Poloha územia. - 1Jozefovcom pripadlo lósom (územie), ktorého hranica sa začína na Jordáne oproti Jerichu, východne od jerišských vôd. Od Jericha ide ďalej cez púšť, ktorá sa ťahá hore na Betelské pohorie. (*) (Jozefovci sú Efraimovci a Manassesovci. LXX sa nezmieňuje o "lóse" ako Vg a hebr., ale má len: Jozefovci dostali územie od Jordána… – "Jerišské vody", jerišská oáza. – "Púšť", ktorá vystupuje k Betelskému pohoriu, sa nazýva nižšie v 18,12 Bet-Aven. Na východe tejto púšte pri Jordáne sa začínalo územie Jozefovcov. Udáva sa tu len južná hranica Jozefovcov, ktorá sa kryje s hranicou Efraimovcov, ako bude nižšie popísaná.) 2Z Betelu ide ďalej cez Luzu a prechádza na územie Arčanov, do Atarota. (*) (Luza (Luz) býva stotožňovaná s Betelom. Porov. 18,13; Gn 28,19. Obe miesta boli blízko seba. Jakub kedysi prenocoval pod šírym nebom západne od Luzy. A toto miesto nazval Betelom. – Arčania a Jefleťania neboli asi hebrejské kmene. – Atarot, v 18,13 nazvaný Atarot-Adar, kde sa tiež hovorí, že to bolo mesto na hore, ktorá je na juhu Dolného Bethorona. – O Bethorone pozri 10,10; o Gazere 10,33. Od Gazera splývala južná hranica Jozefovcov so severnou hranicou Júdovcov, 15,11. Medzi územím Jozefovcov a Júdovcov (od východu až po Gazer) zostáva ešte kus neobsadenej zeme, ktorá bola neskoršie pridelená Benjamínovcom (18,11 nn). – Severné hranice Jozefovcov boli asi vymedzené neskoršie na sneme v Šílo (hl. 18).) 3Nato zostupuje na západ na územie Jefleťanov, po kraj Dolného Bethorona, až do Gazera. A jej koniec je pri mori.
Podiel Efraimovcov. - 4Aj Jozefovi synovia, Manasses a Efraim, dostali dedičný podiel.
5Územie Efraimových synov podľa ich rodov bolo toto: Hranicou ich dedičného podielu na východe je Atarot-Adar až po Horný Bethoron. 6Potom ide hranica ďalej k moru, severne od Machmetata. Nato sa hranica stáča na východ až po Tanat-Selo a prechádza pomimo neho na východ do Janoe. 7Z Janoe zostupuje do Atarota a do Náraty, dosahuje Jericho a ide ďalej až k Jordánu. (*) ("… je Atarot-Adar… k moru (v. 6)"– je zlomok popisu južných hraníc, ktorý sa zachoval vo vv. 1–3. – Machmetat podľa 17,7 bol východne od Sichema; asi jeden z prostredných bodov severnej hranice Efraimovcov.) 8Z Tafuy ide hranica na západ k potoku Kana, až sa končí pri mori.
To je dedičný podiel kmeňa Efraimových synov podľa ich rodov. (*) (Vo v. 6 a 7 podáva východnú polovicu hraníc: od Machmetata až k Jordánu pri Jerichu. Teraz sa vracia ku stredu hraníc (Tafua) a začína popisovať západnú polovicu hraníc Efraimovcov.)
9Efraimovým synom boli oddelené aj mestá, ktoré ležali uprostred dedičného podielu Manassesových synov: všetky mestá s ich dedinami. (*) (Tento verš je vlastne nadpisom zoznamu miest, ktoré dostali Efraimovci. Porov. 15,21–63; 19,35 nn. Sám zoznam sa nám však nezachoval. Koniec v. 9 v LXX je doplnený z 1 Kr 9,16. – Manasses ako Jozefov prvorodenec zastupoval dvojkmeň Jozefovcov. Preto aj celé územie Jozefovcov bolo nazývané pred rozdelením územie Manassesa.) 10Ale Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere, nevypudili. A tak bývajú Kanaánčania uprostred Efraimovcov až dodnes a sú im poddaní. (*) (Až dodnes – porov. pozn. 7,26.)
Podiel Manassesovcov. - 1Lósom bol pridelený podiel aj Manassesovmu kmeňu. On bol totiž Jozefov prvorodený. Machir, Manassesov prvorodený, Galaádov otec - pretože bol bojovníkom - dostal Galaád a Bášan. (*) (O prvorodenom Manassesovom pozri Gn 41,51; 48,14. – O Machirovi 1 Krn 7,14. Machirovci ako dobrí bojovníci dostali svoj podiel v Zajordánsku, kde zvlášť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti častým nepriateľským vpádom. – K v. 4 pozri Nm 27,1–7; 36,11. – Polovica kmeňa Manassesovho dostala svoj podiel v Zajordánsku (13,30 nn.), druhá polovica tohto kmeňa dostala za podiel územie severne nad podielom Efraimovým v Predjordánsku.) 2Ostatní Manassesovi synovia dostali podiel podľa ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To sú mužskí potomkovia Jozefovho syna Manassesa podľa ich rodov.
3Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 4Ony predstúpili pred kňaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred náčelníkov a povedali: "Pán rozkázal Mojžišovi, aby sme dostali dedičný podiel medzi našimi bratmi."
Dal im teda podľa Pánovho rozkazu dedičný podiel medzi bratmi ich otca.
5Tak Manassesovi pripadlo desať dielov okrem krajiny Galaád a Bášan na druhej strane Jordánu. (*) (Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť podielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 podielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 podielov. – "Ostatným Manassesovým synom" (v. 6), ktorí totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku.) 6Manassesove dcéry dostali totiž dedičný podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaád však pripadla ostatným Manassesovým synom.
7Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktorý je východne od Sichemu. Ďalej hranica pokračuje na juh k obyvateľom En-Tafuy. 8Okolie Tafuy patrí Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patrí Efraimovcom. 9Potom hranica zostupuje k potoku Kana, južne od potoka. Tieto mestá patria Efraimovcom uprostred Manassesových miest. Ďalej Manassesova hranica pokračuje severne od potoka, až sa končí pri mori. 10Tak juh patrí Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na východe s Isacharom. (*) (Podáva južnú hranicu Manassesa (splýva so severnou hranicou Efraimovou, 16,8), a to západnej časti podielu. – Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo Manassesovcom, ale mesto samo už patrilo Efraimovcom. – "Hraničili" (v. 10), t. j. Manassesovci.)
Rozšírenie podielu na vrchovinu. - 11V (území) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornaté okresy. (*) (Mestá Manassesovcov a Efraimovcov vo vlastnom ich území nie sú uvedené; uvádzajú sa len mestá Manassesovcov, ktoré ležali v území Aserovom a Isacharovom. – "Tri hornaté okresy" vo Vg: tretina mesta Nofet, hebr. "hannáfeth", je sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá: Betsan, Dor a Magedo (a keďže Jeblaám a Tenak boli v území Manassesa, nie teda v Aserovom alebo Isacharovom), zdá sa, že znenie LXX je pôvodnejšie než hebr., a preto treba dôsledne prekladať miesto "tri hornaté okresy" spolu tri mestá.)
12Ale Manassesovi synovia sa nevládali zmocniť týchto miest a tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 13Keď však Izraelovi synovia zosilneli, donútili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili.
14Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: "Prečo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós a len jeden podiel, veď som početný ľud, lebo Pán mi až dosiaľ žehnal?" 15Jozue im odpovedal: "Ak si početný ľud, choď hore do lesa a vyrúb si tam niečo v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, keď ti je Efraimská vrchovina priúzka!" 16Jozefovi synovia vraveli: "Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí obývajú nížinu, či už tí v Betsane a jeho dedinách alebo tí na jezraelskej rovine, používajú železné vozy." 17Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiž a Manassesovmu: "Si početný ľud a máš veľkú silu. Nedostaneš iba jeden lós. 18Pridelí sa ti aj vrchovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať. Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Kanaánčanov vyhubíš, hoci majú železné vozy a sú silní." (*) (Kmeň Jozefov mal pôvodne pridelené len Efraimské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby si zaujali aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejská vrchovina je oddelená od Efraimských hôr rovinou, ktorá je tu rozdeľovaná na dve časti: 1. nížina na pravom brehu Jordána (el-Ghór), v ktorej je Betsan, a 2. Jezraelská, či Ezdrelonská nížina, dnes zvaná Merdž ibn 'Amir. Táto je ohraničená na severe úpätím galilejských hôr, na juhozápade Karmelom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských (pohorie Gelboe, Džebel Fukú 'a) a na severovýchode Malým Hermonom (Nebí Dahí). Obe spomenuté nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.)