Sdc 6

V. Sudca Gedeon a jeho syn Abimelech, 6,1 - 9,57

Madiánčania utláčajú Izrael. - 1Keď Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán do ruky Madiánčanov na sedem rokov. 2Madiánska ruka však ťažko doliehala na Izrael. Izraelovi synovia si upravovali pred Madiánčanmi skrýše na horách, jaskyne a obranné úkryty. 3Stávalo sa, že keď Izraeliti zasiali, došli Madiánčania, Amalekiti a synovia východu a vystupovali proti nim. 4Utáborili sa u nich a nivočili poľnú úrodu až po Gazu. A Izraelitom nenechali nič na živobytie, ani ovce, hovädzí dobytok a osly. 5Prichádzali totiž so svojimi stádami a stanmi. Dohrnuli sa ako húf kobyliek. Koľko ich bývalo, aj ich tiav, to sa nedalo ani len spočítať. Nasťahovali sa do krajiny, aby ju spustošili.

6Keď už bol Izrael od Madiánčanov veľmi zbiedený, volali Izraelovi synovia k Pánovi. (*) (Piaty sudca začína oslobodzovací boj proti Madiánčanom. Bol to beduínsky národ, ktorý sa zdržoval v kraji východne a severovýchodne od Elamitského zálivu až po hranice Moabčanov. O ich vzťahoch k Izraelitom pozri Ex 2,15; Nm 25,6 nn.; 31. Zvlášť v letnej dobe, kedy mohli ľahko prechádzať cez Jordán, podnikali lúpežné výpravy aj do Predjordánska. Úrodu z polí zobrali a čo neodniesli, to zničili svojimi stádami. – Skrýše (prepadliská alebo jamy po lesoch), jaskyne (ktorých je dosť vo vápencových krajoch Palestíny) a obranné úkryty (po horách) používali Izraeliti ako útočištné miesta pred nepriateľmi. Porov. Joz 10,16; 1 Sam 13,6; 22,1.4 n.; 1 Kr 18,4. – O Amalekitoch v južnom Zajordánsku pozri 3,13; Ex 17,8; Gn 36,12; Nm 24,20. – Synovia východu – kočovné národy od Jordána až po Eufrat.)

Prorok oznamuje trest. - 7Keď tak Izraelovi synovia volali pre Madiánčanov k Pánovi, 8Pán poslal Izraelovým synom muža, proroka, ktorý im povedal: "Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vás vyviedol z Egypta, vytiahol som vás z otrokárne, 9vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých vašich utláčateľov, vypudil som ich pred vami a dal som vám ich krajinu. 10Prízvukoval som vám: »Ja som Pán, váš Boh! Neuctievajte bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate!« Ale vy ste neposlúchli môj hlas." (*) (Krátkymi slovami z 2,2: "Ale vy ste neposlúchli môj hlas" – náhle sa zakončuje reč nám neznámeho proroka. Podľa 2,1 nn. a 10,11 nn. by sme čakali aj iné výčitky.)

Povolanie Gedeona. - 11Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. 12Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: "Pán s tebou, udatný hrdina!" 13Gedeon mu odpovedal: "Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: »Pán nás vyviedol z Egypta«? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov." 14Pán sa k nemu obrátil a povedal: "Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!" 15On mu odvetil: "Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!" (*) (Pánov anjel (vo v. 20 "Boží anjel") sa uvádza nižšie (v. 14.16.23) jednoducho ako Jahve-Pán. Ide tu teda o zjavenie samého Boha. – Pozdrav (v. 12) vzhľadom na odpoveď v nasledujúcom verši obsahuje v sebe nielen prianie, ale predovšetkým posilnenie (Lk 1,28) a uistenie, že Jahve je jeho spojencom.) 16Pán mu povedal: "Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!" 17Nato mu povedal: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! 18Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!" On odpovedal: "Ja dočkám, kým sa nevrátiš."

19Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. (*) (Efa (miera) – asi 36,44 l. Podľa pravidiel orientálneho pohostinstva vznešeného hosťa bolo treba uctiť veľkým množstvom predložených pokrmov. Porov. Mk 6,42 nn.; 8,8 n.; Jn 2,6 n.) 20Boží anjel mu povedal: "Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!" Aj tak urobil. 21Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí. (*) (Z prineseného daru urobil Pánov anjel obetu. Oheň, ktorý vyšľahol zo skaly, možno považovať za znamenie, ktoré si žiadal Gedeon (v. 17).)

22Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: "Beda mi, Pane, môj Bože" - zvolal Gedeon, - "videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!" 23Ale Pán mu povedal: "Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!"

24Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre. (*) (Až do dnešného dňa – porov. pozn. 1,21.)

Gedeonov boj proti Bálovi. - 25V onej noci mu Pán povedal: "Vezmi býka svojho otca, totiž druhého, sedemročného býka, zbúraj Bálov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a zotni Ašeru, ktorá je vedľa neho! 26A postav oltár Pánovi, svojmu Bohu, na vrchole pevnosti, tu na bašte, potom vezmi toho druhého býka a obetuj ho ako celopal na dreve Ašery, ktorú zotneš!"

27Vzal teda Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Pán. Ale pretože sa obával domu svojho otca a ľudí onoho mesta, nechcel to vykonať vo dne, lež urobil to v noci.

28Keď mužovia mesta ráno vstali, Bálov oltár bol zbúraný, Ašera vedľa neho zoťatá a druhý býk bol obetovaný ako celopal na postavenom oltári. 29Tu si jeden druhému vraveli: "Kto to urobil?" A po vyšetrovaní a pátraní nakoniec prehlásili: "Gedeon, Joasov syn, to urobil." 30Tu mužovia mesta povedali Joasovi: "Vyveď svojho syna! Musí zomrieť, lebo zbúral Bálov oltár a zoťal Ašeru vedľa neho!" (*) (V onej noci, t. j. po anjelskom zjavení. Tu je nariadený sedemročný býk (obyčajne býval mladší) asi vzhľadom na sedemročnú porobu madiánsku. Z toho, že oltár Bálov stál na Joasovom pozemku, dá sa usudzovať, že aj on bol jeho ctiteľom. Podľa v. 28 bol však oltár používaný aj ku spoločnej bohoslužbe. – O Ašere pozri 2,13 nn. Miesto "Ašery" (vo v. 25–30) má Vg: "háj".) 31Ale Joas odpovedal všetkým, ktorí stáli pri ňom:

32A v ten deň mu dali meno Jerobál, to je "Bál nech si proti nemu bojuje!", pretože zbúral jeho oltár.

Gedeon zvoláva vojsko. - 33Keď sa všetci Madiánčania, Amalekiti a synovia východu zhromaždili, prešli (Jordán) a utáborili sa na Jezreelskej rovine, 34na Gedeona zostúpil Pánov duch. Zatrúbil a zvolal Abiezerovcov, aby šli za ním. 35Potom rozposlal poslov do celého Manassesa a vyzval ich, aby ho nasledovali. Vyslal poslov aj do Asera, Zabulona a Neftaliho a aj oni im vyšli v ústrety. (*) (O Madiánčanoch pozri pozn. k 6,1–6. – O Jezreelskej (Ezdrelonskej) rovine pozri Joz 19,17–23. – "Zostúpil" (v. 34) v hebr. doslovne: "duch Jahveho Gedeona obliekol". Porov. 1 Krn 12,18; 2 Krn 24,20. Ako si totiž človek berie oblek, potom ho nosí, v ňom a z neho pôsobí, tak duch Pánov vzal, niesol Gedeona, z neho pôsobil, ním hýbal, ovládal ho a prenikal. – Na boji sa zúčastnili len západní Manassesovci, ku ktorým patril aj Gedeonov rod Abiezerovcov. – O kmeňoch: Aser, Zabulon a Neftali pozri 1,30 nn.)

Gedeonovo rúno. - 36Potom Gedeon povedal Bohu: "Ak chceš vyslobodiť Izrael mojou rukou, ako si povedal, 37hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal." 38A stalo sa tak. Keď na druhý deň včasráno vstal a stlačil rúno, vyžmýkal z rúna rosu - plnú misu vody.

39Nato povedal Gedeon Bohu: "Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, keď len ešte raz poviem to isté: Len raz by som chcel ešte skúsiť s tým rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!" 40A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa. (*) (Gedeon si žiada znamenie nie tak pre seba, ako skôr pre svojich vojakov, aby títo boli presvedčení, že ho Jahve posiela do oslobodzovacieho boja a že teda sám Jahve bude s nimi bojovať. – "Vlnené rúno" bývalo plášťom v čase nepohody a zas v noci teplou pokrývkou. Humno – väčšie priestranstvo pri dedine; bol to obecný majetok. Keď sa nemlátilo, slúžilo za zhromaždište ľudu. – Rosa býva veľmi hojná v Palestíne. Je to následok značného rozdielu teploty nočnej a dennej. Malé rúno na priestrannom humne bolo obrazom malého izraelského národa – medzi početnými národmi pohanskými. Keď sa odvrátil od Boha, bol ako vyprahlá zem bez rosy, priazne a pomoci Božej; bol nevládny, zatiaľ čo ostatné národy z dopustenia Božieho Izrael otročili a rozkazovali mu. Keď sa však obrátil k Bohu, nastal pravý opak, podobal sa vlhkému rúnu, lebo Jahve mu zosielal rosu priazne a pomoci svojej. Bol malý, ale slobodný a víťazný uprostred národov. Najvznešenejším spôsobom spadla rosa milosti Božej na vyprahlú zem vtedy, keď Syn Boži vtelením prišiel na zem a potom celú zem pokropil svojou krvou. Preto aj Cirkev sv. spieva v cirkevných hodinkách: "Keď si sa nevýslovným spôsobom narodil z Panny, tu sa vyplnili Písma; ako bohatá rosa na rúno si zostúpil, aby si ľudstvo spasil; chválime teba, Bože náš!")

Sdc 7

Odvody bojovníkov. - 1Jerobál, čiže Gedeon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, a utáborili sa pri prameni Harad. Madiánsky tábor bol severne odtiaľ, pri úpätí pahorku More, na rovine. (*) (Časove sa dá vhodne umiestiť táto udalosť za 6,34 n. – Harad (hebr. Charód) je azda dnešný 'Ain Džalúd (Prameň Goliášov) na úpätí hory Gelboe, asi pol hod. východne od Jezreela (Zer 'ina). Poloha pahorku "More" je neznáma (či je to Malý Hermon=Nebí Dahí?). Madiánčania táborili na Jezreelskej rovine a Gedeon mal asi obsadený severný svah Gelboe, ktorý sa nakláňa k prameňu 'Ain Džalúd.)

2Tu vravel Pán Gedeonovi: "Ľudu, ktorý je s tebou, je príliš mnoho, keď mám dať Madiánčanov do jeho ruky! Veď by sa potom Izrael vychvaľoval proti mne: »Vlastnou rukou som si pomohol!« 3Vyhlás teda pred ľudom, aby to počul: Kto je bojazlivý a nesmelý, nech sa vráti!" Tak odišlo z pohoria Galaád a vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, kým desaťtisíc zostalo. (*) (Miesto "Galaád" treba čítať Gelboe.)

4Pán však povedal Gedeonovi: "Ešte je ľudu priveľa. Zaveď ich k vode! Tam ti ich preosejem. O kom ti poviem: »Tento pôjde s tebou,« ten nech s tebou ide! Ale každý, o kom ti poviem: »Tento s tebou nepôjde,« ten nepôjde s tebou!" 5Nato priviedol ľud k vode a Pán povedal Gedeonovi: "Každého, kto líže vodu jazykom, ako pes líže, postav osve, a takisto každého, kto si k pitiu prikľakne." 6A tých, čo lízali z ruky ústami, bolo tristo mužov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa napil vody. 7Tu povedal Pán Gedeonovi: "S tristo mužmi, ktorí lízali, vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. Všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do svojho domova!" 8Najprv si vzali od ľudu potravu a trúby do rúk. Potom prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho domova. Ponechal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním na rovine.

Gedeon tajne načúva Madiánčanov. - 9V onej noci mu povedal Pán: "Vstaň! Zostúp do tábora, lebo som ti ho dal do ruky. 10Ale ak sa bojíš zostúpiť sám, nech ide s tebou ta dole do tábora aj tvoj sluha Fara. 11Počúvaj, čo budú hovoriť! Potom ti zosilnia ruky. Zostúp teda do tábora!" I zostúpil so svojím sluhom Farom do tábora až bezprostredne k ozbrojenej táborovej stráži.

12Madiánčanov, Amalekitov a synov východu, ktorí táborili na rovine, bolo toľko ako kobyliek. Aj ich tiav bolo bez počtu, ako množstvo piesku na morskom brehu.

13Keď ta Gedeon prišiel, práve rozprával jeden muž svojmu priateľovi sen. Vravel: "Mal som ti sen. Počúvaj! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal do madiánskeho tábora. Prikotúľal sa k stanu a narazil doň. Ten padol, prevrátil sa naruby a tak zostal stan ležať." 14Ten druhý mu na to povedal: "To nie je nič iné ako meč Izraelitu Gedeona, Joasovho syna! Boh dal do jeho ruky Madiánčanov a celý tábor."

Gedeonovo víťazstvo. - 15Keď Gedeon vypočul sen a jeho výklad, poklonil sa. Potom sa vrátil do izraelského tábora a zvolal: "Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky madiánsky tábor!"

16Rozdelil tristo mužov na tri zástupy a všetkým dal do rúk trúby a prázdne džbány a do džbánov fakle. 17A povedal im: "Hľaďte na mňa a robte takisto! Ja sa priblížim až celkom k táboru a ako ja urobím, tak robte aj vy! 18Keď zatrúbim - ja a všetci, ktorí budú so mnou -, trúbte aj vy okolo celého tábora a volajte: Za Pána a za Gedeona!"

19Gedeon so sto mužmi, ktorí boli s ním, priblížil sa celkom až k táboru, keď začínala prostredná stráž, len čo postavili stráže. Tu zatrúbili a roztrieskali džbány v rukách. 20Hneď sa ozývali trúby v troch zástupoch a rozbíjali sa džbány. V ľavej ruke držali fakle a v pravej ruke trúby na trúbenie. Pritom kričali: "Meč za Pána a za Gedeona!" 21Zostali stáť okolo tábora, každý tam, kde bol. Ale tábor sa celý rozvíril: kričali a utekali. (*) (Národy starého Orientu rozdeľovali noc na tri doby, stráže či vigílie. Prostredná stráž bola polnočná.) 22Kým oni trúbili na tristo trúbach, Pán obrátil meč jedného proti druhému v celom tábore. A tak tábor utekal až do Betsety a Serery, až na pomedzie Abel-Mehuly pri Tebate. (*) (Že sa Madiánčania v tom zmätku sami bili, je ľahko možné, lebo nemali zvláštnu vojenskú rovnošatu. – Betseta (Beth-haš-šittá), mesto medzi Jezraelom a Betsanom, dnes Šattá v údolí Nahr Džalúd, 2 hod. severozápadne od Betsana. – Serera (Vg nemá), asi Serédá (1 Kr 7,46), býva stotožňovaná so Seretanom, Joz 3,16; Madiánčania utekali zo svojho tábora na východ údolím Nahr Džalúd k Betsanu – tu neprešli Jordán, ale uberali sa odtiaľ pozdĺž západného brehu Jordána na juh. – Abelmehula, rodisko proroka Elizea, bola južne od Betsana. – Tebat, v jordánskom údolí, niekde blízko Abelmehuly.) 23Tu zvolali izraelské mužstvo z Neftaliho, z Asera a z celého Manassesa a prenasledovali Madiánčanov.

24Gedeon rozoslal poslov aj po celej Efraimskej vrchovine s odkazom: "Zaskočte Madiánčanov a obsaďte vody až k Betbere i Jordán!" Všetci Efraimci poslúchli výzvu a obsadili vody až k Betbere aj Jordán. 25Zajali tiež dvoje madiánskych kniežat, Oreba a Zeba. Oreba zabili na Havranej skale a Zeba zabili na Vlčom lise. Potom prenasledovali Madiánčanov za Jordán a niesli Orebovu a Zebovu hlavu Gedeonovi. (*) (Efraimci mali obsadiť vody, t. j. potoky, ktoré stekajú z Efraimskej vrchoviny do Jordána, ale najmä Jordán, t. j. jordánske brody, a tak zaskočiť Madiánčanom cestu. – Oreb – Havran; Zeb – Vlk. Spomínané miesta (Havrania skala a Vlčí lis) boli ešte v Predjordánsku, niekde v blízkosti Jordána.)

Sdc 8

Žiarlivosť Efraimcov. - 1Efraimci mu povedali: "Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si šiel do boja proti Madiánčanom?" A ostro sa s ním vadili. 2On im povedal: "Vari som ja už dokázal niečo také ako vy? Či nie je Efraimovo paberkovanie lepšie ako Abiezerovo vinobranie?! 3Predsa do vašej ruky dal Boh madiánske kniežatá Oreba a Zeba! Mohol som ja urobiť niečo také ako vy?" Po týchto slovách ich popustil hnev proti nemu. (*) (Na sebavedomé a tiež sebecké výčitky Efraimcov dáva Gedeon duchaplnú odpoveď, ktorou ich odzbrojuje. Efraimci sa honosili svojím praotcom Jozefom, ktorý bol Jakubovým miláčikom, a tiež Jozuem, ktorý pochádzal z ich kmeňa. Stále si namýšľali, že im patrí akési prvenstvo medzi ostatnými kmeňmi. Preto zazlievajú Gedeonovi, že ich nepovolal hneď na počiatku boja proti Madiánčanom. Iste ich mrzelo aj to, že im ušla výdatná korisť. Gedeon však pohladkal ich ctibažnosť.)

Prenasledovanie nepriateľa v Zajordánsku. - 4Keď Gedeon dorazil k Jordánu, prekročil ho spolu s tristo mužmi, ktorí boli s ním. Keďže boli od prenasledovania unavení, 5požiadal sokotských ľudí: "Dajteže chleba ľuďom, ktorí idú za mnou! Lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem madiánskych kráľov Zebea a Salmanu." 6Ale sokotskí náčelníci odpovedali: "Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu vojsku?" 7Gedeon odpovedal: "Za toto, až dá Pán Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlátim vaše telá tŕním púšte a bodľačím." (*) (Sokot (Sukkoth; Gn 33,17), dnes Tell dér’álla na dolnom Jaboku, ešte v Jordánskej nížine. – Zebee (hebr. Zebach) a Salmana boli madiánski králi, t. j. náčelníci, podobne ako Oreb a Zeb. – "Azda sú už ruky Zebea…" Nechceli podporovať Gedeona, lebo sa obávali pomsty Madiánčanov, o ktorých víťazstve iste nepochybovali.)

8Odtiaľ tiahol vyššie do Fanuela a takisto ich prosil, ale fanuelskí mužovia mu dali takú odpoveď ako sokotskí ľudia. (*) (Fanuel (Penuel) podľa Gn 32,31 ležal na náhornej rovine pri Jaboku.) 9Preto pohrozil aj fanuelským mužom: "Až sa vrátim v pokoji, zbúram túto vežu."

10Zebee a Salmana boli so svojím vojskom, asi pätnásťtisíc mužov, v Karkore. To bolo všetko, čo zostalo z celého vojska synov východu. Ale padlých bolo asi stodvadsaťtisíc mužov, ktorí boli vyzbrojení mečom. (*) (Zebee a Salmana, ktorých treba rozlišovať od Oreba a Zeba (7, 25), zastavili sa so zvyškami svojho vojska v Karkore (asi dnešný Karkagríš pri Amane – Rabbath-Ammón).) 11Tak tiahol Gedeon po ceste kočovníkov východne od Nobe a Jegbay a prepadol tábor, ktorý sa už cítil v bezpečí. (*) (Cesta kočovníkov, po ktorej sa uberali karavány z Mezopotámie do južného Zajordánska (z Damasku do Mekky). – Nobe (Nobach; Nm 32,42), niekde v blízkosti mesta Jegbaa (Nm 32,35), ktorá ležala severozápadne od Amana.) 12Zebee a Salmana síce utiekli, ale prenasledoval ich, kým nezajal obidvoch madiánskych kráľov Zebea a Salmanu. A celý tábor uviedol do zmätku.

13Nato sa Joasov syn Gedeon vrátil z boja od priesmyku Cheres. 14Tu chytil akéhosi mladíka zo sokotských mužov a povypytoval sa ho. On mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho starších: sedemdesiatsedem mužov. 15A keď došiel k sokotským mužom, povedal: "Hľa, tu sú Zebee a Salmana, pre ktorých ste ma potupili, keď ste hovorili: »Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojim vyčerpaným mužom?«" 16I vzal starších mesta, aj tŕnie a bodľačie púšte a zmlátil ním sokotských mužov.

17Zbúral aj vežu Fanuela a pozabíjal mužov mesta.

18Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: "Ako vyzerali mužovia, ktorých ste zabili na Tábore?" Odpovedali: "Celkom tak ako ty, každý mal výzor kráľovského syna." 19On povedal: "To boli moji bratia, synovia mojej matky. Na život Pána, nezabil by som vás, keby ste ich boli nechali nažive." 20Potom povedal Jetrovi, svojmu prvorodenému: "Vstaň, zabi ich!" Ale chlapec nevytasil meč, lebo sa bál; bol totiž ešte chlapcom. 21Tu prosili Zebee a Salmana: "Vstaň ty a vrhni sa na nás! Veď aký muž, taká aj jeho sila!" Gedeon teda vstal a zabil Zebea a Salmanu. Mesiačky však, ktoré boli na krkoch ich tiav, si vzal. (*) (V otázke naráža Gedeon na to, že menovaní madiánski králi mu zabili pri vpáde do Predjordánska jeho rodných bratov. Podľa práva vtedy platného bol Gedeon góél, t. j. pomstiteľom krvi svojich bratov (Lv 24,17). Dávať milosť význačnejším zajatcom bolo známkou vojvodcovej veľkodušnosti. Mladučký Jeter sa neodvážil sťať kráľov, lebo sa necítil na to dostatočne silným. Ináč bolo to pre neho vyznamenaním. Pre kráľov bolo by to bývalo veľkou potupou, keby boli padli pod rukou nedospelého mladíka.)

Gedeon odmieta kráľovskú hodnosť. - 22Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi: "Buď naším kráľom, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna! Lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov." 23Gedeon im však odpovedal: "Ja nemôžem byť vaším kráľom, ani môj syn nemôže byť vaším kráľom. Pán je vaším kráľom!"

24Potom im Gedeon povedal: "Mám k vám jednu prosbu. Nech mi dá každý prsteň, ktorý si ukoristil." Oni mali totiž zlaté prstene, lebo boli Izmaeliti. 25Odpovedali: "Veľmi radi ti ich dáme." I rozprestreli plášť a každý naň hodil svoj ukoristený prsteň. (*) (Tu pod Izmaelitmi treba rozumieť beduínov, čiže kočovníkov vôbec; teda aj Madiánčanov, hoci sa od nich Izmaeliti, ako kmeň Abrahámovho syna Izmaela, líšili.) 26A váha zlatých prsteňov, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem mesiačkov, náušníc, purpurových rúch, ktoré nosievali madiánski králi, a okrem retiazok z krkov ich tiav. (*) (Ak počítame, že 1 šekel zlata=16,37 g, teda všetky prstene vážili 27,829 kg. Zlaté "retiazky", na ktorých boli zavesené "mesiačky" (závesky mesiačkovej podoby). Také drahé rúcha iste nemali králi oblečené na sebe počas boja; mali ich ukryté vo svojich stanoch, lebo všetky vzácnosti nosievali so sebou.) 27Gedeon zhotovil z toho efód a uložil ho vo svojom meste, v Efre.

Používali ho však na smilstvo všetci Izraeliti, a tak sa stal osídlom Gedeonovi i jeho domu. (*) (Porov. Ex 34,15; Lv 17,7; Dt 31,16. Bola to modloslužba, ktorú Sväté písmo nazýva "smilstvom".)

28Madiánčania boli tak uponížení pred Izraelovými synmi, že už viac nepozdvihli svoje hlavy. A krajina mala pokoj štyridsať rokov, pokým žil Gedeon. (*) (Porov. 3,11.30; 4,23; 5,31 n.)

29Joasov syn Jerobál potom odišiel a býval vo svojom dome. 30Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedier. Mal totiž mnoho žien. 31Jeho vedľajšia žena v Sicheme mu tiež porodila syna, ktorému dal meno Abimelech. (*) (Sichem ležal v údolí medzi Garizimom a Ebalom (Hebalom); porov. Gn 12,6 n.; 33,18 nn.; 34; Joz 24,1. – Abimelech, t. j. "Môj otec (Boh) je kráľ".)

32A Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre. (*) ("Vo vysokom veku", doslovne: s peknými šedinami. Vysoký vek bol pokladaný za odmenu za bohumilý život.)

33Keď však Gedeon zomrel, Izraelovi synovia sa zvrhli a smilnili s bálmi a urobili si bohom Bál-berita. (*) (Bál-berit (Pán zmluvy) bol uctievaný v Sicheme, kde mal svoj chrám. Miesto: "urobili si bohom Bál-berita" má Vg: "urobili zmluvu, že im bude bohom.") 34Izraelovi synovia nepamätali na Pána, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z ruky všetkých ich okolitých nepriateľov. 35Ani domu Jerobála-Gedeona nepreukazovali vďačnosť napriek všetkým dobrodeniam, ktoré on preukázal Izraelu.