Neh 2

Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema. - 1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. (*) (Nisan, prvý mesiac židovského roku (polovica marca – polovica apríla r. 444 pr. Kr.).) 2A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol (*) (Nehemiášova prosba bola odvážna, veď kráľ ju mohol ľahko pokladať za začiatok snahy vyslobodiť Židov spod nadvlády perzskej, čo znamenalo velezradu!) 3a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom." 4Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil." 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. (*) (Chrámový hrad bola pevnosť v severozápadnom rohu chrámového komplexu. Herodes ju nazval "Antonia". – Nehemiáš, vystrojený splnomocneniami a vlastnou energiou, mohol lepšie rozvinúť a uskutočňovať plán výstavby než Ezdráš. Čo sa Ezdrášovi nepodarilo, v tom pokračuje Nehemiáš (stavba mestských múrov, zákroky proti miešaným manželstvám a i.).)

Cesta cez Záriečie. - 9A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. (*) (Sanabalat (meno asýrsko-babylonského pôvodu) pochádzal z prisťahovaleckej rodiny asýrskej, ktorá sa vari usadila v Bethorone (Bet-Horon; Joz 16,3 nn.) alebo v Horonaim v Moabsku. Preto je tu bližšie označený prívlastkovým menom Horonský (Horončan). Za príchodu Nehemiášovho do Jeruzalema bol perzským vladárom Samárie. – Tobiáš bol asi náčelníkom Amončanov roztrúsených v Júdsku. Pre svoj nízky pôvod dostal bližšie označenie "otrok". Obidvaja boli vplyvnými Samaritánmi, ktorí sa obávali vzkriesenia židovského štátu.)

Práce na obnove mesta

Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov. - 11Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. (*) (Nehemiáš začal svoju činnosť, ako vidieť, veľmi opatrne, lebo vedel, že vo vlastných radoch boli ľudia spriatelení s najväčšími nepriateľmi Židov, ktorí by ho boli vyzradili.) 12Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.

Získavanie predstavených pre obnovu mesta. - 16Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!" 18Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci.

Odpor nepriateľov. - 19Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?" (*) (Nepriateľsky zmýšľajúci Samaritáni sa jednak posmievali Židom, jednak sa im vyhrážali. V stavbe mestských múrov videli priam vzburu proti perzským kráľom.) 20Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky."

Neh 3

Obnova a obnovitelia mestských múrov. - 1Najvyšší kňaz Eljašib a jeho bratia kňazi sa teda pustili do práce a postavili Ovčiu bránu. Posvätili ju a osadili jej vráta. Stavali ďalej až po vežu Mea, posvätili ju a v stavbe pokračovali až po vežu Chananel. (*) (Ovčia brána bola neďaleko rybníka Betesda (porov. Jn 5,2) na severnej strane chrámového miesta. Nazvali ju takto vari preto, že sa cez ňu hnali ovce, ktoré boli potom v chráme prinášané v obeť. Podľa inej mienky bývali vraj v tejto bráne ovčie trhy (Hejčl). – Veža Mea (Stolakťová, teda hodne vysoká) bola na východnej strane chrámovej pevnosti, neskôr nazývanej "Antonia" (porov. Neh 2,8 pozn.). – Veža Chananel (Chanan’el; Milostivý je Boh) bola na západnej strane tejže pevnosti. Pevnosť Antonia bola teda chránená z dvoch strán týmito dvoma vežami. – Po v. 12 sa opisujú stavebné práce na severe mesta. Len čo kňazi dokončili stavbu (opravu) niektorej brány, hneď ju posvätili. Nečakali na slávnostnú posviacku mestských múrov, ktorá bola neskôr, keď sa všetky práce dokončili (porov. Neh hl. 12).) 2Vedľa stavali chlapi z Jericha a vedľa nich Imriho syn Zakur.

3Rybnú bránu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Rybná brána menovala sa tak preto, že tam predávali ryby, ktoré privážali na trh predavači z Týru (porov. Neh 13,16). Bola vari 100–120 m na západ od veže Chananel na záhybe mestských múrov, smerom juhozápadným.) 4Vedľa nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriáša. Vedľa neho opravoval Mešulam, syn Mešezabelovho syna Berechiáša, a vedľa neho opravoval Bánov syn Sadok. 5Vedľa neho opravovali Tekoania, lenže poprednejší z nich neskláňali poddajne šiju pred svojimi dozeračmi. (*) (Tekoania boli jediní, ktorí sa protivili Nehemiášovým rozkazom pri stavbe múrov. – Tekoa (Tekua) leží južne od Betlehema.)

6Starú bránu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiášov syn Mešulam. Oni ju zakryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Stará brána bola tam, kde mestské múry na severozápade zahýbali na juh, vari 150 m ďalej od Rybnej brány.) 7Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou. (*) (Výraz "pri stolici vladára za Riekou" nie je jasný.) 8Vedľa opravoval Charchaiášov syn Uziel so zlatníkmi, vedľa neho opravoval Chananiáš, jeden z mastičkárov, a opravili jeruzalemské hradby až po široký múr. 9Vedľa opravoval Churov syn Refaiáš, predstavený polovice jeruzalemského okresu. 10Vedľa opravoval Charumafov syn Jedaiáš oproti svojmu domu, vedľa neho opravoval Chašabneiášov syn Chatuš. 11Druhý úsek s Pecnou vežou opravoval Charimov syn Malkiáš a Pachat-Moabov syn Chašub. (*) (Pecná veža bola asi tam, kde je dnes veža Dávidova. Menovala sa tak azda preto, že tam mali krámy pekári a vari tam niekde blízko piekli.) 12Vedľa opravoval Halhochešov syn Šalum, predstavený druhej polovice jeruzalemského okresu, on so svojimi dcérami. (*) (Výraz "so svojimi dcérami" chce povedať, že na stavbe sa zúčastnili obce (k obci patriace osady) polokresu, ktorého predstaveným bol Šalum.)

13Bránu na doline opravoval Chanun s osadníkmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory a opravili tisíc lakťov múru až po Hnojnú bránu. 14Hnojnú bránu opravoval Rechabov syn Malkiáš, predstavený okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory. (*) (Správa o reštauračných prácach mestských múrov na západnej strane mesta. – Bethakerem (Beth-hak-kerem – Vinica) bolo miesto medzi Betlehemom a Tekuou.)

15Bránu pri studnici opravoval Kolchozov syn Šalun, predstavený masfanského okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, takisto Rybničný múr vodovodu pri Kráľovskej záhrade až po schody, ktoré vedú z Dávidovho mesta dolu. (*) (Rybničný múr šiel vedľa rybníka Siloe, kam tiekla voda z vodovodu. – Kráľovská záhrada bola na juhovýchode mesta (porov. 2 Kr 25,4). – Dávidovo mesto bolo na Ofeli, na juhovýchodnom pahorku Jeruzalema. Z Dávidovho mesta sa zostupuje do údolia Kedron.) 16Za ním opravoval Azbukov syn Nehemiáš, predstavený betsurského okresu, až oproti Dávidovým hrobom a až po urobený rybník a ďalej po Dom bohatierov. (*) (Betsur porov. Joz 15,58; 2 Krn 11,7. – Dávidov hrob porov. 1 Kr 2,10. – Dom bohatierov, to boli kasárne.) 17Za ním opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedľa neho opravoval Chašabiáš, predstavený polovice keilského okresu, a jeho okres. (*) (Keila, mestečko na západ od Jeruzalema, dnes Chirbet Kilá.) 18Za ním opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstavený druhej polovice keilského okresu. 19Vedľa neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. 20Za ním veľmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhý úsek od uhla až po dvere domu najvyššieho kňaza Eljašiba. 21Za ním opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriáša, druhý úsek odo dverí Eljašibovho domu až pokiaľ siahal Eljašibov dom. 22Za ním opravovali kňazi, mužovia z rovín. (*) (Mužovia z rovín boli vari chlapi z rovín jordánskych.) 23Za nimi opravovali Benjamín a Chašub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azariáš, syn Ananiášovho syna Másijáša, neďaleko svojho domu. 24Za ním opravoval Chenadadov syn Binui druhý úsek od Azariášovho príbytku po záhyb a po roh. 25Uzaiho syn Palal opravoval oproti záhybu veže, ktorá čnie v hornej časti kráľovského domu pri väzenskom dvore, za ním Parošov syn Pedaiáš. 26Chrámoví nevoľníci, ktorí bývali na Ofele, opravovali až oproti Vodnej bráne na východe a až po vežu, čo tu vyčnievala. 27Za nimi opravovali Tekoania druhý úsek od náprotivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnievala, po Ofelský múr. 28Vyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu. (*) (Konská brána bola na východnej strane mesta proti juhovýchodnému uhlu chrámového komplexu. Vodná brána bola od nej niečo južne. Menovala sa tak preto, že sa ňou išlo k prameňom Gihon.) 29Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za ním opravoval Šechaniášov syn Šemaiáš, strážca Východnej brány. (*) (Východná brána bola severne od Konskej brány. Konská brána bola teda naprostriedku medzi Vodnou a Východnou bránou. I vzdialenosti medzi nimi boli temer rovnaké.) 30Za ním opravoval Šelemiášov syn Chananiáš a Salafov šiesty syn Chanun druhý úsek. Za ním opravoval Berechiášov syn Mešulam oproti svojmu bytu. 31Za ním opravoval Malkiáš, člen zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti Strážnej bráne a až po Hornú rožnú izbu. (*) (Strážna brána (ináč Súdna brána) bola neďaleko severovýchodného uhla chrámového komplexu, severnejšie od Východnej brány. Menovala sa tak azda preto, že bola blízko strážnice; k nej patrila možno i tá "Horná rožná izba", ktorá bola vari rozhľadňou.) 32Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.

Nepriateľstvá protivníkov. - 33Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom 34a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: "Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?" (*) (Sanabalatove slová sú i posmechom, i tajnou zakrývanou vyhrážkou. Chcel nimi povedať: Ak sa Židom skrze obeť prinesenú Bohu vskutku pošťastí múr vybudovať, dá im pokoj. Toto je však nemožné, a preto je vždy dosť času zakročovať proti nim.) 35Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: "Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr."

38No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.

Neh 4

Nepriateľské úklady. - 1Keď sa dozvedeli Sanabalat, Tobiáš, Arabi a Amončania s Ašdoncami, že badať pokrok na oprave jeruzalemských múrov, že sa rozsadliny začali uzavierať, náramne sa rozsrdili 2a všetci sa sprisahali spoločne, že pôjdu do útoku proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmätok. 3No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi.

5Naši protivníci povedali: "Nenazdajú sa a nezbadajú, kým nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemožníme ďalšiu prácu."

Nehemiášova obozretnosť. - 6Keď však prišli Židia, ktorí bývali blízko nich, a desať ráz nám povedali zo všetkých tých miest: "Vráťte sa k nám!", 7postavil som dolu na priestranstve za múrom, kde bol už otvorený kraj, ľud usporiadaný po čeľadiach s ich mečmi, kopijami a s ich lukmi. (*) (Hebrejský text je na tomto mieste ťažko zrozumiteľný a pravdepodobne sa nezachoval v presnom znení. Nehemiáš azda podľa správy v tomto verši rozostavil stráže na tých miestach hradieb, ktoré boli nižšie položené, lebo stadeto sa najskôr mohol čakať nepriateľský vpád.) 8A keď som si to prezrel, postavil som sa a povedal som šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu: "Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za svoje domy!"

9Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa vrátili k múru, každý k svojej práci. (*) (Nepriatelia sa vzdali svojich útočných plánov, keď sa presvedčili, že Židia sú pripravení na každý, ba aj náhly, nečakaný útok.) 10Od toho dňa pracovala na stavbe len polovica mojich šuhajov, druhá polovica bola pohotove s kopijami, pavézami, lukmi a panciermi; a velitelia stáli za všetkými príslušníkmi Júdovho domu. (*) (Čiastka Nehemiášovho služobníctva stála vždy pohotová v zbrani.) 11Aj tí, ktorí stavali múr, aj tí, ktorí nosili a nakladali bremená, každý jednou rukou pracoval a druhou držal zbraň. 12Každý z tých, čo boli zamestnaní na stavbe, mal pripásaný meč na bedrách a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa mňa. (*) (Trubač s trúbou bol vždy Nehemiášovi v pätách, aby v čase potreby hneď mohol trúbiť na poplach.) 13Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu som vyhlásil: "Roboty je veľa a je rozsiahla a my sme roztrúsení po tom múre naďaleko jeden od druhého. 14Skadekoľvek počujete zvuk trúby, ta sa zbehnite k nám! Náš Boh bude za nás bojovať."

15A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy. 16Vtedy som ľudu povedal i toto: "Nech každý aj so svojím sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nás vymieňajú v noci na stráži a vo dne na stavbe!" 17Nuž ani ja, ani moji bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne mužstvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Každý išiel so zbraňou po vodu.

Neh 5

Ponosy chudobného ľudu na boháčov. - 1Strhol sa veľký krik ľudu a ich žien proti svojim súkmeňovcom Židom. 2Jedni vraveli: "Máme veľa synov a dcér, musíme si zadovážiť zbožie, lebo nám treba jesť, aby sme si zachovali život." 3Druhí povedali: "Musíme dať do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo hladujeme." 4Iní zasa hovorili: "Nútení sme požičať si peniaze na kráľovskú daň a pozakladať svoje polia so svojimi vinohradmi. (*) (Zákon dovoľoval v núdzi predať svoje deti do otroctva iným Židom (porov. Ex 21,7; Lv 25,39–41). Lenže bolo treba s nimi mierne nakladať a po siedmich rokoch bolo ich treba bez náhrady prepustiť (Ex 21,2).) 5Veď naše telo je také isté ako telo našich bratov. Aké sú ich deti, také isté sú aj naše deti, a my musíme nielen svojich synov, lež i svoje dcéry uvrhovať do poroby. Podaktoré z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vinohrady majú iní."

Odpustenie dlhov. - 6Rozsrdil som sa veľmi, keď som počul ich krik a tieto ich reči. 7Zaumienil som si, že sa pustím do šľachty a predstavených a poviem im: "Vy všetci ste úžerníci voči svojim bratom!" Zvolal som veľké zhromaždenie proti nim 8a povedal som im: "My sme vykupovali svojich bratov Židov, ktorí boli predávaní pohanom, ako nám len bolo možné. A vy sami predávate svojich bratov! A predávajú ich našincom!" Mlčali a nevedeli odpovedať. 9Povedal som ďalej: "To, čo robíte, je nesprávne. Prečo nekráčate v bázni pred naším Bohom, aby nás naši nepriatelia, pohania, nepotupovali? 10Veď i ja, i moji bratia, ba i moji služobníci požičiavali sme mnohým peniaze a obilie! Nože, odpusťte im túto pohľadávku! (*) (Nehemiášove slová zavážili veľmi, lebo sa mohol odvolať na svoj príklad.) 11Vráťte im, prosím, ešte dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za peniaze, obilie mušt a olej, ktoré ste im požičali!" (*) (Stá čiastka predstavovala úrok za mesiac, ročne teda 12%. Iní vykladatelia však myslia, že nevyzýval k odpusteniu úrokov, veď tie i tak zakazoval Zákon (porov. Ex 22,25; Lv 25,37; Dt 23,20), ale k odpusteniu podlžnosti.) 12Odvetili: "Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš." Zavolal som kňazov a vyžiadal som od nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Vytriasol som náber svojho rúcha a povedal som: "Nech takto povytriasa Boh každého, kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytrasený a takisto nech je prázdny!" Celá obec vyslovila: "Amen!" a chválili Boha. A ľud toto rozhodnutie dodržal. (*) (V Palestíne podnes nosievajú za košeľou nad pásom, čo treba, jedlo, peniaze a i.)

Nehemiášova nezištnosť. - 14Ba čo viac, odo dňa, keď ma kráľ poveril, aby som bol vladárom v Júdsku od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, teda dvanásť rokov -, nežili sme ani ja, ani moji bratia na vladárskom chlebe. (*) (Vydržiavať námestníka kráľovho a jeho úradníkov bolo totiž povinnosťou ľudu, ktorý mu bol podriadený. Námestníci po Zorobábelovi zdierali ľud a podľa všetkého boli Nežidia.) 15Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno po štyridsať šeklov striebra denne. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobil, lebo som sa bál Boha. (*) (Šekel striebra vážil 8.41 g, nuž 40 šeklov predstavovalo 336,4 g.) 16Ešte aj pri oprave múru som priložil ruku k dielu. Nenakúpili sme poľa a všetci moji služobníci chodili na stavbu. 17Pritom Židia, ktorí boli na vedúcich miestach, stopäťdesiat osôb, i tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov, usádzali sa k môjmu stolu. 18Denne prihotovovali celého býka a šesť vyberaných oviec okrem hydiny, čo mi tiež prihotovovali. Každý desiaty deň bolo množstvo všakového vína. Pri tom všetkom som nepožadoval vladársky plat, lebo na tento ľud ťažko doliehala služba. 19Pamätaj mi, môj Bože, na dobré všetko to, čo som vykonal pre tento ľud!

Neh 6

Dokončenie stavby múrov

Nepriatelia stroja Nehemiášovi nástrahy a strašia. - 1Keď Sanabalatovi, Tobiášovi, Arabovi Gešemovi a ostatným našim nepriateľom doletelo do uší, že som postavil múr a že na ňom niet trhliny, hoci dovtedy som ešte neosadil vráta do brán, 2poslali mi Sanabalat s Gešemom odkaz: "Poď, pohovoríme si v jednej z dedín na rovine Ono!" Lenže oni zamýšľali urobiť mi zlé. 3Preto som k nim poslal poslov s týmto odkazom: "Robím veľké dielo, preto nemôžem ísť. Akiste by práca postála, keby som ju nechal tak a šiel za vami dolu." 4Štyri razy posielali ku mne takým istým spôsobom a ja som im vždy odpovedal ako prv.

Sanabalatov list Nehemiášovi. - 5Potom poslal Sanabalat ku mne svojho sluhu s otvoreným listom piaty raz tým istým spôsobom. 6V ňom stálo: "Medzi národmi sa povráva a Gešem hovorí to isté, že vy, ty a Židia, strojíte sa vzbúriť, preto staviaš múr, a že by si rád bol ich kráľom podľa týchto rečí. 7Aj prorokov že si postavil, aby o tebe roznášali po Jeruzaleme: »V Judei je kráľ!« Teraz sa kráľ dozvie o týchto pletkách. Preto len príď, aby sme sa poradili spolu!" (*) (O prorokoch, ktorí vyvolávali za kráľov, porov. 1 Kr 11,29–31; 2 Kr 9,1–3.) 8Poslal som mu odkaz: "Nestalo sa nič také, ako hovoríš, ale ty sám si si to navymýšľal vo svojom srdci." 9Všetci nám totiž chceli nahnať strachu, lebo si mysleli, že naše ruky nechajú tak prácu, takže ona vyjde na zmar. Preto som tým väčšmi dodával sily svojim rukám.

Nepravdivý prorok. - 10Keď som tak raz vošiel do príbytku Šemaiáša, syna Mehetabelovho syna Delaiáša, ktorý sa zavrel, povedal mi: "Poďme spolu do Božieho domu, dnu do chrámu, a zamknime dvere chrámu, lebo ťa prídu zabiť, za noci ťa prídu zmárniť." 11Lenže ja som odpovedal: "Utekal by vari niekto taký, ako som ja? A kto taký, ako som ja, by sa opovážil vkročiť do chrámu a zostať nažive?! Nejdem!" (*) (Nepravdivý prorok Šemaiáš tiež pred Nehemiášom iba predstieral, že učinil sľub nevychádzať z domu, keď mu poslal odkaz, aby prišiel k nemu v dôležitej veci. Nehemiáš síce prišiel, ale zrazu vybadal, že Šemaiáš je podplateným záškodníkom, ktorý ho len takto vlákal do domu a ďalším predstieraním chce ho vlastne zbaviť života. Nuž keby ho bol Nehemiáš poslúchol a vstúpil do chrámu, on, nekňaz, na posvätné miesto prístupné len kňazom, bol by spáchal zločin, pre ktorý by bol zaslúžil trest smrti (Nm 18,7). Nehemiáš nesmel prejaviť strach. Útek by bol býval zbabelosťou.) 12Poznal som hneď, že ho neposlal Boh, ale že to proroctvo mi povedal len preto, že ho Tobiáš a Sanabalat najali za odmenu. (*) (Šemaiáš akiste vystupoval pred Nehemiášom ako prorok, aby svojim slovám dodal väčšej váhy.) 13Bol najatý za odmenu, aby som sa zľakol, urobil to a zhrešil. Bolo by sa im také niečo hodilo na mrzkú ohováračku mojej osoby, aby mi mohli utŕhať na cti. 14Pamätaj, môj Bože, na Tobiáša a na Sanabalata podľa ich skutkov a takisto na prorokyňu Noadiu a na ostatných prorokov, ktorí by mi boli radi nahnať strachu. (*) (Prorokov podobných Šemaiášovi, ako vidieť, bolo za čias Nehemiášových viacej.)

Dokončenie stavby. - 15No i tak bol dokončený múr za päťdesiatdva dní dvadsiateho piateho elula. (*) (Elul, šiesty mesiac židovského roka (polovica augusta – polovica septembra). – Oprava hradieb trvala 52 dní. Hradby teda opravili hneď v tom roku, v ktorom Nehemiáš prišiel prvý raz do Jeruzalema (445 pr. Kr.; porov. 2,1 pozn.). Staroveký dejepisec J. Flávius (Židovské starožitnosti XI) však píše, že múr jeruzalemský opravovali dva roky a štyri mesiace.) 16Keď sa o tom dozvedeli všetci naši nepriatelia, zachveli sa všetky národy, čo boli vôkol nás, a zmalomyseľneli veľmi, lebo poznali, že toto dielo sa dokonalo vďaka nášmu Bohu.

17No aj vtedy premnohí poprední Židia odosielali Tobiášovi listy a zasa od Tobiáša prichádzali im. 18Lebo v Judei bolo veľa takých, ktorých s ním viazala prísaha. Bol totiž zaťom Arachovho syna Šechaniáša. Jeho syn Jochanan si zas vzal dcéru Berechiášovho syna Mešulmana. 19Ba pekne sa vyjadrovali o ňom aj predo mnou a zasa moje slová vynášali jemu. Aj Tobiáš posielal listy, aby ma strašil.

Neh 7

Starostlivosť o stráženie mesta. - 1Keď bol múr dobudovaný a keď som osadil vráta, boli ustanovení vrátnici, speváci a leviti. (*) (Múr bol dokončený v prvej polovici septembra r. 445 pr. Kr. (porov. Neh 2,1).) 2Svojmu bratovi Chananimu a veliteľovi pevnosti Chananiášovi som zveril hlavné velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším ako mnohí iní. (*) (O Chananim porov. Neh 1,2. – Chananiáš bol veliteľom chrámového hradu.) 3Vydal som im rozkaz: "Neotvárať jeruzalemské brány, až keď už hreje slnko! Vráta treba zatvárať a zamykať závorami, kým tam ešte stoja! Majú tiež stavať stráže z Jeruzalemčanov, každého na jeho stanovište, každého oproti jeho domu!" (*) (Nehemiáš postaral sa o bezpečnosť mesta presným stanovením stráží dňom i nocou.)

Súpis ľudu, ktorý sa vrátil zo zajatia. - 4Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí. Ešte neboli postavené domy. 5Preto mi Boh vnukol zhromaždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu šľachtu kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam o rode tých, ktorí prišli prví. Našiel som v ňom zápis:

Vodcovia. - 6Toto sú tí príslušníci provincie, ktorí prišli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta, 7tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Azariášom, Rámiášom Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Bánom.

Pospolitý ľud. - Počet mužov izraelského ľudu: 8Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, 9Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 10Arachových šesťstopäťdesiatdva, 11Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstoosemnásť, 12Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 13Zatuových osemstoštyridsaťpäť, 14Zakajových sedemstošesťdesiat, 15Binuiho šesťstoštyridsaťosem, 16Bebaiho šesťstodvadsaťosem, 17Azgadových dvetisíctristodvadsaťdva, 18Adonikamových šesťstošesťdesiatsedem, 19Bigvaiho dvetisícšesťdesiatsedem, 20Adinových šesťstopäťdesiatpäť, 21Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 22Chašumových tristodvadsaťosem, 23Besaiho tristodvadsaťštyri, 24Charifových stodvanásť, 25Gabaoncov deväťdesiatpäť, 26Betlehemčanov a Netofančanov stoosemdesiatosem, 27Anatotčanov stodvadsaťosem, 28Betazmavčanov štyridsaťdva, 29Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 30Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 31Michmasčanov stodvadsaťdva, 32Betelčanov a Haičanov stodvadsaťtri, 33Novonebanov päťdesiatdva, 34Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 35Charimčanov tristodvadsať, 36Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 37Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťjeden, 38Senaanov tritisícdeväťstotridsať.

Kňazi. - 39Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 40Imerovej tisícpäťdesiatdva, 41z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 42z Charimovej tisícsedemnásť.

Leviti. - 43Levitov, Jozueho potomkov po Kadmielovi, Hodevášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

Speváci. - 44Spevákov, Asafových potomkov, stoštyridsaťosem.

Vrátnici. - 45Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových a Šobaiho potomkov, stotridsaťosem.

Nevoľníci chrámu. - 46Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 47Kerosových, Siaových, Fadonových, 48Lebanových, Chagabových, Šalmiho, 49Chananových, Gidelových, Gacharových, 50Reaiášových, Resinových, Nekodových, 51Gazamových, Uzaových, Faseachových, 52Besaiho, Meunimových, Nefišesimových, 53Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 54Baslitových, Mechidových, Charšaových, 55Barkosových, Siserových, Tamachových, 56Nesiachových a Chatifaových; 57z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Feridových, 58Jálových, Darkonových, Gidelových, 59Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amonových; 60všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

Ľudia bez rodových preukazov. - 61Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adonu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela, 62šesťstoštyridsaťdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

63Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Berzelaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Galaádčana Berzelaiho a bol nazvaný ich menom. 64Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 65Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

Úhrn osôb a zvierat. - 66Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 67okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. 68Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 69tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.

Dary na chrám. - 70Poniektorí náčelníci rodov venovali na stavebné dielo. Kráľov námestník dal do pokladu tisíc drachiem zlata, päťdesiat čiaš, päťstotridsať kňazských sukní. 71Podajedni náčelníci rodov venovali na stavebný poklad dvadsaťtisíc drachiem zlata a dvetisíc dvesto mín striebra. 72Toho, čo dal ostatný ľud, bolo dvadsaťtisíc drachiem zlata, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských sukní.

73Tak sa teda osadili kňazi, leviti, vrátnici, speváci a niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci a celý Izrael vo svojich mestách. A keď nastal siedmy mesiac - Izraeliti bývali už vo svojich mestách. (*) (Siedmy mesiac židovského roku menoval sa tišri (polovica septembra – polovica októbra). Tento mesiac bol zvlášť posvätný. Prvého dňa tohto mesiaca sa totiž slávil nový občiansky rok, čím sa obvyklému sviatku s odpočinkom, aký býval prvého dňa každý mesiac (novmesiac), dostávalo veľkej významnosti. Na desiaty deň zas v tomže mesiaci bol sviatok Zmieru. Napokon od 15. do 21. dňa sa svätili sviatky Stánkov (porov. Lv 23,23–44; Nm 29,12–38).)