Smutné položenie ľudu po návrate zo zajatia. - 1Vyprávanie Chakhaliášovho syna Nehemiáša.
V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, (*) (Kislev bol deviaty mesiac v roku (polovica novembra – polovica decembra). Nehemiáš prišiel z kráľovského dvora v Babylone do Jeruzalema v 20. roku kráľa Artaxerxa I. Dlhorukého (465–424 pr. Kr.; porov. Neh 2,1), teda r. 445 pr. Kr., – Súzy boli druhým hlavným mestom Elamska. Na hrade v tomto meste žili perzskí králi len v lete, zimovali v Ekbatanách.) 2prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. (*) (Chanani bol bližší príbuzný alebo možno aj vlastný brat Nehemiášov (porov. Neh 7,2).) 3"Pozostalci," - vraveli mi - "ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom."
Nehemiášova strasť a modlitba. - 4Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. 5Bedákal som: "Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, 6nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. 7Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: »Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. 9Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.« 10Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou. 11Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!"
Bol som totiž kráľovským čašníkom. (*) (Pohárnik (čašník) bol vysoký úradník na kráľovskom dvore. Riadil etiketu a konal službu pri kráľovskom stole. Častým bezprostredným stykom s monarchom sa časom vyvinul aj istý intímnejší pomer, ktorý Nehemiášovi veľmi pomáhal, keď prosil kráľa, aby mu dal dovolenku.)
Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema. - 1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. (*) (Nisan, prvý mesiac židovského roku (polovica marca – polovica apríla r. 444 pr. Kr.).) 2A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol (*) (Nehemiášova prosba bola odvážna, veď kráľ ju mohol ľahko pokladať za začiatok snahy vyslobodiť Židov spod nadvlády perzskej, čo znamenalo velezradu!) 3a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom." 4Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil." 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. (*) (Chrámový hrad bola pevnosť v severozápadnom rohu chrámového komplexu. Herodes ju nazval "Antonia". – Nehemiáš, vystrojený splnomocneniami a vlastnou energiou, mohol lepšie rozvinúť a uskutočňovať plán výstavby než Ezdráš. Čo sa Ezdrášovi nepodarilo, v tom pokračuje Nehemiáš (stavba mestských múrov, zákroky proti miešaným manželstvám a i.).)
Cesta cez Záriečie. - 9A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. (*) (Sanabalat (meno asýrsko-babylonského pôvodu) pochádzal z prisťahovaleckej rodiny asýrskej, ktorá sa vari usadila v Bethorone (Bet-Horon; Joz 16,3 nn.) alebo v Horonaim v Moabsku. Preto je tu bližšie označený prívlastkovým menom Horonský (Horončan). Za príchodu Nehemiášovho do Jeruzalema bol perzským vladárom Samárie. – Tobiáš bol asi náčelníkom Amončanov roztrúsených v Júdsku. Pre svoj nízky pôvod dostal bližšie označenie "otrok". Obidvaja boli vplyvnými Samaritánmi, ktorí sa obávali vzkriesenia židovského štátu.)
Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov. - 11Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. (*) (Nehemiáš začal svoju činnosť, ako vidieť, veľmi opatrne, lebo vedel, že vo vlastných radoch boli ľudia spriatelení s najväčšími nepriateľmi Židov, ktorí by ho boli vyzradili.) 12Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.
Získavanie predstavených pre obnovu mesta. - 16Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!" 18Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci.
Odpor nepriateľov. - 19Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?" (*) (Nepriateľsky zmýšľajúci Samaritáni sa jednak posmievali Židom, jednak sa im vyhrážali. V stavbe mestských múrov videli priam vzburu proti perzským kráľom.) 20Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky."
Obnova a obnovitelia mestských múrov. - 1Najvyšší kňaz Eljašib a jeho bratia kňazi sa teda pustili do práce a postavili Ovčiu bránu. Posvätili ju a osadili jej vráta. Stavali ďalej až po vežu Mea, posvätili ju a v stavbe pokračovali až po vežu Chananel. (*) (Ovčia brána bola neďaleko rybníka Betesda (porov. Jn 5,2) na severnej strane chrámového miesta. Nazvali ju takto vari preto, že sa cez ňu hnali ovce, ktoré boli potom v chráme prinášané v obeť. Podľa inej mienky bývali vraj v tejto bráne ovčie trhy (Hejčl). – Veža Mea (Stolakťová, teda hodne vysoká) bola na východnej strane chrámovej pevnosti, neskôr nazývanej "Antonia" (porov. Neh 2,8 pozn.). – Veža Chananel (Chanan’el; Milostivý je Boh) bola na západnej strane tejže pevnosti. Pevnosť Antonia bola teda chránená z dvoch strán týmito dvoma vežami. – Po v. 12 sa opisujú stavebné práce na severe mesta. Len čo kňazi dokončili stavbu (opravu) niektorej brány, hneď ju posvätili. Nečakali na slávnostnú posviacku mestských múrov, ktorá bola neskôr, keď sa všetky práce dokončili (porov. Neh hl. 12).) 2Vedľa stavali chlapi z Jericha a vedľa nich Imriho syn Zakur.
3Rybnú bránu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Rybná brána menovala sa tak preto, že tam predávali ryby, ktoré privážali na trh predavači z Týru (porov. Neh 13,16). Bola vari 100–120 m na západ od veže Chananel na záhybe mestských múrov, smerom juhozápadným.) 4Vedľa nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriáša. Vedľa neho opravoval Mešulam, syn Mešezabelovho syna Berechiáša, a vedľa neho opravoval Bánov syn Sadok. 5Vedľa neho opravovali Tekoania, lenže poprednejší z nich neskláňali poddajne šiju pred svojimi dozeračmi. (*) (Tekoania boli jediní, ktorí sa protivili Nehemiášovým rozkazom pri stavbe múrov. – Tekoa (Tekua) leží južne od Betlehema.)
6Starú bránu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiášov syn Mešulam. Oni ju zakryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Stará brána bola tam, kde mestské múry na severozápade zahýbali na juh, vari 150 m ďalej od Rybnej brány.) 7Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou. (*) (Výraz "pri stolici vladára za Riekou" nie je jasný.) 8Vedľa opravoval Charchaiášov syn Uziel so zlatníkmi, vedľa neho opravoval Chananiáš, jeden z mastičkárov, a opravili jeruzalemské hradby až po široký múr. 9Vedľa opravoval Churov syn Refaiáš, predstavený polovice jeruzalemského okresu. 10Vedľa opravoval Charumafov syn Jedaiáš oproti svojmu domu, vedľa neho opravoval Chašabneiášov syn Chatuš. 11Druhý úsek s Pecnou vežou opravoval Charimov syn Malkiáš a Pachat-Moabov syn Chašub. (*) (Pecná veža bola asi tam, kde je dnes veža Dávidova. Menovala sa tak azda preto, že tam mali krámy pekári a vari tam niekde blízko piekli.) 12Vedľa opravoval Halhochešov syn Šalum, predstavený druhej polovice jeruzalemského okresu, on so svojimi dcérami. (*) (Výraz "so svojimi dcérami" chce povedať, že na stavbe sa zúčastnili obce (k obci patriace osady) polokresu, ktorého predstaveným bol Šalum.)
13Bránu na doline opravoval Chanun s osadníkmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory a opravili tisíc lakťov múru až po Hnojnú bránu. 14Hnojnú bránu opravoval Rechabov syn Malkiáš, predstavený okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Správa o reštauračných prácach mestských múrov na západnej strane mesta. – Bethakerem (Beth-hak-kerem – Vinica) bolo miesto medzi Betlehemom a Tekuou.)
15Bránu pri studnici opravoval Kolchozov syn Šalun, predstavený masfanského okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, takisto Rybničný múr vodovodu pri Kráľovskej záhrade až po schody, ktoré vedú z Dávidovho mesta dolu. (*) (Rybničný múr šiel vedľa rybníka Siloe, kam tiekla voda z vodovodu. – Kráľovská záhrada bola na juhovýchode mesta (porov. 2 Kr 25,4). – Dávidovo mesto bolo na Ofeli, na juhovýchodnom pahorku Jeruzalema. Z Dávidovho mesta sa zostupuje do údolia Kedron.) 16Za ním opravoval Azbukov syn Nehemiáš, predstavený betsurského okresu, až oproti Dávidovým hrobom a až po urobený rybník a ďalej po Dom bohatierov. (*) (Betsur porov. Joz 15,58; 2 Krn 11,7. – Dávidov hrob porov. 1 Kr 2,10. – Dom bohatierov, to boli kasárne.) 17Za ním opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedľa neho opravoval Chašabiáš, predstavený polovice keilského okresu, a jeho okres. (*) (Keila, mestečko na západ od Jeruzalema, dnes Chirbet Kilá.) 18Za ním opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstavený druhej polovice keilského okresu. 19Vedľa neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. 20Za ním veľmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhý úsek od uhla až po dvere domu najvyššieho kňaza Eljašiba. 21Za ním opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriáša, druhý úsek odo dverí Eljašibovho domu až pokiaľ siahal Eljašibov dom. 22Za ním opravovali kňazi, mužovia z rovín. (*) (Mužovia z rovín boli vari chlapi z rovín jordánskych.) 23Za nimi opravovali Benjamín a Chašub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azariáš, syn Ananiášovho syna Másijáša, neďaleko svojho domu. 24Za ním opravoval Chenadadov syn Binui druhý úsek od Azariášovho príbytku po záhyb a po roh. 25Uzaiho syn Palal opravoval oproti záhybu veže, ktorá čnie v hornej časti kráľovského domu pri väzenskom dvore, za ním Parošov syn Pedaiáš. 26Chrámoví nevoľníci, ktorí bývali na Ofele, opravovali až oproti Vodnej bráne na východe a až po vežu, čo tu vyčnievala. 27Za nimi opravovali Tekoania druhý úsek od náprotivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnievala, po Ofelský múr. 28Vyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu. (*) (Konská brána bola na východnej strane mesta proti juhovýchodnému uhlu chrámového komplexu. Vodná brána bola od nej niečo južne. Menovala sa tak preto, že sa ňou išlo k prameňom Gihon.) 29Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za ním opravoval Šechaniášov syn Šemaiáš, strážca Východnej brány. (*) (Východná brána bola severne od Konskej brány. Konská brána bola teda naprostriedku medzi Vodnou a Východnou bránou. I vzdialenosti medzi nimi boli temer rovnaké.) 30Za ním opravoval Šelemiášov syn Chananiáš a Salafov šiesty syn Chanun druhý úsek. Za ním opravoval Berechiášov syn Mešulam oproti svojmu bytu. 31Za ním opravoval Malkiáš, člen zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti Strážnej bráne a až po Hornú rožnú izbu. (*) (Strážna brána (ináč Súdna brána) bola neďaleko severovýchodného uhla chrámového komplexu, severnejšie od Východnej brány. Menovala sa tak azda preto, že bola blízko strážnice; k nej patrila možno i tá "Horná rožná izba", ktorá bola vari rozhľadňou.) 32Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.
Nepriateľstvá protivníkov. - 33Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom 34a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: "Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?" (*) (Sanabalatove slová sú i posmechom, i tajnou zakrývanou vyhrážkou. Chcel nimi povedať: Ak sa Židom skrze obeť prinesenú Bohu vskutku pošťastí múr vybudovať, dá im pokoj. Toto je však nemožné, a preto je vždy dosť času zakročovať proti nim.) 35Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: "Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr."
"Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú!
Vráť ich pohanenie na ich hlavu
a vydaj ich na lup v krajine, kde budú zajatcami!
Neodpusť ich neprávosť.
Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tváre,
lebo popúdzali teba pred stavajúcimi."
38No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.
Nepriateľské úklady. - 1Keď sa dozvedeli Sanabalat, Tobiáš, Arabi a Amončania s Ašdoncami, že badať pokrok na oprave jeruzalemských múrov, že sa rozsadliny začali uzavierať, náramne sa rozsrdili 2a všetci sa sprisahali spoločne, že pôjdu do útoku proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmätok. 3No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi.
Lenže Židia vyhlásili:
"Ochabuje nosičova sila
a je príliš veľa rumov,
nevládzeme teda
budovať múr ďalej."
5Naši protivníci povedali: "Nenazdajú sa a nezbadajú, kým nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemožníme ďalšiu prácu."
Nehemiášova obozretnosť. - 6Keď však prišli Židia, ktorí bývali blízko nich, a desať ráz nám povedali zo všetkých tých miest: "Vráťte sa k nám!", 7postavil som dolu na priestranstve za múrom, kde bol už otvorený kraj, ľud usporiadaný po čeľadiach s ich mečmi, kopijami a s ich lukmi. (*) (Hebrejský text je na tomto mieste ťažko zrozumiteľný a pravdepodobne sa nezachoval v presnom znení. Nehemiáš azda podľa správy v tomto verši rozostavil stráže na tých miestach hradieb, ktoré boli nižšie položené, lebo stadeto sa najskôr mohol čakať nepriateľský vpád.) 8A keď som si to prezrel, postavil som sa a povedal som šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu: "Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za svoje domy!"
9Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa vrátili k múru, každý k svojej práci. (*) (Nepriatelia sa vzdali svojich útočných plánov, keď sa presvedčili, že Židia sú pripravení na každý, ba aj náhly, nečakaný útok.) 10Od toho dňa pracovala na stavbe len polovica mojich šuhajov, druhá polovica bola pohotove s kopijami, pavézami, lukmi a panciermi; a velitelia stáli za všetkými príslušníkmi Júdovho domu. (*) (Čiastka Nehemiášovho služobníctva stála vždy pohotová v zbrani.) 11Aj tí, ktorí stavali múr, aj tí, ktorí nosili a nakladali bremená, každý jednou rukou pracoval a druhou držal zbraň. 12Každý z tých, čo boli zamestnaní na stavbe, mal pripásaný meč na bedrách a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa mňa. (*) (Trubač s trúbou bol vždy Nehemiášovi v pätách, aby v čase potreby hneď mohol trúbiť na poplach.) 13Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu som vyhlásil: "Roboty je veľa a je rozsiahla a my sme roztrúsení po tom múre naďaleko jeden od druhého. 14Skadekoľvek počujete zvuk trúby, ta sa zbehnite k nám! Náš Boh bude za nás bojovať."
15A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy. 16Vtedy som ľudu povedal i toto: "Nech každý aj so svojím sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nás vymieňajú v noci na stráži a vo dne na stavbe!" 17Nuž ani ja, ani moji bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne mužstvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Každý išiel so zbraňou po vodu.
Ponosy chudobného ľudu na boháčov. - 1Strhol sa veľký krik ľudu a ich žien proti svojim súkmeňovcom Židom. 2Jedni vraveli: "Máme veľa synov a dcér, musíme si zadovážiť zbožie, lebo nám treba jesť, aby sme si zachovali život." 3Druhí povedali: "Musíme dať do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo hladujeme." 4Iní zasa hovorili: "Nútení sme požičať si peniaze na kráľovskú daň a pozakladať svoje polia so svojimi vinohradmi. (*) (Zákon dovoľoval v núdzi predať svoje deti do otroctva iným Židom (porov. Ex 21,7; Lv 25,39–41). Lenže bolo treba s nimi mierne nakladať a po siedmich rokoch bolo ich treba bez náhrady prepustiť (Ex 21,2).) 5Veď naše telo je také isté ako telo našich bratov. Aké sú ich deti, také isté sú aj naše deti, a my musíme nielen svojich synov, lež i svoje dcéry uvrhovať do poroby. Podaktoré z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vinohrady majú iní."
Odpustenie dlhov. - 6Rozsrdil som sa veľmi, keď som počul ich krik a tieto ich reči. 7Zaumienil som si, že sa pustím do šľachty a predstavených a poviem im: "Vy všetci ste úžerníci voči svojim bratom!" Zvolal som veľké zhromaždenie proti nim 8a povedal som im: "My sme vykupovali svojich bratov Židov, ktorí boli predávaní pohanom, ako nám len bolo možné. A vy sami predávate svojich bratov! A predávajú ich našincom!" Mlčali a nevedeli odpovedať. 9Povedal som ďalej: "To, čo robíte, je nesprávne. Prečo nekráčate v bázni pred naším Bohom, aby nás naši nepriatelia, pohania, nepotupovali? 10Veď i ja, i moji bratia, ba i moji služobníci požičiavali sme mnohým peniaze a obilie! Nože, odpusťte im túto pohľadávku! (*) (Nehemiášove slová zavážili veľmi, lebo sa mohol odvolať na svoj príklad.) 11Vráťte im, prosím, ešte dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za peniaze, obilie mušt a olej, ktoré ste im požičali!" (*) (Stá čiastka predstavovala úrok za mesiac, ročne teda 12%. Iní vykladatelia však myslia, že nevyzýval k odpusteniu úrokov, veď tie i tak zakazoval Zákon (porov. Ex 22,25; Lv 25,37; Dt 23,20), ale k odpusteniu podlžnosti.) 12Odvetili: "Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš." Zavolal som kňazov a vyžiadal som od nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Vytriasol som náber svojho rúcha a povedal som: "Nech takto povytriasa Boh každého, kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytrasený a takisto nech je prázdny!" Celá obec vyslovila: "Amen!" a chválili Boha. A ľud toto rozhodnutie dodržal. (*) (V Palestíne podnes nosievajú za košeľou nad pásom, čo treba, jedlo, peniaze a i.)
Nehemiášova nezištnosť. - 14Ba čo viac, odo dňa, keď ma kráľ poveril, aby som bol vladárom v Júdsku od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, teda dvanásť rokov -, nežili sme ani ja, ani moji bratia na vladárskom chlebe. (*) (Vydržiavať námestníka kráľovho a jeho úradníkov bolo totiž povinnosťou ľudu, ktorý mu bol podriadený. Námestníci po Zorobábelovi zdierali ľud a podľa všetkého boli Nežidia.) 15Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno po štyridsať šeklov striebra denne. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobil, lebo som sa bál Boha. (*) (Šekel striebra vážil 8.41 g, nuž 40 šeklov predstavovalo 336,4 g.) 16Ešte aj pri oprave múru som priložil ruku k dielu. Nenakúpili sme poľa a všetci moji služobníci chodili na stavbu. 17Pritom Židia, ktorí boli na vedúcich miestach, stopäťdesiat osôb, i tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov, usádzali sa k môjmu stolu. 18Denne prihotovovali celého býka a šesť vyberaných oviec okrem hydiny, čo mi tiež prihotovovali. Každý desiaty deň bolo množstvo všakového vína. Pri tom všetkom som nepožadoval vladársky plat, lebo na tento ľud ťažko doliehala služba. 19Pamätaj mi, môj Bože, na dobré všetko to, čo som vykonal pre tento ľud!
Nepriatelia stroja Nehemiášovi nástrahy a strašia. - 1Keď Sanabalatovi, Tobiášovi, Arabovi Gešemovi a ostatným našim nepriateľom doletelo do uší, že som postavil múr a že na ňom niet trhliny, hoci dovtedy som ešte neosadil vráta do brán, 2poslali mi Sanabalat s Gešemom odkaz: "Poď, pohovoríme si v jednej z dedín na rovine Ono!" Lenže oni zamýšľali urobiť mi zlé. 3Preto som k nim poslal poslov s týmto odkazom: "Robím veľké dielo, preto nemôžem ísť. Akiste by práca postála, keby som ju nechal tak a šiel za vami dolu." 4Štyri razy posielali ku mne takým istým spôsobom a ja som im vždy odpovedal ako prv.
Sanabalatov list Nehemiášovi. - 5Potom poslal Sanabalat ku mne svojho sluhu s otvoreným listom piaty raz tým istým spôsobom. 6V ňom stálo: "Medzi národmi sa povráva a Gešem hovorí to isté, že vy, ty a Židia, strojíte sa vzbúriť, preto staviaš múr, a že by si rád bol ich kráľom podľa týchto rečí. 7Aj prorokov že si postavil, aby o tebe roznášali po Jeruzaleme: »V Judei je kráľ!« Teraz sa kráľ dozvie o týchto pletkách. Preto len príď, aby sme sa poradili spolu!" (*) (O prorokoch, ktorí vyvolávali za kráľov, porov. 1 Kr 11,29–31; 2 Kr 9,1–3.) 8Poslal som mu odkaz: "Nestalo sa nič také, ako hovoríš, ale ty sám si si to navymýšľal vo svojom srdci." 9Všetci nám totiž chceli nahnať strachu, lebo si mysleli, že naše ruky nechajú tak prácu, takže ona vyjde na zmar. Preto som tým väčšmi dodával sily svojim rukám.
Nepravdivý prorok. - 10Keď som tak raz vošiel do príbytku Šemaiáša, syna Mehetabelovho syna Delaiáša, ktorý sa zavrel, povedal mi: "Poďme spolu do Božieho domu, dnu do chrámu, a zamknime dvere chrámu, lebo ťa prídu zabiť, za noci ťa prídu zmárniť." 11Lenže ja som odpovedal: "Utekal by vari niekto taký, ako som ja? A kto taký, ako som ja, by sa opovážil vkročiť do chrámu a zostať nažive?! Nejdem!" (*) (Nepravdivý prorok Šemaiáš tiež pred Nehemiášom iba predstieral, že učinil sľub nevychádzať z domu, keď mu poslal odkaz, aby prišiel k nemu v dôležitej veci. Nehemiáš síce prišiel, ale zrazu vybadal, že Šemaiáš je podplateným záškodníkom, ktorý ho len takto vlákal do domu a ďalším predstieraním chce ho vlastne zbaviť života. Nuž keby ho bol Nehemiáš poslúchol a vstúpil do chrámu, on, nekňaz, na posvätné miesto prístupné len kňazom, bol by spáchal zločin, pre ktorý by bol zaslúžil trest smrti (Nm 18,7). Nehemiáš nesmel prejaviť strach. Útek by bol býval zbabelosťou.) 12Poznal som hneď, že ho neposlal Boh, ale že to proroctvo mi povedal len preto, že ho Tobiáš a Sanabalat najali za odmenu. (*) (Šemaiáš akiste vystupoval pred Nehemiášom ako prorok, aby svojim slovám dodal väčšej váhy.) 13Bol najatý za odmenu, aby som sa zľakol, urobil to a zhrešil. Bolo by sa im také niečo hodilo na mrzkú ohováračku mojej osoby, aby mi mohli utŕhať na cti. 14Pamätaj, môj Bože, na Tobiáša a na Sanabalata podľa ich skutkov a takisto na prorokyňu Noadiu a na ostatných prorokov, ktorí by mi boli radi nahnať strachu. (*) (Prorokov podobných Šemaiášovi, ako vidieť, bolo za čias Nehemiášových viacej.)
Dokončenie stavby. - 15No i tak bol dokončený múr za päťdesiatdva dní dvadsiateho piateho elula. (*) (Elul, šiesty mesiac židovského roka (polovica augusta – polovica septembra). – Oprava hradieb trvala 52 dní. Hradby teda opravili hneď v tom roku, v ktorom Nehemiáš prišiel prvý raz do Jeruzalema (445 pr. Kr.; porov. 2,1 pozn.). Staroveký dejepisec J. Flávius (Židovské starožitnosti XI) však píše, že múr jeruzalemský opravovali dva roky a štyri mesiace.) 16Keď sa o tom dozvedeli všetci naši nepriatelia, zachveli sa všetky národy, čo boli vôkol nás, a zmalomyseľneli veľmi, lebo poznali, že toto dielo sa dokonalo vďaka nášmu Bohu.
17No aj vtedy premnohí poprední Židia odosielali Tobiášovi listy a zasa od Tobiáša prichádzali im. 18Lebo v Judei bolo veľa takých, ktorých s ním viazala prísaha. Bol totiž zaťom Arachovho syna Šechaniáša. Jeho syn Jochanan si zas vzal dcéru Berechiášovho syna Mešulmana. 19Ba pekne sa vyjadrovali o ňom aj predo mnou a zasa moje slová vynášali jemu. Aj Tobiáš posielal listy, aby ma strašil.
Starostlivosť o stráženie mesta. - 1Keď bol múr dobudovaný a keď som osadil vráta, boli ustanovení vrátnici, speváci a leviti. (*) (Múr bol dokončený v prvej polovici septembra r. 445 pr. Kr. (porov. Neh 2,1).) 2Svojmu bratovi Chananimu a veliteľovi pevnosti Chananiášovi som zveril hlavné velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším ako mnohí iní. (*) (O Chananim porov. Neh 1,2. – Chananiáš bol veliteľom chrámového hradu.) 3Vydal som im rozkaz: "Neotvárať jeruzalemské brány, až keď už hreje slnko! Vráta treba zatvárať a zamykať závorami, kým tam ešte stoja! Majú tiež stavať stráže z Jeruzalemčanov, každého na jeho stanovište, každého oproti jeho domu!" (*) (Nehemiáš postaral sa o bezpečnosť mesta presným stanovením stráží dňom i nocou.)
Súpis ľudu, ktorý sa vrátil zo zajatia. - 4Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí. Ešte neboli postavené domy. 5Preto mi Boh vnukol zhromaždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu šľachtu kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam o rode tých, ktorí prišli prví. Našiel som v ňom zápis:
Vodcovia. - 6Toto sú tí príslušníci provincie, ktorí prišli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta, 7tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Azariášom, Rámiášom Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Bánom.
Pospolitý ľud. - Počet mužov izraelského ľudu: 8Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, 9Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 10Arachových šesťstopäťdesiatdva, 11Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstoosemnásť, 12Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 13Zatuových osemstoštyridsaťpäť, 14Zakajových sedemstošesťdesiat, 15Binuiho šesťstoštyridsaťosem, 16Bebaiho šesťstodvadsaťosem, 17Azgadových dvetisíctristodvadsaťdva, 18Adonikamových šesťstošesťdesiatsedem, 19Bigvaiho dvetisícšesťdesiatsedem, 20Adinových šesťstopäťdesiatpäť, 21Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 22Chašumových tristodvadsaťosem, 23Besaiho tristodvadsaťštyri, 24Charifových stodvanásť, 25Gabaoncov deväťdesiatpäť, 26Betlehemčanov a Netofančanov stoosemdesiatosem, 27Anatotčanov stodvadsaťosem, 28Betazmavčanov štyridsaťdva, 29Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 30Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 31Michmasčanov stodvadsaťdva, 32Betelčanov a Haičanov stodvadsaťtri, 33Novonebanov päťdesiatdva, 34Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 35Charimčanov tristodvadsať, 36Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 37Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťjeden, 38Senaanov tritisícdeväťstotridsať.
Kňazi. - 39Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 40Imerovej tisícpäťdesiatdva, 41z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 42z Charimovej tisícsedemnásť.
Leviti. - 43Levitov, Jozueho potomkov po Kadmielovi, Hodevášovej vetvy, sedemdesiatštyri.
Speváci. - 44Spevákov, Asafových potomkov, stoštyridsaťosem.
Vrátnici. - 45Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových a Šobaiho potomkov, stotridsaťosem.
Nevoľníci chrámu. - 46Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 47Kerosových, Siaových, Fadonových, 48Lebanových, Chagabových, Šalmiho, 49Chananových, Gidelových, Gacharových, 50Reaiášových, Resinových, Nekodových, 51Gazamových, Uzaových, Faseachových, 52Besaiho, Meunimových, Nefišesimových, 53Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 54Baslitových, Mechidových, Charšaových, 55Barkosových, Siserových, Tamachových, 56Nesiachových a Chatifaových; 57z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Feridových, 58Jálových, Darkonových, Gidelových, 59Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amonových; 60všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.
Ľudia bez rodových preukazov. - 61Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adonu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela, 62šesťstoštyridsaťdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.
63Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Berzelaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Galaádčana Berzelaiho a bol nazvaný ich menom. 64Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 65Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.
Úhrn osôb a zvierat. - 66Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 67okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. 68Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 69tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.
Dary na chrám. - 70Poniektorí náčelníci rodov venovali na stavebné dielo. Kráľov námestník dal do pokladu tisíc drachiem zlata, päťdesiat čiaš, päťstotridsať kňazských sukní. 71Podajedni náčelníci rodov venovali na stavebný poklad dvadsaťtisíc drachiem zlata a dvetisíc dvesto mín striebra. 72Toho, čo dal ostatný ľud, bolo dvadsaťtisíc drachiem zlata, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských sukní.
73Tak sa teda osadili kňazi, leviti, vrátnici, speváci a niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci a celý Izrael vo svojich mestách. A keď nastal siedmy mesiac - Izraeliti bývali už vo svojich mestách. (*) (Siedmy mesiac židovského roku menoval sa tišri (polovica septembra – polovica októbra). Tento mesiac bol zvlášť posvätný. Prvého dňa tohto mesiaca sa totiž slávil nový občiansky rok, čím sa obvyklému sviatku s odpočinkom, aký býval prvého dňa každý mesiac (novmesiac), dostávalo veľkej významnosti. Na desiaty deň zas v tomže mesiaci bol sviatok Zmieru. Napokon od 15. do 21. dňa sa svätili sviatky Stánkov (porov. Lv 23,23–44; Nm 29,12–38).)
Prečítanie Zákona. - 1Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov. (*) (Vodná brána porov. Neh 3,28 pozn. – Predčitovať Zákon vo Sviatok stánkov každý siedmy rok bolo predpísané v knihe Dt 31,9–13. – Ezdráš v Knihe Nehemiášovej je tu po prvý raz spomenutý.) 2Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. 3Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. 4Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. 5Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. (*) (Ľud vstal z úcty k Zákonu a postojačky počúval slovo Božie.) 6Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: "Amen, amen!", pričom zdvíhal ruky. 7Potom sa zas sklonili a klaňali sa Pánovi tvárou až po zem. Leviti Jozue, Bani, Šerebiáš, Jamin, Akub, Šabetai, Hodiáš, Maásiáš, Kelita, Azariáš, Jozabad, Chanan a Pelaiáš vykladali ľudu zákon. Ľud stál a nepohol sa z miesta. 8A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo.
Smútok ľudu. - 9Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: "Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!" Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. (*) (Národ plakal, lebo z čítaného Zákona mu vysvitlo, ako často proti nemu zhrešil, ako často hriechmi privolával na seba trest Boží. Sviatok novmesačný však býval sviatkom radostným. Plač v takýto deň nebol vhodný, lebo túto radosť rušil.) 10Potom im povedal: "Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!" 11Leviti takisto upokojovali všetok ľud a hovorili: "Mlčte, lebo tento deň je svätý! Nermúťte sa!" 12A tak všetok ľud išiel jesť, piť, rozposielať podiely a oslavovať s veľkou radosťou, lebo pochopili slová, ktoré im zvestovali.
Sviatok Stánkov. - 13Na druhý deň sa zhromaždili náčelníci rodov všetkého ľudu, kňazi aj leviti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby lepšie poznali slová zákona. 14A našli napísané v zákone, čo Pán prikázal prostredníctvom Mojžiša, že Izraeliti majú bývať v stánkoch na slávny deň v siedmom mesiaci 15a že majú vyhlásiť a vyvolať vo všetkých svojich mestách aj v Jeruzaleme: "Vyberte sa na vrchy a naznášajte ratolestí šľachtených i divých olív, ratolestí myrtových a palmových a ratolestí hustolistých stromov na stavanie stánkov, ako je napísané." 16Ľud teda vyšiel a nanosil a urobil si stánky, jedni na streche, druhí na dvore, iní zas na nádvoriach Božieho domu a na námestí Vodnej brány a takisto na námestí Efraimovej brány. (*) (Brána Efraim bola na severe mesta, vari neďaleko dnešnej Damascénskej brány.) 17A tak si celé spoločenstvo tých, čo sa vrátili zo zajatia, porobilo stánky a bývalo v stánkoch. Izraeliti to nerobili od dní Nunovho syna Jozueho až do tohto dňa. Preto bola veľmi veľká radosť. (*) (Sviatky Stánkov od čias Jozuových slávili sa iste často (porov. 1 Kr 8,65; 2 Krn 7,8). Ezdráš ich tiež slávil (porov. Ezd 3,4). Tentoraz však nebývalá radosť zaplavila všetky srdcia, lebo Jeruzalem po návrate svojich synov z bolestného vyhnanstva sa zdvíhal z rumov a znova sa stával stredobodom židovského náboženského a národného života.) 18A tak deň čo deň čítali z knihy Božieho zákona, od prvého dňa až po posledný. Sviatok slávili sedem dní. Na ôsmy deň bolo potom podľa obyčaje slávnostné zhromaždenie. (*) (O slávnostnom zhromaždení na ôsmy deň porov. Lv 23,36; Nm 29,35 n.)
Verejné pokánie. - 1Na dvadsiaty štvrtý deň tohto mesiaca sa Izraeliti zhromaždili, postili sa, obliekli sa do vrecovín a posypali sa prachom. 2Keď sa izraelskí súkmeňovci odlúčili od všakových cudzozemcov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov. (*) (Sviatky Stánkov trvali od 15. do 21. tišri (porov. 8,18). Na ôsmy deň (22. tišri) bolo slávnostné zhromaždenie. Potom jeden deň bol voľný (23. tišri). Za ním nasledoval Deň pokánia (24. tišri). V tento deň sa Židia vyplakali, kajali sa z previnení minulých pokolení i z vlastných hriechov. Napokon sa zmluvou s Bohom zaviazali zachovávať Zákon, ktorý v minulosti často prestúpili.) 3Potom povstali priam na mieste, kde boli, štvrť dňa čítali z knihy zákona Pána, svojho Boha, a štvrť dňa sa vyznávali a klaňali sa Pánovi, svojmu Bohu. (*) (Za tento čas nemohli prečítať celý Zákon (5 kníh Mojžišových), ale iba jeho najdôležitejšie čiastky, kde sú priame Božie prikázania so svojimi sankciami (odmena a tresty). Ezdrášovým poslucháčom nebol tento Zákon nový, nikdy nepočutý. Preto sa hneď ochotne a všeobecne zaviazali zachovať Zákon, ktorý dal Boh Mojžišovi, teda Zákon starý, dávno známy, len nie vždycky dodržaný.) 4Na levitské vyvýšené miesto vystúpili Jozue, Bani, Kadmiel, Šebaniáš, Buni, Šerebiáš, Bani a Chenani a vzývali veľkým hlasom Pána, svojho Boha. 5A leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Chašabniáš, Šerebiáš, Hodiáš, Šebaniáš a Fetachiáš odriekali túto modlitbu:
Kajúcna modlitba. - "Vstaňte, dobrorečte Pánovi, svojmu Bohu, od vekov až naveky! A nech sa zvelebuje tvoje slávne meno, vyvýšené nado všetko zvelebovanie a chválu!
6Ty si, Pane, ty si jediný! Ty si urobil nebo a nebesá so všetkým ich vojskom, zem i všetko, čo je na nej, moria aj so všetkým, čo je v nich. Tomu všetkému ty dávaš život. Tebe sa klania nebeské vojsko. 7Ty si, Pane, ten Boh, ktorý si vybral Abrama a vyviedol ho z Chaldejského Uru a dal si mu meno Abrahám. 8Zistil si, že jeho srdce je verné tebe, uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu kanaánsku, hetejskú, amorejskú, ferezitskú, jebuzejskú a gergezejskú krajinu; a svoje slovo si dodržal, lebo ty si spravodlivý.
9Videl si sužobu našich otcov v Egypte a počul si ich výkrik pri Červenom mori. 10Urobil si znamenia a divy na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celom ľude jeho krajiny, lebo si vedel, že s nimi bezohľadne nakladali. Urobil si si tak meno, aké je i dnes. 11Rozdvojil si more pred nimi, že prešli suchou nohou stredom mora. Tých však, čo ich prenasledovali, vrhol si do hlbín ako kameň do hlbokej vody. 12Vo dne si ich vodil oblačným stĺpom, v noci stĺpom ohnivým, aby si im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať.
13Potom si zostúpil na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba a dal si im správne súdy, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. 14Vyjavil si im tiež svoju svätú sobotu a prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša dal si im prikázania, ustanovenia a zákon. 15Dal si im chlieb z neba, keď bol u nich hlad, a vyviedol si pre nich vodu zo skaly, keď boli smädní. Vyzval si ich, aby šli a zabrali krajinu, a zdvihol si svoju ruku, že im ju dáš.
16Lenže oni, naši otcovia, si počínali pyšne, boli tvrdošijní a nevšímali si tvoje prikázania. 17Odopreli poslúchať a nerozpamätúvali sa na tvoje divy, ktoré si pre nich urobil, ale zatvrdili svoje šije, ustanovili si náčelníka a chceli sa vo svojej hlavatosti vrátiť do svojho otroctva. No ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láskavý a milosrdný, dlho zhovievavý a veľkého zľutovania. Neopustil si ich. 18Ešte ani vtedy, keď si urobili liate teľa a keď povedali: »To je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta« - a dopustili sa veľkého rúhania; 19ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti. Oblačný stĺp sa nehol od nich vo dne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp v noci, aby im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať. 20Svojho dobrého ducha si im dal, aby ich on učil. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď ich trápil smäd. 21Štyridsať rokov si ich živil na púšti. Nechýbalo im nič. Odev sa im neodral a nohy im neopúchali.
22Dal si im kráľovstvá a národy a porozsádzal si ich po územiach. A tak zaujali dedične Sichonovu krajinu, krajinu Chešbonského kráľa, i krajinu bášanského kráľa Oga. 23A ich synov si rozmnožil ako hviezdy na nebi a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si hovoril ich otcom, že do nej vojdú a dedične ju zaujmú. 24I vošli synovia a zaujali dedične krajinu. Ponížil si obyvateľov krajiny Kanaánčanov pred nimi a vydal si im ich do ruky, ich kráľov aj národy tej krajiny, aby naložili s nimi, ako sa im páči. 25Vzali teda opevnené mestá a úrodnú pôdu a ujali sa vlastníckeho práva nad domami, v ktorých bolo plno dobrých vecí, vykopané studne, vinohrady, olivové záhrady a množstvo ovocných stromov. I jedli, nasýtili sa, stučneli a oplývali rozkošami v tvojej veľkej dobrote.
26Ale stali sa spurnými a vzbúrili sa proti tebe, tvoj zákon zahodili za svoj chrbát, povraždili tvojich prorokov, ktorí ich nabádali, aby sa vrátili k tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní. 27Preto si ich vydal do ruky ich odporcov a sužovali ich. No keď v časoch svojej súžby volali zas k tebe, ty si ich vyslýchal z neba. Vo svojom veľkom zľutovaní dával si im vysloboditeľov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich nepriateľov. (*) (Tak sa správal národ v dobe Sudcov (porov. Sdc 2,11–23; 3,9–15; 4,3–24).) 28Len čo si však pooddýchli, opäť robili, čo sa ti nepáči, a preto si ich zasa poprepúšťal do rúk ich nepriateľov a oni panovali nad nimi. No keď sa obrátili a keď volali zas k tebe, ty si ich vyslýchal z neba a opätovne si ich vyslobodil vo svojich zľutovaniach. 29Napomínal si ich vážne, aby si ich prinavrátil k svojmu zákonu, lež oni vystrájali pyšne, tvoje prikázania neposlúchali a prehrešovali sa proti tvojim rozhodnutiam, skrze ktoré žije človek, čo ich nasleduje. Mykli plecom, boli hlavatí a neposlúchali. 30Veľa rokov si im zhovieval a usvedčoval si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov, ale nepočúvali, a preto si ich vydal do rúk národov iných krajín. 31Lenže vo svojom preveľkom zľutovaní nedal si im celkom zahynúť a neopustil si ich, lebo ty si Boh láskavý a milosrdný.
32A tak teraz, náš Bože, ty, veľký, mocný, hrozný Bože, ktorý milostivo zachovávaš zmluvu, nepokladaj za málo všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, našich hodnostárov, našich kňazov, našich prorokov a našich otcov s celým tvojím ľudom od čias asýrskych kráľov až podnes! 33Ty si, pravda, spravodlivý pri všetkom, čo na nás prišlo, lebo ty si konal verne, ale my sme sa dopúšťali nešľachetných vecí. 34Naši králi, naši hodnostári, naši kňazi, ba i naši otcovia sa nesprávali tvojím zákonom a boli nevšímaví voči tvojim príkazom a výstrahám, ktoré si im dával. 35Oni ti neslúžili vo svojom kráľovstve a v tvojom hojnom dobrodení, ktoré si im preukazoval, a v krajine širokej a žírnej, ktorú si im dal, a neodvrátili sa od svojich zlých skutkov. 36Preto sme dnes rabmi. V krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej plody a jej dobré veci; áno, my sme v nej rabmi! 37A jej veľký výnos patrí teraz kráľom, ktorých si ty ustanovil nad nami pre naše hriechy. Vládnu nad našimi telami a naším dobytkom, ako sa im ľúbi, a my sme vo veľkej súžbe." (*) (Táto modlitba je zároveň aj úvodom k obnoveniu zmluvy s Bohom.)
Obnovenie zmluvy s Bohom. - 1"Pre toto všetko my robíme pevnú zmluvu a spisujeme ju. Naši hodnostári, naši leviti a naši kňazi potvrdzujú na nej pečaťami svoje podpisy." (*) (Prvý sa podpísal kráľovský námestník Nehemiáš; za ním Sedechiáš, ktorý bol najskôr hlavou židovskej samosprávy.) 2Uviedli sa na nej: Chachaliášov syn Nehemiáš, kráľov námestník, a Sedechiáš, 3Seriáš, Azariáš, Jeremiáš, 4Pašchur, Amariáš, Malkiáš, 5Chatuš, Šebaniáš, Maluch, 6Charim, Meremot, Obadiáš, 7Daniel, Gineton, Baruch, 8Mešulam, Abiáš, Mijamin, 9Maásiáš, Bilgai, Šemaiáš; to boli kňazi. (*) (Podpisy za kňazské triedy. Prekvapuje, že niet medzi nimi podpisu Ezdrášovho a Eljašibovho. Túto zmluvu za obidvoch podpísal azda len Seraiáš ako hlava rodu, od ktorého pochádzali obaja.)
10Ďalej leviti: Azaniášov syn Jozue, Binuji z Chenandadových potomkov, Kadmiel 11a ich druhovia Šebaniáš, Hodiáš, Kelita, Pelaiáš, Chanan, 12Micha, Rechob, Chašabiáš, 13Zakur, Šerebiáš, Šebaniáš, 14Hodiáš, Bani a Beninu. (*) (Podpisy za levitské oddelenie.)
15Hlavní z ľudu: Paroš, Pachat-Moab, Elam, Zatu, Bani, 16Buni, Azgad, Bebai, 17Adoniáš, Bigvai, Adin, 18Ater, Chizekiáš, Azur, 19Hodiáš, Chašum, Besai, 20Charif, Anatot, Nebai, 21Magpiáš, Mešulam, Chezir, 22Mešezabel, Sadok, Jadua, 23Pelatiáš, Chanan, Anaiáš, 24Hoseáš, Chananiáš, Chašub, 25Halocheš, Pilcha, Šobek, 26Rechum, Chašabua, Maásiáš, 27Achiáš, Chanan, Anan, 28Maluch, Charim a Bána. (*) (Podpisy za príslušné rody. Za každý rod, triedu, oddelenie podpisoval zmluvu len ten, kto ich právoplatne zastupoval. Ostatní sa pripájali k svojim predstaviteľom a zástupcom a iba ústne sľubovali, že tú zmluvu s Bohom, podpísanú židovskými hodnostármi, budú tiež verne zachovávať.)
29Ostatný ľud, kňazi, leviti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci, všetci, ktorí sa vrátili od národov krajín k Božiemu zákonu, ich manželky, ich synovia a dcéry, všetci, ktorí vedeli pochopiť, 30pripájali sa k svojim slávnym súkmeňovcom.
Zmluvné záväzky. - Zaklínali sa a prisahali: že sa budú riadiť Božím zákonom, ktorý bol daný prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša;
že budú zachovávať a plniť všetky prikázania Pána, nášho Boha, i jeho ustanovenia a jeho predpisy;
31a preto že nebudeme dávať svoje dcéry národom krajiny ani brať ich dcéry svojim synom; (*) (O miešaných manželstvách porov. Ezd 9,2.) 32od národov krajiny, ktoré prinesú v sobotný deň na trh tovar a akékoľvek potraviny, ani v sobotu, ani v iný sviatočný deň nevezmeme nič;
v siedmom roku sa zriekneme poľnej úrody a akéhokoľvek vymáhania dlhov;
33ukladáme si za povinnosť dávať ročne tretinu šekla na potreby domu svojho Boha, 34na predkladné chleby, na ustavičnú obetu, na ustavičný celopal, na soboty, na novmesiace, na slávnosti, na posvätné veci, na obety za hriech na uzmierenie pre Izrael a na všelijaké potrebnosti domu nášho Boha.
35A my kňazi, leviti a ľud, sme hodili aj lós o dodávke dreva; že ho budeme donášať pre dom nášho Boha po čeľadiach našich otcov v určenom čase z roka na rok, aby bolo na pálenie na oltári Pána, nášho Boha, ako je predpísané v zákone. (*) (Zaobstarávanie dreva v kraji, kde je málo dreva, znamenalo iste veľkú námahu a isteže nie malý náklad.)
36Budeme tiež odovzdávať prvotiny svojich polí a prvotiny všetkých plodov z hocakého stromu z roka na rok do Pánovho domu; 37zaväzujeme sa ďalej odovzdávať pre dom nášho Boha svojich prvorodencov i prvotiny svojho statku, ako je predpísané v zákone, i prvotiny svojho dobytka a svojho stáda kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha. 38Ďalej najlepšiu časť svojich múčnych výrobkov a svojich obetí pozdvihnutia, plodov všetkých stromov, muštu a oleja budeme tiež odovzdávať kňazom do miestností domu svojho Boha, priam tak desatinu svojich polí levitom.
A leviti budú tie desatiny vyberať vo všetkých mestách, kde budeme obrábať zem.
39Nech je s levitmi kňaz, Áronovec, keď sa vyberajú levitské desatiny, a leviti nech odnášajú desatinu desatiny do príbytku nášho Boha do miestnosti pokladnice. - Do týchto miestností totiž prinášali Izraeliti a leviti obetné dary obilia, muštu a oleja. Tam bývali aj posvätné nádoby, kňazi konajúci službu, vrátnici a speváci. - Nebudeme teda nedbanliví o dom svojho Boha.
Presídlenie čiastky vidieckeho obyvateľstva do Jeruzalema. - 1Predstavenstvo ľudu bývalo v Jeruzaleme a ostatný ľud hádzal lós, aby z každých desať mužov vylosoval toho, ktorý musí bývať v svätom meste Jeruzaleme, kým deväť desatín sa nechávalo vo vidieckych mestách. (*) (Jeruzalem v opravených hradbách bolo treba brániť. Preto hádzali žreb, kto tam musí ostať, aby sväté mesto malo dostatočný počet obrancov.) 2Ľud ďakoval všetkým mužom, čo sa dobrovoľne ponúkli, že budú bývať v Jeruzaleme.
3Títo pohlavári provincie bývali v Jeruzaleme a v júdskych mestách. Každý sa usadil na svojom majetku vo svojich mestách, izraelský ľud, kňazi, leviti, chrámoví nevoľníci i potomci Šalamúnových nevoľníkov.
Júdovci a Benjamínovci. - 4V Jeruzaleme sa usadili Júdovci a Benjamínovci. Z Júdovcov: Ataiáš, syn Uziáša, syna Zachariáša, syna Amariáša, syna Šefatiáša, syna Mahalela z Faresovho potomstva. 5Ďalej Maásiáš, syn Barucha, syna Kolchoza, syna Chazaiáša, syna Adadiáša, syna Jojariba, syna Zachariáša, syna Silončana. 6Všetkých Fáresových potomkov, ktorí bývali v Jeruzaleme, bolo štyristošesťdesiatosem, samí bojaschopní chlapi.
7Benjamínovci sú zasa títo: Salu, syn Mešulama, syna Joeda, syna Padaiáša, syna Kolaiáša, syna Maásiáša, syna Izaiášovho syna Itiela. 8Po ňom Gabai, Salai, spolu deväťstodvadsaťosem. 9Zichriho syn Joel bol ich predstaveným, Hasenuov syn Júda druhým predstaveným nad mestom.
Kňazi v Jeruzaleme. - 10Z kňazov boli: Jojaribov syn Jedaiáš, Jachin, 11Seraiáš, syn Chilkiáša, syna Mešulama, syna Sadoka, syna Achitubovho syna Merajota, knieža Božieho domu; 12ich bratov konajúcich službu v chráme bolo osemstodvadsaťdva. Ďalej Adaiáš, syn Jerochama, syna Pelaliáša, syna Amsiho, syna Zachariáša, syna Malkiášovho syna Pašchura. 13Jeho bratov, náčelníkov rodín, bolo dvestoštyridsaťdva. A Amašsaj, syn Azarela, syna Achaziho, syna Imerovho syna Mišelmota. 14Ich bratov, bohatierskych mužov, bolo stodvadsaťosem. Nadriadeným nad nimi bol Hagedolimov syn Zabdiel.
Leviti v Jeruzaleme. - 15Z levitov tam boli: Šemaiáš, syn Chašuba, syna Azrikama, syna Buniho syna Chašabiáša. 16Ďalej Šabetaj a Jozabad, ktorí dozerali na vonkajšiu službu vôkol Božieho domu, z levitských hláv. 17Mataniáš, syn Michu, syna Azafovho syna Zabdiho, predstavený chválospevu, ktorý pri modlitbe predspevoval: "Ďakujte," Bakbukiáš, druhý medzi jeho bratmi, a Abda, syn Šamuho, syna Jedutunovho syna Galala. 18Úhrn levitov, čo boli vo Svätom meste, robil dvestoosemdesiatštyri.
Vrátnici a iní zamestnanci. - 19Vrátnici tam boli Akub, Talmon a ich bratia, ktorí strážili pri bránach; spolu ich bolo stosedemdesiatdva.
20Ostatný izraelský ľud, kňazi a leviti, bývali vo všetkých júdskych mestách, každý na svojom dedičstve. 21Chrámoví nevoľníci bývali však na Ofeli. Sicha a Gišpom boli nad týmito chrámovými nevoľníkmi.
22Dozorcom nad levitmi v Jeruzaleme bol Uzi, syn Baniho, syna Chašabiáša, syna Mataniáša, syna Michu z Asafových synov, zo spevákov pri službe v Božom dome. 23Bol totiž o nich kráľovský príkaz a pre spevákov poriadok určený na každý deň.
24Mešezabelov syn Fetachiáš z pokolenia Júdovho syna Zaru bol poverencom kráľa v akýchkoľvek veciach ľudu.
Zoznam iných osád. - 25Čo sa týka dvorov po ich chotároch, poniektorí Júdovci sa osadili v Kirjatarbe a v jej dedinách, v Dibone a v jeho dedinách, v Jekabséle a v jeho dvoroch, 26v Jozuem, v Molade, v Betpalete, 27v Chasaršule, v Bersabe a v jej dedinách, 28v Siklagu, v Mechone a v jej dedinách. 29V Enrimone, v Saree, v Jarmute, 30v Zanoe, v Adulame a v ich dvoroch, v Lachiši a v jeho chotári, v Azeke a v jej dedinách. Bývali teda od Bersabe až po údolie Hinom.
31Benjamínovci sa osadili od Geby v Michmaši, v Aji, v Beteli a v jeho dedinách, 32v Anatote, v Nobe, v Ananii, 33v Chasore, v Ráme, v Gitaime, 34v Chadide, v Geboime, v Nebalate, 35v Lode, v Ono a v Údolí remeselníkov. Niektorí z levitov bývali v podiele Júdu a Benjamína.
Kňazi a leviti, ktorí sa vrátili so Zorobábelom. - 1Kňazi a leviti, ktorí prišli so Šealtielovým synom Zorobábelom a s Jozuem, sú títo: Šeraiáš, Jeremiáš, Ezdráš, 2Amariáš, Maluch, Chatuš, 3Šechaniáš, Rechum, Meremot, 4Ido, Ginetoj, Abiáš, 5Mijamin, Mádiáš, Bilga, 6Šemaiáš, Jojarib, Jedaiáš, 7Salu, Amok, Chilkiáš a Jedaiáš. To boli náčelníci kňazov a ich bratov za čias Jozueho.
8Leviti boli Jozue, Binuj, Kadmiel, Šerebiáš, Júda, Mataniáš; on a jeho bratia viedli chválospevy. 9Ich bratia Bakbukiáš a Uni stáli naproti nim pri výkone svojej služby.
Zoznam hlavných kňazov. - 10Jozue bol otcom Jojakimovým, Jojakim bol otcom Eljašibovým, Eljašib bol otcom Jojadovým, 11Jojada bol otcom Jonatánovým, Jonatán bol otcom Jedudovým. (*) (Jonatán je pravdepodobne len chybne napísané meno Jochanan. Tento rodostrom bol iba neskoršie sem začlenený, lebo siaha do čias Alexandra Veľkého (338–331 pr. Kr.) a porušuje súvis.)
Kňazi za čias Jojakima. - 12Za čias Jojakima boli títo kňazi náčelníkmi rodov: Zo Saraiášovho rodu Meraiáš, z Jeremiášovho Chananiáš, 13z Ezdrášovho Mešulam, z Amariášovho Jehochanan, 14z Melichovho Jonatán, zo Šebaniášovho Jozef, 15z Charimovho Adna, z Merajotovho Chelkai, 16z Idovho Zachariáš, z Ginetonovho Mešulam, 17z Abiášovho Zichri, z Minjaminovho a Moadiášovho Piljat, 18z Bilgovho Šamua, zo Šemaiášovho Jehonatán, 19z Jojaribovho Matenai, z Jedeiášovho Uzi, 20zo Salaiho Kalai, z Amokovho Eber, 21z Chilkiášovho Chašabiáš a z Jedaiášovho Natanael.
Náčelníci levitských rodov po Jochanana. - 22Leviti, ktorí boli náčelníkmi rodov za čias Eljašiba, Jojadu, Jochanana, Jaduu, boli zapísaní a kňazi až po kraľovanie Peržana Dária. (*) (Veľkňaz Jadua bol súčasníkom Alexandra Veľkého (336–323 pr. Kr.). Dárius tu spomínaný je Dárius III. Kodomanus (336–331 pr. Kr.), ktorého porazil Alexander Veľký. Tento verš je teda podľa všetkého tiež vpísaný sem iba neskôr (porov. Neh 12,11).) 23Synovia Léviho, ktorí boli náčelníkmi rodov, boli zaznačení v Letopisoch, a to do čias Eljašibovho syna Jochanana. 24Náčelníci levitov boli Chašabiáš, Šerebiáš a Kadmielov syn Jozue; ďalej ich bratia, ktorí stáli oproti nim, aby podľa nariadenia Božieho muža Dávida spievali piesne chvály a vďaky, jedna trieda zamieňavo s druhou. 25Mataniáš, Bakbukiáš, Obadiáš, Mešulam, Talmon, Akub boli strážcami brán. Strážili pri skladištiach vedľa brán. 26Oni boli súčasníkmi Jojakima, syna Josadekovho syna Jozueho, a tiež súčasníkmi vladára Nehemiáša a kňaza a zákonníka Ezdráša.
Prípravy. - 27Na posviacku jeruzalemského múru zhľadávali levitov v ich bydliskách a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali posviacku s radosťou, vďakyvzdávaním a chválospevmi pri cimbaloch, harfách a citarách. 28Tak sa teda zhromaždili synovia spevákov z rovín vôkol Jeruzalema i z netofatských dvorov, 29z Bet-Gilgala a z krajov Geby a Azmaveta. Lebo speváci si postavili dvory vôkol Jeruzalema.
30Keď sa kňazi a leviti očistili a keď očistili ľud, brány a múr, 31rozkázal som júdskym hodnostárom, aby vystúpili na múr, a postavil som dva veľké zbory spievajúcich chvály.
Prvý zbor. - 32Jeden sa bral vrchom múru napravo k Hnojnej bráne. Za ním išiel Hosaiáš s polovicou júdskych hodnostárov; 33boli to Azariáš, Ezdráš, Mešulam, 34Júda, Benjamín, Šemaiáš a Jeremiáš; 35z kňazov s trúbami šli Zachariáš, syn Jonatána, syna Šemaiáša, syna Mataniáša, syna Michaiáša, syna Azafovho syna Zakura; 36ďalej jeho bratia Šemaiáš, Azareel, Milalai, Gilalai, Mái, Natanael, Júda a Chanani s hudobnými nástrojmi Božieho muža Dávida. Zákonník Ezdráš išiel na ich čele. 37Tak sa uberali ku Studničnej bráne, potom išli priamo hore schodmi Dávidovho mesta, kade sa vystupuje na múr, popri Dávidovom paláci až k Vodnej bráne na východe. (*) (Prvý sprievod pri posviacke opravených múrov sa bral smerom južným od Údolnej brány (Neh 2,13) k Hnojnej bráne (Neh 2,13), odtiaľ ďalej na východ k bráne Studničnej (Neh 2,14), kde dosiahol najjužnejší uhol hradieb; tam sa stočil na sever, obišiel Dávidovo mesto a dostal sa k Vodnej bráne (Neh 3,26). Za ňou hore vyššie zastavil sa sprievod blízko chrámu. Napredu išiel spevácky zbor levitov, za ním polovica júdskych hodnostárov, ktorú viedol Hosaiáš, za týmito napokon išli kňazi s trúbami a leviti.)
Druhý zbor. - 38Druhý zbor tých, ktorí spievali chvály, išiel opačne. Šiel som za ním s polovicou ľudu vrchom múru popri Pecnej veži k širokému múru, 39potom ponad Efraimovu bránu a Staromestskú bránu, ponad Rybnú bránu, popri veži Chananel a veži Mea až po Ovčiu bránu. Vo Väzenskej bráne sa zastavili. (*) (Druhý sprievod išiel opačným smerom. I ten sa vari pohol od Údolnej brány a išiel najprv na severozápad k bráne Efraim a k Starej bráne, odtiaľ k Rybnej bráne, potom ďalej k Ovčej bráne (Neh 3,1); tam sa stočil na juh k Strážnej bráne (Neh 3,31), kde sa blízko chrámu stretol so sprievodom prvým.)
Slávnosť v chráme. - 40Potom oba zbory zaujali miesto v Božom dome; takisto ja s polovicou vrchnosti 41a kňazi Eljakim, Maásiáš, Minjamin, Michaiáš, Eljoenaj, Zachariáš a Chananiáš s trúbami, 42priam tak Maásiáš Šemaiáš, Eleazár, Uzi, Jehochanan, Malkiáš, Elam a Ezer. Speváci spievali pod Jizrachiášovým vedením. 43V ten deň priniesli veľa obiet a tešili sa, lebo ich Boh obdaroval veľkou radosťou. Aj ženy s deťmi sa radovali. Naďaleko bolo počuť jasot Jeruzalema.
Dozorcovia darov. - 44V tomto čase ustanovili aj dozeračov nad komorami, čo slúžili ako sýpky na obety pozdvihnutia, na prvotiny a na desiatky, aby sa v nich odkladali z jednotlivých mestských polí zákonité dávky pre kňazov a pre levitov, lebo Júdovci sa radovali z kňazov a levitov konajúcich službu. 45Konali službu svojho Boha a službu očisťovania; takisto speváci a vrátnici podľa nariadenia Dávida a jeho syna Šalamúna. 46Veď už dávno, za čias Dávida, bol Asaf predstaveným spevákov a spevu na chválu a na vzdávanie vďaky Bohu. 47A tak celý Izrael v dňoch Zorobábela a v dňoch Nehemiáša dával spevákom a vrátnikom, čo im patrí na každý deň. Levitom takisto dávali posvätné dary a leviti z nich odovzdávali desatiny Áronovým synom.
Oddelenie cudzozemcov. - 1V tomto čase sa čítalo ľudu, aby počul, z Mojžišovej knihy. Našlo sa v nej napísané, že Amončan a Moabčan sa nesmie nikdy dostať do Božieho zhromaždenia, 2a to preto, že sa nevybrali v ústrety Izraelcom s chlebom a vodou, ale najali Baláma, aby ich preklial. Lenže náš Boh obrátil tú kliatbu na požehnanie. 3Keď počuli ten zákon, oddelili od Izraela všetkých primiešancov.
Odstránenie Tobiáša z chrámu. - 4Ale predtým kňaz Eljašib, správca siení v Božom dome, Tobiášov príbuzný, 5prepožičal mu veľkú miestnosť, kde prv odkladali žertvy, kadidlo, nádoby, desatiny obilia, muštu a oleja, to, čo náležalo levitom, spevákom a vrátnikom, a kňazské dávky. 6Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som išiel ku kráľovi. Po nejakom čase som poprosil kráľa (opäť) o dovolenie 7a vrátil som sa do Jeruzalema. Prišiel som na zlo, ktoré spáchal Eljašib kvôli Tobiášovi, keď mu prepožičal miestnosť vo dvoranách Božieho domu. (*) (Prvá činnosť Nehemiáša v Jeruzaleme trvala 12 rokov (445–433 pr. Kr.). V 32. roku kráľa Artaxerxa I. (433/432 pr. Kr.) vrátil sa na perzský dvor. Nevedno však, či tam ostal dlho. Z Neh 13,6 vysvitá len toľko, že aj po druhý raz prišiel do Jeruza- lema ešte za života kráľa Artaxerxa I.; teda pred r. 425 pr. Kr. – Artaxerxes je tu menovaný kráľom babylonským, lebo Babylon bol vtedy podrobený Perzskej ríši.) 8Toto sa mi neľúbilo veľmi. Preto som vyhádzal všetko zariadenie Tobiášovho bytu z miestnosti 9a rozkázal som, aby očistili tieto siene. Potom som tam povnášal nádoby Božieho domu, obetný dar a kadidlo.
Nariadenie dávať podlžnosti levitom. - 10Dozvedel som sa aj to, že levitom sa nedávalo, čo im patrí, a že sa porozbiehali každý na svoje pole; leviti i speváci, teda tí, ktorí mali konať službu. 11Preto som vyčítal predstaveným a pýtal som sa ich: "Prečo je Boží dom opustený?" Dal som ich zas dovedna a postavil som ich na ich miesta. 12Potom všetci z Júdska donášali do zásobární desatinu obilia, muštu a oleja. 13Za dozorcov nad zásobami som ustanovil kňaza Šelemiáša, zákonníka Sadoka a z levitov Fadaiáša, za ich pomocníka Chanana, syna Mataniášovho syna Zakura, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať svojim bratom. - 14Pamätaj mi to, môj Bože, a nezabudni na moje dobré skutky, ktoré som urobil pre Boží dom a v jeho službe!
Nariadenia proti znesväcovateľom soboty. - 15V tých dňoch som videl v Júdsku takých, ktorí šliapu v sobotu lis, prinášajú snopy, nakladajú na osly víno, hrozno, figy a ktovie aké bremená a dopravujú to v sobotný deň do Jeruzalema. Napomínal som ich vážne, aby v takýto deň nenúkali potraviny na predaj. 16Aj Týrčania, ktorí tam bývali, donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu Júdovcom v Jeruzaleme. (*) (Týrčania boli Feníčania z mesta Týru, ktorí privážali do Jeruzalema ryby, najmä z Jafy, a predávali ich v Rybnej bráne (porov. Neh 3,3).) 17Preto som vyčítal júdskym šľachticom a povedal som im: "Akú neprávosť to pášete, že znesväcujete sobotný deň!? 18Nerobili to aj naši otcovia? A náš Boh dopustil na nás a na toto mesto všetko toto nešťastie! A vy ešte rozpaľujete hnev na Izrael tým, že znesväcujete sobotu!" 19A len čo padli na jeruzalemské brány tône pred sobotou, rozkázal som pozatvárať vráta a vydal som rozkaz, že ich neslobodno otvoriť - až po sobote. Okrem toho som k bránam postavil zopár svojich služobníkov, aby v sobotný deň nevošlo dnu ani jedno bremeno. 20Kramári a predavači všelijakých vecí, ktoré mali na predaj, nocovali teda raz i druhý raz vonku pred Jeruzalemom. 21Vtedy som im pohrozil a povedal som im: "Prečo nocujete pred múrom? Ak to urobíte ešte raz, vztiahnem na vás ruku." Od toho času už neprišli v sobotu. 22Potom som rozkázal levitom, aby sa očistili a prišli strážiť brány, aby tak bol sobotný deň zasvätený. 23Pamätaj mi, môj Bože, aj toto a odpusť mi podľa množstva svojho zľutovania!
Zakročenie proti cudzozemským ženám. - 24V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za ženy Ašdoďanky, Amončianky a Moabčianky. Aj ich deti hovorili spola ašdodsky a nevedeli rozprávať po židovsky, ale hovorili rečou toho či onoho národa. 25Dohadoval som sa s nimi, nadával som im, bil a šklbal poniektorých mužov a zaprisahával ich na Boha: "Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry za manželky svojim synom ani sebe samým! 26Nezhrešil tým izraelský kráľ Šalamún?! V toľkých národoch sa nenašiel kráľ, čo by mu bol roveň. Bol miláčikom svojho Boha a Boh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom. No i jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. 27Nuž či nám treba počúvať aj o vás, že všetko toto veľké zlo tiež pášete a prehrešujete sa proti svojmu Bohu tým, že si beriete za ženy cudzinky?!" (*) (Prejav Nehemiášovej lásky k reči svojho ľudu. Najväčšmi sa ozývala azotčina (nárečie premiešané arameizmami, v meste Azot vo Filištínsku). To by nasvedčovalo, že Židia najčastejšie brali ženy z Azotu a jeho okolia. Súčasne je táto správa dôkazom, že aramejčina sa ešte vtedy v Palestíne neudomácnila.)
28Zo synov Jojadu, ktorý bol synom najvyššieho kňaza Eljašiba, jeden tiež bol zaťom Sanbalata Choronského, preto som ho zahnal od seba. - 29Pamätaj to, môj Bože, tým, ktorí poškvrnili kňazstvo a tú zmluvu, ktorú si s kňazmi a s levitmi uzavrel!
Zakončenie knihy. - 30Tak som ich očistil od všetkého pohanského a ustanovil som povinnosti pre kňazov a pre levitov, pre každého v jeho práci, 31ďalej aby donášali drevo v určených časoch a takisto prvotiny. - Pamätaj, môj Bože, toto na moje dobro! (*) (Krátka rekapitulácia Nehemiášovej činnosti.)