Mt 9

Uzdravenie ochrnutého. - 1On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy." 3Vtedy si niektorí zákonníci povedali: "Tento sa rúha." 4Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: "Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? 5Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 7A on vstal a odišiel domov. 8Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom. (*) (Mk 2,1–12; Lk 5,17–26.)

Povolanie Matúša. - 9Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. (*) (Podľa tradície Matúš je autorom tohto evanjelia. Mk a Lk ho nazývajú Lévim.)

10Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. 11Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 12On to začul a povedal: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (*) (Oz 6, 6.)

Spor o pôste. - 14Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: "Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" 15Ježiš im povedal: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. (*) (Ženíchom na tejto "svadbe" je sám Ježiš. Kým Ježiš ešte viditeľne žije so svojimi, je to pre nich čas radosti. No keď im bude odňatý, nastane pre nich čas smútku a pôstu.) 16Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. 17Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová." (*) (Mk 2,18–22; Lk 5,33–38.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 18Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." 19Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

20Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. 21Povedala si totiž v duchu: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." 22Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: "Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila." A žena bola od tej hodiny zdravá.

23Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, 24povedal: "Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí." Oni ho vysmiali. (*) (Kristus mohol takto povedať; preňho niekoho vzkriesiť z mŕtvych je ako zobudiť ho zo spánku.) 25Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine. (*) (Mk 5,21–43; Lk 8,40–56.)

Uzdravenie dvoch slepcov. - 27Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: "Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" 28Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: "Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: "Áno, Pane." 29Tu sa dotkol ich očí a povedal: "Nech sa vám stane, ako ste uverili." 30A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: "Ale nech sa to nik nedozvie!" 31No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

Uzdravenie nemého. - 32Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. 33On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: "Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo." 34Ale farizeji hovorili: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov." (*) (Mt 12, 24.)

Žatva je veľká, ale robotníkov málo. - 35A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. 36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. 37Vtedy povedal svojim učeníkom: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." (*) (Mk 6, 34; Lk 10, 2.)

Mt 10

B. Poúčanie apoštolov, 10, 1- 42

Vyvolenie Dvanástich. - 1Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

2A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, 3Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, 4Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. (*) (Mk 3, 14–19; Lk 9, 1; 6, 13–16.)

Vyslanie Dvanástich. - 5Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: "K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. 6Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! 7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 9Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; 10ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. 12Keď vojdete do domu, pozdravte ho! 13Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. 14A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. 15Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu. (*) (Mk 6, 8–11; Lk 10, 5–12; 9, 3–5.)

Budú vás prenasledovať. - 16Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. 17Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach 18a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. 19Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. 20Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

21Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 22Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 23Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. (*) (Mk 13, 9–13; Lk 10, 3; 21, 12–17; 12, 11–12.)

24Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. 25Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

Odvaha pri vyznávaní Krista. - 26Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, 27hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. (*) ("Vo tme", "do ucha" – v súkromí; "na svetle", "zo striech" – verejne.) 28Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. 29Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

30Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. 31Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

32Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 33Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. (*) (Mk 4, 22; 8, 38; Lk 10, 3; 12, 2–9; 9, 26; Jn 13, 16; 15, 20.)

Triedenie duchov. - 34Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35Prišiel som postaviť

Zrieknuť sa seba pre Ježiša. - 37Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. (*) (Mt 16, 24–25.) 39Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. (*) (Kto by chcel svoj dočasný život zachovať odstúpením od Krista za cenu zrady, stratí večný blažený život. Kto zasa z lásky ku Kristovi vydá na obetu svoj dočasný život, zaistí si večný život, ktorý získa ako odmenu a náhradu za všetko, čoho sa tu na svete vzdal (Lk 17, 33).)

Záver poúčania - dôstojnosť učeníkov. - 40Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. 41Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. 42A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu." (*) (Mk 8, 34–35; 9, 41; Lk 12, 51–53; 9, 48; Jn 13, 20.)

Mt 11

IV. Tajomstvo nebeského kráľovstva, 11,1 - 13,52
A. Naratívna časť, 11,1 - 12,50

1Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Otázka Jána Krstiteľa a Ježišovo svedectvo o ňom. - 2Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov 3opýtať sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 4Ježiš im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: 5Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 6A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší." 7Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 8Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. 9Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! 10Lebo to o ňom je napísané:

11Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. 12Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. (*) (Túto vetu možno rozumieť alebo pasívne: Božie kráľovstvo trpí násilie, je prenasledované, alebo aktívne: Božie kráľovstvo treba dobýjať a účasť na ňom majú len odvážni a silní.) 13Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. 14A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. 15Kto má uši, nech počúva!

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. - 16Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: (*) (Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby sa pravde vyhýbal. Jána odmietli, lebo nejedol a nepil, Ježiša preto, že jedol a pil. Boží plán sa uskutoční aj napriek zlej vôli ľudí.)

18Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: »Je posadnutý zlým duchom.« 19Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« No múdrosť ospravedlňujú jej skutky." (*) (Lk 7, 18–35.)

Beda nekajúcim mestám. - 20Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: 21"Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. (*) (Korozain a Betsaida boli blízko Kafarnauma. Týrus a Sidon boli fenické mestá, teda pohanské.) 22Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. 23A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. 24Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe." (*) (Lk 10, 12–15.)

Evanjelium sa zjavuje maličkým. - 25V tom čase Ježiš povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. (*) ("Múdri a rozumní" – pyšní farizeji a zákonníci; "maličkí" – Ježišovi učeníci, ktorí pre svoju pokoru chápu náuku spásy.) 26Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 27Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. (*) (Lk 10, 21–22.)

Ježiš volá k sebe preťažených. - 28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."