Mt 21

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov (*) (Podľa Jána (12, 12) tento Ježišov vstup do Jeruzalema pripadá na nedeľu Veľkého týždňa (Kvetná nedeľa).) 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! 3A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí." (*) (Jediný raz sa u Mt Ježiš nazýva Pán (podobne u Mk 11, 3). V Starom zákone titul Pán patril Bohu alebo Mesiášovi-Kráľovi.) 4Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

6Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. 7Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. 9A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: "Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!" (*) (Ž 118, 26.
Hosanna je grécky prepis hebrejského slova hoša »nah« z pôvodného hoši »ahna« ktoré znamená "Zachovaj!" Je to prosba o záchranu a zdar i požehnanie pre toho, kto prichádza v Pánovom mene. Slovo však postupne strácalo svoj pôvodný obsah a prosba sa premenila na radostné uvítanie. V slovenčine by mu zodpovedalo zvolanie "Sláva mu! Nech žije!")

10Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: "Kto je to?" 11A zástupy hovorili: "To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta." (*) (Mk 11, 1–11; Lk 19, 28–40; Jn 12, 12–19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 12Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice 13a povedal im: "Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.)

14V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. 15Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: "Hosanna synovi Dávidovmu!", nahnevali sa 16a povedali mu: "Počuješ, čo títo hovoria?" Ježiš im odvetil: "Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?" (*) (Ž 8, 3.) 17I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. (*) (Mk 11, 15–17; Lk 19, 45–46; Jn 2, 14–16.
Ježiš tu pravdepodobne už druhý raz očisťuje jeruzalemský chrám od neprístojností, ktorých sa ľudia dopúšťali. Prvý raz to urobil asi na začiatku svojej verejnej činnosti, ako to opisuje Ján (2, 14–16).)

Neúrodný figovník. Viera a modlitba. - 18Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. 19Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: "Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie." A figovník hneď vyschol. 20Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: "Ako to, že figovník tak naraz vyschol?" 21Ježiš im na to povedal: "Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to. 22A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe." (*) (Mk 11, 12–14. 20–24.
Figovník veľmi zriedka máva okolo Veľkej noci figy. Udalosť treba chápať obrazne. Figovník symbolizuje neplodný izraelský národ, na ktorom boli iba listy (vonkajšie zachovávanie Zákona), nie plody.)

Odkiaľ je Kristova moc. - 23Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?" 24Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. 25Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?« 26Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." 27Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mk 11, 27–33; Lk 20, 1–8.)

Podobenstvo o dvoch synoch. - 28"Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!« 29Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel. 30Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel. 31Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten prvý." Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 33Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. 36Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. 37Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 38Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!« 39Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. 40Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?" 41Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu." 42Ježiš im povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme:

43Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. 46A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka. (*) (Mk 12, 1–12; Lk 20, 9–19.)

Mt 22

Podobenstvo o svadbe kráľovho syna. - 1A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2"Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. 4Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!« 5Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. 9Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.« 10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel. 13Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« 14Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených." (*) (Slovo "mnoho" vyjadruje všeobecnosť, podobne ako v 20, 28. "Málo" zasa znamená, že nie každý spĺňa podmienky na pozvanie k spáse.)

Spor o dani cisárovi. - 15Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" 18Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: "Čo ma pokúšate, pokrytci?! 19Ukážte mi daňový peniaz!" Oni mu podali denár. 20Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" 21Odpovedali mu: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." (*) (Obraz a nápis na minci mali upozorniť farizejov na skutočný právny stav ich vlasti. Mali si uvedomiť, komu sú politicky podriadení. Všeobecná Ježišova odpoveď o plnení povinnosti voči štátu svedčí o tom, že štát a jeho predstavitelia i podľa Božieho zákona oprávnene žiadajú od podriadených poslušnosť a dane. Podľa Ježišových slov však nijaké ľudské ustanovenie nemôže zrušiť Božie požiadavky, lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí (Sk 4, 19).) 22Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. (*) (Mk 12, 13–17; Lk 20, 20–26.)

Spor o vzkriesení. - 23V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 24"Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.
Je to ustanovenie o švagrovskom (levirátskom) manželstve. Saducejmi prednesený údajný prípad chcel zosmiešniť Ježišovu náuku o zmŕtvychvstaní.) 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. 27Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci." 29Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: 32»Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." (*) (Ex 3, 6.
Ježiš im odpovedá, že po vzkriesení už nebude manželstvo. Ľudstvo dosiahlo svoj cieľ. Okrem toho ak Boh je Bohom patriarchov, potom patriarchovia žijú, lebo on je Boh živých. Teda jestvuje posmrtný život a vzkriesenie.) 33Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. (*) (Mk 12, 18–27; Lk 20, 27–40.)

Najväčšie prikázanie. - 34Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36"Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" 37On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (*) (Dt 6, 5.) 38To je najväčšie a prvé prikázanie. 39Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (*) (Lv 19, 18.) 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (*) (Mk 12, 28–34; Lk 10, 25–28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 41Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42"Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: "Dávidov." 43Povedal im: "Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

45Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" (*) (Odpoveď je jednoduchá. Mesiáš je podľa ľudskej prirodzenosti synom Dávida, podľa božskej prirodzenosti Božím Synom.) 46A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať. (*) (Mk 12, 35–37; Lk 20, 41–44.)