IV. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 11,1 - 13,37

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«" 4Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" 6Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! (*) (Ž 118, 25-26.) 10Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"

11Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. (*) (Mt 21, 1-11; Lk 19, 28-38; Jn 12, 12-19.)

Neúrodný figovník. - 12Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. (*) (Bol to pondelok Veľkého týždňa. O figovníku pozri poznámku k Mt 21, 18-22.) 13Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. (*) (Mt 21, 18-19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 15Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17A učil ich: "Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.
Marek ako jediný zo synoptikov úmyselne uvádza celý výrok Izaiáša, ktorý hovorí o univerzálnosti mesiášskeho kultu.)

18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. (*) (Mt 21, 12-17; Lk 19, 45-48; Jn 2, 14-16.)

Viera a modlitba. - 20Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. (*) (Bol to utorok Veľkého týždňa.) 21Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha." 23Veru, hovorím vám: "Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (*) (Mt 21, 20-22.) (26) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva. Ide o interpoláciu z Mt 6, 15. Text znel: "Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.")

Odkiaľ je Kristova moc. - 27A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" 29Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Lk 20, 1-8.)

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 1Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10Nečítali ste v Písme:

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli. (*) (Mt 21, 33-46; Lk 20, 9-19.
Podobenstvo o vysadení a zariadení vinice je postavené na Iz 5, 2. Prorok tu rozpráva o židovskom národe ako o Božej vinici. Takto im dáva vedieť, že v podobenstve sa hovorí o nich.)

Spor o dani cisárovi. - 13Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?" 15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!" 16A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." (*) (Pozri poznámku k 22, 21.) 17A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." I obdivovali ho. (*) (Mt 22, 15-22; Lk 20, 20-26.)

Spor o vzkriesení. - 18Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.) 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku." 24Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? (*) (Ex 3, 6.
Udalosť "o kríku" (Ex 3, 1 n.) hovorí, ako sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kre.) 27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite." (*) (Mt 22, 23-33; Lk 20, 27-40.)

Najväčšie prikázanie. - 28Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" 29Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. (*) (V takejto forme ho uvádza iba Marek.) 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« (*) (Dt 6, 4-5.) 31Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet." (*) (Lv 19, 18.) 32Zákonník mu vravel: "Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety." 34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať. (*) (Mt 22, 34-40; Lk 10, 25-28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 35Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou. (*) (Mt 22, 41-46; Lk 20, 41-44.)

Varovanie pred zákonníkmi. - 38Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd." (*) (Mt 23, 6-7; Lk 20, 45-47.)

Obeť vdovy. - 41Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. (*) (Kvadrans = malá bronzová rímska minca. Rímsky kvadrans sa rovnal štvrtine asu. As = starorímska drobná minca a peňažná jednotka.) 43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (*) (Lk 21, 1-4.)

Eschatologická reč, 13,1-37

Úvod. - 1Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!" 2Ježiš mu vravel: "Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." (*) (V rámci svojej predpovede o páde Jeruzalema Ježiš hovorí aj o znameniach, ktoré budú predchádzať koniec sveta. Pozri poznámku k Mt 24, 2.) 3Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: 4"Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť." (*) (Mt 24, 1-3; Lk 21, 5-7.)

Začiatok útrap. - 5Ježiš im začal hovoriť: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 6Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »To som ja.« A mnohých zvedú. 7Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 8Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.

Prenasledovanie učeníkov. - 9Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. 10Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. 12Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 13Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. (*) (Mt 24, 4-14; Lk 21, 8-19.)

Znamenia konca Jeruzalema. Veľké súženie. - 14Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť - kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; (*) (Dan 9, 27.) 15kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, 16a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. 17Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 18Modlite sa, aby to neprišlo v zime, (*) (Mt 24, 15-19; Lk 21, 20-24.) 19lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. (*) (Dan 12, 1.) 20A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,« neverte. 22Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 23Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred. (*) (Mt 24, 20-25.)

Druhý príchod Krista. - 24V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, (*) (Iz 13, 10; 34, 4.) 25hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.

26Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. (*) (Dan 7, 13-14.) 27On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. (*) (Mt 24, 29-31; Lk 21, 25-28.)

Poučenie od figovníka. - 28Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 29Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 30Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. (*) ("Nepominie sa toto pokolenie" je podľa niektorých biblistov určením času skazy Jeruzalema. Akoby povedal: Stane sa to čoskoro.) 31Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (*) (Ježiš ako Bohočlovek dobre vie, kedy bude koniec sveta. Nie je však vôľa Otca, aby presný čas tohto konca vopred ľuďom oznámil.)

Výzva na bdelosť. - 33Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. 34Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. 35Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. 36Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! 37A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!" (*) (Mt 24, 42-51; Lk 21, 34-36.)