Mt 21

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov (*) (Podľa Jána (12, 12) tento Ježišov vstup do Jeruzalema pripadá na nedeľu Veľkého týždňa (Kvetná nedeľa).) 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! 3A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí." (*) (Jediný raz sa u Mt Ježiš nazýva Pán (podobne u Mk 11, 3). V Starom zákone titul Pán patril Bohu alebo Mesiášovi-Kráľovi.) 4Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

6Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. 7Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. 9A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: "Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!" (*) (Ž 118, 26.
Hosanna je grécky prepis hebrejského slova hoša »nah« z pôvodného hoši »ahna« ktoré znamená "Zachovaj!" Je to prosba o záchranu a zdar i požehnanie pre toho, kto prichádza v Pánovom mene. Slovo však postupne strácalo svoj pôvodný obsah a prosba sa premenila na radostné uvítanie. V slovenčine by mu zodpovedalo zvolanie "Sláva mu! Nech žije!")

10Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: "Kto je to?" 11A zástupy hovorili: "To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta." (*) (Mk 11, 1–11; Lk 19, 28–40; Jn 12, 12–19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 12Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice 13a povedal im: "Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.)

14V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. 15Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: "Hosanna synovi Dávidovmu!", nahnevali sa 16a povedali mu: "Počuješ, čo títo hovoria?" Ježiš im odvetil: "Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?" (*) (Ž 8, 3.) 17I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. (*) (Mk 11, 15–17; Lk 19, 45–46; Jn 2, 14–16.
Ježiš tu pravdepodobne už druhý raz očisťuje jeruzalemský chrám od neprístojností, ktorých sa ľudia dopúšťali. Prvý raz to urobil asi na začiatku svojej verejnej činnosti, ako to opisuje Ján (2, 14–16).)

Neúrodný figovník. Viera a modlitba. - 18Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. 19Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: "Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie." A figovník hneď vyschol. 20Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: "Ako to, že figovník tak naraz vyschol?" 21Ježiš im na to povedal: "Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to. 22A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe." (*) (Mk 11, 12–14. 20–24.
Figovník veľmi zriedka máva okolo Veľkej noci figy. Udalosť treba chápať obrazne. Figovník symbolizuje neplodný izraelský národ, na ktorom boli iba listy (vonkajšie zachovávanie Zákona), nie plody.)

Odkiaľ je Kristova moc. - 23Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?" 24Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. 25Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?« 26Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." 27Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mk 11, 27–33; Lk 20, 1–8.)

Podobenstvo o dvoch synoch. - 28"Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!« 29Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel. 30Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel. 31Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten prvý." Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 33Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. 36Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. 37Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 38Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!« 39Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. 40Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?" 41Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu." 42Ježiš im povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme:

43Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. 46A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka. (*) (Mk 12, 1–12; Lk 20, 9–19.)

Mt 22

Podobenstvo o svadbe kráľovho syna. - 1A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2"Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. 4Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!« 5Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. 9Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.« 10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel. 13Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« 14Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených." (*) (Lk 14, 16–24
Vinu židov, ktorej sa dopustili odmietnutím ponúknutej spásy, Matúš znázorňuje troma podobenstvami: o dvoch synoch (21,28-32), o zlých vinohradníkoch (21,33-46) a o svadbe kráľovho syna (22,1-14). Boh verne podľa proroctiev poslal svojho Syna najmä na dobro a spásu Židov. Oni však jeho pozvanie odmietli. Preto sa obracia na pohanov a ich pozýva do Božieho kráľovstva.)

Spor o dani cisárovi. - 15Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" 18Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: "Čo ma pokúšate, pokrytci?! 19Ukážte mi daňový peniaz!" Oni mu podali denár. 20Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" 21Odpovedali mu: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." (*) (Obraz a nápis na minci mali upozorniť farizejov na skutočný právny stav ich vlasti. Mali si uvedomiť, komu sú politicky podriadení. Všeobecná Ježišova odpoveď o plnení povinnosti voči štátu svedčí o tom, že štát a jeho predstavitelia i podľa Božieho zákona oprávnene žiadajú od podriadených poslušnosť a dane. Podľa Ježišových slov však nijaké ľudské ustanovenie nemôže zrušiť Božie požiadavky, lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí (Sk 4, 19).) 22Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. (*) (Mk 12, 13–17; Lk 20, 20–26.)

Spor o vzkriesení. - 23V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 24"Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.
Je to ustanovenie o švagrovskom (levirátskom) manželstve. Saducejmi prednesený údajný prípad chcel zosmiešniť Ježišovu náuku o zmŕtvychvstaní.) 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. 27Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci." 29Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: 32»Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." (*) (Ex 3, 6.
Ježiš im odpovedá, že po vzkriesení už nebude manželstvo. Ľudstvo dosiahlo svoj cieľ. Okrem toho ak Boh je Bohom patriarchov, potom patriarchovia žijú, lebo on je Boh živých. Teda jestvuje posmrtný život a vzkriesenie.) 33Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. (*) (Mk 12, 18–27; Lk 20, 27–40.)

Najväčšie prikázanie. - 34Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36"Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" 37On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (*) (Dt 6, 5.) 38To je najväčšie a prvé prikázanie. 39Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (*) (Lv 19, 18.) 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (*) (Mk 12, 28–34; Lk 10, 25–28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 41Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42"Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: "Dávidov." 43Povedal im: "Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

45Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" (*) (Odpoveď je jednoduchá. Mesiáš je podľa ľudskej prirodzenosti synom Dávida, podľa božskej prirodzenosti Božím Synom.) 46A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať. (*) (Mk 12, 35–37; Lk 20, 41–44.)

Mt 23

Pokrytectvo farizejov a zákonníkov. - 1Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: 2"Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. 3Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. 4Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. (*) (Židovskí zákonníci patrili väčšinou do strany farizejov. Keďže sa vydávali za opatrovníkov ústneho podania (porov. Mt 15, 2), vymýšľali rozličné predpisy, ktoré sa vzťahovali na všetky životné situácie až do najmenších podrobností. Množstvo podrobných predpisov znamenalo temer neznesiteľné a nesplniteľné bremeno, ktoré ustavične prekážalo ľuďom povzniesť sa k Bohu.) 5Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, (*) (Modlitebné remienky (tefillín, gr. fylaktéria) mali na konci pripevnené malé kožené schránky v tvare kocky, v ktorých boli pergamenové prúžky, popísané výrokmi Písma. Pri rannej modlitbe viazali si ich na čelo a na ľavé rameno naproti srdcu, čo malo naznačovať, že pamätajú na Zákon, a preto srdce i myseľ majú obrátené k Bohu (Ex 13, 9. 16; Dt 6, 4–9; 11, 13–21). Zákonníci a farizeji nosili veľmi široké modlitebné remienky, aby každému bolo na prvý pohľad zrejmé, že práve oni si veľmi vážia Zákon.
Podľa iného predpisu (Nm 15, 38–39 a Dt 22, 12) zasa nosili strapce na štyroch rohoch plášťa, aby si pri pohľade na ne spomenuli, že sú príslušníkmi vyvoleného národa, ktorý dostal od Boha Zákon. Všetko to farizeji a zákonníci využívali, aby dali svetu najavo svoju veľkú horlivosť za Zákon.) 6radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, 7pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. 8Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. 9Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. 10Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. 11Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. 12Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (*) (Mk 12, 38–40; Lk 20, 45–47.)

Beda zákonníkom a farizejom. - 13Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. (14) (*) (Tento verš je interpolácia z Mk 12, 40 a Lk 20, 47. V niektorých rukopisoch sa nachádza v tomto znení: "Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd." Neovulgáta ho vynecháva.)

15Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

16Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: »Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.« 17Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? 18Alebo: »Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.« 19Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? 20Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; 21a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. 22A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

23Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. (*) (Zákon žiadal dávať desiatky len z obilia, vína a ovocia (Lv 27, 30; Dt 14, 22). Oni však dávali aj z iných rastlín, aby sa zdali zbožnejšími.) 24Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.

25Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! (*) (Všetko, čím napĺňajú svoje misy, nadobudli väčšinou svojou hrabivosťou, ba aj lúpežou.) 26Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!

27Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! (*) (Podľa Nm 19, 16 uvalil na seba poškvrnu, kto sa dotkol hrobu alebo mŕtvoly. Aby teda boli hroby každému zjavné, bielili ich vápnom pred veľkonočnými sviatkami.) 28Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

29Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky 30a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.« 31A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. 32Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! 33Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? 34Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, 35aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. 36Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. (*) (Lk 11, 39–52.)

Nárek nad Jeruzalemom. - 37Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! 38Hľa, váš dom vám ostáva pustý. 39Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«" (*) (Lk 13, 34–35.
Židia odmietli Ježiša a jeho učenie, preto neujdú trestu. Ich hlavné mesto, ktoré bolo oporou ich pýchy a namyslenosti, bude kruto zničené. Ani Ježiš sa im viac neukáže. Príde, až keď sa Židia obrátia (Rim 11, 25–32) a budú ho vítať slovami: "Požehnaný…" (Ž 118, 26).)

Mt 24

B. Eschatologická reč, 24,1 - 25,46

Úvod. - 1Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2On im však povedal: "Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." (*) (Pred opisom Ježišovho umučenia kladú traja prví evanjelisti jeho reč o skaze Jeruzalema, na ktorú už upozornil farizejov (Mt 23, 38), a o konci sveta. Keďže ide o posledné udalosti, týkajúce sa Jeruzalema a celého sveta, menujeme túto reč eschatologickou rečou, t. j. rečou o posledných udalostiach. Obe udalosti sa tak prelínajú, že ich ťažko od seba odlíšiť. Skaza Jeruzalema je predobrazom konca sveta, lebo vtedy sa akoby úradne skončí úloha Starého zákona v dejinách spásy. Kristove slová o Jeruzaleme sa doslova splnili roku 70 po Kr.) 3Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?"

Znamenia konca sveta. - 4Ježiš im odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 5Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú. 6Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 7Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. 8Ale to všetko bude len začiatok útrap. 9Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 14Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. (*) (Mk 13, 1–13; Lk 21, 5–19.)

Znamenie konca Jeruzalema. - 15Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí: (*) ("Ohavnosť spustošenia" bude podobná spustošeniu, o ktorom hovorí prorok Daniel (9, 27; 11, 31; 12, 11). Vtedy Antiochus Epifanes roku 168 pred Kr. postavil v jeruzalemskom chráme Diovu sochu. Tomu pripodobňuje Kristus aj zaujatie chrámu Rimanmi. Títus bol posledný človek, ktorý bol vo Svätyni svätých.) 16vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 17kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!

Veľké súženie. - 20Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. 22A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. 23Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš« alebo: »Tamto je,« neverte. 24Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 25Hľa, hovorím vám to vopred. 26Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte. 27Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. 28Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. (*) (Mk 13, 14–23; Lk 21, 20–24.)

Druhý príchod Krista. - 29Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. 30Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. 31On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý. (*) (Mk 13, 24–27; Lk 21, 25–28.)

Poučenie od figovníka. - 32Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 33Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 34Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 35Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

Výzva na bdelosť. - 36Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. (*) (Mk 13, 28–32; Lk 21, 29–33.
Na otázku apoštolov, kedy nastane skaza Jeruzalema (v. 3), Ježiš odpovedá (24, 33), že je blízko, predo dvermi. "Toto pokolenie" sú Ježišovi vrstovníci. Dožijú sa toho, čo im o skaze Jeruzalema predpovedal. Na druhú otázku, kedy bude koniec sveta, odpovedal: "O tom dni a o tej hodine nevie nik" (24, 36). "Ani Syn", ako človek. Toto je jedno z možných vysvetlení týchto Ježišových predpovedí.) 37Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 38Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, 39a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 40Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. 41Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. (*) (Lk 17, 26–35.)

Podobenstvo o vernom sluhovi. - 42Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. 44Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. 45Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? 46Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 47Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. 48Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde« 49a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, 50pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, 51oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami. (*) (Lk 12, 41–48.
V súvislosti s nečakaným príchodom Ježiša Matúš uvádza tri podobenstvá ako výzvu na bdelosť.)

Mt 25

Podobenstvo o desiatich pannách. - 1Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. 3Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. 5Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. 6O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« 7Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. 8Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« 9Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!« 10No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« 12Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.« 13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Podobenstvo o talentoch. - 14Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: 15jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. 16Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. 18Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.« 21Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 22Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.« 23Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 24Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.« 26Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? 27Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. 28Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. 29Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. (*) (Boh je ku každému štedrý. Každému dáva potrebnú milosť. Kto s ňou spolupracuje, získava ešte viac. Kto ňou pohŕda, kto ju odmieta, stratí aj to, čo predtým dostal.) 30A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« (*) (Lk 19, 11–27.)

Posledný súd. - 31Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« 37Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« 41Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« 45Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života."

Mt 26

VII. Umučenie a zmŕtvychvstanie, 26,1 - 28,20

Uznesenie veľrady. - 1Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2"Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali."

3Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril." (*) (Mk 14, 1–2; Lk 22, 1–2; Jn 11, 47–53.)

Pomazanie v Betánii. - 6Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, (*) (Táto udalosť sa odohrala ešte v sobotu (porov. Jn 12, 1. 12). Sem ju vložili evanjelisti Mt a Mk len asi z tematických a obsahových príčin: spomína Kristov "pohreb" (v. 12).) 7pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. 8Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: "Načo takéto mrhanie? 9Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným." 10Ježiš to spozoroval a povedal im: "Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; 11veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." (*) (Mk 14, 3–9; Jn 12, 1–8.)

Judášova zrada. - 14Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom 15a vyzvedal sa: "Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. (*) ("Tridsať strieborných" mincí (asi týrskych šekelov). Denár bola rímska strieborná minca. Jeden denár bola priemerná mzda za celodennú nádennícku prácu. Drachma bola grécka minca o niečo hodnotnejšia ako denár. V Rímskej ríši okrem rímskych (cisárskych) mincí boli v obehu aj mince miestne alebo oblastné, akým bol týrsky šekel (štyri drachmy). – Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21, 32; Zach 11, 12–13). Iba Jozefa, syna Jaku-bovho, predali za dvadsať strieborných mincí (Gn 37, 28).) 16A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. (*) (Mk 14, 10–11; Lk 22, 3–8; Jn 13, 27–30.)

Príprava na veľkonočnú večeru,. - 17V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" (*) (Slávnosť Veľkej noci u Židov trvala osem dní, od 14. do 21. nisana (jarný mesiac, asi druhá polovica marca a prvá polovica apríla). Cez tento čas jedli nekvasený chlieb (azyma, u nás známy ako maces), preto sa u Židov veľkonočné sviatky volajú aj sviatkami Nekvasených chlebov.) 18On povedal: "Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." 19Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

Označenie zradcu. - 20Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." 22Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?" 23On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." 25Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: "Sám si to povedal." (*) (Mk 14, 12–21; Lk 22, 7–14. 21–23; Jn 13, 21–30.)

Ustanovenie Eucharistie. - 26Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." 27Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci: 28toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. (*) (Týmito slovami Spasiteľ ustanovil Eucharistiu.) 29Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca." (*) (Tieto Ježišove slová sa nevzťahujú na eucharistický kalich, ale na ďalší kalich, ktorý patril ešte k veľkonočnej večeri. Nimi vyhlasuje, že na zemi už nebude sláviť veľkonočnú hostinu. Akoby povedal: Terajšia veľkonočná hostina je predobrazom blaženého života v nebi.)

Výstraha Petrovi. - 30Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. (*) (Veľkonočná večera sa skončila spievaním žalmov 114–118, 23 a 136.) 31Vtedy im Ježiš povedal: "Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« (*) (Zach 13, 7. Odpadnúť znamená pohoršiť sa. Apoštoli si nevedia predstaviť, že Ježiš, ako Boží Syn, sa vydá do rúk nepriateľov.) 32Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 33Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem." 34Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." 35Peter mu povedal: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní učeníci. (*) (Mk 14, 26–31; Lk 22, 31–34; Jn 13, 36–38.)

Ježiš v Getsemanskej záhrade. - 36Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: "Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa." 37Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. 38Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!" 39Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty." 40Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 42Znova odišiel a modlil sa: "Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa." 43A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. 44Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45Potom prišiel k učeníkom a povedal im: "Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 46Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil." (*) (Mk 14, 32–42; Lk 22, 39–46.)

Zajatie Ježiša. - 47A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. 48Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!" 49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: "Buď pozdravený, Rabbi!" A pobozkal ho. 50Ježiš mu povedal: "Priateľu, načo si prišiel!?" Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. 51Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

52Ježiš mu povedal: "Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?" 55V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma." 56Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (*) (Mk 14, 43–52; Lk 22, 47–53; Jn 8, 2–11.)

Ježiš pred veľradou. - 57Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.

59Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61a hovorili: "Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«" 62Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!" 63Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: "Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn." 64Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." (*) (Dan 7, 13.
"Sedieť po pravici Moci" znamená vládnuť s Bohom Otcom nad svetom. "Prichádzať na nebeských oblakoch" znamená prichádzať ako sudca. Teda akoby povedal: Moje božstvo je teraz skryté, ale čoskoro zažiari v plnej sláve a velebe.)

65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66Čo na to poviete?" Oni odpovedali: "Hoden je smrti!" 67Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68a hovorili: "Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!" (*) (Mk 14, 53–65; Lk 22, 54–55. 63–71; Jn 18, 12–24.)

Peter zapiera Ježiša. - 69Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: "Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!" 70Ale on pred všetkými zaprel: "Neviem, čo hovoríš." 71Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: "Tento bol s Ježišom Nazaretským!" 72On znova zaprel s prísahou: "Nepoznám toho človeka." 73O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: "Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!" 74Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka." A vtom zaspieval kohút. 75Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal. (*) (Mk 14, 66–72; Lk 22, 54–62; Jn 18, 17–18. 25–27.)

Mt 27

Ježiša odviedli k Pilátovi. - 1Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 2Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. (*) (Ak židovská veľrada (sanhedrin) za vlády Rimanov odsúdila niekoho na smrť, rozsudok musel potvrdiť rímsky vladár, iba vtedy sa stal právoplatným. On sa postaral aj o jeho vykonanie.)

Judášov koniec. - 3Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4so slovami: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv." Ale oni odvetili: "Čo nás do toho? To je tvoja vec!" 5On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6Veľkňazi vzali peniaze a povedali: "Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!" 7Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 9Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, (*) (Zach 11, 12–13.) 10a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán." (*) (Sk 1, 16–20.)

Ježiš pred Pilátom. - 11Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám to hovoríš." 12A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13Vtedy sa ho Pilát opýtal: "Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?" 14Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. (*) (Mk 15, 2–5; Lk 23, 2–5; Jn 18, 29–38.)

15Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: "Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?" 18Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

19Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: "Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho." 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21Vladár sa ich opýtal: "Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?" Oni zvolali: "Barabáša!" 22Pilát im povedal: "Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?" Všetci volali: "Ukrižovať ho!" 23On vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižovať ho!"

24Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!" 25A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!" 26Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (*) (Mk 15, 6–15; Lk 23, 17–25; Jn 18, 39–40.)

Ježiša korunujú tŕním. - 27Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. (*) (Rímsky vladár mal riadne sídlo v Cézarei. Na veľkonočné sviatky, asi z bezpečnostných dôvodov, došiel do Jeruzalema a sídlil v úradnej budove, "v pretóriu"; tam konával aj súdy.) 28Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 30Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (*) (Mk 15, 16–20; Jn 19, 2–3.)

Krížová cesta. - 32Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 33Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. (*) (Golgota je aramejské slovo vo význame lebka. Ľud nazýval to miesto "Lebkou", lebo sa podobalo ľudskej lebke.) 34Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. (*) (Mk 15, 21–32; Lk 23, 26–33; Jn 19, 17–27.) 35Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (*) (Ž 22, 19.) 36Potom si posadali a strážili ho. 37Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: "Toto je Ježiš, židovský kráľ!"

Ježišovi na kríži sa posmievajú. - 38Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40a vraveli: "Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!" 41Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42"Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«" 44Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera. - 45Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabakthani?", čo znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: "Volá Eliáša." 48Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49Ale ostatní hovorili: "Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť." 50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (*) (Mk 15, 33–37; Lk 23, 44–46; Jn 19, 28–30.)

51A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn."

55Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. (*) (Mk 15, 38–41; Lk 23, 47–49.)

Ježišov pohreb. - 57Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. (*) (Mk 15, 42–47; Lk 23, 50–56; Jn 19, 38–42.)

Stráž pri hrobe. - 62Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi (*) (Prípravným dňom sa volal deň pred sobotou (teda piatok), lebo v ten deň si pripravovali na sviatok všetko potrebné, najmä jedlá, aby podľa zákona nemuseli rušiť sobotňajší odpočinok.) 63a hovorili: "Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.« 64Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé." 65Pilát im povedal: "Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!" 66Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.