Lv1-7

Zákony o obetách, 1 - 7

Zákon o celostných žertvách. - 1Pán zavolal Mojžiša a vravel mu zo stánku zjavenia: (*) (O obetách pozri úvod do Levitika 2.1.) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto z vás prinesie Pánovi obetu z dobytka, prinesiete svoju obetu z hovädzieho dobytka a stád. (*) (Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo, že človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu cenu.)

3Ak jeho obeta bude celostnou žertvou z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca ku vchodu do stánku zjavenia, aby sa zaľúbil Pánovi. (*) (Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvznešenejšou obetou, pretože celá patrila Bohu. Ňou sa prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako dokonalejší.) 4Položí ruku na hlavu žertvy, aby bola so záľubou prijatá a získala mu odpustenie. (*) (Porov. Ex 29,10.15.19. Tento obrad sa konal pri celostných žertvách, pri pokojných a zmiernych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu, a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva kus zo svojho imania. Na druhom mieste vkladanie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov na obetné zviera.) 5Potom býka zabije pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, budú obetovať krv a rozlejú krv vôkol oltára, ktorý je naproti vchodu do stánku zjavenia. (*) (Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci, neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi (2 Krn 29,22; 30,16). – Podľa Lv 17,11 život zvieraťa je v jeho krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bohu, ktorému patrí každý ľudský život. – Kňazi zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Hebr 12,24; 1 Pt 1,2). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma obetu.) 6Potom žertve stiahne kožu a rozseká ju na kusy. 7Áronovi synovia, kňazi, dajú na oltár oheň a na oheň naložia dreva. 8Nato Áronovi synovia, kňazi, poukladajú kusy, hlavu a loj na drevo, čo je na oltári na ohni. 9Vnútornosti a nohy však poumýva vodou a kňaz to dá všetko spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. (*) (Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To značia slová "príjemnej vône pre Pána". Celostnou žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pánovi a pocit závislosti od Boha.)

10Ak bude jeho obeta celostnou obetou zo stáda, ovca alebo koza, nech privedie bezchybného samca. 11Zabije ho na severnej strane oltára pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, rozlejú jeho krv vôkol oltára. 12Rozseká ho na kusy a kňaz ich položí s hlavou a lojom na drevo, čo je na oltári na ohni. 13Vnútornosti však a nôžky umyje vodou a kňaz vezme všetko spolu a dá to spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

14Ak bude jeho obeta Pánovi celostnou žertvou z vtáctva, nech prinesie hrdličky alebo holúbky. 15Kňaz ju zanesie na oltár, odreže jej hlavu a spáli ju na oltári. Jej krv vycedí na oltárnu stenu. 16Potom jej odstráni hrvoľ a perie a hodí to za oltár na východnú stranu, na miesto, kde sa vysypáva popol. (*) (Hebrejský text má miesto hrvoľa "vnútornosti" a namiesto peria "to, čím sú vnútornosti naplnené", trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo súkromné. Celostnú žertvu mohol priniesť aj cudzinec, ostatné obety však nie.) 17Potom jej vytrhne krídla, ale neodhodí ich, a dá ju kňazovi spáliť na oltári na dreve, čo je nad ohňom, ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

Zákon o nekvasených potravinových obetách. - 1Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo. (*) (Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).) 2Potom ju prinesie Áronovým synom, kňazom, a jeden z nich vezme za hrsť múky poliatej olejom a všetko kadidlo, a kňaz to spáli na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. (*) (Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).) 3Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových. (*) ("Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).)

4Ak budeš chcieť obetovať potravinovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zapravené chleby z jemnej múky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky. 5Ak bude tvoja obeta potravinovou obetou z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky, zapravená olejom, bez kvasu. 6Polámeš ju na kúsky a poleješ ju olejom. To je potravinová obeta. 7Ak bude tvoja obeta z toho, čo sa pripravilo v hrnci, nech je z jemnej múky a zaprávaná olejom. 8Potravinovú obetu pripravenú na tento spôsob, donesieš potom Pánovi a odovzdáš ju kňazovi, aby ju položil na oltár. 9Kňaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spáli to na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 10Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových. 11Nijaká obeta, ktorú prinesieš Pánovi, nesmie byť zaprávaná kvasom, lebo nič z kvasu ani z medu nesmiete spáliť na zápalnú obetu Pánovi. (*) (Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).) 12Môžete to priniesť Pánovi ako dary z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú! 13Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou. (*) (Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".)

Potravinové obety z prvotín. - 14Keď budeš prinášať potravinovú obetu Pánovi z prvotín plodín, rozdrvíš zrno dozrievajúcich klasov, upražených na ohni, a prinesieš ako potravinovú obetu zo svojich prvotín. 15Na to naleješ oleja a pridáš kadidla. To je potravinová obeta. 16A kňaz spáli niečo z rozdrveného zrna a z oleja a všetko kadidlo na ohni ako pripomienku pre Pána.

Pokojné žertvy. - 1Ak bude niekto obetovať pokojnú žertvu z hovädzieho dobytka, to, čo prinesie na obetu Pánovi, musí byť samec alebo samica bez chyby. 2Položí ruku na hlavu svojej obety a zabije ju pri vchode do stánku zjavenia, a Áronovi synovia, kňazi, rozlejú krv vôkol oltára. 3Potom z pokojnej obety prinesie na zápalnú obetu Pánovi loj, ktorým sú obrastené črevá, a všetok loj, ktorý pokrýva vnútornosti. (*) (Najlepšie časti obetovali Pánovi; porov. Ex 29,13.) 4Aj obe obličky a loj, čo je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí. 5Áronovi synovia to spália na oltári, na zápalnej obete, ktorá je na dreve na ohni, ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

6Ak niekto prinesie obetu ako pokojnú žertvu Pánovi zo stáda, nech je to, čo bude obetovať, samec alebo samica bez chyby. 7Ak bude jeho obetou baránok, privedie ho pred Pána, 8položí ruku na hlavu svojej obety a zabije ju pred stánkom zjavenia. Áronovi synovia rozlejú krv vôkol oltára. 9Potom z pokojnej obety prinesie na zápalnú obetu Pánovi loj; celý mastný chvost - odoberie ho celkom od chvostovej kosti -, loj, ktorým sú obrastené črevá, aj všetok loj, ktorý pokrýva vnútornosti, (*) (Istý druh oviec na východe má tučný a veľmi mastný chvost (Ex 29,22), váži až niekoľko kg.) 10ďalej obidve obličky s lojom, ktorý je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí. 11A kňaz to spáli na oltári ako potravinovú zápalnú obetu pre Pána.

12Ak bude jeho obetou koza, privedie ju pred Pána, 13položí ruku na jej hlavu a zabije ju pred stánkom zjavenia. Áronovi synovia vylejú krv okolo oltára. 14Potom z nej prinesie na zápalnú obetu Pánovi loj, ktorým sú obrastené črevá, aj všetok loj, ktorý pokrýva vnútornosti, 15ďalej obidve obličky s lojom, ktorý je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí. 16A kňaz to spáli na oltári ako potravinovú zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. Všetok loj patrí Pánovi. (*) (Zakazovalo sa jesť z loja, ktorý mal byť pri pokojnej obete obetovaný. Ináč Izraeliti mohli jesť mastné časti zo zvierat, ktoré obyčajne zabíjali. Lenže krv nemali jesť nikdy.) 17To bude večný predpis z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách: »Ani krv, ani loj nebudete jesť vôbec!«" (*) (O pokojnej obete pozri úvod k Levitiku 2.1.3.
Pokojná žertva je predobrazom mesiášskych časov, mesiášskych dobrodení (Mt 22,1–14; Jn 4,10–14). Pokojná žertva je aj predobrazom prevelebnej Sviatosti oltárnej (1 Kor 10,16–21).)

Zmierne obety za hriechy z nevedomosti. - 1Potom Pán hovoril Mojžišovi: (*) (O zmiernej obete pozri úvod do Levitika 2.1.4. Loj sa spaľoval na oltári a ostatné mäso, aspoň pri niektorých obetách za hriech, spaľovalo sa mimo tábora. Pri niektorých obetách však mäso pripadlo obetujúcemu kňazovi. V tomto spaľovaní vidí sv. Pavol predobraz Obety kríža, ktorá sa konala tiež mimo mesta, za hradbami (Hebr 13,11.12).) 2"Povedz Izraelitom: Ak sa niekto z nevedomosti prehreší proti niektorému zo všetkých Pánových predpisov a urobí niečo zakázané: 3Ak bude vinníkom pomazaný kňaz a padla by tým vina na ľud, obetuje dobytča za svoj hriech, ktorý spáchal, býčka na obetu za hriech Pánovi. (*) (Pomazaný kňaz – teda veľkňaz, lebo len tento bol ozaj pomazaný v osobe Áronovej. Ostatní kňazi boli len sčiastky pomazaní olejom, pomiešaným s krvou (8,30).
Hriech, ktorého vina by padla na ľud, je hriech veľkňazov, ktorý sa ho dopustil ako predstaviteľ a zástupca ľudu.)
4Privedie býčka ku vchodu do stánku zjavenia pred Pána, položí ruku na hlavu býčka a dobytča zabije pred Pánom. 5Potom pomazaný kňaz vezme z býčkovej krvi a zanesie do stánku zjavenia. (*) (Pri obetách za hriech veľkňaza a za hriech celého národa obetnú krv nosievali do svätyne.) 6Kňaz si namočí prst do krvi a sedem ráz krvou pokropí pred Pánom, pred oponou veľsvätyne. 7Potom kňaz potrie krvou rohy oltára, na ktorom je voňavé kadidlo pred Pánom v stane zjavenia, a všetku ostatnú krv dobytčaťa vyleje ku spodku oltára zápalov, ktorý je pri vchode do stánku zjavenia. 8Potom vyberie z býčka všetok loj, loj, ktorým sú obrastené črevá, aj všetok loj, ktorý pokrýva vnútornosti, 9tiež obe obličky s lojom, ktorý je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí, 10ako sa oddeľuje z býčka pokojnej obety, a kňaz to spáli na oltári zápalných obiet. 11Kožu býka však i všetko jeho mäso, hlavu a nohy, jeho vnútornosti a trus, 12teda celého býka odprace mimo tábora na čisté miesto, na miesto, kde sa vysypáva popol, a úplne ho spáli na poukladanom dreve: na popolišti ho spáli.

13Ak sa z nevedomosti prehreší celá izraelská pospolitosť bez toho, že by ľud o tom vedel, ak prekročia niektorý z Pánových príkazov a uvalia na seba vinu, 14keď potom ľud zbadá svoju vinu, obetuje ako zmiernu obetu dobytča, býčka. Privedú ho pred stánok zjavenia 15a starší pospolitosti položia pred Pánom ruky na hlavu býčka a býčka zabijú pred Pánom. (*) (Starší pospolitosti, čiže starší ľudu, sú významnejšie osoby, zastupujúce celú izraelskú obec.) 16Potom pomazaný kňaz zanesie niečo z krvi do stánku zjavenia, 17kňaz si namočí prst do krvi a pokropí sedem ráz pred Pánom, pred oponou. 18Potom potrie krvou rohy oltára, ktorý je pred Pánom v stánku zjavenia, a ostatnú krv vyleje ku spodku oltára zápalov, ktorý je pri vchode do stánku zjavenia. 19Potom vyberie všetok jeho loj a spáli ho na oltári. 20Aj s týmto býčkom urobí tak, ako urobil s predchádzajúcim býkom. Celkom tak s ním urobí. Takto ich kňaz zbaví hriechu a odpustí sa im. 21Býka odpracú von z tábora a spália ho, ako spálili predchádzajúceho býka. To je (zmierna obeta celého) ľudu za hriech.

22Ak zhreší knieža a ak z nevedomosti prekročí niektorý z príkazov Pána, svojho Boha, a pritiahne na seba vinu, (*) (Knieža je náčelník a hlava niektorého izraelského kmeňa.) 23keď zbadá svoje previnenie, privedie na obetu capa bez chyby, 24položí ruku na capovu hlavu a zabije ho na mieste, kde sa zabíja pred Pánom celostná žertva. To je obeta za hriech. 25Kňaz vezme na palec niečo z krvi obety za hriech a pomaže rohy oltára zápalných obiet, ostatnú krv však vyleje ku spodku oltára zápalných obiet. (*) (Krv z tejto obety neniesli do svätyne, ani ňou nekropili.) 26Potom spáli všetok jeho tuk na oltári tak, ako loj pokojných obiet. Takto ho kňaz zbaví jeho hriechu a on sa mu odpustí.

27Ak z nevedomosti zhreší nejaký jednotlivec z obyvateľov zeme tým, že prestúpi niektorý Pánov príkaz a uvalí na seba vinu, 28tak potom, keď pozná svoje previnenie, ktorého sa dopustil, privedie na obetu za svoj hriech, ktorého sa dopustil, bezchybnú kozu, 29položí ruku na hlavu obety za hriech a obetu za hriech zabije na mieste, kde sa zabíja celostná žertva. 30Kňaz potom vezme na palec niečo z jej krvi a pomaže rohy oltára zápalných obiet a ostatnú jej krv vyleje ku spodku oltára. 31Potom oddelí všetok jej loj tak, ako sa oddeľuje loj pokojných obiet, a kňaz ho spáli na oltári na príjemnú vôňu pre Pána. Takto ho kňaz zbaví hriechu a odpustí sa mu.

32Ak na obetu za hriech prinesie ako žertvu ovcu, nech je to, čo prinesie, bez chyby. 33Položí ruku na obetu za hriech a zabije ju na obetu za hriech na mieste, kde sa zabíja celostná žertva. 34Potom kňaz vezme na prst niečo krvi z obety za hriech a pomaže rohy oltára zápalných obiet, a ostatnú jej krv vyleje ku spodku oltára. 35Potom oddelí všetok jej loj, ako sa oddeľuje loj baránka, čo sa prináša ako pokojná obeta, a kňaz ho spáli na oltári na zápalnú obetu pre Pána. Takto ho kňaz zbaví hriechu, ktorého sa dopustil, a odpustí sa mu.

Niektoré previnenia, za ktoré treba priniesť obetu za hriech. - 1Ak sa niekto prehreší tým, že počul vyslovenú kliatbu, a mohol by vystúpiť ako svedok, aby bol očitým svedkom, alebo vie (o veci), a neoznámi to, uvalí na seba vinu. (*) (Vo veršoch 1–6 sa uvádzajú hriechy jednotlivcov, za ktoré mali priniesť obetu zmierenia.) 2Alebo ak sa niekto dotkne niečoho nečistého, nečistého divého zvieraťa alebo zdochliny, nečistého domáceho zvieraťa alebo zdochliny, či nečistého plaza bez toho, žeby o tom vedel, a potom to zbadá, pritiahne na seba vinu. 3Alebo ak príde do styku s nečistotou iného človeka, s nejakou nečistotou, ktorou sa môže znečistiť, bez toho, žeby o tom vedel, a potom to zbadá, pritiahne na seba previnenie. (*) (Tento prípad sa dotýka levitskej čistoty. Ak sa dotyčný včas neočistí, sa dopustí previnenia. O prípadoch, keď sa poškvrní človek, pozri Lv 11 – 15.) 4Alebo ak niekto nerozmyslene prisahal, že urobí niečo zlé alebo niečo dobré, alebo ak čokoľvek nerozmyslene pri prísahe vyslovil bez toho, žeby si toho bol vedomý, keď si to potom uvedomí, stane sa vinným. 5Kto teda nejakým takýmto spôsobom pritiahne na seba previnenie, nech sa prizná, čím sa prehrešil, (*) (Verejné vyznanie viny dialo sa pri vkladaní rúk na obetné zviera.) 6a nech privedie na obetu za svoj hriech Pánovi, na pokánie za svoju vinu, ktorej sa dopustil, samicu zo stáda, ovcu alebo kozu. Kňaz ho zbaví hriechu a on sa mu odpustí.

Náhrada nemajetných za predpísané obety. - 7Keby však jeho imanie nestačilo na ovcu, nech prinesie ako pokánie za svoje previnenie dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na obetu za hriech, druhé na celostnú žertvu. 8Dá ich kňazovi a on prinesie na obetu za hriech najprv prvé. Vykrúti mu hlavu pri samom krku bez toho, žeby mu ju odtrhol, 9a potom vycedí niečo krvi na steny oltára, ostatná krv sa vycedí ku spodku oltára. To je obeta za hriech. 10Druhé spáli podľa predpisu ako celostnú žertvu. Takto ho kňaz zmieri, takže hriech, ktorého sa dopustil, bude mu odňatý, a odpustí sa mu.

11Ak však jeho imanie nestačí ani na dve hrdličky alebo na dva holúbky, nech prinesie na obetu, na obetu za hriech pre svoje previnenie, desatinu efy jemnej múky. Olej k nej nepridá a nepriloží ani kadidlo, lebo je to obeta za hriech. (*) (Efa merala 36,4 litra.) 12Dá ju kňazovi a kňaz z nej vezme plné priehrštie na pripomienku, a spáli to na zápalnom oltári pre Pána. To je obeta za hriech. (*) (O pripomienke – porov. 2,2.) 13Takto ho kňaz zmieri za jeho previnenie, ktorého sa dopustil, a odpustí sa mu. Ostatné ostane kňazovi ako pri potravinovej obete."

Obety podlžnosti za spreneveru. - 14Pán hovoril Mojžišovi: 15"Ak niekto niečo spreneverí a neúmyselne siahne po veci, ktorá je zasvätená Pánovi, nech za pokánie prinesie Pánovi na obetu za hriech bezchybného barana zo svojho stáda, ktorý bude mať pre teba cenu aspoň dva strieborné šekly podľa posvätnej váhy. 16A čiastku, o ktorú ukrátil svätyňu, nahradí, pridá k tomu pätinu a odovzdá to kňazovi. A keď ho kňaz zmieri obetou barana za hriech, odpustí sa mu. (*) (Sprenevera značí tie hriechy, ktoré sú proti právu alebo majetku Božiemu a blížnych. Okrem zmierenia, čiže obety za hriech, vyžadovala sa aj náhrada.)

17Ak sa niekto prehreší a prestúpi niektorý z Pánových príkazov, previnil sa, aj keď si toho nebol vedomý, lebo sa dopustil krivdy. 18Privedie ku kňazovi bezchybného barana zo stáda podľa jeho odhadu ako obetu za hriech a kňaz mu sprostredkuje odpustenie za jeho neopatrnosť, za ktorú je zodpovedný bez toho, že by to bol zbadal, a odpustí sa mu. 19To je obeta za hriech, lebo sa previnil proti Pánovi."

Za poškodenie blížneho. - 1Pán povedal Mojžišovi: 2"Ak sa niekto prehreší a spreneverí voči Pánovi a odtají svojmu blížnemu nejakú vec, ktorú mu dal do úschovy, zveril, či odpredal, alebo ak oklame svojho blížneho, 3alebo ak sa niečo stratí, on to nájde a odtají, pričom ešte aj falošne prisahá pre nejaký skutok, ktorým sa človek môže prehrešiť, 4ak sa takto prehrešil a previnil, všetko, čo predal, alebo klamstvom nadobudol, čo mu zverili, alebo čo sa stratilo a on to našiel, a všetko, na čo falošne prisahal, 5vráti späť; dá v plnej hodnote náhradu a k tomu pridá ešte pätinu (hodnoty). Toto dá majiteľovi v ten istý deň, keď bude obetovať svoju obetu za hriech. 6A za pokánie prinesie kňazovi bezchybného barana pre Pána podľa odhadu previnenia. 7Kňaz ho potom zbaví hriechu pred Pánom a odpustí sa mu skutok, ktorým sa previnil."

Celostná žertva. - 8Potom Pán hovoril Mojžišovi: 9"Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto sú ustanovenia pre celostnú žertvu: Celostná žertva zostane na oltári na ohni celú noc až do rána, oheň na oltári treba pritom udržiavať. (*) (Týmto veršom začína sa v hebrejskom texte 6. hlava. Vo veršoch 8–32 sa hovorí o celostných žertvách. Uvedené predpisy sa týkajú ponajviac kňazov. Celostnú žertvu obetovali každý deň, a to ráno a v podvečer (Ex 29,38–42). Ráno sa kládla obeta celá na oltár, večer len po čiastkach. Takto horela obeta celú noc. Cez deň konali aj iné obety, nebolo treba predlžovať rannú obetu.) 10Kňaz oblečený v ľanovej ríze a v ľanových spodkách poodhŕňa popol, ktorý ostal po celostnej žertve, a zhrnie ho neďaleko oltára. 11Potom si vyzlečie rúcho, oblečie si iný odev a popol vynesie na čisté miesto mimo tábora. 12Oheň na oltári bude stále horieť, nesmie vyhasnúť. Kňaz naň naloží každý deň dreva, na to položí celostnú žertvu a pritom bude páliť lojové kusy z pokojných obiet. 13Oheň na oltári bude ustavične horieť, nikdy nesmie vyhasnúť.

Denná potravinová obeta. - 14A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia. 15Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána. 16Čo ostane, zjedia Áron a jeho synovia. Zje sa to nekvasené na svätom mieste; v nádvorí stánku zjavenia to zjedia. 17Kysnuté sa z toho piecť nesmie, lebo to som ti ja určil za podiel z mojej zápalnej obety. Je to posvätné ako obeta za hriech a obeta podlžnosti. 18Budú ju jesť iba muži z Áronovho potomstva. Toto ustanovenie o Pánovom zápale je večne platné z pokolenia na pokolenie. Každý, kto sa ho dotkne, bude zasvätený." (*) (Okrem celostnej žertvy sa denne prinášali potravinové obety (Ex 29,40 n.). O pripomienke porov. 2,2. K v. 18 pozri Ex 29,37; 30,29. O víne sa tu nehovorí, hoci aj ono sa pridávalo k celostným žertvám. Ale kňazom sa zakazovalo piť v službe akýkoľvek opojný nápoj (Lv 10,8). Zasvätený – osoby a veci, ktoré prišli do dotyku s posvätnými predmetmi vo svätyni alebo s obetou, boli sväté, zasvätené. Také veci prináležali svätyni a osoby museli sa očistiť a obetou vykúpiť (Ex 29,37).)

Veľkňazova potravinová obeta. - 19Pán hovoril Mojžišovi: 20"Toto je obeta Árona a jeho synov, ktorú prinesú v deň svojho posvätenia: desatina efy jemnej múky ako pravidelná potravinová obeta - polovica na ráno a druhá polovica na večer. 21Bude zapravená s olejom na platni; prinesieš ju pomiešanú a obetuješ ju na kúsky upečenú ako potravinovú obetu príjemnej vône Pánovi. 22Kňaz, ktorý bude z jeho synov pomazaný na jeho miesto, podá ju Pánovi podľa večne platného ustanovenia. Spáli sa celá, 23lebo každá kňazova potravinová obeta sa spáli celá, nesmie sa jesť." (*) (Túto obetu neskoršie, ako píše Jozef Flávius, veľkňaz prinášal denne, a to ráno a večer (Ant. Jud. III,10,7). "Synovia" Áronovi v užšom zmysle sú všetci jeho nástupci v úrade veľkňazskom, lebo len veľkňazi boli skutočne pomazaní. V širšom zmysle jeho synmi sú ostatní kňazi. Desatina efy je gomer, t. j. 3,6 litra pozri Ex 16,36.)

Obeta za hriechy. - 24Potom Pán hovoril Mojžišovi: 25"Povedz Áronovi a jeho synom: Toto sú predpisy o obete za hriech: Na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy, zabíja sa aj obeta za hriech pred Pánom; je presvätá. 26Jesť z nej môže len kňaz, ktorý podáva obetu za hriech. A bude sa jesť na svätom mieste, v nádvorí stánku zjavenia. 27Každý, kto sa dotkne jej mäsa, bude zasvätený; a ak mu niečo z jej krvi striekne na šaty, tú čiastku, čo bola postriekaná, musí oprať na svätom mieste. 28Hlinenú nádobu, v ktorej sa varila, treba rozbiť. Ak je však nádoba, v ktorej sa varila, medená, treba ju vydrhnúť a vymyť vodou. 29Budú z nej jesť všetci mužskí príslušníci kňazstva a bude sa jesť na svätom mieste, lebo je presvätá. 30Nesmie sa však jesť nijaká obeta za hriech, z ktorej sa zanesie (niečo) krvi do stánku zjavenia; musí sa celá spáliť na ohni. (*) (Tieto verše doplňujú predpisy o obetách za hriech (4,24.29.33). Obetné zvieratá, usmrcovali sa na severnej strane, pozri 1,1. Do hlinenej nádoby ľahko vsiakne tekutina, preto nádobu po použití zničili. Vo verši 30 sa myslí na obety za veľkňaza (4,5; 16,14) a za celý národ (4,16; 16,15), ako aj na obetu v deň zmierenia (16,27). V tých prípadoch obety prinášali aj za hriechy kňazov, preto nemali na nich podiel.)

Obeta za podlžnosť a potravinová obeta. - 1Toto sú ustanovenia o obete za podlžnosť: Je presvätá. 2Aj obeta za podlžnosť sa bude zabíjať na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy. Jej krv sa vyleje okolo oltára. 3Obetovať sa bude všetok jej loj: mastný chvost, loj, ktorý pokrýva vnútornosti, 4obe obličky s lojom, ktorý je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí. 5A kňaz to spáli na oltári ako zápalnú obetu pre Pána. To je obeta za podlžnosť. 6Môžu z nej jesť všetci muži z kňazstva a bude sa jesť na svätom mieste, lebo je presvätá. 7Pre obetu za hriech a obetu za spreneveru platí ten istý zákon. Bude patriť kňazovi, ktorý vykoná zmierny obrad.

Predpisy o súkromných celostných a potravinových obetách. - 8Kňazovi, ktorý podáva za niekoho celostnú žertvu, patrí koža z celostnej žertvy, ktorú podáva. 9Aj každá potravinová obeta, ktorá sa piekla v peci alebo na ohni a bola pripravená na platni, patrí kňazovi, ktorý ju obetoval. (*) (Obety za previnenie a spreneveru, čiže za podlžnosť, sú presväté, pokým ostatné pokojné žertvy sú sväté. Tieto slová chcú naznačiť, že z presvätých obiet mohli jesť len kňazi na posvätnom mieste, kým z obiet svätých mohli jesť aj príslušníci kňazských rodín. Obetné zviera zabíjal obetujúci. Takú obetu mohli vykúpiť peniazmi (5,14–16).) 10Každá potravinová obeta, ktorá bola zaprávaná olejom alebo suchá, patrí všetkým Áronovým synom, ako jednému tak aj druhému. (*) (Obeta suchá je potravinová obeta, pri ktorej nepoužívali olej (Lv 5,11; Nm 5,15). Potravinová obeta surová patrila všetkým kňazom. Ak už bola uvarená alebo upečená, dostával ju len obetujúci kňaz.)

Predpisy o pokojných obetách. - 11Toto je ustanovenie o pokojných obetách, ktoré sa prinášajú Pánovi: 12Ak ju niekto prinesie na poďakovanie, k ďakovnej obete prinesie nekvasené, na oleji zapravené oblátky, nekvasené, olejom natreté pagáče a jemnú, s olejom zmiešanú, na pečenie pripravenú múku. 13S pečivom z nekvaseného cesta prinesie svoj obetný dar, obetné zviera, svoju ďakovnú obetu. (*) (Kvasené chleby nekládli na oltár, zjedli ich však pri obetnej hostine.) 14A z každého obetného daru prinesie Pánovi čiastku ako pozdvihovanú obetu; tá bude patriť kňazovi, ktorý vylieva krv pokojnej obety. 15Mäso jeho ďakovnej pokojnej obety sa zje v deň obetovania, nič sa z neho nenechá do druhého dňa. 16Ak sa obetný dar prinesie pre sľub alebo z dobrej vôle, nech sa mäso zje v ten istý deň, keď bola prinesená obeta, možno však z nej jesť aj na druhý deň. (*) (Rozdiel medzi obetami ďakovnými a obetami zo sľubu alebo z dobrej vôle bol v tom, že mäso z ďakovných obiet muselo sa zjesť ešte v deň obety. Takto ďakovné obety boli medzi pokojnými obetami svätejšie ako ostatné.) 17Čo by však z mäsa žertvy ostalo na tretí deň, to sa musí celkom spáliť. 18Ak by niekto jedol z mäsa svojej pokojnej obety aj na tretí deň, nebude sa to páčiť Pánovi a tomu, kto ju obetoval, obeta sa neuzná, ba bude sa považovať za ohavnosť, a kto z nej bude jesť, uvalí na seba previnenie. 19Ani mäso, ktoré prišlo do styku s čímkoľvek nečistým, nesmie sa jesť, musí sa celé spáliť. A čo sa týka mäsa, každý, kto je čistý, môže jesť mäso. 20Osoba, ktorá by jedla mäso z Pánových pokojných obiet, kým je postihnutá nečistotou, nech je taká osoba vyhubená zo svojho ľudu. 21Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či je to nečistý človek alebo nečisté zviera, alebo nečistý plaz, a predsa by jedol z mäsa pokojnej Pánovej obety, takáto osoba nech je vyhubená zo svojho ľudu."

Zákon nejesť loj a krv. - 22Pán hovoril Mojžišovi: 23"Povedz Izraelitom: Nesmiete jesť nijaký loj ani z hovädzieho dobytka, ani z ovce, ani z kozy. 24Loj uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa môžete použiť na ľubovoľné ciele, nikdy však z neho nesmiete jesť. 25Lebo každý, kto z vás bude jesť loj zvieraťa, ktoré sa môže obetovať Pánovi na zápalnú obetu, bude vyhubený zo svojho ľudu. (*) (Zákaz sa týka výlučne lojových častí. Mäso, prerastené tukom, mohli jesť.) 26V nijakom svojom bydlisku nesmiete jesť nijakú krv, ani z vtáka, ani zo štvornohých zvierat. 27Každý, kto by jedol nejakú krv, bude vyhubený zo svojho národa."

Kňazský podiel z pokojných žertiev. - 28Pán hovoril Mojžišovi: 29"Povedz Izraelitom: Kto prinesie pokojnú obetu Pánovi, bude obetovať zo svojej pokojnej žertvy príslušnú časť Pánovi. 30Vlastnými rukami prinesie loj a prsia zápalnej obety, ktorá patrí Pánovi. Prsia prinesie na to, aby sa to podávalo na podávaciu obetu pred Pánom. (*) (Podávacia obeta označuje sem-tam pohybovanie obetných častí mäsa, čo sa nespaľovali na oltári. Pohyboval ich medzi svätyňou a oltárom zápalov na znak, že aj tieto časti sú zasvätené Bohu. Porov. Ex 29,26 n.) 31Loj spáli kňaz na oltári, prsia patria Áronovi a jeho synom. 32Aj pravú lopatku z vašich pokojných obiet dáte kňazovi ako podávaciu obetu. 33Pravá lopatka patrí tomu, kto z Áronových synov obetuje loj a krv pokojnej obety, 34lebo pozdvihované prsia a lopatku si vezmem od Izraelitov z ich pokojných žertiev a dám ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako ustavičnú náležitosť zo strany Izraelitov.

35To je podiel Árona a jeho synov na Pánovej zápalnej obete od toho dňa, keď sa im dovolil priblížiť, aby slúžili Pánovi ako kňazi. 36Určil im ho Pán - aby ho od Izraelitov dostávali - v deň, keď ich pomazal. To je večné ustanovenie pre všetky pokolenia." 37Toto sú ustanovenia o celostných žertvách, o potravinových obetách, o obetách za hriech a obetách podlžnosti, o obetách posvätenia a pokojných žertvách, 38ktoré Pán Mojžišovi prikázal na vrchu Sinaj, keď Izraelitom na púšti nariadil prinášať obetné dary Pánovi.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ex 40)   Dopredu (Lv 8)

Obsah