Oz1-13

Manželstvo Ozeášovo, hl. 1 - 3

1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Ozeášovi, synovi Bériho, v dňoch júdskych kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša a v dňoch izraelského kráľa Jeroboama, syna Joasovho. (*) (O Ozeášovi, o jeho otcovi Bérim a o júdskych a izraelských kráľoch Ozeášovej doby pozri úvod o tomto prorokovi.)

2Začiatok Pánovej reči k Ozeášovi. Pán riekol Ozeášovi:

"Vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva,
lebo smilstvom sa odvracia krajina od Pána."

(*) (Pomer Boha k Izraelu zvýrazňuje sa obrazom manželstva; pozri pozn. k Iz 50,1 n. Prorok Ozeáš svojím manželstvom má naznačovať milosrdenstvo Pána, ktorý po prechode cez Červené more na hore Sinaj uzavrel s národom manželskú zmluvu, hoci národ už v Egypte, pred uzavretím zmluvy, páchal modloslužbu. Dietky – Izraeliti – nie sú lepší než ich matka. Smilstvom a cudzoložstvom sa volá modloslužba, lebo touto pácha národ nevernosť k Pánovi.)

3Išiel teda a vzal si Gomeru, dcéru Debelaima. Ona počala a porodila mu syna. 4Vtedy mu Pán hovoril:

"Daj mu meno Jezrael,
lebo ešte chvíľočku
a strescem krvnú vinu Jezraela
na Jehuovom dome
a zruším kráľovstvo domu Izraela.

(*) (Jezrael bola úrodná rovina na území kmeňa Isachar. Na východnom kraji tejto roviny ležalo mesto toho istého mena (neskoršie sa volalo aj Esdrelon). Tu spáchal Achab a jeho manželka Jezabel hrozný zločin na Nabotovi, preto – podľa proroctva Eliášovho (1 Kr 21) – na tom istom mieste vyhubil Jehu dom Achabov (2 Kr 9,24 – 10,11). Dynastia Jehuova, ktorá v časoch Ozeášových panovala v Severnej ríši, nebola o nič lepšia, preto sa aj jej vina volá vinou Jezraela. Prorok predpovedá zánik Jehuovho domu, čo sa splnilo, keď Selum zavraždil posledného kráľa z toho domu r. 743 (2 Kr 15,10); súčasne však predpovedá aj zánik celej Severnej ríše. Ríša zanikla v 722/21 pr. Kr. – Meno Ozeášovho syna bolo teda symbolické.) 5

V ten deň dolámem kušu Izraela
v jezraelskom údolí."

6I počala znovu a porodila dcéru. Vtedy mu riekol:

"Daj jej meno Neomilostená,
lebo už viac neomilostím
dom Izraela,
žeby som im celkom odpustil.

7

Dom Júdov však omilostím
a zachránim ich ako Pán, ich Boh,
ale nezachránim ich kušou, mečom, zbrojou vojenskou,
ani koňmi, ani jazdcami."

8

I oddojčila Neomilostenú; potom počala a porodila syna.

9

Vtedy hovoril:

"Daj mu meno Nie môj ľud,
lebo vy nie ste môj ľud
a ja nebudem váš.

(*) (Meno druhého dieťaťa znamená už pre národ stratu Božej lásky, meno tretieho rozviazanie zmluvy, ktorú Boh s Izraelom uzavrel, teda úplné zavrhnutie národa. Predpoveď v. 7, ktorý mnohí pokladajú za neskorší dodatok, splnila sa v r. 701, keď Boh zázračne zachránil Jeruzalem; pozri 2 Kr 19,34; Iz hl. 36 – 37.)
1(10)

I bude počet synov Izraela
ako piesku morského,
ktorý nemožno odvážiť ani zrátať.
Vtedy miesto toho, že by im vraveli:
»Vy ste Nie môj ľud,«
budú im hovoriť:
»Synovia živého Boha.«

2(11)

I zhromaždia sa synovia Júdu
a synovia Izraela pospolu,
ustanovia si jednu hlavu
a vystúpia z krajiny,
lebo veľký bude deň Jezraela.

3(2,1)

Povedzte svojim bratom: »Môj ľud«
a svojim sestrám: »Omilostená!«

(*) ((Vulg 1,10 – 2,1.) Po zavrhnutí starozákonného Izraela bude mať Boh nový národ, početný a jednotný. Vtedy aj mená, ktoré teraz znamenajú pre národ nešťastie, budú znieť ináč. Meno Jezrael bude mať svoj plný význam. Jezrael znamená "Pán seje" alebo "siatie Pánovo".)
4(2)

Žalujte si matku, žalujte,
lebo nie je mojou manželkou
a ja nie som jej manželom.
Nech si odstráni z tváre znaky smilstva
a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

5(3)

Ináč ju vyzlečiem do naha
a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,
urobím ju takou ako púšť,
takou, aká je suchá zem, ju spravím
a usmrtím ju smädom.

6(4)

Nad jej synmi sa nezľutujem,
lebo sú to deti zo smilstva.

(*) (Dietky národa majú žalovať na matku, na národ, že pre jej nevernosť k Bohu musia trpieť. Tým je vyslovená aj nádej, že sa národ ešte obráti, ak sa zriekne modloslužby. Pobehlice nosili závoj (Gn 38, 14 n.) a na prsiach rozličné amulety, podľa ktorých ich bolo možno poznať. Podobné ozdoby nosili Izraeliti k úcte svojich modiel. Ak sa týchto nezbavia, postaví Boh národ na pranier; ba pozbaví ho Boh každej ozdoby, ktorú mu on dal, takže budú biedni ako kedysi v Egypte. Pozri k tomu Ez hl. 16.) 7(5)

Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«

8(6)

Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.

9(7)

Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

(*) (Ako nehanebná žena za milencami, tak ide národ za svojimi modlami. No Boh znemožní modloslužbu.) 10(8)

Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.

11(9)

Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.

12(10)

Teraz odhalím jej nahotu
pred zrakom jej milencov
a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

(*) (Veľký zločin bol, že dary, ktoré Boh dal národu, zneužívali na modloslužbu. Preto Boh, až príde na to čas, zničí úrodu; národ bude stáť ubiedený pred svojimi modlami, ktoré mu nepomôžu.) 13(11)

Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,
jej sviatkom, novmesiacom,
jej sobotám a všetkým slávnostiam.

(*) (Sviatky, novmesiace a soboty svätili sa k Pánovej úcte, lenže Izraeliti spájali Pánovu úctu s modloslužbou.) 14(12)

Spustoším jej vinič a figy,
o ktorých si vravela:
»Toto mi je odmena,
čo mi dali moji milenci.«
Urobím z nich les
a bude ich žrať poľná zverina.

(*) (Izraeliti si mysleli, že sa im modly odmieňajú za modloslužbu blahobytom. No Pán obráti ich záhrady na les.) 15(13)

Potrescem ju za dni bálov,
keď im prinášala kadidlo,
zdobila sa prsteňmi a skvostmi,
za svojimi milencami šla,
a na mňa zabudla - hovorí Pán.

(*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.)
16(14)

Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.

(*) (Kedysi po východe z Egypta bol národ na pustatine Pánovi verný, preto ho i teraz vyvedie z jeho krajiny, aby sa obrátil k nemu. Prorok azda myslí na zajatie národa, kde sa ten naozaj zbavil modloslužby.) 17(15)

Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.

(*) (Údolie, v ktorom Izraeliti za čias Jozueho utrpeli pre Achanov zločin porážku (Joz hl. 7), nazvali údolím Achor, údolím nešťastia. Toto údolie im bolo súčasne aj bránou nádeje, lebo odtiaľ vstúpili po pretrpení trestu s novou nádejou do zasľúbenej zeme a zaujali jej bohaté vinice. Podobne bude s národom zaobchádzať aj teraz a národ bude zase taký, aký bol po východe z Egypta.) 18(16)

V ten deň - hovorí Pán -
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

(*) (Oslovenie "Môj Bál!" znamená: "môj pán" alebo "môj manžel". I Boha by bolo možno právom takto osloviť, lebo je naozaj Pán a manžel vyvoleného národa, ale Boh nenávidí toto oslovenie, pretože pripomína modlu.) 19(17)

Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.

20(18)

V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.

(*) (V dobe spásy, keď sa národ obráti k Bohu, nič ho nebude znepokojovať.) 21(19)

Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim,
za lásku a zľutovanie,

(*) (Pri zasnúbení dával ženích neveste dary. Pánove zásnubné dary, keď si zasnúbi svoj národ, budú pravda, právo, láska, milosrdenstvo a vernosť.) 22(20)

zasnúbim si ťa za vernosť,
takže poznáš Pána.

23(21)

V ten deň
vyslyším - hovorí Pán -
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;

24(22)

zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.

(*) (Pozri význam mena Jezrael v pozn. k 2,1–3 a porov. 1,3–8. – Mená Ozeášových dietok i tu zvýrazňujú Izraelitov, lenže tu má prorok na mysli už nový Izrael.) 25(23)

A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«"

1

Pán mi znova riekol:
"Choď a miluj ženu,
ktorá má milenca a cudzoloží,
ako Pán miluje synov Izraela,
hoci sa oni obracajú k iným bohom
a majú radi hroznové koláče."

(*) (Novým symbolickým manželstvom má prorok zasa zvýrazňovať nevernosť Izraela. "Koláče" patrili k modlárstvu (porov. Jer 7,18; 44,19).) 2

Tak som si ju kúpil za pätnásť strieborných,
za chomer a letek jačmeňa.

(*) (Chomer=364,40 litrov (alebo 392,98 litrov). Letek – to bola polovica chomeru. Hodnota celého daru, ktorý dal Ozeáš za ženu, bolo asi 30 šeklov. To bola asi cena otroka. Žena teda bola veľmi nízkeho pôvodu, keď ju bolo možno získať za taký malý dar. To dobre zvýrazňuje biedne položenie Izraela, keď si ho Boh vyvolil.) 3

A riekol som jej:
"Dlhé dni mi budeš sedieť,
nebudeš smilniť a muža mať nebudeš,
ja tiež nebudem mať nič s tebou."

(*) (Nevernej žene bude znemožnené cudzoložstvo, ale ani jej manžel sa k nej nepriblíži. Izrael sa dostane do zajatia, kde nebude mať vlastného štátu ani bohoslužby. Obetami a veľkňazským rúchom efódom sa označuje úcta pravého Boha, pomníkmi (masébami, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4) a terafimami (pozri pozn. k Ez 21,26) úcta modiel.) 4

Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni
bez kráľa a bez kniežaťa,
bez obety a pomníka,
bez efódu a terafimov.

5

Potom sa synovia Izraela obrátia
a hľadať budú Pána, svojho Boha,
i Dávida, svojho kráľa.
Privinú sa k Pánovi a jeho darom
na konci dní.

(*) (Príslušníci severnej, Izraelskej ríše, ku ktorým hovoril Ozeáš, neuznávali kráľov z rodu Dávidovho. V dobe spásy uznajú veľkého Dávidovho syna, Mesiáša.)

Vina a trest Izraela

1

Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela,
lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny;
veď niet vernosti, niet milosrdenstva,
ani poznania Boha niet v krajine!

2

"Krivá prísaha, lož, vražda, krádež
a cudzoložstvo vnikli
a krv stíha krv.

3

Preto smúti krajina
a vädne všetko, čo v nej býva,
či poľná zverina, či vtáčky nebeské,
ešte aj morské ryby hynú.

(*) (Pre človeka aj nerozumné tvorstvo pociťuje Boží hnev.) 4

Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje,
tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.

(*) (Nik nemá právo Bohu vyčitovať, že prísne súdi. Kňaz je prostredník medzi Bohom a ľuďmi; neposlúchnuť ho pokladal zákon za ťažký zločin (Dt 17,12).) 5

Lebo klesneš dnes
a s tebou klesne i prorok v noci,
i tvoju matku znivočím.

(*) (Verš je nejasný, jeho zmysel je asi: Zahynie, a to čoskoro, ľud, falošní proroci, ba celý národ, ktorý náš prorok volá matkou. Falošní proroci zavinili z veľkej čiastky nemravnosť ľudu, preto ich pád bude ťažší, čo náš prorok vyjadruje tým, že padnú v noci.) 6

Môj ľud hynie, lebo nemá poznania.
Pretože si odmietol poznanie,
odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz.
Zákon svojho Boha si zabudol,
aj ja zabudnem na tvojich synov.

(*) (Výčitka patrí celému národu: pretože odmietol poznanie Pána, prestane byť kňazským národom (porov. Ex 19,6). Izrael konal kňazskú službu, lebo mal byť prostredníkom medzi Bohom a ostatnými národmi.) 7

O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne,
ich slávu zmením na hanbu.

(*) (Tu prorok opisuje vinu a trest domu Izraela a vymenúva rozličné hriechy a previnenia synov Izraela, ku ktorým hovorí.) 8

Hriechom môjho ľudu kŕmia sa
a po jeho vine túžbou mrú.

(*) (Je tu reč o kňazoch Severnej ríše. Všetky obety v tejto ríši boli hriešne, lebo jediným obetným miestom pre Izraelitov bol jeruzalemský chrám. Kňazi jednako napomáhali tieto obety, aby sa mohli z nich živiť; živili sa teda z hriechov ľudu, preto ich stihne ten istý trest, čo aj ľud.) 9

Ako ľudu, tak bude aj kňazovi,
jeho cesty na ňom potrescem,
a jeho skutky mu odplatím.

10

Jesť budú, no nenasýtia sa,
smilniť budú, no nerozmnožia sa,
lebo nechceli dbať o Pána.

Zanechať modloslužbu!

11

Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.

(*) (Modloslužba a s ňou spojené neresti natoľko odobrali Izraelitom rozum, že chcú veštby od svojich drevených bohov a veštia pomocou akýchsi paličiek (robdomantia; porov. aj Ez 21,26).) 12

Môj ľud sa svojho dreva spytuje
a učí ho jeho palica,
lebo ich zaviedol smilný duch
a smilne sa odvrátili od Boha.

13

Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety
a na pahorkoch prinášajú kadidlo,
pod dubom, topoľom a terebintou,
lebo chládok ich dobrý je.
Preto smilnia ich dcéry
a cudzoložia ich nevesty.

(*) (Porov. Jer 2,20.) 14

Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo
a pre cudzoložstvo ich nevesty,
veď sami sa uchyľujú k smilniciam,
obetujú s neviestkami svätýň,
a tak padá nechápavý ľud.

(*) (Dcéry a nevesty, pravda, neostanú bez trestu. No väčšia je vina otcov a mužov, lebo od nich sa aj ony naučili hriechu. O pobehliciach svätýň pozri pozn. k 1 Kr 14,24.) 15

Ak smilníš ty, Izrael,
nechže Júda nehreší!
Do Galgaly nechoďte,
k Betavenu nevystupujte
a neprisahajte sa: »Ako žije Pán!«

(*) (Mravný stav Izraela je beznádejný, preto prorok oslovuje Južné kráľovstvo, Júdsko, aby aspoň ono nepáchalo modloslužbu. Galgala a Betaven boli strediskami modloslužby. Dve mestá mali meno Galgala. O jednom pozri pozn. k 1 Sam 7,16, o druhom 1 Sam 10,8. Nevedno, o ktorom z týchto miest je tu reč. – Betaven je zmenené meno Betelu (dnešný Betin, asi 15 km severne od Jeruzalema). Meno Betel znamená "Dom Boha" (porov. Gn 28,10; 35,14). Jeroboam I. dal však postaviť v tomto meste zlaté teľa, preto ho prorok volá Betaven=Dom hriechu. – Boh nechce, aby modlári vyslovovali pri prísahe jeho meno.) 16

Ako krava, ktorá strečkuje,
tak strečkuje Izrael.
Teraz ho Pán má pásť
ako baránka na rozsiahlej pastve?

17

Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!

(*) (Ešte vždy pokračuje výzva k Júdsku, pozri v. 15.) 18

Hostina je oddelená,
ustavične smilnia,
jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.

19

Víchor ich do svojich krídel zahalí
a ponesú hanbu pre svoje obety.

Karhanie vodcov národa

1

Počujte toto, kňazi,
a dom Izraela, pozoruj,
nakloňže si ucho, kráľov dom,
pretože vám patrí tento súd;
stali ste sa v Masfe osídlom,
na Tábore sieťou rozostretou.

(*) (Táto Masfa ležala v Galaáde, porov. Sdc 10,17; 11,11.29.34. – Vrch Tábor na rozhraní územia kmeňov Zabulon a Isachar; dnes sa volá Džébel et-Tór. Masfa a Tábor mali asi zvláštny vzťah k modloslužbe Izraelitov.) 2

Obety vrhli do priepasti,
ja ich karhám všetkých.

(*) (Obety, ktoré patrili Bohu, znížili k modlám a obetovali im ich.) 3

Ja poznám Efraim
a Izrael mi skrytý nie je;
lebo si smilnil, Efraim,
poškvrnil sa Izrael.

(*) (Efraim: pozri pozn. k 7,8.) 4

Ich skutky im nedovoľujú
vrátiť sa k svojmu Bohu,
lebo je v nich smilný duch,
takže nepoznajú Pána.

5

Pýcha usvedčuje Izrael do očí,
Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú
a Júda padá s nimi tiež.

(*) (K výrazom pozri Iz 3,9.) 6

Idú so svojimi ovcami a dobytkom
hľadať Pána, ale ho nenájdu,
odtiahol od nich preč.

Pán bude trestať

7

Spreneverili sa Pánovi,
áno, cudzích synov splodili;
mesiac ich strávi s ich poľami.

(*) (Synovia sú cudzí, lebo nepatria k Božiemu ľudu, porov. 1,9. – Nejasný výraz: "mesiac ich strávi" znamená azda, že za mesiac vyjdú navnivoč i so svojím poľom.) 8

Trúbte pozaunou v Gabae,
v Ráme na trúbu,
v Betavene robte krik,
za tebou, Benjamín!

(*) (O Gabae pozri 1 Sam 10,5; o Ráme Jer 31,15; o Betavene Oz 4,15. Zmysel konca vety je: Keď je vojnový krik už v Beteli, aj kmeňu Benjamínovmu hrozí nešťastie, lebo nepriateľ je už za chrbtom tohto kmeňa.) 9

V deň karhania spustne Efraim,
proti kmeňom Izraela pravdu oznámim.

(*) (Rozumej: spustošením Izraela sa dokáže, že Pánove predpovede, ktorými toto spustošenie ohlásil, sú pravdivé.) 10

Kniežatá Izraela sú podobné
tým, čo prekladajú medzníky:
svoj hnev na nich ako vodu vylejem.

(*) (O prekladaní medzí na poli pozri Dt 19,14; 27,17. – Izraelské kniežatá rušili medze Božieho zákona.) 11

Efraim je utláčaný,
porušuje sa právo,
lebo zachcelo sa mu
bežať za nečistotou.

(*) (Nečistota sú modly.) 12

Ale ja som Efraimovi sťa moľ
a sťa črvoč Júdovi.

13

Keď Efraim zbadal svoju chorobu
a Júda svoju ranu,
do Asýrska išiel Efraim,
poslal k veľkému kráľovi;
on vás však nemôže uzdraviť
ani váš vred odstrániť.

14

Lebo Efraimovi som ako lev,
domu Júdovmu ako levíča.
Ja, ja roztrhám a odídem,
uchytím a neoslobodí nik.

(*) (Pomaly sa chystá pád Izraela i Júdu; pomoc Asýrov, o ktorú sa uchádzajú, ich nezachráni (porov. 2 Kr 15,19; 16,7 n.; 2 Krn 28,20).)

Po treste príde spása

15

Idem, na svoje miesto sa navrátim,
kým sa na pokánie nedajú,
potom budú hľadať moju tvár.

(6,1)

Vo svojej úzkosti ma budú zrána hľadať:

(*) (Boh opustí národ, kým sa nedá na pokánie. – 15c je vo Vulg už 6,1.)
1(2)

»Poďte, vráťme sa k Pánovi,
lebo on nás poranil a on nás uzdraví,
udrel nás, ale ošetrí.

(*) (Národ uzná, že len Boh môže pomôcť.) 2(3)

Oživí nás po dvoch dňoch,
na tretí deň nás vzkriesi
a žiť budeme pred jeho tvárou.

(*) (Dva dni a tretí deň sa nevzťahuje na nijaký určitý čas. Prorok len prirovnáva novú zmluvu Boha s národom k starej zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelom tiež na tretí deň, po dvojdňovej príprave ľudu, Ex 19,10. Od Tertuliána počnúc, kresťanská tradícia aplikovala tento text na Kristovo vzkriesenie. Ale v Novom zákone sa necituje nikde tam, kde sa spomína Jon 2,1 (Mt 12,40). Napriek tomu je však možné, že narážka na vzkriesenie tretieho dňa "podľa Písem" (1 Kor 15,4; porov. Lk 24,7) v prvotnom ohlasovaní viery sa vzťahuje na náš text, interpretovaný podľa exegetických noriem toho času.) 3

Poznajme, usilujme sa poznať Pána:
jeho východ je pripravený sťa zora
a príde nám ako včasný dážď
i ako dážď neskorý na zem.«

(*) (Pánov príchod bude ako zora po noci utrpenia a ako dážď. Včasný dážď býva v Palestíne po zasiatí ozimín, v novembri a decembri. Neskorý býva na jar pred dozretím obilia, v marci – apríli.)

Národ sa nenapravil

4

Čo si s tebou počať, Efraim?
Čo si s tebou počať, Júda?
Vaša láska je ako ranný oblak
a ako rosa, ktorá pominie za rána.

(*) (Boh odstraňoval prostredníctvom prorokov ich hriechy a vynášal prísne výroky smrti proti hriešnikom.) 5

Preto som ich okresával skrze prorokov,
zabíjal slovami svojich úst,
aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo.

6

Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu
a poznanie Boha viac ako celopaly.

(*) (Vonkajšie náboženské úkony bez lásky sú bezcenné.) 7

Oni však zrušili zmluvu ako Adam,
tam mi zostali neverní.

(*) ("Tam" – rozumej: v krajine, ktorú im Boh dal podľa zmluvy.) 8

Galaád je mesto zločincov,
plný krvavých šľapají.

(*) (Galaád bola krajina zajordánska.) 9

Ako hrdlo zločincov je zástup kňazov,
zabíjali na ceste do Sichemu,
áno, zločin páchali.

(*) (Tento verš je veľmi nejasný. Nevieme, na aký zločin kňazov myslí tu prorok. – Sichem bolo útočištné mesto medzi vrchmi Garizim a Ebal. Dnes sa volá Nablus.) 10

V dome Izraela videl som ohavnosť,
je tam smilstvo Efraima,
poškvrnil sa Izrael.

11

Aj ty si, Júda, chystaj žatvu,
až obrátim osud svojho ľudu.

(*) (Žatvou sa tu rozumie pohroma, stínanie národa. – Slová "Až obrátim osud svojho ľudu" možno preložiť tiež: "Až navrátim zajatcov svojho ľudu".)

Skazenosť národa

1

Keď som chcel Izrael uzdraviť,
vtedy sa odhalil zločin Efraima
a neresť Samárie,
lebo páchali podvod,
zlodeji sa vlámali,
na ulici plienili lupiči.

2

Pritom si neuvážia v srdci,
že si všetky ich zločiny pamätám.
Teraz ich obkľučujú ich hriechy,
pred svojou tvárou ich mám.

3

Svojou zlobou rozveseľujú kráľa
a svojou falošnosťou kniežatá.

(*) (Králi Izraela boli radi, keď ľud páchal modloslužbu a nechodil do jeruzalemského chrámu.) 4

Všetci páchajú cudzoložstvo,
sú ako pec, rozpálená pekárom;
prestáva kúriť po miesení,
až pokým cesto neskysne.

(*) (Zmysel tohto ťažkého verša je: Kráľ rozpálil v srdci národa oheň modlárstva (cudzoložstva), potom už ani nemusel ďalej podpaľovať, kvas hriechu sa aj sám rozšíril, národ veľmi ochotne prijal hriech.) 5

»Dni nášho kráľa!«
kniežatá začína rozpaľovať víno;
so vzbúrencami si ruku podáva.

(*) (Ľud (porov. v. 4) a najmä vínom rozpálené kniežatá privolávajú na slávu kráľovi ("Dni nášho kráľa!"), ktorý ich navádza na modloslužbu a spolčuje sa so vzbúrencami.) 6

Prinášajú svoje srdce ako pec,
vo svojej lesti spal ich pekár celú noc;
ráno horí ako oheň plamenný.

(*) (Králi dostali ľud na modloslužbu podvodom. Rozpálili v nich oheň (pozn. k v. 4) a už mohli spať, ľud už horel plameňom hriechu. No výsledok bol, že ľud zabíjal aj kráľov.) 7

Všetci pália ako pec,
takže pohlcujú svojich sudcov.
Ich králi všetci padajú,
nik z nich ku mne nevolá.

U cudzích darmo hľadajú pomoc

8

Efraim je medzi národmi,
on sa zamieša;
Efraim je sťa koláč,
ktorý neobracajú.

(*) (Efraim sa zamiešal medzi pohanov (porov. Ž 106,35), nie je súci na nič, je ako koláč, ktorý naspodku zhorí, navrchu sa nedopečie.) 9

Jeho silu strávia cudzinci,
ale on to nebadá,
je aj šedinami posiaty,
ale on si to nevšíma.

(*) (Národ starne, chýli sa k smrti a nezbadá, že hynie.) 10

Pýcha usvedčuje Izrael do očí,
ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa,
ani ho nehľadajú napriek všetkému.

(*) (Porov. 5,5.) 11

Efraim je sťa holub,
prostý, bez umu:
Egypt privolávajú,
kráčajú do Asýrska.

(*) (Izraeliti chodia pre pomoc od národa k národu, hoci im od nich hrozí záhuba. No nezahynú bez napomenutia.) 12

Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi,
zrazím ich ako vtáky nebeské,
skarhám ich, ako je ohlásené
ich zhromaždeniu.

Len Pán by mohol zachrániť

13

Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa,
skaza im, veď sa mi spreneverili!
No ja som ich vykúpil,
lenže oni proti mne lož hovoria.

14

Nevolajú ku mne zo srdca,
na svojich lôžkach len jajkajú;
pre zbožie a mušt sú v úzkostiach,
sú proti mne odbojní.

15

Ja som učil, posilňoval ich ramená:
zločin zamýšľali proti mne,

16

odvrátili sa: »Jarmo preč!«
Sú sťa kuša klamlivá,
ich kniežatá padnú pod mečom
pre zlosť svojho jazyka.
To bude ich výsmech v egyptskej krajine.

(*) (Nakoniec sa im budú vysmievať aj Egypťania, u ktorých hľadali pomoc.)

Zrušili zmluvu Pánovu

1

K ústam pozaunu!
Ako orol nad Pánovým domom,
pretože prestúpili moju zmluvu,
zhrešili tiež proti môjmu zákonu.

(*) (Hlas trúby znamená príchod nepriateľského vojska. To príde rýchlo ako orol. Pánov dom je tu Izrael, ktorý by mal byť Pánovou svätyňou, porov. Ž 114,2.) 2

Vzývajú ma:
»Bože môj!« Poznáme ťa, Izrael!

3

Izrael odmietol dobro,
bude ho stíhať nepriateľ.

4

Kráľa ustanovili, lež bezo mňa,
dosadili kniežatá, a ja som to nevedel.
Zo striebra i zlata si modly spravili,
aby vyšli navnivoč.

(*) (Izrael si proti Božej vôli zriadil osobitné (severné) kráľovstvo a osobitnú bohoslužbu, ktorá sa zvrhla na modlárstvo.) 5

Samária, tvoje teľa je zvrhnuté,
môj hnev blčí proti nim,
ako dlho nedosiahli čistotu!

(*) (Zlaté teľce boli pre celú ríšu len v mestách Dan a Betel. Samária sa tu spomína len ako hlavné mesto krajiny.) 6

Veď je z Izraela, majster ho robil,
a nie je to Boh.
Áno, teľa Samárie bude na kúsky.

7

Lebo vietor sejú a budú žať víchricu;
nemá stebla, neurodí múku výhonok,
a ak urodí, zjedia ju cudzinci.

(*) (Modloslužba Izraelitov si tiež vyžaduje námahy. Táto námaha je však sejba do vetra.) 8

Izrael je zničený,
teraz je medzi národmi
ako odporná nádoba,

(*) (Prorok užíva prorocký minulý čas.) 9

lebo do Asýrska vystúpili
- osamelý divý osol! -,
Efraim dával dary ľúbostné.

(*) (Divý osol nezaprie svoju prirodzenosť, žije osamote a nemieša sa medzi iné zvieratá. Izrael je zmluvou, ktorú uzavrel s Bohom, oddelený od pohanských národov, jednako sa spolčuje s nimi, hľadá u nich pomoc, ktorú k tomu ešte musí aj platiť.) 10

Hoci aj najímajú národy,
teraz ich pozbieram,
odpočinú si čochvíľa
od ťarchy kráľa kniežat.

(*) (Verš znie posmešne: Boh pozbiera Izraelitov a vydá ich do rúk kráľa asýrskeho, ktorý sa volá kráľom kniežat alebo kráľom kráľov, a tam budú mať pokoj. – Ale zmysel je neistý.) 11

Lebo si Efraim rozmnožil na hriech oltáre,
oltáre mu na hriech boli.

12

Napísal som mu množstvo svojich zákonov,
pokladajú ich za cudzie.

13

Z mojich darov prinášajú obety,
jedia mäso: Pán nemá zaľúbenie.
Teraz si spomenie na ich hriech,
potrestá ich zločiny:
vrátia sa do Egypta.

14

Izrael zabudol na svojho tvorcu
a staval chrámy.
Júda rozmnožoval opevnené mestá,
ale vrhnem na jeho mestá oheň
a strávi jeho paláce.

(*) (Izrael staval modlárske svätyne a Júda sa nespoliehal proti nepriateľom na Pána, ale na svoje opevnenia. Mnohí pokladajú celý verš – alebo aspoň slovo "Júda" – za neskorší dodatok.)

Zajatie

1

Netešže sa, Izrael,
neplesaj ako národy,
lebo si odpadol smilne od Pána,
miluješ ľúbostné dary
na všetkých humnách obilných.

(*) (Radosť Izraelitov z úrody je pohanská radosť, pretože úrodu pokladajú za svoj ľúbostný dar, ktorý dostali od modiel.) 2

Humno a lis ich pásť nebude
a mušt, ten ich oklame.

3

Nebudú bývať v Pánovej krajine,
Efraim sa vráti do Egypta,
v Asýrsku budú jesť nečisté.

(*) ("Nečisté" sú pokrmy, ktoré Izraelitom zakazoval zákon požívať.) 4

Nebudú vylievať víno Pánovi,
ich obety mu milé nebudú,
ich chlieb bude ako smútočný,
všetci, čo ho jedia, sa poškvrnia.
Ich chlieb je len pre nich,
do Pánovho domu nepríde.

(*) (O smútočnom chlebe pozri pozn. k Jer 16,5–7.) 5

Čo budete robiť v deň slávnostný
a v deň sviatku Pánovho?

6

Lebo, hľa, ujdú od pustošenia,
Egypt ich zhromaždí,
Memfis ich pochová.
Ich milého striebra bodľač zmocní sa,
v stanoch budú mať tŕnie.

(*) (Asýrske zajatie zase prirovnáva egyptskému otroctvu. Memfis pozri pozn. k Jer 2,16. "Milé striebro" znamená milé veci, ktoré za striebro kúpili, alebo podľa iných strieborné sochy modiel.) 7

Prídu dni navštívenia,
prídu dni odplaty
- Izrael, vedz:
bláznom je prorok,
šialencom muž ducha -
pre veľkosť tvojej viny
a pre veľkosť šialenstva.

(*) (Hanlivé príslovie o prorokovi.) 8

Efraim mal strážcov u môjho Boha:
prorok bol zhubným osídlom
na všetkých jeho cestách,
šialenstvo je v dome jeho Boha.

(*) (Hoci Efraim mal pravých prorokov (strážcov), jednako išiel za falošnými prorokmi, ktorí mu boli osídlom k pádu. Obskúrny text, pravdepodobne porušený.) 9

Klesli hlboko
ako v dňoch Gabay;
spomenie si na ich vinu,
potrestá ich zločiny.

(*) (O Gabae pozri 1 Sam 10,5; o zločine Gabaončanov Sdc hl. 19.)

Pre modlárstvo vyhynú

10

Izrael som si pokladal
za vinič na púšti,
na ich otcov som hľadel
ako na ranú figu na figovníku
v jej prvom čase.
Išli do Belfegoru,
zasvätili sa Hanbe,
boli ohavnosťou
ako ich miláčik.

(*) (Vinič na púšti, kde ani vody niet, je obzvlášť vzácny. Podobne je vzácne prvé ovocie mladého figovníka. – O modloslužbe, ktorej sa Izraeliti oddávali k úcte Belfegora, pozri Nm 25,1–5. – O "Hanbe" pozri pozn. k Jer 3,24 n.) 11

Efraim je ako vták, ulietla mu sláva:
niet pôrodu, niet ťarchavosti a niet počatia.

12

I keď si vychovajú synov,
urobím ich bezdetnými, bez ľudí;
ba aj im samým bude beda,
keď sa od nich vzdialim.

13

Efraim - tak som sa postaral -
bol Týrus zasadený na poli.
Efraim si vyvedie synov na zabitie.

(*) (Hoci Efraim súťaží v kráse a bohatstve s Týrom, predsa príde o svojich synov.) 14

Daj im, Pane! - Čože im dáš? -
Daj im bezdetné lono
a vyschnuté prsia!

15

Celá ich zločinnosť bola v Galgale,
áno, tam som ich znenávidel,
pre zlobu ich skutkov
vyženiem ich zo svojho domu;
viac ich nebudem milovať,
všetky ich kniežatá sú vzbúrenci.

(*) (Nevernosť národa sa začala hneď, ako pri Galgale vkročili do zasľúbenej zeme, preto ich Boh vyženie z tejto zeme, ktorá je jeho domom.) 16

Zrazený je Efraim,
vyschol im koreň,
neprinesú ovocie;
i keď porodia,
usmrtím miláčikov ich lona."

17

Odvrhne ich môj Boh,
lebo nepočúvali naň,
i budú blúdiť medzi národmi.

Hriešny kult

1

Bujným viničom je Izrael,
rodí dostatok ovocia;
čím viac ovocia mal,
tým mal viac oltárov,
čím lepšie sa viedlo jeho krajine,
tým lepšie mal pomníky.

(*) (O pomníkoch, masébach, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 2

Rozhárané srdce majú,
teraz si to odnesú:
On im dodrúzga oltáre,
porozbíja pomníky.

3

Lebo teraz povedia: "Nemáme kráľa,
lebo Pána sa nebojíme,
a kráľ, čože nám pomôže?"

4

Hovoria reči, prisahajú krivo,
uzavierajú zmluvy,
a súd rastie ako jedovatá byľ
po brázdach na poli.

(*) (Žijú hriešne a nebadajú; že sa trpký súd už blíži.) 5

O teľa Betavenu
sa občania Samárie trasú,
veď smúti preň jeho ľud
a jeho kňazi nad ním kvília,
pre jeho slávu, ktorá ho opustila.

(*) (O Betavene pozri pozn. k 4,15.) 6

Aj to prevlečú do Asýrska
ako dar veľkému kráľovi;
Efraim utŕži hanbu,
zahanbí sa pre svoju myseľ Izrael.

(*) (Myseľ Izraela je modloslužba.) 7

Zničená bude Samária,
jej kráľ je ako trieska
na povrchu vody.

8

Spustošené budú hriešne výšiny,
zločin Izraela,
tŕnie a bodľačie vyrastie
na ich oltároch.
Vtedy povedia vrchom: "Prikryte nás!"
a kopcom: "Padnite na nás!"

(*) (Porov. Lk 23,30; Zjv 6,16.)

Preorte úhor!

9

Odo dní Gabay hrešíš, Izrael!
Tam zastali! Nestihne ich vojna v Gabae
proti synom zločinným?

(*) (Nepolepšili sa, ostali mravne tam, kde boli za čias hriechu Gabaonitov (porov. 9,9). A ešte si myslia, že ich nestihne taká zhubná vojna, aká stihla Gabaonitov.) 10

"Podľa svojej túžby som ich karhal,
i zhromaždia sa proti nim národy,
keď ich pripútam k ich dvom hriechom.

(*) (Dva hriechy sú azda dve zlaté teľce, v Beteli a Dane. Ale porov. Jer 2,13.) 11

Efraim je krava cvičená,
ktorá rada mláti,
no ja som prešiel cez jej krásnu šiju,
zapriahnem Efraim, bude orať (Júda),
Jakub si bude brániť.

(*) ("Prešiel som cez jej šiju" rozumej: "dal som jej na šiju jarmo". – Dobytok rád mlátil, bola to robota ľahšia a zviera mohlo pri nej žrať koľko a kedy mu chutilo (Dt 25,4). No Izrael bude zapriahnutý do ťažkej roboty, čakajú naň ťažké časy. Meno "Júda" sa dostalo sem asi neskoršie omylom.) 12

Sejte si podľa spravodlivosti,
žnite podľa lásky,
preorte si úhor,
je čas hľadať Pána,
kým príde a naučí vás spravodlivosti.

13

Zaorávali ste zločin,
žali ste neprávosť,
jedli ste ovocie lži.
Lebo si sa na svoje cesty spoliehal,
na množstvo svojich silákov.

14

Strhol sa lomoz v tvojom ľude,
všetky tvoje pevnosti spustošia,
tak ako spustošil Šalman
Bet-Arbelu v deň vojny.
Matku roztrieskali spolu s deťmi.

(*) (Udalosť, na ktorú tu naráža prorok, je nám neznáma. Klinopisné pamiatky poznajú akéhosi moabského kráľa, ktorý sa volal Salamon. Spomína sa v dejinách Tiglatpilésara III. Arbela sa dnes volá Irbid, medzi Der’atom (Edrai) a zrúcaninami Fahil (Pella).) 15

Takto naložím, Betel, s vami
pre zlobu vašich zločinov.

(11,1)

Ako svitanie bude rýchlo zničený
kráľ Izraela.

(*) (Celý národ sa volá Betelom pre modloslužbu, páchanú v tomto meste. LXX číta: dom Izraela. – Svitanie mizne veľmi rýchlo.)

Opovrhli láskou Pánovou

1

Keď bol Izrael mladý, miloval som ho
a z Egypta som povolal svojho syna.

(*) (Porov. Jer 2,2; Ez 16,7. Izrael bol mladý, keď v Egypte vzrastal na národ.) 2

Volali ich, lenže odchádzali od nich,
obetovali bálom
a modlám pálili kadidlo.

(*) (Proroci volali národ. – O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 3

A ja som vodil Efraima,
vzal som si ich na ramená,
no nezbadali, že ich opatrujem.

4

Povrazmi ľudskosti som ich tiahol,
lanami lásky;
bol som, ako kto dvíha
jarmo ponad ich líca,
a skláňal som sa k nemu chovať ho.

(*) (Jarmo dvíhať ponad líca znamená jarmo uvoľňovať, odstraňovať. Bolo by azda lepšie čítať s novšími: "Bol som, ako kto dvíha nemluvňa k svojim lícam.") 5

Nevráti sa do egyptskej krajiny,
lež Asýr bude jeho kráľom,
lebo sa nechceli obrátiť.

6

Meč sa rozbehne po jeho mestách,
vynivočí jeho vyberaných
a pre ich zámery ich strávi.

(*) ("Vyberaní" znie doslovne: "závory".) 7

Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa;
volajú ho na výšinu,
no pritom ho nedvíhajú.

(*) (Zmysel tohto neistého verša je: Izrael bude čakať, že sa vrátim k nemu, ale vtedy bude už neskoro, už sa dostanú do zajatia.)

Pán znovu zhromaždí svojich

8

Ako ťa vydám Efraim,
odovzdám ťa, Izrael,
ako ťa vydám sťa Adamu,
urobím ťa podobným Seboimu?
Srdce sa vo mne obracia,
budí sa moje zľutovanie.

(*) (Mestá Adama a Seboim zahynuli spolu so Sodomou a Gomorou, Gn 14,2.8; Dt 29,23.) 9

Nevylejem svoj rozpálený hnev,
neznivočím zase Efraim,
veď som ja Boh, a nie človek,
Svätý uprostred teba;
a nevojdem do mesta.

(*) (Človek by už dávno bol Izraela zahubil, ale Boh je svätý, zmiluje sa a ešte nevkročí do mesta zničiť ho, ako kedysi do Sodomy a susedných miest (porov. predošlý verš).) 10

Nech idú za Pánom;
bude volať ako lev;
až on bude volať,
s triaškou pribehnú synovia od západu.

(*) (Keď Boh mocným hlasom zavolá (porov. Am 1,2), synovia národa sa zo všetkých krajín s posvätným strachom zhromaždia do vlasti.) 11

Pribehnú ako vták z Egypta
a ako holub z asýrskej krajiny
a ubytujem ich v ich domoch -
hovorí Pán.

Falošnosť Izraela

1

Klamstvom ma obkľúčil Efraim,
lesťou dom Izraela a Júdu,
Pán sa jednako pridal k nim,
budú sa volať svätým ľudom Božím."

(*) (Prekladáme podľa LXX. – Boh ani napriek hriešnosti nezavrhne svoj ľud.) 2(1)

Efraim pasie za vetrom,
za východným vetrom ženie sa celý deň,
množí lož a pustošenie.
S Asýrskom uzatvárajú zmluvu
a vlečú olej do Egypta.

(*) (Daromné je zháňať sa za pomocou cudzích národov. Izraeliti si takto len privolávajú Asýrov, ktorí ich potom budú pustošiť ako ohnivý východný vietor, zvaný kádím. – Olivový olej bol vzácny plod Palestíny. Izraeliti si za tento olej chceli získať pomoc Egypta.) 3(2)

Pán má spor s Júdom,
chce strestať Jakuba podľa jeho ciest,
podľa jeho skutkov mu odplatí.

4(3)

V lone podchytil svojho brata
a vo svojej sile s Bohom zápasil.

5(4)

Zápasil s anjelom a zvíťazil,
plakal a uprosoval ho;
v Beteli ho našiel,
tam s ním hovoril.

(*) (Izraeliti nie sú hodni svojho praotca Jakuba. Udalosti, ktoré sa vo 4. verši spomínajú, pozri Gn 25,26 a 32,25. Mienka sv. Otcov je, že Boh hovoril so starozákonnými patriarchami prostredníctvom anjelov. Jakub tak zvíťazil nad anjelom, že ho plačom uprosil, aby ho požehnal, Gn 32,27. V Beteli mal videnie, Gn 35,7 n.) 6(5)

Pán je Boh zástupov,
Jahve je jeho meno.

7(6)

Ty sa však vráť k svojmu Bohu,
zachovaj lásku a spravodlivosť
a ustavične vo svojho Boha dôveruj.

8(7)

V ruke Kanaánu je falošná váha,
rád utláča.

(*) (Prorok volá Izraelitov Kanaánčanmi, týmto ich prirovnáva pohanom.) 9(8)

I hovorí Efraim: "Veru som zbohatol,
nahonobil som si majetok."
Všetky jeho zisky nevystačia mu
pre hriech, ktorého sa dopustil.

10(9)

"Ale ja som Pán, tvoj Boh,
až od egyptskej krajiny;
zasa ťa ubytujem v stanoch
ako za dní slávnosti.

(*) (Izrael zasa bude bývať mimo zasľúbenej zeme; bude to trest, ale ten ho priblíži k Bohu. – V stanoch bývali Izraeliti na sviatky Stánkov, porov. Lv 23,42 n.) 11(10)

A hovoril som k prorokom,
dal som mnohé videnia
a prostredníctvom prorokov
som v podobenstvách hovoril."

12(11)

V hriešnom Galaáde boli ničomní,
v Galgale obetovali býkom,
aj ich oltáre budú
ako hromady v brázdach na poli.

(*) (O Galaáde pozri pozn. k 6,8; o Galgale k 4,15. – Hoci smeli mať len jeden oltár.) 13(12)

Jakub utiekol na polia Aramu,
Izrael slúžil za ženu,
za ženu strážil (stáda).

(*) (Jakub utiekol pred Ezauom k Labanovi, strážil jeho ovce, a tak si vyslúžil manželku, Gn hl. 28 – 29. Musel teda ťažko zápasiť, len tak sa stal praotcom národa. Tento národ bol potom Pánovým stádom, ktorý Boh vyviedol z Egypta a strážil prostredníctvom svojho proroka Mojžiša.) 14(13)

Ale prostredníctvom proroka
vyviedol Pán Izrael z Egypta
a prorok ho strážil.

15(14)

Efraim ma trpko popudzoval;
no uvrhne naň jeho krvilačnosť
a vráti mu hanbu jeho Pán.

Karhanie pre modly

1

Keď Efraim hovoril, bola hrôza,
bol vyvýšený v Izraeli,
ale zhrešil s Bálom a zomrel.

(*) (Pred Efraimom, najmocnejším kmeňom Izraela, triasli sa ľudia.) 2

Teraz však pokračujú v hriechu,
robia si liatiny zo svojho striebra,
spodobňujú modly.
To všetko je dielo majstrov;
hovoria: "Týmto obetujte!"
Človek teľce bozkáva!

(*) (Porov. 1 Kr 19,18; Jób 31,27.) 3

Preto budú ako ranný oblak
a ako rosa, ktorá mizne zavčasu,
ako pleva, ktorá letí z humna,
a ako dym z otvoru.

(*) (Starý východ nepoznal komín, dym vychádzal cez dvere alebo cez otvory na streche.) 4

"Ja však som Pán, tvoj Boh,
od egyptskej krajiny;
Boha okrem mňa nepoznáš
a iného záchrancu niet.

5

Ja som ťa pásol na púšti
v kraji vyschnutom.

(*) ("Ja som ťa pásol" prekladáme so LXX; porov. tiež nasl. verš. Dnešný hebrejský text a Vulg číta: "Ja som ťa poznal".) 6

Ako sa pásli, nasýtili sa,
nasýtili a spyšnelo im srdce,
preto zabudli na mňa.

(*) (Porov. Dt 8,11–15; 31,20; 32,15.) 7

Aj ja im budem ako lev,
ako leopard na ceste asýrskej,

(*) (Porov. 5,14.) 8

napadnem ich ako medveď
pozbavený mláďat
a roztrhám obal ich srdca,
pohltím ich tam ako levica,
poľná zver ich roztrhá.

9

Zničím ťa, Izrael;
kto je tvoj pomocník?

(*) (Trest si zaslúžia, lebo by nemuseli hľadať pomoc u cudzích.) 10

Nuž kdeže je tvoj kráľ,
aby ťa zachránil vo všetkých tvojich mestách,
a tvoji sudcovia, o ktorých si vravel:
»Daj mi kráľa a kniežatá!«?

(*) (Pozri 1 Sam 8,4 n. – Sudcovia sú vládcovia, kniežatá.) 11

Dal som ti vo svojom hneve kráľa
a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.

12

Zaviazaná je vina Efraima,
uschovaný je jeho hriech.

(*) (Zmysel je: Hriech Efraima je v Božej pamäti dobre uschovaný, preto ho neminie trest. Hriešni synovia národa ohrozujú život matky ako dieťa, ktoré, keď príde čas pôrodu, neobjaví sa v otvore matkinho lona; porov. Iz 37,3.) 13

Bolesti rodičky prídu naň;
je to syn nemúdry,
nedostavil sa načas
do otvoru detí.

14

Vyslobodím ich z moci podsvetia,
od smrti ich vykúpim.
Kde je tvoj mor, smrť,
kde tvoja nákaza, podsvetie?
Súcit sa schová pred mojím zrakom."

(*) (Boh sa postará, že bolesti národa predsa len budú začiatkom nového života. Vyslobodenie od smrti bude úplné vtedy, keď Boh pri vzkriesení tiel vytrhne smrti všetku korisť, porov. 1 Kor 15, 55.)

V tiesni treba prosiť Pána

15

Aj keď bude rásť uprostred bratov,
prichádza Pánov vietor východný,
dvíha sa z púšte,
vyveje jeho pramene,
vysuší jeho žriedla.
On vylúpi poklad
všetkých drahocenných vecí.

(*) (Obrazom páliaceho východného vetra sa zvýrazňuje asýrske vojsko, ktoré krajinu znivočí a vyplieni.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Dan 14)   Dopredu (Oz 14)

Obsah