Výzva na mravný a nábožný život. - 1Pán vravel Mojžišovi: (*) (V hlave sa opisuje svätosť manželského zväzku. Zakazuje sa nasledovať Egypťanov a najmä Kanaánčanov, ktorých mravná skazenosť bola známa (Gn 19,5; 29,30.31; 39,6.7).) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Ja, Pán, som váš Boh! 3Nesmiete robiť to, čo sa robilo v egyptskej krajine, kde ste bývali, ale ani to nesmiete robiť, čo sa robí v kanaánskej krajine, kam vás zavediem; nebudete sa správať podľa ich zvyku. 4Vyplníte moje ustanovenia a zachováte moje predpisy a budete podľa nich kráčať! Ja, Pán, som váš Boh! 5Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy! Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán!
Krvismilstvo a zakázané manželstvá. - 6Nik sa nesmie priblížiť k pokrvnému, aby s ním telesne obcoval. Ja som Pán! 7Neodkryješ nahotu svojho otca: to jest svojej matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmieš ju zneuctiť! 8Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, to je telo tvojho otca. (*) (Zakazuje sa pohlavné obcovanie a manželstvo medzi pokrvnými a aj medzi niektorými príbuznými. "Odkryť nahotu" je eufemizmus pre označenie telesného styku. Pretože otec a matka sú jedno telo, odkryje sa nahota otcova, keď sa odkryje nahota matkina. Zakazuje sa teda pohlavný styk medzi synom a matkou a medzi otcom a dcérou.) 9Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry svojho otca alebo dcéry svojej matky, či sa narodila doma alebo sa narodila mimo domu. (*) (Zakazuje sa manželstvo s nevlastnou matkou, čiže druhoradou ženou otcovou, s vlastnou a nevlastnou sestrou atď.) 10Neodkryješ nahotu dcéry svojho syna alebo dcéry svojej dcéry, lebo to je tvoje telo. 11Neodkryješ nahotu dcéry niektorej ženy svojho otca, ktorá pochádza od tvojho otca, je tvojou sestrou. 12Neodkryješ nahotu sestry svojho otca, to je telo tvojho otca. 13Neodkryješ nahotu sestry svojej matky, to je telo tvojej matky. 14Neodkryješ nahotu brata svojho otca: nepriblížiš sa k jeho žene, ona je tvojou tetou! 15Neodkryješ nahotu svojej nevesty, je ženou tvojho syna, nesmieš odkryť jej nahotu! 16Neodkryješ nahotu bratovej ženy, to je telo tvojho brata. 17Neodkryješ nahotu ženy a jej dcéry; nesmieš si vziať dcéru jej syna ani dcéru jej dcéry, aby si odkryl ich nahotu; sú jej telo a to by bolo krvismilstvo! 18Nesmieš si pribrať za ženu manželkinu sestru a tým ju urobiť žiarlivou, keby si s ňou obcoval za jej života. (*) (Nebolo možno vziať si dve sestry súčasne, i keď sa trpelo mnohoženstvo. To by bolo príčinou žiarlivosti a nepokoja (Gn 29,30). – Mnohé z týchto zákonov už platili pred Mojžišom, teraz sa obnovujú a zdokonaľujú.)
Zákon iných hriechov nečistoty. - 19Nepribližuj sa k žene počas jej mesačného očisťovania, aby si odkryl jej nahotu. (*) (Porov. 12; 15,19.24.) 20So ženou svojho blížneho nesmieš pohlavne obcovať, aby si sa s ňou nepoškvrnil. 21Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pán! (*) (Moloch, boh slnka u Kanaánčanov, Milkom u Amončanov, Melkart u Feničanov uctieval sa obetovaním detí. Kanaánčania obetovali mu aj dospelých, Dt 12,31. Socha Molochova bola dutá, kovová, pol človeka a pol býka. Ruky mal natiahnuté dopredu a držal v nich medenú misu. Pred obetovaním sochu rozpálili a na misu položili dieťa, ktoré potom spadlo otvorom do dutého brucha modly, kde sa spálilo. Boh túto ohavnú modloslužbu zakazoval pod trestom smrti ukameňovaním. V neskorších časoch Izraeliti uctievali tohto boha (Šalamún 1 Kr 11,5; ostatní Izraeliti 2 Kr 17,16 atď.). Moloch je vlastne prepis hebr. melek. Rabíni dali menu výslovnosť podľa slova bošet – hanba.) 22Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť! 23Nesmieš pohlavne obcovať s nijakým zvieraťom; poškvrnil by si sa tým. Ani žena sa nepostaví zvieraťu, aby sa s ním spojila; to by bola nehanebnosť!
Napomenutia na čistý, svätý život. - 24Nepoškvrňte sa ani jednou z týchto vecí; veď všetkými týmito vecami sa poškvrňovali národy, ktoré ja vyženiem pred vami.
25A pretože je poškvrnená aj krajina, ja vypomstím jej zločiny tak, že krajina vyvrhne svojich obyvateľov. 26Nuž zachovávajte moje ustanovenia a nariadenia a nedopusťte sa nijakej z týchto ohavností, ani domorodci, ani cudzinci, ktorí sa budú medzi vami zdržiavať, 27lebo všetky tieto ohavné činy robili obyvatelia krajiny, ktorí tam boli pred vami, a preto sa krajina stala nečistou. 28Nech vás nevyvrhne krajina, keby ste ju poškvrnili, ako vyvrhla národy, ktoré tu boli pred vami. 29Lebo každý, kto by sa dopustil niektorej z týchto ohavností, osoby, ktoré by to urobili, budú vyhubené spomedzi svojho ľudu. 30Zachovávajte teda moje nariadenia; nesprávajte sa ohavnými zvykmi, ktoré boli pred vami, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja, Pán, som váš Boh!"
O pravej nábožnosti. - 1Pán vravel Mojžišovi: 2"Hovor celej izraelskej pospolitosti a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý! (*) (Porov. Ex 19,6; Lv 11,44.) 3Nech sa každý bojí svojej matky a svojho otca a zachovávajte moje soboty. Ja, Pán, som váš Boh! (*) (Pozri Ex 20,2.12; 31,13.14. Matka sa spomína na prvom mieste azda preto, že jej autoritu bolo treba väčšmi chrániť.) 4Neobracajte sa k modlám a nerobte si liatych bohov! Ja, Pán, som váš Boh! (*) (Ex 20,3.4; 34,17. K modlám, doslovne k ničotám.) 5Keď prinesiete Pánovi pokojnú žertvu, obetujte ju tak, aby ste sa (mu) páčili. 6Musí sa zjesť v deň, keď ju prinesiete na obetu, alebo na druhý deň. Čo ostane do tretieho dňa, treba to spáliť. 7Keby sa to jedlo na tretí deň, je to zakázané, nezíska to obľubu; 8a kto to bude jesť, uvalí na seba hriech, lebo znesvätil to, čo je Pánovi sväté; taká osoba bude vyhubená zo svojho ľudu.
Láska k blížnemu a spravodlivosť. - 9Keď budete zberať úrodu svojej krajiny, nežnite svoje pole až do kraja, a keď zoberiete svoju úrodu, nepaberkujte. 10Ani vo svojich viniciach nepaberkujte a nezbierajte, čo poopadúvalo v tvojej vinici; nechajte to pre chudobných a cudzincov! Ja, Pán, som váš Boh! (*) (Porov. Dt 24,19–22; 23,24.25; Rút 2. Podľa rabínov nemala sa zožať aspoň šesťdesiata časť poľa.) 11Nekradnite, neluhajte a neklamte jeden druhého! (*) (Ex 20,15. Blížny značí súkmeňovca.) 12Neprisahajte falošne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha!
Ja som Pán! 13Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! (*) (Mzda sa mala vyplácať denne, pretože nádenník žil len z práce svojich rúk.) 14Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán! 15Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! 16Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán! 17Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! 18Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!
Zákon spájania niektorých rôznorodých veci a zákon niektorých obyčají. - 19Zachovávajte moje príkazy: Nedajte páriť sa dvom druhom vášho dobytka! Neosievaj svoje pole dvojakým semenom! Nevezmi na seba odev utkaný z dvojakej látky! (*) (Tento predpis je na vykorenenie pohanských praktík mágie.) 20Ak bude muž spať a obcovať so ženou, ktorá je otrokyňa, vydatá za iného muža, a nie je vykúpená ani nedostala slobodu, budú obidvaja potrestaní, ale usmrtení nebudú, lebo ona nebola prepustená na slobodu. 21On prinesie za pokutu Pánovi barana ku vchodu do stánku zjavenia na obetu za spreneveru. 22Kňaz mu obetou barana za spreneveru, za jeho hriech, ktorého sa dopustil, sprostredkuje zmierenie pred Pánom a odpustí sa mu, a bude oslobodený od svojho hriechu, ktorého sa dopustil. 23Keď vojdete do krajiny a budete sadiť ovocné stromy rozličných druhov, netrhajte ich prvé ovocie - ich predkožku! Tri roky sa ich nedotýkajte, nesmú sa jesť! (*) (Obriezka znamenala na začiatku vstup do zrelosti. Tento názor prenášali aj na mladý strom; nesmelo sa z neho jesť, kým nedosiahol istú zrelosť. Zákon však platil len na čas, keď Izraeliti zaujmú Palestínu.) 24Vo štvrtom roku sa všetko ich ovocie ako dar povďačnosti zasvätí Pánovi. 25Len v piatom roku môžete jesť ich ovocie, aby ste takto z nich mali bohatšiu úrodu. Ja, Pán, som váš Boh! 26Nič nejedzte s krvou! Nesmiete veštiť, ani vykladať! 27Nestrihajte si vlasy dookola hlavy a nehoľte si bokombriadky! 28Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán! 29Nezneucti svoju dcéru tým, že ju vydáš na smilstvo, aby sa krajina nestala miestom nerestí a pareniskom smilstva! (*) (Zakazujú sa pohanské zvyky, účasť na modlárstve atď. Na znak smútku príslušníci niektorých kmeňov starovekých národov robili si do tela zárezy.)
30Zachovávajte moje soboty a majte v úcte moju svätyňu! Ja som Pán! 31Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a na veštcov! Nevypytujte sa ich: poškvrnili by ste sa tým. Ja, Pán, som váš Boh! (*) (Vyvolávanie mŕtvych bolo na východe veľmi obľúbené.) 32Pred šedivou hlavou vstaň, cti si staršiu osobu a boj sa svojho Boha! Ja som Pán!
33Ak sa bude u teba v tvojej krajine zdržovať cudzinec, neutláčaj ho! 34Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh!
35Nedopusťte sa nespravodlivosti na súde, pri meraní, pri váhe a pri dutých mierach! 36Majte správne váhy, správne závažia, správnu efu a správny hin! Ja som Pán, váš Boh, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny!
37Zachovajte všetky moje prikázania a ustanovenia a konajte podľa nich! Ja som Pán!"
Trest za modloslužbu. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Povedz Izraelitom: Každý, kto z Izraelitov a z cudzincov, čo sa zdržujú v Izraeli, dá Molochovi niektoré zo svojich detí, naskutku zomrie, ľud krajiny ho ukameňuje! 3A ja sám obrátim svoju tvár proti tomu človeku a vyhubím ho z jeho ľudu, pretože dal Molochovi svoje dieťa, a tak poškvrnil moju svätyňu a zneuctil moje meno. 4A keby obyvatelia krajiny zavreli oči pred týmto človekom - keď dal svoje dieťa Molochovi - a nezabili by ho, 5tak ja sám obrátim svoju tvár proti tomu človeku a proti jeho potomstvu a vyhubím z jeho ľudu jeho a všetkých, čo ho budú nasledovať, keď budú vzdávať poctu Molochovi. (*) (Porov. 18,21. Zákon sa týka nielen Izraelitov, ale aj cudzincov, bývajúcich medzi Izraelitmi. Ukameňovanie bolo bežným trestom. Každý mohol na odsúdeného hodiť kameň.) 6A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu. 7Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh!
Trest za krvismilstvo. - 8Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Pán, ktorý vás posväcuje.
9Lebo každý, kto bude zlorečiť svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Zlorečil otcovi a matke, jeho krv bude na ňom. (*) (Porov. Ex 21,17; Mt 15,4. Je možné, že sa slová vzťahujú na zločin z 18,7.) 10Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť. 11Keby niekto spal so ženou svojho otca, zneuctil by telo svojho otca; obaja musia zomrieť, ich krv bude na nich. 12Keby niekto spal so svojou nevestou, obaja musia zomrieť, spáchali nehanebnosť; ich krv bude na nich. 13Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich. 14Ak si niekto okrem ženy vezme aj jej matku, to je krvismilstvo, treba jeho aj ich upáliť, aby neostal tento zločin medzi vami. 15Kto by pohlavne obcoval s domácim zvieraťom, musí zomrieť a zviera zabijete. 16Keby sa niektorá žena priblížila k nejakému zvieraťu a spojila by sa s ním, zabiješ i ženu, i zviera; musia zomrieť, ich krv bude na nich. (*) (Porov. hl. 18.)
17Ak si niekto vezme svoju sestru, dcéru svojho otca alebo svojej matky, a pozrie na jej nahotu, a ona pozrie na bratovu nahotu, to je ohavnosť, nech sú zahubení pred očami svojich súkmeňovcov. Odokryl nahotu svojej sestry, ponesie svoju vinu. (*) (Zahubení, pozri Gn 17,14; Lv 17,4. Ide vari len o vyobcovanie z náboženskej a politickej obce.) 18Ak bude niekto spať so ženou počas jej (mesačného) očisťovania a odkryje jej nahotu, jej prameň, a ona odkryje prameň svojej krvi, obaja budú vyhubení zo svojho ľudu. 19Nahotu sestry svojej matky a sestry svojho otca neodokry, lebo by si obnažil svojho pokrvného, svoju vinu ponesieš! 20Keby niekto spal so svojou strynou, obnažil by nahotu svojho strýca, ponesú svoj hriech, zomrú bezdetní. (*) ("Bezdetní", hrozí sa Božím trestom. Dá sa to však chápať aj v tom zmysle, že narodené deti budú pokladané za nezákonné a nebudú dedičmi svojho otca.) 21Kto si vezme ženu svojho brata - čo je ohavnosť -, odkryl nahotu svojho brata; budú bezdetní.
Rozličné napomenutia. - 22Zachovávajte všetky moje nariadenia a ustanovenia a plňte ich, aby vás nevyvrhla krajina, do ktorej vás vovediem, aby ste v nej bývali. 23Nesprávajte sa podľa zvykov národov, ktoré ja pred vami vyženiem: preto, že robili tieto veci, zošklivili sa mi. 24Preto vám hovorím: Zaujmite ich krajinu, dávam vám ju dedične do vlastníctva, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ja, Pán, váš Boh, ktorý som si vás oddelil od národov. 25Preto rozlišujte medzi čistými a nečistými štvornohými zvieratami, medzi čistými a nečistými vtákmi, aby ste sa nepoškvrnili štvornohými zvieratami alebo vtákmi, alebo niečím, čo lozí po zemi a čo som od vás oddelil, aby ste sa nepoškvrnili! 26Buďte mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý, a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji!
27Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich." (*) (Porov. 19,2.31.)
Predpisy pre kňazov. - 1Pán vravel Mojžišovi: "Hovor kňazom, Áronovým synom, a povedz im: Nepoškvrňte sa mŕtvolou niektorého súkmeňovca, (*) (Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.) 2okrem mŕtvoly najbližších príbuzných, a to svojej matky, svojho otca, svojho syna, svojej dcéry, svojho brata 3a svojej sestry, ak je ešte panna a je mu blízko, lebo nepatrí nijakému mužovi; ňou sa môže poškvrniť. 4Ale (mŕtvolou) niekoho iného zo svojho ľudu sa nesmie poškvrniť a tým znesvätiť. 5Neostrihajú si hlavy dohola, ani bokombriadky si neoholia a neurobia si na tele zárezy. (*) (Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).) 6Sú zasvätení svojmu Bohu a nesmú znesvätiť meno svojho Boha. Oni prinášajú Pánovi zápalné žertvy, chlieb svojho Boha, preto nech sú svätí.
7Nesmú si vziať za ženu ani pobehlicu, ani padlú, ani ženu zapudenú od svojho muža si nevezmú, lebo (kňaz) je zasvätený svojmu Bohu. (*) (Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).) 8A ty ho uctievaj, lebo on predkladá chlieb svojho Boha. Nech ti je svätým, lebo ja, Pán, ktorý vás posväcujem, som svätý! 9Ak sa kňazova dcéra znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca, bude bez milosti upálená.
Predpisy pre veľkňaza. - 10Ale kňaz, ktorý je najvyšší medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania a ktorého posvätili a obliekli do posvätného rúcha, nenechá si rozpustené vlasy, ani si neroztrhne rúcho. 11Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, ani svojím otcom sa nepoškvrní, ani svojou matkou. 12Nesmie opustiť svätyňu a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo je na ňom posvätenie Božím olejom pomazania. Ja som Pán! (*) (Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.) 13Za ženu si vezme pannu. (*) (Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.) 14Vdovu, zapudenú ženu, padlú alebo pobehlicu si nesmie vziať. Iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu, 15aby neznesvätil svoje potomstvo vo svojom národe. Lebo ja som Pán, ktorý ho posväcujem!"
Ustanovenia o kňazoch s telesnou chybou. - 16Pán hovoril Mojžišovi: 17"Povedz Áronovi: Ak by mal v budúcich pokoleniach niekto z tvojho potomstva nejakú telesnú chybu, ten sa nesmie priblížiť, aby predložil chlieb svojho Boha. (*) (Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.) 18Nesmie sa priblížiť nik, kto má telesnú chybu: nik slepý, krivý, zohyzdený na tvári, alebo kto má niektorý úd dlhší, 19alebo so zlomenou nohou či rukou, 20alebo hrbatý, suchotinársky, s beľmom na oku, ani kto má prašivosť alebo lišaj, ani vykleštenec. 21Nik, kto by mal z potomstva kňaza Árona telesnú chybu, nesmie sa priblížiť, aby priniesol zápalnú žertvu Pánovi. Má chybu, nech sa nepribližuje obetovať chlieb svojho Boha! 22Ale chlieb svojho Boha, svätosväté a sväté, môže jesť. (*) (Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).) 23Len cez oponu nesmie prejsť a pristúpiť k oltáru, lebo má telesnú chybu, aby nepoškvrnil moju svätyňu. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!" 24A Mojžiš to oznámil Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom.
Kto z kňazov nesmie jesť posvätné obetné dary. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa chránili posvätných darov Izraelitov, ktoré mi (oni) zasvätili, aby neznesvätili moje meno. Ja som Pán! 3Povedz im: Ak sa v budúcich pokoleniach niekto z vášho potomstva v stave nečistoty priblíži k posvätným darom, ktoré Pánovi zasvätia Izraeliti, ten človek musí byť vyhubený spred mojej tváre. Ja som Pán! 4Kto by z Áronových potomkov mal malomocenstvo alebo výtok semena, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Kto sa dotkne niekoho, kto sa poškvrnil mŕtvolou, alebo komu vyteká semeno ako pri súloži, 5alebo kto sa dotkol plaza, ktorým sa poškvrnil, alebo človeka, ktorým sa poškvrnil pre nejakú nečistotu, ktorá na ňom bola, 6každý, kto sa takého dotkne, bude do večera nečistý a nesmie jesť z posvätných darov, kým si neumyje telo vodou. 7Po západe slnka bude zasa čistý, potom môže jesť z posvätných darov, veď je to jeho pokrm. 8Uhynuté alebo roztrhané zvieratá nesmie jesť, poškvrnil by sa tým. Ja som Pán! (*) (Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; Ez 44,31.) 9Nech zachovávajú moje nariadenie, aby neuvalili na seba nijaký hriech a nezomreli za to, že (ich) znesvätili. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!
Kto z nekňazov môže jesť z posvätných chlebov. - 10Nik neoprávnený nesmie jesť posvätné! Ani kňazov nájomník, ani robotník nesmie jesť posvätné! 11Ak kňaz nadobudol otroka za peniaze, ten môže z toho jesť. Aj ten (otrok), čo sa narodil v jeho dome, môže jesť z jeho jedla. 12Ak sa kňazova dcéra vydala za niekoho, kto nie je kňaz, nesmie jesť zo svätých pozdvihovaných vecí. 13Ak kňazova dcéra ovdovie, alebo bude prepustená, a ak nemá deti a vráti sa späť do domu svojho otca - ako to bolo za jej mladosti -, môže jesť z pokrmu svojho otca. Nik však, kto nie je oprávnený, nesmie jesť posvätné. 14Kto by z neopatrnosti jedol posvätné, pridá pätinu toho a posvätné nahradí kňazovi. (*) (Len tí, čo patria k domu, čiže k rodine kňazovej, môžu jesť zo svätých vecí. Svätosväté však môžu jesť len kňazi.)
15Nech teda neznesväcujú posvätné dary Izraelitov, to, čo zdvíhali pre Pána, 16a nech neuvaľujú na Izraelitov ťažké previnenie, keby oni jedli ich posvätné dary. Lebo ja som Pán, ktorý ich posväcujem!"
O vlastnostiach obetných zvierat. - 17Pán vravel Mojžišovi: "Hovor Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom a povedz im: 18Keď niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, čo sú v Izraeli, prinesie obetný dar, či je to sľúbený alebo dobrovoľný dar, a bude to obetovať na celostnú žertvu, 19aby sa to zaľúbilo (Pánovi), nech je to bezchybný samec z hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz! 20Zviera, ktoré má chybu nesmiete obetovať; to by vám nezískalo priazeň. 21Ak niekto prinesie na pokojnú obetu Pánovi či zo sľubu alebo z dobrej vôle z hovädzieho dobytka, alebo zo stáda (oviec), nech je to bezchybné, aby sa to zaľúbilo. Nesmie mať nijakú chybu. 22Slepé, dokaličené a doráňané alebo vredovité, prašivé alebo s lišajom, nesmiete priniesť Pánovi a nič také neklaďte na zápal na oltár Pánovi! 23Býka alebo ovcu s pridlhými alebo s prikrátkymi nohami možno priniesť ako dobrovoľný obetný dar, lenže za prísľub by to nenašlo zaľúbenie. 24Ani zviera, ktoré má rozmliaždené, rozbité, odtrhnuté alebo vyrezané semenníky, nesmiete obetovať Pánovi a vo svojej krajine nesmiete nič také robiť, 25ani také nesmiete kúpiť od cudzinca a priniesť to ako pokrm svojho Boha, lebo je to zmrzačené, je to chybné, to by vám nezískalo priazeň." (*) (Pokrm, dosl. chlieb – teda obetný dar. V tomto verši sa nepriamo dovoľuje cudzincom prinášať žertvy, ktoré nemajú telesné chyby.)
26Pán hovoril Mojžišovi: 27"Keď sa ti uliahne teľa, baránok alebo kozľa, sedem dní bude pod svojou materou a po ôsmich dňoch, aj neskoršie, prijme sa so záľubou na zápalnú obetu Pánovi. (*) (Uvedené mláďatá sú nie súce na jedenie, nieto ešte na obetu (Ex 22,29 n.).) 28Kravu ani ovcu nezabíjajte v jeden deň s jej mláďaťom. 29Keď budete obetovať Pánovi ďakovnú obetu, obetujte ju tak, aby ste našli zaľúbenie. 30Musí sa to zjesť v ten istý deň: nenechávajte z toho nič do druhého rána! Ja som Pán!
31Zachovávajte moje príkazy a konajte podľa nich! Ja som Pán! 32Neznesväcujte moje sväté meno! Chcem byť uctievaný ako svätý uprostred Izraelitov! Ja som Pán, ktorý vás posväcujem, 33ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán!"