Druhé rozmnoženie chleba. - 1V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: 2"Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka." 4Jeho učeníci mu odvetili: "Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" 5Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem." 6Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. (*) (Mt 15, 32-39.)

Spor o znamenie. - 10Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. (*) ("Dalmanutský kraj" - meno neznámej lokality, ako u Mt 15, 39 "magadanský kraj". Môže to byť prepis nesprávne identifikovaného aramejského výrazu.) 11Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 12On si v duchu vzdychol a povedal: "Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane." 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. (*) (Mt 16, 1-4; Lk 11, 16, 29.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 14Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 15A on ich varoval: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!" (*) (Pod kvasom farizejov sa tu myslí na prevrátené farizejské zásady. Kvas Herodesa - jeho verejný hriešny život. Zlé zásady a hriešny život pôsobia na ľudí ako kvas na cesto.) 16Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. 17Keď to spozoroval, povedal im: "Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? 18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, (*) (Iz 6, 9; Jer 5, 21; Ez 12, 2.) 19koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: "Dvanásť." 20"A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: "Sedem." 21A povedal im: "Ešte nechápete?" (*) (Mt 16, 5-12; Lk 12, 1.)

Uzdravenie slepca v Betsaide. - 22Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: "Vidíš niečo?" 24Ten sa pozrel a povedal: "Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili." 25Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. 26I poslal ho domov so slovami: "Ale do dediny nechoď!"

Petrovo vyznanie. - 27Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?" 28Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov." 29"A za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: "Ty si Mesiáš." 30Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. (*) (Mt 16, 13-20; Lk 9, 18-21.)

Prvá predpoveď utrpenia. - 31Potom ich začal poúčať: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. 33On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (*) (Mt 16, 21-23; Lk 9, 22.)

Ako nasledovať Ježiša. - 34Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! 37Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! 38Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi." (*) (Mt 16, 24-28; Lk 9, 23-27.)

1A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou." (*) (Pozri poznámku k Mt 16, 27-28.)

Ježišovo premenenie. - 2O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. 4A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 6Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." 8A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. (*) (Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36; 2 Pt 1, 17-18.)

Otázka o osobe Eliáša. - 9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych". 11A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 12On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané." (*) (Mt 17, 9-13.
Pozri poznámku k Mt 17, 10-13.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 14Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?" 17Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli." 19On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" 20I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. 22A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" 23Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí." 24A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" 25Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" 26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." 27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 29On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."

Druhá predpoveď utrpenia. - 30Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, 31lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. (*) (Apoštoli si nevedeli predstaviť, ako môže súvisieť utrpenie Mesiáša s uskutočnením jeho vlády.)

Spor o prvenstvo. - 33Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" 34Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. 35Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." 36Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37"Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal." (*) (Mt 18, 1-5; Lk 9, 46-48.)

Skutky v Kristovom mene. - 38Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." 39Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. (*) (Lk 9, 49-50; Mt 10, 42.)

O pohoršení. - 42Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. (44)

45Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. (46) (*) (Tieto verše Neovulgáta vynecháva. Grécky text ich nemá. Je to jednoduché opakovanie verša 48: "Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.")

47A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, 48kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. (*) (Iz 66, 24.) 49Lebo každý bude ohňom solený. (*) (Každá starozákonná obeť, ak mala byť Bohu milá, mala sa konať podľa predpisu (Lv 2, 13) a musela sa osoliť. Podobne aj každý človek, čo chce byť Bohu milý, musí sa uchrániť pred večnou záhubou a musí byť posolený ohňom a soľou, t. j. musí byť očistený ohňom utrpenia a premáhaním seba.) 50Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji." (*) (Mt 18, 6-9; Lk 17, 1-2; Mt 5, 13; 5, 29-30; Lk 14, 34.)