Kráľovský výnos. - 1V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto: (*) (Nakoľko je tu reč o Židoch, čo žili v babylonskom zajatí, je Kýrov prvý rok ten, v ktorom prevzal vládu nad Babylóniou, t. j. rok 538 pr. Kr. Nad Perziou vládol od r. 558 pr. Kr. – Pre Jeremiášove predpovede porov. Jer 25,12; 29,10.)
2"Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. (*) (Kýros uznával a uctieval Boha Židov. Rovnako však okrem najvyššieho boha perzského Ahura – Mazda uctieval aj bohov všetkých iných podmanených národov. No nevylučuje sa možnosť, že si ako Peržan osobitne vážil náboženstvo židovské, že k židovskému monoteizmu mal obzvlášť sympatické vzťahy. Na kráľovskom dvore perzskom žili Židia, ktorí mohli Kýra oboznámiť s Jeremiášovým proroctvom. – Kýros Židom návrat nenariaďoval, len dovoľoval.) 3Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktorý je v Judei, a nech buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý býva v Jeruzaleme. 4A každého, kto sa ešte zdržal, nech všade tam, kde hosťuje, miestni obyvatelia napomôžu striebrom, zlatom, imaním a dobytkom popri dobrovoľnom dare na Boží chrám, ktorý je v Jeruzaleme!"
Prví zajatci sa vracajú. - 5A tak sa vybrali náčelníci Júdovho a Benjamínovho rodu, takisto kňazi s levitmi a vôbec každý, komu Boh vnukol, aby šiel a staval Pánov chrám, ktorý bol v Jeruzaleme. 6Všetci navôkol ich napomáhali striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a drahocennosťami okrem všetkého toho, čo darovali dobrovoľne.
Navrátenie chrámového riadu. - 7Kráľ Kýros vydal aj nádoby Pánovho chrámu, ktoré Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a uložil v chráme svojho boha. 8Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitridata a ten ich odpočítal júdskemu kniežaťu Sasabasárovi. (*) (Mitridates – staroperzské meno, značí "zasvätený bohu Mitrovi" (boh slnka). – Sasabasár (hebr. Šešbassar) je podľa mienky mnohých vážnych exegétov babylonské meno Zorobábelovo (Zér Bábili, semä babylonské). Tento názor nie je bezzákladný, lebo napr. Daniel v Babylone mal tiež babylonské meno Baltasar a jeho druhovia takisto. Lenže iní, taktiež vážni exegéti túto mienku nepripúšťajú a tvrdia, že to boli rôzni dvaja ľudia. Sasabasár bol podľa nich vraj Zorobábelovým strýkom a bol ako knieža z rodu Dávidovho vodcom prvej karavány, prvým správcom Júdskej provincie. Zorobábel zatiaľ ako mladík mal len podradnejšiu úlohu. Len neskôr sa stal Sasabasárovým nástupcom a od neho vraj prevzal úrad kráľovského námestníka v Judei. Obe mienky majú svoje výhody i nevýhody. Pravdepodobnejšia sa však vidí tá, čo Sasabasára nestotožňuje so Zorobábelom.)
9A toto je ich počet: Zlatých mís - tridsať, strieborných mís - tisíc, nožov - dvadsaťdeväť, 10zlatých čiaš - tridsať, podradnejších strieborných čiaš - štyristodesať, iných nádob - tisíc; 11všetkých nádob zo zlata a striebra - päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Sasabasár naspäť, keď sa zajatý ľud sťahoval z Babylonu do Jeruzalema.
Vodcovia. - 1Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta; (*) (Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7,7–69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.) 2tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Saraiášom, Reelaiášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom.
Pospolitý ľud. - Počet mužov izraelského ľudu: (*) (Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1,1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25,18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3,2; 5,2).) 3Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, 4Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 5Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť, 7Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 8Zatuových deväťstoštyridsaťpäť, 9Zakajových sedemstošesťdesiat, 10Baniových šesťstoštyridsaťdva, 11Bebaiho šesťstodvadsaťtri, 12Azgadových tisícdvestodvadsaťdva 13Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť, 14Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť, 15Adinových štyristopäťdesiatštyri, 16Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 17Besaiho tristodvadsaťtri, 18Jorahových stodvanásť, 19Chašumových dvestodvadsaťtri, 20Gibarových deväťdesiatpäť, 21Betlehemčanov stodvadsaťtri, 22Netofatčanov päťdesiatšesť, 23Anatotčanov stodvadsaťosem, 24Azmavetčanov štyridsaťdva, 25Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 26Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 27Michmasčanov stodvadsaťdva, 28Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri, 29Nebanov päťdesiatdva, (*) (Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.) 30Magbiščanov stopäťdesiatšesť, 31Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32Charimčanov tristodvadsať, (*) (Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.) 33Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť, 34Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 35Senaanov tritisícšesťstotridsať. (*) (Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.)
Kňazi. - 36Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 37z Imerovej tisícpäťdesiatdva, 38z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 39z Charimovej tisícsedemnásť. (*) (Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24,1 nn.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.)
Leviti. - 40Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri.
Speváci. - 41Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem.
Vrátnici. - 42Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť. (*) (O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn hl. 25 – 26.)
Nevoľníci chrámu. - 43Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 44Kerosových, Siahaových, Padonových, 45Lebanahových, Chagabahových, Akubových, 46Chagabových, Šamlaiho, Chananových, 47Gidelových, Gacharových, Reaiášových, 48Resinových, Nekodových, Gazamových, 49Uzaových, Faseachových, Besaiho, 50Asnahových, Meunimových, Nefusimových, 51Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 52Baslutových, Mechidových, Charšaových, 53Barkosových, Siserových, Tamachových, 54Nesiachových a Chatifaových; (*) (Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9,21.27; 1 Krn 9,2).) 55z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových, 56Jálových, Darkonových, Gidelových, 57Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových; 58všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva. (*) (Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.)
Ľudia bez rodových registrov. - 59Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela: 60šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.
61Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. (*) (O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17,27; 1 Kr 2,7.) 62Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 63Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim. (*) (Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22,2.10–16). – O urim a tumim porov. Ex 28,30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.)
Počet všetkých osôb, čo sa vrátili, a počet zvierat. - 64Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 65okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.
Dary na chrám. - 68Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 69Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník. (*) (Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8.40 g (porov. 1 Krn 29,7). Strieborná mina (peňažitá váha) vážila 727,5 g.) 70Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.
Oltár na celopalné obety. - 1Keď sa blížil siedmy mesiac - Izraeliti už boli vo svojich mestách -, zišiel sa ľud do chlapa v Jeruzaleme. (*) (Siedmy mesiac židovského kalendára nazýval sa tišrí. Trval od polovice septembra do polovice októbra. Zhromaždenie v Jeruzaleme bolo v prvom roku po návrate zo zajatia (537 pr. Kr.).) 2Josadakov syn Jozue so svojimi druhmi, kňazmi, a Šealtielov syn Zorobábel so svojimi druhmi sa rozhodli postaviť oltár Bohu Izraela, aby na ňom prinášali celopaly, ako je napísané v zákone Božieho muža Mojžiša. (*) (Oltár na obety celopalné vystavali Židia po návrate z Babylonu na starých základoch, lebo chceli čím skôr začať s obetami, ktoré predpisoval Zákon, aby si tak vyprosili ochranu a pomoc Božiu proti nepriateľsky naladeným Filištíncom, Amončanom a najmä Samaritánom. Tí sa totiž za vyhnanstva židovského usadili na okolí Jeruzalema a zaujali majetok tých Júdovcov, čo boli odvlečení do zajatia. Nuž je pochopiteľné, že nijako sa netešili Židom, keď sa hrnuli z Babylonu domov. – O rannej a večernej celopalnej obete pozri Nm 28,4; 2 Krn 31,3.) 3Postavili teda oltár na tom istom mieste, kde stál, lebo boli v strachu pred obyvateľstvom okolitých krajín, a tak na ňom prinášali celopaly Pánovi na svite a na mrku.
Slávnosť Stánkov. - 4Slávili tiež slávnosť Stánkov podľa predpisu a každý deň prinášali celopaly v (stanovenom) počte, ako žiadal na príslušný deň predpis, 5a potom ustavičný celopal i (celopaly) na novmesiace, ďalej na všetky výročité sviatky Pána, ktoré sa svätili, a vždy, keď niekto obetoval Pánovi dobrovoľnú obetu.
Základ pre nový chrám. - 6Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali Pánovi prinášať zápalné obety, hoci Pánov chrám nebol ešte založený. 7Dali peniaze tým, ktorí lámali a kresali kameň, a stravu, nápoj a olej obyvateľom miest Sidona a Týru na dopravu cédrového dreva z Libanonu do Joppského mora podľa dovolenia, ktoré mali od perzského kráľa Kýra.
8V druhom roku po svojom návrate k Božiemu chrámu do Jeruzalema, v druhom mesiaci, začali Sealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue s ostatnými svojimi druhmi, kňazmi, levitmi a so všetkými, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema. Levitov od dvadsiatich rokov nahor poverili riadením práce na Pánovom chráme. 9A tak nastúpili Jozue, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia s Júdovými synmi do chlapa a riadili tých, čo pracovali na stavbe Božieho chrámu; takisto Chenadadovi synovia a ich synovia a ich bratia, leviti.
10Keď sa murári brali klásť základy Pánovho chrámu, stáli kňazi vo svojom rúchu s trúbami a leviti, Asafovci, s cimbalmi, aby velebili Pána, ako prikazoval izraelský kráľ Dávid. 11Chválili a velebili Pána zamieňavým spevom: "Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné" nad Izraelom. A všetok ľud sa ozýval veľkým jasotom a chválil Pána, že bol položený základ Pánovho domu. (*) (Porov. Ž 106 (105); 107 (106); 118 (117); 136 (135).) 12Ale mnohí z kňazov, levitov a náčelníkov rodín, totiž starší, ktorí videli predošlý chrám, nariekali veľkým plačom, keď pred ich očami kládli základ tohoto chrámu. Mnohí (iní) sa zas ozývali natešeným hlasom, (*) (Mladší Židia jasali a boli natešení, že budú mať nový chrám. Starší zasa nahlas plakali, keď videli, že tento chrám, čo práve začínali stavať, bude iba slabou tôňou nádherného chrámu Šalamúnovho. Prorok Ageus ich však potešil predpoveďou, že tento druhý chrám prevýši veľkoleposťou chrám prvý, lebo jeho múry uzrú Mesiáša (porov. Ag 2,3.7; Zach 4,9; Mal 3,1).) 13takže nik nevedel rozoznať hlasitý radostný krik od hlasitého plaču ľudu, lebo ľud kričal veľkým hlasom a ďaleko bolo počuť hluk.
Odmietnutá spolupráca so Samaritánmi. - 1Keď sa dopočuli Júdovi a Benjamínovi protivníci, že po návrate zo zajatia stavajú chrám Pánovi, Bohu Izraela, 2prichádzali k Zorobábelovi a náčelníkom rodín a hovorili im: "Radi by sme s vami stavať, lebo uctievame vášho Boha ako vy a obetujeme mu od čias asýrskeho kráľa Esar-Chadona, ktorý nás sem doviedol." (*) (Po páde severného Izraelského kráľovstva (722 pr. Kr.) osadili asýrsko-babylonskí králi Sargon II. (722–705 pr. Kr.; porov. 2 Kr 17,24 nn.) a neskôr Asarhadon (Assarhaddon-Esar-Chadon), ktorý vládol v rokoch 681–669 pr. Kr., v spustošenej opustenej ríši pohanské národy z Asýrie. Títo prisťahovalci sa pomiešali so zvyškami miestnych Židov, takže z toho miešanectva povstal nový národ. Miešanci sa menovali podľa názvu tohto kraja z časov, keď bol asýrskou a neskôr perzskou provinciou (Samária), Samaritáni. Ich náboženstvo bolo taktiež zmiešaninou pohanstva a židovského náboženstva (porov. 2 Kr 17,29–41).) 3Lenže Zorobábel, Jozue a iní náčelníci izraelských rodín im odvetili: "Vy a my nesmieme spolu stavať dom nášmu Bohu, ale iba my sami postavíme Pánovi, Bohu Izraela, ako nám rozkázal perzský kráľ, kráľ Kýros." 4Tak sa stalo, že ľud tejto krajiny sa usiloval odobrať chuť do práce judejskému ľudu a zastrašovali ich, aby nestavali. 5Okrem toho podplácali vplyvných úradníkov, aby marili ich predsavzatie. Tak to bolo po všetky dni perzského kráľa Kýra, až kým nekraľoval perzský kráľ Dárius. (*) (Chrám sa nebudoval za posledných panovníckych rokov kráľa Kýra (535–529 pr. Kr.), až kým nenastúpil na trón Dárius I. (521–485 pr. Kr.).)
Obžaloby Židov. - 6Keď kraľoval Asuer, na začiatku jeho kraľovania napísali obžalobu na obyvateľov Judey a Jeruzalema. (*) (Assuer–Achašveroš je kráľ perzský, známy pod gréckym menom Xerxes (485–465 pr. Kr.).)
7A v časoch Artaxerxa písal zas Bišlam, Mitridat a Tabel so svojimi ostatnými spolupracovníkmi perzskému kráľovi Artaxerxovi. Obžaloba bola napísaná aramejským písmom a bola preložená do aramejčiny. (*) (Artaxerxes I. (465–425 pr. Kr.) bol Xerxovým nástupcom. – Aramejčina v tých časoch bola v mnohých častiach ríše dorozumievacou rečou, inde rečou bežnou.)
8Kancelár Rechum a pisár Simsai zostavili kráľovi Artaxerxovi správu o Jeruzaleme tohto znenia: 9"Kancelár Rechum a pisár Simsai so svojimi ostatnými spolupracovníkmi, Dinajčanmi, Afarsatenčanmi, Tarpelčanmi, Afarsčanmi, Arkvančanmi, Babyloncami, Susanechičanmi, Dehavičanmi a Elamitmi, (*) (Rechum píše v mene národností, osadených v Samárii v 6. stor. pr. Kr. (porov. 4,2 pozn.).) 10ďalej s ostatnými čeľaďami, ktoré povyvážal veľký a slávny Asenapar a porozsádzal ich v samarijských mestách a inokedy po Záriečí, a tak ďalej." (*) (Asenapar je pravdepodobne Asurbanipal, syn a nástupca Asurhadonov, ktorý vládol v rokoch 668–626 pr. Kr.)
11Toto je odpis listu, ktorý mu poslali:
"Kráľovi Artaxerxovi, tvoji služobníci, ľudia spoza Rieky atď. 12Nech je kráľovi známe, že Židia, ktorí sa vybrali od teba sem hore, prišli k nám do Jeruzalema, mesta spurného a zlého, a opäť ho stavajú a opevňujú hradbami a opravujú zboreniská. 13Nech je teda kráľovi známe, že ak bude toto mesto postavené a jeho hradby budú opravené, nebudú dávať ani dane, ani dávky, ani clá, a nakoniec to bude na škodu kráľom. 14Nuž a keďže solíme soľou paláca, nepatrí sa, aby sme sa ďalej prizerali na poškodzovanie kráľa, a preto teraz podávame kráľovi túto správu, 15aby hľadali v Knihe pamätí tvojich otcov. Lebo v Knihe pamätí nájdeš a dozvieš sa, že toto mesto je mestom odbojným a škodí kráľom, ba i podrobeným krajinám, a že v ňom robievali vzbury odpradávna, a preto bolo toto mesto spustošené. 16Upozorňujeme teda kráľa, že ak toto mesto bude postavené a jeho hradby budú obnovené, nebudeš mať, veru, na Záriečí účasť."
Zastavenie stavebných prác. - 17Kráľ poslal kancelárovi Rechumovi, pisárovi Simsaimu aj ostatným, ich spolupracovníkom, ktorí bývali v Samárii a iným na Záriečí, túto odpoveď:
"Pokoj a tak ďalej. 18Obžalobný spisok, ktorý ste nám poslali, bol jasne prečítaný v mojej prítomnosti. 19Na môj rozkaz hľadali a našli, že sa toto mesto odpradávna vzpieralo proti kráľom a že v ňom dochádzalo k odbojom a vzburám 20a že v Jeruzaleme bývali mocní králi a panovali nad všetkými územiami, čo sú za Riekou, a platila sa im daň, poplatok a clo. (*) (Narážka na veľkosť Židovského kráľovstva za Dávida a Šalamúna.) 21Preto teraz vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom stavať toto mesto, kým nevydám iný rozkaz. 22Varujte sa postupovať v tej veci nedbanlivo, aby z toho nevzrástla škoda na neprospech kráľov."
23Keď odpis nariadenia kráľa Artaxerxa prečítali pred Rechumom, pred pisárom Simsaim a pred ich spolupracovníkmi, vybrali sa napochytro k Židom do Jeruzalema a rozkázali im prestať z vládnej moci.
24A tak bola zastavená práca na Božom príbytku v Jeruzaleme a nerobilo sa až do druhého roku kraľovania perzského kráľa Dária.
Dvaja proroci zvú k stavbe. - 1Prorokoval však prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš a prorokovali tým Židom, ktorí boli v Judei a v Jeruzaleme, v mene Izraelovho Boha, ktorý vládol nad nimi. 2I chytili sa Šealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue a začali stavať Boží chrám v Jeruzaleme a ruka v ruke s nimi pracovali Boží proroci a podporovali ich. (*) (V prerušenej stavbe chrámu mohli Židia pokračovať r. 520 pr. Kr.)
Nezáväzné povolenie námestného správcu krajiny. - 3V tom čase prišiel k nim vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci a opýtali sa ich: "Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?" (*) (Tatenai (Tattenai) bol námestníkom kráľa v Sýrsko-Palestínskej satrapii, Zorobábel, kráľov námestník v Jeruzaleme, teda len v Júdskej provincii, bol mu teda podriadený. – Šetar Bozenai bol asi jeho tajomníkom.) 4Ďalej sa ich spytovali: "Ako sa volajú mužovia, čo stavajú túto budovu?" 5Ale Božie oko spočívalo na starších Židoch, a tak im neprerušili prácu, kým sa nepredostrie správa Dáriovi a kým odtiaľ nedostanú rozhodnutie o tom.
Dotaz námestného správcu u Dária. - 6Odpis listu, ktorý poslal vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci Afarsechičania spoza Rieky kráľovi Dáriovi. (*) (Afarsechičanov pokladali starí exegéti za príslušníkov národa podobného mena. Dnes sa pod týmto menom zväčša rozumejú perzskí podúradníci.) 7Poslali mu správu a v nej bolo napísané toto:
8"Kráľovi Dáriovi dokonalý pokoj! Nech je známe kráľovi, že sme sa vypravili do júdskej krajiny k domu veľkého Boha. Stavajú ho z kvádrov. Steny obkladajú drevom. Pracuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie pod rukami. 9Opýtali sme sa teda starších a takto sme im vraveli: »Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?« 10Opýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti dali vedieť, aj sme zaznačili mená mužov, ktorí sú ich náčelníkmi. 11Odpovedali nám takto: »My sme služobníci Boha nebies a zeme a staviame tento chrám, ktorý bol postavený už dávno pred mnohými rokmi. Staval ho a aj postavil veľký izraelský kráľ. 12Potom však, keď naši praotcovia popudili na hnev nebeského Boha, vydal ich do rúk babylonského kráľa, Chaldejca Nabuchodonozora, ktorý zboril tento chrám a ľud presídlil do Babylonu. 13Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra kráľ Kýros vydal nariadenie postaviť tento Boží chrám. 14Ba ešte aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor pobral z jeruzalemského chrámu a odniesol do babylonského chrámu, kráľ Kýros vyniesol z babylonského chrámu a odovzdal ich istému mužovi menom Sasabasár, ktorého vymenoval za vladára, 15a povedal mu: »Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme! Nech sa stavia Boží dom na tom mieste, kde stál!« (*) (Porov. Ezd 1,7–11.) 16Nuž a tento Sasabasár došiel, postaral sa o základy jeruzalemského chrámu Božieho a odvtedy sa stavia dosiaľ, ale dostavaný nie je.« 17A tak teraz, ak kráľ uzná za dobré, nech sa pátra v kráľovskej klenotnici tam v Babylone, či je to tak, že kráľ Kýros vydal rozkaz stavať Boží chrám v Jeruzaleme. Nech nám teda kráľ pošle rozhodnutie v tejto veci!" (*) (Do kráľovskej klenotnice odkladali sa i dôležité dokumenty.)
Kráľ Dárius nariaďuje pokračovať v stavbe chrámu. - 1Vtedy kráľ Dárius vydal rozkaz hľadať v klenotnici písomnosti, ktoré boli uložené až tam v Babylone. 2Aj sa našiel v panovníckom sídle Ekbatana, ktoré leží v médskej provincii, jeden zvitok, kde bol zaznačený tento doklad: (*) (Ekbatana (Ekbatany), dnes Hamadan, kedysi mesto v Médsku, bolo letným sídlom perzských kráľov.) 3"V prvom roku kráľa Kýra rozkázal kráľ Kýros vo veci jeruzalemského chrámu Božieho: Nech sa stavia tento chrám ako miesto, na ktorom sa prinášajú obety a žertvy, na základoch, ktoré znesú jeho výšku šesťdesiat lakťov a jeho šírku šesťdesiat lakťov. (*) (Udávané rozmery nového chrámu sú väčšie než rozmery zboreného chrámu šalamúnskeho, no treba ich brať vari pre celý chrámový komplex s nádvoriami.) 4Vo tri vrstvy nech je z kresaného kameňa a potom jedna vrstva z dreva. 5Náklad nech sa dáva z kráľovského dvora. Aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor zobral z chrámu v Jeruzaleme a doniesol do Babylonu, nech vrátia a nech putujú späť do jeruzalemského chrámu! Zlož ich v Božom chráme!"
Povolenie pokračovať v stavbe chrámu. - 6"Teraz teda choďte odtiaľ preč, vladár na Záriečí Tatenai a Šetar Bozenai so svojimi spolupracovníkmi i Afarsechičania spoza Rieky! 7Nechajte, nech sa pracuje na tom Božom dome! Nech židovský vladár a ich starší stavajú ten Boží chrám tam, kde stál predtým. 8Aj z mojej strany sa týmto vydáva rozkaz o tom, ako sa máte zachovať k židovským starším, ktorí stavajú ten Boží chrám: Nech sa z kráľovských príjmov, z toho, čo vynáša daň Záriečia, bez okolkov vyplácajú náklady tým mužom, aby dielo neviazlo. 9A čo treba, junce, barany a jahňatá na zápalné žertvy nebeskému Bohu, zrno, soľ, víno a či olej nech sa im každodenne dáva bez akéhokoľvek klamstva, o čo požiadajú kňazi, 10aby prinášali nebeskému Bohu ľúbe obety a modlili sa za blažený život kráľa a jeho rodiny. 11Ďalej sa vydáva z mojej strany rozkaz: Ktokoľvek by nedodržal toto nariadenie, nech vytrhnú z jeho domu trám, nech ho vztýčia a nech ho naň pribijú! A jeho dom nech je z trestu obrátený na rozvalenisko! 12A Boh, ktorý tam dáva prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého kráľa a ľud, ktorí by sa odvážili toto nedodržiavať a mariť ten Boží chrám v Jeruzaleme! Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz. Nech sa prísne dodržiava!"
Dokončenie stavby Božieho chrámu. - 13A vladár na Záriečí Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci urobili presne podľa toho, ako im odpovedal kráľ Dárius. 14A tak židovskí starší mohli ďalej stavať a robota im išla od rúk, ako predpovedal prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš. Stavali teda, až dostavali z nariadenia Izraelovho Boha a z nariadenia perzských kráľov Kýra, Dária a Artaxerxa. (*) (Meno neskôr žijúceho kráľa Artaxerxa je tu akiste len odpisovateľovou glosou.) 15A tak ten Boží dom dokončili do tretieho dňa mesiaca adar, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária. (*) (Adar, meno dvanásteho mesiaca v židovskom kalendári. Označoval sa ním čas od polovice februára do polovice marca. – Šiesty rok kráľa Dária I. je rok 516–515 pr. Kr.)
Posvätenie chrámu. - 16Potom Izraeliti, kňazi, leviti a ostatní, čo prišli zo zajatia, oslávili natešení posvätenie Božieho chrámu. 17Na posviacku tohto Božieho chrámu obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo jahneniec a dvanásť capov na obetu za hriech, za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18Potom zadelili kňazov po ich triedach, levitov takisto po ich oddeleniach na Božiu službu v Jeruzaleme, ako sa píše v Mojžišovej knihe.
Slávnosť Veľkej noci. - 19Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Veľkú noc, na štrnásty deň prvého mesiaca. 20Lebo kňazi a leviti sa do jedného očistili; všetci boli čistí, a tak zabíjali veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia aj svojim bratom kňazom, aj sebe. 21Izraeliti teda jedli veľkonočného baránka; a nielen tí, čo prišli zo zajatia, ale aj všetci, čo sa oddelili od poškvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Pána, Izraelovho Boha. 22Slávili aj sviatok Nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo Pán ich obdaroval radosťou, že im naklonil priazeň asýrskeho kráľa, takže im bol na pomoci pri stavaní chrámu Boha, Izraelovho Boha.
Ezdrášov rodokmeň. - 1Po týchto udalostiach sa za kraľovania perzského kráľa Artaxerxa vybral Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Helkiáša, (*) (Artaxerxes, ktorý sa tu spomína, je podľa mnohých exegétov Artaxerxes I. Dlhoruký (465–424 pr. Kr.). – Ezdrášov rodostrom, porovnaný s údajmi 1 Krn 5,27–40; 1 Krn 6,7–10 je tu neúplný. Od Árona po Ezdráša, teda za tisíc rokov, je tu uvedených len 17 pokolení, čo je iste málo.) 2syna Šaluma, syna Sádoka, syna Achituba, 3syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajota, 4syna Zerachiáša, syna Uziho, syna Bukiho, 5syna Abišuu, syna Pinchasa, syna Eleazara, syna najvyššieho kňaza Árona.
Ezdrášova cesta domov. - 6Tento Ezdráš vyšiel z Babylonu. Bol zákonníkom, zbehlým v Mojžišovom zákone, ktorý dal Pán, Boh Izraela. Keďže bola nad ním ruka Pána, jeho Boha, kráľ mu dával všetko, o čo žiadal. (*) (Výraz "bola nad ním ruka Pána" značí, že sa Ezdrášovi dostávalo zrejmej Božej pomoci a ochrany. Tento výraz nevyskytuje sa ináč v knihách Svätého písma tak často, ako práve v Knihách Ezdráša a Nehemiá-ša (porov. Ezd 7,9–28; 8,18; Neh 2,8–18 a i.).) 7Zároveň vystupoval do Jeruzalema húf Izraelitov, kňazov, levitov, spevákov, vrátnikov a nevoľníkov chrámu v siedmom roku kráľa Artaxerxa. 8Do Jeruzalema došiel v piatom mesiaci, v siedmom roku tohto kráľa. (*) (Piaty mesiac židovský sa volal áb (15. júl – 15. august). Cesta z Babylonu do Jeruzalema trvala teda 3 a pol mesiaca, lebo koncom marca opustili Babylon a v polovici júla došli do Jeruzalema.) 9Na prvý deň prvého mesiaca bol totiž určený odchod z Babylonu a v prvý deň piateho mesiaca sa dostal do Jeruzalema, lebo na ňom spočívala dobrotivá ruka jeho Boha. 10Lebo Ezdráš si umienil skúmať Pánov zákon, plniť ho a učiť izraelský ľud ustanovenia a právo.
Kráľovský list o plnomocenstve pre Ezdráša. - 11Toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, znalcovi zákona, znalcovi Pánových príkazov a nariadení pre Izrael:
12"Artaxerxes, kráľ nad kráľmi, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone nebeského Boha, pozdrav a tak ďalej.
13Ja vydávam rozkaz, že každý, kto by v mojom kráľovstve mal vôľu - či už z izraelského ľudu, či z jeho kňazov alebo z levitov - ísť do Jeruzalema, môže sa vybrať s tebou. 14Lebo kráľ a jeho siedmi radcovia ťa posielajú preskúmať stav vecí v Judei a v Jeruzaleme, ako žiada zákon tvojho Boha, čo máš v ruke, 15a odniesť striebro so zlatom, ktoré dobrovoľne venovali kráľ a jeho poradcovia Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, 16aj všetko striebro a zlato, ktoré nájdeš v celej babylonskej provincii popri dobrovoľnom dare ľudu a kňazov, ktorý obetujú na chrám svojho Boha v Jeruzaleme. 17Preto za tieto strieborniaky bezodkladne nakúp býky, barany a jahňatá s príslušnými pokrmovými a nápojovými obetami a obetuj ich na oltári chrámu vášho Boha v Jeruzaleme! 18A čo ty a tvoji bratia usúdite, že by bolo dobré spraviť so striebrom a zlatom, ktoré bude nazvyš, spravte podľa vôle svojho Boha. 19Nádoby, ktoré dostávaš pre službu v dome tvojho Boha, odovzdaj pred Bohom v Jeruzaleme! 20A čo ešte treba pre dom tvojho Boha, čo ti bude ešte treba vynaložiť, uhraď z kráľovskej pokladnice!
21Ja, kráľ Artaxerxes, týmto nariaďujem všetkým pokladníkom na Záriečí: Všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, znalec zákona nebeského Boha, treba bez okolkov splniť 22do sto hrivien striebra, do sto korov pšenice, do sto batov vína, do sto batov oleja a soli bez účtovania! (*) (Hrivna striebra mala v dobe perzskej 33,66 kg. Kor je dutá miera o obsahu 364,5 l; bat je dutá miera, obsah 36,44 l. Soľ nebola drahá.) 23Všetko, čo sa žiada podľa rozhodnutia nebeského Boha, treba presne splniť pre dom nebeského Boha, aby azda nezahorel hnevom proti kráľovej ríši a proti jeho synom. 24Ďalej vám oznamujeme, že nik nemá práva uvaliť daň, dávku či mýto ani na kňazov, ani na levitov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov, ani na nijakých služobníkov tohto Božieho chrámu.
25A ty, Ezdráš, podľa toho, ako prikazuje múdrosť tvojho Boha, ktorú máš v rukách, menuj sudcov vedno s obhájcami, aby vysluhovali právo všetkému ľudu na Záriečí, tým totiž, ktorí poznajú zákon tvojho Boha; a kto by ho nepoznal, toho učte! (*) (Vlastná súdna moc mala veľký význam pre židovskú obec, lebo náboženský život starozákonný bol veľmi prepletený so životom občianskym a sociálnym.) 26A tak každý, kto by neposlúchol zákon tvojho Boha alebo kráľov zákon, nech je bez okolkov odsúdený alebo na smrť, alebo do vyhnanstva, alebo na stratu majetku, alebo do žalára!" (*) (Stať je napísaná v pôvodine aramejsky.)
Ezdrášova ďakovná modlitba. - 27"Nech je zvelebený Pán, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi do srdca, aby okrášlil Pánov dom v Jeruzaleme 28a naklonil ku mne milosť kráľa, jeho radcov a všetkých vysokých hodnostárov kráľa. A tak ja, posilnený rukou Pána, svojho Boha, ktorá bola nado mnou, zhromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou."
Spoločníci Ezdrášovej púte domov. - 1Toto sú hlavy rodov s označením kmeňového pôvodu tých, čo išli so mnou za kraľovania kráľa Artaxerxa z Babylonu: 2Z Pinchasových synov Geršom, z Itamarových synov Daniel, z Dávidových synov Chatuš, 3Šechaniášov syn, z Farošových synov Zachariáš a s ním zapísaných stopäťdesiat mužov, 4z Pachat-Moabových synov: Zerachiášov syn Eljehoenaj a s ním dvesto mužov, 5zo Zatuových synov: Jachazielov syn Šechaniáš a s ním tristo mužov, 6z Adinových synov: Jonatánov syn Ebed a s ním päťdesiat mužov, 7z Elamových synov: Ataliášov syn Izaiáš a s ním sedemdesiat mužov, 8zo Šefatiášových synov: Michaelov syn Zebadiáš a s ním osemdesiat mužov, 9z Joabových synov: Jechielov syn Obadiáš a s ním dvestoosemnásť mužov, 10z Baniových synov: Josifiášov syn Šelomit a s ním stošesťdesiat mužov, 11z Bebaiho synov: Bebaiho syn Zachariáš a s ním dvadsaťosem mužov, 12z Azgadových synov: Hakatanov syn Jochanan a s ním stodesať mužov, 13z Adonikamových synov tí, čo neodišli predtým: a volajú sa Elifelet, Jehiel a Šemaiáš a s nimi šesťdesiat mužov, 14z Bigvaiho synov Utai a Zabud a s nimi sedemdesiat mužov.
Zhromaždenie pri rieke. - 15Zhromaždil som ich pri rieke, čo tečie do Ahavy, a pobudli sme tam tri dni. Keď som sa rozhliadol po ľude a kňazoch, nenašiel som medzi nimi ani jediného levitu. (*) (Ahava tu značí kraj a nižšie (v. 21.31) rieku, najskôr kanál Eufratu neďaleko Babylonu.) 16Vtedy som poslal po predákov a učiteľov, po Eliezera, Ariela, Šemaiáša, Elnatana, po Jariba a druhého Elnatana. 17Rozkázal som im, aby šli k Idovi, starostovi v obci Chasifia, a vložil som im do úst slová, ktorými sa bolo treba prihovoriť Idovi a jeho bratom, nevoľníkom chrámu v obci Chasifia, aby k nám priviedli služobníkov pre dom nášho Boha. 18A priviedli nám, lebo nad nami bola dobrotivá ruka nášho Boha, veľmi učeného muža zo synov Moholiho, Léviho syna, Izraelovho syna, totiž Šerebiáša a jeho synov s jeho bratmi, spolu osemnástich, 19ďalej Chašabiáša a s ním Izaiáša z Merariho synov, jeho bratov a ich synov, spolu dvadsiatich, 20a z nevoľníkov chrámu, ktorých dal Dávid a kniežatá na službu levitom, dvestodvadsať nevoľníkov chrámu. Títo všetci boli zaznačení podľa mena.
Posledné prípravy na cestu do vlasti. - 21Potom som tam pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred pohľadom svojho Boha a tým si od neho vyprosili šťastnú cestu pre seba, pre svoje deti i pre celý svoj majetok. 22Hanbil som sa totiž prosiť kráľa o vojsko a jazdu na našu ochranu proti nepriateľom na ceste. Veď sme vyhlásili kráľovi: "Ruka nášho Boha vládne nad všetkými tými, ktorí ho vyhľadávajú na svoje dobro; a zasa jeho mohutný hnev zasahuje všetkých, čo ho opúšťajú." 23A tak sme sa postili a prosili sme o to svojho Boha, a dal sa nám uprosiť.
24Potom som vyvolil z popredných kňazov dvanástich, Šerebiáša a Chašabiáša a s nimi desiatich spomedzi ich bratov. 25Potom som im odvážil striebro, zlato a nádoby, posvätný dar pre dom nášho Boha, ktorý obetoval kráľ, jeho radcovia, jeho kniežatá a všetci Izraeliti, koľko ich tam bolo. 26Odvážil som im teda do rúk šesťstopäťdesiat hrivien striebra a sto hrivien strieborného náčinia, zlata tiež sto hrivien, 27ďalej dvadsať zlatých džbánov po tisíc dareikoch a dve nádoby z medi výborného lesku, vzácne ako zlato. (*) (Hrivna striebra porov. vyššie 7,22 pozn. Ľahká hrivna zlata mala 29,472 kg. Zlatý dareik porov. 2,69 pozn. Podľa týchto údajov by pri výpočte uvedených číslic vychádzali velikánske sumy. Zdá sa však, že tieto číslice sú zveličené, nastala v nich pri odpisovaní chyba.) 28Pritom som im povedal: "Vy ste svätí Pánovi, i tieto nádoby sú posvätné, aj striebro so zlatom je obetný dar Pánovi, Bohu vašich otcov. 29Bedlivo to opatrujte, kým to neodvážite pred predstavenými kňazov a levitov a pred predstavenými izraelských rodov v Jeruzaleme, v sieňach Pánovho domu!" 30A tak kňazi a leviti prevzali váhu striebra a zlata s nádobami, aby ich doniesli do Jeruzalema, do domu nášho Boha.
Príchod do Jeruzalema. - 31Na dvanásty deň prvého mesiaca sme sa pohli od rieky Ahavy a uberali sme sa do Jeruzalema. Ruka nášho Boha bola nad nami. On nás ochraňoval na ceste pred nepriateľskou a pred zbojníckou rukou. 32Tak sme prišli do Jeruzalema a ostali sme tam tri dni. 33Na štvrtý deň potom odvážili striebro, zlato a nádoby v dome nášho Boha v prítomnosti Meremota, syna kňaza Uriáša, ďalej tam bol Pinchasov syn Eleazar a okrem týchto boli prítomní aj leviti, Jozueho syn Jozabad a Binuov syn Noadiáš, 34všetko podľa počtu a váhy a úhrn váhy hneď zapísali.
35Tí, čo prišli zo zajatia vo vyhnanstve, obetovali celopaly Izraelovmu Bohu, dvanásť juncov za celý Izrael, deväťdesiatšesť baranov, sedemdesiatsedem jahniat, dvanásť capov na obetu za hriech, toto všetko na celopal Pánovi.
36Potom odovzdali kráľove nariadenia kráľovským satrapom a povereným správcom za Riekou. A oni podporovali ľud a Boží dom. (*) (Satrapovia boli vysokými úradníkmi v Perzskej ríši, ktorým podliehali správcovia po provinciách, a boli popritom azda aj vojenskými veliteľmi provincií. Kráľovskí správcovia sa starali len o civilnú správu.)
Ezdrášovi podávajú správu o manželstvách židov s pohankami. - 1Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: "Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateľov týchto krajín a ich ohavností, totiž od Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amončanov, Moabčanov, Egypťanov a Amorejcov. (*) (Zákon zakazoval Židom výslovne len sobáš s pohanskými Kanaánčankami (Ex 34,15–16; Dt 7,3), lenže v duchu Zákona sa jeho zákaz rozprestieral isteže i na sobáše s pohankami vôbec. Miešanými manželstvami bola totiž ohrozená rýdzosť jednobožstva, lebo takí manželia sa mohli ľahko spreneveriť židovskému náboženstvu a oddať sa modloslužobníctvu.) 2Nielen sebe, lež i svojim synom vzali za ženy z ich dcér a pomiešali sväté plemä s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví."
Ezdrášova bolesť. - 3Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a brady a sedel som veľmi rozrušený. 4I poschodili sa ku mne všetci, čo sa báli slova Izraelovho Boha pre priestupok tých, ktorí prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.
Ezdrášova modlitba. - 5Ale za večernej obety som vstal od umárania sa a s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Pánovi, svojmu Bohu, 6a vravel som: "Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám vyčnievajú ponad hlavu a naše previnenie narástlo až po nebesá. 7Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov (cudzích) krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu ako je tomu (i) dnes. (*) ("Ako je tomu i dnes" – mohol tak hovoriť, lebo v tom čase sa ešte všetci nevrátili.) 8Teraz sa na chvíľočku zmiloval nad nami Pán, náš Boh, aby nám zachoval zvyšky, aby nám zarazil kolík na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh osvietil oči a aby nám dal trocha pookriať v našej porobe. (*) (Kočovník je všade doma, kde si postaví stan. Vbije kolík do zeme a týmto vlastne začína stan stavať. Kolík teda označuje jeho bydlisko. – Boh dal Židom po návrate z vyhnanstva tiež domov, bydlisko, stan, "kolík" blízo zrúcaného chrámu, v Jeruzaleme a v Júdsku.) 9Lebo hoci sme boli rabmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale naklonil nám milosť perzských kráľov, že nám dožičili pookriať, aby sme zas mohli vyzdvihnúť dom nášho Boha a opäť ho postaviť z jeho rozvalín a aby nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme.
10Čo ti však, náš Bože, teraz po tom všetkom povedať? Lebo sme opustili tvoje prikázania, 11ktoré si nám dal cez svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: »Krajina, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou. 12Preto teraz nedávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedožičte šťastia, aby ste boli čoraz mocnejší a požívali dobrá krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.« 13Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie - lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky -, 14neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa zošvagrovať s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, žeby nik nezostal a neunikol skaze? 15Pane, Izraelov Bože, ty si spravodlivý, preto sme dnes iba zvyškami zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik preto neobstojí pred tebou!"
Ezdráš nariaďuje prepustenie pohanských žien. - 1Kým sa Ezdráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac (dolu tvárou) pred Božím príbytkom, poschodil sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí, a ľud plakal usedavým plačom. 2Vtedy sa ozval Šechaniáš, Jechielec z Elamových synov, a povedal Ezdrášovi: "Prehrešili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny. Ale ešte je nádej pre Izrael. 3Zaviažme sa teraz slávnostne svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy aj tých, ktorí sa z nich narodili, keď ty, pane, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona! 4Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusť sa mužne do toho!"
5Ezdráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. A tak prisahali. 6Ezdráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljašibovho syna Jochanana a tam prenocoval; ale nejedol chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia. (*) (Tento Jochanan je iný než ten, ktorý vystupuje v Neh 12,22–23, lebo veľkňaz Jochanan, syn Eljašibov, žil len hodne neskôr. Zástancovia mienky, podľa ktorej Nehemiáš účinkoval pred Ezdrášom (Ezdráš podľa tejto mienky začal účinkovať v 7. roku kráľa Artaxerxa II., ba až r. 398 pr. Kr.), stotožňujú oboch Jochananov a v tom práve ponajviac vidia správnosť svojej mienky. – "Tam prenocoval" je preložené podľa LXX. Hebrejský text má tu chybný výraz "vošiel ta dnu", zavinený rukou odpisovateľovou.)
7Potom vyhlásili po Júdsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci presťahovalci poschodili do Jeruzalema. 8Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia! (*) (Zhabaný majetok, nad ktorým bola vyslovená kliatba ("chérem", Lv 27,28–29), kedysi celkom vyničili; po návrate zo zajatia dávali ho do majetku chrámu. – Vyobcovanie znamenalo stratu náboženských a občianskych práv.)
Súhlas zídeného ľudu. - 9Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky. (*) (Deviaty mesiac v židovskom kalendári bol kislev (polovica novembra – polovica decembra). V tomto čase v Jeruzaleme je chladno a dosť často znenazdania prší.) 10Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: "Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami, a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu. 11Preto sa teraz vyznajte Pánovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudzineckých žien!" 12Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: "Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš. 13Ale ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku, a potom to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci, 14preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľa hnevu nášho Boha pre túto vec."
15Iba Azahelov syn Jonatán a Tikvov syn Jachziáš sa vzopreli proti tomu; Mešulam a levita Šabetai ich podporovali. 16Ale presťahovalci urobili tak. Kňaz Ezdráš si vybral mužov, hlavy rodov podľa jednotlivých domov. Všetci boli zaznačení podľa mena. Oni zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec. 17Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípad všetkých, čo sa poženili s cudzinkami. (*) (Vyšetrovania a súdy, ktorým boli podrobené miešané manželstvá, trvali tri mesiace. Začali sa prvého dňa desiateho mesiaca, ktorí Židia nazývali tébét (polovica decembra – polovica januára), a trvali do prvého dňa prvého mesiaca, teda do polovice nášho marca.)
Menoslov tých, ktorí žili s pohankami. - 18Vyšlo najavo, že z kňazských Synov si pobrali cudzie ženy títo: Zo synov Josadakovho syna Jozueho a z jeho bratov Maáseiáš, Eliezer, Jarib a Gedaliáš. 19Zaručili sa, že svoje ženy prepustia a že budú za svoj poklesok obetovať barana zo stáda. 20Z Imerových synov Hanani a Zebediáš. 21Z Charimových synov Maásiáš, Eliáš, Šemaiáš, Jachiel a Uziáš. 22Z Pašchurových synov Eljoenaj, Maásiáš, Izmael, Natanael, Jozabad a Elasa.
23Z levitov Jozabad, Simei, Kelaiáš zvaný Kelita, Petachiáš, Júda a Eliezer. 24Zo spevákov Eljašib a z vrátnikov Šalum, Telem a Uri.
25Ďalej z izraelského ľudu: Z Farošových synov Rameiáš, Jiziáš, Malkiáš, Mijamin, Eleazar, Malkiáš a Benaiáš. 26Z Elamových synov Mataniáš, Zachariáš, Jechiel, Abdi, Jeromot a Eliáš. 27Zo Zatuových synov Eljoenaj, Eljašib, Mataniáš, Jeromot, Zabad a, Aziza. 28Z Bebaiho synov Jehochanan, Chananiáš, Zabai, Atlai. 29Z Baniových synov Mešulam, Maluch, Adaiáš, Jašub, Seal, Jeramot. 30Z Pachat-Moabových synov Adna, Chelal, Beniáš, Maásiáš, Mataniáš, Besaleel, Binui a Manasses. 31Z Charimových synov Eliezer, Jišiáš, Malkiáš, Šemaiáš, Šimon, 32Benjamín, Maluch, Šemariáš. 33Z Chašumových synov Matenai, Matata, Zabad, Elifelet, Jeremai, Manasses, Šimei. 34Z Baniových synov Mádai, Amram, Uel, 35Benaiáš, Bedeiáš, Keluhi, 36Vaniáš, Meremot, Eljašib, 37Mataniáš, Matanai, Jásav, 38Bani, Binui, Šimei, 39Šelemiáš, Nátan, Adaiáš, 40Machnadbai, Šasai, Šarai, 41Azarel, Šelemi, Šemeriáš, 42Šalum, Amariáš a Jozef. 43Z Nebových synov Jeiel, Matitiáš, Zabad, Zebina, Jadav, Joel a Benaiáš.
44Títo všetci si vzali za ženy cudzinky. Boli medzi nimi už aj také, ktoré porodili deti. (*) (Stať sa končí bez bližších správ o tom, či sa Ezdrášovi podarilo vykoreniť zlozvyk miešaných manželstiev.)