Joz+1

Časť prvá

Dobytie Kanaánu, 1,1 - 12,24

I. Vtiahnutie do Kanaánu, 1,1 - 5,16

Prípravy, 1,1-18

Boh povzbudzuje Jozueho. - 1Po smrti Pánovho služobníka Mojžiša Pán povedal Mojžišovmu služobníkovi, Nunovmu synovi Jozuemu: (*) (O smrti Mojžišovej a národnom smútku pozri Nm 20,12; Dt 32,48.51; 34, 4 n.7 n. Po Mojži šovi vedenie izraelského národa preberá Jozue (Nm 27,18 nn.). Jozue – hebr. Jehóšúa (skr. Jéšúa’) = Jahve je spása alebo Jahve, pomôž! Zo slov: "…Pán povedal Jozuemu…" vysvitá, že Jozue sa riadi Božími pokynmi, svojím počínaním plní vôľu Božiu.) 2"Môj služobník Mojžiš je mŕtvy. Preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán - ty aj všetok tento ľud - do krajiny, ktorú ja dám Izraelovým synom. 3Dám vám každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi. 4Od Púšte a od Libanonu až po Veľkú rieku, po rieku Eufrat, - celá krajina Hetejcov - až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. (*) (Hranice Kanaánu – budúcej vlasti Izraelitov – ako sú tu udané (porov. Gn 15,18; Ex 23,31; Dt 11,24), sú ideálne hranice zasľúbenej zeme a veľmi presahujú územie rozdelené v hlavách 13 – 19.) 5Nik ti nebude môcť odolať po všetky dni tvojho života. Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa neopustím. 6Buď silný a udatný! Lebo ty máš odovzdať tomuto ľudu do dedičného vlastníctva krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám. 7Len buď silný a veľmi udatný! Bedlivo zachovávaj celý zákon, ktorý ti dal môj služobník Mojžiš! Neodchyľuj sa od neho ani napravo, ani naľavo, aby si múdro konal všetko, čo podnikneš. 8Nech sa nevzďaľuje kniha tohoto zákona od tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne i v noci, aby si bedlivo zachoval všetko, čo je v nej napísané. Potom budeš mať šťastie a úspech vo svojom podnikaní. 9Či som ti neprikázal: Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!"

Jozue pripravuje ľud na prechod. - 10A Jozue nariadil náčelníkom ľudu: "Prejdite cez tábor a rozkážte ľudu: (*) (Náčelníci ľudu, hebr. šóterím ,pisári', boli podľa našich pojmov úradníci. (Úradníkom mohol sa stať len ten, kto vedel písať.) Ich funkcia sa kryla s funkciou niekdajších krajových kniežat alebo krajových predstavených. Vyhlasovali úradné nariadenia a starali sa, aby tieto rozkazy boli aj plnené. Kedy vydal Jozue tento rozkaz? Svätopiscovi zrejme nešlo pri písaní o zachovanie prísneho chronologického postupu udalostí, ale chcel podať len presný obraz o prípravách na prechod cez Jordán do Kanaánu.) 11Pripravte si potravu, lebo po troch dňoch prejdete tam za Jordán a začnete obsadzovať krajinu, ktorú vám odovzdá do vlastníctva Pán, váš Boh."

Účasť zajordánskych kmeňov na dobytí Kanaánu. - 12Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmeňa Jozue povedal: 13"Spomeňte si na rozkaz, ktorý vám dal Pánov služobník Mojžiš, keď riekol: »Pán, váš Boh, vám udelil pokoj a dal vám túto krajinu.« 14Vaše manželky, vaše deti a váš dobytok zostanú v krajine, ktorú vám za Jordánom dal Mojžiš. Vy však, totiž všetci silní mužovia, vytiahnite ozbrojení na čele svojich bratov a pomáhajte im, 15kým Pán neudelí vašim bratom pokoj ako vám a kým nezaujmú aj oni krajinu, ktorú im dá Pán, váš Boh. Potom sa môžete vrátiť do svojej vlastnej krajiny a obývať ju, tú, čo vám dal Pánov služobník Mojžiš za Jordánom na východe slnka." (*) (O rozdelení Zajordán ska medzi Rubenovcov, Gadovcov a polovicu kmeňa Manassesa pozri Nm 32. Mojžišov rozkaz, ktorý tu Jozue pripomína zajordánskym kmeňom, nájdeš v Dt 3,18 nn. Porov. tiež Nm 32. Výraz "za Jordánom" treba brať zo stanoviska spisovateľa, ktorý už žije v Predjordánsku, t. j. v západnej Palestíne.)

16Odpovedali Jozuemu: "Všetko, čo si nám rozkázal, urobíme a kde nás pošleš, tam pôjdeme. 17Ako sme vo všetkom poslúchali Mojžiša, tak chceme poslúchať aj teba. Nech len je s tebou Pán, tvoj Boh, ako bol s Mojžišom! 18Každý, kto bude protirečiť tvojim slovám a neposlúchne všetky tvoje rozkazy, ktoré mu dáš, nech zomrie! Len buď silný a udatný!"

Vyzvedači v Jerichu, 2,1-24

Rachab zachraňuje vyzvedačov. - 1Nunov syn Jozue vyslal tajne zo Setim na výzvedy dvoch mužov a prikázal im: "Choďte, prezrite krajinu a najmä Jericho!" Nato odišli. Prišli do domu neviestky menom Rachab, kde chceli prenocovať. (*) (V Šittime, odkiaľ vysiela Jozue vyzvedačov, bolo posledné táborište Izraelitov v Zajordánsku (Nm 25,1). Jericho znamená asi "Mesto mesiaca" (járéach ,mesiac'). Azda tam niekedy prekvital kult boha mesiaca. Izraelitom veľmi záležalo na dobytí Jericha, lebo malo pre ich ďalší postup do Palestíny kľúčové postavenie. – Vyzvedači sa ubytovali u Rachaby, ktorá nemala najlepšiu povesť. V starokresťanskej cirkvi bola neskôr zaradená medzi kajúcnice. V Hebr 11,31; Jak 2,25 sa ospevuje jej pohostinstvo a šľachetný skutok milosrdenstva. Preto bola aj hodna mimoriadneho vyznačenia, bola prijatá do genealógie Ježiša Krista (Mt 1,5).) 2Kráľ Jericha však dostal správu: "V noci sem vošlo niekoľko Izraelitov vyzvedať krajinu!" 3A kráľ Jericha poslal Rachabe odkaz: "Vydaj mužov, ktorí prišli k tebe a ubytovali sa v tvojom dome! Prišli vyzvedať celú krajinu." 4Ale žena vzala obidvoch mužov a ukryla ich. Potom vravela: "Je pravda, prišli ku mne dvaja mužovia, ale ja som nevedela, odkiaľ sú. 5Keď mali za tmy zatvoriť bránu, mužovia vyšli. Ale kam šli, to neviem. Rýchle utekajte za nimi! Azda ich ešte dohoníte."

6Potom ich vyviedla na strechu (svojho domu) a ukryla pod ľanovým pazderím, ktoré mala rozložené na streche. 7Mužovia však, (ktorí došli s odkazom) prenasledovali ich smerom k Jordánu až po brody: keď prenasledovatelia vyšli, mestskú bránu hneď zatvorili.

Vyzvedači sľubujú Rachabe ochranu. - 8Prv, než usnuli (tí, čo sa ukrývali), žena vystúpila k nim na strechu 9a vravela mužom: "Viem, že vám Pán dal túto krajinu; doľahol na nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny sa chvejú pred vami hrôzou. 10Dopočuli sme sa, že Pán vysušil pred vami vody Červeného mora, keď ste vychádzali z Egypta; a tiež čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sehonovi a Ogovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. 11Keď sme sa to dozvedeli, naše srdce strachom ochablo a nik už nemal odvahy proti vám. Lebo Pán, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. 12Teraz mi však prisahajte na Pána, že ako som ja vám preukázala láskavosť, takisto aj vy preukážete láskavosť mojej rodine. Dajte mi spoľahlivé znamenie, 13že zachováte pri živote môjho otca a moju matku, mojich bratov a moje sestry, aj všetkých ich príbuzných, že nás zachránite pred smrťou."

14Mužovia jej odpovedali: "Vlastným životom ručíme za vás, ale iba vtedy, keď nezradíte našu vec. Až nám Pán dá túto krajinu, preukážeme ti láskavosť a vernosť."

15Potom ich spustila oknom po povraze, lebo jej dom sa opieral o múr, bývala totiž v mestskom múre. (*) (Sellim pri vykopávkach starého Jericha našiel viac domkov, ktoré sa jednou stranou opierali o mestský múr. Zo striech bol pohodlný prístup na plošinu mestskej hradby.) 16A povedala im: "Choďte na vrchy, aby sa s vami nestretli (vaši) prenasledovatelia, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nenavrátia. Potom môžete ísť svojou cestou."

17Mužovia jej vraveli: "Táto prísaha, ktorou si nás zaprisahala, zaväzuje nás len vtedy, 18keď pri našom príchode do krajiny priviažeš tento červený povraz na okno, ktorým si nás spustila, a keď vezmeš k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celú svoju rodinu. 19Kto vykročí z dvier tvojho domu von, toho krv bude na jeho hlave, my budeme bez viny. A zasa kto bude s tebou v dome, toho krv padne na našu hlavu, keby sa ho niekto dotkol. 20Ale ak prezradíš túto našu vec, nebude nás viazať prísaha, ktorou si nás zaprisahala." 21Ona odpovedala: "Nech sa stane tak, ako hovoríte!" Potom ich prepustila. Keď sa vzdialili, priviazala červený povraz na okno. (*) (Vv. sú doplnkom k rozhovoru, ktorý končí vo v. 14. Nijako predsa nebolo vhodné, aby sa dali vyzvedači do rozhovoru s Rachabou vtedy, keď už boli spustení z múru dolu. Po v. 21a mohol by byť v. 16. Tieto slová ešte mohla dodať Rachab, keď sa spúšťali mužovia z mestského múru.)

Návrat vyzvedačov. - 22Oni odišli a šli na vrchy. Tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali po všetkých cestách, ale nenašli ich. (*) (Kraj im umožňoval bezpečný úkryt, lebo je tam dosť jaskýň (Džebel Qarantel).) 23Potom sa obidvaja mužovia vydali na spiatočnú cestu; zostúpili z vrchov, prekročili Jordán a prišli k Nunovmu synovi Jozuemu. Porozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24Povedali Jozuemu: "Pán nám dal do rúk celú túto krajinu. Všetci obyvatelia krajiny majú pred nami hrozný strach."

Prechod cez Jordán, 3,1 - 5,1

Tábor na jordánskom brehu. - 1Včasráno Jozue vstal, vyrazili zo Setim a došli k Jordánu, on a všetci Izraeliti. Tam strávili noc pred prechodom. 2Po troch dňoch prešli náčelníci ľudu cez tábor 3a oznamovali ľudu: "Keď spozorujete archu zmluvy Pána, vášho Boha, a kňazov z rodu Lévi, ako ju nesú, vtedy sa aj vy pohnite zo svojho miesta a choďte za ňou! 4Ale medzi vami a ňou nech je odstup aspoň dvetisíc lakťov - nepribližujte sa k nej -, aby ste poznali cestu, po ktorej máte ísť, lebo dosiaľ ste po tej ceste ešte nešli."

5Potom Jozue nariadil ľudu: "Posväťte sa! Lebo zajtra bude Pán robiť medzi vami divy." 6Kňazom Jozue rozkázal: "Vezmite archu zmluvy a choďte (s ňou) pred ľudom!" I vzali archu zmluvy a kráčali pred ľudom.

Boh sľubuje pomoc. - 7Pán však povedal Jozuemu: "Dnes ťa začnem vyvyšovať pred zrakom celého Izraela, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. 8Teraz však rozkáž kňazom, ktorí ponesú archu zmluvy: Keď prídete na okraj vody Jordánu, zastavte sa v Jordáne!"

9Potom Jozue povedal Izraelitom: "Pristúpte sem a vypočujte slová Pána, svojho Boha!" 10A Jozue pokračoval: "Po tomto poznáte, že je živý Boh medzi vami a že zničí pred vami Kanaánčanov, Hetejcov, Hevejcov, Ferezejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov a Jebuzejcov: (*) (O siedmich národoch palestínskych pozri Gn 15,20; Ex 3,8; Dt 7,1. "Živý Boh" – ako protiva mŕtvych a nečinných bohov pohanských.) 11Archa zmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán! 12A teraz si vyberte dvanásť mužov z Izraelových kmeňov, z každého kmeňa po jednom!

13Len čo spočinú chodidlá kňazov, ktorí ponesú archu Boha, Pána celej zeme, na vodách Jordánu, vody Jordánu sa rozdvoja a vody, ktoré pritekajú zhora, zastavia sa na jednej hromade."

Prechod ľudu. - 14Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom. 15Len čo nosiči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli sa okraja vôd, hoci Jordán po všetky dni žatvy napĺňa svoje koryto, (*) (Mesto Adam treba hľadať v dnešnom pahorku ed-Dámije, asi 30 km severne od Jericha, neďaleko ústia rieky Vadi-Šubán. Naproti je hora Qarn Sartaba, vysoká 379 m, ktorú možno stotožňovať so Sarthanom. Svätopisec tu podáva dojem pozorovateľa toho zvláštneho prírodného javu, ktorý nastal práve v čase prechodu Izraelitov cez Jordán. Príčinu tohto javu neudáva, lebo mu ani nebola známa. Svätopiscovi išlo len o to, aby ukázal, že prechod Izraelitov je Bohom vykonaný zázrak. – Historicky je dokázané, že r. 1267 po Kr. neďaleko ed-Dámije sa zastavila voda v Jordáne na desať hodín. Príčina tohto javu? Niečo severnejšie odtiaľ sa zosula do riečišťa nejaká skala, ktorá vyčnievala nad Jordánom, a úplne zatarasila koryto. Až po desiatich hodinách si voda prerazila svoju obvyklú cestu v koryte Jordána.) 16vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo tečú k Pustému alebo Soľnému moru (ktoré sa teraz nazýva Mŕtve more), odtiekli, až úplne zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu. 17Kňazi však, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordánu - zatiaľ všetok Izrael prechádzal po suchu -, kým neprešiel všetok ľud na druhú stranu Jordánu.

Postavenie pamätných kameňov. - 1Keď už prešiel všetok ľud cez Jordán, povedal Pán Jozuemu: 2"Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa, 3a rozkážte im: Vezmite si odtiaľto z prostriedku Jordánu - z miesta, kde stáli nohy kňazov - dvanásť kameňov, neste ich so sebou a uložte v tábore, kde zostanete túto noc." 4Nato Jozue povolal dvanástich mužov, ktorých vybral zo synov Izraela, po jednom z každého kmeňa. 5Jozue im vravel: "Choďte pred archou Pána, svojho Boha, do prostriedku Jordánu a prineste si každý na ramenách jeden kameň - podľa počtu Izraelových kmeňov -, 6aby boli pamätníkom medzi vami. Až sa vás raz vaše deti opýtajú: »Čo znamenajú pre vás tieto kamene?«, 7odpoviete im: »Vody Jordánu zmizli pred archou Pánovej zmluvy, keď išla cez Jordán. Preto nech tieto kamene na večné veky pripomínajú Izraelovým synom, že zmizli vody Jordánu!«"

8A Izraelovi synovia presne vyplnili Jozueho rozkaz. Vzali z prostriedku Jordánu dvanásť kameňov, ako povedal Pán Jozuemu - podľa počtu Izraelových kmeňov -, priniesli ich so sebou do tábora a tam ich uložili. 9Iných dvanásť kameňov položil Jozue uprostred Jordánu, na tom mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli archu zmluvy, a sú tam až podnes.

Prechod kňazov. - 10Kňazi, ktorí niesli archu, stáli uprostred Jordánu, kým sa nepreviedlo všetko podľa Pánovej výzvy, ktorú oznámil Jozue ľudu, i všetko, čo rozkázal Mojžiš Jozuemu. Ľud však rýchlo prechádzal. 11A keď už prešiel všetok ľud, pohla sa aj Pánova archa a kňazi pred ľudom. 12Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa tiahli na čele Izraelových synov, ako im prikázal Mojžiš. 13Asi štyridsaťtisíc ozbrojených mužov tiahlo pred Pánom do boja na Jerišskú step.

14V tento deň Pán vyvýšil Jozueho pred zrakom všetkého Izraela, takže s bázňou hľadeli na neho po všetky dni jeho života, ako kedysi s bázňou pozerali na Mojžiša.

15Potom Pán povedal Jozuemu: 16"Rozkáž kňazom, ktorí nesú archu svedectva, aby vystúpili z Jordánu!" 17Nato Jozue rozkázal kňazom: "Vystúpte z Jordánu!" 18A kňazi, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, vystúpili z prostriedku Jordánu. Ale len čo sa šľapaje kňazov dotkli suchej zeme, vrátili sa vody Jordánu do svojho riečišťa a tiekli ako predtým ponad všetky jeho brehy.

19Ľud vystúpil z Jordánu na desiaty deň prvého mesiaca a utáboril sa v Galgale, východne od Jericha. (*) (Zázračný prechod sa stal 10. nisana (asi koncom marca alebo začiatkom apríla).)

Význam pamätných kameňov. - 20Dvanásť kameňov, ktoré vyniesli z Jordánu, postavil Jozue v Galgale. 21Pritom povedal Izraelitom: "Až sa raz budú pýtať vaše deti svojich otcov: »Čo znamenajú tieto kamene?«, 22oznámite svojim deťom: Izrael prešiel cez tento Jordán po suchu, 23lebo Pán, váš Boh, vysušil pred vami vody Jordánu, kým ste neprešli, ako kedysi urobil Pán, váš Boh, s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli -, 24aby uznali všetky národy zeme, že Pánova ruka je mocná, aby ste sa báli Pána, svojho Boha, po všetky dni."

Ozvena zázračného prechodu. - 1Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla. (*) (Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Emorejčania (Amorejčania), obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).)

Tábor v Galgale, 5,2-16

Druhá obriezka. - 2V tom čase povedal Pán Jozuemu: "Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!" (*) (Jozue z rozkazu Božieho znovu uvádza do života obriezku, ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.) 3A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot. (*) (O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4,25. Hoci v bežnom živote sa užívalo neskoršie kovových nožov, predsa pri tomto náboženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý vo v. 9 sa nazýva Galgala (Gilgál).)

4S obriezkou, ktorú previedol Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužovia, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta. 5Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti - na ceste po východe z Egypta -, obrezaný nebol. 6Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom. (*) ("Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom" – častý výraz v Písme sv. , ktorým chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko-bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3,8.17; 13,5; 33,3; Lv 20,24; Nm 13,28a; 14,8; 16,13 n.; Dt 6,3; 11,9; 26,9.15; 27,3; 31,20; Jer 11,5; 32,22; Ez 20,6.15.) 7Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.

8Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili. (*) (Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň (Gn 34,25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2,11.24; 5,1).) 9A Pán povedal Jozuemu: "Dnes som odňal od vás egyptskú potupu." Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes. (*) (Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgál súvisí so slovesom galal ,váľať') – akoby ,odvalenie', t. j. egyptskej potupy.)

Prvá Veľká noc v Palestíne. - 10Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc. (*) (Podľa Ex 12,6 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.) 11A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno. 12Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny.

Anjel sa zjavuje Jozuemu. - 13Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: "Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?" 14I odpovedal: "Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel." 15Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: "Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?"

16Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: "Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!" A Jozue to urobil. (*) ("Vodca Pánovho vojska" – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho po- vzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.)

Víťazné boje v Kanaáne, 6,1 - 12,24

Pád Jericha, 6,1-27

Boh dáva pokyny na dobytie Jericha. - 1Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť.

2Tu Pán povedal Jozuemu: "Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi! 3Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní. 4Siedmi kňazi nech nesú pred archou sedem trúb. Na siedmy deň obídete mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)! 5Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trúby, všetok ľud nech zakričí mohutným hlasom, mestské múry sa zosunú a ľud vnikne dovnútra, každý z toho miesta, kde je."

Jozue dáva rozkazy kňazom a ľudu. - 6Nunov syn Jozue zvolal kňazov a povedal im: "Neste archu zmluvy a siedmi kňazi nech nesú sedem trúb pred Pánovou archou!"

7A ľudu povedal: "Choďte a obíďte mesto! Bojovníci nech idú pred Pánovou archou!"

Obchôdzky okolo Jericha. - 8Keď Jozue dal ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trúbili. Archa Pánovej zmluvy išla za nimi. 9Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili, a ostatný ľud išiel za archou za stáleho hlaholu trúb.

10Ľudu Jozue nariadil: "Nerobte krik, nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech nevyjde ani jedno slovo až do dňa, kedy vám zavelím: »Kričte!« Potom zakričíte!"

11Tak Pánova archa obchádzala mesto. Obišli raz, potom sa vrátili do tábora a cez noc zostali v tábore. 12Jozue vstal včasráno, kňazi niesli Pánovu archu 13a siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb, kráčali pred Pánovou archou a ustavične trúbili. Bojovníci tiahli pred nimi a ostatný ľud išiel za Pánovou archou za stáleho hlaholu trúb.

14Aj na druhý deň obišli raz mesto; potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní.

Zaujatie Jericha. - 15Ale na siedmy deň vstali zavčasu, pri východe zorničky, a obišli mesto sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Sedemkrát obišli mesto len v tento deň. 16Keď zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, Jozue zavelil ľudu: "Zakričte, lebo Pán vám mesto dal.

Kliatba vyhlásená nad Jerichom. - 17Ale mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len neviestka Rachab nech zostane nažive - ona a všetci, ktorí sú s ňou v dome -, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali. (*) (Jericho bolo obetované Bohu ako prvotina kanaánskej zeme. V Starom zákone všetky prvotiny patrili Bohu (prvorodenci, prvá úroda…). Všetok život v meste bol vyhasnutý, teda ľudia i zvieratá boli pobití (v. 21). Ostatok spálili. To bol dôsledok kliatby (chérem). Z kliatby boli vyňaté len predmety zo striebra, zlata, železa a medi.) 18Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia. 19Ale všetko striebro i zlato a medené i železné náradie nech je zasvätené Pánovi a uložené do Pánovho pokladu!"

Mestské múry padajú. - 20Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto.

21Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi.

Rachab s rodinou zachránená. - 22Obidvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozue nariadil: "Choďte do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej príslušníkov, ako ste jej pod prísahou sľúbili!" 23Mladí mužovia, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora.

24Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu. 25Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy. (*) (Spočiatku Rachab i so svojou rodinou bola ubytovaná povedľa izraelského tábora. Podľa Dt 23,14 bol izraelský tábor svätý, a preto ani Rachab nemohla v ňom bývať, dokiaľ sa neočistila, čiže neprijala vieru Izraela a nebola prijatá do náboženskej obce izraelskej. Podľa Mt 1,5 sa vydala Rachab za Júdovca Salmona. Pozri tiež poznámku k 2,1.)

Jozue zlorečil Jerichu. - 26Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou:

"Nech je zlorečený pred Pánom muž,
ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho!
Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy
a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!"

(*) (Podľa Dt 13,16 nie je dovolené znovu stavať a opevňovať také mesto, na ktoré bola uvalená kliatba (chérem). Jozue na tomto mieste vyhlasuje kliatbu, ktorá je spojená s najcitlivejším trestom pre starozákonného človeka. Kto by sa odvážil znovu vystavať mesto Jericho, má byť potrestaný stratou najstaršieho a najmladšieho syna. Prvorodenec má zomrieť pri započatí a najmladší pri skončení stavby. Pravdepodobne to treba tak rozumieť, že za svojho života uvidí zomierať všetkých svojich synov, od najstaršieho až do najmladšieho. – V 1 Kr 16,34 čítame, so zrejmým poukazom na Joz 6,26, o Hielovi z Betela, ktorý za čias kráľa Achaba vystavil Jericho, že "za cenu svojho prvorodeného Abirama položil jeho základy a za cenu svojho najmladšieho Seguba pozakladal jeho brány." Teda Hiel znovu vystavil Jericho i napriek kliatbe Jozueho. Za takéto počínanie mal ho zastihnúť aj trest, ktorý je s kliatbou spojený, t. j. strata synov.)

27A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou.

Pád Haia, 7,1 - 8,29

Achanov zločin. - 1Izraelovi synovia sa prehrešili vierolomnosťou proti kliatbe. Achan totiž, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa, vzal niečo z prekliateho. Preto vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelovým synom. (*) (Hoci sa dopustil krádeže len sám Achan, je celá izraelská pospolitosť zaťažená vierolomnosťou. Previesť chérem do dôsledkov bolo totiž povinnosťou všetkých, celej izraelskej obce. Preto kým trpia medzi sebou nepotrestaného vinníka, sú všetci zodpovední za jeho zločin. Porov. 6,18; 22,20.)

Porážka Izraela pri Hai. - 2Jozue vyslal niekoľko mužov z Jericha do Haia pri Bethavene, východne od Betela, a vravel im: "Choďte ta hore a preskúmajte kraj!" Mužovia vystúpili a preskúmali Hai. (*) (Betel stál na mieste dnešnej arabskej dedinky Betin, asi 17 km severne od Jeruzalema. Pozri Gn 28,19; 31,13. Bethaven stál na hranici podielu Benjamínovho (Joz 18,12), asi západne od Machmás (1 Sam 13,5; 14,23). Hai bol juhovýchodne od Betina. Niektorí (Guérin) ho hľadajú na mieste dnešných zrúcanín "Chirbet el Kudeire", iní (Conder) zas ho stotožňujú so zrúcaninami "Chirbet et Haijan", asi hodinu od Betina, iní ináč. – Vyzvedači museli "vystupovať" z Jericha do Haia, lebo jeho nadmorská výška bola omnoho vyššia.) 3Potom sa vrátili k Jozuemu a povedali mu: "Nech nevystupuje všetok ľud! Stačí, keď na dobytie Haia vytiahne dve alebo tritisíc mužov. Neunúvaj tam všetok ľud! Veď ich je málo!"

4I vytiahlo tam z ľudu asi tritisíc mužov. Ale boli prinútení dať sa na útek pred haiským obyvateľstvom. 5Pritom Haičania z nich zabili asi tridsaťšesť mužov a prenasledovali ich od mestskej brány až po Sabarim. Padali ešte aj na svahu (pri úteku).

Jozue v žiali volá k Bohu. - 6Jozue si roztrhol odev a ležal tvárou na zemi pred Pánovou archou až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu.

7Potom Jozue povedal: "Ach, Pane, Bože, prečo si previedol tento ľud cez Jordán, keď si nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás zničili? Kiežby sme sa boli rozhodli zostať na druhej strane Jordánu! 8Prosím, Pane, čo mám povedať, keď sa dal Izrael na útek pred svojím nepriateľom? 9Dozvedia sa to Kanaánčania i všetci obyvatelia krajiny, obrátia sa proti nám a vyhubia naše meno zo zeme. A čo ty urobíš pre svoje veľké meno?" (*) (O podobných prejavoch smútku pozri Gn 37,34; 1 Sam 4,12; 2 Sam 1,2; Jób 1,20; 2,12 a inde. – Pohanské národy by si vysvetľovali porážku Izraelitov ako slabosť a nevernosť ich Boha, Jahveho. Tým by utrpelo jeho meno, t. j. jeho česť. Preto tá otázka: "A čo ty urobíš pre svoje veľké meno?")

Boh odpovedá Jozuemu. - 10Pán povedal Jozuemu: "Vstaň! Načo ležíš na tvári? 11Izrael zhrešil. Porušili moju zmluvu, ktorou som ich zaviazal: vzali niečo z prekliateho. Veď nielenže kradli, ale to aj ukryli a zaradili medzi svoje veci. (*) (Porušenie kliatby (chérem) je svätokrádež, ktorá poškvrňuje celé spoločenstvo.) 12Izraelovi synovia neodolajú svojim nepriateľom. Dajú sa na útek pred svojimi nepriateľmi, lebo zvolali na seba kliatbu. Nebudem s vami, kým neodstránite zo svojho stredu prekliate. 13Vstaň! Posväť ľud a povedz im: Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliate, Izrael! Neodoláš svojim nepriateľom, kým neodstránite prekliate zo svojho stredu. 14Ráno sa dostavte po svojich kmeňoch! A kmeň, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodoch! A rod, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodinách! A rodina, ktorú označí Pán, nech predstúpi po mužoch!

15Kto bude označený ako držiteľ prekliatej veci, nech je spálený ohňom - on i všetko, čo je jeho -, pretože prestúpil Pánovu zmluvu a dopustil sa ohavnosti v Izraeli."

Vinník zistený. - 16Ráno Jozue vstal a dal nastupovať Izraelu po kmeňoch. Označený bol Júdov kmeň. 17Potom dal nastúpiť Júdovým rodom a bol označený rod Zarchitov. Potom dal nastúpiť rodu Zarchitov po rodinách a bol označený Zabdi. 18Nato dal nastúpiť jeho rodine po mužoch a bol označený Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa.

Achanovo vyznanie. - 19Tu povedal Jozue Achanovi: "Syn môj, vzdaj česť a chválu Pánovi, Izraelovmu Bohu! Priznaj sa mi, čo si urobil; nezamlčuj nič predo mnou!"

20Achan odvetil Jozuemu: "Áno, ja som sa prehrešil proti Pánovi, Izraelovmu Bohu. Tak a tak som to urobil. 21Videl som totiž medzi korisťou krásny plášť senaársky, dvesto šeklov striebra a zlatý jazyk o váhe päťdesiat šeklov. Zabažil som po tom i vzal som si to. Mám to ukryté v zemi v stane a striebro pod tým."

22Jozue vyslal poslov, bežali do stanu a bolo to ukryté v jeho stane a striebro pod tým! 23I vzali to zo stanu, priniesli to k Jozuemu a ku všetkým Izraelovým synom a položili to pred Pána. (*) (Pravdepodobne boli použité posvätné lósy, zvané "urim" a "tumim", ktoré mohol používať len veľkňaz (porov. 1 Sam 23,6). Boli to dva či tri kamienky vo veľkňazskom náprsníku (Ex 28,30; Lv 8,8). Keď sa chcel veľkňaz niečo dozvedieť od Boha pomocou týchto lósov, musel klásť otázky tak, že odpoveď mohla byť buď "áno" alebo "nie". Porovnaj 1 Sam 14,37; 23,2.11; 30,8; 2 Sam 2,1; 5,19. Jeden kamienok bol označený asi písmenom alef pre odpoveď kladnú – "áno" a druhý písmenom tau pre odpoveď zápornú – "nie". Keď Boh nechcel odpovedať, vtedy vytiahol veľkňaz kamienok bez označenia. – V našom prípade asi náčelníci kmeňov, rodov, rodín a nakoniec jednotliví mužovia z rodiny Zabdiho predstupovali pred veľkňaza, ktorý zakaždým ťahal posvätné lósy. Tak bol od Jahveho označený kmeň Júdov a nakoniec sám Achan. – Keď Achan vyznal a priznal svoju vinu, doznal, že je Jahve vševediaci a tým mu vzdal česť a chválu. Našli sa u neho rôzne cennosti, ako babylonský (Vg "červený") plášť (Senaár-Babylonsko), 200 šeklov striebra (asi 3 kg), kus zlata, ktoré malo podobu jazyka a vážilo 50 šeklov (asi 800 gr).)

Achan potrestaný. - 24Jozue a celý Izrael s ním vzal Zerachovho syna Achana - (striebro, plášť a zlatý jazyk), i jeho synov a dcéry, jeho rožný dobytok, osly a ovce, jeho stan a všetko, čo bolo jeho - a zaviedli ich do údolia Achor. 25Potom Jozue povedal: "Pretože si nás priviedol do nešťastia, dnes uvrhne Pán do nešťastia teba." Všetci Izraeliti hádzali na neho kamene a keď ich ukameňovali, spálili ich. 26Potom naniesli na nich veľkú hromadu kamenia, ktorá jestvuje až dodnes.

A Pánov prudký hnev prestal.

Preto sa to miesto nazýva Údolie Achor až dodnes. (*) (Ktorá jestvuje až dodnes – rozumej v čase pisateľa knihy.)

Plán na dobytie Haia. - 1Potom Pán povedal Jozuemu: "Neboj sa a neľakaj sa! Vezmi so sebou všetok bojaschopný ľud, vstaň a vytiahni proti Haiu! Hľa, do tvojich rúk som dal haiského kráľa, jeho ľud, mesto i územie. (*) (Nad Haiom má vykonať chérem, podobne ako nad Jerichom, len s tým rozdielom, že z Haia si môžu odniesť korisť. Pozri 6,21–24.) 2Haiu a jeho kráľovi urobíš tak, ako si urobil Jerichu a jeho kráľovi! Ale korisť a rožný dobytok si môžete vziať. Za mestom postav zálohu na jeho západnej strane!"

3Jozue a všetok bojaschopný ľud vstal, aby vytiahol proti Haiu. Jozue vybral tridsaťtisíc mužov, udatných ľudí, a vyslal ich za noci. 4A dal im tento rozkaz: "Postavte sa do zálohy za mestom, na západnej strane mesta! Neodchádzajte ďaleko od mesta! Všetci zostaňte v pohotovosti! 5Ja však so všetkým ľudom, ktorý je so mnou, vytiahnem proti mestu. Ale keď vyrazia proti nám ako prvý raz, dáme sa na útek pred nimi. 6Oni budú stále bežať za nami, až ich odrežeme od mesta. Iste si povedia: »Utekajú pred nami ako prvý raz!« My však budeme stále ustupovať pred nimi. 7Vtedy vyrazte zo zálohy a zmocnite sa mesta! Lebo Pán, váš Boh, ho dá do vašich rúk. 8A keď už mesto obsadíte, zapáľte ho! Držte sa Pánových slov! Toto je môj rozkaz pre vás!"

Zálohy proti Haiu. - 9Keď ich prepustil, odobrali sa do zálohy. Táborili medzi Betelom a Haiom, západne od Haia.

Tej noci zostal Jozue medzi ľudom. 10Ráno Jozue vstal a vykonal prehliadku ľudu. Potom spolu so staršími Izraela tiahol na čele ľudu proti Haiu. 11Vystupoval všetok bojaschopný ľud, ktorý bol s ním, približoval sa, až došiel pred mesto. Utáborili sa severne od Haia, takže medzi nimi a Haiom bolo údolie.

12Najprv vybral asi päťtisíc mužov a postavil ich do zálohy medzi Betelom a Haiom, západne od mesta. 13Potom rozostavil ľud, totiž všetko vojsko. Stáli severne od mesta, ale krídlo siahalo až na západ od mesta. Tejto noci Jozue zišiel do údolia. (*) (Medzi Betelom a Haiom postavil zálohu 5000 mužov. Toto číslo je pravdepodobnejšie ako vo v. 3. Všetko podáva celkom jednoducho – a zdá sa, že pôvodnejšie – LXX, kde v. 11b znie: "prišli z protiľahlej strany mesta, od východu, kdežto zálohy boli na západe mesta". – Miesto: "Jozue zišiel do údolia" (v. 13b) niektorí prekladajú: "zostal Jozue medzi ľudom" (Hummelauer). Ako totiž strávil minulú noc v galgalskom tábore (v. 9), tak zas nasledujúcu noc zostal vo vojenskom tábore pri Hai. – V. 13 chýba v LXX.)

Pád Haia. - 14Len čo to spozoroval haiský kráľ, on, mužovia mesta a všetok ľud najväčšou rýchlosťou vyrazili do boja a bežali naproti Izraelovi na miesto oproti púšti. Nevedel totiž, že mu postavili zálohu na druhej strane mesta. 15Jozue a všetci Izraeliti predstierali, akoby ich boli porazili, a utekali smerom na púšť. 16Bol zvolaný všetok ľud, ktorý bol v meste, aby ich prenasledoval. A kým takto prenasledovali Jozueho, vzďaľovali sa od mesta. 17V Hai a v Beteli nezostal ani jeden muž, ktorý by nebol vytiahol proti Izraelovi. Nechali mesto otvorené a prenasledovali Izraelitov. (*) (Údaj "a v Beteli" nemá LXX. Je celkom možné, že aj Betelčania pomáhali Haičanom.)

18Tu povedal Pán Jozuemu: "Zdvihni oštep, ktorý máš v ruke, proti Haiu, lebo ho chcem dať do tvojej moci!" A Jozue zdvihol oštep, ktorý mal v ruke, proti Haiu. 19Sotvaže zdvihol ruku, záloha okamžite vyrazila zo svojho stanovišťa a dala sa do behu. Vnikla do mesta, zaujala ho a hneď ho aj podpálila. 20Keď sa haiskí mužovia obrátili, zbadali, že z mesta vystupuje k nebu dym a nemali už možnosti uniknúť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, obrátil sa proti svojim prenasledovateľom. 21Keď Jozue a všetci Izraeliti videli, že záloha zaujala ich mesto a že z mesta vystupuje dym, obrátili sa a bili haiské mužstvo. 22Tamtí im vyšli z mesta naproti. A tak sa dostali medzi Izraelitov; jedni išli na nich z jednej, druhí z druhej strany. A tak ich bili, že z nich nezostal ani jeden, čo by sa zachránil útekom. 23Ale haiského kráľa chytili živého a priviedli ho k Jozuemu.

Vykonanie kliatby. - 24Keď Izraeliti pobili na otvorenom poli, na púšti - kde boli prenasledovaní -, všetkých haiských obyvateľov a padli všetci až do posledného muža pod mečom, potom sa obrátili proti Haiu a vyhubili ho mečom. 25Všetkých padlých v ten deň, mužov i žien, sa počíta na dvanásťtisíc, všetko haiskí obyvatelia.

26Jozue nestiahol ruku, ktorú zdvihol s oštepom, kým nevykonal kliatbu nad všetkými haiskými obyvateľmi. 27Podľa Pánovho rozkazu, ktorý dal Jozuemu, prisvojili si Izraeliti len rožný dobytok a korisť tohoto mesta.

28Potom Jozue Hai vypálil a urobil z neho trvalé zborenisko, pustatinu až podnes. 29Haiského kráľa obesili a nechali visieť na strome až do večera. Po západe slnka Jozue rozkázal sňať jeho mŕtvolu zo stromu. Potom ju hodili blízko mestskej brány a nahádzali na ňu veľkú hromadu kamenia, ktorá jestvuje až dodnes. (*) (Takto potupovali zabitých nepriateľov aj iné národy (1 Sam 31,10), ale podľa zákona Dt 21,22–23 museli popravených sňať pred západom slnka. – Jestvuje až dodnes – porov. pozn. 7,26.)

Oltár na vrchu Hebal, 8,30-35

30Vtedy Jozue postavil Pánovi, Izraelovmu Bohu, oltár na vrchu Hebal, 31ako prikázal Izraelovým synom Pánov služobník Mojžiš a ako je napísané v knihe Mojžišovho zákona, totiž oltár z nekresaných kameňov, ktorých sa nedotklo železo. A na ňom obetovali Pánovi celostné žertvy a prinášali pokojné obety.

32Potom tam na kamene napísal odpis Mojžišovho zákona, ktorý on napísal pred Izraelovými synmi. 33Všetok Izrael a jeho starší, náčelníci a sudcovia - cudzinci tak ako domáci - stáli po oboch stranách archy oproti kňazom levitom, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, polovica z nich od vrchu Garizim a druhá polovica od vrchu Hebal - ako prikázal Pánov služobník Mojžiš, aby bol izraelský ľud na počiatku požehnaný.

34Potom čítal všetky slová Zákona - ako požehnanie, tak i zlorečenie -, všetko tak, ako je napísané v knihe Zákona. 35Nebolo jediného slova zo všetkého, čo rozkázal Mojžiš, ktoré by Jozue nebol prečítal pred celým izraelským zhromaždením, i pred ženami, deťmi a cudzincami, ktorí tiahli s nimi. (*) (O rozkaze Mojžišovom, ktorý tu Jozue plní, pozri Dt 11,29; 27,2 nn. – Kamene, na ktorých bol odpis zákona, treba rozlišovať od oltárnych kameňov (Dt 27,2–8).)

Rokovania s Gabaončanmi, 9,1-27

Protiizraelský spolok Kanaánčanov. - 1Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordána, na vrchovine, na nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci, (*) (Odkaz "to" značí, čo urobil Jozue Jerichu a Haiu (v. 3), – "na druhej strane Jordána" – v západnej Palestíne, – "Veľké more" – Stredozemné more, pozri 5,1. Západojordánsko je tu rozdelené na tri časti: 1. Vrchovina, totiž vyššie položené horské kraje, 2. Nížina, ktorá sa tiahne západne od júdskeho pohoria až po Stredozemné more, zvaná tiež Šefela, a 3. Pobrežie, nížina pri Stredozemnom mori severne od Šefely (Saron).) 2zhromaždili sa, aby jednomyseľne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom.

Lesť Gabaončanov. - 3Keď Gabaončania počuli, čo Jozue urobil s Jerichom a Haiom, 4vymysleli aj oni lesť. Nabrali potravy, na osly naložili staré vrecia a staré, dopráskané a pozväzované vínne mechy; 5na nohách mali starú, zaplátanú obuv a na sebe obnosené šaty; a všetok chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý a rozdrobený. 6Tak prišli k Jozuemu do tábora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: "Došli sme z ďalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!" (*) (Gabaon (hebr. Gib’ón), dnešná dedinka el-Džíb, asi 10 km severozápadne od Jeruzalema; od Galgaly bol vzdialený na 40 km. Bolo to dôležité kanaánske mesto (10,2). Nakoľko sa tu nehovorí o jeho kráľovi, ale len o starších (9,11), zdá sa, že Gabaon spolu s mestami Kafira, Berot a Karjatiarim (9,17) tvoril akýsi spolkový štát s republikánskym zriadením. Neskoršie sa dostal Gabaon do podielu Benjamínovho (18,25) a bol prehlásený za kňazské mesto (21,17). – O kožených mechoch na vodu alebo víno pozri Gn 21,14; 42,25 nn. – "Pozväzované (Vg má "zošívané") vínne mechy" – pri diere mech zhrnuli a zviazali remienkom. – "Zmluvu" (v. 6) má Vg "pokoj".)

7Izraeliti hovorili Hevejcom: "Možno bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?" 8Oni povedali Jozuemu: "Sme tvojimi služobníkmi." Jozue sa ich opýtal: "Kto ste vy? A odkiaľ prichádzate?" 9Odpovedali mu: "Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služobníci pre meno Pána tvojho Boha. Lebo sme počuli o ňom zvesť: čo všetko urobil v Egypte 10a čo všetko urobil dvom amorejským kráľom, totiž hesebonskému kráľovi Sehonovi a bášanskému kráľovi Ogovi v Astarote. (*) (Zmluva (v. 7), ktorú majú Izraeliti na mysli, bola zakázaná. Sedem kanaánskych národov mali Izraeliti vyhubiť alebo aspoň si podrobiť. Porov. Dt 7,1–10; 17,13; Sdc 1,27–36. S ostatnými národmi mohli uzavierať priateľské zmluvy, ba prijímať ich do svojho stredu, ak sa ich príslušníci dali obrezať a uverili v pravého Boha. – O Sehonovi a Ogovi pozri Nm 21,21–35; Joz 2,10.) 11Tu nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: »Naberte si potravy na cestu, choďte im v ústrety a povedzte im: My sme vaši služobníci. Uzavrite teda s nami zmluvu!« 12Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby sme prišli k vám. A teraz pozrite, je zoschnutý a rozdrobený! 13A toto sú vínne mechy! Boli nové, keď sme ich plnili. A teraz sú deravé! A toto je náš odev a naša obuv! Je to zodraté na veľmi dlhej ceste."

14Tu si mužovia vzali niečo z ich potravy, ale Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali. 15Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, že ich ponechá nažive, a náčelníci ľudu im to potvrdili prísahou.

Lesť vyšla najavo. - 16Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi sa dozvedeli, že sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich. 17Izraelovi synovia sa vybrali a na tretí deň prišli do ich miest. Ich mestá sú: Gabaon, Kafira, Berot a Karjatiarim. 18Izraelovi synovia ich však nepobili, lebo náčelníci ľudu sa im zaprisahali na Pána, Izraelovho Boha. No všetok ľud reptal proti náčelníkom. 19Ale všetci náčelníci vraveli zhromaždenému ľudu: "My sme sa im zaprisahali na Pána, tak im teraz nemôžeme nič urobiť. 20Darmo, musíme sa k nim takto zachovať. Necháme ich nažive, aby nás nezastihol (Pánov) hnev pre prísahu, ktorú sme im dali." 21Potom im náčelníci vraveli: "Zostanete nažive!" A boli drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu, ako im prikázali náčelníci.

Podrobenie Gabaončanov. - 22Jozue si ich dal zavolať a vravel im: "Prečo ste nás oklamali?! Hovorili ste: »Bývame ďaleko od vás.« A zatiaľ bývate u nás. 23A teraz buďte prekliati a každý z vás musí byť navždy služobníkom, drevorubačom a vodárom v dome môjho Boha!" 24Oni odpovedali Jozuemu: "K tvojim služobníkom došla zvesť, že Pán, tvoj Boh, sľúbil svojmu služobníkovi Mojžišovi, že vám dá celú túto krajinu a vyhubí pred vami všetkých obyvateľov krajiny. Mali sme pred vami veľký strach o život a urobili sme túto vec. 25Teraz, hľa, sme v tvojej moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré a správne!" 26A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelových synov, takže ich nepobili. 27V ten deň ich Jozue ustanovil za drevorubačov a vodárov pre ľud a pre (Pánov) oltár - sú nimi až dodnes - na mieste, ktoré si má (Pán) vyvoliť. (*) (Sú nimi až dodnes – porov. pozn. 7,26.)

Dobytie južnej Palestíny, 10,1-43

Odboj amorejských kráľov. - 1Aj jeruzalemský kráľ Adonisedek sa dozvedel, že Jozue dobyl Hai a vykonal na ňom kliatbu - ako urobil s Jerichom a jeho kráľom, tak urobil aj s Haiom a jeho kráľom - a že Gabaončania uzavreli s Izraelitmi mier a mohli zostať medzi nimi. (*) (O Gabaone pozri 9,3 nn.) 2I veľmi sa báli. Veď Gabaon bol veľké mesto ako niektoré z kráľovských miest, ba bol väčší ako Hai a mal udatných mužov. 3Preto jeruzalemský kráľ Adonisedek poslal hebronskému kráľovi Ohamovi, jerimotskému kráľovi Faramovi, lachišskému kráľovi Jafimu a eglonskému kráľovi Dabirovi odkaz: (*) (Spomínané mestá ležali južne a juhozápadne od Jeruzalema. – Hebron, asi 7 hod. južne od Jeruzalema; predtým zvaný Karjat-Arbe, Gn 23,2; 35,27; Joz 14,15; 15,13.54; 20,7. – Jerimot, hebr. Jarmúth, 22 km západne od Betlehema. – Lachiš, dnes. Teil el-Hasi, asi 37 km západne od Hebrona a 3 km južne od Adžlúna. – Eglon, Adžlún, severne od Lachiša, v nížine Šefela. – Jeruzalemský kráľ organizuje odboj, z čoho vidieť, že mal popredné postavenie medzi juhopalestínskymi kráľmi.) 4"Príďte hore ku mne a pomôžte mi dobyť Gabaon, lebo uzavrel mier s Jozuem a s Izraelovými synmi!" 5Piati amorejskí králi, totiž jeruzalemský kráľ, hebronský kráľ, jerimotský kráľ, lachišský kráľ a eglonský kráľ, sa spojili a tiahli hore so všetkými svojimi vojskami. Obliehali Gabaon a útočili naň.

Bitka pri Gabaone. - 6Tu poslali gabaonskí mužovia Jozuemu do galgalského tábora odkaz: "Neodťahuj svoje ochranné ruky od svojich služobníkov! Príď čím skôr hore k nám a zachráň nás! Pomôž nám, lebo sa proti nám zhromaždili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na vrchovine."

7Jozue vytiahol z Galgaly hore a s ním všetci bojovníci, všetko udatní mužovia. 8A Pán povedal Jozuemu: "Nestrachuj sa pred nimi! Veď som ich dal do tvojich rúk! Nikto z nich ti neodolá."

9Tu ich Jozue odrazu prepadol - celú noc totiž tiahol z Galgaly hore - 10a Pán ich uviedol do zmätku, takže im spôsobil pri Gabaone veľkú porážku. Potom ich prenasledovali po ceste vystupujúcej k Bethoronu a bili ich až do Azeky a až do Makedy. (*) (Bethoron (podľa 16,3.5 bol Horný a Dolný Bethoron, dnes: ' Úr el fóká a Bét ' Úr et-tahtá) asi 4 h. cesty severozápadne od Gabaona (el-Džíb). – Azeka bola asi tam, kde je Tell Zakarjá, v nížine Šefela (15,35; 1 Sam 17,1). Makeda, asi dnešný el-Murár, južne od Jafy.)

Slnečný zázrak. - 11Ako utekali pred Izraelitmi, boli práve na zostupe z Bethorona, keď Pán dopustil, že na nich padali z neba veľké kamene až po Azeku. A viac bolo tých, čo prišli o život pri ľadovci, ako tých, čo pobili Izraelovi synovia.

12Vtedy zvolal Jozue k Pánovi - totiž v ten deň, keď Pán vydal Amorejčanov do rúk synov Izraela - a povedal pred Izraelitmi:

"Slnko, zastav sa nad Gabaonom
a mesiac, nad údolím Ajalon!"

(*) (Podobne pomohol Boh Izraelitom Sdc 5; 1 Sam 7,10. Porov. tiež 1 Sam 14,15; 2 Sam 18,8. – Ajalon, dnešná dedinka Jáló, asi 15 km západne od Gabaona.)

13A slnko zostalo stáť i mesiac sa zastavil, kým sa ľud nevypomstil na svojich nepriateľoch.

Či to nie je napísané v "Knihe spravodlivých"?

Slnko sa zastavilo uprostred neba
a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň.

14Takého dňa ako tento nebolo ani predtým, ani potom, keď Pán poslúchol na hlas človeka. Lebo Pán bojoval za Izrael. 15Potom sa Jozue vrátil a s ním všetci Izraeliti do galgalského tábora.

Amorejskí králi pobití. - 16Tých päť kráľov však ušlo a skryli sa v jaskyni pri Makede. (*) (Obdobné prípady pozri Sdc 6,2; 1 Sam 13,6; 1 Kr 18,4.) 17Tu Jozuemu hlásili: "Našlo sa päť kráľov skrytých v jaskyni pri Makede." 18Jozue nariadil: "Privaľte veľké kamene na vchod do jaskyne a postavte k nej mužov, aby ich strážili! 19Vy však neostaňte stáť, ale prenasledujte svojich nepriateľov a buďte im v pätách! Nedovoľte, aby vošli do svojich miest, lebo Pán, váš Boh, ich dal do vašich rúk!"

20Keď Jozue s Izraelovými synmi zavŕšil mimoriadne veľkým víťazstvom ich porážku, ba až ich skazu - niektorí z nich síce prebehli a uchýlili sa do svojich opevnených miest -, 21všetok ľud sa pokojne vrátil k Jozuemu do Makedy (do tábora), lebo už nik ani len nevrkol proti Izraelovým synom. (*) (Miesto "pokojne" má Vg "zdraví a v plnom počte." – Miestne určenie "do tábora" chýba v LXX; v Makede totiž nebol tábor, ale v Galgale.)

22Tu Jozue rozkázal: "Uvoľnite vchod do jaskyne a vyveďte mi tých piatich kráľov z jaskyne!" 23Urobili tak a vyviedli mu z jaskyne tých piatich kráľov: jeruzalemského kráľa, hebronského kráľa, jerimotského kráľa, lachišského kráľa a eglonského kráľa. 24Keď tých piatich kráľov priviedli k Jozuemu, Jozue zvolal všetkých Izraelitov a vodcom bojovníkov, ktorí s ním tiahli, povedal: "Poďte sem a šliapnite na šije týchto kráľov!" I pristúpili a šliapli im na šije. 25Pritom im Jozue hovoril: "Nebojte sa a neľakajte sa! Buďte smelí a udatní! Lebo takto Pán urobí všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete."

26Potom ich Jozue zabil a obesil na piatich stromoch. A viseli na stromoch až do večera. 27Pri západe slnka ich na Jozueho rozkaz sňali zo stromov, hodili do jaskyne, kde sa skrývali, a na vchod do jaskyne nahromadili veľkých kameňov, ktoré sú tam až do dnešného dňa. (*) (Sú tam až do dnešného dňa – porov. pozn. 7,26.)

Boje o južné mestá. - 28Makedu dobyl Jozue ešte v ten deň. Vybil ju mečom, aj jej kráľa, a vykonal na nej kliatbu, aj na všetkých ľuďoch, ktorí v nej boli. Ani jedného nenechal. A makedskému kráľovi urobil tak, ako urobil kráľovi jerišskému.

29Z Makedy tiahol Jozue a s ním všetci Izraeliti ďalej do Lebny a bojoval o Lebnu. 30Aj ju i jej kráľa dal Pán do ruky Izraela. Mečom pobil všetkých ľudí, ktorí v nej boli. Ani jediného v nej nenechal. Aj jej kráľovi urobil tak, ako urobil kráľovi jerišskému.

31Z Lebny tiahol Jozue a s ním všetci Izraeliti ďalej do Lachiša. Obliehal ho a bojoval oň. 32A Pán ho dal do ruky Izraela. Na druhý deň ho dobyl a vybil ho mečom, aj všetkých ľudí, ktorí v ňom boli, takisto, ako urobil s Lebnou. 33Vtedy vytiahol gezerský kráľ Horam na pomoc Lachišu. Ale Jozue i všetok jeho ľud ho tak porazil, že z nich nenechal ani jedného jediného.

34Z Lachiša tiahol Jozue a s ním všetci Izraeliti ďalej do Eglona. Obliehali ho a bojovali oň. 35Dobyli ho v ten deň a pobili mečom. A na všetkých ľuďoch, ktorí v ňom (v ten deň) boli, vykonal kliatbu takisto, ako urobil s Lachišom.

36Z Eglona tiahol Jozue a s ním všetci Izraeliti proti Hebronu a bojovali oň. 37Dobyl ho a vybil ho mečom, aj jeho kráľa, všetky jeho dediny a všetkých ľudí, ktorí v ňom boli. Ani jediného nenechal. Takisto, ako urobil s Eglonom, vykonal kliatbu aj na ňom a na všetkých ľuďoch, ktorí v ňom boli.

38Potom sa Jozue obrátil a s ním všetci Izraeliti k Dabiru a bojoval oň. 39Dobyl ho a jeho kráľa a všetky jeho dediny vybil mečom. Na všetkých ľuďoch, ktorí v ňom boli, vykonal kliatbu. Ani jediného nenechal. Ako urobil s Hebronom, tak urobil aj s Dabirom a jeho kráľom (takisto, ako urobil s Lebnou a jej kráľom). (*) (Nadväzuje na v. 10. – O Makede pozri v. 10, o Lachiši, Eglone a Hebrone v. 3. – Lebna, asi Chirbet el-benáni pri Tell el-Hasi; pozri pozn. k v. 3. Gezer je Tell el Džezer, južne od Lyddy (Ludd). Dabir, asi 5 hod. juhozápadne od Hebrona, predtým Karjatsena (15,49) a Karjatsefer (15,15).)

40Tak Jozue dobyl celú krajinu: vrchovinu a Negeb, nížinu a svahy, aj so všetkými ich kráľmi. Ani jediného nenechal. A na všetkom živom vykonal kliatbu, ako rozkázal Pán, Izraelov Boh. 41Jozue si ich podmanil od Kadešbarny až po Gazu, ďalej celú krajinu Gosen až po Gabaon. 42A všetkých tých kráľov a ich územia zaujal Jozue na jeden raz, lebo Pán, Izraelov Boh, bojoval za Izrael.

43Potom sa Jozue vrátil a s ním celý Izrael do galgalského tábora. (*) ("Vrchovina" – Júdske pohorie; Negeb – kraj južne od Hebrona; "nížina" – ktorá sa rozprestiera medzi Júdskym pohorím a Stredozemným morom; – "svahy" – západné a východné svahy Júdskeho pohoria. – Kadešbarna, dnes ' Ain Kades, celkom na juhu Palestíny, už na Sinajskom polostrove. – Gaza, mesto v nížine Šefela pri Stredozemnom mori; Gosen – bližšie neznáme mesto a jeho okolie v Júdsku. – "Na jeden raz" (v. 42) – na jednej výprave.)

Dobytie severnej Palestíny, 11,1-15

Víťazstvo pri Meromskom jazere. - 1Keď sa to dopočul asorský kráľ Jabin, odkázal madonskému kráľovi Jobabovi, aj semeronskému kráľovi a achsafskému kráľovi, (*) (Asor (hebr. Chásór; 12,19; 19,36), galilejské mesto v území Neftaliho, západne od Hulského jazera; buď Chirbet Churebe alebo Džebel Hadire, asi 15 km západne od Hulského jazera. – Asor bol politickým i vojenským strediskom severných kráľovstiev (v. 10). Jeho kráľ mal podobné postavenie ako kráľ jeruzalemský; porov. pozn. k 10, 3. – Madon, asi Chirbet Madín, 9 km západne od Tiberiady pri Genezaretskom jazere. – Semeron, hebr. Šimrón, v území Zabulonovom (19,15), asi dnešné Semúnije, 7 km západne od Nazareta. – Achsaf v území Aserovom (19,25), asi Kefr Jásif, severovýchodne od Akky, alebo Iksáf, južne od kolena rieky Leontes.) 2ďalej kráľom, ktorí sídlili na severe na vrchovine, na rovine južne od Kenerota, v nížine a na Dorskom pohorí pri mori, (*) ("Vrchovina", t. j. galilejská; "rovina" – jordánske údolie, zvané Araba, dnešný el-Ghór. Ide tu o pravý breh Jordána, južne od Genezaretského (predtým Kenerotského) jazera. – "Nížina", t. j. ezdrelonská. – "Dorské pohorie", (Náfót-Dór) – výšiny okolo dnešného mesta Tantúra, južne od Hajfy, asi úbočia Karmela.) 3tiež východným a západným Kanaánčanom, Amorejčanom, Hetejcom, Ferezejcom, Jebuzejcom na vrchovine, Hevejcom na úpätí Hermona v krajine Masfa. (*) (O kanaánskych národoch pozri 3,10. Východní Kanaánčania bývali na pravom brehu Jordána, západní zas pri Stredozemnom mori. – Masfa (hebr. Mispá), niekde pri Banjás (Caesarea Philippi), pri jordánskych prameňoch. – Hermon, južný výbežok libanonského pohoria.) 4I vytiahli so všetkými svojimi vojskami. Bol to ľud taký početný ako piesok na morskom brehu. A koní i vozov bolo tiež veľmi mnoho. 5Všetci títo králi sa spojili, potom sa pohli a rozostavili sa pri Meromskom jazere, aby bojovali s Izraelom. (*) (Meromské jazero ("Vody meromské") obyčajne sa stotožňuje s Hulským jazerom, severne od Genezaretského jazera.)

6Tu Pán povedal Jozuemu: "Neboj sa ich, lebo zajtra práve v tomto čase ich ja vydám všetkých na smrť pred Izraelom. Ich kone ochrom a ich vozy spáľ!" (*) (Porov. 6,2; 8,1; 10,8. Kone a vozy si nemali ponechať, aby potom v bojoch neskladali dôveru v túto veľkú vojensko-technickú vymoženosť, ale v pomoc Božiu. Pozri Iz 2,7; Ž 20,8. – O ochromovaní koní 2 Sam 8,4.)

7Tu ich Jozue so všetkými svojimi bojovníkmi náhle prepadol pri Meromskom jazere a zaútočil na nich. 8A Pán ich dal do ruky Izraela. Porazili ich a prenasledovali až po Veľký Sidon, až po Maserefot Majím a až po Bikeat Masfa na východe. Bili ich, kým nezostal z nich ani jediný. (*) (Veľký Sidon, fenické mesto Sidon. – Masereot Majím (hebr. Misráfoth Majím), asi dnešné pramene ' Ain el-Mešerfe, južne od mysu Rás en-Nákúra (Scala Tyriorum), asi 50 km južne od Týru. – Bikeat Masfá-Mafská dolina, pozri pozn. k v. 3.) 9A Jozue s nimi urobil tak, ako mu povedal Pán. Ich kone ochromili a ich vozy spálili.

Boj o severné mestá. - 10V tom čase sa Jozue obrátil, dobyl Asor a jeho kráľa usmrtil mečom. Asor bol kedysi hlavným mestom tých kráľovstiev. 11Vykonali kliatbu a mečom pobili všetkých ľudí, ktorí v ňom boli. Nič živé neostalo a Asor vypálil ohňom.

12Všetky tie kráľovské mestá spolu so všetkými ich kráľmi Jozue zaujal, pobil ich mečom a vykonal na nich kliatbu, ako mu prikázal Pánov služobník Mojžiš. 13Izraeliti nevypálili všetky mestá, ale ich len rozbúrali a opustili. Iba Asor Jozue výnimočne vypálil. 14Všetku korisť a dobytok týchto miest si Izraeliti pobrali. Ľudí však všetkých bili mečom, kým ich nevyhubili. Neponechali ani jednu živú bytosť. (*) (Pozri Dt 20,16; Ex 23,33.)

15Ako Pán rozkázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš rozkázal Jozuemu a Jozue to tak previedol. Nezanedbal vykonať nič z toho, čo Pán rozkázal Mojžišovi.

Záverečná správa o dobytí Kanaánu, 11,16 - 12,24

Pohľad na dobytie Kanaánu. - 16Tak si Jozue podmanil celú túto krajinu, vrchovinu, celý Negeb, celé územie Gosen, nížinu, Arabu, Izraelovu vrchovinu i jeho nížiny, (*) (Pozri poznámku k 10,40–43. Vrch, či pohorie Chalak treba hľadať na juhu Palestíny, v Negebe. – Seir – pohorie južne od Mŕtveho mora. – Poloha mesta Bál-Gad nie je zistená (Bánjás?). – Libanonské údolie, nížina zvaná Merdž 'Ajún medzi Libanonom a Hermonom.) 17od vrchu Chalak, ktorý sa tiahne k Seiru, až po Bál-Gad v Libanonskom údolí na úpätí pohoria Hermon. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a pobil.

18Veľa dní viedol Jozue vojnu so všetkými tými kráľmi.

19Nebolo mesta, ktoré by bolo uzavrelo mier s Izraelovými synmi, okrem Hevejcov, ktorí bývali v Gabaone. Všetko museli vydobyť bojom. 20To Pán riadil tak, že sa zatvrdilo ich srdce a púšťali sa do boja s Izraelom, aby potom bez milosti vykonal na nich kliatbu, aby ich pobil, ako Pán rozkázal Mojžišovi.

Vyhubenie Enakitov. - 21V tom čase prišiel Jozue a vyhubil Enakitov z vrchoviny, z Hebrona, Dabira, Anaba a z celého Júdskeho pohoria, aj z celého Izraelského pohoria. Na nich a na ich mestách Jozue vykonal kliatbu. 22Enakitov neponechali v krajine Izraelových synov. Zostali však v Gaze, Gete a Azote.

23Tak sa Jozue zmocnil celej krajiny tak, ako Pán sľúbil Mojžišovi. A Jozue ju dal do dedičného vlastníctva Izraelitom, každému kmeňu jeho podiel.

A krajina mala pokoj od vojny. (*) (Enakiti – tu asi spoločný názov pre Kanaánčanov (ako v Dt 9,2). Pozri Nm 13,22. O Dabire 10,39. – Anab (Chirbet 'Anáb), asi 25 km juhozápadne od Hebrona. – Gaza, Get a Azot (hebr. Ašdód) sú filištínske mestá (1 Sam 6,17). "Krajina mala pokoj od vojny". Iba predbežný a čiastočný pokoj. Izraeliti síce mestá dobyli, ale ich vojensky neobsadili. Zo svojho hlavného stanovišťa museli podnikať častejšie výpadové obchôdzky, aby porazené národy udržali v poslušnosti. Mnohí Kanaánčania sa vrátili späť do svojich miest, opevnili sa v nich a neskoršie jednotlivé kmene si ich museli znovu vydobývať (14,6–15; 15,13 nn.).)

Porazení králi v Zajordánsku. - 1Toto sú králi krajiny, ktorých Izraelovi synovia porazili a opanovali ich územie na druhej strane Jordána, na východ od rieky Arnon až po pohorie Hermon s celou východnou Arabou. (*) (Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska od juhu na sever ("od rieky Arnon až po pohorie Hermon"). – Arnon Vadi el Modžib vlieva sa do Mŕtveho mora. – Východná Araba ('Arába – jordánske údolie, 11,2.16), t. j. východná časť jordánskeho údolia.)

2Amorejský kráľ Sehon, ktorý sídlil v Hesebone. Panoval od Aroera, ktorý leží na brehu rieky Arnon, od stredu poriečia nad polovicou Galaádu až po rieku Jabok na hranici Amončanov, (*) (O Sehonovi pozri 2,10. – Hesebon (Chešbón), pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Pozri Nm 21,25-34; Dt 1,4; 4,46; Joz 13,10.27; Neh 9,22. Dnes je to Hesbán na severovýchod od ústia Jordána do Mŕtveho mora, asi 35 km je vzdialený od Jericha. Pozri tiež Nm 32,3.37; Joz 13,17.26; 21,37 nn.; Sdc 11,19.26. – Ga-laád, územie medzi Hesebonom a Jarmukom (Vadi el-Menádire), ktorý sa vlieva do Jordána zľava pod Genezaretským jazerom. – Jabok, Náhr ez-Zerká, tiež jordánsky prítok z ľavej strany. – Aroer, dnes 'Ar 'áir, mesto na severnom brehu Arnona. – Hranice Sehonovho územia: Južnú hranicu tvoril Arnon a najvýchodnejším bodom južnej hranice bol stred arnonského poriečia. Rieka Jabok zas bola severnou hranicou. – Západné hranice tvoril Jordán. Východné hranice nie sú udané.) 3aj nad Arabou až po Kenerotské jazero na východe a až po Pusté, čiže Soľné more, na východe, smerom na Betsimot, a na juh po úpätie svahov Fasgy. (*) (Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaretského (Kenerotského) jazera až po Mŕtve more. Svätopisec dva razy dokladá "na východe", aby tak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len východný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu Sehonovej ríše vymedzuje: Betsimot, Chirbet Suvéme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora, a Fasga (hebr. Pisga), t. j. hora Nebo naproti Jerichu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav. Pozri Dt 3,17; 34,1.)

4Ďalej územie bášanského kráľa Oga, ktorý bol zo zvyškov Refaimcov. Sídlil v Aštarote a v Edrai. (*) (Refaimci boli praobyvatelia zeme. Pozri Dt 3,11. Og mal dve sídelné mestá: Astarot (el-Muzerib, pri prameňoch Jarmuku) a Edrai (Der’á, juhovýchodne od Astarota). – Salecha (Salchád) leží na Hauranskom pohorí, na severovýchodnej hranici bášanskej ríše, asi 50 km od Edrai. – Bášan, úrodná rovina východne od horného Jordána medzi Jarmukom, Hauranom a Hermonom. – Gesurci a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na západnej čiastke Bášana, teda pri Jordáne a Genezaretskom jazere. – Z Galaádu patrila Ogovi len jeho severná časť, totiž územie medzi Jarmukom a Jabokom.) 5Panoval nad Hermonským pohorím, nad Salechou a nad celým Bášanom až po územie Gesurcov a Maáchovcov, aj nad polovicou Galaádu po hranicu Hesebonského kráľa Sehona.

6Pánov služobník Mojžiš a Izraelovi synovia ich pobili a Pánov služobník Mojžiš dal (ich krajinu) do vlastníctva Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmeňa.

Porazení králi v Predjordánsku. - 7Toto sú králi krajiny, ktorých porazil Jozue s Izraelovými synmi na druhej strane Jordána, na západe od Bálgadu v Libanonskom údolí až po vrch Chalak, ktorý čnie oproti Seiru, a ich krajinu dal Jozue do vlastníctva izraelským kmeňom podľa ich oddielov (*) (O severných a južných hraniciach Predjor-dánska pozri poznámku k 11,16; "púšť" (v. 8) – pusté svahy Júdskeho pohoria.) 8na vrchovine, v nížine, v Arabe, na svahoch, na púšti, v Negebe, kde bývali Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci:

9

kráľ jerišský jeden,

kráľ haiský pri Betele jeden,

10

kráľ jeruzalemský jeden,

kráľ hebronský jeden,

11

kráľ jerimotský jeden,

kráľ lachišský jeden,

12

kráľ eglonský jeden,

kráľ gezerský jeden,

13

kráľ dabirský jeden,

kráľ gaderský jeden,

14

kráľ hermonský jeden,

kráľ heredský jeden,

15

kráľ lebnanský jeden,

kráľ odolumský jeden,

16

kráľ makedský jeden,

kráľ betelský jeden,

17

kráľ tafuanský jeden,

kráľ oferský jeden,

18

kráľ afekský jeden,

kráľ saronský jeden,

19

kráľ madonský jeden,

kráľ asorský jeden,

20

kráľ semeronský jeden,

kráľ achsafský jeden,

21

kráľ tenacký jeden,

kráľ magedský jeden,

22

kráľ kádešský jeden,

kráľ jachananský na Karmele jeden,

23

kráľ dorský na Dorskom pohorí jeden,

kráľ galgalských národov jeden,

24

kráľ terský jeden.

Všetkých kráľov spolu: tridsaťjeden. (*) (O polohe jednotlivých kráľovských miest v Predjordánsku pozri si predošlé poznámky: Jericho 2,1, – Hai 7,2, – Betel 7,2, – Jeruzalem Gn 14,17–24, – Hebron, Jerimot, Lachiš, Eglon 10,3, – Gezer, Dabir, Lebna, Makeda 10,28–39, – Madon, Asor, Semeron, Achsaf a Dor 11,1 n. – Gader (Geder), mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15,58) medzi Betle hemom a Hebronom, dnes Chirbet Džedur. – Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne, v území Simeonovom (15,30; 19,4). Pôvodne sa nazývala Sefaát, stála asi na mieste dnešnej zrúcaniny es-Sebejta, asi 35–40 km od Bersabe. Pozri tiež Nm 14,45; 21,3; Dt 1,44; Sdc 1,17. – Hered ('Arad), dnes Tell 'Arad, asi 30 km južne od Hebrona. Pozri Nm 21,1; 33,40; Sdc 1,16. – Odolam (Adullam) bolo na mieste dnešného Chirbet 'Id el-mije medzi Jaramuthom a Sochom (Joz 15,35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do Bét Džibrína. – Tafua (Tappuach): jedna bola v Šefele (Joz 15,34), kráľovské mesto, a druhá v Efraimských horách (Joz 16,8; 17,7). Mnohí ju stotožňujú s dnešným Atúf severne od Vadi Fara, iní zas s Chirbet Machne el-Foka, 5 km južne od Nabiusu. Ofer (Hefer), mesto v blízkosti Tafuy a Afeka. – Afek; miest tohto mena bolo viac. Jeden bol neďaleko Mispy (1 Sam 4,1), asi na mieste dnešného Medžel Jaábá,15 km severozápadne od Lydy; druhý Afek bol v území Aserovom pri Aku (Joz 19,30; Sdc 1,31); tretí Afek v blízkosti Jezraela (1 Sam 29,1), ktorý sa stotožňuje s dnešným Faku’a. – Saron, mesto, ktorého poloha nie je bližšie známa (na Šaronskej nížine alebo medzi Táborom a Genezaretským jazerom). LXX pokladá Saron za pobrežnú nížinu (medzi Jafou a Karmelom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by bližšie určoval polohu mesta Afeka ("afekský kráľ v Sarone"). – Tenak (Taanach), dnes Tell Ta’annek na južnom okraji Ezdrelonskej roviny, asi 7 km od Magedda. Pozri tiež Joz 17,11; Sdc 1,27; 1 Krn 7,29; 6,55; Joz 21,25. – Magedo, dnes Tell el-Mutesellim severne od Ta’anneku, blízko Hajfy. – Kádeš, uvedený medzi Magedom a Jachananom karmelským, je sotva Kádeš Neftaliho. Skôr ho treba hľadať v Tell Abu Kudés, 4 km severne od Ta’anneku. – Jachanan (Jokneam) ležal na úpätí Karmelu, kde je dnes Tell Kaimún. – Tersa (Tirsa), neskoršie prechodné sídelné mesto izraelského kráľovstva. Porov. 2 Kr 15,14; 1 Kr 14,17; 15,21; 16,6 nn; – "kráľ galgalských národov" treba čítať: galilejských, t. j. usadlých v Galilei. – V hebr. texte a vo Vg je spolu všetkých porazených kráľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa: afekský kráľ v Šarone; nemá kráľa makedského (v. 16) a madonského (v. 19), kde zas vo v. 20 zo Šimrón-Merona – Semeron – robí dvoch kráľov). V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len 30 kráľov.)

Časť druhá

Rozdelenie Kanaánu, 13,1 - 22,34

I. Príprava na delenie, 13,1-33

Boh rozkazuje Jozuemu, aby rozdelil Kanaán, 13,1-14

1Keď Jozue zostarel a bol už v pokročilom veku, povedal mu Pán: "Si už starec a vysokého veku. Ale ešte zostalo veľmi mnoho krajiny, ktorú treba obsadiť. (*) (Jozue dostáva od Boha rozkaz, aby rozdelil Predjordánsko (v. 7). Ako dôvod, prečo nemá odkladať s prevedením tohto rozkazu, udáva sa jeho vysoký vek. Zomrel vo veku 110 rokov; pri delení krajiny mal iste vyše 90 rokov. – Podľa 11,16–20 dobyli Izraeliti celú Palestínu. Predsa však zostalo ešte mnoho neobsadenej krajiny, lebo si nepodrobili Kana- ánčanov vo všetkých okrskoch. Porov. poznámku k v. 11,21 nn. – Vg: "… zostalo veľmi mnoho krajiny a nie je dosiaľ rozdelená lósom.") 2Zostáva ešte toto územie: Všetky kraje Filištíncov a celá (krajina) Gesurcov 3od Šichora, ktorý je na východe Egypta, až po Akaronsko na severe - to patrí Kanaánčanom -, päť filištínskych kniežat: gazský, azotský, askalonský, getský a akaronský; ďalej Aviti 4na juhu, potom celé kanaánske územie od sidonskej Máry až po Afek, až po územie Amorejčanov; 5taktiež územie Giblitov a celá východná časť Libanonu od Bál Gada na úpätí Hermonského pohoria až tam, kde sa prichádza do Ematu. (*) (Presnejšie vymedzuje, ktoré kraje treba ešte vydobyť a obsadiť; – "kraje Filištíncov" je päť filištínskych mestských kráľovstiev, vymenovaných vo v. 3. Porov. 11,22; 1 Sam 5,6.– Gesurci nie sú tí, ktorí sa spomínajú s Maáchovcami (12,5; 13,11) v severnom Zajordánsku; tu je to národ, ktorý býval v susedstve Filištíncov, v južnej Palestíne. Porov. 1 Sam 27,8. – Šichor (Vg "Kalná rieka") je tu "Egyptský potok". Vadi el-Ariš, (Nm 34,5) na hranici egyptsko-palestínskej. – Filištínske mestá: Akaron, dnes Ákir, 10 km juhozápadne od er-Ramie; Gaza v juhozápadnom kúte Palestíny, asi 4 km od Stredozemného mora; Azot, dnes Esdúd severnejšie od Gazy; Askalon (Aškelón), dnes Askalán, 2 km severovýchodne od Gazy; Get bol niekde v blízkosti Bet-Džibrína (dnes Tell-es-Safije alebo Tell Zakarja). – Aviti bývali na juhu Filištínska, azda totožní s Gesurcami vo v. 2. – Maára, jaskyňovitý kraj (či jaskyňa?) vo Fenícii. – Afek treba hľadať v blízkosti Akarona. – Gibliti sú obyvatelia Gebala vo Fenícii. Emat (Hamat) na rieke Oronte. – Časť nezaujatej kanaánskej zeme ("to patrí Kanaánčanom") je ohraničená na severe sidonskou Maárou, na juhu Afekom a na východe územím Amorejčanov (amorejskí horali).)

6Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudení všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po Maserefot Majím, všetci Sidončania. Len to lósom prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal. (*) (Maserefot Majím, pozri 11,8.) 7Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!" 8S nimi dostali Rubenovci a Gadovci svoj podiel, ktorý im dal Mojžiš na druhej strane Jordánu, na východe, ako im ho dal Pánov služobník Mojžiš: (*) ("S nimi", t. j. s polovicou kmeňa Manassesovho.) 9od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, tiež celú rovinu od Madaby až po Dibon; 10ďalej všetky mestá amorejského kráľa Sehona, ktorý sídlil v Hesebone, až po územie Amončanov; 11taktiež Galaád a územie Gesurcov a Maáchovcov, ako aj celé Hermonské pohorie a celý Bášan až po Salechu, 12celé Bášanské kráľovstvo Oga, ktorý panoval v Astarote a v Edrai. Ten bol zo zvyškov Refaimcov; Mojžiš ich porazil a vypudil. (*) (Udáva rozlohu a hranice Zajordánska. Pozri poznámky k 12,1–6. Presná poloha mesta, ktoré ležalo niekde v strede arnonského poriečia, nie je nám známa. – Madaba je mesto na moabskej náhornej rovine 9 1/2 hod. východne od Jericha. – Dibon, dnes Dibán severne od Aroera.)

13Ale Gesurcov a Maáchovcov Izraelovi synovia nevypudili. Tak zostali Gesurci a Maáchovci medzi Izraelitmi až do dnešného dňa.

14Iba kmeňu Léviho nedal podiel, lebo jeho podielom sú obety prinášané Pánovi, Izraelovmu Bohu, ako mu povedal. (*) (LXX nemá "obety a žertvy (Vg)". Podľa toho sám "Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom…" (v. 33).)

Podiely Zajordánskych kmeňov, 13,15-33

Podiel Rubenovcov. - 15Mojžiš dal teda kmeňu Rubenových synov podiel podľa ich rodov. 16Pripadlo im územie od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, a celá rovina až po Madabu: 17Hesebon a všetky jeho dediny, ktoré ležia na rovine, Dibon, Bamotbál, Betbálmaon, 18Jasa, Kedimot, Mafaát, 19Karjataim, Sabama, Saratasar na vrchu v údolí, 20Betfogor, svahy Fasgy, Betjesimot 21a všetky mestá na rovine; ďalej celé kráľovstvo amorejského kráľa Sehona, ktorý panoval v Hesebone. Jeho porazil Mojžiš, aj Sehonových vodcov, madiánske kniežatá Hevea Rekema, Sura, Hura a Rebu, ktorí bývali v krajine.

22Medzi inými, ktorých usmrtili synovia Izraela, bol aj Beorov syn, veštec Balám, ktorého zabili mečom. 23Tak bol Jordán a pobrežie hranicou Rubenových synov. To bol podiel Rubenovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.

Podiel Gadovcov. - 24Potom dal Mojžiš podiel Gadovmu kmeňu, Gadovcom podľa ich rodov. 25Dostali toto územie: Jaser a všetky galaádske mestá, polovicu územia Amončanov až po Aroer, ktorý je východne od Raby, (*) (Aroer vo v. 25 je iný než vo v. 9.) 26a od Hesebona až po Ramot-Masfu a Betonim a od Manaima až po Dabirsko; 27ďalej v údolí: Betaran, Betnemra, Sokot a Safon, zvyšok kráľovstva hesebonského kráľa Sehona; Jordán a jeho pobrežie až na koniec Kenerotského jazera na východnej strane Jordána.

28To je podiel Gadovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.

Podiel polovice Manassesovcov. - 29Potom dal Mojžiš podiel polovici Manassesovho kmeňa a polovica kmeňa Manassesových synov dostala podľa ich rodov 30toto územie: od Manaima celý Bášan, celé kráľovstvo bášanského kráľa Oga, všetky Jairove dediny, ktoré sú v Bášane, šesťdesiat miest. (*) ("Jairove dediny" (Chavvóth-Jair) – pozri Nm 32,41; Dt 3,14. Júdovec Jair pôvodne zaujal a podľa svojho mena nazval len 23 dedín. Tento počet časom vzrástol na 60.) 31Polovicu Galaádu však a mestá Ogovho bášanského kráľovstva, Astarot a Edrai, dostali synovia Manassesovho syna Machira, polovica Machirových synov podľa ich rodov.

32To je dedičný majetok, ktorý rozdelil Mojžiš na Moabských stepiach na druhej strane Jordánu, východne od Jericha.

33Léviho kmeňu však Mojžiš nedal podiel. Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom, ako im povedal.

II. Rozdelenie Predjordánska, 14,1 - 19,51

Podiel Júdovcov, 14,1 - 15,63

Úvodné poznámky. - 1Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov. (*) (Nakoľko je tu na prvom mieste spomenutý veľkňaz Eleazar, syn a nástupca Áronov (Nm 34,17; Dt 10,6), je pravdepodobné, že pri delení boli použité posvätné lósy. Pozri pozn. k 7,14 nn. – Lepšie je čítať podľa LXX: "Títo sú, ktorí dostali dedičný majetok… ktorý im dali Eleazar…" "Títo" sú uvedení v nasledujúcich hlavách: Júda 15,1, – Efraim 16,5, – Manasses 17,1, – Benjamín 18,11 atď. – Čo rozkázal Jahve Mojžišovi ohľadom rozdelenia Palestíny, pozri Nm 26,52–56; 33,54; 34,13.) 2Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša. 3Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi. (*) (Zem mala byť rozdelená na 12 dielov. Pretože Jozefovci tvorili dva podkmene (Manasses a Efraim), ktoré mali nárok na také isté podiely ako ostatné kmene, museli byť leviti vylúčení z pozemného podielu, aby sa zachovalo číslo, počet 12 podielov.) 4Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene - Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.

5Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu.

Kalebov podiel. - 6Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: "Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne. (*) (Kaleb bol Kenezejec, pôvodom Edomčan. Pozri Gn 15,19; 36,11; Nm 13,7; 14,6; 34,19; Dt 1,36. – O prísľube, ktorý dal Jahve Kalebovi, pozri Nm 14,30; 26,65; 32,12; Dt 1,36.) 7Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu. 8Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom. 9V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!« (*) (Mojžišova prísaha bola urobená v mene Božom. Porov. Nm 14,21 nn; Dt 1,34 nn.– "Zem, po ktorej kráčala tvoja noha" je podľa Nm 13,23 Hebronsko.)

10A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov! 11A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť. 12Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán."

13Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel. 14Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom. (*) (Preto až podnes – porov. pozn. 7,26.) 15Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi.

A krajina mala od vojny pokoj.

Hranice Júdovho podielu. - 1Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu. 2Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu. 3Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay, 4potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica. (*) (Udáva hranice územia Júdovcov, a to najprv južnú hranicu od východu na západ, potom východnú (t. j. Soľné more, čiže Mŕtve more), ďalej severnú hranicu od východu na západ a nakoniec západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké, čiže Stredozemné more. Južná a severná hranica je určená mestami. – Púšť Sin sa rozkladá na hranici medzi Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptské ho potoka (En-Nahr). – Najkrajnejšiemu juhu, totiž Kanaánu alebo Negebu. Takto južná hranica zasahovala hlboko do Sinajského polostrova. – Záliv (v. 2) a výbežok (v. 5), v hebr. doslovne jazyk. – Neskoršie bola časť južného územia Júdovho pridelená Simeonovcom, ako aj severozápadná časť zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho územia, ktorá bola ešte pred snemom v Šilo (hl. 18), na ktorom sa previedli uvedené zmeny. – Škorpiónova vysočina – Akrabbím – Nm 34,4; Sdc 1,36; 1 Mach 5,3 bude asi priesmyk es-Safa, vytvorený údolím Vadi el-Fikra, v pohorí južne od Mŕtveho mora. – Kadešbarna, Kádeš, pozri 10,41. Esron (Chesron Chasar), medzi Kádešom a Adarom pravdepodobne v kraji Vadi el-Hadire, asi 10 hodín juhovýchodne od Bersaby. – Adar, na mieste dnešných zrúcanín az-Zejfe, asi 36 km juhovýchodne od Bersaby. – Poloha Karkay je neznáma. – Asemona (Asmon), dnes Umm el-Azam, asi 25 km juhovýchodne od Bersaby.)

5Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu. 6Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. 7Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel. 8Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim. (*) (Bet-Hagla (Béth-Choglá), dnes Kasr Hadžla, 7 km severozápadne od ústia Jordána. – Bet-Araba, pri Jerichu, medzi Bet-Haglou a horstvom odtiaľ na západ. – Skala Boena, asi Tuveil el-Akabe, 2 km západne od Jericha. – O údolí Achor pozri 7,24. – Debera (hebr. Debhír), asi Togrret ed-Debr, 1 km južne od Chán-Hadrúr. – Galgala, asi 5 km juhovýchodne od dnešného Jericha (pozri 4,19). – Adomim je asi Tal at ed-Dam. – "Slnečný prameň" je Ain el-Hód, čiže Studienka apoštolov, asi 1 1/2 km východne od Betánie. – Rogel (Bír Eijúb, Studnica Jóbova) je tam, kde sa zbieha údolie Kidronské s údolím Hinomským. – Údolie Ben-Enoma (hebr. Ge-ben-Hinnom) je na južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývali neskoršie obetované deti (2 Kr 23,10; 2 Krn 33,6; Jer 7,31 n; 32,35). Skrátený názov tohto údolia Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5,22). – "Vrch, ktorý leží západne od údolia Ennom" je Džebel Abu-Tór, čiže "Hora zlej rady". – Údolie Refaim je dnešná rovina Baká, od severu vrúbená "Horou zlej rady".) 9Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Karjatiarim. 10Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny. 11Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.

12Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím.
Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov dookola.
(*) (Prameň Neftoa (Vody Neftoachove) je 'Ain Liftá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. – Efron je horský hrebeň medzi 'Ain Liftá a Karjatiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina (severne od cesty z Jafty do Jeruzalema). Bála (Karjatbál vo v. 60, Karjatiarim v 9,17), dnes Kirjat el-’Enab, či Abu Góš, 3 km južne od Kefíra, na ceste z Jaffy do Jeruzalema. Seir sú vysočiny medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh es-Sarár. Jarim (Hora lesov) je výšina 4 km juhozápadne od Karjatiarim. Na vysočine je dedinka Keslá, v ktorej je zachované meno starého Cheslona. – Bet-Šemeš (Príbytok slnka), dnešný 'Ain Šems (Prameň slnca) južne nad Vadi es-Sarár, 2 1/2 km juhozápadne od Artúfa. – Tamna, dnes Tibne, 4 km západne od 'Ain Šems. – Akaron, pozri 13,3. – Sechrona, medzi Akaronom a Jebneelom, asi dnešná Zernuka. – Vrch Bála, 4 km severovýchodne od Jebny. – Jebne-el, Jemnia, Jebna, 20 km južne od Jafy.)

Rozšírenie Kalebovho podielu. - 13Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron. 14Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov. 15Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer.

16Tu povedal Kaleb: "Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu." 17A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 18Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: "Čo ti je?" 19Odpovedala: "Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!" Dal jej teda horné pramene i dolné pramene. (*) (Aksa (Achsa) je Kalebovou dcérou len v širšom zmysle (1 Krn 2,49). Vo Vg je Otoniel nazvaný "mladším bratom" Kalebovým, t. j. bol jeho vzdialenejší príbuzný. O Otonielovi pozri tiež Sdc 1,11 nn; 3,8–11. – Kaleb tu na vlastnú päsť si rozširuje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14,13). Achsa "zoskočila z osla" na znak úcty pred otcom (v. 18). – "Veno" (v. 19), doslovne v hebr. i vo Vg "požehnanie". – Vo v. 19 Vg má: "Dal si mi suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj zavlažovanú" V Júdsku, kde je málo dažďov, zem bez prameňov nemá veľkej ceny.)

Mestá Júdovcov. - 20To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov.

21Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur, 22Kina, Dimona, Adada, 23Kádeš, Asor, Jetnam, 24Zif, Telem, Balot, 25Nový Asor, Karjot-Hesron, to je Asor, 26Amam, Sama, Molada, 27Aser-gada, Hasemon, Bet-felet, 28Hasersual, Bersabe, Baziotia, 29Bála, Jim, Esem, 30Eltolad, Kesil, Harma, 31Sikeleg, Medemena, Sensena, 32Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.

33Na nížine: Estaol, Sarea, Asena, 34Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim, 35Jerimot, Odolam, Socho, Azeka, 36Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.

37Sanan, Hadasa, Magdal-gad, 38Delean, Masefa, Jektel, 39Lachiš, Baskat, Eglon, 40Chebon, Leheman, Ketlis, 41Giderot, Bet-Dagon, Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.

42Labana, Eter, Asan, 43Jefta, Esna, Nesib, 44Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.

45Akaron so svojimi dedinami a osadami. 46Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín): 47Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.

48Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot, 49Dana, Karjat-sena, to je Dabir, 50Anab, Istemo, Anim, 51Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.

52Arab, Ruma, Esán, 53Janum, Bet-Tafua, Afeka, 54Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami.

55Maon, Karmel, Zif, Jota, 56Jezrael, Jukadam, Zanoe, 57Akain, Gabaa a Tamma: desať miest s ich dedinami.

58Halhul, Besur, Gedor, 59Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.

60Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve mestá s ich dedinami.

61Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha, 62Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami. (*) (Mestá sú zadelené do 12 skupín. Na konci každej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem 5. skupiny filištínskych miest (45–47). Najprv sú uvedené mestá v Negebe, na juhu Júdovho údelu (21–32, 1. skupina). Vypočítaných je 34 miest (ak Aen a Remon vo v. 32 pokladáme za jedno mesto), ale celkový počet je udaný 29 miest. Pravdepodobne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú vymenované mestá v nížine (33–47, t. j. 2.–5. skup. miest). Gederotaim nie je v LXX. Keď toto vynecháme, dostaneme číslicu 14 vo v. 36. – Ďalej sú uvedené mestá na vrchovine, júdskom pohorí (48–60, 6.–11. skup.). Medzi v. 59 a 60 vypadla jedna skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto znení: "Tekua, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Etam, Kulon, Tatam, Sores, Karem, Galem, Beter a Manocho: jedenásť miest s ich dedinami."– A 12. skupina sú mestá na júdskej púšti (v. 61).)

63Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes. (*) (Jeruzalem patril Benjamínovcom (18,16–28), ale Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1,21). Takisto ani Júdovci nemohli sa zmocniť tohto opevneného mesta, ktoré bolo tesne na ich severnej hranici, hoci ich aj mocní Jebuzejci stále ohrozovali. Tak sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným mestom medzi podielom Júdovcov a Benjamínovcov až do čias kráľa Dávida, ktorý konečne premohol Jebuzejcov (2 Sam 5); – "až dodnes" – porov. pozn. 7,26.)

Podiel Jozefovcov, 16,1 - 17,18

Poloha územia. - 1Jozefovcom pripadlo lósom (územie), ktorého hranica sa začína na Jordáne oproti Jerichu, východne od jerišských vôd. Od Jericha ide ďalej cez púšť, ktorá sa ťahá hore na Betelské pohorie. (*) (Jozefovci sú Efraimovci a Manassesovci. LXX sa nezmieňuje o "lóse" ako Vg a hebr., ale má len: Jozefovci dostali územie od Jordána… – "Jerišské vody", jerišská oáza. – "Púšť", ktorá vystupuje k Betelskému pohoriu, sa nazýva nižšie v 18,12 Bet-Aven. Na východe tejto púšte pri Jordáne sa začínalo územie Jozefovcov. Udáva sa tu len južná hranica Jozefovcov, ktorá sa kryje s hranicou Efraimovcov, ako bude nižšie popísaná.) 2Z Betelu ide ďalej cez Luzu a prechádza na územie Arčanov, do Atarota. (*) (Luza (Luz) býva stotožňovaná s Betelom. Porov. 18,13; Gn 28,19. Obe miesta boli blízko seba. Jakub kedysi prenocoval pod šírym nebom západne od Luzy. A toto miesto nazval Betelom. – Arčania a Jefleťania neboli asi hebrejské kmene. – Atarot, v 18,13 nazvaný Atarot-Adar, kde sa tiež hovorí, že to bolo mesto na hore, ktorá je na juhu Dolného Bethorona. – O Bethorone pozri 10,10; o Gazere 10,33. Od Gazera splývala južná hranica Jozefovcov so severnou hranicou Júdovcov, 15,11. Medzi územím Jozefovcov a Júdovcov (od východu až po Gazer) zostáva ešte kus neobsadenej zeme, ktorá bola neskoršie pridelená Benjamínovcom (18,11 nn). – Severné hranice Jozefovcov boli asi vymedzené neskoršie na sneme v Šílo (hl. 18).) 3Nato zostupuje na západ na územie Jefleťanov, po kraj Dolného Bethorona, až do Gazera. A jej koniec je pri mori.

Podiel Efraimovcov. - 4Aj Jozefovi synovia, Manasses a Efraim, dostali dedičný podiel.

5Územie Efraimových synov podľa ich rodov bolo toto: Hranicou ich dedičného podielu na východe je Atarot-Adar až po Horný Bethoron. 6Potom ide hranica ďalej k moru, severne od Machmetata. Nato sa hranica stáča na východ až po Tanat-Selo a prechádza pomimo neho na východ do Janoe. 7Z Janoe zostupuje do Atarota a do Náraty, dosahuje Jericho a ide ďalej až k Jordánu. (*) ("… je Atarot-Adar… k moru (v. 6)"– je zlomok popisu južných hraníc, ktorý sa zachoval vo vv. 1–3. – Machmetat podľa 17,7 bol východne od Sichema; asi jeden z prostredných bodov severnej hranice Efraimovcov.) 8Z Tafuy ide hranica na západ k potoku Kana, až sa končí pri mori.

To je dedičný podiel kmeňa Efraimových synov podľa ich rodov. (*) (Vo v. 6 a 7 podáva východnú polovicu hraníc: od Machmetata až k Jordánu pri Jerichu. Teraz sa vracia ku stredu hraníc (Tafua) a začína popisovať západnú polovicu hraníc Efraimovcov.)

9Efraimovým synom boli oddelené aj mestá, ktoré ležali uprostred dedičného podielu Manassesových synov: všetky mestá s ich dedinami. (*) (Tento verš je vlastne nadpisom zoznamu miest, ktoré dostali Efraimovci. Porov. 15,21–63; 19,35 nn. Sám zoznam sa nám však nezachoval. Koniec v. 9 v LXX je doplnený z 1 Kr 9,16. – Manasses ako Jozefov prvorodenec zastupoval dvojkmeň Jozefovcov. Preto aj celé územie Jozefovcov bolo nazývané pred rozdelením územie Manassesa.) 10Ale Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere, nevypudili. A tak bývajú Kanaánčania uprostred Efraimovcov až dodnes a sú im poddaní. (*) (Až dodnes – porov. pozn. 7,26.)

Podiel Manassesovcov. - 1Lósom bol pridelený podiel aj Manassesovmu kmeňu. On bol totiž Jozefov prvorodený. Machir, Manassesov prvorodený, Galaádov otec - pretože bol bojovníkom - dostal Galaád a Bášan. (*) (O prvorodenom Manassesovom pozri Gn 41,51; 48,14. – O Machirovi 1 Krn 7,14. Machirovci ako dobrí bojovníci dostali svoj podiel v Zajordánsku, kde zvlášť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti častým nepriateľským vpádom. – K v. 4 pozri Nm 27,1–7; 36,11. – Polovica kmeňa Manassesovho dostala svoj podiel v Zajordánsku (13,30 nn.), druhá polovica tohto kmeňa dostala za podiel územie severne nad podielom Efraimovým v Predjordánsku.) 2Ostatní Manassesovi synovia dostali podiel podľa ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To sú mužskí potomkovia Jozefovho syna Manassesa podľa ich rodov.

3Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 4Ony predstúpili pred kňaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred náčelníkov a povedali: "Pán rozkázal Mojžišovi, aby sme dostali dedičný podiel medzi našimi bratmi."

Dal im teda podľa Pánovho rozkazu dedičný podiel medzi bratmi ich otca.

5Tak Manassesovi pripadlo desať dielov okrem krajiny Galaád a Bášan na druhej strane Jordánu. (*) (Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť podielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 podielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 podielov. – "Ostatným Manassesovým synom" (v. 6), ktorí totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku.) 6Manassesove dcéry dostali totiž dedičný podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaád však pripadla ostatným Manassesovým synom.

7Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktorý je východne od Sichemu. Ďalej hranica pokračuje na juh k obyvateľom En-Tafuy. 8Okolie Tafuy patrí Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patrí Efraimovcom. 9Potom hranica zostupuje k potoku Kana, južne od potoka. Tieto mestá patria Efraimovcom uprostred Manassesových miest. Ďalej Manassesova hranica pokračuje severne od potoka, až sa končí pri mori. 10Tak juh patrí Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na východe s Isacharom. (*) (Podáva južnú hranicu Manassesa (splýva so severnou hranicou Efraimovou, 16,8), a to západnej časti podielu. – Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo Manassesovcom, ale mesto samo už patrilo Efraimovcom. – "Hraničili" (v. 10), t. j. Manassesovci.)

Rozšírenie podielu na vrchovinu. - 11V (území) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornaté okresy. (*) (Mestá Manassesovcov a Efraimovcov vo vlastnom ich území nie sú uvedené; uvádzajú sa len mestá Manassesovcov, ktoré ležali v území Aserovom a Isacharovom. – "Tri hornaté okresy" vo Vg: tretina mesta Nofet, hebr. "hannáfeth", je sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá: Betsan, Dor a Magedo (a keďže Jeblaám a Tenak boli v území Manassesa, nie teda v Aserovom alebo Isacharovom), zdá sa, že znenie LXX je pôvodnejšie než hebr., a preto treba dôsledne prekladať miesto "tri hornaté okresy" spolu tri mestá.)

12Ale Manassesovi synovia sa nevládali zmocniť týchto miest a tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 13Keď však Izraelovi synovia zosilneli, donútili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili.

14Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: "Prečo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós a len jeden podiel, veď som početný ľud, lebo Pán mi až dosiaľ žehnal?" 15Jozue im odpovedal: "Ak si početný ľud, choď hore do lesa a vyrúb si tam niečo v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, keď ti je Efraimská vrchovina priúzka!" 16Jozefovi synovia vraveli: "Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí obývajú nížinu, či už tí v Betsane a jeho dedinách alebo tí na jezraelskej rovine, používajú železné vozy." 17Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiž a Manassesovmu: "Si početný ľud a máš veľkú silu. Nedostaneš iba jeden lós. 18Pridelí sa ti aj vrchovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať. Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Kanaánčanov vyhubíš, hoci majú železné vozy a sú silní." (*) (Kmeň Jozefov mal pôvodne pridelené len Efraimské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby si zaujali aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejská vrchovina je oddelená od Efraimských hôr rovinou, ktorá je tu rozdeľovaná na dve časti: 1. nížina na pravom brehu Jordána (el-Ghór), v ktorej je Betsan, a 2. Jezraelská, či Ezdrelonská nížina, dnes zvaná Merdž ibn 'Amir. Táto je ohraničená na severe úpätím galilejských hôr, na juhozápade Karmelom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských (pohorie Gelboe, Džebel Fukú 'a) a na severovýchode Malým Hermonom (Nebí Dahí). Obe spomenuté nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.)

Podiely ostatných kmeňov, 18,1 - 19,51

Súpis zeme a losovanie v Šíle. - 1Potom sa celá izraelská pospolitosť zhromaždila v Šíle. Tam postavili stánok zjavenia. Krajina im bola totiž poddaná. 2Ale z Izraelových synov zostávalo ešte sedem kmeňov, ktorým nebol pridelený vlastný dedičný podiel. 3Preto Jozue vravel Izraelovým synom: "Dokiaľ sa budete okúňať vyjsť a zaujať krajinu, ktorú vám dal Pán, Boh vašich otcov? 4Pripravte si z každého kmeňa troch mužov! Chcem ich vyslať, aby sa už vybrali a rozišli sa po krajine, popísali ju vzhľadom na svoj dedičný podiel a potom aby sa vrátili ku mne. 5Rozdeľte si ju na sedem dielov! Júda zostane vo svojom podiele na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe. 6Rozpíšte krajinu na sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred Pánom, naším Bohom, vám hodím lós. 7Leviti preto nemajú podiel medzi vami, lebo Pánovo kňazstvo je ich dedičným podielom. Gad, Ruben a polovica Manassesovho kmeňa už dostali svoj podiel na druhej strane Jordánu, na východe; dal im ho Pánov služobník Mojžiš."

8Keď sa mužovia vyberali na cestu, aby spísali krajinu, Jozue im nariadil: "Choďte, pochoďte krajinu a spíšte ju! Potom sa vráťte ku mne! Tu v Šíle vám hodím lós pred Pánom." 9Nato mužovia odišli. Pochodili krajinu a popísali ju do zvitku - mesto za mestom - v siedmich dieloch a vrátili sa k Jozuemu do tábora v Šíle. 10Jozue im hodil lós v Šíle pred Pánom. Tam Jozue rozdelil Izraelovým synom krajinu podľa ich oddielov. (*) (Dva a pol kmeňa (Ruben, Gad a polovica Manassesa) dostalo územie v Zajordánsku. Kmene Júda, Efraim a druhá polovica Manassesa tiež už mali svoje podiely v Predjordánsku. Leviti nemali dostať súvislý pozemný podiel. Zostávalo ešte sedem kmeňov, ktoré mali dostať svoje podiely. Preto Jozue vysiela 36 mužov do krajiny, ktorá ešte nebola obsadená nijakým kmeňom. Ich úlohou bolo obhliadnuť ju, zistiť jej rozlohu i výživnosť a podať Jozuemu návrh na jej rozdelenie medzi ostatné kmene. Lós potom rozhodol, ktorý podiel má dostať ten alebo onen kmeň.
Tábor Jozueho prenesený bol z Galgaly do Šílo (dnes Sélún, asi v strede medzi Jeruzalemom a Sichemom). Archa bola prenesená z Galgaly najprv do Betela (Sdc 2,1), odtiaľ do Šíla, kde zostala až dotiaľ, kým nebola odnesená do boja a ukoristená od Filištíncov (19,51; 21,2; 22,9; 1 Sam 1 – 4).)

Podiel Benjamínovcov. - 11A lós padol na kmeň Benjamínových synov podľa ich rodov. Územie, ktoré im lósom pripadlo, je medzi Júdovcami a Jozefovcami.

12Ich severná hranica sa začína na Jordáne. Odtiaľ hranica vystupuje na úbočie severne od Jericha, stúpa ďalej na západ na vrchovinu a končí sa v púšti Bet-Aven. 13Odtiaľ hranica prechádza k Luze, na svah južne od Luzy, to je Betel. Nato hranica zostupuje do Atarot-Adara na vyvýšeninu, ktorá je južne od Dolného Bethorona. 14Tu sa hranica ohýba a obracia sa na juh po západnej strane vyvýšeniny, ktorá je južne od Dolného Bethorona, a končí sa pri Karjat-Bále, to je Karjatiarim, mesto Júdovcov. To bola západná strana.

15Južná strana sa začína pri okraji Karjatiarima. Potom hranica tiahne ďalej na západ až k prameňu Studienky Neftoachovej. 16Potom hranica zostupuje na úpätie vrchu, ktorý je oproti údoliu Ben-Enom, severne od Refaimskej roviny, skláňa sa do údolia Enom, na južnú stranu Jebuzejcov, až zostúpi k prameňu Rogel. 17Potom sa obracia na sever, ide k Slnečnému prameňu, 18ďalej smeruje ku Kužeľovitým kopcom, ktoré čnejú oproti vysočine Adomim, a zostupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Ďalej ide na sever ku svahom oproti Arabe a zostupuje do Araby. 19Nato hranica prechádza na severný svah Bet-Hagly. Hranica sa končí pri severnom výbežku Soľného mora, na južnom konci Jordánu. To bola južná hranica. 20Na východnej strane bude hranicou Jordán.

To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich hraníc dookola a podľa ich rodov.

21Mestá kmeňa Benjamínových synov podľa ich rodov sú: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis, 22Bet-Araba, Samaraim, Betel, 23Avim, Afara, Ofera, 24Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanásť miest s ich dedinami.

25Gabaon, Rama, Berot, 26Mesfe, Kafara, Amosa, 27Rekem, Jarefel, Tarela, 28Sela, Elef, Jebus - to je Jeruzalem -, Gabaát a Karjat: štrnásť miest s ich dedinami.

To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich rodov. (*) (Najprv podáva podľa štyroch strán hranice územia Benjamínovcov, ktoré ležalo medzi údelom Júdovým a Efraimovým. Severná hranica splývala s južnými hranicami Efraimovými (16,1 nn.), južná hranica zas splývala so severovýchodnou hranicou Júdovou (15,5–9). Východnú hranicu tvoril Jordán. Z výpočtu miest, ktoré sú zadelené do dvoch skupín, vidieť, že Benjamínovcom pripadli niektoré dôležité mestá, ako Jeruzalem, Jericho a Betel.)

Podiel Simeonovcov. - 1Druhý lós padol na Simeona, na kmeň Simeonových synov podľa ich rodov. Ich dedičný podiel bol uprostred podielu Júdovcov. 2V ich dedičnom podiele bolo: Bersabe, (Sabe), Molada, 3Hasersual, Bala, Asem, 4Eltolad, Betul, Harma, 5Sikeleg, Bet-Marchabot, Hasersusa, 6Bet-Lebaot a Sarohen: trinásť miest s ich dedinami.

7Ain-Remon, (Talcha), Atar, Asan: štyri mestá s ich dedinami. 8Ďalej všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Bálat-Bér a Ramu na juhu.

To je dedičný podiel Simeonovcov podľa ich rodov. 9Podiel Simeonovcov bol (oddelený) z podielu Júdovcov; Júdovým synom bol totiž ich podiel priveľký. Tak Simeonovci dostali svoj dedičný podiel uprostred ich dedičného podielu. (*) (Hranice Simeonovho podielu nie sú tu udané, lebo Simeonovci boli umiestení uprostred v území Júdovom. V troch skupinách vypočítava len mestá, ale mená a počet je udaný len v prvých dvoch skupinách. – Sabe (v. 2) je pravdepodobne opakovanie druhej časti predchádzajúceho mesta Ber-Saby. Nie je tiež v 1 Krn 4,28. Ak toto mesto (Sabe) vynecháme, dostaneme správnu číslicu 13 vo v. 6. – Ain-Remon (v. 7) je meno jedného mesta ako v 15,32. Tým by však chýbalo v súčte: "4 mestá" meno jedného mesta. LXX však za Ain-Remon uvádza mesto Talcha. Tak je súčet zas 4.)

Podiel Zabulonovcov. - 10Tretí lós padol na Zabulonových synov podľa ich rodov. Hranica ich dedičného podielu siaha až po Sarid. 11Na západ stúpa ich hranica (smerom k moru) do Meraly, ide až k Debasetu a dotýka sa potoka, ktorý je východne od Jekonama. 12A zo Sarida ide zasa na východ, k východu slnka, na územie Keselet-Tábora, ďalej do Dabereta a potom stúpa do Jafie. 13Odtiaľ prechádza na východ, k východu slnka, do Get-Hefera, Takasina, vchádza do Remona Amtara a zatáča sa do Noga. 14Potom sa hranica ohýba severne od Hanatona a končí sa v údolí Jeftahel. (*) (Územie Zabulonovo sa rozprestieralo západne od Genezaretského jazera. Zabulon susedil na juhu s Isacharom, na severe s Neftalim a Aserom. Východnou hranicou bolo Genezaretské jazero, západnou zas Karmel a Stredozemné more (podľa Jozefa Flavia). Južnú hranicu začína popisovať stredným bodom, Saridom. Sarid, asi dnešný Tell Šalúd na severnom okraji Ezdrelonskej nížiny, 6 km juhozápadne od Nazareta. Najprv popisuje južnú hranicu západne od Sarida (v. 11), potom odtiaľ na východ (v. 12). – Keselet (Kislóth), na úpätí Tábora, asi 4 km juhovýchodne od Nazareta. – Jafia, 3 km juhozápadne od Nazareta. – Get-Hefer (el-Medžed), 5 km severovýchodne od Nazareta.)

15… Kated, Nálol, Semeron, Jedala a Betlehem: dvanásť miest s ich dedinami. 16To je dedičný podiel Zabulonovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Zabulonove mestá. Je udaný súčet 12 miest, ale z nich vypočítaných je len 5. Pri odpisovaní ostatné asi vypadli.)

Podiel Isacharovcov. - 17Štvrtý lós padol na Isachara, na Isacharových synov podľa ich rodov.

18Ich hranica je Jezrael, Kasalot, Sunem, 19Hafaraim, Seon, Anaharat, 20Rabot, Kesion, Abes, 21Ramet, En-Ganim, En-Hada a Bet-Feses.

22Hranica siaha k Táboru, Sehesime, Bet-Šemešu a hranica sa končí na Jordáne: šestnásť miest s ich dedinami. 23To je dedičný podiel kmeňa Isacharovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami. (*) (Isacharovci dostali svoje územie južne od Zabulona až po severné hranice Manassesovcov. Bol to jeden z najbohatších krajov Palestíny. (Rovina ezdrelonská alebo jezraelská, zavlažovaná Kišonom, rozkladala sa od Karmelu až po Jordán).)

Podiel Aserovcov. - 24Piaty lós padol na kmeň Aserových synov podľa ich rodov.

25Ich hranica je Halkat, Chali, Beten, Aksaf, 26Elmelech, Amád a Mesal. Potom zasahuje (vrch) Karmel na západnej strane a potok (Sichor) Labanat. 27Nato sa stáča na východ do Bet-Dagona, siaha až k Zabulonovi a k údoliu Jeftahel na severe, ďalej k Bet-Emeku a Nehielu a pokračuje severne na Kabul, 28Abran, Rohob, Hamona a Kanu až do Veľkého Sidona. 29Potom hranica zahýba do Hormy a až do opevneného mesta Týru. Nakoniec hranica zatáča do Hosy a končí sa pri Mori.

… Machaleb, Achziba, 30Amma, Afek a Rohob: dvadsaťdva miest s ich dedinami.

31To je dedičný podiel kmeňa Aserovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Kmeň Aserov mal svoje územie na pobreží Stredozemného mora od Karmelu až po Sidon na severe. Na východe susedil s Neftalim, na juhovýchode so Zabulonom a na severe s Feníciou.)

Podiel Neftalimovcov. - 32Na Neftalimovcov padol šiesty lós, na Neftaliho synov podľa ich rodov.

33Ich hranica ide od Helefa, od Sánanimskej dubiny, od Adami-Nekeba a Jebnaela až k Lekumu a končí sa na Jordáne. 34Potom sa hranica zatáča na západ do Azanot-Tábora a odtiaľ ide ďalej do Hukuky. Na juhu siaha k Zabulonovi, na západe sa dotýka Asera a na východe Jordána.

35Opevnené mestá sú: Asedim, Ser, Emat, Rekat, Keneret, 36Edema, Arama, Asor, 37Kedes, Edrai, En-Hasor, 38Jeron, Magdalel, Horem, Bet-Anat a Bet-Šemeš: devätnásť miest s ich dedinami.

39To je dedičný podiel kmeňa Neftalimovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami. (*) (Neftali mal svoj podiel na samom severe Palestíny. Jeho hranice: na východe Jordán, jazero Genezaretské a Meronské; na juhu Zabulon, na západe Aser a na severe asi rieka Leontes. – Mestá sú označené ako pevnosti (v. 35). Vo v. 38 sa udáva súčet miest 19, ale tri z nich tiež asi vypadli pri odpisovaní.)

Podiel Danovcov. - 40Siedmy lós padol na kmeň Danových synov podľa ich rodov.

41Územie ich dedičného podielu je Saraa, Estaol, Hir-Šemeš, 42Selebin, Ajalon, Jetela, 43Elon, Temna, Akron, 44Elteke, Gebeton, Balát, 45Júd, Bane-Barach, Get-Remon, 46Mejarkon, Arekon s pobrežím pri Joppe.

47Ale Danovcom sa územie strácalo. Preto Danovi synovia vytiahli a bojovali proti Lesemu. Dobyli ho, vyhubili mečom, obsadili ho a usadili sa v ňom. A nazvali Lesem Danom podľa mena svojho otca Dana. (*) (V. 47 vo Vg začína: "tam sa územie končí". V LXX zas v. 47 n. zneje: "To je dedičný podiel kmeňa synov Danových podľa ich národov: ich mestá a ich dediny. Danovci však nevyhubili Amorejčanov, ktorí ich zovreli na vrchovine a nedovoľovali im zostúpiť do nížiny a nivočili ich dedičný podiel. Tu Júdovci (Danovci) vytiahli proti Lachišu (Lesemu), zaujali ho, vybili mečom a usadili sa v ňom a nazvali ho Lasen-Dan. Amorejčania potom bývali v Elome a Salamine, ale Efraim ich napadol a urobil ich poplatníkmi…") 48To je dedičný podiel kmeňa Danovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Kmeň Danov dostal pomerne malé územie, ktoré susedilo na juhu s Júdom, na východe s Benjamínom a na severe s Efraimom. Nie sú tu udané hranice. Vymenované sú len mestá, ale zas nie je udaný ich súčet. Neskoršie sa Danovci vysťahovali na sever, Sdc 18. – Saraa a Estaol boli pôvodne pridelené Júdovcom (15,33). Pravdepodobne boli vylúčené v Šíle z veľkého územia Júdovho, aby bolo rozšírené územie Danovcov.)

Podiel Jozueho. - 49Keď ukončili deľbu krajiny na jednotlivé územia, Izraeliti dali podiel aj Nunovmu synovi Jozuemu vo svojom strede. 50Podľa Pánovho rozkazu mu dali mesto, ktoré si žiadal, Tamnat-Sáru na Efraimskom pohorí. On si mesto vybudoval a usadil sa v ňom. (*) (Tamnat-Sára, dnešná Tibne, východne od Jafy. Podľa 24,30 bol tam Jozue aj pochovaný.)

51Toto sú dedičné podiely, ktoré lósom rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov v Šíle pred Pánom pri vchode do stánku zjavenia.

Tak dokončili deľbu krajiny.

III. Doplnky, 20,1 - 22,34

Mestá útočišťa, 20,1-9

Cieľ miest útočišťa. - 1Pán povedal Jozuemu: "Povedz Izraelovým synom: (*) (Zákon o mestách útočišťa pozri Nm 35,9–34; Dt 19,1–13; 4,41–43. Táto ustanovizeň urobila akúsi prietrž tvrdému a krutému zákonu krvnej pomsty. Robí sa tu už rozdiel medzi formálnym a materiálnym hriechom, čiže medzi vraždou a zabitím (úmyselné a náhodilé zabitie človeka). Na každej strane Jordána boli vyznačené tri mestá útočišťa.) 2Určite si mestá útočišťa, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, 3aby tam mohol utiecť vrah, ktorý zabil niekoho omylom, nevedomky, aby vám boli útočišťami pred pomstiteľom krvi. 4Kto utečie do jedného z týchto miest, nech sa zastaví pred vchodom do mestskej brány a starším toho mesta nech rozpovie svoju vec. Potom nech ho pustia k sebe, do mesta, a vykážu mu miesto, aby mohol u nich bývať. 5Keď ho bude pomstiteľ krvi prenasledovať, nech mu nevydajú vraha, lebo zabil svojho blížneho nevedomky, bez toho, že by bol býval predtým jeho nepriateľom. 6V meste má zostať až dovtedy, kým sa nedostaví na súd pred ľud a až do smrti veľkňaza, ktorý bude v tom čase. Potom sa môže vrah vrátiť do svojho mesta, do svojho domu, do toho mesta, z ktorého utiekol."

Mestá útočišťa vyznačené. - 7Vyznačili teda Kedes v Galilei na Neftaliho pohorí, Sichem na Efraimskom pohorí a Karjat-Arbe, to je Hebron, na Júdskom pohorí. (*) (Kedes, západne od Hulského jazera. – Bosor, asi 5 km východne od Hesebona (Hesban). – Gaulon, dnes Sahem ed-Džolan, asi 30 km východne od Genezaretského jazera. – Ramot, pravdepodobne Ramoth Masfa (13,26), dnes asi er -Remta, 10 km juhozápadne od Edrai (12,4). Mestá útočišťa v Zajordánsku určil už Mojžiš (Dt 4,43).)

8Na druhej strane Jordánu, východne od Jericha, z Rubenovho kmeňa určili Bosor, ktorý je v stepi na náhornej rovine, z Gadovho kmeňa Ramot v Galaáde a z kmeňa Manassesovho Gaulon v Bášane. 9Tieto mestá boli určené pre každého Izraelitu a cudzinca, ktorý sa u nich zdržiaval, aby ta mohol utiecť každý, kto zabil niekoho omylom, a aby nezomrel pod rukou pomstiteľa krvi, kým sa nedostaví pred ľud.

Levitské mestá, 21,1-43

Leviti si žiadajú mestá. - 1Tu pristúpili rodoví náčelníci levitov ku kňazovi Eleazarovi, k Nunovmu synovi Jozuemu a ku kmeňovým náčelníkom Izraelových synov 2a vraveli im v Šíle v krajine Kanaán: "Pán rozkázal prostredníctvom Mojžiša, aby sme dostali mestá na bývanie a k nim patriace pastviny pre náš dobytok." 3A Izraelovi synovia dali levitom zo svojho dedičného podielu podľa Pánovho rozkazu tieto mestá s ich pastvinami.

4Lós padol na rody Kaátovcov: Synovia kňaza Árona dostali medzi levitmi z Júdovho kmeňa, zo Simeonovho kmeňa a z Benjamínovho kmeňa trinásť miest. 5Ostatní Kaátovci dostali pri losovaní z rodov Efraimovho kmeňa, z Danovho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa desať miest.

6Gersonovci dostali pri losovaní z rodov Isacharovho kmeňa, z Aserovho kmeňa, z Neftaliho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa v Bášane trinásť miest. 7Konečne Merarovci podľa ich rodov dostali z Rubenovho kmeňa, z Gadovho kmeňa a zo Zabulonovho kmeňa dvanásť miest. 8Izraelovi synovia lósom odovzdali levitom tieto mestá s okolitými pastvinami, ako nariadil prostredníctvom Mojžiša Pán. (*) (Leviti nedostali pozemný podiel ako ostatné kmene, ale predsa užitím posvätných lósov (18,8) pridelili im 48 miest aj s okolitými pastvinami (13,14; 14, 4). Podľa Gn 46,11 a Ex 6,16 synovia Léviho boli: Gerson, Kaát a Merari. Od Kaáta pochádzal Áron (Ex 6, 20), zakladateľ kňazského rodu. – Porovnaj Nm 35,1–8.
"Podľa Pánovho rozkazu" (v. 3), t. j. použili sa posvätné lósy. – Kaátovci-kňazi (Áronovci) dostali mestá v území tých kmeňov, ktoré boli najblíž ku svätyni, v. 4. – Rozptýlenie levitov po celom území izraelského národa bolo podľa Gn 49,7 v určitom zmysle trestom, ale stalo sa aj požehnaním, lebo svojou vernosťou a láskou k svätyni najviac prispievali ku sceľovaniu rozptýlených kmeňov.)

Kňazské mestá Áronovcov. - 9Z kmeňa Júdovcov a z kmeňa Simeonovcov dostali tieto mestá aj s ich pastvinami: (*) (Koniec tohto verša je podľa znenia LXX.) 10Áronovci z levitských rodov Kaátovcov - lebo na nich padol prvý lós - dostali 11mesto Enakovho otca Arbea, ktoré sa nazýva Hebron, na Júdskom pohorí spolu s okolitými pastvinami. 12Ale mestský chotár aj s jeho dedinami dali do vlastníctva Jefonovmu synovi Kalebovi. (*) (Porov. 15,13.) 13Synom kňaza Árona odovzdali teda Hebron, mesto útočišťa pre vrahov, aj s jeho pastvinami, ďalej Lobnu s jej pastvinami, 14Jeter s jeho pastvinami, Estemo s jeho pastvinami, 15Holon s jeho pastvinami, Dabir s jeho pastvinami, 16Ain s jeho pastvinami, Jetu s jej pastvinami a Bet-Šemeš s jeho pastvinami: deväť miest z týchto dvoch kmeňov.

17Z Benjamínovho kmeňa: Gabaon s jeho pastvinami, Gabau s jej pastvinami, 18Anatot s jeho pastvinami a Almon s jeho pastvinami: štyri mestá.

19Všetkých miest pre Áronovcov-kňazov dovedna: trinásť miest s ich pastvinami.

Levitské mestá Kaátovcov. - 20Mestá, ktoré pri losovaní pripadli levitským rodom Kaátovcov, ktoré ešte ostávali z Kaátových synov, boli z Efraimovho kmeňa. (*) (Treba rozumieť Kaátovcov, ktorí neboli kňazmi, ale len levitmi (nepochádzali od Árona).) 21Tak im dali mesto útočišťa pre vrahov Sichem s jeho pastvinami na Efraimskom pohorí, Gazer s jeho pastvinami, 22Kibsaim s jeho pastvinami a Bethoron s jeho pastvinami: štyri mestá.

23Z Danovho kmeňa Elteko s jeho pastvinami, Gabaton s jeho pastvinami, 24Ajalon s jeho pastvinami a Get-Remon s jeho pastvinami: štyri mestá.

25Z polovice Manassesovho kmeňa Tanach s jeho pastvinami a Jeblaám s jeho pastvinami: dve mestá. (*) (Mesto Jeblaám je tu vložené so zreteľom na hebr. znenie 1 Krn 6,69 miesto: Get-Remon, ktoré sa vyskytuje v predchádzajúcom verši. Akiste tu ide o chybu odpisovača (dittografia).) 26Spolu všetkých miest pre rody ostatných Kaátovcov bolo desať miest s ich pastvinami.

Levitské mestá Gersonovcov. - 27Gersonovci z levitských rodov dostali z polovice Manassesovho kmeňa: Gaulon, mesto útočišťa pre vrahov v Bášane, aj s jeho pastvinami a Bosru s jej pastvinami: dve mestá. (*) (Miesto Bosra má hebr.: Beešterá a 1 Krn 6,71: Astarot, čo je najpravdepodobnejšie.) 28Z Isacharovho kmeňa: Kesion s jeho pastvinami, Daberet s jeho pastvinami, 29Jaramot s jeho pastvinami a En-Ganim s jeho pastvinami: štyri mestá. 30Z Aserovho kmeňa: Masal s jeho pastvinami, Abdon s jeho pastvinami, 31Helkat s jeho pastvinami a Rohob s jeho pastvinami: štyri mestá. 32Z Neftaliho kmeňa: Kedes, mesto útočišťa pre vrahov v Galilei, aj s jeho pastvinami, Hamot-Dor s jeho pastvinami a Kartan s jeho pastvinami: tri mestá.

33Dovedna všetkých miest Gersonovcov podľa ich rodov bolo trinásť s ich pastvinami.

Levitské mestá Merarovcov. - 34Rody Merarovcov, ostatných levitov, dostali: Zo Zabulonovho kmeňa Jeknam s jeho pastvinami, Kartu s jej pastvinami, 35Damnu s jej pastvinami a Nálol s jeho pastvinami: štyri mestá. 36(Na druhej strane oproti Jerichu) z Rubenovho kmeňa Bosor (mesto útočišťa pre vrahov) s jeho pastvinami, Jachsu s jej pastvinami, Kedemot s jeho pastvinami a Mefát s jeho pastvinami: štyri mestá. (*) (Čo je v zátvorkách, je doplnené zo LXX.) 37Z Gadovho kmeňa: Ramot, mesto útočišťa pre vrahov v Galaáde, s jeho pastvinami, Manaim s jeho pastvinami, Hesebon s jeho pastvinami a Jaser s jeho pastvinami: dovedna štyri mestá.

38Spolu všetkých miest, ktoré lósom pripadli jednotlivým rodom Merarovcov, čo ešte zostávali z levitských rodov, bolo dvanásť miest.

39Všetkých levitských miest uprostred dedičného vlastníctva Izraelových synov bolo štyridsaťosem miest 40s ich pastvinami. K týmto mestám sa teda počítalo samo mesto a jeho okolité pastviny. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách.

Pokoj v zemi. - 41Tak dal Pán Izraelovi celú krajinu, o ktorej prisahal ich otcom, že im ju dá. Zaujali ju a usadili sa v nej. 42A Pán im daroval pokoj dookola; všetko tak, ako prisahal ich otcom. Nik zo všetkých ich nepriateľov im neodolal; všetkých ich nepriateľov dal Pán do ich ruky. 43Zo všetkých prísľubov, ktoré dal Pán Izraelovmu domu, nezostal ani jediný nesplnený; všetko sa splnilo.

Návrat zajordánskych kmeňov, 22,1-34

Jozue prepúšťa zajordánske kmene. - 1Vtedy Jozue povolal Rubenovcov, Gadovcov a polovicu Manassesovho kmeňa 2a vravel im: "Splnili ste všetko, čo vám nariadil Pánov služobník Mojžiš, aj mňa ste poslúchli vo všetkom, čo som vám rozkázal. 3Za ten dlhý čas až dodnes ste neopustili svojich bratov a verne ste zachovali rozkaz Pána, svojho Boha. 4Keďže Pán, váš Boh, nateraz udelil pokoj vašim bratom, ako im prisľúbil, vráťte sa teraz a choďte do svojich stanov, do svojej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Pánov služobník Mojžiš na druhej strane Jordánu. 5Len na to veľmi dbajte, aby ste konali podľa príkazu a zákona, ktorý vám uložil Pánov služobník Mojžiš: milovať Pána, svojho Boha, kráčať po všetkých jeho cestách, zachovávať jeho príkazy, prilipnúť k nemu, slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou."

6Jozue ich požehnal a prepustil ich. Nato sa odobrali do svojich stanov.

7Jednej polovici Manassesovho kmeňa dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej jeho polovici dal zasa Jozue (podiel) s ich bratmi na západnej strane Jordánu.

A keď ich Jozue prepúšťal do ich stanov, ešte ich požehnal. 8Povedal im: "Vráťte sa do svojich stanov s bohatým majetkom a s početným dobytkom, so striebrom, zlatom, meďou, železom a premnohým šatstvom! Podeľte sa o to, čo ste ukoristili u svojich nepriateľov, so svojimi bratmi!"

9Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa sa teda vydali na spiatočnú cestu od Izraelových synov zo Šíla v krajine Kanaán, aby sa vrátili do krajiny Galaád, do krajiny svojho podielu, ktorá prešla do ich vlastníctva na rozkaz, ktorý dal prostredníctvom Mojžiša Pán.

Oltár zajordánskych kmeňov pri Jordáne. - 10Keď došli k jordánskym Kužeľovitým kopcom, ktoré sú ešte v krajine Kanaán, postavili Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa tam pri Jordáne oltár, veľký, zďaleka viditeľný oltár.

11Tu sa dopočuli Izraelovi synovia takúto zvesť: "Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa si postavili oltár proti krajine Kanaán, na jordánskych kužeľovitých kopcoch, z druhej strany Izraelových synov." (*) (Podľa v. 11 by mal byť oltár na ľavom brehu Jordána; teda opak predchádzajúceho verša. Pravdepodobne chcel svätopisec zdôrazniť, že o polohe oltára kolovali dve správy a Izraeliti boli naklonení prijať práve tú falošnú.) 12Keď sa to teda Izraelovi synovia dozvedeli, zhromaždil sa všetok izraelský ľud do Šíla, aby vytiahol proti nim do boja.

13Nato Izraelovi synovia poslali k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád Finésa, syna kňaza Eleazara, 14a s ním desať náčelníkov, po jednom náčelníkovi z každého kmeňa Izraelových pokolení. Boli to kmeňoví náčelníci jednotlivých Izraelových pokolení. 15Oni došli k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád a vraveli im: 16"Toto vám odkazuje všetok Pánov ľud: Čo je to za vierolomnosť, ktorej ste sa dopustili proti Izraelovmu Bohu?! Tým, že ste si postavili oltár, odvrátili ste sa dnes od Pána, ba dnes ste sa tým vzbúrili proti Pánovi. 17Nestačí nám fegorská neprávosť, od ktorej sme sa neočistili dodnes, lebo trest za jednu urážku prešiel na celú Pánovu pospolitosť?! 18Vy ste sa však dnes chceli odvrátiť od Pána. A keby ste sa dnes vzbúrili proti Pánovi, už zajtra by sa rozhneval na celú Izraelovu pospolitosť. 19Ak sa vám zdá, že vaša vlastná krajina je nečistá, tak prejdite do krajiny, ktorú vlastní Pán, kde je Pánov príbytok, a usaďte sa medzi nami. Ale nebúrte sa proti Pánovi a nebúrte sa ani proti nám tým, že si staviate oltár okrem oltára Pána, nášho Boha. 20Či sa nedopustil Zareho syn Achan vierolomnosti pri kliatbe? A (Pánov) hnev doľahol na celú Izraelovu pospolitosť. A on nebol jediný, ktorý zomrel za svoj hriech." (*) (Porov. Nm 25,1–13.)

Ospravedlnenie zajordánskych kmeňov. - 21Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa odpovedali náčelníkom izraelských kmeňov: 22"Všemohúci Boh, Pán - všemohúci Boh, Pán to vie a musí to vedieť aj Izrael: Ak to bola vzbura alebo vierolomnosť proti Pánovi, tak nech nás dnes nechráni! 23Ak sme si postavili oltár preto, aby sme sa odvrátili od Pána, alebo ak sa to stalo preto, aby sme na ňom prinášali celostné žertvy a obety, alebo aby sme na ňom obetovali pokojné žertvy, nech nás sám Pán volá na zodpovednosť! 24Naozaj zodpovedne a odôvodnene sme to urobili. Povedali sme si totiž: Zajtra povedia vaši synovia našim synom: »Čo máte vy od Pána, Izraelovho Boha? 25Pán predsa položil medzi nás a vás, Rubenovi a Gadovi synovia, Jordán ako hranicu. Vy nemáte nijaký podiel na Pánovi.« A tak vaše deti nakoniec privedú naše k tomu, aby sa nebáli Pána. 26Preto sme si povedali: Dajme sa teda do práce a postavme si oltár, lenže nie na celostné žertvy a obety, 27ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami a našimi potomkami, ktorí prídu po nás, že sme ochotní konať Pánovu službu pred jeho tvárou svojimi celopalmi, žertvami a pokojnými obetami. Takto v budúcnosti nebudú môcť povedať vaši synovia našim synom: »Nemáte podiel na Pánovi.« 28Ďalej sme si povedali: A keby to aj chceli v budúcnosti povedať či už nám alebo našim potomkom, (odpovieme im): Pozrite na stavebný sloh Pánovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, nie však na celostné žertvy ani na obety, ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami. 29Kiež je ďaleko od nás, aby sme sa vzbúrili proti Pánovi a odvrátili sa dnes od Pána stavbou oltára na celopaly, žertvy a pokojné obety okrem oltára Pána, nášho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom!"

Uspokojenie predjordánskych kmeňov. - 30Keď kňaz Finés, vodcovia ľudu a izraelskí kmeňoví náčelníci, ktorí boli s ním, vypočuli slová, ktoré predniesli Rubenovci, Gadovci a Manassesovci, páčilo sa im to. 31A kňaz Finés, Eleazarov syn, povedal Rubenovcom, Gadovcom a Manassesovcom: "Dnes vieme, že je uprostred nás Pán, lebo ste sa nedopustili nijakej vierolomnosti proti Pánovi. Teraz ste vytrhli Izraelových synov z Pánovej ruky."

32Potom sa kňaz Finés, Eleazarov syn, a náčelníci vrátili od Rubenovcov a Gadovcov z krajiny Galaád k Izraelovým synom do krajiny Kanaán a priniesli im odpoveď. 33Odpoveď sa Izraelovým synom páčila a Izraelovi synovia chválili Boha a už nehovorili, že vytiahnu proti nim do boja a spustošia krajinu, v ktorej bývajú Rubenovci a Gadovci. 34A Rubenovci a Gadovci nazvali oltár ´E D, (to jest Svedectvo); lebo (povedali) on je svedectvom medzi nami, že Pán je Boh. (*) (Meno oltára v hebr. vypadlo, ale podľa niektorých rukopisov ako aj sýr. prekladu bolo: 'Ed, t. j. Svedectvo.)

Záver knihy

Jozueho lúčenie, 23,1 - 24,33

Prvá reč:

Vernosť zákonu, 23,1-16

1Dlhý čas po tom, čo Pán daroval Izraelovi pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, keď bol Jozue už starý a v pokročilom veku, 2Jozue zvolal celý Izrael, jeho starších, náčelníkov, sudcov a pisárov, a hovoril im:

"Zostarel som a som v pokročilom veku. 3Vy ste videli všetko, čo pre vás vykonal Pán, váš Boh, všetkým tým nepriateľom. Lebo Pán, váš Boh, sám bojoval za vás. 4Pozrite, lósom som vám rozdelil za dedičný podiel pre vaše kmene tie národy, čo ešte zostali zo všetkých národov, ktoré som vyhubil od Jordána až po Veľké more na západe slnka. 5Pán, váš Boh, ich sám vypudí pred vami a zaženie ich kvôli vám, aby ste sa mohli zmocniť ich krajiny, ako vám prisľúbil Pán, váš Boh. 6Len buďte neochvejne silní v tom, aby ste bedlivo zachovávali všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona! Neodchyľujte sa od toho ani napravo, ani naľavo, 7aby ste sa nedostali medzi tie národy, ktoré zostali medzi vami. Nespomínajte mená ich bohov, ani na nich neprisahajte, ani im neslúžte a neklaňajte sa im! 8Musíte sa pevne pridržiavať Pána, svojho Boha, ako ste to robili až podnes. 9Pán vypudil pred vami veľké a mocné národy a nik vám neodolal až podnes. (*) (Prízvukuje sa tu hlavný Boží príkaz. Pozri Dt 6,4–13.) 10Jeden z vás prenasleduje tisíc, lebo to Pán, váš Boh, bojuje za vás, ako vám sľúbil. (*) (Porov. Lv 26,8; Dt 32,30; Sdc 15,15.) 11Dávajte si veľký pozor na seba, aby ste milovali Pána, svojho Boha! 12Lebo ak sa zachováte ináč, ak totiž budete lipnúť k zvyšku tých národov, ktoré zostali medzi vami, a budete s nimi uzavierať manželstvá a miešať sa s nimi a ony s vami, 13potom vedzte, že Pán, váš Boh, už nikdy nevyženie tieto národy pred vami. Ba čo viac, stanú sa vám osídlom a pascou, korbáčom na vaše boky a tŕním vo vašich očiach, až vymiznete z tej krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh. (*) (Porov. Nm 33,55.)

14Hľa, ja dnes nastupujem cestu celého sveta. Preto uvážte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že ani jeden zo všetkých prísľubov, ktoré vám dal Pán, váš Boh, nezostal nevyplnený. Všetky sa vám splnili, ani jeden z nich nie je nevyplnený. (*) (Zo slova "dnes" ešte nevyplýva, že by bol mal Jozue túto reč v deň svojej smrti. "Dnes" v hebr. znamená i dlhšiu dobu ako jeden celý deň, asi "skoro, onedlho". "Cesta celého sveta", cesta k hrobu, smrť.) 15Ale ako sa vám vyplnilo každé prisľúbenie, ktoré vám dal Pán, váš Boh, takisto na vás dopustí každú hrozbu, až vás odstráni z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh. 16Ak prestúpite zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú vám uložil, a ak odídete (od neho) a budete slúžiť iným bohom a klaňať sa im, Pánov hnev vzbĺkne proti vám a čoskoro budete vyhubení z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal."

Druhá reč:

Spomienka na Božie dobrodenia, 24,1-15

1Jozue zhromaždil všetky Izraelove kmene do Sichemu a povolal starších Izraela, jeho náčelníkov, sudcov a pisárov. A keď sa dostavili pred Boha, (*) (Druhá rozlúčková reč Jozuova bola v Si cheme. Z poznámky, že "sa dostavili pred Boha", nasleduje, že v Sicheme bola svätyňa. Podľa 18,8 a 19,51 bol stánok zjavenia v Šílo, keď bola zem lósom delená medzi jednotlivé kmene. Či medzitým bol svätostánok postavený v Sicheme? Alebo azda pôvodnejšie je znenie LXX, ktorá ako tu, tak aj vo v. 25 miesto "v Sicheme" má: "v Šílo"? – Prvú reč mal Jozue len k zástupcom ľudu (23,2), na toto zhromaždenie zvolal všetok ľud ("všetky Izraelove kmene"). – Táto druhá reč Jozuova sa skladá z 2 častí: 1. podáva dejinný prehľad dobrodení, ktoré Jahve preukázal v minulosti svojmu ľudu (2–13), 2. krátke mravné napomenutie (14 n.). Podobné zloženie má aj Mojžišova reč v Dt 1,6 – 4,40.) 2Jozue povedal všetkému ľudu:

"Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Oddávna bývali vaši otcovia, Abrahámov a Nachorov otec Táre, na druhej strane Rieky a slúžili iným bohom. (*) ("Na druhej strane Rieky", t. j. Eufratu. – O Tárem a jeho synoch pozri Gn 11,26 n.) 3Vzal som teda vášho otca Abraháma z druhej strany Rieky a previedol som ho po celej krajine Kanaán. Rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu Izáka. 4Izákovi som dal zas Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal pohorie Seir, aby si ho zaujal. Jakub však a jeho synovia zostúpili do Egypta. 5I poslal som Mojžiša a Árona a bil som Egypťanov (znameniami), ktoré som tam robil. 6A keď som vyviedol (vás a) vašich otcov z Egypta, došli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov na vozoch a koňoch až po Rákosové more. 7Keď volali k Pánovi, on položil medzi vás a Egypťanov temnotu a priviedol na tamtých more, ktoré ich prikrylo. Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. 8Nato som vás priviedol do krajiny Amorejčanov, ktorí bývali na druhej strane Jordánu. Keď ste proti nim bojovali, dal som ich do vašej ruky. Zaujali ste ich krajinu a ja som ich pobil pred vami.

9Potom povstal moabský kráľ, Seforov syn Balak, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a poslal Beorovho syna Baláma, aby vám zlorečil. 10Ja som však odmietol počúvať Baláma a musel vám ešte aj žehnať, a tak som vás vyslobodil z jeho ruky.

11Potom ste prešli cez Jordán a došli ste k Jerichu. Tu bojovali proti vám jerišskí občania, Amorejčania, Ferezejci, Kanaánčania, Hetejci, Gergezejčania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal som ich do vašej ruky. (*) (Porov. Ex 14,9 nn.; Nm 21,21–35; 22,1–6; o bojoch proti Amorejčanom Joz hl. 10; o Balakovi a Balámovi Nm 22 – 24; Sdc 11,25.) 12A poslal som pred vami sršne, ktoré ich pred vami vypudili: dvoch amorejských kráľov; teda nie svojím mečom alebo svojím lukom (si ich premohol). (*) (O "sršňoch" (osách), ktoré prišli Izraelitom na pomoc, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; tiež Múd 12,8.) 13Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich, vinice a olivové sady, ktoré ste nevysádzali, a jete z nich. (*) (Porov. Dt 6,10 n.)

14Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka a v Egypte, a slúžte Pánovi! 15Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi." (*) (Odstránenie bohov (bôžikov) treba chápať doslovne. Porov. Gn 35,2 n.)

Jozue obnovuje zmluvu ľudu s Bohom, 24,16-28

16Ľud odpovedal: "Kiež je ďaleko od nás, aby sme opustili Pána a slúžili iným bohom! 17Veď on je Pán, náš Boh, ktorý nás - a tiež našich otcov - vyviedol z egyptskej krajiny, z otrokárne, ktorý pred našimi očami robil tie veľké divy a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. (*) (O egyptskej otrokárni pozri Ex hl. 1; o ochrane Božej po ceste pozri Ex 23,20; Dt 8,2 atď.) 18Pán vypudil pred nami všetky národy, aj Amorejčanov, ktorí obývali krajinu. Aj my chceme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh!"

19Jozue však namietal ľudu: "Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi! Veď on je svätý Boh, žiarlivý Boh. On neodpustí vaše priestupky a hriechy. 20Ak vy opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, tak aj on sa odvráti od vás a dopustí na vás zlo a zničí vás, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia."

21Ľud však odvetil Jozuemu: "Nie, my chceme slúžiť Pánovi." 22Jozue nato povedal ľudu: "Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili."

Odpovedali mu: "Áno, sme."

23"A teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte si srdce k Pánovi, Izraelovmu Bohu!" 24Ľud odpovedal Jozuemu: "Pánovi, nášmu Bohu, chceme slúžiť. Jeho hlas chceme počúvať."

25V ten deň uzavrel Jozue s ľudom zmluvu a dal mu zákon a právo v Sicheme. (*) (Zákon a právo, t. j. obsah zmluvy, ktorú uzavrel Jahve s Izraelom.) 26A Jozue zapísal tieto slová do knihy Božieho zákona.

Potom vzal veľký kameň a postavil ho tam pod terebintom, ktorý bol na mieste zasvätenom Pánovi. (*) (Čo všetko zapísal, Jozue do tej knihy, nedá sa dnes zistiť. Určite neskorší inšpirovaný spisovateľ dnešnej Knihy Jozue z nej prebral to a toľko, koľko potreboval k dosiahnutiu svojho cieľa. – Kameň, (podľa LXX stál proti svätyni), mal upamätúvať každého Izraelitu na slávnostnú chvíľu obnovenia zmluvy s Bohom.) 27Pritom Jozue povedal všetkému ľudu: "Hľa, tento kameň bude svedčiť proti nám, lebo vypočul všetky slová Pánove, ktoré k nám hovoril. Preto bude svedkom proti vám, aby ste nezapierali svojho Boha."

28Nato Jozue ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.

Jozue umiera, 24,29-31

29Po týchto udalostiach Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesiatich rokov. 30Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gás.

31Izrael slúžil Pánovi po všetky Jozueho dni a po všetky dni starších, čo ešte dlho žili po Jozuem a poznali všetky Pánove skutky, ktoré on vykonal pre Izrael. (*) (Jozue zomiera o 10 rokov mladší ako Mojžiš (Dt 34,7) a práve tak starý ako Jozef (Gn 50,26). O mieste pochovania sa hovorí aj v 19,50. Polohu hory Gás nevieme presne udať. – Jozue bol už svojím menom (Jehóšú’a) krásnym predobrazom Ježiša. Ako Jozue previedol izraelský ľud cez vody Jordána do krásnej zeme, potom vybojoval mu sídlo v Palestíne a sprostredkoval zmluvu Boha s ľudom, tak aj Pán Ježiš uviedol nás vodou sv. krstu do krásnej záhrady Cirkvi sv., svojím utrpením vybojoval nám miesto v Cirkvi a stal sa prostredníkom medzi Bohom a nami, uzavrel tú najdokonalejšiu zmluvu medzi Bohom a ľudstvom.)

O Jozefových kostiach a Eleazarovej smrti, 24,32 .

32Jozefove kosti, ktoré Izraelovi synovia priniesli z Egypta, pochovali v Sicheme, na záhone, ktorý kúpil Jakub od synov Sichemovho otca Hemora za sto strieborných a ktorý dostali za dedičný podiel Jozefovi synovia. (*) (O kostiach Jozefových pozri Gn 50,25; Ex 13,19. – O kúpe Jozefovho poľa pozri Gn 33,18.) 33Aj Áronov syn Eleazar zomrel a pochovali ho v Gabae, (meste) jeho syna Finésa, ktoré mu bolo pridelené na Efraimskom pohorí. (*) (O Eleazarovi pozri 14,1; 19,51. – Gabaa (Gabaat, Gibea), ktorá patrila Finésovi, bola asi tam, kde je dnes Džibija, 1 hod. cesty na východ od Tibne. – LXX tu dodáva, že toho času nosili archu po Palestíne, že po smrti Eleazarovej sa stal veľkňazom Finés, ktorý zastával tento úrad až do smrti a pochovaný bol tiež v Gabae.)

Kontext   Úvod      

Obsah