IV. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 11,1 - 13,37

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«" 4Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" 6Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! (*) (Ž 118, 25-26.) 10Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"

11Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. (*) (Mt 21, 1-11; Lk 19, 28-38; Jn 12, 12-19.)

Neúrodný figovník. - 12Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. (*) (Bol to pondelok Veľkého týždňa. O figovníku pozri poznámku k Mt 21, 18-22.) 13Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. (*) (Mt 21, 18-19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 15Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17A učil ich: "Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.
Marek ako jediný zo synoptikov úmyselne uvádza celý výrok Izaiáša, ktorý hovorí o univerzálnosti mesiášskeho kultu.)

18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. (*) (Mt 21, 12-17; Lk 19, 45-48; Jn 2, 14-16.)

Viera a modlitba. - 20Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. (*) (Bol to utorok Veľkého týždňa.) 21Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha." 23Veru, hovorím vám: "Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (*) (Mt 21, 20-22.) (26) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva. Ide o interpoláciu z Mt 6, 15. Text znel: "Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.")

Odkiaľ je Kristova moc. - 27A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" 29Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Lk 20, 1-8.)

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 1Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10Nečítali ste v Písme:

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli. (*) (Mt 21, 33-46; Lk 20, 9-19.
Podobenstvo o vysadení a zariadení vinice je postavené na Iz 5, 2. Prorok tu rozpráva o židovskom národe ako o Božej vinici. Takto im dáva vedieť, že v podobenstve sa hovorí o nich.)

Spor o dani cisárovi. - 13Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?" 15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!" 16A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." (*) (Pozri poznámku k 22, 21.) 17A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." I obdivovali ho. (*) (Mt 22, 15-22; Lk 20, 20-26.)

Spor o vzkriesení. - 18Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.) 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku." 24Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? (*) (Ex 3, 6.
Udalosť "o kríku" (Ex 3, 1 n.) hovorí, ako sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kre.) 27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite." (*) (Mt 22, 23-33; Lk 20, 27-40.)

Najväčšie prikázanie. - 28Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" 29Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. (*) (V takejto forme ho uvádza iba Marek.) 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« (*) (Dt 6, 4-5.) 31Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet." (*) (Lv 19, 18.) 32Zákonník mu vravel: "Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety." 34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať. (*) (Mt 22, 34-40; Lk 10, 25-28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 35Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou. (*) (Mt 22, 41-46; Lk 20, 41-44.)

Varovanie pred zákonníkmi. - 38Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd." (*) (Mt 23, 6-7; Lk 20, 45-47.)

Obeť vdovy. - 41Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. (*) (Kvadrans = malá bronzová rímska minca. Rímsky kvadrans sa rovnal štvrtine asu. As = starorímska drobná minca a peňažná jednotka.) 43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (*) (Lk 21, 1-4.)