechu druhej izbičky: šírka dvadsaťpäť lakťov. Dvere boli proti dverám. 14Piliere urobili na šesťdesiat lakťov. Pri pilieroch bolo dookola nádvorie brány. (*) (Nevieme, o akom nádvorí sa tu hovorí.) 15Od vchodu brány až po vnútornú bránovú predsieň: päťdesiat lakťov. 16Zvnútra brány dookola boli šikmé okná k izbičkám a ich pilierom, takisto boli okná dookola na predsieni. Na pilieroch boli palmy. (*) (Poloha a tvar okien sú veľmi neisté.)
17Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria a hľa, tam boli cely a kamenná dlažba, urobená vôkol po nádvorí. Na dlažbe bolo tridsať ciel. 18Dlažba bola bokom od brán po celej ich dĺžke; to bola spodná dlažba. (*) (Okrem východnej bola ešte severná a južná brána (verše 20.24). – Horná dlažba bola vo vnútornom nádvorí.) 19Premeral šírku od priečelia dolnej brány až po prednú časť vnútorného nádvoria zvonku: sto lakťov od východu a severu. 20I bránu, ktorá bola obrátená na sever k vonkajšiemu nádvoriu, premeral po dĺžke i šírke. 21Jej izbičky - po tri z jednej i druhej strany -, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery ako v prvej bráne; jej dĺžka bola päťdesiat lakťov a jej šírka dvadsaťpäť lakťov. 22Jej okná, jej predsiene a jej palmy boli podľa miery brány, obrátenej smerom na východ. Vystupovalo sa k nej po siedmich stupňoch, predsieň mala zvnútra. 23Oproti severnej a východnej bráne bola aj brána do vnútorného nádvoria. A od brány po bránu nameral sto lakťov. (*) (Stavba severnej brány bola taká ako stavba východnej brány.)
24Potom ma viedol smerom na juh a hľa, smerom na juh bola brána. I premeral jej piliere i jej predsieň, podľa tých istých rozmerov. 25Sama, i jej predsieň mala dookola okná, podobné spomenutým oknám; päťdesiat lakťov bola jej dĺžka a dvadsaťpäť lakťov jej šírka. 26Sedem stupňov tvorilo výstup k nej, zvnútra mala predsieň a na pilieroch mala z jednej i druhej strany po jednej palme. 27Smerom na juh bola i brána do vnútorného nádvoria; smerom na juh od brány po bránu nameral sto lakťov.
Vnútorné nádvorie. - 28Nato ma cez južnú bránu zaviedol do vnútorného nádvoria a premeral južnú bránu podľa tých istých rozmerov. 29Jej izbičky, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala tiež, ako aj jej predsieň, dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. 30(Dookola boli predsiene dvadsaťpäť lakťov dlhé a päť lakťov široké.) (*) (Tento verš má číslice, v mnohých hebrejských rukopisoch určite porušené, preto ho dnes všeobecne vynechávajú ako dodatok.) 31Predsieň mala do vonkajšieho nádvoria, na jej pilieroch boli palmy a výstup k nej tvorilo osem schodov.
32Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria smerom na východ a premeral bránu podľa tých istých rozmerov. 33Jej izbičky, jej piliere a jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala ako aj jej predsieň dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. 34Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.
35Nato ma zaviedol k severnej bráne a odmeral podľa tých istých rozmerov 36jej izbičky, jej piliere i jej predsieň. Dookola mala okná. Dĺžka bola päťdesiat a šírka dvadsaťpäť lakťov. 37Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.
38Bola tam cela, ktorej vchod bol pri pilieroch; tam oplachujú celopal. 39V predsieni brány boli dva stoly z jednej a dva stoly z druhej strany, na ktorých zabíjali celopaly, obety za hriech a za previnenie. 40Aj na vonkajšej strane, severne od toho, kto vystupoval ku vchodu brány, boli dva stoly a na druhej strane predsiene brány tiež dva stoly. 41Štyri stoly pri tejto a štyri stoly pri tamtej stene brány - osem stolov, na ktorých zabíjali. 42A štyri stoly z kvádrových kameňov pre celopaly, poldruha lakťa dlhé, poldruha lakťa široké a lakeť vysoké; na ne kládli nástroje, ktorými zabíjali celopaly a žertvy. 43Zvnútra dookola boli okraje na jednu dlaň (široké). Na stoloch bolo obetné mäso.
44Na vonkajšej strane vnútornej brány boli dve cely vo vnútornom nádvorí; jedna, pri stene severnej brány, hľadela na juh; druhá, pri stene južnej brány, hľadela na sever. (*) (Nejasný verš sme v niektorých slovách opravili podľa LXX.) 45I vravel mi: "Táto cela, obrátená na juh; je pre kňazov, ktorí konajú v chráme strážnu službu. 46Cela obrátená na sever je pre kňazov, ktorí konajú službu pri oltári. Sú to Sadokovi synovia; oni sa spomedzi synov Léviho približujú k Pánovi, aby mu slúžili." (*) (Sadok zachoval Dávidovi vernosť i za najťažších okolností (porov. 2 Sam 15,24 n.; 17,15; 19,12; 1 Kr 1,8.38).) 47Nato premeral nádvorie: dĺžku sto lakťov a šírku päťdesiat lakťov do štvorca. Oltár bol pred chrámom.
Chrám. - 48Potom ma zaviedol k predsieni chrámu, premeral rámy brány predsiene: päť lakťov z jednej a päť lakťov z druhej strany. Šírka brány bola štrnásť lakťov a postranné múry brány tri lakte z jednej a tri lakte z druhej strany. (*) (Tieto verše sme opravili podľa LXX.) 49Dĺžka predsiene bola dvadsať lakťov a šírka dvanásť lakťov; vystupovalo sa k nej po desiatich schodoch. Na pilieroch boli stĺpy, jeden z jednej a jeden z druhej strany.
1Potom ma zaviedol do chrámu a odmeral rámy dverí: šesť lakťov hrúbky z jednej a šesť lakťov hrúbky z druhej strany bola hrúbka rámu. 2Šírka vchodu desať lakťov, múry vchodu však päť lakťov z jednej a päť lakťov z druhej strany. Potom premeral jeho dĺžku štyridsať lakťov a šírka dvadsať lakťov. 3Vstúpil dovnútra a premeral rám vchodu dva lakte a vchod šesť lakťov, šírku múrov sedem lakťov na jednej a sedem lakťov na druhej strane. 4Premeral jeho dĺžku dvadsať lakťov a šírku dvadsať lakťov. I povedal mi: "Toto je veľsvätyňa." 5Nato odmeral múr domu šesť lakťov a šírku postrannej stavby štyri lakte okolo celého múru. (*) (Postranné stavby boli z troch strán chrámovej stavby a boli postavené podobne ako v Šalamúnovom chráme; pozri 1 Kr 6,5 n. – Múr chrámovej stavby bol na prízemí 6 lakťov hrubý, potom sa na každom poschodí o jeden lakeť postupne zužoval, o toľko však bol potom priestor izby väčší.) 6Bočné miestnosti: tri miestnosti boli nad sebou, a to tridsať ráz. Dookola boli na múre chrámu výstupky pre bočné miestnosti, aby boli upevnené, a pritom neboli zapustené do múrov chrámu. (*) (Okolo chrámu bolo na prízemí 30 a na každom poschodí po 30 miestností, teda "tri miestnosti nad sebou, a to tridsať ráz". Na výstupky, ktoré boli na vonkajšej strane chrámového múru, položili sa povalové trámy poschodí, aby ich nebolo treba zapúšťať do múru.) 7Šírka bočných miestností sa dookola nahor stále zväčšovala, podľa toho, ako sa nahor zužoval múr okolo celého domu. Preto sa zvnútra rozširovali nahor, z dolnej sa vychádzalo do hornej cez prostrednú. (*) (Tento verš je aj v hebrejskej osnove, aj v starých prekladoch veľmi porušený.) 8Pri chráme som videl dookola vyvýšeninu. Základy postranných stavieb boli plná siaha, to jest šesť lakťov. 9Hrúbka vonkajšieho múru prístavby bola päť lakťov. Voľný priestor bol medzi postrannými miestnosťami (*) (O tu spomínaných celách sa hovorí až vo veršoch 42,1 n.) 10a medzi celami vôkol dvadsať lakťov široký okolo celého domu. 11Dvere prístavby viedli na voľný priestor; jedny dvere smerom na sever, druhé dvere smerom na juh. Šírka priestoru bola dookola päť lakťov.
12Budova, ktorá bola za ohradeným priestorom na západ, bola sedemdesiat lakťov široká; múr budovy bol päť lakťov hrubý dookola; jej dĺžka bola deväťdesiat lakťov. 13I premeral dom sto lakťov dĺžky; ohradený priestor a budova i jej múr sto lakťov dĺžky. 14Šírka prednej strany domu a ohradeného miesta na východ sto lakťov. 15Potom premeral dĺžku budovy pred ohradeným miestom, ktoré bolo za ňou, i jej múry z jednej i druhej strany sto lakťov. A vnútorný chrám ako i predsieň 16mali prahy, šikmé okná, stĺporadia okolo troch priestorov; pred prahom bola drevená dlažba dookola. A od zeme až po okná…, okná však boli zamrežované. (*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Prekladáme ich pomocou LXX len podľa zmyslu.) 17Ponad dvere až k vnútornému priestoru, i navonok po celom múre dookola zvnútra i zvonku boli polia. 18A boli porobení cherubi a palmy: palma bola medzi cherubom a cherubom, cherubi však mali po dve tváre. 19Tvár človeka bola oproti palme z jednej a tvár leva oproti palme z druhej strany. Bolo to vyhotovené dookola po celom dome. 20Od podlahy až nad dvere boli na múre chrámu vyhotovení cherubi a palmy. 21Krídla chrámových dverí mali podobu štvorca.
Pred svätyňou bolo čosi, čo malo výzor 22dreveného oltára; tri lakte bola jeho výška a dva lakte jeho dĺžka. Mal svoje rohy a svoj podstavec; jeho steny boli z dreva. I vravel mi: "Toto je stôl, ktorý stojí pred Pánom." (*) (LXX udáva aj šírku oltára: 2 lakte. "Podstavec" sme preložili podľa LXX.) 23Chrám a svätyňa mali dvoje dverí. 24Každé dvere mali po dve krídla, po dve otáčavé krídla; dve mali jedny dvere a dve mali druhé dvere. 25A na nich, na dverách chrámu, boli urobení cherubi a palmy, ako boli vyhotovení na múroch, preto boli zvonku na predsieni hrubšie drevá. (*) (Hrubšie drevá boli azda preto, aby bolo možno na ne pohodlnejšie vyryť ozdoby. Ale výraz je veľmi nejasný.) 26Šikmé obloky a palmy boli z jednej i druhej strany na bočných múroch predsiene, na prístavbách chrámu a na hradách.
Stavby v nádvoriach. - 1Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria po ceste smerom na sever a viedol ma k cele, ktorá bola pred ohradeným priestorom a pred zadnou budovou na sever. (*) (O "ohradenom priestore" pozri 41,10.) 2Na pozdĺžnej strane, na strane severnej, sto lakťov a šírka päťdesiat lakťov. 3Pri dvadsiatich lakťoch vnútorného nádvoria a pri kamennej dlažbe nádvoria vonkajšieho bola galéria oproti galérii na tri poschodia. (*) (Mieru 20 lakťov vnútorného nádvoria rozumej o voľnom priestore, o ktorom 41,10. O kamennej dlažbe 40,17.) 4Pred celami viedla dovnútra desať lakťov široká chodba; chodník sto lakťov dlhý, ktorého dvere boli na sever. (*) (Mieru 100 lakťov sme vzali zo LXX. Hebr a Vulg má jeden lakeť.) 5Horné cely boli skrátené, pretože im galérie uberali viac než dolným a stredným budovám. 6Lebo boli trojposchodové, a nemali stĺpy, podobné stĺpom v nádvorí, preto uberali spodným a stredným od podlahy. 7Bol tam i múr, ktorý tiahol vonku povedľa ciel smerom k vonkajšiemu nádvoriu popred cely; jeho dĺžka bola päťdesiat lakťov. 8Lebo cely, ktoré ležali pri vonkajšom nádvorí, boli päťdesiat lakťov dlhé, tie však, čo boli oproti chrámu, sto lakťov. 9Pod týmito celami bol vchod, keď sa k nim prichádzalo od východu z vonkajšieho nádvoria, 10na strane šírky múru nádvoria. Smerom na juh oproti ohradenému priestoru boli cely. (*) (Na juh od chrámovej stavby boli práve také cely ako na sever. "Na juh" sme preložili podľa LXX a podľa 40,44.) 11Pred nimi bola cesta podobne ako pri celách, ktoré boli smerom na sever i čo do dĺžky, i čo do šírky, i čo do východov, zariadení a dverí; 12také boli aj dvere ciel, ktoré ležali smerom na juh; dvere boli na začiatku cesty, tej cesty, čo bola pred múrom smerom na východ, keď sa ta prichádzalo. (*) (Tento verš je veľmi nejasný a neistý.)
13I povedal mi: "Cely severné a cely južné, ktoré sú pri ohradenom priestore, sú cely sväté; tam kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, jedia svätosväté jedlá; tam sa ukladajú svätosväté veci: pokrmové obety, obety za hriech a za previnenie, lebo to miesto je sväté. (*) (Svätosväté jedlá boli čiastky niektorých obetných darov, ktoré dostali kňazi a ktoré smeli jesť len na posvätnom mieste; porov. Lv 2,3.10; 6,10; 10,12; tiež Lv 6,22; 7,6.) 14Keď ta kňazi vkročia, nemajú vychádzať zo svätyne na vonkajšie nádvorie, ale tam nech zložia rúcha, v ktorých vykonávali službu, lebo sú sväté; nech si oblečú iné rúcho, a tak nech idú ta, kde je ľud."
Chrámový obvod. - 15Keď dokončil vymeriavanie vnútorného domu, vyviedol ma cez bránu, ktorá bola obrátená na východ, a premeriaval dookola. 16Meral meračskou siahou východnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. Potom sa obrátil (*) ("Potom sa obrátil" prekladáme podľa LXX a verša 19. Podobne aj vo verši 17.) 17a meral severnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. Obrátil sa 18a premeral južnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. 19Obrátil sa na západnú stranu a meral: päťsto siah podľa meračskej siahy. 20Premeral ho na štyri strany. Dookola mal múr, dlhý päťsto a široký päťsto, aby oddeľoval sväté od obyčajného.
Posviacka chrámu. - 1Potom ma zaviedol k bráne. K bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ. (*) (Prorok kedysi videl, že sláva Pánova opustila jeruzalemský chrám (10,19; 11,23). Teraz uvidí, ako vtiahne Pánova sláva do chrámu jeho nového kráľovstva.) 2A hľa, velebnosť Izraelovho Boha prichádzala smerom od východu, jej hukot bol ako hukot veľkých vôd a zem sa jagala od jeho velebnosti. 3Výzor zjavu, ktorý som videl, bol ako videnie, ktoré som mal, keď prichádzal spustošiť mesto; a podoby ako pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar. I padol som na tvár. (*) (Terajšie svoje videnie prirovnáva prorok k videniu, opísanému vo veršoch 1,1 n.; 9,1 n. Vtedy prichádzal Pán ohlásiť spustošenie Jeruzalema.)
4Pánova velebnosť vtiahla do domu cez bránu, ktorá bola obrátená smerom na východ. 5Vtedy ma duch zdvihol a zaniesol ma do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol naplnený Pánovou velebnosťou! 6Vtedy som počul, že ktosi hovorí ku mne z domu - no muž stál pri mne. (*) (Prorok pripomína, že nehovoril k nemu anjel, ktorý stál pri ňom na vnútornom nádvorí, ale sám Pán z chrámu.) 7I riekol mi: "Syn človeka, to je to miesto pre môj trón a miesto pre stopy mojich nôh; tu chcem bývať naveky uprostred Izraelových synov. Izraelov dom nech viac nepoškvrní moje sväté meno - ani oni, ani ich králi - svojimi smilstvami a mŕtvolami svojich kráľov, svojimi výšinami. 8Keď stavali svoje prahy k môjmu prahu a svoje dvere vedľa mojich dverí tak, že len múr bol medzi mnou a medzi nimi, poškvrnili moje sväté meno svojimi ohavnosťami, ktoré páchali. Preto som ich strávil vo svojom hneve. (*) (Izraeliti neraz postavili svoje modly aj do Pánovho chrámu; porov. 2 Kr 16,10–16; 21,4.7; Ez 8,5–17.) 9Teraz nech odstránia svoje smilstvá a mŕtvoly svojich kráľov odo mňa, potom budem bývať uprostred nich naveky.
10Ty však, syn človeka, opíš Izraelovmu domu chrám - nech sa zahanbia pre svoje viny -, jeho rozmery i jeho vzorec! 11A keď sa zahanbia pre všetko, čo popáchali, oznám im a opíš pred očami podobu domu, jeho zariadenie, jeho východy i vchody a celú jeho podobu, všetky jeho predpisy (celú jeho podobu) a celý jeho poriadok; nech zachovávajú celý jeho poriadok a všetky jeho predpisy a nech ich prevádzajú! (*) (Slová v zátvorke nepatria do textu.) 12Toto je zákon chrámu: Na temene vrchu má byť svätosvätou celá jeho oblasť; hľa, toto je zákon chrámu!" (*) (Celá oblasť nového chrámu má byť svätosvätá, nielen veľsvätyňa ako pri starom chráme.)
13A toto sú rozmery oltára v lakťoch - lakeť obsahuje lakeť a dlaň: jeho podstavec bol jeden lakeť (vysoký) a jeden lakeť široký; ohrádka na jeho okraji dookola bola na jednu piaď. A toto je výška oltára: (*) (O lakti, ktorým sa tu meria, pozri pozn. k 40,5. – Opis oltára nie je dosť jasný. – Rohy sa pokladali za najdôležitejšiu časť oltára.) 14od podstavca na zemi až po spodnú ohradu dva lakte a šírka jeden lakeť; a od malej ohrady až po veľkú ohradu štyri lakte a šírka lakeť. 15Ohnisko štyri lakte a od ohniska nahor boli štyri rohy. 16Ohnisko malo dvanásť lakťov dĺžky pri dvanástich lakťoch šírky; jeho štyri strany tvorili štvorec. 17Ohrada bola štrnásť lakťov dlhá a štrnásť lakťov široká na všetkých štyroch stranách. Okraj okolo neho bol pol lakťa a jeho podstavec dookola jeden lakeť. Jeho schody boli obrátené na východ.
18I riekol mi: "Syn človeka, toto hovorí Pán, Jahve: Toto sú predpisy oltára: Až ho zhotovia, aby na ňom obetovali celopaly a kropili naň krv, 19dáš levitským kňazom, tým, čo sú zo Sadokovho potomstva, čo sa približujú ku mne - hovorí Pán, Jahve -, aby mi slúžili, mladého býčka na obetu za hriechy. (*) (O Sadokovi pozri pozn. k 40,46.) 20I vezmeš z jeho krvi a dáš na štyri rohy oltára a na štyri uhly ohrady i na okraj dookola; tak ho očistíš a uzmieriš. 21Potom vezmeš býčka za hriech a spália ho na oddelenom mieste domu mimo svätyne. (*) (Porov. Ex 29,14; Lv 4,11–12; 16,27.) 22Na druhý deň prinesú ako obetu za hriech bezchybného capa; nech očistia oltár, ako ho očistili býčkom. 23A keď dokončia očisťovanie, nech obetujú bezchybného mladého býčka a bezchybného barana zo stáda!
24Priveď ich pred Pána, kňazi nech ich posypú soľou a obetujú ich Pánovi ako celopaly. 25Sedem dní majú denne pripraviť capa za hriech; i mladého býčka a barana zo stáda - bezchybné ich majú pripraviť - 26po sedem dní a majú uzmierovať oltár, očisťovať ho a zasväcovať. (*) ("Majú… zasväcovať" znie doslovne: "Nech mu naplnia ruky". Pôvodne sa tento výraz užíval o posviacke kňazov; Ex 29,9; Lv 21,10; a to preto, lebo kňazom pri vysviacke dali do rúk určité čiastky obetných darov: Lv 8,27. 28; Ex 28,41; Nm 3,3; Sdc 17,5.) 27A keď sa doplnia dni, na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem," hovorí Pán, Jahve.
Sluhovia svätyne. - 1Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. 2A Pán mi riekol: "Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. 3Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!"
4Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám! I padol som na tvár. (*) (Cez vonkajšiu východnú bránu vtiahol do chrámu Pán, preto ostane zatvorená, ani knieža nesmie cez ňu vkročiť do nádvoria. Aj knieža má príchod do nádvoria len cez severnú a južnú bránu. Z nádvoria však smie vkročiť pod zatvorenú východnú bránu, a tak konať svoju obetnú hostinu, no prechádzať cez ňu nesmie. Svätí Otcovia učia a aj liturgia pripomína, že z tej istej príčiny ostalo aj sväté telo Matky Božej nedotknuté a panenské. Cez jej telo vkročil Boh na tento svet.) 5Pán mi povedal: "Syn človeka, pozoruj a svojimi očami pozri a ušami počúvaj všetko, čo ti budem hovoriť o rozličných predpisoch chrámu a o jeho ustanoveniach a dávaj pozor, ako sa vchádza do chrámu cez všetky jeho východy. 6A povedz vzbúrencom, Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Nech je už dosť rozličných vašich ohavností, dom Izraelov: 7keď privádzate cudzincov s neobrezaným srdcom a neobrezaným telom, aby boli v mojej svätyni a ju, ktorá je mojím domom, znesvätili, keď obetujete môj pokrm, tuk a krv; všetkými svojimi ohavnosťami rušíte moju zmluvu. (*) (K niektorým nižším službám pri chráme pripustili Izraeliti aj pohanov: Joz 9,21–27. – Pánovým pokrmom sú obety.) 8A nezachovali ste službu mojej svätyne, ale na moju službu v mojej svätyni ste postavili strážcov.
9Toto hovorí Pán, Jahve: Cudzinec s neobrezaným srdcom a neobrezaným telom nech vôbec nevkročí do mojej svätyne, nik z cudzincov, ktorí bývajú uprostred synov Izraela; 10ale leviti, ktorí sa odo mňa vzdialili vtedy, keď Izrael blúdil, ktorí zablúdili odo mňa za svojimi modlami, tí musia niesť svoju vinu 11a musia v mojej svätyni slúžiť ako strážcovia pri bránach domu a ako obsluhovači domu. Oni budú zabíjať celopaly a žertvy za ľudí a budú pri nich stáť, aby ich obslúžili. 12Pretože im posluhovali pri ich modlách a boli synom Izraela osídlom na hriech, preto som si zdvihol proti nim ruku - hovorí Pán, Jahve - a ponesú svoju vinu. 13Nesmú sa mi priblížiť, aby mi slúžili ako kňazi, a nepriblížia sa k ničomu, čo je mne sväté, k svätosvätým veciam, ale ponesú svoju hanbu a svoje ohavnosti, ktoré popáchali. 14Urobím teda z nich sluhov na službu chrámu, pre všetky jeho práce a pre všetko, čo sa v ňom má robiť. (*) (Z trestu za to, že sa oddali modloslužbe, budú musieť leviti a kňazi konať pri chráme tie nízke služby, ktoré predtým konali pohania.)
15Levitskí kňazi však, Sadokovi synovia, ktorí zachovali službu v mojej svätyni; keď synovia Izraela zablúdili odo mňa, tí sa mi budú približovať, aby mi slúžili, a nech stoja predo mnou, aby mi obetovali tuk a krv, hovorí Pán, Jahve. (*) (O Sadokovi pozri 40,46.) 16Oni vstúpia do mojej svätyne a pristúpia k môjmu stolu, aby mi slúžili, a budú pri mne vykonávať službu. 17Keď však vkročia cez brány vnútorného nádvoria, oblečú si plátenné rúcha; vlna sa nesmie na nich dostať, keď budú vykonávať službu v bráne vnútorného nádvoria a v dome. (*) (Vlnené šaty mali kňazi pri bohoslužbách asi preto zakázané, lebo tie ľahko spôsobovali pot, a teda nečistotu.) 18Plátenné turbany budú mať na hlavách a plátenné nohavičky budú mať okolo bedier; prepotenými sa nesmú opásať. 19Keď však vystúpia do vonkajšieho nádvoria, vyzlečú si šaty, v ktorých konali službu, vložia ich do ciel svätyne a oblečú si iné šaty, aby svojím odevom neposvätili ľud. (*) (Slová: "do vonkajšieho nádvoria" sú v hebrejskom texte z omylu dva razy. Ľudia, ktorých by takto "posvätili", museli by sa všeličoho chrániť, čo by nekňazom bolo veľmi nevítané; porov. Ex 29,37; 30,29; Lv 6,18.27; tiež Lv 21,1–8.) 20Hlavu si nesmú oholiť, ale ani dlhé vlasy pustiť; musia si hlavu slušne obstrihávať. 21Keď kňaz vkročí do vnútorného nádvoria, vôbec nesmie piť víno. 22Vdovu ani prepustenú si nesmú vziať za manželku, ale iba panny z potomstva Izraelovho domu alebo vdovu, ktorá zostala vdovou po kňazovi. 23Môj ľud majú učiť o rozdiele medzi svätým a obyčajným a ukázať im rozdiel medzi čistým a poškvrneným. 24Pri spore budú oni rozhodovať; majú ho rozsúdiť podľa mojich práv. Musia zachovávať moje príkazy a nariadenia pri všetkých mojich sviatkoch a zasväcovať moje soboty. 25K mŕtvemu človeku nesmú pristúpiť, poškvrnili by sa; smú sa poškvrniť iba pri otcovi, matke, synovi, dcére, bratovi a nevydatej sestre. (*) (Kňazi sa smú zúčastniť len na pohreboch svojich najbližších pokrvných.) 26Po očisťovaní mu musia počítať sedem dní 27a keď vstúpi do vnútorného nádvoria, aby konal službu vo svätyni, nech prinesie svoju obetu za hriech, hovorí Pán, Jahve. 28Budú mať dedičstvo, ale ich dedičstvom budem ja. Majetok im v Izraeli nedajte, ja budem ich majetkom. 29Oni budú jesť pokrmové obety, obety za hriech a za previnenie a všetko, čo je v Izraeli zarieknuté, bude ich. (*) (O zarieknutých veciach pozri Nm 18,14.) 30Výber všetkých prvotín zo všetkého a všetky venované dary zo všetkého, zo všetkých vašich venovaní, budú patriť kňazom; a prvotinu svojej tlče dajte kňazovi, aby privolal na tvoj dom požehnanie. 31Zdochlinu a čo roztrhali vtáky alebo zver, kňazi nesmú jesť vôbec.
Majetky. - 1Keď budete rozdeľovať žrebom krajinu ako dedičstvo, darujte Pánovi dar, svätú čiastku zeme, dvadsaťpäťtisíc dlhú a dvadsaťtisíc širokú; tá bude vo svojom celom rozsahu dookola svätá. (*) (Miesto 10 000 hebr. textu a Vulg treba so LXX čítať 20 000; toto číslo sa predpokladá aj vo veršoch 3 a 5 hebr. a Vulg. Pravdepodobne je tu reč o siahach, ale výslovne sa to nepíše.) 2Z toho bude päťstokrát päťsto, štvorec zo všetkých strán, na svätyňu a okolo nej nech je obvod päťdesiat lakťov! 3Z tohto priestoru odmeriaš dĺžku dvadsaťpäťtisíc a šírku desaťtisíc. Tam bude stáť svätyňa i veľsvätyňa. (*) (Rozumej: Z priestoru, o ktorom bola reč vo verši 1.) 4To je zasvätený diel krajiny; bude patriť kňazom, ktorí obsluhujú svätyňu a pristupujú k Pánovej službe. Bude im na domy a na svätý priestor pre svätyňu. 5Dvadsaťpäťtisíc dĺžky a desaťtisíc šírky bude patriť levitom, ktorí obsluhujú chrám; bude to ich majetok na obytné mestá. (*) ("Na obytné mestá" treba čítať so LXX. Hebrejská osnova a s ňou aj Vulg číta mylne: "Budú mať dvadsať ciel".) 6Do majetku mesta dáte päťtisíc šírky a dvadsaťpäťtisíc dĺžky, primerane posvätnému daru; to bude patriť celému Izraelovmu domu. (*) (Pozri podrobnejšie 48,8. To územie nebude patriť niektorému kmeňu, ale celému národu, lebo hlavné mesto patrí celému národu.) 7A pre knieža z jednej i druhej strany posvätného daru a mestského majetku, pozdĺž posvätného daru a pozdĺž mestského majetku od západného okraja na západ a od východného okraja na východ v dĺžke zodpovedajúcej jednému podielu, od západnej hranice až po východnú hranicu (*) (Kráľ dostane taký podiel, aký patrí jednému celému kmeňu, aby nemusel byť na ťarchu národu.) 8krajiny. To bude jeho majetok v Izraeli, preto moje kniežatá nebudú viac utláčať môj ľud, ale krajinu prepustia Izraelovmu domu podľa jeho kmeňov."
9Toto hovorí Pán, Jahve: "Dosť už, kniežatá Izraela, odstráňte násilie a útlak; konajte podľa práva a spravodlivosti, odstráňte svoje vydieranie môjho ľudu, hovorí Pán, Jahve. 10Užívajte spravodlivú váhu, spravodlivú efu a spravodlivý bat. (*) (Efa bola miera na veci suché, bat na tekutiny. Obe obsahovali 36,44 litrov. Chomer teda obsahoval 364,4 litra.) 11Efa a bat majú mať rovnakú mieru, aby bat činil desatinu chomeru a efa desatinu chomeru. Miera sa má riadiť podľa chomeru. 12Šekel má činiť dvadsať gér. Budete mať dvadsať šeklov, dvadsaťpäť šeklov, pätnásť šeklov a mínu. (*) (Váha zvaná šekel mala 14,55 g. Koniec verša je nejasný. Mína obsahovala u Izraelitov 50 šeklov.)
13Toto bude posvätný dar, ktorý odovzdáte: šestinu efy od chomeru pšenice a šestinu efy od chomeru jačmeňa. 14Náležitosť z oleja (z batu oleja): desatinu batu od kóru (desať batov je chomer), pretože desať batov je kór. (*) (Kór je taká istá miera na tekutiny ako chomer na veci suché: pozri pozn. vyššie k veršom 10 n. – Verš je ináč porušený, slová v zátvorkách nepatria asi do osnovy.) 15A jednu ovcu zo stáda za každých dvesto ako posvätný dar zo zavlažovaných pastvín Izraela na pokrmové obety, celopaly a na pokojné obety, aby sa nimi uzmierili, hovorí Pán, Jahve: 16Týmito dávkami kniežaťu Izraela je zaviazaný všetok ľud krajiny. 17Knieža však budú zaťažovať celopaly, pokrmové a nápojové obety na sviatky, novmesiace, soboty a na všetky slávnosti Izraelovho domu. On bude konať obetu za hriech, pokrmovú obetu, celopaly a pokojné obety, aby uzmieril Izraelov dom."
Sviatky a obety. - 18Toto hovorí Pán, Jahve: "V prvom mesiaci, prvý deň mesiaca, vezmeš bezchybného mladého býčka a očistíš svätyňu. 19Kňaz vezme z krvi obety za hriech a pomaže dvere domu, štyri rohy oltárneho okraja a krídla brány vnútorného nádvoria. 20Podobne máte konať siedmy mesiac za ľudí, ktorí chybili z omylu alebo nevedomosti, tak uzmierite chrám.
21V prvom mesiaci, štrnásty deň mesiaca, budete mať Veľkú noc, sedemdňový sviatok; budete jesť nekvasené chleby. 22Tento deň prinesie knieža za seba i za všetok ľud krajiny býčka ako obetu za hriech. 23Za sedem dní sviatkov prinesie ako celopal Pánovi denne sedem býčkov a sedem bezchybných baranov; ako obetu za hriech za sedem dní denne capa. 24A ako pokrmovú obetu prinesie efu k býčkovi a efu k baranovi a k efe hin oleja. (*) (Ku každej krvavej obete patrila obeta nekrvavá, a to i k býčkovi a baranovi po jednej efe jemnej múky (porov. Nm 15,4; 28,5) a po jednom hine oleja. O efe pozri pozn. k v. 10. – Hin bol šestina batu, teda asi 6 litrov.)
25Siedmy mesiac, pätnásty deň mesiaca, na sviatok, má konať takisto patričné obety za hriech, celopal, pokrmovú obetu i olej." (*) (Podľa Pentateuchu slávili Izraeliti v tento deň sviatky Stánkov; porov. Lv 23,34; Dt 16,13; k obradom Nm 29,12–39.)
1Toto hovorí Pán, Jahve: "Brána vnútorného nádvoria, obrátená na východ, bude šesť pracovných dní zatvorená, ale v sobotný deň sa musí otvoriť a musí sa otvoriť aj v deň novmesiaca. 2Knieža vstúpi cez predsieň brány zvonku a zastane pri krídlach brány. Kňazi obetujú jeho celopal a jeho pokojné obety, potom sa pokloní pri prahu brány a odíde. Brána sa však nezatvorí až do večera. (*) (Cez otvorenú bránu vnútorného nádvoria videl oltár, ktorý bol vo vnútornom nádvorí, aj kráľ z bránovej predsiene, aj ľud z vonkajšieho nádvoria.) 3Aj ľud krajiny sa bude klaňať pri tej bráne po sobotách a na novmesiace.
4Celopal, ktorý knieža prinesie Pánovi v sobotný deň, bude šesť bezchybných baránkov a bezchybný baran. 5Pokrmová obeta: efa k baranovi, k baránkom však, koľko mu ruka chce dať. A oleja: hin k efe. (*) ("Koľko mu ruka chce dať", rozumej: podľa ľubovôle. Podobný význam má aj výraz: "Koľko mu zachytí ruka" vo verši 7.) 6V deň novmesiaca to však bude bezchybný býček, šesť baránkov a bezchybný baran. 7A prinesie pokrmovú obetu: k býkovi efu a k baranovi efu, k baránkom však, koľko mu zachytí ruka. A oleja: hin k efe.
8Keď vstupuje knieža, nech vkročí cez predsieň brány a tou istou cestou nech odchádza! 9A keď na sviatky ľud krajiny prichádza k Pánovi, kto sa príde klaňať cez severnú bránu, nech odíde cez bránu južnú, a kto príde cez južnú bránu, nech odchádza cez severnú bránu; nech sa nevracia cez bránu, cez ktorú prišiel, ale nech odchádza cez tú, ktorá je naproti! 10Knieža však má byť uprostred nich; keď oni prídu, vstúpi, keď odchádzajú, odíde.
11Na sviatky a slávnosti má byť pokrmová obeta: efa k býčkovi a efa k baranovi, k baránkom však, koľko mu zachytí ruka. A oleja: hin k efe. 12Keď však knieža prináša dobrovoľnú obetu, celopal alebo pokrmovú obetu dobrovoľne Pánovi, otvoria mu bránu, obrátenú na východ: prinesie svoj celopal a svoju pokojnú obetu, ako robieva v sobotný deň, potom odíde a po jeho odchode zatvoria bránu. (*) (Je to brána vnútorného nádvoria, preto východná brána vonkajšieho nádvoria je vždy zatvorená; porov. 44,2–3.) 13Denne prinesie Pánovi ako celopal bezchybného ročného baránka; obetuje ho každé ráno 14a na pokrmovú obetu pridá k nemu každé ráno šestinu efy a tretinu hinu oleja na pokropenie múky ako pokrmovú obetu Pánovi podľa večného, trvalého pravidla. 15Každé ráno teda obetujú baránka, pokrmovú obetu a olej ako ustavičný celopal."
Majetok kniežaťa. - 16Toto hovorí Pán, Jahve: "Keď knieža venuje dar niektorému zo svojich synov, bude to jeho dedičstvo, bude patriť jeho synom, bude to ich dedičný majetok. 17Keď však dá zo svojho dedičstva dar niektorému zo svojich sluhov, bude mu to patriť až po rok odpustenia, potom sa vráti kniežaťu; jeho dedičstvo je jeho synov, im bude patriť. (*) (Rok odpustenia je pravdepodobne jubilejný rok, v ktorom sa každý majetok mal vrátiť pôvodnému majiteľovi (Lv 25,10). – Podľa iných by to bol siedmy rok (porov. Iz 61,1 n.; Jer 34,8.15.17).) 18A knieža nesmie vziať z dedičstva ľudí, žeby ich vytisol z ich majetku; z vlastného majetku dá dedičstvo svojim synom, aby z môjho ľudu nikoho neodohnali z jeho majetku."
Chrámové kuchyne. - 19Potom ma viedol cez vchod, ktorý bol vedľa brány, k posvätným celám pre kňazov, obráteným na sever, a hľa, tam, v úzadí na západ bolo akési miesto. (*) (O celách pozri 42,1 n.) 20I riekol mi: "Toto je miesto, kde budú kňazi variť obety za previnenie a za hriech a kde budú piecť pokrmové obety, aby nemuseli vychádzať do vonkajšieho nádvoria a neposvätili ľud." (*) (O takom posvätení pozri pozn. k 44,19.) 21Potom ma viedol do vonkajšieho nádvoria, zaviedol ma do štyroch rohov nádvoria a tu, v každom rohu nádvoria, bol dvorček. 22V štyroch rohoch nádvoria boli uzavreté dvorce, štyridsať dlhé a tridsať široké; všetky štyri mali rovnaké rozmery. (*) (Dĺžku a šírku rozumej v lakťoch, pozri LXX a Vulg.) 23Okolo nich, okolo všetkých štyroch bol múr a vôkol, pozdĺž múru boli porobené variče. 24I riekol mi: "Toto je dom kuchýň, kde budú chrámoví sluhovia vyvárať obety ľudu." (*) (Z pokojných obetí sa usporiadala posvätná hostina, ktorá sa pripravovala v týchto kuchyniach.)
Nový Kanaán. Prameň vody života. - 1Potom ma viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda; dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára. (*) (Chrám, ktorý zvýrazňuje novozákonné Božie kráľovstvo, je pôvodom všetkého šťastia. Toto šťastie sa zobrazuje prameňom živej vody. Voda je aj inde symbolom mesiášskeho blaha (Iz 12,3; 35,6), ba sám Boh volá sa prameňom živej vody, Jer 2,13.) 2I zaviedol ma smerom k severnej bráne a obrátil ma po ceste von ku vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda prúdila z pravej strany. 3Keď muž s meradlom v ruke prechádzal na východ, odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu; voda bola po členky. 4Opäť odmeral tisíc a previedol ma cez vodu; voda siahala po kolená. Zasa odmeral tisíc a previedol ma, voda bola po pás. 5Potom odmeral tisíc: rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda vzrástla, že bolo treba po nej plávať. Bola to rieka, ktorá sa neprebrodí.
6I riekol mi: "Videl si, syn človeka?" Potom ma znovu zaviedol na breh rieky. 7Keď som sa obrátil, hľa, bolo na brehu rieky z jednej i druhej strany veľké množstvo stromov! 8Povedal mi: "Táto voda prúdi do východného kraja a steká na púšť, ústi do mora, a keď sa vleje do mora, voda sa uzdraví. (*) (Rieka ústi do Mŕtveho mora, zmení jeho vodu, takže sa doň vráti život.) 9A každý živočích, ktorý sa hýbe, bude žiť tam, kde táto rieka príde; bude veľké množstvo rýb, keď tam táto voda príde; uzdraví sa a bude žiť všetko, k čomu táto rieka dôjde. 10Budú nad ňou stáť rybári; od Engadu po Engalim budú miesta na rozostieranie sietí; budú v nej tie druhy rýb, čo vo Veľkom mori, v množstve veľmi veľkom. (*) (Engadi (Engaddi, dnes: Ain Džiddy) je asi v polovici západného pobrežia Mŕtveho mora. – Engalim (Engallim) bolo blízo ústia Jordána. – "Veľké more" je Stredozemné more.) 11Jej kaluže a močariská sa však neuzdravia, budú prenechané soli. 12A pri rieke, na jej brehu, z jednej i druhej strany budú rásť rozličné ovocné stromy, ich lístie neuvädne a ich ovocie nepominie. Každý mesiac budú mať prvotiny, lebo ich vody vyvierajú zo svätyne. Preto ich ovocie bude na pokrm a ich lístie na liek." (*) (Opis treba rozumieť v zmysle prenesenom ako podobenstvo. Mesiášske požehnanie, ktoré bude prúdiť z novozákonného Božieho kráľovstva, bude liečiť choroby mravné, hriechy, a bude pôvodom ovocia, ktoré bude prinášať duchovný život ľudí.)
Hranice krajiny. - 13Toto hovorí Pán, Jahve: "Toto sú hranice, v ktorých si podelíte krajinu podľa dvanástich kmeňov Izraela - Jozefovi dvojdiel. (*) (Kmeň Jozefov dostane dve čiastky, na oboch Jozefových synov, Efraima a Manassesa, Gn 48,22; porov. Joz 17,7.) 14Dostanete z nej dedičstvo jeden ako druhý, lebo som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom; teda táto krajina pripadne vám za dedičstvo. (*) ("Pán zdvihol ruku" rozumej: k prísahe; porov. 20,5; 36,7.) 15Toto je hranica krajiny od severu: od Veľkého mora smerom na Hetalon, kadiaľ sa ide do Sedadu, (*) (Veľké more pozri v. 10. – Hetalon (Adlun, Ornithopolis) bol medzi Týrom a Sidonom. – Sedad bol 50 km od Rebly na východ. – O Emate pozri pozn. k 1 Kr 8,65. – Berota je azda totožná s Berotom 2 Sam 8,8. – Poloha neznáma. – Sabarim je azda totožné so Zefronou Nm 34,9, dnešné Zaferane, pri ceste z Emisy do Ematu. Stredný Haser (Vulg: "dom Tichon") je iste totožný s Haser Enonom 17. verša, ale jeho poloha nie je známa. Hauran je severovýchodná časť Zajordánska.) 16Emat, Berota, Sabarim, ktorý leží medzi územím Damasku a územím Ematu; stredný Haser, ktorý leží na hranici Hauranu. 17Hranica teda pôjde od mora až po Haser Enon; územie Damasku ostane na sever, aj územie Ematu. To je severný okraj. 18Východný okraj však medzi Hauranom, medzi Damaskom, medzi Galaádom a medzi krajinou Izraela bude Jordán, ponad Východné more až po Tamar. To je východný okraj. (*) (Galaád pozri Jer 8,22. – Izraelskú zem od územia Damasku, Hauranu a Galaádu bude na východe deliť Jordán. Táto rieka bude východnou hranicou, a to od hranice severnej počnúc až po Mŕtve (Východné) more, ba až po Tamar. Podľa verša 19 a LXX už v tomto verši treba čítať Tamar. Je to dnešný Kurnub, juhozápadne od južného pobrežia Mŕtveho mora.) 19Okraj južný, na juh: od Tamaru až po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. To je južný okraj, na juh. (*) (Kádeš (Kadeš-Barnea) bol juhozápadne od Tamaru; v jeho blízkosti boli aj Vody protirečenia (Mé-Meribóth); porov. Nm 20,1–13; 34,4.5. – "Potok" je takzvaný Potok Egypta; pozri pozn. k 1 Kr 8,65.) 20A západný okraj: Veľké more od hranice až potiaľ, kde sa ide do Ematu. To je západný okraj.
21Túto krajinu si rozdelíte podľa kmeňov Izraela. Rozdelíte ju žrebom za dedičstvo sebe i cudzincom, ktorí bývajú medzi vami, ktorí uprostred vás splodili synov. Ich pokladajte medzi synmi Izraela za rovných s domorodcami a budú si žrebovať dedičstvo medzi kmeňmi Izraela. 22Dedičstvo mu dáte v tom kmeni, s ktorým cudzinec je," hovorí Pán, Jahve.
Rozdelenie krajiny. - 1A toto sú mená kmeňov: od severných končín pozdĺž cesty do Hetalonu, kadiaľ sa ide do Ematu, až po Haser Enon - územie Damasku na sever - vedľa Ematu, takže bude vlastniť od východného okraja až po západný: Dan jeden. (*) (Pre Hetalon a Haser Enon pozri pozn. k veršom 15 n.) 2Pri hranici Danu od východného okraja až po západný okraj: Aser jeden. 3Pri hranici Asera od východného okraja až po západný okraj: Neftali jeden. 4Pri hranici Neftaliho od východného okraja až po západný okraj: Manasses jeden. 5Pri hranici Manassesa od východného okraja až po západný okraj: Efraim jeden. 6Pri hranici Efraima od východného okraja až po západný okraj: Ruben jeden. 7Pri hranici Rubena od východného okraja až po západný okraj: Júda jeden. (*) (Každý kmeň dostane rovnaký podiel bez ohľadu na to, aký je početný. Treba si pripomenúť, že severných kmeňov po babylonskom zajatí už vlastne ani nebolo, väčšinou zahynuli v zajatí. Z toho vidieť, že dvanásť izraelských kmeňov má len symbolický význam. Krajina sa rozdelí tak, že sedem kmeňov dostane údel severne, päť južne od chrámového pozemku, pričom kmene Dan, Aser, Neftali a Gad, ktoré pochádzajú od vedľajších manželiek patriarchu Jakuba, sú najďalej od chrámu.)
8Pri hranici Júdu od východného okraja až po západný okraj bude dar, ktorý venujete, dvadsaťpäťtisíc široký a dlhý ako niektorý údel, od východného okraja až po západný okraj. Svätyňa bude uprostred neho. (*) (Pozri pozn. k 45,1 n. 25 000 (siah) bolo treba odmerať od hraníc územia Júdovho na juh. Dĺžka posvätného územia sa tiež tiahla po celom rozsahu krajiny od východných hraníc až po západné.) 9Dar, ktorý venujete Pánovi, bude dvadsaťpäťtisíc dlhý a dvadsaťtisíc široký. 10Posvätný dar bude patriť týmto: Kňazom, na sever dvadsaťpäťtisíc, na západ šírka desaťtisíc, na východ šírka desaťtisíc a na juh dĺžka dvadsaťpäťtisíc; Pánova svätyňa bude uprostred neho. 11Vysväteným kňazom zo Sadokových synov, ktorí zachovávali moje ustanovenia, a keď synovia Izraela blúdili, nezblúdili tak, ako zblúdili leviti. 12Im bude patriť venovanie z posvätného daru krajiny ako vec svätosvätá vedľa územia levitov. 13A levitom povedľa územia kňazov dvadsaťpäťtisíc a šírka dvadsaťtisíc. 14Nepredajú z neho ani nezamenia ani neprepustia prvotiny zeme, pretože sú zasvätené Pánovi. (*) (Prvotiny zeme: územie kňazov a levitov.) 15Zvyšujúcich päťtisíc však, v šírke dvadsaťpäťtisíc, je nesväté, pre mesto na obydlie a na obvod; mesto nech je uprostred neho! 16Toto sú jeho rozmery: severný okraj štyritisícpäťsto, južný okraj štyritisícpäťsto, východný okraj štyritisícpäťsto a západný okraj štyritisícpäťsto. (*) (Mesto má tvoriť štvorec o strane 4 500 siah a okolo neho má byť 250 siah široký pás.) 17Obvod mesta však bude na sever dvestopäťdesiat, na juh dvestopäťdesiat, na východ dvestopäťdesiat a na západ dvestopäťdesiat. 18A čo zvyšuje z dĺžky popri posvätnom dare, desaťtisíc na východ a desaťtisíc na západ pozdĺž posvätného daru, dôchodok z toho bude na výživu zamestnancov mesta. 19Čo sa však zamestnancov mesta týka, majú v ňom zamestnávať ľudí zo všetkých kmeňov Izraela. 20Celý dar, dvadsaťpäťtisíckrát dvadsaťpäťtisíc do štvorca, sa venuje ako posvätný dar a ako majetok mesta. (*) (Porov. verš 9.) 21Ostatok patrí kniežaťu z jednej i druhej strany posvätného daru a mestského majetku, povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po východné hranice a na západ povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po západnú hranicu, popri údele; bude to patriť kniežaťu; posvätný dar a svätyňa chrámu bude však uprostred neho. 22Počnúc od majetku levitov a majetku mesta, ktorý leží uprostred toho, čo patrí kniežaťu, to, čo leží medzi hranicami Júdu a medzi hranicami Benjamína, bude patriť kniežaťu. (*) (Rozumej: čo je medzi pozemkami Júdu a Benjamína, všetko patrí kniežaťu, vyjmúc posvätné územie levitov a mestský majetok.)
23A ostatné kmene: od východného okraja až po západný okraj: Benjamín jeden. 24Pri hranici Benjamína od východného okraja až po západný okraj: Simeon jeden. 25Pri hranici Simeona od východného okraja až po západný okraj: Isachar jeden. 26Pri hranici Isachara od východného okraja až po západný okraj: Zabulon jeden. 27Pri hranici Zabulona od východného okraja až na západný okraj: Gad jeden. 28A pri hranici Gada k južnému okraju, na juh pôjde hranica od Tamaru po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. 29Toto je krajina, ktorú rozdelíte žrebom ako dedičstvo medzi izraelské kmene, a toto sú ich údely," hovorí Pán, Jahve.
Mestské brány. -
30A toto sú východy mesta: na severnej strane rozmery štyritisícpäťsto.
31Brány mesta budú podľa mien izraelských kmeňov. Tri brány na sever: jedna brána Rubenova, jedna brána Júdova, jedna brána Léviho.
32Na východnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Jozefova, jedna brána Benjamínova, jedna brána Danova.
33Na južnej strane rozmery štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Simeonova, jedna brána Isacharova, jedna brána Zabulonova.
34Na západnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Gadova, jedna brána Aserova, jedna brána Neftaliho.
35Dookola osemnásťtisíc a meno mesta je: Pán je tam.
(*)
(O podobných menách pozri pozn. k 62,4.
Posledná časť Ezechielových proroctiev, hl. 40 – 48, bola vždy "krížom exegétov", keďže jej výklad je veľmi ťažký. Preto ani nie div, že medzi exegétmi niet jednoty pri výklade, najmä čo sa týka podrobností. Židia kedysi, podľa svedectva sv. Hieronyma, vykladali toto proroctvo doslovne a čakali, že sa v mesiášskych časoch doslovne splní. Podobne ho vykladala aj istá kresťanská sekta z prvých kresťanských storočí, zvaná chiliasti. Títo čakali, že Kristus Pán ešte pred koncom sveta príde na zem a so svojimi vernými bude tu tisíc rokov panovať (odtiaľ názov sekty tisíc je grécky chilioi). Sľubovali si, že v týchto tisíc rokoch bude všetko tak, ako predpovedá Ezechiel.
Prorok však hovorí o duchovnom chráme mesiášskeho kráľovstva a k tomu používa obraz chrámu, ktorý tak podrobne opisuje. Hovorí o duchovných dobrodeniach, ktoré prinesie Mesiáš, a zvýrazňuje ich zázračnou riekou a jej účinkami. Hovorí o rovnosti všetkých, i Neizraelitov, v mesiášskej ríši a používa k tomu obrazu rozdelenie Svätej zeme.)