Nový Kanaán. Prameň vody života. - 1Potom ma viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda; dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára. (*) (Chrám, ktorý zvýrazňuje novozákonné Božie kráľovstvo, je pôvodom všetkého šťastia. Toto šťastie sa zobrazuje prameňom živej vody. Voda je aj inde symbolom mesiášskeho blaha (Iz 12,3; 35,6), ba sám Boh volá sa prameňom živej vody, Jer 2,13.) 2I zaviedol ma smerom k severnej bráne a obrátil ma po ceste von ku vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda prúdila z pravej strany. 3Keď muž s meradlom v ruke prechádzal na východ, odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu; voda bola po členky. 4Opäť odmeral tisíc a previedol ma cez vodu; voda siahala po kolená. Zasa odmeral tisíc a previedol ma, voda bola po pás. 5Potom odmeral tisíc: rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda vzrástla, že bolo treba po nej plávať. Bola to rieka, ktorá sa neprebrodí.

6I riekol mi: "Videl si, syn človeka?" Potom ma znovu zaviedol na breh rieky. 7Keď som sa obrátil, hľa, bolo na brehu rieky z jednej i druhej strany veľké množstvo stromov! 8Povedal mi: "Táto voda prúdi do východného kraja a steká na púšť, ústi do mora, a keď sa vleje do mora, voda sa uzdraví. (*) (Rieka ústi do Mŕtveho mora, zmení jeho vodu, takže sa doň vráti život.) 9A každý živočích, ktorý sa hýbe, bude žiť tam, kde táto rieka príde; bude veľké množstvo rýb, keď tam táto voda príde; uzdraví sa a bude žiť všetko, k čomu táto rieka dôjde. 10Budú nad ňou stáť rybári; od Engadu po Engalim budú miesta na rozostieranie sietí; budú v nej tie druhy rýb, čo vo Veľkom mori, v množstve veľmi veľkom. (*) (Engadi (Engaddi, dnes: Ain Džiddy) je asi v polovici západného pobrežia Mŕtveho mora. – Engalim (Engallim) bolo blízo ústia Jordána. – "Veľké more" je Stredozemné more.) 11Jej kaluže a močariská sa však neuzdravia, budú prenechané soli. 12A pri rieke, na jej brehu, z jednej i druhej strany budú rásť rozličné ovocné stromy, ich lístie neuvädne a ich ovocie nepominie. Každý mesiac budú mať prvotiny, lebo ich vody vyvierajú zo svätyne. Preto ich ovocie bude na pokrm a ich lístie na liek." (*) (Opis treba rozumieť v zmysle prenesenom ako podobenstvo. Mesiášske požehnanie, ktoré bude prúdiť z novozákonného Božieho kráľovstva, bude liečiť choroby mravné, hriechy, a bude pôvodom ovocia, ktoré bude prinášať duchovný život ľudí.)

Hranice krajiny. - 13Toto hovorí Pán, Jahve: "Toto sú hranice, v ktorých si podelíte krajinu podľa dvanástich kmeňov Izraela - Jozefovi dvojdiel. (*) (Kmeň Jozefov dostane dve čiastky, na oboch Jozefových synov, Efraima a Manassesa, Gn 48,22; porov. Joz 17,7.) 14Dostanete z nej dedičstvo jeden ako druhý, lebo som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom; teda táto krajina pripadne vám za dedičstvo. (*) ("Pán zdvihol ruku" rozumej: k prísahe; porov. 20,5; 36,7.) 15Toto je hranica krajiny od severu: od Veľkého mora smerom na Hetalon, kadiaľ sa ide do Sedadu, (*) (Veľké more pozri v. 10. – Hetalon (Adlun, Ornithopolis) bol medzi Týrom a Sidonom. – Sedad bol 50 km od Rebly na východ. – O Emate pozri pozn. k 1 Kr 8,65. – Berota je azda totožná s Berotom 2 Sam 8,8. – Poloha neznáma. – Sabarim je azda totožné so Zefronou Nm 34,9, dnešné Zaferane, pri ceste z Emisy do Ematu. Stredný Haser (Vulg: "dom Tichon") je iste totožný s Haser Enonom 17. verša, ale jeho poloha nie je známa. Hauran je severovýchodná časť Zajordánska.) 16Emat, Berota, Sabarim, ktorý leží medzi územím Damasku a územím Ematu; stredný Haser, ktorý leží na hranici Hauranu. 17Hranica teda pôjde od mora až po Haser Enon; územie Damasku ostane na sever, aj územie Ematu. To je severný okraj. 18Východný okraj však medzi Hauranom, medzi Damaskom, medzi Galaádom a medzi krajinou Izraela bude Jordán, ponad Východné more až po Tamar. To je východný okraj. (*) (Galaád pozri Jer 8,22. – Izraelskú zem od územia Damasku, Hauranu a Galaádu bude na východe deliť Jordán. Táto rieka bude východnou hranicou, a to od hranice severnej počnúc až po Mŕtve (Východné) more, ba až po Tamar. Podľa verša 19 a LXX už v tomto verši treba čítať Tamar. Je to dnešný Kurnub, juhozápadne od južného pobrežia Mŕtveho mora.) 19Okraj južný, na juh: od Tamaru až po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. To je južný okraj, na juh. (*) (Kádeš (Kadeš-Barnea) bol juhozápadne od Tamaru; v jeho blízkosti boli aj Vody protirečenia (Mé-Meribóth); porov. Nm 20,1–13; 34,4.5. – "Potok" je takzvaný Potok Egypta; pozri pozn. k 1 Kr 8,65.) 20A západný okraj: Veľké more od hranice až potiaľ, kde sa ide do Ematu. To je západný okraj.

21Túto krajinu si rozdelíte podľa kmeňov Izraela. Rozdelíte ju žrebom za dedičstvo sebe i cudzincom, ktorí bývajú medzi vami, ktorí uprostred vás splodili synov. Ich pokladajte medzi synmi Izraela za rovných s domorodcami a budú si žrebovať dedičstvo medzi kmeňmi Izraela. 22Dedičstvo mu dáte v tom kmeni, s ktorým cudzinec je," hovorí Pán, Jahve.

Rozdelenie krajiny. - 1A toto sú mená kmeňov: od severných končín pozdĺž cesty do Hetalonu, kadiaľ sa ide do Ematu, až po Haser Enon - územie Damasku na sever - vedľa Ematu, takže bude vlastniť od východného okraja až po západný: Dan jeden. (*) (Pre Hetalon a Haser Enon pozri pozn. k veršom 15 n.) 2Pri hranici Danu od východného okraja až po západný okraj: Aser jeden. 3Pri hranici Asera od východného okraja až po západný okraj: Neftali jeden. 4Pri hranici Neftaliho od východného okraja až po západný okraj: Manasses jeden. 5Pri hranici Manassesa od východného okraja až po západný okraj: Efraim jeden. 6Pri hranici Efraima od východného okraja až po západný okraj: Ruben jeden. 7Pri hranici Rubena od východného okraja až po západný okraj: Júda jeden. (*) (Každý kmeň dostane rovnaký podiel bez ohľadu na to, aký je početný. Treba si pripomenúť, že severných kmeňov po babylonskom zajatí už vlastne ani nebolo, väčšinou zahynuli v zajatí. Z toho vidieť, že dvanásť izraelských kmeňov má len symbolický význam. Krajina sa rozdelí tak, že sedem kmeňov dostane údel severne, päť južne od chrámového pozemku, pričom kmene Dan, Aser, Neftali a Gad, ktoré pochádzajú od vedľajších manželiek patriarchu Jakuba, sú najďalej od chrámu.)

8Pri hranici Júdu od východného okraja až po západný okraj bude dar, ktorý venujete, dvadsaťpäťtisíc široký a dlhý ako niektorý údel, od východného okraja až po západný okraj. Svätyňa bude uprostred neho. (*) (Pozri pozn. k 45,1 n. 25 000 (siah) bolo treba odmerať od hraníc územia Júdovho na juh. Dĺžka posvätného územia sa tiež tiahla po celom rozsahu krajiny od východných hraníc až po západné.) 9Dar, ktorý venujete Pánovi, bude dvadsaťpäťtisíc dlhý a dvadsaťtisíc široký. 10Posvätný dar bude patriť týmto: Kňazom, na sever dvadsaťpäťtisíc, na západ šírka desaťtisíc, na východ šírka desaťtisíc a na juh dĺžka dvadsaťpäťtisíc; Pánova svätyňa bude uprostred neho. 11Vysväteným kňazom zo Sadokových synov, ktorí zachovávali moje ustanovenia, a keď synovia Izraela blúdili, nezblúdili tak, ako zblúdili leviti. 12Im bude patriť venovanie z posvätného daru krajiny ako vec svätosvätá vedľa územia levitov. 13A levitom povedľa územia kňazov dvadsaťpäťtisíc a šírka dvadsaťtisíc. 14Nepredajú z neho ani nezamenia ani neprepustia prvotiny zeme, pretože sú zasvätené Pánovi. (*) (Prvotiny zeme: územie kňazov a levitov.) 15Zvyšujúcich päťtisíc však, v šírke dvadsaťpäťtisíc, je nesväté, pre mesto na obydlie a na obvod; mesto nech je uprostred neho! 16Toto sú jeho rozmery: severný okraj štyritisícpäťsto, južný okraj štyritisícpäťsto, východný okraj štyritisícpäťsto a západný okraj štyritisícpäťsto. (*) (Mesto má tvoriť štvorec o strane 4 500 siah a okolo neho má byť 250 siah široký pás.) 17Obvod mesta však bude na sever dvestopäťdesiat, na juh dvestopäťdesiat, na východ dvestopäťdesiat a na západ dvestopäťdesiat. 18A čo zvyšuje z dĺžky popri posvätnom dare, desaťtisíc na východ a desaťtisíc na západ pozdĺž posvätného daru, dôchodok z toho bude na výživu zamestnancov mesta. 19Čo sa však zamestnancov mesta týka, majú v ňom zamestnávať ľudí zo všetkých kmeňov Izraela. 20Celý dar, dvadsaťpäťtisíckrát dvadsaťpäťtisíc do štvorca, sa venuje ako posvätný dar a ako majetok mesta. (*) (Porov. verš 9.) 21Ostatok patrí kniežaťu z jednej i druhej strany posvätného daru a mestského majetku, povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po východné hranice a na západ povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po západnú hranicu, popri údele; bude to patriť kniežaťu; posvätný dar a svätyňa chrámu bude však uprostred neho. 22Počnúc od majetku levitov a majetku mesta, ktorý leží uprostred toho, čo patrí kniežaťu, to, čo leží medzi hranicami Júdu a medzi hranicami Benjamína, bude patriť kniežaťu. (*) (Rozumej: čo je medzi pozemkami Júdu a Benjamína, všetko patrí kniežaťu, vyjmúc posvätné územie levitov a mestský majetok.)

23A ostatné kmene: od východného okraja až po západný okraj: Benjamín jeden. 24Pri hranici Benjamína od východného okraja až po západný okraj: Simeon jeden. 25Pri hranici Simeona od východného okraja až po západný okraj: Isachar jeden. 26Pri hranici Isachara od východného okraja až po západný okraj: Zabulon jeden. 27Pri hranici Zabulona od východného okraja až na západný okraj: Gad jeden. 28A pri hranici Gada k južnému okraju, na juh pôjde hranica od Tamaru po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. 29Toto je krajina, ktorú rozdelíte žrebom ako dedičstvo medzi izraelské kmene, a toto sú ich údely," hovorí Pán, Jahve.

Mestské brány. - 30A toto sú východy mesta: na severnej strane rozmery štyritisícpäťsto. 31Brány mesta budú podľa mien izraelských kmeňov. Tri brány na sever: jedna brána Rubenova, jedna brána Júdova, jedna brána Léviho. 32Na východnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Jozefova, jedna brána Benjamínova, jedna brána Danova. 33Na južnej strane rozmery štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Simeonova, jedna brána Isacharova, jedna brána Zabulonova. 34Na západnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Gadova, jedna brána Aserova, jedna brána Neftaliho. 35Dookola osemnásťtisíc a meno mesta je: Pán je tam. (*) (O podobných menách pozri pozn. k 62,4.
Posledná časť Ezechielových proroctiev, hl. 40 – 48, bola vždy "krížom exegétov", keďže jej výklad je veľmi ťažký. Preto ani nie div, že medzi exegétmi niet jednoty pri výklade, najmä čo sa týka podrobností. Židia kedysi, podľa svedectva sv. Hieronyma, vykladali toto proroctvo doslovne a čakali, že sa v mesiášskych časoch doslovne splní. Podobne ho vykladala aj istá kresťanská sekta z prvých kresťanských storočí, zvaná chiliasti. Títo čakali, že Kristus Pán ešte pred koncom sveta príde na zem a so svojimi vernými bude tu tisíc rokov panovať (odtiaľ názov sekty tisíc je grécky chilioi). Sľubovali si, že v týchto tisíc rokoch bude všetko tak, ako predpovedá Ezechiel.
Prorok však hovorí o duchovnom chráme mesiášskeho kráľovstva a k tomu používa obraz chrámu, ktorý tak podrobne opisuje. Hovorí o duchovných dobrodeniach, ktoré prinesie Mesiáš, a zvýrazňuje ich zázračnou riekou a jej účinkami. Hovorí o rovnosti všetkých, i Neizraelitov, v mesiášskej ríši a používa k tomu obrazu rozdelenie Svätej zeme.)