Mt 4

Pokúšanie na púšti. - 1Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. (*) ("Duch", t. j. ten, ktorý zostúpil na neho po krste. Je to Duch Svätý. – Pustatina, kde sa Ježiš postil, je – podľa tradície – Kvarantánia, severozápadne od Jericha. Divoké skaliská boli útočišťom divej zveri (Mk 1, 13). – Ježiš dovolil toto pokúšanie na naše poučenie.) 2A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. 3Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." 4On odvetil: "Napísané je:

5Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu (*) ("Sväté mesto" – Jeruzalem.) 6a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané:

7Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«" (*) (Dt 6, 16.)

8A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať." 10Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď, satan, lebo je napísané:

11Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (*) (Mk 1, 12–13; Lk 4, 1–13.)

Návrat do Galiley. - 12Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. (*) ("Odobral sa do Galiley" – z Judey (porov. Jn 4, 3).) 13Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, 14v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

17Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (*) (Mk 1, 14–15; Lk 4, 14.)

Povolanie prvých učeníkov. - 18Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. 19I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." 20Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

21Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. 22Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. (*) (Mk 1, 16–20; Lk 5, 1–11.)

Ježiš vyučuje a uzdravuje. - 23A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. 24Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. 25A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. (*) ("Dekapol" (desaťmestie) je zväz desiatich, väčšinou helénskych miest, t. j. pohanských miest južne a juhovýchodne od Genezaretského jazera.)

Mt 5

B. Ježišova "reč na vrchu", 5,1 - 7,29

1Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. (*) (Jeden z vrchov pri Kafarnaume.) 2Otvoril ústa a učil ich: (*) (Reč na vrchu obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.)

Blahoslavenstvá. - 3"Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (*) ("Chudobní v duchu" sú tí, čo nelipnú nezriadene na pozemských bohatstvách a vo svojich časných starostiach a biedach sa s dôverou obracajú na Boha, od ktorého očakávajú svoju spásu. Jedine takí sú schopní prijať nebeské kráľovstvo.)

4Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (*) ("Zem" je prisľúbená zem. V duchovnom zmysle večná blaženosť, nebeská vlasť. "Tichí" vedia vládnuť nad sebou.) 6Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

11Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. (*) (Lk 6, 20–23.)

Soľ zeme a svetlo sveta. - 13Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. (*) (Soľ zachováva pokrmy (hlavne mäso) a dáva im chuť. Apoštoli (ale aj kresťania vôbec) majú zachrániť ľudí pred mravnou skazou a robiť ich milými pred Bohom.) 14Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. 15Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. (*) ("Zákon a Proroci" je stručné označenie pre celý Starý zákon.)

Naplnenie Zákona a Prorokov. - 17Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. (*) (Lk 17, 17.
Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. poznáme Božiu dobrotu a starostlivosť v diele stvorenia, pád do hriechu, potrebu vykúpenia a prípravu na príchod Mesiáša.) 19Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

20Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. (*) ("Spravodlivosť zákonníkov a farizejov" spočívala iba v bezduchom vonkajšom zachovávaní Mojžišovho zákona. Kresťan sa má usilovať zachovávať to, čo vyžaduje duch a obsah príkazu.)

Nezabiješ!. - 21Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. (*) (Ex 20, 13; 21, 12.) 22No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa. (*) (Piate prikázanie v starozákonnom znení zakazovalo iba skutok vraždy. Pán Ježiš toto prikázanie zdokonaľuje tak, že ho rozširuje aj na myšlienky, túžby a slová.) 23Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. (*) (Porov. Lk 12, 56–59.)

Nescudzoložíš!. - 27Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« (*) (Ex 20, 14.) 28No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. (*) (Pri úplnom vedomí a s vnútornou túžbou dať súhlas na nečistý skutok je ťažkým previnením proti čistote.) 29Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. (*) (Týmito výrazmi vyjadruje nezmieriteľný postoj k hriechu.)

O rozluke. - 31Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!« (*) (Dt 24, 1.) 32No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. (*) ("Okrem prípadu smilstva" – ide tu o nelegálne manželstvo.)

O prísahe. - 33A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!« (*) (Lv 19, 12.) 34No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, (*) (Nm 30, 3.) 35ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, 36ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37Ale vaša reč nech je »áno - áno«, »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

O odplate. - 38Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« (*) (Ex 21, 24; Lv 24, 20 n.) 39No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. (*) (Uvedené príklady neznamenajú, že máme nechať voľnú cestu šíreniu zla. Naopak – je to požiadavka, aby sme proti zlu bojovali láskou, dobrotou.) 40Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. 41A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. (*) (Míľa = asi 1,5 km.) 42Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. (*) (Lk 6, 29–30.)

O láske k nepriateľom. - 43Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« (*) (Lv 19, 18.
"… a nenávidieť svojho nepriateľa" nie je v Starom zákone. Ale tak vyučovali pravdepodobne zákonníci. Láska k nepriateľovi je čisto kresťanská náuka. Lebo hoci v Mojžišovom zákone bol daný príkaz milovať blížneho (Lv 19, 18), vysvetľovalo sa to tak, že treba milovať len súkmeňovcov, teda Židov, iných už nie.) 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. 46Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? 47A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? 48Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (*) (Porov. Lk 6, 27–28; 32–33.)

Mt 6

O almužne. - 1Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. 2Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.

3Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, 4aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

O modlitbe. - 5A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 6Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 7Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.

Modlitba Pána. - 9Vy sa budete modliť takto:

14Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. 15Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. (*) (Mk 11, 25; Lk 6, 37.
Medzi Božím a ľudským odpúšťaním je vnútorný súvis. Iba ten môže mať nádej, že mu Boh odpustí, kto vie úprimne odpustiť každému.)

Ako sa postiť. - 16A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 17Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, 18aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. (*) (Farizeji pokladali almužnu, modlitbu a pôst za hlavný prejav cnosti (spravodlivosti). Zostali však iba pri vonkajšku. Pán Ježiš zdokonaľuje tieto skutky tým, že im dáva vnútorný obsah. Treba ich konať s čistým úmyslom a z lásky k Bohu. Odsudzuje tu takú nábožnosť, ktorá sa vyžíva iba vo vonkajších prejavoch.)

Pravé poklady. - 19Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. 20V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. 21Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

Lampou tela je oko. - 22Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. (*) (Pán Ježiš tu hovorí o správnom životnom postoji. Ten hrá v živote takú úlohu, akú oko v pozemskom živote pri orientovaní sa. Svetlo je zameranie celého života na Boha, tma zasa vzdialenie sa od neho.) 23Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?! (*) (Lk 12, 33–34; 11, 34–35.)

Boh a mamona. - 24Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. (*) (Lk 16, 13.
Mamona v aramejčine znamená majetok, peniaz, zisk. Zosobňuje tu tyrana, ktorý zotročuje človeka.)

Dôvera v Božiu prozreteľnosť. - 25Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? 27A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 28A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; 29a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. 30Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 31Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! 32Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. 33Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. (*) (Lk 12, 22–31.
Nie je to výzva na nečinnosť, ale na plnú dôveru v Božiu prozreteľnosť. Ak nám Boh dal život, dá aj to, čo je potrebné na jeho udržiavanie. Prílišná honba za majetkom odvádza myslenie človeka od Boha, a preto je nedôstojná kresťana.) 34Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

Mt 7

O posudzovaní. - 1Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. 3Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? 4Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« - a ty máš v oku brvno?! 5Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata. (*) (Mk 4, 24; Lk 6, 37–38. 41–42.)

Nezneuctiť sväté veci. - 6Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás. (*) (So svätými vecami treba zaobchádzať sväto. V Starom zákone sa to vzťahovalo na obetné mäso, ktoré sa nesmelo hodiť psom. Na tejto vete spočíva aj disciplína v držaní tajomstva v prvotnej Cirkvi. O tajomstvách viery nehovorili pred nekresťanmi.)

Modlitba s dôverou. - 7Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 8Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 9Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? 10Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? 11Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. (*) (Lk 11, 9–13.)

Zlaté pravidlo. - 12Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. (*) (Lk 6, 31.
Pozitívne sa tu formuluje to zlaté pravidlo konania, ktoré už v negatívnom znení poznali (Tob 4, 16). Dokonalosť kresťana nespočíva v tom, že nerobí zlo, ale v tom, že koná dobro.)

Výrok o dvoch cestách. - 13Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. 14Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! (*) (Lk 13, 24.
Tesná brána je obrazom námahy, obetavosti a svedomitosti. Široká brána a priestranná cesta sú zasa obrazom voľného, ľahkomyseľného a hriešneho života.)

Výstraha pred falošnými prorokmi. - 15Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20Teda po ich ovocí ich poznáte.

Praví učeníci. - 21Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 22Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?« 23Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! (*) (Lk 6, 43–44. 46; 13, 26–27.)

Podobenstvo o dvoch staviteľoch. - 24A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.

26A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. 27Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko." (*) (Lk 6, 47–49.)

Úžas zástupov. - 28Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, 29lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci. (*) (Mk 1, 22; Lk 7, 1; 4, 32.)

Mt 8

III. Ohlasovanie nebeského kráľovstva, 8,1 - 10,42

A. Naratívna časť: desať zázrakov, 8,1 - 9,38

Uzdravenie malomocného. - 1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. 2Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." 3On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A hneď bol očistený od malomocenstva. 4Potom mu Ježiš povedal: "Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo." (*) (Lv 14, 2–32.
Ježiš na začiatku svojej činnosti nechce, aby sa zvesť o jeho zázračných činoch priveľmi šírila. Ľud sa mal postupne presvedčiť o jeho božskom poslaní a mal zmeniť aj svoje nesprávne pozemské náhľady na mesiášske kráľovstvo.)

Uzdravenie stotníkovho sluhu. - 5Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: 6"Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." 7On mu povedal: "Prídem a uzdravím ho." 8Stotník mu odpovedal: "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí."

10Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: "Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. 11Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, 12a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami." (*) ("Synovia kráľovstva" sú členovia vyvolené- ho národa, ktorí svojou zaťatosťou, nepoddajnosťou a odporom proti Ježišovi stratili prednostné právo (Lk 13,28–29). Radosti neba znázorňuje Kristus obrazom hostiny, ktorá bývala večer v osvetlenej miestnosti.) 13A stotníkovi Ježiš povedal: "Choď a nech sa ti stane, ako si uveril." A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. (*) (Lk 7,1–10; 13,28–29.)

Uzdravenie Petrovej testinej. - 14Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. 15Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

Ďalšie uzdravenia. - 16Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, 17aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

Náročnosť apoštolského povolania. - 18Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. 19Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: "Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 20Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť." (*) ("Syn človeka" je mesiášsky názov, ktorým Ježiš u Mt 33-krát označuje sám seba. Neznamená len toľko, že Ježiš je pravý človek, ale podľa Daniela (7, 13) týmto názvom sa vyjadruje aj Ježišov nebeský pôvod, ako aj jeho večná sláva a vláda.)

21Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 22Ale Ježiš mu povedal: "Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych." (*) (Lk 9,57–60.)

Utíšenie búrky na mori. - 23Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. 24Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. 25Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Pane, zachráň nás, hynieme!" 26On im povedal: "Čo sa bojíte, vy maloverní?!" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. 27Ľudia žasli a hovorili: "Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?" (*) (Mk 4,35–41; Lk 8,22–25.)

Uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji. - 28Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. (*) (Kraj Gadary (alebo Gerazy) treba hľadať v Dekapole na východnom pobreží Genezaretského jazera. Obyvatelia boli pohania a tí mohli chovať svine.) 29Zrazu skríkli: "Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?" (*) ("Predčasne," – t. j. ešte pred posledným súdom, keď budú definitívne vrhnutí do pekla.)

30Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. 31Zlí duchovia ho prosili: "Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň." 32On im povedal: "Choďte!" A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. 33Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. 34Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. (*) (Mk 5,1–20; Lk 8,26–39.)

Mt 9

Uzdravenie ochrnutého. - 1On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy." 3Vtedy si niektorí zákonníci povedali: "Tento sa rúha." 4Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: "Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? 5Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 7A on vstal a odišiel domov. 8Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom. (*) (Mk 2,1–12; Lk 5,17–26.)

Povolanie Matúša. - 9Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. (*) (Podľa tradície Matúš je autorom tohto evanjelia. Mk a Lk ho nazývajú Lévim.)

10Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. 11Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 12On to začul a povedal: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (*) (Oz 6, 6.)

Spor o pôste. - 14Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: "Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" 15Ježiš im povedal: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. (*) (Ženíchom na tejto "svadbe" je sám Ježiš. Kým Ježiš ešte viditeľne žije so svojimi, je to pre nich čas radosti. No keď im bude odňatý, nastane pre nich čas smútku a pôstu.) 16Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. 17Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová." (*) (Mk 2,18–22; Lk 5,33–38.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 18Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." 19Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

20Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. 21Povedala si totiž v duchu: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." 22Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: "Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila." A žena bola od tej hodiny zdravá.

23Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, 24povedal: "Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí." Oni ho vysmiali. (*) (Kristus mohol takto povedať; preňho niekoho vzkriesiť z mŕtvych je ako zobudiť ho zo spánku.) 25Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine. (*) (Mk 5,21–43; Lk 8,40–56.)

Uzdravenie dvoch slepcov. - 27Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: "Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" 28Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: "Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: "Áno, Pane." 29Tu sa dotkol ich očí a povedal: "Nech sa vám stane, ako ste uverili." 30A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: "Ale nech sa to nik nedozvie!" 31No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

Uzdravenie nemého. - 32Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. 33On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: "Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo." 34Ale farizeji hovorili: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov." (*) (Mt 12, 24.)

Žatva je veľká, ale robotníkov málo. - 35A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. 36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. 37Vtedy povedal svojim učeníkom: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." (*) (Mk 6, 34; Lk 10, 2.)

Mt 10

B. Poúčanie apoštolov, 10, 1- 42

Vyvolenie Dvanástich. - 1Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

2A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, 3Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, 4Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. (*) (Mk 3, 14–19; Lk 9, 1; 6, 13–16.)

Vyslanie Dvanástich. - 5Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: "K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. 6Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! 7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 9Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; 10ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. 12Keď vojdete do domu, pozdravte ho! 13Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. 14A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. 15Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu. (*) (Mk 6, 8–11; Lk 10, 5–12; 9, 3–5.)

Budú vás prenasledovať. - 16Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. 17Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach 18a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. 19Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. 20Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

21Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 22Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 23Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. (*) (Mk 13, 9–13; Lk 10, 3; 21, 12–17; 12, 11–12.)

24Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. 25Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

Odvaha pri vyznávaní Krista. - 26Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, 27hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. (*) ("Vo tme", "do ucha" – v súkromí; "na svetle", "zo striech" – verejne.) 28Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. 29Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

30Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. 31Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

32Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 33Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. (*) (Mk 4, 22; 8, 38; Lk 10, 3; 12, 2–9; 9, 26; Jn 13, 16; 15, 20.)

Triedenie duchov. - 34Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35Prišiel som postaviť

Zrieknuť sa seba pre Ježiša. - 37Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. (*) (Mt 16, 24–25.) 39Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. (*) (Kto by chcel svoj dočasný život zachovať odstúpením od Krista za cenu zrady, stratí večný blažený život. Kto zasa z lásky ku Kristovi vydá na obetu svoj dočasný život, zaistí si večný život, ktorý získa ako odmenu a náhradu za všetko, čoho sa tu na svete vzdal (Lk 17, 33).)

Záver poúčania - dôstojnosť učeníkov. - 40Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. 41Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. 42A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu." (*) (Mk 8, 34–35; 9, 41; Lk 12, 51–53; 9, 48; Jn 13, 20.)

Mt 11

IV. Tajomstvo nebeského kráľovstva, 11,1 - 13,52
A. Naratívna časť, 11,1 - 12,50

1Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Otázka Jána Krstiteľa a Ježišovo svedectvo o ňom. - 2Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov 3opýtať sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 4Ježiš im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: 5Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 6A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší." 7Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 8Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. 9Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! 10Lebo to o ňom je napísané:

11Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. 12Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. (*) (Túto vetu možno rozumieť alebo pasívne: Božie kráľovstvo trpí násilie, je prenasledované, alebo aktívne: Božie kráľovstvo treba dobýjať a účasť na ňom majú len odvážni a silní.) 13Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. 14A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. 15Kto má uši, nech počúva!

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. - 16Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: (*) (Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby sa pravde vyhýbal. Jána odmietli, lebo nejedol a nepil, Ježiša preto, že jedol a pil. Boží plán sa uskutoční aj napriek zlej vôli ľudí.)

18Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: »Je posadnutý zlým duchom.« 19Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« No múdrosť ospravedlňujú jej skutky." (*) (Lk 7, 31–35.)

Beda nekajúcim mestám. - 20Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: 21"Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. (*) (Korozain a Betsaida boli blízko Kafarnauma. Týrus a Sidon boli fenické mestá, teda pohanské.) 22Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. 23A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. 24Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe." (*) (Lk 10, 12–15.)

Evanjelium sa zjavuje maličkým. - 25V tom čase Ježiš povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. (*) ("Múdri a rozumní" – pyšní farizeji a zákonníci; "maličkí" – Ježišovi učeníci, ktorí pre svoju pokoru chápu náuku spásy.) 26Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 27Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. (*) (Lk 10, 21–22.)

Ježiš volá k sebe preťažených. - 28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."

Mt 12

Spor o sobote. - 1V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. 2Keď to videli farizeji, povedali mu: "Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu." (*) (Farizeji nezazlievali, že apoštoli trhali klasy na cudzom poli, keďže to zákon chudobným dovoľoval (Dt 23, 25). No pohoršujú sa nad tým, že Ježišovi učeníci porušujú sobotný odpočinok.) 3On im povedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? (*) (1 Sam 21, 2–7.) 5A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? (*) (Nm 28, 9.) 6No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. 7Keby ste vedeli, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsúdili nevinných. (*) (Oz 6, 6.) 8Syn človeka je pánom aj nad sobotou." (*) (Mk 2, 23–28; Lk 6, 1–5.)

Uzdravenie v sobotu. - 9Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. 10Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdraviť?" Chceli ho totiž obžalovať. 11On im povedal: "Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu? 12A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť." 13Potom povedal človeku: "Vystri ruku!" On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá. 14Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. (*) (Mk 3, 1–6; Lk 6, 6–11.)

Splnenie proroctva o Božom služobníkovi. - 15Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, 16len im pohrozil, aby ho neprezradili. 17Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci. - 22Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. 23Zástupy žasli a vraveli: "Nie je toto syn Dávidov?" (*) (Podľa proroctiev Mesiáš mal pochádzať z Dávidovho rodu (porov. 1, 1).) 24Ale počuli to farizeji a hovorili: "Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."

25Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. 26Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený - akože potom obstojí jeho kráľovstvo? 27Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 28Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 29Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom. 30Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (*) (Mk 3, 22–27; Lk 11, 14–15. 17–23.)

Hriech proti Duchu Svätému. - 31Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí. 32Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom. (*) (Kto tvrdošijne odporuje Božej pravde, nakoniec Boha úplne znenávidí. Na odpustenie hriechov sa vyžaduje kajúce zmýšľanie; no zatvrdlivý človek práve to odopiera Bohu, a preto mu Boh nemôže odpustiť ani na tomto svete, ani v budúcom živote. Keďže toto miesto hovorí o odpúšťaní hriechov na druhom svete, nepriamo potvrdzuje učenie Cirkvi o očistci.)

Z plnosti srdca hovoria ústa. - 33Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. 34Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa. 35Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. 36No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. 37Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený." (*) (Mt 7, 17; Lk 6, 43–45.)

Jonášovo znamenie. - 38Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: "Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba." 39On im povedal: "Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. 40Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. (*) (Pri slovách "tri dni a tri noci" netreba myslieť na úplné dni, lebo Židia každý začatý alebo nedokončený deň počítali za úplný deň. Tak je to aj s počítaním rokov.) 41Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš! 42Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún! (*) (Mk 8, 11–12; Lk 11, 16. 29–32.)

O návrate nečistého ducha. - 43Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. 44Vtedy si povie: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. 45Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením." (*) (Lk 11, 24–26.)

Pravá Ježišova rodina. - 46Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. (*) ("Ježišovi bratia" neboli jeho vlastní bratia, ale blízki príbuzní (bratanci a sesternice). V hebrejčine a aramejčine slovo "brat" znamená aj brata, aj bratanca. Tak napr. dvaja z týchto bratov majú za matku Máriu Kleopasovu (Mt 27, 56), a nie Pannu Máriu (porov. 13, 55). V Starom zákone je mnoho podobných miest (napr. Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi – Gn 13, 8; 14, 12. 14. 16).) 47Ktosi mu povedal: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať." 48On však odvetil tomu, čo mu to vravel: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" 49Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 50Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka." (*) (Ježiš dáva prednosť duchovnému pokrvenstvu pred telesným (porov. Lk 11, 28). Aj v tomto duchovnom pokrvenstve zaujíma Mária, Ježišova matka, prvé miesto, lebo vo všetkom plnila Božiu vôľu.)

Mt 13

B. Ježišove podobenstvá, 13,1-52

1V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.

Podobenstvo o rozsievačovi. - 3Hovoril im veľa v podobenstvách: "Rozsievač vyšiel rozsievať. (*) (Podobenstvo je literárny útvar, charakteristický pre evanjeliá. Je to príbeh, udalosť, najčastejšie zo života človeka, pomocou ktorého Ježiš vysvetľuje nadprirodzenú pravdu. Pre podobenstvo je príznačné, že vyzýva poslucháča, aby sa nad ním zamyslel a porovnal s ním svoj život.) 4Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. 5Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. 7Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. 9Kto má uši, nech počúva!" (*) (Mk 4, 1–9; Lk 8, 4–8.)

Prečo hovorí v podobenstvách. - 10Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Prečo im hovoríš v podobenstvách?" 11On im odpovedal: "Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 13Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. 14Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:

Šťastie Ježišových učeníkov. - 16Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. (*) (Lk 10, 23–24.) 17Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. (*) (Mk 4, 10–12. 25; Lk 8, 9–10. 18.)

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. - 18Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: 19Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. 20U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, 21ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. 22U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. 23A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú." (*) (Mk 4, 13–20; Lk 8, 11–15.)

Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. - 24Predniesol im aj iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. 25Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. 27K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?« 28On im vravel: »To urobil nepriateľ.« Sluhovia mu povedali: »Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?« 29On odpovedal: »Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.«" (*) (Podobenstvo o kúkoli má iba Mt. Odpovedá v ňom na otázku o pôvode zla a o zmysle zla v Cirkvi a vo svete.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 31Predniesol im ešte iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. (*) (Podobenstvo o vzraste horčičného zrnka znázorňuje rozvoj Božieho kráľovstva na svete od skromných začiatkov až po celosvetovú veľkosť.) 32Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch." (*) (Mk 4, 30–32; Lk 13, 18–19.)

Podobenstvo o kvase. - 33Ďalšie podobenstvo im povedal: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." (*) (Lk 13, 20–21.
Cirkev sa nemá len rozšíriť po svete, ale má premeniť najmä vnútorné zmýšľanie ľudí, aby boli Božími deťmi. Podobenstvo vyjadruje vnútornú silu evanjelia. "Miera" je 13,09 l.)

Vysvetlenie podobenstva o kúkoli. - 34Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, (*) (Mk 4, 34–35.) 35aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

36Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: "Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli." 37On im povedal: "Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. 38Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. 39Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: 41Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, 42a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva! (*) (Boh trpí na tomto svete dobrých i zlých ľudí a tak to bude až do posledného súdu. Vtedy sa konečne všetko roztriedi. Týmto podobenstvom Kristus poúča, že v jeho Cirkvi budú aj hriešni členovia; ukazuje sa tu božská zhovievavosť, ktorou Boh trpí hriešnikov a dáva im čas na pokánie.)

Podobenstvo o poklade v poli. - 44Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

Podobenstvo o perle. - 45Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

Podobenstvo o rybárskej sieti. - 47A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. 48Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. 49Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. (*) (Podobenstvo o rybárskej sieti znázorňuje, aký osud čaká dobrých a zlých členov Cirkvi na konci sveta.)

Zakončenie. - 51Pochopili ste to všetko?" "Áno," odpovedali. 52A on im povedal: "Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré."

V. Cirkev, prvotiny nebeského kráľovstva, 13,53 - 18,35

A. Naratívna časť, 13,53 - 17,27

Ježiš v Nazarete. - 53Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: "Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? 55Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? 56A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?" (*) (O Ježišových "bratoch" pozri poznámku k 12, 46. Tu spomínané Ježišove "sestry" boli podobne ako "bratia" jeho príbuznými.) 57A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome." 58A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov. (*) (Ježiš nekonal zázraky na želanie ľudí. Každý jeho zázrak bol znamením spásy. Konaním zázrakov dokazoval ľuďom, že v ňom sa priblížila spása. Preto na jednej strane sa žiada viera u toho, na kom mal vykonať zázrak, na druhej strane túto vieru zázrakmi udeľoval a zväčšoval. Nerobil preto zázraky tam, kde ho vopred svojou neverou odmietali.)