Múd8-9
1

Siaha mocne od jedného konca k druhému,
a všetko riadi najlepšie.

(*) (V stati 7,22 – 8,1 používa svätopisec niektoré odborné výrazy gréckych filozofov, ale vyjadruje nimi pojmy čisto náboženské, bez akéhokoľvek primiešania omylov týchto mysliteľov.)

Prečo sa Šalamún usiloval o múdrosť

2

Ju miloval som a po nej túžil od mladi,
túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu
a jej krásu som vrúcne miloval.

3

Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s Bohom,
takže i Pán všetkého ju miluje.

4

Veď je zasvätená do Božej znalosti
a je voliteľkou jeho skutkov.

(*) (Múdrosť je naozaj zo šľachetného rodu, od večnosti je s Bohom (7,25), ktorý nemá pred ňou nijakých tajností.) 5

Keď už bohatstvo je v živote tým dobrom, po ktorom sa baží,
čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko?

6

Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť,
kto je v celom svete väčším umelcom než ona?

7

A keď niekto spravodlivosť miluje:
Ona spôsobuje čnosti,
lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti,
spravodlivosti a pevnej odvahe,
od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote.

(*) (Spravodlivosť, o ktorej je reč v prvom riadku tohto verša, je čnostný život vôbec. Aj o tento sa najviac pričiňuje Božia múdrosť, lebo ona nás učí štyrom základným (kardinálnym) čnostiam: miernosti, opatrnosti, spravodlivosti a sile. Táto spravodlivosť (4. riadok) zasa je len základná čnosť spravodlivosti, ktorá dáva každému, čo mu patrí. Spravodlivosťou volá Sväté písmo aj túto jednu čnosť, ale aj súhrn všetkých čností vôbec.) 8

Keď chce niekto zasa veľa vedieť:
Ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť,
pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek,
dopredu vie znamenia a zázraky,
priebeh dôb a časov.

(*) (Božia múdrosť nielen háda budúcnosť, ale pozná ju ako prítomnosť. Ale vo Svätom písme a aj v každodennom živote neraz sa hovorí o Bohu ako o človeku a pripisujú sa mu ľudské vlastnosti (antropomorfizmus).)
9

Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil.
Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí,
tešiteľkou v starostiach a zármutku.

10

Pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí
a česť u starších, hoc mladý som (ešte).

11

Zistí sa, že dôvtipný som pri súde,
v očiach panovníkov obdiv budiť budem.

(*) (Šalamún nastúpil na trón mladý (1 Kr 3,7), ale svojou, od Boha vyprosenou múdrosťou získal si obdiv a úctu všetkých. Príklad jeho ostrovtipnosti pri súde pozri 1 Kr 3,16.28. Aj cudzí panovníci, ako kráľovná zo Sáby, prichádzali obdivovať jeho múdrosť (1 Kr 10,1 n.).) 12

Akže budem mlčať, budú čakať na mňa,
ak budem hovoriť, budú ma počúvať,
a keď budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa.

(*) ("Ruku si položiť na ústa" znamená s úctou pred niekym mlčať, porov. Jób 21,5; 29,9; 40,4; Prís 30,32; Sir 5,14.) 13

(A čo viac), ja nesmrteľnosť nadobudnem pre ňu
a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.

14

Budem kmene spravovať a národy mi budú poddané.

15

Hrozní panovníci báť sa budú, keď počujú o mne.
Ukážem sa dobrým k ľudu, ale mužným vo vojne.

16

Keď sa vrátim domov, chcem pri nej pookriať;
lebo styk s ňou nemá trpkosť,
ani nudu spolužitie s ňou,
iba veselosť a radosť.

17

Keď som o tom uvažoval v sebe,
premietal to v svojom srdci,
že (totiž) nesmrteľnosť je v spojení s múdrosťou,

18

ušľachtilé obveselenie v jej priateľstve,
v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo,
znalosť v ustavičnej dôvernosti s ňou,
sláva účastniť sa na jej rozhovoroch,
obchádzal som teda a hľadal som, ako by som si ju vedel získať.

Múdrosť si možno len vyprosiť. Úvod

19

Bol som mladík pekne vyvinutý
a mal som i dobré srdce;

20

alebo skôr, keďže som bol dobrý,
prišiel som do nepoškvrneného tela.

(*) (Nemožno z tohto verša vyčítať, že by si svätopisec myslel, že ľudské duše jestvujú už vopred a že ich Boh podľa toho, či sú dobré, či zlé, dáva do úhľadných alebo neúhľadných tiel. Boh každú ľudskú dušu stvorí vo chvíli, keď sa počne život tela.) 21

Ale keď som videl, že sa jej nedomôžem inak (nijako),
len keď (mi ju) dá Boh,
i to už bol dôkaz pochopenia,
že som poznal, čím darom je ona -
pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil,
z celého srdca som prehovoril:

Šalamúnova modlitba

1

Bože otcov, Pane milosrdenstva,
ktorý si všetko svojím slovom urobil,

2

človeka si stvoril svojou múdrosťou,
aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

3

aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti,
aby vládol v úprimnosti srdca,

4

daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu,
a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

(*) (Keby mu Boh nedal múdrosť, cítil by sa sirotou, vyobcovanou z počtu Božích dietok. Vo svetle novozákonného Božieho zjavenia vieme, že nás táto večná Múdrosť, Syn Boží, urobil Božími dietkami.) 5

Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice,
človek mdlý a kratučkého žitia,
ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

6

Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý,
a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

7

Tys' ma zvolil kráľom svojho ľudu,
za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

8

Ty si mi dal rozkaz
postaviť chrám na tvojom svätom vrchu,
oltár v meste tvojho príbytku:
Obraz svätostánku,
ktorý si ty od počiatku pripravil.

(*) (Príkaz o stavbe chrámu pozri 2 Sam 7,12–13; 1 Kr 5,19. Boh pred stavbou chrámu prebýval na vrchu Sion v stánku. Svätý pahorok, na ktorom mal stáť chrám, bol vrch Moria, na ktorom kedysi Abrahám mal obetovať Izáka (Gn 22,1 n.). K stavbe chrámu potreboval Šalamún osobitnú múdrosť, pretože chrám mal napodobňovať nielen svätostánok na púšti, ale aj priam svätostánok nebeský. Chrám mal byť obrazom neba, ako 18,24 hovorí, že veľkňazské rúcho bolo obrazom sveta.) 9

U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela,
ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh.
Ona vie, čo tvojim očiam lahodí
a čo je správne podľa tvojich príkazov.

(*) (Porov. Prís 8,22 n.) 10

Vyšliže ju zo svätého neba
a zošli ju z trónu tvojej velebnosti,
aby so mnou bola pri mojom konaní
a aby som vedel, čo je milé tebe.

(*) (V poslednej stati (hl. 10 – 19) Knihy svätopisec ústami Šalamúna na príkladoch z dejín Izraelitov dokazuje, ako múdrosť zachránila ľudí. Najprv uvádza niekoľko jednotlivcov od Adama až po Mojžiša (10,1 – 11,4), potom dokazuje, ako Boh pomáhal Izraelitom a trestal Egypťanov (11,5 až do konca). Medzitým však v dlhšej stati (11,16 až do konca hl. 15) uvažuje o Božej všemohúcnosti a o modlárstve. – Božia múdrosť, o ktorej sa v tejto čiastke knihy hovorí, je múdrosť, ktorou Boh spravuje svet, teda Božia prozreteľnosť. – Mená mužov a mená národov sa neuvádzajú, tým dostávajú príklady všeobecnú platnosť.) 11

Lebo ona všetko vie a všetko chápe,
povedie ma rozvažito pri mojich robotách,
ochráni ma svojou velebnosťou.

12

Takto budú moje diela príjemné,
spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu,
hoden budem trónu svojho otca.

13

Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu?
Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

14

Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé,
naše úvahy sú neisté.

15

Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo
a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

(*) (Príčinou toho, že sú myšlienky človeka neisté a pochybné, je telo, ktoré sa tu volá aj pozemským stánkom duše (porov. Iz 38,12).) 16

Ledva poznávame to, čo je na zemi,
a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami;
ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? -

17

Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť
a keď si z výšav nezoslal svojho Ducha Svätého?

(*) (O duchu múdrosti pozri 7,22.) 18

(Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov;
ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe,
boli zachránení múdrosťou.

Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 7)   Dopredu (Múd 10)

Obsah