Joz 5

Ozvena zázračného prechodu. - 1Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla. (*) (Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Emorejčania (Amorejčania), obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).)

Tábor v Galgale, 5,2-16

Druhá obriezka. - 2V tom čase povedal Pán Jozuemu: "Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!" (*) (Jozue z rozkazu Božieho znovu uvádza do života obriezku, ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.) 3A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot. (*) (O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4,25. Hoci v bežnom živote sa užívalo neskoršie kovových nožov, predsa pri tomto náboženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý vo v. 9 sa nazýva Galgala (Gilgál).)

4S obriezkou, ktorú previedol Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužovia, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta. 5Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti - na ceste po východe z Egypta -, obrezaný nebol. 6Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom. (*) ("Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom" – častý výraz v Písme sv. , ktorým chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko-bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3,8.17; 13,5; 33,3; Lv 20,24; Nm 13,28a; 14,8; 16,13 n.; Dt 6,3; 11,9; 26,9.15; 27,3; 31,20; Jer 11,5; 32,22; Ez 20,6.15.) 7Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.

8Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili. (*) (Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň (Gn 34,25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2,11.24; 5,1).) 9A Pán povedal Jozuemu: "Dnes som odňal od vás egyptskú potupu." Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes. (*) (Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgál súvisí so slovesom galal ,váľať') – akoby ,odvalenie', t. j. egyptskej potupy.)

Prvá Veľká noc v Palestíne. - 10Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc. (*) (Podľa Ex 12,6 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.) 11A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno. 12Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny.

Anjel sa zjavuje Jozuemu. - 13Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: "Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?" 14I odpovedal: "Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel." 15Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: "Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?"

16Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: "Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!" A Jozue to urobil. (*) ("Vodca Pánovho vojska" – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho po- vzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.)

Joz 6

Víťazné boje v Kanaáne, 6,1 - 12,24

Pád Jericha, 6,1-27

Boh dáva pokyny na dobytie Jericha. - 1Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť.

2Tu Pán povedal Jozuemu: "Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi! 3Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní. 4Siedmi kňazi nech nesú pred archou sedem trúb. Na siedmy deň obídete mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)! 5Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trúby, všetok ľud nech zakričí mohutným hlasom, mestské múry sa zosunú a ľud vnikne dovnútra, každý z toho miesta, kde je."

Jozue dáva rozkazy kňazom a ľudu. - 6Nunov syn Jozue zvolal kňazov a povedal im: "Neste archu zmluvy a siedmi kňazi nech nesú sedem trúb pred Pánovou archou!"

7A ľudu povedal: "Choďte a obíďte mesto! Bojovníci nech idú pred Pánovou archou!"

Obchôdzky okolo Jericha. - 8Keď Jozue dal ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trúbili. Archa Pánovej zmluvy išla za nimi. 9Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili, a ostatný ľud išiel za archou za stáleho hlaholu trúb.

10Ľudu Jozue nariadil: "Nerobte krik, nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech nevyjde ani jedno slovo až do dňa, kedy vám zavelím: »Kričte!« Potom zakričíte!"

11Tak Pánova archa obchádzala mesto. Obišli raz, potom sa vrátili do tábora a cez noc zostali v tábore. 12Jozue vstal včasráno, kňazi niesli Pánovu archu 13a siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb, kráčali pred Pánovou archou a ustavične trúbili. Bojovníci tiahli pred nimi a ostatný ľud išiel za Pánovou archou za stáleho hlaholu trúb.

14Aj na druhý deň obišli raz mesto; potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní.

Zaujatie Jericha. - 15Ale na siedmy deň vstali zavčasu, pri východe zorničky, a obišli mesto sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Sedemkrát obišli mesto len v tento deň. 16Keď zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, Jozue zavelil ľudu: "Zakričte, lebo Pán vám mesto dal.

Kliatba vyhlásená nad Jerichom. - 17Ale mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len neviestka Rachab nech zostane nažive - ona a všetci, ktorí sú s ňou v dome -, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali. (*) (Jericho bolo obetované Bohu ako prvotina kanaánskej zeme. V Starom zákone všetky prvotiny patrili Bohu (prvorodenci, prvá úroda…). Všetok život v meste bol vyhasnutý, teda ľudia i zvieratá boli pobití (v. 21). Ostatok spálili. To bol dôsledok kliatby (chérem). Z kliatby boli vyňaté len predmety zo striebra, zlata, železa a medi.) 18Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia. 19Ale všetko striebro i zlato a medené i železné náradie nech je zasvätené Pánovi a uložené do Pánovho pokladu!"

Mestské múry padajú. - 20Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto.

21Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi.

Rachab s rodinou zachránená. - 22Obidvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozue nariadil: "Choďte do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej príslušníkov, ako ste jej pod prísahou sľúbili!" 23Mladí mužovia, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora.

24Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu. 25Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy. (*) (Spočiatku Rachab i so svojou rodinou bola ubytovaná povedľa izraelského tábora. Podľa Dt 23,14 bol izraelský tábor svätý, a preto ani Rachab nemohla v ňom bývať, dokiaľ sa neočistila, čiže neprijala vieru Izraela a nebola prijatá do náboženskej obce izraelskej. Podľa Mt 1,5 sa vydala Rachab za Júdovca Salmona. Pozri tiež poznámku k 2,1.)

Jozue zlorečil Jerichu. - 26Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou:

27A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou.