Smutné položenie ľudu po návrate zo zajatia. - 1Vyprávanie Chakhaliášovho syna Nehemiáša.
V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, (*) (Kislev bol deviaty mesiac v roku (polovica novembra – polovica decembra). Nehemiáš prišiel z kráľovského dvora v Babylone do Jeruzalema v 20. roku kráľa Artaxerxa I. Dlhorukého (465–424 pr. Kr.; porov. Neh 2,1), teda r. 445 pr. Kr., – Súzy boli druhým hlavným mestom Elamska. Na hrade v tomto meste žili perzskí králi len v lete, zimovali v Ekbatanách.) 2prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. (*) (Chanani bol bližší príbuzný alebo možno aj vlastný brat Nehemiášov (porov. Neh 7,2).) 3"Pozostalci," - vraveli mi - "ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom."
Nehemiášova strasť a modlitba. - 4Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. 5Bedákal som: "Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, 6nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. 7Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: »Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. 9Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.« 10Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou. 11Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!"
Bol som totiž kráľovským čašníkom. (*) (Pohárnik (čašník) bol vysoký úradník na kráľovskom dvore. Riadil etiketu a konal službu pri kráľovskom stole. Častým bezprostredným stykom s monarchom sa časom vyvinul aj istý intímnejší pomer, ktorý Nehemiášovi veľmi pomáhal, keď prosil kráľa, aby mu dal dovolenku.)
Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema. - 1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. (*) (Nisan, prvý mesiac židovského roku (polovica marca – polovica apríla r. 444 pr. Kr.).) 2A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol (*) (Nehemiášova prosba bola odvážna, veď kráľ ju mohol ľahko pokladať za začiatok snahy vyslobodiť Židov spod nadvlády perzskej, čo znamenalo velezradu!) 3a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom." 4Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil." 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. (*) (Chrámový hrad bola pevnosť v severozápadnom rohu chrámového komplexu. Herodes ju nazval "Antonia". – Nehemiáš, vystrojený splnomocneniami a vlastnou energiou, mohol lepšie rozvinúť a uskutočňovať plán výstavby než Ezdráš. Čo sa Ezdrášovi nepodarilo, v tom pokračuje Nehemiáš (stavba mestských múrov, zákroky proti miešaným manželstvám a i.).)
Cesta cez Záriečie. - 9A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. (*) (Sanabalat (meno asýrsko-babylonského pôvodu) pochádzal z prisťahovaleckej rodiny asýrskej, ktorá sa vari usadila v Bethorone (Bet-Horon; Joz 16,3 nn.) alebo v Horonaim v Moabsku. Preto je tu bližšie označený prívlastkovým menom Horonský (Horončan). Za príchodu Nehemiášovho do Jeruzalema bol perzským vladárom Samárie. – Tobiáš bol asi náčelníkom Amončanov roztrúsených v Júdsku. Pre svoj nízky pôvod dostal bližšie označenie "otrok". Obidvaja boli vplyvnými Samaritánmi, ktorí sa obávali vzkriesenia židovského štátu.)
Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov. - 11Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. (*) (Nehemiáš začal svoju činnosť, ako vidieť, veľmi opatrne, lebo vedel, že vo vlastných radoch boli ľudia spriatelení s najväčšími nepriateľmi Židov, ktorí by ho boli vyzradili.) 12Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.
Získavanie predstavených pre obnovu mesta. - 16Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!" 18Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci.
Odpor nepriateľov. - 19Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?" (*) (Nepriateľsky zmýšľajúci Samaritáni sa jednak posmievali Židom, jednak sa im vyhrážali. V stavbe mestských múrov videli priam vzburu proti perzským kráľom.) 20Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky."