I. Príprava Ježišovho účinkovania, 1,1-13

Kázanie Jána Krstiteľa. - 1Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. (*) (Marek tu "evanjeliom" nemyslí svoj spis, ale posolstvo, dobrú zvesť, ktorú priniesol Ježiš Kristus a ktorej on sám je stredobodom.) 2Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. (*) (Mal 3, 1.)

4Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. 6Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. 7A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. 8Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým." (*) (O Jánovom krste pozri poznámku k Mt 3, 6. Kristus bude krstiť "Duchom Svätým", čiže jeho krst nebude iba obrad, ale očistí človeka od hriechu a vleje doň novú životnú silu božského života.)

Pokrstenie Ježiša. - 9V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. 10Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. 11A z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." (*) (Mt 3, 13-17; Lk 3, 21-22; Jn 1, 32-34.)

Pokúšanie na púšti. - 12A hneď ho Duch hnal na púšť. 13Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

II. Ježišova činnosť v Galilei, 1,14 - 7,23

Začiatok Ježišovej činnosti. - 14Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. 15Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu." (*) (Mt 4, 12-17; Lk 4, 14-15.)

Povolanie prvých učeníkov. - 16Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. 17Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." 18Oni hneď zanechali siete a išli za ním. 19Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali siete - 20a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. (*) (Mt 4, 18-22; Lk 5, 1-11.)

Ježiš učí v Kafarnaume a uzdravuje posadnutého. - 21Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: 24"Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." 25Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!" 26Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. 27Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho." (*) (Marek nazýva zlého ducha nečistým, pretože podľa zákona posadnutý človek je nečistý. Otázkou "Čo ťa do nás...?" chce zlý duch vyjadriť, aby ho Ježiš nechal na pokoji a nerušil jeho činnosť. Zlý duch tuší, že Ježiš je osobnosť vyššej prirodzenosti. Preto ho menuje iba nepriamo mesiášskym titulom "Boží Svätý". Moc nad zlými duchmi je jeden zo znakov mesiášskeho kráľovstva.) 28A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine. (*) (Lk 4, 31-37.)

Uzdravenie Petrovej testinej. - 29Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. 31Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Ďalšie uzdravenia. - 32Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. (*) (Mt 8, 14-17; Lk 4, 38-41.)

Ježiš opustí Kafarnaum. - 35Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. 36Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. 37Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú." 38On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." 39A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. (*) (Lk 4, 42-44.)

Uzdravenie malomocného. - 40Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: "Ak chceš, môžeš ma očistiť." 41Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: "Chcem, buď čistý!" 42Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. 43Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč 44a povedal mu: "Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo." (*) (Pozri poznámku k Mt 8, 4.) 45Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ. (*) (Mt 8, 2-4; Lk 5, 12-16.)

Uzdravenie ochrnutého. - 1O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, (*) (V Šimonovom (Petrovom) dome v Kafarnaume, tu bol doma.) 2a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. 3Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 4A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. (*) (Rozobrali strechu, na ktorú zvonka viedli schody.) 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."

6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7"Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" 8Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? 10Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: 11"Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." 12A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy nevideli." (*) (Mt 9, 1-8; Lk 5, 17-26.)

Povolanie Léviho. - 13Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. 14Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. (*) (Lévi je neskorší apoštol Matúš, podľa tradície autor prvého evanjelia. Mk a Lk ho menujú Lévim.) 15Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. 16Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 17Ježiš to začul a povedal im: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (*) (Mt 9, 9-13; Lk 5, 27-32.)

Spor o pôste. - 18Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?" 19Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. (*) (Pozri poznámku k Mt 9, 15.) 21Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. 22A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov." (*) (Mt 9, 14-17; Lk 5, 33-39.)

Spor o sobote. - 23V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 24Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 2.) 25On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? 26Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 27I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou." (*) (Mt 12, 1-8; Lk 6, 1-5.)

Uzdravenie v sobotu. - 1Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" 4A tamtých sa opýtal: "Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 6Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť. (*) ("Herodiáni" sú horlivci za Herodesa Antipasa, tetrarchu Galiley.)

Uzdravenie pri mori. - 7Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey 8i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. 9Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. 10Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. 11Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" 12Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali. (*) (Mt 12, 15-16; Lk 6, 17-19.)

Ustanovenie Dvanástich. - 13Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. (*) (Pri tejto príležitosti Pán Ježiš povedal známu "reč na vrchu", o ktorej obšírne hovorí Matúš v 5. až 7. kapitole a Lukáš v 6, 20-49. Marek z nej uvádza iba niektoré časti, a to na rozličných miestach svojho evanjelia. Píše ho pre Nežidov, i keď nie výlučne pre Rimanov, a tak mu išlo viac o vykreslenie diela a osobnosti Ježiša Krista ako o podrobnosti jeho náuky zdokonaľujúcej Starý zákon.) 14Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15s mocou vyháňať zlých duchov: 16Šimona, ktorému dal meno Peter, 17Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, (*) ("Boanerges" je asi aramejsko-hebrejské "bené regeš" (synovia hromu), t. j. ľudia hromovej, prudkej povahy. Toto prímenie dostali pre svoju vznetlivú povahu.) 18ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil. (*) (Mt 10, 1-4; Lk 6, 12-16.)

Príbuzní nechápu Ježiša. - 20Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."

Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému. - 22Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov". 23On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana? 24Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. (*) (Mt 12, 22-30; Lk 11, 15-22.) 28Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 32.) 30Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom." (*) (Mt 12, 31-32; Lk 12, 10.)

Pravá Ježišova rodina. - 31Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 46-50.) 32Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: "Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry."

33On im odvetil: "Kto je moja matka a moji bratia?" 34Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 35Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka." (*) (Mt 12, 46-50; Lk 8, 19-21.)

Ježiš hovorí v podobenstvách, 4,1-34

Podobenstvo o rozsievačovi. - 1A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. (*) (Ježiš "opäť začal učiť", pretože je to už jeho tretie vystúpenie pri mori (2, 13; 3, 7).) 2Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3"Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 13, 1-9; Lk 8, 4-8.)

Prečo hovorí v podobenstvách. - 10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. - 13Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14Rozsievač seje slovo. 15Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, 17ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, 19ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. 20A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." (*) (Mt 13, 18-23; Lk 8, 11-15.)

Podobenstvo o lampe. - 21Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 10, 26; Lk 8, 16-17.)

Podobenstvo o miere. - 24Ďalej im povedal: "Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá. 25Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má." (*) (Mt 7, 2; 13, 12; Lk 6, 38; 8, 18.
Kto ochotne a pohotovo počúva, ten bude hlbšie poznávať Božie kráľovstvo. Kto sa však pred Božím slovom uzaviera, ten nebude vedieť, čo má robiť ani s tým, čo už počul.)

Podobenstvo o zasiatom semene. - 26Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." (*) (Božie kráľovstvo má samo dostatočnú silu rásť, vzmáhať sa, naplno dozrieť. Tak ako zasiate zrno bez ľudského pričinenia pomaly vyrastá a dozrieva, aj Božie kráľovstvo svojou tajomnou vnútornou silou sa rozvíja a dozrieva. Žatva je obrazom posledného súdu nad svetom.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 30A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, 32ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (*) (Mt 13, 31-32; Lk 13, 18-19.)

Záver podobenstiev. - 33V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. (*) (Mt 13, 34-35.)

Utíšenie búrky na mori. - 35V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: "Prejdime na druhý breh." 36I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" 39On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" 41Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!" (*) (Mt 8, 23-27; Lk 8, 22-25.)

Uzdravenie posadnutého v Geraze. - 1Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. (*) (Mt hovorí o dvoch posadnutých, Mk a Lk o jednom. Podľa tradičnej mienky majú na mysli toho jedného, ktorý sa po svojom uzdravení hlásil za učeníka u Ježiša, ale on ho poslal domov. Markovi nešlo iba o opísanie historickej udalosti, ale vyzdvihnutím toho jedného chcel povedať pohanom, že príchodom Ježiša Krista nadišiel čas milosti, čas spásy.) 3Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. 4Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. 5A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu 7a skríkol veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" 8Lebo Ježiš mu povedal: "Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!" 9A spýtal sa ho: "Ako sa voláš?" Odpovedal mu: "Volám sa pluk, lebo je nás mnoho." (*) (Pluk, lat. legio. Rímska légia mala okolo 6 000 mužov. "Pluk" naznačuje množstvo duchov, ktorými bol tento úbožiak posadnutý.) 10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.

11Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. 12Preto ho prosili: "Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich." 13On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. (*) (Ježiš dovoľuje zlým duchom, aby mohli prejsť z človeka do svíň. Stalo sa to v kraji pohanov. Pozri poznámku k Mt 8, 28.) 14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. 15Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. 16Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. 17A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. 19On mu to nedovolil, ale mu povedal: "Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval." 20On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali. (*) (Mt 8, 28-34; Lk 8, 26-39.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 21Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. 22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám 23a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila." 24Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

25Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. 26Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. 27Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. 28Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." 29A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. 30Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: "Kto sa to dotkol mojich šiat?" 31Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«" 32Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. 33Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. 34A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby."

35Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: "Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?" 36Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa, len ver!" 37A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. (*) (Tí istí, čo budú neskôr svedkami premenenia Krista a jeho smrteľnej úzkosti v Getsemani.) 38Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. 39Vošiel dnu a povedal im: "Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí." 40Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, 41chytil ho za ruku a povedal mu: "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" (*) ("Talitha kum" je aramejský výraz. Touto rečou sa hovorilo v Palestíne za čias Ježiša Krista.) 42A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. 43On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. (*) (Mt 9, 18-26; Lk 8, 40-56.)

Ježiš v Nazarete. - 1Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 3Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 46.) 4Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." 5A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. (*) (Pozri poznámku k Mt 13, 58.) 6A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil. (*) (Mt 13, 53-58; Lk 4, 16-30.)

Vyslanie Dvanástich. - 7Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 8a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. (*) (Napriek niektorým rozdielom v porovnaní s Mt 10, 10 obsah je ten istý. Mať na cestu iba palicu je práve toľká chudoba, ako ju ani nemať. Apoštol musí byť odpútaný od všetkého. Ježiš ich zveruje Božej prozreteľnosti. Východná pohostinnosť im zabezpečovala jedlo i bývanie, nemali to však zneužívať.) 10A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 12Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 13Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali. (*) (Apoštoli mazali chorých olejom. Tridentský koncil v tom vidí predobraz sviatosti pomazania chorých. Podobne o tom hovorí aj apoštolská konštitúcia Pavla VI. Sacram Unctionem infirmorum.)

Herodes a Ján Krstiteľ. - 14Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 15Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov." 16Keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."

17Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18A Ján Herodesovi hovoril: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" 19Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." 23A veľmi jej prisahal: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." 24Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa". 25Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." 26Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. (*) (Mt 14, 1-12; Lk 3, 19-20; 9, 7-9.)

Prvé rozmnoženie chleba. - 30Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. (*) (Podľa paralelného textu sv. Jána (6, 4) toto zázračné rozmnoženie chlebov a rýb sa stalo pred Veľkou nocou. Bola to druhá Veľká noc Kristovho verejného účinkovania.) 35Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie." 37On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?" 38Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby." 39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa, 43ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. (*) (Mt 14, 13-21; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13.)

Ježiš kráča po mori. - 45A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. 48Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. (*) ("Nad ránom" - doslova "o štvrtej nočnej stráži" (čiže o 3. hod.) Podobne aj u Mt.) 49Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 51Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. (*) (Mt 14, 22-33; Jn 6, 16-21.)

Ježiš uzdravuje v Genezarete. - 53Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (*) (Mt 14, 34-36.)

Tradície otcov. - 1Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 3Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. (*) (Marek písal svoje evanjelium pre kresťanov obrátených z pohanstva. Preto im vysvetľuje židovské zvyky, veď takéto "očisťovania" v Ríme ani inde nepoznali. Tradície otcov boli právne vysvetlivky k Božiemu zákonu. Zostavili ich dávno židovskí zákonníci. Ich mienky Židia nielenže všeobecne prijímali, ale často si ich cenili viac ako ustanovenia Božieho zákona.) 5Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:

8Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." 9A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 10Lebo Mojžiš povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« (*) (Ex 20, 12; 21, 17; Dt 5, 16.) 11Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,« 12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. (*) (Pozri poznámku k Mt 15, 5-6.) 13A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte." (*) (Mt 15, 1-9.)

Čo poškvrňuje človeka. - 14Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka." (16) (*) (Neovulgáta tento verš vynecháva. Znie: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva." Je to interpolácia z iných miest u Mk (4, 9; 4, 23), ktorú majú niektoré rukopisy.)

17Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. 23Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka." (*) (Mt 15, 10-20.)

III. Ježišova cesta mimo Galiley, 7,24 - 10,52

Uzdravenie Sýrofeničanky. - 24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. 25Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. 26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 28Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." 29On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč. (*) (Mt 15, 21-28.)

Uzdravenie hluchonemého. - 31Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. 32Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. 33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" 35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. 36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali 37a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč."

Druhé rozmnoženie chleba. - 1V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: 2"Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka." 4Jeho učeníci mu odvetili: "Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" 5Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem." 6Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. (*) (Mt 15, 32-39.)

Spor o znamenie. - 10Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. (*) ("Dalmanutský kraj" - meno neznámej lokality, ako u Mt 15, 39 "magadanský kraj". Môže to byť prepis nesprávne identifikovaného aramejského výrazu.) 11Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 12On si v duchu vzdychol a povedal: "Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane." 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. (*) (Mt 16, 1-4; Lk 11, 16, 29.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 14Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 15A on ich varoval: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!" (*) (Pod kvasom farizejov sa tu myslí na prevrátené farizejské zásady. Kvas Herodesa - jeho verejný hriešny život. Zlé zásady a hriešny život pôsobia na ľudí ako kvas na cesto.) 16Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. 17Keď to spozoroval, povedal im: "Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? 18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, (*) (Iz 6, 9; Jer 5, 21; Ez 12, 2.) 19koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: "Dvanásť." 20"A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: "Sedem." 21A povedal im: "Ešte nechápete?" (*) (Mt 16, 5-12; Lk 12, 1.)

Uzdravenie slepca v Betsaide. - 22Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: "Vidíš niečo?" 24Ten sa pozrel a povedal: "Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili." 25Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. 26I poslal ho domov so slovami: "Ale do dediny nechoď!"

Petrovo vyznanie. - 27Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?" 28Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov." 29"A za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: "Ty si Mesiáš." 30Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. (*) (Mt 16, 13-20; Lk 9, 18-21.)

Prvá predpoveď utrpenia. - 31Potom ich začal poúčať: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. 33On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (*) (Pozri poznámku k Mt 16, 23.)

Ako nasledovať Ježiša. - 34Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! 37Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! 38Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi." (*) (Mt 16, 24-28; Lk 9, 23-27.)

1A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou." (*) (Pozri poznámku k Mt 16, 27-28.)

Ježišovo premenenie. - 2O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. 4A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 6Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." 8A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. (*) (Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36; 2 Pt 1, 17-18.)

Otázka o osobe Eliáša. - 9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych". 11A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 12On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané." (*) (Mt 17, 9-13.
Pozri poznámku k Mt 17, 10-13.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 14Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?" 17Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli." 19On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" 20I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. 22A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" 23Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí." 24A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" 25Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" 26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." 27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 29On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."

Druhá predpoveď utrpenia. - 30Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, 31lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. (*) (Mt 17, 22-23; Lk 9, 43-45.)

Spor o prvenstvo. - 33Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" 34Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. 35Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." 36Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37"Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal." (*) (Mt 18, 1-5; Lk 9, 46-48.)

Skutky v Kristovom mene. - 38Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." 39Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. (*) (Lk 9, 49-50; Mt 10, 42.)

O pohoršení. - 42Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. (44)

45Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. (46) (*) (Mt 17, 14-20; Lk 9, 37-42.)

47A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, 48kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. (*) (Iz 66, 24.) 49Lebo každý bude ohňom solený. (*) (Každá starozákonná obeť, ak mala byť Bohu milá, mala sa konať podľa predpisu (Lv 2, 13) a musela sa osoliť. Podobne aj každý človek, čo chce byť Bohu milý, musí sa uchrániť pred večnou záhubou a musí byť posolený ohňom a soľou, t. j. musí byť očistený ohňom utrpenia a premáhaním seba.) 50Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji." (*) (Mt 18, 6-9; Lk 17, 1-2; Mt 5, 13; 5, 29-30; Lk 14, 34.)

Nerozlučnosť manželstva. - 1Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. 2I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. 3On im odpovedal: "Čo vám prikázal Mojžiš?" (*) (Dt 24, 1.) 4Oni vraveli: "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť." 5Ježiš im povedal: "Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. 6Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. (*) (Gn 1, 27.) 7Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke 8a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. (*) (Gn 2, 24.) 9Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!" 10Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. 11On im povedal: "Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží." (*) (Mt 19, 1-9.)

Ježiš a deti. - 13Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." 16Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. (*) (Mt 19, 13-15; Lk 18, 15-17.)

Bohatý mladík. - 17Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" 18Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. 19Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" (*) (Ex 20, 12-16; Dt 5, 16-20; 24, 14.)

20Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." 21Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" 22On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. (*) (Mt 19, 16-22; Lk 18, 18-23.)

Nebezpečenstvo bohatstva. - 23Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" 24Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." 26Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?" 27Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné." (*) (Mt 19, 23-26; Lk 18, 24-27.)

Odmena tým, čo opustili všetko. - 28Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou." 29Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, 30aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými." (*) (Mt 19, 27-30; Lk 18, 28-30.)

Tretia predpoveď utrpenia. - 32Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: (*) (Apoštoli žasli nad jeho odhodlanosťou, s akou sa náhlil do Jeruzalema, kde ho už viackrát chceli zabiť.) 33"Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." (*) (Mt 20, 17-19; Lk 18, 31-34.)

Žiadosť Zebedejových synov. - 35Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: "Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme." 36On sa ich opýtal: "Čo chcete, aby som vám urobil?" 37Oni mu povedali: "Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." 38Na to im Ježiš povedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?" (*) (Pozri poznámku k Mt 20, 20-22. "Kalich" a "krst" znamenajú utrpenie.) 39Oni mu vraveli: "Môžeme." Ježiš im povedal: "Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. 40Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené." (*) (Mt 20, 20-23.)

Predstavení majú slúžiť. - 41Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42Ježiš si ich zavolal a povedal im: "Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých." (*) (Mt 20, 24-28; Lk 22, 24-27.)

Uzdravenie slepca pri Jerichu. - 46Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. (*) (Matúš spomína dvoch slepcov v Jerichu, kým Marek a Lukáš spomínajú iba jedného. Marek uvádza aj meno toho slepca, ktorý bol pravdepodobne známy v prvotnej Cirkvi.) 47Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 48Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 49Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!" 50On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" (*) ("Rabboni" - aramejský výraz; znamená: Môj učiteľ (porov. Jn 20, 16).) 52A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste. (*) (Mt 20, 29-34; Lk 18, 35-43.)

IV. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 11,1 - 13,37

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«" 4Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" 6Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! (*) (Ž 118, 25-26.) 10Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"

11Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. (*) (Mt 21, 1-11; Lk 19, 28-38; Jn 12, 12-19.)

Neúrodný figovník. - 12Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. (*) (Bol to pondelok Veľkého týždňa. O figovníku pozri poznámku k Mt 21, 18-22.) 13Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. (*) (Mt 21, 18-19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 15Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17A učil ich: "Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.
Marek ako jediný zo synoptikov úmyselne uvádza celý výrok Izaiáša, ktorý hovorí o univerzálnosti mesiášskeho kultu.)

18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. (*) (Mt 21, 12-17; Lk 19, 45-48; Jn 2, 14-16.)

Viera a modlitba. - 20Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. (*) (Bol to utorok Veľkého týždňa.) 21Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha." 23Veru, hovorím vám: "Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (*) (Mt 21, 20-22.) (26) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva. Ide o interpoláciu z Mt 6, 15. Text znel: "Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.")

Odkiaľ je Kristova moc. - 27A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" 29Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Lk 20, 1-8.)

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 1Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10Nečítali ste v Písme:

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli. (*) (Mt 21, 33-46; Lk 20, 9-19.
Podobenstvo o vysadení a zariadení vinice je postavené na Iz 5, 2. Prorok tu rozpráva o židovskom národe ako o Božej vinici. Takto im dáva vedieť, že v podobenstve sa hovorí o nich.)

Spor o dani cisárovi. - 13Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?" 15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!" 16A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." (*) (Pozri poznámku k 22, 21.) 17A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." I obdivovali ho. (*) (Mt 22, 15-22; Lk 20, 20-26.)

Spor o vzkriesení. - 18Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.) 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku." 24Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? (*) (Ex 3, 6.
Udalosť "o kríku" (Ex 3, 1 n.) hovorí, ako sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kre.) 27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite." (*) (Mt 22, 23-33; Lk 20, 27-40.)

Najväčšie prikázanie. - 28Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" 29Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. (*) (V takejto forme ho uvádza iba Marek.) 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« (*) (Dt 6, 4-5.) 31Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet." (*) (Lv 19, 18.) 32Zákonník mu vravel: "Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety." 34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať. (*) (Mt 22, 34-40; Lk 10, 25-28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 35Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou. (*) (Mt 22, 41-46; Lk 20, 41-44.)

Varovanie pred zákonníkmi. - 38Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd." (*) (Mt 23, 6-7; Lk 20, 45-47.)

Obeť vdovy. - 41Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. (*) (Kvadrans = malá bronzová rímska minca. Rímsky kvadrans sa rovnal štvrtine asu. As = starorímska drobná minca a peňažná jednotka.) 43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (*) (Lk 21, 1-4.)

Eschatologická reč, 13,1-37

Úvod. - 1Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!" 2Ježiš mu vravel: "Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." (*) (V rámci svojej predpovede o páde Jeruzalema Ježiš hovorí aj o znameniach, ktoré budú predchádzať koniec sveta. Pozri poznámku k Mt 24, 2.) 3Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: 4"Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť." (*) (Mt 24, 1-3; Lk 21, 5-7.)

Začiatok útrap. - 5Ježiš im začal hovoriť: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 6Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »To som ja.« A mnohých zvedú. 7Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 8Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.

Prenasledovanie učeníkov. - 9Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. 10Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. 12Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 13Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. (*) (Mt 24, 4-14; Lk 21, 8-19.)

Znamenia konca Jeruzalema. Veľké súženie. - 14Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť - kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; (*) (Dan 9, 27.) 15kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, 16a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. 17Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 18Modlite sa, aby to neprišlo v zime, (*) (Mt 24, 15-19; Lk 21, 20-24.) 19lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. (*) (Dan 12, 1.) 20A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,« neverte. 22Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 23Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred. (*) (Mt 24, 20-25.)

Druhý príchod Krista. - 24V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, (*) (Iz 13, 10; 34, 4.) 25hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.

26Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. (*) (Dan 7, 13-14.) 27On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. (*) (Mt 24, 29-31; Lk 21, 25-28.)

Poučenie od figovníka. - 28Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 29Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 30Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. (*) ("Nepominie sa toto pokolenie" je podľa niektorých biblistov určením času skazy Jeruzalema. Akoby povedal: Stane sa to čoskoro.) 31Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (*) (Mt 24, 32-36; Lk 21, 29-33.)

Výzva na bdelosť. - 33Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. 34Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. 35Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. 36Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! 37A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!" (*) (Mt 24, 42-51; Lk 21, 34-36.)

V. Ježišovo umučenie a vzkriesenie, 14,1 - 16,20

Uznesenie veľrady. - 1Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. (*) (Veľká noc a sviatok Nekvasených chlebov boli dva rozdielne sviatky, ktoré však prakticky splývali. Veľká noc sa začínala večer 14. nisana (pre Židov bol vtedy už 15. nisan, lebo nový deň sa začínal večer). Sviatok Nekvasených chlebov trval od 15. do 21. nisana, teda jeden týždeň. Cez týchto 7 dní sa nesmel jesť kysnutý chlieb.) 2Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril." (*) (Mt 26, 2-5; Lk 22, 1-2; Jn 11, 47-53.)

Pomazanie v Betánii. - 3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. (*) (Z koreňov indickej rastliny nardu pripravovali voňavý olej. Alabaster je jemnozrnný, snehobiely priesvitný sadrovec, z ktorého sa zhotovovali nádobky na voňavé oleje, drahé masti a poháre na pitie. Názov je odvodený od mesta Alabastron v Hornom Egypte, kde sa vyskytuje zvláštna odroda tohto nerastu.) 4Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?! 5Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu. (*) (Denár - pozri poznámku k Mt 26, 15.)

6Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. (*) (Pomazanie mŕtvych ako skutok milosrdenstva sa u Židov považoval za niečo lepšie ako almužna.) 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." (*) (Mt 26, 6-13; Jn 12, 1-8.)

Judášova zrada. - 10Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. (*) (Mt 26, 14-16; Lk 22, 3-6.)

Príprava na veľkonočnú večeru. - 12V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?" 13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« (*) ("Pán domu" bol asi otec samého evanjelistu Marka. V jeho dome sa neskôr schádzali prví jeruzalemskí veriaci na bohoslužbu.) 15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." 16Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. (*) (Mt 26, 17-19; Lk 22, 7-13.)

Označenie zradcu. - 17Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." (*) (Ž 41, 10.) 19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" 20On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." (*) (Mt 26, 20-25; Lk 22, 21-23; Jn 13, 18. 21-23.)

Ustanovenie Eucharistie. - 22Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" 23Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve." (*) (Mt 26, 26-29; Lk 22, 15-20; 1 Kor 11, 23-25.)

Výstraha Petrovi. - 26Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.« (*) (Ježiš sa odvoláva na Zachariášovo proroctvo (13, 7).)

28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 29Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." 30Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš." 31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní. (*) (Mt 26, 30-35; Lk 22, 31-34.39; Jn 13, 36-38.)

Ježiš v Getsemanskej záhrade. - 32Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." 33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" 35Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty." (*) (Marek zachoval v aramejskom jazyku oslovenie, ktorým Ježiš oslovoval nebeského Otca. Ide o dôverné oslovenie, ako asi naše "otecko".) 37Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko." (*) (Mt 26, 36-46; Lk 22, 40-45.)

Zajatie Ježiša. - 43A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!" 45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho. 46Oni položili naň ruky a zajali ho. 47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo." 50Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. (*) (Mt 26, 47-56; Lk 22, 47-53; Jn 18, 2-11.)

Ježiš pred veľradou. - 53Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58"My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«" 59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" 61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" (*) (Výrazy "syn Požehnaného" čiže "Zvelebeného" a "po pravici Moci" sa vtedy používali z úcty k Bohu, ktorého meno nevyslovovali.) 62Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." (*) (Ž 110, 1; Dan 7, 13.)

63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.

65Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári. (*) (Mt 26, 57-68; Lk 22, 63-71; Jn 18, 13-24.)

Peter zapiera Ježiša. - 66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." 68Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich." 70Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si aj Galilejčan." 71On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." 72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa. (*) (Mt 26, 69-75; Lk 22, 55-62; Jn 18, 15-18. 25-27.)

Ježiš pred Pilátom. - 1Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. 2Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On mu odpovedal: "Sám to hovoríš." 3Veľkňazi naň mnoho žalovali 4a Pilát sa ho znova spytoval: "Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!" 5Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

6Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. 7S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. 8Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. 9Pilát im povedal: "Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 10Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. 11Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. 12Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" 13Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" 14Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" 15A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (*) (Mt 27, 1-2. 11-26; Lk 23, 1-5. 13-25; Jn 18, 28-40; 19, 4-16.)

Ježiša korunujú tŕním. - 16Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. 17Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju 18a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 19Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. 20Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (*) (Mt 27, 27-31; Jn 19, 1-3.)

Krížová cesta a ukrižovanie. - 21Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. (*) (Alexander a Rúfus boli nepochybne známi v prvotnej Cirkvi a pravdepodobne aj v kresťanskej obci v Ríme, kde Marek podľa tradície napísal toto evanjelium.) 22Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.

24Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. (*) (Ž 22, 19.) 25Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. (*) (Doslovne "tretia hodina", alebo v širšom zmysle čas od 9. do 12. hodiny.) 26Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." 27Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. (*) (Mt 27, 34-38; Lk 23, 33-34; Jn 19, 18-24.) (28) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva; je to interpolácia z Lk 22, 37. Text znel: "A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: ,Započítali ho medzi zločincov.'")

Ježišovi na kríži sa posmievajú. - 29A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. 30Zachráň sám seba, zostúp z kríža!" 31Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. 32Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. (*) (Mt 27, 39-44; Lk 23, 35-38.)

Ježiš na kríži zomiera. - 33Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 34O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (*) (Ž 22, 2.) 35Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." 36Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." (*) (Ž 69, 22.) 37Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

38Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. (*) ("Chrámová opona" bol záves v chráme, ktorý oddeľoval Svätyňu od Svätyne svätých.) 39Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn."

40Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, 41ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. (*) (Mt 27, 45-56; Lk 23, 44-47. 49; Jn 19, 28-38.)

Ježiša pochovávajú. - 42Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 44Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. (*) (Pilát sa zadivil, že Ježiš zomrel tak skoro. Ukrižovaní sa obyčajne trápievali na kríži dva-tri dni.) 45Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili. (*) (Mt 27, 57-61; Lk 23, 50-55; Jn 19, 38-42.)

Prázdny hrob. Zvesť anjela. - 1Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. 2V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu 3a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?" 4Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. 5Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. 6On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. 7Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«" 8Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. (*) (Mt 28, 1-8; Lk 24, 1-12; Jn 20, 1-10.)

Vzkriesený Ježiš sa zjavuje. Misijný rozkaz. - 9Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. 10Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. (*) (Jn 20, 11-18.) 11Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. 12Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. 13Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. (*) (Lk 24, 13-15.)

14Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. (*) (Marek tu uvádza zjavenia vzkrieseného Krista, pritom však netvrdí, že jeho výpočet je úplný.) 15A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. 16Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. (*) (Misijný rozkaz z Ježišových úst znie veľmi vážne. Viera, pravda, živá viera je tou základnou hodnotou, ktorá môže urobiť človeka večne šťastným. Odmietnutie viery znamená odsúdenie.) 17A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, 18hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú." (*) (Mt 28, 16-20.)

Nanebovstúpenie. - 19Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.

20Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. (*) (Lk 24, 50-53; Sk 1, 9-11.)