Rodokmeň Ježiša Krista. - 1Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. (*) ("Syn Dávidov" je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov; tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. "Kristus" je grécke slovo; je to preklad hebrejského slova "Mesiáš", po slovensky "Pomazaný". Pomazaním olejom sa v Starom zákone ustanovovali a uvádzali do úradu králi, kňazi a proroci. Kristus je Kráľ, Veľkňaz a Prorok. Kristus, ako potomok Abrahámov a Dávidov, vystupuje v dejinách ako stredobod všetkého, čo Boh urobil pre spásu ľudského pokolenia. Až po Ježiša trvá príprava na spásu. Ježiš spásu uskutočňuje a s ním prichádza na svet prisľúbené Božie kráľovstvo.) 2Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, (*) (Tento rodokmeň symetricky vyjadruje tri obdobia dejín spásy a dejín vyvoleného národa: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od babylonského zajatia po Krista. Každé obdobie je zastúpené symetricky 14 rodmi, hoci ich v skutočnosti bolo oveľa viac. Preto »mal syna« tu nemusí znamenať vždy bezprostredného otca. V rodokmeni sa uvádzajú aj štyri ženy, z toho tri cudzinky, ktoré počali v nezákonitej situácii. Tým sa naznačuje, že Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí, Židov i pohanov.) 3Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. 4Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona. 5Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho 6a Jesse kráľa Dávida.
Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. 7Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, 8Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. 9Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. 10Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, 11Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. (*) (Odvádzanie Židov do babylonského zajatia sa začalo za Joakima (roku 605 pred Kristom) a bolo dokončené roku 587.)
12Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, 13Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. 14Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. 15Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. 16Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. (*) (Jozef sa nazýva manželom Márie, lebo podľa Božej vôle uzavrel s ňou manželský zväzok. Pravda, v manželstve zachovávali obaja ustavičné panenstvo, žili ako brat a sestra. Pretože medzi Jozefom a Máriou bolo uzavreté riadne manželstvo, Ježiš patril manželským právom nielen Panne Márii, ale aj Jozefovi. A to je dôvod, prečo rodokmeň, ktorý je vlastne Jozefovým rodokmeňom, mohol byť označený ako rodokmeň Ježiša Krista.)
17Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
(*)
(Lk 3, 23–38.
Rodokmeň Ježiša Krista ukazuje, že Pán Ježiš pochádza skutočne z Abrahámových potomkov (Gn 12, 3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7, 12–16) podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi.)
Narodenie Ježiša Krista. - 18S narodením Ježiša Krista to bolo takto:
Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. (*) (Zasnúbenie u Židov bolo už pravým manželstvom. Len ešte "spolu nebývali" a až asi po roku manžel – snúbenec "prijal manželku" do svojho domu.)
19Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. (*) (Manžel u Židov mohol manželku prepustiť, ale musel jej dať priepustný list, v ktorom bola uvedená aj príčina prepustenia. Jozef nepomýšľal na takéto úradné prepustenie. Bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo.) 20Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov."
22To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 23"Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. (*) (Iz 7, 14.)
24Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš. (*) (Duch Svätý poučil Jozefa, že Mária sa v panenstve stala matkou Božieho Syna; preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením ani po narodení Božieho Syna. To je učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať. Výraz "ale nepoznal ju, kým neporodila syna," je hebraizmus a doslovný preklad latinského textu, ktorý podľa zmyslu treba chápať: A bez toho, že by s ňou nažíval, porodila syna. Ostatné časti evanjelia, ako aj tradícia Cirkvi predpokladajú ustavičné panenstvo Panny Márie. Hebraizmus »kým (až) neporodila« bol zaužívaný výraz východného človeka; vidno to aj z 2 Sam 6, 23: "Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do dňa jej smrti." Spojka "až" ("kým") tu nepoukazuje na to, čo bude, ale na fakt, ktorý sa stal, alebo nestal.)
Mudrci od východu. - 1Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu (*) (Náš kresťanský letopočet (aera Dionysia) kladie Ježišovo narodenie o niekoľko rokov neskôr, ako sa Ježiš skutočne narodil. Narodil sa totiž ešte za kráľa Herodesa Veľkého a ten kraľoval nad Judeou, Idumeou a Samáriou od roku 37 do roku 4 pred Kr. Zomrel krátko pred Veľkou nocou (začiatkom apríla) roku 4 pred Kr. v Jerichu, kde strávil zimu ťažko chorý. Ježiš sa teda narodil ešte pred rokom 6 alebo 7 pred kresťanským letopočtom. Chybu v počítaní urobil mních Dionýzius v 6. storočí.) 2a pýtali sa: "Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť." (*) (Mudrci sa v gréckom texte volajú »mágoi« (mágovia). Pomenovanie označuje perzských kňazov, ktorí pre svoju učenosť boli aj kráľovskými poradcami. Zaoberali sa prírodovedou, najmä hvezdárstvom a veštením z polohy hviezd. Božia prozreteľnosť ich zjavom nezvyčajnej hviezdy priviedla k nohám novonarodeného Kráľa a Spasiteľa. Nevedno, koľko ich bolo. Z počtu darov sa usudzuje, že boli traja.) 3Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. 4Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5Oni mu povedali: "V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok:
»A ty, Betlehem, v judejskej krajine,
nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey,
lebo z teba vyjde vojvoda,
ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.«"
7Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8Potom ich poslal do Betlehema a povedal: "Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť."
9Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. 10Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. 11Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Útek do Egypta. - 13Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil."
14On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
Vraždenie detí v Betleheme. - 16Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. 17Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
"V Ráme bolo počuť hlas,
nárek a veľké kvílenie:
Ráchel oplakáva svoje deti
a odmieta útechu, lebo ich niet."
Návrat z Egypta. - 19Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20a povedal mu: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli." 21On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. 23Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: "Budú ho volať Nazaretský." (*) (Toto upozornenie na prorocké slovo sa zakladá pravdepodobne na podobnosti slov Nazaret (i Nazara) a »nezer«. »Nezer« sa vyskytuje u proroka Izaiáša (11, 1) a znamená ratolesť, ktorá vyrastie z koreňa rodu Jesseho. Tento »výhonok« alebo »ratolesť« označuje Mesiáša. Aj meno Nazaret pochádza z toho istého koreňa.)
Kázeň Jána Krstiteľa. - 1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: (*) (Pustatina, na ktorej Ján Krstiteľ začal svoju činnosť, je kraj na ľavom brehu dolného Jordánu naproti Jerichu.) 2"Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (*) (Kde Mt (ktorý píše pre kresťanov židovského pôvodu) používa výraz "nebeské kráľovstvo", Mk a Lk (ktorí píšu pre Nežidov) majú "Božie kráľovstvo". Židia Božie meno z úcty nevyslovovali a nahrádzali ho všeobecnejšími výrazmi.)
3To o ňom povedal prorok Izaiáš:
4Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.
5Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. 6Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. (*) (Jánov krst spočíval v ponorení do vody a bol znakom duchovného očistenia. Pokrstení vyznávali svoje hriechy, čím uznali, že sú hriešni, a prejavili potrebu očistiť si svedomie i túžbu po novom živote. Jánov krst bol iba výrazom pokánia a prípravou na sviatostný krst, ktorý ustanoví Kristus.)
7Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! 9Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 10Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni." (*) (Mk 1,2–8; Lk 3,3–18; Jn 1,19–28.)
Pokrstenie Ježiša. - 13Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. (*) (Ježiš si žiadal prijať Jánov krst, aby nám dal príklad veľkej pokory, lebo sa týmto obradom postavil medzi hriešnikov, ktorých hriechy vzal na seba.) 14Ale Ján mu odporoval a hovoril: "Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?" 15Ježiš mu však povedal: "Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé." Potom mu už neodporoval. 16Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. (*) (Táto scéna vyjadruje verejné predstavenie Ježiša ako Mesiáša a úradné začatie jeho prorockej činnosti (porov. Iz 42, 1).) 17A z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." (*) (Mk 1, 9–11; Lk 3, 21–22; Jn 1, 29–34.)
Pokúšanie na púšti. - 1Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. (*) ("Duch", t. j. ten, ktorý zostúpil na neho po krste. Je to Duch Svätý. – Pustatina, kde sa Ježiš postil, je – podľa tradície – Kvarantánia, severozápadne od Jericha. Divoké skaliská boli útočišťom divej zveri (Mk 1, 13). – Ježiš dovolil toto pokúšanie na naše poučenie.) 2A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. 3Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." 4On odvetil: "Napísané je:
5Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu (*) ("Sväté mesto" – Jeruzalem.) 6a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané:
»Svojim anjelom dá príkaz o tebe
a vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň.«"
7Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«" (*) (Dt 6, 16.)
8A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať." 10Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď, satan, lebo je napísané:
11Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (*) (Mk 1, 12–13; Lk 4, 1–13.)
Návrat do Galiley. - 12Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. (*) ("Odobral sa do Galiley" – z Judey (porov. Jn 4, 3).) 13Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, 14v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"Krajina Zabulon a krajina Neftali,
na ceste k moru, za Jordánom,
Galilea pohanov!
Ľud bývajúci v temnotách
uvidel veľké svetlo.
Svetlo zažiarilo tým,
čo sedeli v temnom kraji smrti."
17Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (*) (Mk 1, 14–15; Lk 4, 14.)
Povolanie prvých učeníkov. - 18Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. 19I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." 20Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
21Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. 22Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. (*) (Mk 1, 16–20; Lk 5, 1–11.)
Ježiš vyučuje a uzdravuje. - 23A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. 24Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. 25A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. (*) ("Dekapol" (desaťmestie) je zväz desiatich, väčšinou helénskych miest, t. j. pohanských miest južne a juhovýchodne od Genezaretského jazera.)