Nehemiášova cesta do Jeruzalema

Smutné položenie ľudu po návrate zo zajatia. - 1Vyprávanie Chakhaliášovho syna Nehemiáša.

V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, (*) (Kislev bol deviaty mesiac v roku (polovica novembra – polovica decembra). Nehemiáš prišiel z kráľovského dvora v Babylone do Jeruzalema v 20. roku kráľa Artaxerxa I. Dlhorukého (465–424 pr. Kr.; porov. Neh 2,1), teda r. 445 pr. Kr., – Súzy boli druhým hlavným mestom Elamska. Na hrade v tomto meste žili perzskí králi len v lete, zimovali v Ekbatanách.) 2prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. (*) (Chanani bol bližší príbuzný alebo možno aj vlastný brat Nehemiášov (porov. Neh 7,2).) 3"Pozostalci," - vraveli mi - "ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom."

Nehemiášova strasť a modlitba. - 4Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. 5Bedákal som: "Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, 6nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. 7Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: »Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. 9Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.« 10Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou. 11Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!"

Bol som totiž kráľovským čašníkom. (*) (Pohárnik (čašník) bol vysoký úradník na kráľovskom dvore. Riadil etiketu a konal službu pri kráľovskom stole. Častým bezprostredným stykom s monarchom sa časom vyvinul aj istý intímnejší pomer, ktorý Nehemiášovi veľmi pomáhal, keď prosil kráľa, aby mu dal dovolenku.)

Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema. - 1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. (*) (Nisan, prvý mesiac židovského roku (polovica marca – polovica apríla r. 444 pr. Kr.).) 2A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol (*) (Nehemiášova prosba bola odvážna, veď kráľ ju mohol ľahko pokladať za začiatok snahy vyslobodiť Židov spod nadvlády perzskej, čo znamenalo velezradu!) 3a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom." 4Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil." 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. (*) (Chrámový hrad bola pevnosť v severozápadnom rohu chrámového komplexu. Herodes ju nazval "Antonia". – Nehemiáš, vystrojený splnomocneniami a vlastnou energiou, mohol lepšie rozvinúť a uskutočňovať plán výstavby než Ezdráš. Čo sa Ezdrášovi nepodarilo, v tom pokračuje Nehemiáš (stavba mestských múrov, zákroky proti miešaným manželstvám a i.).)

Cesta cez Záriečie. - 9A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. (*) (Sanabalat (meno asýrsko-babylonského pôvodu) pochádzal z prisťahovaleckej rodiny asýrskej, ktorá sa vari usadila v Bethorone (Bet-Horon; Joz 16,3 nn.) alebo v Horonaim v Moabsku. Preto je tu bližšie označený prívlastkovým menom Horonský (Horončan). Za príchodu Nehemiášovho do Jeruzalema bol perzským vladárom Samárie. – Tobiáš bol asi náčelníkom Amončanov roztrúsených v Júdsku. Pre svoj nízky pôvod dostal bližšie označenie "otrok". Obidvaja boli vplyvnými Samaritánmi, ktorí sa obávali vzkriesenia židovského štátu.)

Práce na obnove mesta

Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov. - 11Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. (*) (Nehemiáš začal svoju činnosť, ako vidieť, veľmi opatrne, lebo vedel, že vo vlastných radoch boli ľudia spriatelení s najväčšími nepriateľmi Židov, ktorí by ho boli vyzradili.) 12Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.

Získavanie predstavených pre obnovu mesta. - 16Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!" 18Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci.

Odpor nepriateľov. - 19Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?" (*) (Nepriateľsky zmýšľajúci Samaritáni sa jednak posmievali Židom, jednak sa im vyhrážali. V stavbe mestských múrov videli priam vzburu proti perzským kráľom.) 20Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky."

Obnova a obnovitelia mestských múrov. - 1Najvyšší kňaz Eljašib a jeho bratia kňazi sa teda pustili do práce a postavili Ovčiu bránu. Posvätili ju a osadili jej vráta. Stavali ďalej až po vežu Mea, posvätili ju a v stavbe pokračovali až po vežu Chananel. (*) (Ovčia brána bola neďaleko rybníka Betesda (porov. Jn 5,2) na severnej strane chrámového miesta. Nazvali ju takto vari preto, že sa cez ňu hnali ovce, ktoré boli potom v chráme prinášané v obeť. Podľa inej mienky bývali vraj v tejto bráne ovčie trhy (Hejčl). – Veža Mea (Stolakťová, teda hodne vysoká) bola na východnej strane chrámovej pevnosti, neskôr nazývanej "Antonia" (porov. Neh 2,8 pozn.). – Veža Chananel (Chanan’el; Milostivý je Boh) bola na západnej strane tejže pevnosti. Pevnosť Antonia bola teda chránená z dvoch strán týmito dvoma vežami. – Po v. 12 sa opisujú stavebné práce na severe mesta. Len čo kňazi dokončili stavbu (opravu) niektorej brány, hneď ju posvätili. Nečakali na slávnostnú posviacku mestských múrov, ktorá bola neskôr, keď sa všetky práce dokončili (porov. Neh hl. 12).) 2Vedľa stavali chlapi z Jericha a vedľa nich Imriho syn Zakur.

3Rybnú bránu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Rybná brána menovala sa tak preto, že tam predávali ryby, ktoré privážali na trh predavači z Týru (porov. Neh 13,16). Bola vari 100–120 m na západ od veže Chananel na záhybe mestských múrov, smerom juhozápadným.) 4Vedľa nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriáša. Vedľa neho opravoval Mešulam, syn Mešezabelovho syna Berechiáša, a vedľa neho opravoval Bánov syn Sadok. 5Vedľa neho opravovali Tekoania, lenže poprednejší z nich neskláňali poddajne šiju pred svojimi dozeračmi. (*) (Tekoania boli jediní, ktorí sa protivili Nehemiášovým rozkazom pri stavbe múrov. – Tekoa (Tekua) leží južne od Betlehema.)

6Starú bránu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiášov syn Mešulam. Oni ju zakryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Stará brána bola tam, kde mestské múry na severozápade zahýbali na juh, vari 150 m ďalej od Rybnej brány.) 7Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou. (*) (Výraz "pri stolici vladára za Riekou" nie je jasný.) 8Vedľa opravoval Charchaiášov syn Uziel so zlatníkmi, vedľa neho opravoval Chananiáš, jeden z mastičkárov, a opravili jeruzalemské hradby až po široký múr. 9Vedľa opravoval Churov syn Refaiáš, predstavený polovice jeruzalemského okresu. 10Vedľa opravoval Charumafov syn Jedaiáš oproti svojmu domu, vedľa neho opravoval Chašabneiášov syn Chatuš. 11Druhý úsek s Pecnou vežou opravoval Charimov syn Malkiáš a Pachat-Moabov syn Chašub. (*) (Pecná veža bola asi tam, kde je dnes veža Dávidova. Menovala sa tak azda preto, že tam mali krámy pekári a vari tam niekde blízko piekli.) 12Vedľa opravoval Halhochešov syn Šalum, predstavený druhej polovice jeruzalemského okresu, on so svojimi dcérami. (*) (Výraz "so svojimi dcérami" chce povedať, že na stavbe sa zúčastnili obce (k obci patriace osady) polokresu, ktorého predstaveným bol Šalum.)

13Bránu na doline opravoval Chanun s osadníkmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory a opravili tisíc lakťov múru až po Hnojnú bránu. 14Hnojnú bránu opravoval Rechabov syn Malkiáš, predstavený okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Správa o reštauračných prácach mestských múrov na západnej strane mesta. – Bethakerem (Beth-hak-kerem – Vinica) bolo miesto medzi Betlehemom a Tekuou.)

15Bránu pri studnici opravoval Kolchozov syn Šalun, predstavený masfanského okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, takisto Rybničný múr vodovodu pri Kráľovskej záhrade až po schody, ktoré vedú z Dávidovho mesta dolu. (*) (Rybničný múr šiel vedľa rybníka Siloe, kam tiekla voda z vodovodu. – Kráľovská záhrada bola na juhovýchode mesta (porov. 2 Kr 25,4). – Dávidovo mesto bolo na Ofeli, na juhovýchodnom pahorku Jeruzalema. Z Dávidovho mesta sa zostupuje do údolia Kedron.) 16Za ním opravoval Azbukov syn Nehemiáš, predstavený betsurského okresu, až oproti Dávidovým hrobom a až po urobený rybník a ďalej po Dom bohatierov. (*) (Betsur porov. Joz 15,58; 2 Krn 11,7. – Dávidov hrob porov. 1 Kr 2,10. – Dom bohatierov, to boli kasárne.) 17Za ním opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedľa neho opravoval Chašabiáš, predstavený polovice keilského okresu, a jeho okres. (*) (Keila, mestečko na západ od Jeruzalema, dnes Chirbet Kilá.) 18Za ním opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstavený druhej polovice keilského okresu. 19Vedľa neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. 20Za ním veľmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhý úsek od uhla až po dvere domu najvyššieho kňaza Eljašiba. 21Za ním opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriáša, druhý úsek odo dverí Eljašibovho domu až pokiaľ siahal Eljašibov dom. 22Za ním opravovali kňazi, mužovia z rovín. (*) (Mužovia z rovín boli vari chlapi z rovín jordánskych.) 23Za nimi opravovali Benjamín a Chašub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azariáš, syn Ananiášovho syna Másijáša, neďaleko svojho domu. 24Za ním opravoval Chenadadov syn Binui druhý úsek od Azariášovho príbytku po záhyb a po roh. 25Uzaiho syn Palal opravoval oproti záhybu veže, ktorá čnie v hornej časti kráľovského domu pri väzenskom dvore, za ním Parošov syn Pedaiáš. 26Chrámoví nevoľníci, ktorí bývali na Ofele, opravovali až oproti Vodnej bráne na východe a až po vežu, čo tu vyčnievala. 27Za nimi opravovali Tekoania druhý úsek od náprotivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnievala, po Ofelský múr. 28Vyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu. (*) (Konská brána bola na východnej strane mesta proti juhovýchodnému uhlu chrámového komplexu. Vodná brána bola od nej niečo južne. Menovala sa tak preto, že sa ňou išlo k prameňom Gihon.) 29Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za ním opravoval Šechaniášov syn Šemaiáš, strážca Východnej brány. (*) (Východná brána bola severne od Konskej brány. Konská brána bola teda naprostriedku medzi Vodnou a Východnou bránou. I vzdialenosti medzi nimi boli temer rovnaké.) 30Za ním opravoval Šelemiášov syn Chananiáš a Salafov šiesty syn Chanun druhý úsek. Za ním opravoval Berechiášov syn Mešulam oproti svojmu bytu. 31Za ním opravoval Malkiáš, člen zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti Strážnej bráne a až po Hornú rožnú izbu. (*) (Popis reštauračných prác mestských múrov na juhovýchode a na východe mesta.) 32Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.

Nepriateľstvá protivníkov. - 33Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom 34a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: "Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?" (*) (Sanabalatove slová sú i posmechom, i tajnou zakrývanou vyhrážkou. Chcel nimi povedať: Ak sa Židom skrze obeť prinesenú Bohu vskutku pošťastí múr vybudovať, dá im pokoj. Toto je však nemožné, a preto je vždy dosť času zakročovať proti nim.) 35Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: "Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr."

38No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.

Nepriateľské úklady. - 1Keď sa dozvedeli Sanabalat, Tobiáš, Arabi a Amončania s Ašdoncami, že badať pokrok na oprave jeruzalemských múrov, že sa rozsadliny začali uzavierať, náramne sa rozsrdili 2a všetci sa sprisahali spoločne, že pôjdu do útoku proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmätok. 3No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi.

5Naši protivníci povedali: "Nenazdajú sa a nezbadajú, kým nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemožníme ďalšiu prácu."

Nehemiášova obozretnosť. - 6Keď však prišli Židia, ktorí bývali blízko nich, a desať ráz nám povedali zo všetkých tých miest: "Vráťte sa k nám!", 7postavil som dolu na priestranstve za múrom, kde bol už otvorený kraj, ľud usporiadaný po čeľadiach s ich mečmi, kopijami a s ich lukmi. (*) (Hebrejský text je na tomto mieste ťažko zrozumiteľný a pravdepodobne sa nezachoval v presnom znení. Nehemiáš azda podľa správy v tomto verši rozostavil stráže na tých miestach hradieb, ktoré boli nižšie položené, lebo stadeto sa najskôr mohol čakať nepriateľský vpád.) 8A keď som si to prezrel, postavil som sa a povedal som šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu: "Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za svoje domy!"

9Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa vrátili k múru, každý k svojej práci. (*) (Nepriatelia sa vzdali svojich útočných plánov, keď sa presvedčili, že Židia sú pripravení na každý, ba aj náhly, nečakaný útok.) 10Od toho dňa pracovala na stavbe len polovica mojich šuhajov, druhá polovica bola pohotove s kopijami, pavézami, lukmi a panciermi; a velitelia stáli za všetkými príslušníkmi Júdovho domu. (*) (Čiastka Nehemiášovho služobníctva stála vždy pohotová v zbrani.) 11Aj tí, ktorí stavali múr, aj tí, ktorí nosili a nakladali bremená, každý jednou rukou pracoval a druhou držal zbraň. 12Každý z tých, čo boli zamestnaní na stavbe, mal pripásaný meč na bedrách a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa mňa. (*) (Trubač s trúbou bol vždy Nehemiášovi v pätách, aby v čase potreby hneď mohol trúbiť na poplach.) 13Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu som vyhlásil: "Roboty je veľa a je rozsiahla a my sme roztrúsení po tom múre naďaleko jeden od druhého. 14Skadekoľvek počujete zvuk trúby, ta sa zbehnite k nám! Náš Boh bude za nás bojovať."

15A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy. 16Vtedy som ľudu povedal i toto: "Nech každý aj so svojím sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nás vymieňajú v noci na stráži a vo dne na stavbe!" 17Nuž ani ja, ani moji bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne mužstvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Každý išiel so zbraňou po vodu.