Jozue prepúšťa zajordánske kmene. - 1Vtedy Jozue povolal Rubenovcov, Gadovcov a polovicu Manassesovho kmeňa 2a vravel im: "Splnili ste všetko, čo vám nariadil Pánov služobník Mojžiš, aj mňa ste poslúchli vo všetkom, čo som vám rozkázal. 3Za ten dlhý čas až dodnes ste neopustili svojich bratov a verne ste zachovali rozkaz Pána, svojho Boha. 4Keďže Pán, váš Boh, nateraz udelil pokoj vašim bratom, ako im prisľúbil, vráťte sa teraz a choďte do svojich stanov, do svojej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Pánov služobník Mojžiš na druhej strane Jordánu. 5Len na to veľmi dbajte, aby ste konali podľa príkazu a zákona, ktorý vám uložil Pánov služobník Mojžiš: milovať Pána, svojho Boha, kráčať po všetkých jeho cestách, zachovávať jeho príkazy, prilipnúť k nemu, slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou."
6Jozue ich požehnal a prepustil ich. Nato sa odobrali do svojich stanov.
7Jednej polovici Manassesovho kmeňa dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej jeho polovici dal zasa Jozue (podiel) s ich bratmi na západnej strane Jordánu.
A keď ich Jozue prepúšťal do ich stanov, ešte ich požehnal. 8Povedal im: "Vráťte sa do svojich stanov s bohatým majetkom a s početným dobytkom, so striebrom, zlatom, meďou, železom a premnohým šatstvom! Podeľte sa o to, čo ste ukoristili u svojich nepriateľov, so svojimi bratmi!"
9Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa sa teda vydali na spiatočnú cestu od Izraelových synov zo Šíla v krajine Kanaán, aby sa vrátili do krajiny Galaád, do krajiny svojho podielu, ktorá prešla do ich vlastníctva na rozkaz, ktorý dal prostredníctvom Mojžiša Pán.
Oltár zajordánskych kmeňov pri Jordáne. - 10Keď došli k jordánskym Kužeľovitým kopcom, ktoré sú ešte v krajine Kanaán, postavili Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa tam pri Jordáne oltár, veľký, zďaleka viditeľný oltár.
11Tu sa dopočuli Izraelovi synovia takúto zvesť: "Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa si postavili oltár proti krajine Kanaán, na jordánskych kužeľovitých kopcoch, z druhej strany Izraelových synov." (*) (Podľa v. 11 by mal byť oltár na ľavom brehu Jordána; teda opak predchádzajúceho verša. Pravdepodobne chcel svätopisec zdôrazniť, že o polohe oltára kolovali dve správy a Izraeliti boli naklonení prijať práve tú falošnú.) 12Keď sa to teda Izraelovi synovia dozvedeli, zhromaždil sa všetok izraelský ľud do Šíla, aby vytiahol proti nim do boja.
13Nato Izraelovi synovia poslali k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád Finésa, syna kňaza Eleazara, 14a s ním desať náčelníkov, po jednom náčelníkovi z každého kmeňa Izraelových pokolení. Boli to kmeňoví náčelníci jednotlivých Izraelových pokolení. 15Oni došli k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmeňa do krajiny Galaád a vraveli im: 16"Toto vám odkazuje všetok Pánov ľud: Čo je to za vierolomnosť, ktorej ste sa dopustili proti Izraelovmu Bohu?! Tým, že ste si postavili oltár, odvrátili ste sa dnes od Pána, ba dnes ste sa tým vzbúrili proti Pánovi. 17Nestačí nám fegorská neprávosť, od ktorej sme sa neočistili dodnes, lebo trest za jednu urážku prešiel na celú Pánovu pospolitosť?! 18Vy ste sa však dnes chceli odvrátiť od Pána. A keby ste sa dnes vzbúrili proti Pánovi, už zajtra by sa rozhneval na celú Izraelovu pospolitosť. 19Ak sa vám zdá, že vaša vlastná krajina je nečistá, tak prejdite do krajiny, ktorú vlastní Pán, kde je Pánov príbytok, a usaďte sa medzi nami. Ale nebúrte sa proti Pánovi a nebúrte sa ani proti nám tým, že si staviate oltár okrem oltára Pána, nášho Boha. 20Či sa nedopustil Zareho syn Achan vierolomnosti pri kliatbe? A (Pánov) hnev doľahol na celú Izraelovu pospolitosť. A on nebol jediný, ktorý zomrel za svoj hriech." (*) (Porov. Nm 25,1–13.)
Ospravedlnenie zajordánskych kmeňov. - 21Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa odpovedali náčelníkom izraelských kmeňov: 22"Všemohúci Boh, Pán - všemohúci Boh, Pán to vie a musí to vedieť aj Izrael: Ak to bola vzbura alebo vierolomnosť proti Pánovi, tak nech nás dnes nechráni! 23Ak sme si postavili oltár preto, aby sme sa odvrátili od Pána, alebo ak sa to stalo preto, aby sme na ňom prinášali celostné žertvy a obety, alebo aby sme na ňom obetovali pokojné žertvy, nech nás sám Pán volá na zodpovednosť! 24Naozaj zodpovedne a odôvodnene sme to urobili. Povedali sme si totiž: Zajtra povedia vaši synovia našim synom: »Čo máte vy od Pána, Izraelovho Boha? 25Pán predsa položil medzi nás a vás, Rubenovi a Gadovi synovia, Jordán ako hranicu. Vy nemáte nijaký podiel na Pánovi.« A tak vaše deti nakoniec privedú naše k tomu, aby sa nebáli Pána. 26Preto sme si povedali: Dajme sa teda do práce a postavme si oltár, lenže nie na celostné žertvy a obety, 27ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami a našimi potomkami, ktorí prídu po nás, že sme ochotní konať Pánovu službu pred jeho tvárou svojimi celopalmi, žertvami a pokojnými obetami. Takto v budúcnosti nebudú môcť povedať vaši synovia našim synom: »Nemáte podiel na Pánovi.« 28Ďalej sme si povedali: A keby to aj chceli v budúcnosti povedať či už nám alebo našim potomkom, (odpovieme im): Pozrite na stavebný sloh Pánovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, nie však na celostné žertvy ani na obety, ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami. 29Kiež je ďaleko od nás, aby sme sa vzbúrili proti Pánovi a odvrátili sa dnes od Pána stavbou oltára na celopaly, žertvy a pokojné obety okrem oltára Pána, nášho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom!"
Uspokojenie predjordánskych kmeňov. - 30Keď kňaz Finés, vodcovia ľudu a izraelskí kmeňoví náčelníci, ktorí boli s ním, vypočuli slová, ktoré predniesli Rubenovci, Gadovci a Manassesovci, páčilo sa im to. 31A kňaz Finés, Eleazarov syn, povedal Rubenovcom, Gadovcom a Manassesovcom: "Dnes vieme, že je uprostred nás Pán, lebo ste sa nedopustili nijakej vierolomnosti proti Pánovi. Teraz ste vytrhli Izraelových synov z Pánovej ruky."
32Potom sa kňaz Finés, Eleazarov syn, a náčelníci vrátili od Rubenovcov a Gadovcov z krajiny Galaád k Izraelovým synom do krajiny Kanaán a priniesli im odpoveď. 33Odpoveď sa Izraelovým synom páčila a Izraelovi synovia chválili Boha a už nehovorili, že vytiahnu proti nim do boja a spustošia krajinu, v ktorej bývajú Rubenovci a Gadovci. 34A Rubenovci a Gadovci nazvali oltár ´E D, (to jest Svedectvo); lebo (povedali) on je svedectvom medzi nami, že Pán je Boh. (*) (Meno oltára v hebr. vypadlo, ale podľa niektorých rukopisov ako aj sýr. prekladu bolo: 'Ed, t. j. Svedectvo.)
1Dlhý čas po tom, čo Pán daroval Izraelovi pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, keď bol Jozue už starý a v pokročilom veku, 2Jozue zvolal celý Izrael, jeho starších, náčelníkov, sudcov a pisárov, a hovoril im:
"Zostarel som a som v pokročilom veku. 3Vy ste videli všetko, čo pre vás vykonal Pán, váš Boh, všetkým tým nepriateľom. Lebo Pán, váš Boh, sám bojoval za vás. 4Pozrite, lósom som vám rozdelil za dedičný podiel pre vaše kmene tie národy, čo ešte zostali zo všetkých národov, ktoré som vyhubil od Jordána až po Veľké more na západe slnka. 5Pán, váš Boh, ich sám vypudí pred vami a zaženie ich kvôli vám, aby ste sa mohli zmocniť ich krajiny, ako vám prisľúbil Pán, váš Boh. 6Len buďte neochvejne silní v tom, aby ste bedlivo zachovávali všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona! Neodchyľujte sa od toho ani napravo, ani naľavo, 7aby ste sa nedostali medzi tie národy, ktoré zostali medzi vami. Nespomínajte mená ich bohov, ani na nich neprisahajte, ani im neslúžte a neklaňajte sa im! 8Musíte sa pevne pridržiavať Pána, svojho Boha, ako ste to robili až podnes. 9Pán vypudil pred vami veľké a mocné národy a nik vám neodolal až podnes. (*) (Prízvukuje sa tu hlavný Boží príkaz. Pozri Dt 6,4–13.) 10Jeden z vás prenasleduje tisíc, lebo to Pán, váš Boh, bojuje za vás, ako vám sľúbil. (*) (Porov. Lv 26,8; Dt 32,30; Sdc 15,15.) 11Dávajte si veľký pozor na seba, aby ste milovali Pána, svojho Boha! 12Lebo ak sa zachováte ináč, ak totiž budete lipnúť k zvyšku tých národov, ktoré zostali medzi vami, a budete s nimi uzavierať manželstvá a miešať sa s nimi a ony s vami, 13potom vedzte, že Pán, váš Boh, už nikdy nevyženie tieto národy pred vami. Ba čo viac, stanú sa vám osídlom a pascou, korbáčom na vaše boky a tŕním vo vašich očiach, až vymiznete z tej krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh. (*) (Porov. Nm 33,55.)
14Hľa, ja dnes nastupujem cestu celého sveta. Preto uvážte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že ani jeden zo všetkých prísľubov, ktoré vám dal Pán, váš Boh, nezostal nevyplnený. Všetky sa vám splnili, ani jeden z nich nie je nevyplnený. (*) (Zo slova "dnes" ešte nevyplýva, že by bol mal Jozue túto reč v deň svojej smrti. "Dnes" v hebr. znamená i dlhšiu dobu ako jeden celý deň, asi "skoro, onedlho". "Cesta celého sveta", cesta k hrobu, smrť.) 15Ale ako sa vám vyplnilo každé prisľúbenie, ktoré vám dal Pán, váš Boh, takisto na vás dopustí každú hrozbu, až vás odstráni z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Pán, váš Boh. 16Ak prestúpite zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú vám uložil, a ak odídete (od neho) a budete slúžiť iným bohom a klaňať sa im, Pánov hnev vzbĺkne proti vám a čoskoro budete vyhubení z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal."
1Jozue zhromaždil všetky Izraelove kmene do Sichemu a povolal starších Izraela, jeho náčelníkov, sudcov a pisárov. A keď sa dostavili pred Boha, (*) (Druhá rozlúčková reč Jozuova bola v Si cheme. Z poznámky, že "sa dostavili pred Boha", nasleduje, že v Sicheme bola svätyňa. Podľa 18,8 a 19,51 bol stánok zjavenia v Šílo, keď bola zem lósom delená medzi jednotlivé kmene. Či medzitým bol svätostánok postavený v Sicheme? Alebo azda pôvodnejšie je znenie LXX, ktorá ako tu, tak aj vo v. 25 miesto "v Sicheme" má: "v Šílo"? – Prvú reč mal Jozue len k zástupcom ľudu (23,2), na toto zhromaždenie zvolal všetok ľud ("všetky Izraelove kmene"). – Táto druhá reč Jozuova sa skladá z 2 častí: 1. podáva dejinný prehľad dobrodení, ktoré Jahve preukázal v minulosti svojmu ľudu (2–13), 2. krátke mravné napomenutie (14 n.). Podobné zloženie má aj Mojžišova reč v Dt 1,6 – 4,40.) 2Jozue povedal všetkému ľudu:
"Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Oddávna bývali vaši otcovia, Abrahámov a Nachorov otec Táre, na druhej strane Rieky a slúžili iným bohom. (*) ("Na druhej strane Rieky", t. j. Eufratu. – O Tárem a jeho synoch pozri Gn 11,26 n.) 3Vzal som teda vášho otca Abraháma z druhej strany Rieky a previedol som ho po celej krajine Kanaán. Rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu Izáka. 4Izákovi som dal zas Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal pohorie Seir, aby si ho zaujal. Jakub však a jeho synovia zostúpili do Egypta. 5I poslal som Mojžiša a Árona a bil som Egypťanov (znameniami), ktoré som tam robil. 6A keď som vyviedol (vás a) vašich otcov z Egypta, došli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov na vozoch a koňoch až po Rákosové more. 7Keď volali k Pánovi, on položil medzi vás a Egypťanov temnotu a priviedol na tamtých more, ktoré ich prikrylo. Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. 8Nato som vás priviedol do krajiny Amorejčanov, ktorí bývali na druhej strane Jordánu. Keď ste proti nim bojovali, dal som ich do vašej ruky. Zaujali ste ich krajinu a ja som ich pobil pred vami.
9Potom povstal moabský kráľ, Seforov syn Balak, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a poslal Beorovho syna Baláma, aby vám zlorečil. 10Ja som však odmietol počúvať Baláma a musel vám ešte aj žehnať, a tak som vás vyslobodil z jeho ruky.
11Potom ste prešli cez Jordán a došli ste k Jerichu. Tu bojovali proti vám jerišskí občania, Amorejčania, Ferezejci, Kanaánčania, Hetejci, Gergezejčania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal som ich do vašej ruky. (*) (Porov. Ex 14,9 nn.; Nm 21,21–35; 22,1–6; o bojoch proti Amorejčanom Joz hl. 10; o Balakovi a Balámovi Nm 22 – 24; Sdc 11,25.) 12A poslal som pred vami sršne, ktoré ich pred vami vypudili: dvoch amorejských kráľov; teda nie svojím mečom alebo svojím lukom (si ich premohol). (*) (O "sršňoch" (osách), ktoré prišli Izraelitom na pomoc, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; tiež Múd 12,8.) 13Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich, vinice a olivové sady, ktoré ste nevysádzali, a jete z nich. (*) (Porov. Dt 6,10 n.)
14Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka a v Egypte, a slúžte Pánovi! 15Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi." (*) (Odstránenie bohov (bôžikov) treba chápať doslovne. Porov. Gn 35,2 n.)
16Ľud odpovedal: "Kiež je ďaleko od nás, aby sme opustili Pána a slúžili iným bohom! 17Veď on je Pán, náš Boh, ktorý nás - a tiež našich otcov - vyviedol z egyptskej krajiny, z otrokárne, ktorý pred našimi očami robil tie veľké divy a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. (*) (O egyptskej otrokárni pozri Ex hl. 1; o ochrane Božej po ceste pozri Ex 23,20; Dt 8,2 atď.) 18Pán vypudil pred nami všetky národy, aj Amorejčanov, ktorí obývali krajinu. Aj my chceme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh!"
19Jozue však namietal ľudu: "Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi! Veď on je svätý Boh, žiarlivý Boh. On neodpustí vaše priestupky a hriechy. 20Ak vy opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, tak aj on sa odvráti od vás a dopustí na vás zlo a zničí vás, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia."
21Ľud však odvetil Jozuemu: "Nie, my chceme slúžiť Pánovi." 22Jozue nato povedal ľudu: "Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili."
Odpovedali mu: "Áno, sme."
23"A teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte si srdce k Pánovi, Izraelovmu Bohu!" 24Ľud odpovedal Jozuemu: "Pánovi, nášmu Bohu, chceme slúžiť. Jeho hlas chceme počúvať."
25V ten deň uzavrel Jozue s ľudom zmluvu a dal mu zákon a právo v Sicheme. (*) (Zákon a právo, t. j. obsah zmluvy, ktorú uzavrel Jahve s Izraelom.) 26A Jozue zapísal tieto slová do knihy Božieho zákona.
Potom vzal veľký kameň a postavil ho tam pod terebintom, ktorý bol na mieste zasvätenom Pánovi. (*) (Čo všetko zapísal, Jozue do tej knihy, nedá sa dnes zistiť. Určite neskorší inšpirovaný spisovateľ dnešnej Knihy Jozue z nej prebral to a toľko, koľko potreboval k dosiahnutiu svojho cieľa. – Kameň, (podľa LXX stál proti svätyni), mal upamätúvať každého Izraelitu na slávnostnú chvíľu obnovenia zmluvy s Bohom.) 27Pritom Jozue povedal všetkému ľudu: "Hľa, tento kameň bude svedčiť proti nám, lebo vypočul všetky slová Pánove, ktoré k nám hovoril. Preto bude svedkom proti vám, aby ste nezapierali svojho Boha."
28Nato Jozue ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.
29Po týchto udalostiach Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesiatich rokov. 30Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gás.
31Izrael slúžil Pánovi po všetky Jozueho dni a po všetky dni starších, čo ešte dlho žili po Jozuem a poznali všetky Pánove skutky, ktoré on vykonal pre Izrael. (*) (Jozue zomiera o 10 rokov mladší ako Mojžiš (Dt 34,7) a práve tak starý ako Jozef (Gn 50,26). O mieste pochovania sa hovorí aj v 19,50. Polohu hory Gás nevieme presne udať. – Jozue bol už svojím menom (Jehóšú’a) krásnym predobrazom Ježiša. Ako Jozue previedol izraelský ľud cez vody Jordána do krásnej zeme, potom vybojoval mu sídlo v Palestíne a sprostredkoval zmluvu Boha s ľudom, tak aj Pán Ježiš uviedol nás vodou sv. krstu do krásnej záhrady Cirkvi sv., svojím utrpením vybojoval nám miesto v Cirkvi a stal sa prostredníkom medzi Bohom a nami, uzavrel tú najdokonalejšiu zmluvu medzi Bohom a ľudstvom.)
32Jozefove kosti, ktoré Izraelovi synovia priniesli z Egypta, pochovali v Sicheme, na záhone, ktorý kúpil Jakub od synov Sichemovho otca Hemora za sto strieborných a ktorý dostali za dedičný podiel Jozefovi synovia. (*) (O kostiach Jozefových pozri Gn 50,25; Ex 13,19. – O kúpe Jozefovho poľa pozri Gn 33,18.) 33Aj Áronov syn Eleazar zomrel a pochovali ho v Gabae, (meste) jeho syna Finésa, ktoré mu bolo pridelené na Efraimskom pohorí. (*) (O Eleazarovi pozri 14,1; 19,51. – Gabaa (Gabaat, Gibea), ktorá patrila Finésovi, bola asi tam, kde je dnes Džibija, 1 hod. cesty na východ od Tibne. – LXX tu dodáva, že toho času nosili archu po Palestíne, že po smrti Eleazarovej sa stal veľkňazom Finés, ktorý zastával tento úrad až do smrti a pochovaný bol tiež v Gabae.)