Pozdrav. - 1Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, 2sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: (*) (Podľa všetkého Apfia bola Filemonova manželka. Archippos bol pravdepodobne "starší", čiže presbyter, ktorý za neprítomnosti predstaveného cirkvi Epafra (ten bol vtedy po boku väzneného Pavla - porov. v. 23) viedol duchovnú správu v Kolosách (Kol 4, 17).) 3Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista.
Apoštol vzdáva vďaky. - 4Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba spomínam vo svojich modlitbách, 5keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým, (*) (Svätí sú veriaci na základe zasvätenia Kristovi.) 6aby sa tvoja účasť na viere stala zjavnou v poznávaní každého dobra, ktoré je v nás pre Krista. 7Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých.
Prosba za Onezima. - 8Preto, hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, 9radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: (*) (Pavol vekove nebol veľmi starý, ale bol zostarnutý utrpením a apoštolskou námahou.) 10prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách. (*) (Pavol Onezima "splodil", čiže obrátil na kresťanskú vieru, kým bol väznený.) 11Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. (*) (Pavol tu naráža na Onezimovo meno (gr. onézimos = užitočný).) 12Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. (*) (Výraz "moje srdce" je priam prevratná definícia človeka - otroka v čase, keď otroka považovali iba za vec.) 13Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba.
14Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. 15Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. 16Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne - a o čo viac tebe - i podľa tela aj v Pánovi. (*) (I podľa tela aj v Pánovi, čiže ako človeka i ako kresťana.)
17Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. (*) (Výraz "za druha", doslovne "v spoločenstve (s tebou)", rozumie sa vo viere, teda "za brata vo viere".) 18A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. (*) (Útek sa ukázal prozreteľnostný, lebo Onezimos sa stretol s Pavlom a stal sa kresťanom a Apoštolovým pomocníkom.) 19Ja, Pavol - píšem vlastnou rukou -, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. (*) (Filemon je dlžen Pavlovi seba samého ako kresťan, lebo Pavol ho priviedol k viere.) 20Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi.
Záver. - 21Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím. (*) (Pavol má nádej, že Filemon oslobodí Onezima úplne, aby mohol byť Apoštolovým spolupracovníkom pri hlásaní evanjelia.) 22A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar. (*) (Pavol cíti, že Pán vyslyší modlitby veriacich a vyslobodí ho zo žalára.) 23Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, 24Marek, Aristarchus, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci.
25Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. (*) (Porov. Kol 4, 10-11. Epafras, ako sa zdá, býval spolu s Pavlom v dome väzenia.)